Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

46. Sťahovanie sa do domu v Ashmere, časť II.

Akýkoľvek Majster elixírov vám povie, že správne elixírové laboratórium by malo byť vždy pochované pod zemou. Slabé svetlo poskytované horákom, sviečkami a ohňom spolu s chladom okolia slúžili k posilneniu magických zložiek a nástrojov používaných pri tvorbe elixírov.
Elixírové laboratórium v Ashmere bolo pochované hlboko pod domov a prístupné po úzkom schodisku sotva dosť širokom pre jednu osobu. Schodisko bolo v niekoľkých miestach mierne zakrivené, ale nakoniec končilo na hrubej podlahe tesne pred vysokými, širokými dvojkrídlovými dverami z veľmi pevného duba. Lyrica odstránila ochrany a ťažký zámok. Potom využívajúc celú svoju telesnú hmotnosť zatlačila na oboje dvere, aby sa otvorili. Vyčarujúc jednoduché kúzlo, pochodne na železných svietnikoch na stenách sa ohnivo rozžiarili k životu a osvetlili laboratórium.
Ako Severus vstúpil do dlhej, širokej miestnosti bol v tichom úžase a rovnako aj celkom žiarlil. Jeho súkromné laboratórium na Rokforte bolo starostlivo prepojené a rozvrhnuté tak, aby bolo pdľa jeho presných a prísnych špecifikácií. Avšak, to nebolo nikde blízko tomu, čo Lyrica vytvorila pod domom v Ashmere.
Steny boli z drsnej žuly. Menšie dvere, takmer priamo oproti vchodu, boli lemované dvomi vysokými po strop presklennými policami, ktoré obsahovali nespočetné množstvo elixírov, ktoré by mohli byť uskladnené donekonečna. Dvere  samotné sa javili ako hlboko vsadené do kamenného múra a boli železné. Trblietali sa ťažkými ochranami, ktoré ho hermeticky ozatvárali. Niet pochýb o tom, že to bola úschovňa pre vzácne a nebezpečné zložky do elixírov a možno slúžila ako skladovací priestor pre prípadné vytvorené elixíry, ktoré sa vo všeobecnosti nemali dostať do rúk nováčika.
Steny laboratória boli všetky obložené policami, ktoré obsahovali knihy, prísady a zásoby. Jediná stena bez políc bola pokrytá rôznymi pergamenovými tabuľkami a grafmi. Neďaleko bola tabuľa, ktorá obsahovala zvyšky nedávneho elixírového experimentu. Napravo od tabule bol široký, ťažký stôl z čierneho duba, ktorý bol čistý až na dva elixírové časopisy.
Na opačných koncoch laboratória boli pracovné stoly, ktoré boli duplikáty jedného, ktorý mala Lyrica vo svojej súkromnej izbe na Rokforte. Podstavce každej tabule boli silne vyrezávaná z tmavého moreného dubu, ktorý podporoval dosku stola zo silného, nelešteného mramoru. Jedna doska bola z čieneho mramoru, druhá bola biela. Podlaha miestnosti bola viacmenej z nelešteného mramoru v Harlequinových vzoroch čiernych a bielych diamantov. Podlaha bola silne zafarbená v obvyklých nebezpečných elixírového laboratória.
Zo stropu visel celý rad zviazaných bylín, ktoré sa sušili. Ich mnohé vône sa miešali so zemitou vôňou podzemnej miesnosti, čím jej dávali príjemnú atmosféru.
Lyrica sledovala ako sa Severus pohyboval po miestnosti, kriticky prezrel zariadenie, knihy a hotové elixíry. Bola celkom pyšná na svoje laboratóriá a tešila sa, že ho ukazuje niekomu, kto pochopil a ocenil umenie výroby elixírov. Zastavil sa pri vysokej polici, ktorá obsahovala rad kotlíkov vyrobených z rôznych materiálov a rôznych veľkostí. Oči sa mu usadili takmer lačne na jednom kotlíku, ktorý bol striebristo bielej farby s odleskom irídia na ňom.
To nemôže byť..." zalapal po dýchu, keď zodvihol kotlík z jeho miesta.
"Rénium. Veľmi zriedkavé." Lyrica prešla k polici kotlíkov. "Patril môjmu pra-prastarému otcovi Alaricovi Arcahnumovi." Vzala kotlík z jeho rúk a jemne ho vrátila na jeho miesto. "Málokedy som mala pre neho využitie, ale držím ho v laboratóriu zo sentimentálnych dôvodov."
"Je to naozajstný poklad, Lyrica. Počul som o réniových kotlíkoch, ale nikdy som žiadny nevidel." Keď prešiel na obhliadku kníh a potom prešiel k mnohým grafom obaja mlčali.
"Si privilegovaná duša, Severus," povedala s úsmevom. Pozrel sa na ňu spýtavo cez rameno. "Nikdy som sem nieko iného nepustila."
"Ani svojich domácich škriatkov?" doberal si ju.
"Rozhodne nie! Mám vyššiu dôveru vo svoje schopnosti, ale moje elixíry ma naučili, že je dôležité starať sa o svoje vlastné laboratóriá a to zahŕňa aj upratovanie." Naklonila sa, zamyslene sa opierala o hranu pracovného stola z bieleho mramoru. "Ide o zásadný pokoj, ktorý nájdem v starostlivosti o moje laboratórium. Zhromažďovanie prísad, ktoré nemožno nájsť u lekárnika, drhnutie kotlíkov,“ vyvolalo to šibalský záblesk v jej zelených očiach, „a čistenie po nepodarených experimentoch.“
Severus vzhliadol k stropu, čo je obvyklé miesto na preukázanie elixírových katastrof. To odhalilo škvrnu z mnohých takýchto katastrof a on sa sám pre seba zasmial. Otočil sa a pozoroval túto pozoruhodnú ženu, ktorej sa podarilo tak rýchlo získať si jeho oddanosť. Chápal presne to, čo popisovala. Práca v jeho laboratóriu a dodržiavanie jeho presných špecifikácií bola často jediným balzamom, ktorý mal, keď boli jeho myšlienky ustarostené machináciami Voldemorta a tým, akú nebezpečnú hru hral.
Jeho hlas sa mierne odrážal od kamenných múrov, keď hovoril, „Objavil som tiež podobný pokoj v mojom laboratóriu a prekvapivo tiež v mojej triede. Študenti môžu byť nepríjemní dutohlavci, ktorí zničia viac kotlíkov a prísad, ako som obstaral do inventára, ale stačí jeden študent, ktorý má tú iskru talentu a tiene, ktoré prenasledujú náš svet sú momentálne zrušené.“
„Povedala by som, že jedným z takých študentov je slečna Grangerová?“
Uškrnul sa ironicky. „Chrabromil, dokážete si to predstaviť? Hovorí príliš veľa, je panovačná a notorická vševedka, ktorá ma dokáťe iritovať do bodu rozptýlenia. Avšak, to dievča má brilantnú myseľ a nepochybujem o tom, že ak sa niekedy rozhodne pre kariéru v elixíroch, ona predčí aj moju zručnosť.“
„Vie slečna Grangerová, že ju máte v takej vysokej úcte?“
„Nie som z tých, čo chvália študentov.“ Zamračil sa trochu. „Rozmaznávanie alebo povzbudzovanie mojich študentov akýmkoľvek spôsobom nie je niečo, čo by som si dovolil vo svojej dobe. Moji študenti ma považujú za netopiera, nepríjemného človeka a v niektorých hlavách som stelesnením zla.“ Pozrel sa na Lyricu smerom k 1994. Nebol zlý, ale bol príliš blízko k naozajstnému zlu. Dotkol sa ľavého predlaktia, cítil chlad, ktorý nebol z tohto podzemného laboratória. „Pre nich, aj pre mňa je to bezpečnejšie.“
„Stále hádanky, Severus?“ smutne pokrútila hlavou. Lyrica sa presunula k nemu a on sledoval, ako sa blížila. Užíval si pôvab a eleganciu, ktorú vyžarovala. V jej šarlátových šatách a čiernej róbe, bola víziou kráľovskej krásy. Objala ho tak, že jedno rameno mal okolo nej a druhá ruka mu odpočívala okolo jej pása.
„Tieto tiene, Severus, strašili vás tú noc a spôsobili vám bolesť.“ Zachurila krátky pohyb, ktorým zamieril k jeho predlaktiu. „To znamenie... je to kruté, ale nevidím žiadnu takú krutosť alebo zlo vo vás.“
Prešiel jej perami na čelo. Mal zúfalú túžbu zveriť sa Lyrice. Chcel dať hlas jeho obavám, vyjadriť svoje nádeje, ale bol zviazaný budúcnosťou, ktorú sa neodvážil narušiť. Vedel, že mu pukne srdce... nedokázal dokončiť myšlienku a pritiahol si ju ešte pevnejšie do náručia a pobozkal ju. Bol to krátky bozk, ale sladký a plný túžby.
Severus odpovedal na jej otázku neochotne. „V mladosti som urobil nejaké nešťastné rozhodnutia. Toto,“ odstúpil od nej a zdvihol ruku, aby ohalil hrozné znamenie zla, ktoré sa objavilo na koži ako hlboká popálenina. „Je pripomienkou mojich... hriechov.“ Lyrica natiahla prsty, aby sa dotkla odporného znamenia, ale rýchlo ho zakryl.
„Priala by som si,“ začala ticho, „aby ste prijali môj domov a zostali tu, Severus. Vychovávať deti ako svoje vlastné a žiť bez tej temnej budúcnosti.“ Studená temnota v jeho duši vzrástla v jeho očiach a ona rýchlo prehovorila. „Neviem, čo vás čaká a nepýtam sa, aby ste niečo odhlalili pre mňa. Ale musím byť úprimná ku vám a k tomu, čo som videla. Ste človek lapený medzi svetlom a temnotou a svetlo by mohlo prevládať, som vydesená, že by to mohlo mať len veľké obete.“
Severus odstúpil ako Lyrica prehovorila. „Vybral som si svoj osud, Lyrica, s plným vedomím, že by to niekedy mohlo znamenať moju smrť.“ Jeho hlas bol napätý úzkosťou. „Každý deň, ktorý zostávame vo vašom svete spôsobuje pre mňa ťažšie dodržať sľub, ktorý som urobil. Som si až príliš vedomý toho, že som spustil svoje ochrany. Čím som tu, pred vami, nemôžem byť vo svojej dobe. Je to chyba, ktorú by moji nepriatelia využili nielen k tomu, aby priniesli moju smrť, ale aj smrť tých detí.“
Chytila ho za ruku. „Potom nechápem, Severus. Zabudnite na budúcnosť! Zachráň seba i tie deti. Nesplnil by ste svoj sľub?“
Severus zložil jej ruku zo svojej paže. „Nie, Lyrica, nebolo by to. Keby som zostal, stal by som sa strašidelný človek, pretože by som nikdy nevedel, či tí, ktorí sa na mňa spoliehali, či ich nepohltili tie tiene. Pokiaľ viem, že cesta domov je pre nás navždy stratená, mám povinnosť k nim, k sebe a pre tých, ktorých sme zanechali v budúcnosti, aby sme sa snažili.“ Prečo ma naďalej pokúšate? Prajete si, aby som padol... padol tak ďaleko, že všetko čo ma zaujíma ste vy? Zavrel oči proti jej upretému pohľadu.
„Prosím, Severus, odpusť mi to. Bola som sebecká.“ Dotkla sa končekmi prstov jeho tváre a on pomaly otvoril oči. „Stali ste sa pre m§a veľmi dôležití. Ja tiež budem prenasledovaná, Severus.“
Severus Snape bol roztrhaný medzi dvoma svetmi, tento pokojný život s Lyricou, ktorej bozky prinášali všetky nídeje a sny, aké sa kedy odvážil dovoliť si proti zlu Temného pána. Ako ľahké bolo obrátiť sa chrbtom k dôvere Albusa Dumbledora. Pritiahol si Lyricu späť do náručia, cítil jej telo proti jeho. Ona sa tak dobre k nemu hodí. Chytil jej tvár do dlane ruky, sklonil sa a pritisol svoje pery na jej. Mäkké a plné... odvážne, pretože špička jej jazyka prešla po jeho hornej pere. Jeho ruka sledovala jemnú krivku jej chrbta, keď si ju pritiahol bližšie. Pokušenie. Chcel to.
06.02.2017 18:12:50
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one