Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

49. Deti sa potrebujú hrať

 
Štyria teenageri stáli pri veľkej vstupnej bráne. Draco, Ron a Harry sa pretekali na metle, zatiaľ čo Hermiona rozhodovala. V súčasne sledovali ako Snape tancoval proti kráľovi Henrymu. Obaja duch a profesor mali svoje zbrane bojovne vytasené pred hruďou.
"Toto je po štvrtýkrát čo ste zmenili moje rozhodnutie ohľadne bezpečnosti mojich zverencov," zavrčal Snape. "Môžem vám pripomenúť, Môj Pane Dnavá Noha, že ja som ten, kto je zodpovedný za ich zdravie a pohodu a nie vy?"  vypľul posledné slovo.
"Kým budú existovať pod strechou Ashmere, ty havran s veľkým zobákom, sú tiež mojou zodpovednosťou!" Jeden z teenagerov potlačil smiech a kráľ vrhol ostrý triumfálny úsmev ich smerom.
"Prestaňte s tým, pán Malfoy!" zaťal Snape, bez toho, aby sa pozrel na páchateľa. Draco bol rozčúlený. "Nech je to ako chce, vaša pompéznosť, som to ja, kto musí liečiť ich odreniny a modriny! Takže, keď poviem, že majú zostať v dome, očakávam sa mojím slovám podriadia."
Kráľ Henrich sa stal ešte pevnejším a pokúšal sa zastrašiť Majstra zastrašovania tým, že prikročil tak blízko, ako to len šlo k Snapeovej tvári. Snape sa vôbec nehýbal. Nič, podľa jeho názoru, nebolo desivejšie ako Temný pán. Duch bol obyčajnou nepríjemnosťou.
"Žalárnik a mučiteľ, ukážte svoju pravú tvár! Máte v úmysle uväzniť tieto sladké naivky  v múroch tohto domu! Mohol by som vám pripomenúť, že v tomto storočí nie sú žiadne tiene mimo tieto múry pripravené zniesť sa dolu a zničiť ich mladé životy?" Jeho drsný hlas bol tichý, "Prečo len nevykopete teraz ich hroby a nehodíte ich tam, pán Havran?"
Na krátku sekundu bol Snape ticho a potom sa obrátil na Rona, Harryho, Draca s Hermionou. "Choďte sa obliecť do nejakého suchého oblečenia. Teraz. Večera bude čoskoro." Hoci jeho hlas bol tichý, príkaz bol pevný a kvarteto rýchlo zamierilo smerom hore po schodoch. Keď zmizlo v západnom krídle, Snape opäť čelil kráľovi.
Snape sa rozhodol ukončiť urážky ako takmer stratil svoju pozíciu. "Vaše Veličenstvo, musím vás znovu požiadať, aby ste rešpektovali rozhodnutie a pravidlá, ktoré mám na tomto mieste pre tieto deti."
Henry sa vzdialil od Snapa a potom krúžil okolo neho. "Vy ich škrtíte, Snape. Máte každú sekundu ich životov naplánovanú! Kedy majú čas len pre seba? Zamknite ich v ich izbe alebo salóne a potom zamknite sám seba v laboratóriu. Sú deti, Snape, nie študenti!" Kráľ nahnevane zakričal a jeho hlas roztriasol kryštálový luster.
"Robím, čo môžem pre nich," trval na svojom Snape.
"Vediete si oveľa lepšie, než som to ja urobil pre moje deti, musím pripustiť," podvolil kráľ. "Avšak, vaše pravidlá sú neochvejné a vznášate sa nad nimi ako obrovská čierna kvočka. Diktovať harmonogram každé ráno, hodiny a ten prekliaty výskum, potom kvízy a testy a eseje! Máte vzácnu príležitosť Snape a vy ste k tomu slepý. Či už temnota vrhá oblak na vašu budúcnosť, zafarbila ich detstvo. Zlo tu nie je. Nechajte im pár modrín. Nechajte ich dýchať čerstvý vzduch a pobehovať. Zoberte ich preč z tohto domu a kúpte im sladkosti.
"Je takmer zima." Snape sa zamračil tvrdohlavo.
 "Chlad sa nekradne do kostí mládeže tak, ako to robí v nás Snape," zasmial sa kráľ. "Dovoľte im nech sú deti, teraz, alebo sa budete zaoberať niečím väčším ako je kýchanie, poškrabané kolená a modriny. Zvlášť s mladým Harrym." Kráľ tresol pevnú ruku na Snapeovo rameno a potom sa vytratil, využil posledné slovo a účinne ukončil argumentáciu.
Snape si povzdychol a prešiel k širokému schodisku, kde sa naň posadil. Boli tu len dva týždne. Múdro sa rozhodol vzkriesiť svoju triedu obrany proti čiernej mágii, kúziel, transfigurácie a elixírov (aj keď teraz bez varenia), v knižnici. To držalo ich myseľ zamestnanú a obvyklú tendenciu držať sa mu z cesty. Rovnako tiež pokračoval ich výskum, s výnimkou pomoci slečny Grangerovej, bolo tam málo čo je potrebné urobiť, ale dalo sa premýšľať alebo prehľadať knižnicu Arcahnumovcov kvôli nejakej malej stope, ktorá by mohla viesť k riešeniu ako sa vrátiť domov. Snape sa vzdal tlačenia troch chlapcov do tejto činnosti, lebo vyrábali len ťažkosti a spôsobovali mu migrény.
"Ste v poriadku, pane?" Draco sa vrátil po schodoch dole, teraz v čistom habite. Posadil sa vedľa Snapa.
"Mám sa veľmi dobre!" zahundral sarkasticky.
Draco sa uškrnul: "Áno, vidím ružový nádych zdravia vo vašej tvári."
"Tenký ľad, pán Malfoy," varoval Snape s ľahkým úsmevom.
"Pán profesor, ja..." Draco zaváhal v tom, čo sa chystal povedať. Dať radu bola jedna vec, ale radiť Snapeovi by mu mohlo vyslúžiť ročný trest drhnutím špinavých kotlíkov.
"Von s tým, Draco. Uisťujem vás, že nie so v nálade hrýzť."
"Nerád priznávam, že by mohol mať niekto iný pravdu, ale dusíte nás, profesor." Snape sa otočil a zamieril rozhodne kyslý pohľad na chlapca. Draco zodvihol ruky na znamenie kapitulácie. "Len ma vypočujte, pane?"
Snape ostro prikývol, ale kyslosť jeho pohľadu sa nezmenšila.
"Nevadia nám hodiny, pane. Myslím, že nás to udržuje v strehu a vy ste dobrý učiteľ."
"Odložte lichôtky, pán Malfoy a dostaňte sa k vecim," Snape začal byť unavený z Dracoveho verbálneho tanca.
Draco očervenel, ale vytrval. "Dobre. Naplánovali ste pre nás každú hodinu dňa. Od chvíle kedy sa prebudíme a ideme do postele v noci. Jediný prípad, kedy sa zdá, že sme bez vás je, keď varíte a potom jediné miesto, kde môžeme byť je salón alebo naše izby. Druhým problémom je, že sa naozaj nemôžeme dostať preč od seba navzájom, ak sme zavretí v našich izbách." Uškrnul sa: "Alebo v Grangerovej prípade, knižnici."
"Ak ste dvoril mladej dáme, pán Malfoy, prejavte jej rešpekt tým, že použijete jej krstné meno, keď sa na ňu odkazujete."
"Ehm... áno..." Draco obdaroval Snapa nechápavým pohľadom a potom pokrútil hlavou.
"Uvedomujete si Draco, že keby som vás a a vašich Chrabromilských krajanov zobral do Šikmej uličky alebo Rokvilu ako doprovod na výlet, že by ste stále boli "dusení" mojou prítomnosťou a že by ste stále boli prilepení jeden na druhého?"
Draco si povzdychol a oprel sa, aby sa lakťami podoprel  horným schodom o mäkký koberec na schodisku. "Myslím, že sa pre tento raz musíme s tým vysporiadať." Potom sivé oči slizolinského chlapca zažiarili nápadom. "Pane, čo keby ste raz za čas zobrali jedného alebo dvoch z nás naraz."
"Aha. A to má byť znesiteľnejšie pre moje utrpenie, než s vami všetkými štyrmi naraz?" Snapeov nudný sarkazmus bol príliš veľa na Draca. Pokrčil plecami, vzdal sa. Niekedy bol Snape rovnako tvrdohlavý ako Potter. "Musím dokončiť esej, pane."
Snape nič nepovedal a ani nesledoval, ako jeho krstný syn opustil svoje miesto. Po niekoľkých minútach Snape vstal a odišiel do elixírového laboratória; jediné miesto, kde to vyzeralo, že to dáva zmysel v týchto dňoch.

 
Harry sa opieral o stenu chodby. Začul rozhovor medzi Malfoyom a Snapom. Prižmúril oči na syna svojho nepriateľa.
"Pytačky, Hermiona, čo?" uškrnul sa Harry.
"Prestaň s tym, Potty. To nie je tvoja prekliata záležitosť." Draco sa pokúsil prejsť okolo neho, ale Harry mal čoskoro prútik na Dracovom krku.
"Je to moja najlepšia kamarátka, fretka. Ak tu neplánujete vy dvaja žiť, potom jej iba poriadne ublížiš. Takže choď preč."
"Nebol som si vedomý, že si to hovoril o Hermione, Potty. Premýšľaš trochu moc, nemyslíš? Možno by sme len chceli flirtovať, a to je všetko."
Harry postúpil k Dracovi a pritisol chlapca proti protiľahlej stene. "Nechaj ju..."
"Expelliarmus!" Harry spadol nabok a pristál dolu na veľké schodisko. Hermiona bola okamžite pri ňom s prútikom pri jeho tvári a bola veľmi nahnevaná.
"Čo do pekla...?" Harry vyprskol rozhorčene.
"Nebudem ti to hovoriť znovu, Harry James Potter. Čo mám robiť a s kým som sa to rozhodla robiť, to nech ťa neznepokojuje."
"On ti len ublíži, Hermiona!" vyštekol Harry.
"A keď to urobí, Harry, potom som očakávala, že ty a Ron tu budete, aby som mohla prísť ku vám a vyplakať sa na vašich ramenách. Do tej doby, nechaj to tak lebo ináč ťa prekľajem do budúceho týždňa." Hermiona zložila prútik. Ron, ktorý stál za ňou, obišiel ohnivú Chrabromilčanku a pomohol Harrymu na nohy.
"No tak, kamoš. Potrebuješ šach." Harry striasol Ronovu ruku. "Nie, nepotrebujem." Zdvihol prútik, zamieril dole po schodoch a zmizol v západnej strane domu.
Ron ťažko povzdychol, pozrel sa na Draca a Hermionu a potom sa vliekol za Harrym.

 
Počas najbližších troch dní nikto k sebe navzájom neprehovoril. Snape si bol okamžite vedomý problému, ale potom sa rozhodol, že pokiaľ nebol požiadaný, nechcel vstúpiť do jeho stredu. Okrem toho mal radšej kľud.
Ron mal problémy s tichom. Harry s ním stále hovoril, ale Harryho predmetom bola vždy nejaká urážka alebo poznámka o Dracovi alebo ako Hermiona práve zošalela. Na tretí deň ticha toho mal Ron dosť.
On a Harry boli v presklennej miestnosti, kde pracovali na eseji z Čarovania, keď sa Harry z ničoho nič pustil do "Hermioninho šialenstva".
"Len som si uvedomil, Ron, že naše prútiky nie sú registrované. Vieš, čo to znamená?"
Ron nezdvihol pohľad zo svojej eseje, ale odpovedal bez záujmu: "Čo, Harry?"
"Stavím sa, že Draco dal Hermionu pod Imperius. S prútikom, ktorý nie je zaregistrovanž by nikto nemal vedieť, že používa neodpustiteľné."
"Harry?"
"Áno?"
"Zmlkni."
"Čo?" Harry pustil brko.
"Mohol by si s tým dať pokoj? Alebo ťa musím trafiť dorážačkou?" Harry len pozeral na Rona. Ryšavec zdvihol hlavu a oprel sa v kresle. "Spôsob, akým si sa správal, začínam si myslieť, že snáď žiarliš. Cítiš niečo k Hermione?"
"Čože? Ja? Nie! Ja... Hermiona je ako sestra, Ron!"
"Snažíš sa byť ochranársky brat, potom?"
Harry si sťažka vzdychol: "Myslím, že..."
"No, prestaň. Myslím, že Hermiona je šikovná v množste vecí, ale nemôžeme ju ochraňovať po celú dobu. No a občas sa len bude rozhodovať ako sa nám nepáči. Stojí nám to za to, že prídeme o jej priateľstvo kvôli Malfoyovi; pretože stratíme?"
Harry nechcel počúvať Rona. Po prvé nenávidel, keď mal Ron pravdu. "Ale je to Malfoy!" Harry sa uškrnul. Dokonca aj jeho ušiam, keď kňučal to naozaj znelo nepresvedčivo. "Ron, nie je to situácia, kedy sa Hermiona zraní. Bude jej ublížené. Je to Slizolinčan, a je to Malfoy."
Ron bol pokojný a študoval svojho najlepšieho priateľa po dobu niekoľkých minút. Bol zvyknutý na Harryho nestále nálady, ale jeho správanie ho konečne začalo obťažovať. Pripadalo mu, že Harry jedná takým spôsobom, ktorý ho znovu, staval do stredu ringu. Ak sa to Snape nesnažil napraviť, On alebo Hermiona mali.
"Naozaj sa musíš zbaviť zaujatosti, kamoš a budeš musieť vyrásť."
Harry bol tak ohromený, že nedokázal ani myslieť na odpoveď. Jeho najlepší priateľ sa prikláňal na stranu fretky? Ako by mohol?
"Hej, ja nemám rád Malfoya, dobre? Dúfal som, že možno by sa mi Hermiona mohla páčiť, ale ona ma chce len ako priateľa. Nenávidím knihy, ona neznáša metlobal. Malfoy..." uškrnul sa Ron, potom pokrčil ramenami, "Draco má rád veľa vecí, ktoré robí Hermiona. Obaja sú dobrí v elixíroch, radi čítajú. Ak by bol Draco úplny hlupák, nechcel by jednoducho prekliať všetkých troch v spánku, alebo možno použiť na nás neodpustiteľnú?"
Harry sa zrútil na stoličku a potom začal klopať brkom po stole. "Myslím na časy keď si ju doberal. Hermiona kričala niekoľko hodín po tom, čo ju nazval "špinavá humusáčka". Čo keď to len na ňu hrá, Ron? Vieš, ako to je. Hermiona má toľko láskavosti, toľko súcitu vo svojom srdci. Ak s ňou Draco práve flirtuje a lichotí jej, len aby mohol neskôr dupnúť na jej srdce, rozdrví ju to."
Boli prerušení príchodom Hermiony a Draca. Hermiona mala veľkú knihu zovretú na hrudi a počúvala ako Draco hovoril. "... problém s koreňom sladkého drievka, ako základu vo väčšine liečivých elixírov je jeho dlhodobá chuť. To, čo som myslel..." Zarazil sa, keď si uvedomil, že on a Hermiona boli pozorovaní. "Ehm... myslím, že si pôjdem zobrať sendvič." Začal sa nakláňať, aby pobozkal Hermionu na tvár, ale zastavil sa, otočil sa a rýchlo vyšiel von z dverí.
Hermiona sa na chvíľu zastavila a potom zamierila k svojmu stolu, sadla si, otvorila knihu a zámerne ignorovala Rona a Harryho.
"Herm..." Harry sa snažil s ňou rozprávať, ale pohľad, ktorým ho obdarovala dokonca presiahol ten Snapeov. Sklopila oči späť ku svojej knihe a Harry udrel z hnevom chrbtom stoličku.
Ron sa naklonil a ticho povedal: "Nenapravíš to, kým nenapravíš veci s Malfoyom, Harry."
Harry hľadel na Rona, odtlačil svoje takmer hotové eseje a potom odsunul so zaškrípaní stoličku od stola. Prešiel k Hermioninmu stolu. Nepozerala sa hore, ale napriek tomu vyjadril svoje sklamanie. "Robím to preto, že ťa nechcem stratiť, Hermiona." Potom vyrazil z knižnice hľadať Draca. 

 
Draco sa naozaj potreboval pozrieť na nejaké informácie v knižnici, ale s vražedným pohľadom, ktorým ho obdaroval Potter odišiel. Putoval na chvíľu a premýšľal, akým malým sa tento dom zdal byť. Malfoy Manor by pohltil štyri Ashmery. Pozerajúc sa hore na schody uvažoval o treťom poschodí. Už hovoril s Hermionou o tom niekoľkokrát, ale Slečna-nasledujúca-pravidlá sa len odmietla baviť o akýchkoľvek špekuláciách o treťom poschodí a rozhodne nechcela byť v jeho blízkosti.
Vyliezol veľkým schodiskom do druhého poschodia a potom sa posadil na plyšový koberec a oprel sa o stenu. Pokrčil kolená oprel si ruky na ne a sklopil hlavu do dlaní.
„Prečo Hermiona?“
Draco zdvihol hlavu a zmätene sa na Pottera zamračil. „Čo tým myslíš, Potter?“
Harry zachytil Dracov pohyb ruky smerom k prútiku a oprel sa o zábradlie, posunul sa smerom nadol, kým sedel na schode, na ktorom stál. Dracova ruka sa uvoľnila.
„Všetko, čo som kedy videl, od prvého dňa, keď sme sa stretli, bolo že si podpichoval, žľahčoval a volal Hermionu prezývkami. Spôsobil si, že niekoľkokrát plakala. Tak je to, predtým, než ti zlomila nos.“ Harry sa zasmial pri spomienke na teraz slávny Hermionin pravý hád spájaný s Dracovým nosom.
„Počul si ma poprieť čokoľvek, čo som jej urobil Potter? Stále nechápem tvoju otázku.“
„Nemám ťa rád a ani ti neverím. Nechápem, prečo predstieraš, takto... máš rád Hermionu. Je to preto, že je to jediné dievča?“
„Nepáči sa mi tvoj tón hlasu, Potter, a ak to znamená, čo si myslím, že máš na mysli o Hermione, zmaľujem ti obe oči na čierno.“
Harry zavrčal frustrovane a udrel hlavou o zábradlie. „Nemyslel som to!“
„Hej, nerozbi si hlavu úderom Potter. Nechcem byť tým, kto bude čistiť tvoj mozof z koberca.“ Harry sa len uškrnul. „Nie je nič, čo môžem povedať alebo urobiť, aby som ťa presvedčil, že mám naozaj rád Hermionu. Či to skončí tým, že budeme žiť tu alebo pôjdeme domov, urobím čokoľvek, čo musím, aby som ju udržal v bezpečí.“
Harry pomaly vyliezol na nohy. „Nie, nie je tu nič, čo môžeš urobiť, aby si ma presvedčil, Malfoy, ale nechcem prísť o Hermionine priateľstvo. Je moc dôležité. Chystám sa cúvnuť, ale sľubujem ti, že ak jej niekedy ublížiš...“
Draco sa sucho usmial, „Jasné, zabiješ ma. Dostal som správu.“ Harry prikývol a vydal sa späť dole po schodoch.  

 
Kvôli Hermione, Dracovi a Harrymu sa podarilo udržať prijateľnú zdvorilosť, ale Harry sa stále našiel potulovať po svojej izbe, soláriu alebo vonku lietať na svojej metle, keď Hermiona a Draco boli spolu. Hermione sa to nepáčilo, ale aspoň si Harry držal svoje názory pre seba.
Aj keď sa to Ronovi všetko nepáčilo. On by to nikdy nepriznal Harrymu, ale akosi mal rád Draca. Nemohol ho nazývať priateľom, nie. Harry by mu preklial uši, keby to urobil. Napriek prímeriu medzi Harrym a Dracom, aj keď napätie tam ešte bolo, Ron zistil, že je neúnosné. Mal v pláne pokračovať aj naďalej v ignorovaní toho až do jednej veľmi neskorej noci, keď zamieril do kuchyne pre polnočné občerstvenie. Ron bol prekvapený, keď Hermiona sedela v kuchyni, jedla malý sendvič a mala pohár mlieka.
„Ako to, že nespíš, Miona?“ spýtal sa Ron, keď sa posadil s kuracím stehnom a sušienkami na večeru predtým vo večerných hodinách.
Hermiona si povzdychla. „Harry a Draco.“ Ron prikývol. „Mám pocit, že som len čakala na sekeru, ktorá padne medzi tých dvoch.“
„Viem, čo máš na mysli. Stále siahnem po prútiku zakaždým, keď do seba vbehnú. Skoro som si prial, aby sme sa vrátili do Rokfortu pred...“ civel na Hermionu a otvoril ústa do tvaru „O“ v tichom ospravedlnení.
Hermiona sa len pousmiala. „Ja viem, že je to moja vina, naozaj.“
„Čo nie...!“ Ron upustil spolu zjedené kuracie stehno a utrel si ruky do obrúska. „Nie, Hermiona, nehovor to. Nie je to tvoja vina a ty to vieš. Harry, jednoducho dostane veci do jeho hlavy. Vieš, ako to je.“
„Viem, ako ti tiež je, Ron. Nemáš dôvod veriť Dracovi, tak či tak.“
„Zle. Ja ho nemám rád. Bol mizerný ako malý, vyrastal ako bohaté dieťa. Tyran tiež. Ale ja som videl, ako sa správal jeho otec k nemu, keď myslel, že ho nikto nemôže nikto vidieť. A ja nemám ráda Draca, ale vždy som cítil trochu ľútosť kvôli nemu. Bolo to oveľa lepšie, ako jeho sestra zomrela.“
Hermionine oči sa rozšírili. „Jeho sestra? Nevedela som, že má sestru.“ Spomenula si späť na dievčatko, s ktorým videla Draca hovoriť v zrkadle v Miestnosti záhad. Draco jej neskôr povedal, že si vždy želal mať sestru, ale to sa nikdy nestalo.
„Nie príliš veľa ľudí si ju pamätá. Nedokážem si ani spomenúť ako sa volá, ale bola o pár rokov mladšia ako on. Ja som ju stretol len raz. Myslím, že mala pravdepodobne okolo troch rokov? Možno štyri. Mamička nás všetkých zobral do parku hrať sa v sobotu a Dracova mamička tam zobrala jeho a jeho sestru tiež.“
„On sa hral v parku?“ uvažovala Hermiona, ako sa snažila predstaviť si Malfoya na hojdačkách alebo šmýkačke.
Ron si odfrkol. „Hej, nezdá sa taký tyo, však? Ale ja, dvojčatá, Ginny a Draco a jeho sestra sme sa hrali spoločne. On bol na ňu naozaj ochranársky a ona si myslela, že bol dokonalý veľký brat.“
„Boli tam ďalšie hry v parku, Ron?“
„Pre nás áno. Mraky. Aj keď sme nikdy znovu nevideli Draca alebo jeho malú sestru. Fred a George si mysleli, že možno Lucius nechcel, aby sa jeho deti hrali s niekým iným. Niečo, čo vyzerá, že by urobil. Mimochodom,“ Ron si zobral kúsok kurčaťa, žul ho a prehltol a potom pokračoval vo svojom premýšľaní. „Videl som Draca so svojím otcom v Rokvile alebo počas metlobalového stretnutia alebo v Šikmej uličke, ale nikdy som znovu nevidel dievčaťko alebo jeho mamu.“
„Tak ako si zistil, že zomrela?“
„Prvý ročník. Neviem, čo to so mnou bolo, ale prišiel som k nemu v hale v jeden deň po raňajkách a len som sa spýtal. Spomínaš si na monokel, čo som odmietol vysvetliť?“ Hermiona prikývla. „Takto som k nemu prišiel. Povedal mi, že ak by som ju znovu niekedy zmienil, že ma prekľaje do steny.“
Skončili svoje polnočné jedenie a odišli do postelí. Ron, keď sa rozhodol, že je niečo, čo je potrebné urobiť okolo Harryho a Draca predtým, než ich dobije tak, že ich pochová von na záhrade.
O pár dní neskôr Ron objavil Draca v záhrade praktizovať Transfiguráciu. Jeho učebnice, Transfigurácia pre študenta, bola otvorená pri jeho nohách. Jednalo sa o zastaranú učebnicu, ale nemali mať prístup k textom, ktoré sa používali v ich dobe. Draco sa pokúšal premeniť rastlinu na králika a podarilo sa mu rastline pričarovat biele strihajúce králičie uši. Ron sa posadil na tráve naproti Dracovi, slabý dážď sa menil na hmlu.
„Neznášam transfiguráciu,“ zamrmlal Draco.
„Je to škoda, nebol som v tom lepší. Mohol som premeniť Pettigrewa, než sa dostal preč.“
„Pettigrew je spodina, ale je to skúsený čarodejník. Chystáš sa zaobstarať si inú krysy, Lasica?“
Ron pokrčil ramenami. „Naozaj nechcem ďalšiu krysu.“
Draco  zopakoval transfiguračné kúzlo a nakoniec bol odmenený celým králikom. „Dokázal som to!“ Potom si odfúkol a vrátil sa dnes k veľmi vädnúcemu kvetu. „Dočerta!“ Draco odhodil prútik a odkopol knihu preč. „Čo sa deje, Lasica? Vyzerá to, že si dostal jednu zo Snapeových migrén.“
„Hermiona,“ povedal Ron jednoducho.
Draco sa oprel o balvan, ktorý bol za ním. „Áno? A čo s Hermionou?“
„To, čo si mi povedal pri jazere. Mysel by si sa vrátiť k bytiu... no...“
„Spratok?“
„Áno, to. Nechcem Hermione ublížiť,“ Ron konečne vyhŕkol.
Draco sa z hlboka nadýchol. „Ona a ja sme o tom hovorili, Ron. Vrátime sa späť, potom tak rýchlo ako niekto vie, že je to humusáčka a ty a Potter ste idioti, ktorí musia byť predvedení pred Vold... Temného pána.“
Ron sa naježil pri počutí nadávky humusáčka. Draco zdvihol ruky na odvrátenie prípradného kúzla.
„Nemyslím to tak, Ron! Ale, poznáš výsledok. Ak môj otec niekedy dostane mňa a Hermionu, jej rodina bude mŕtva, takže ona by mohka byť tiež a ja rovnako.“ Draco sa pozeral dole na zem a potom chytil svoj prútik. „Vieš, videl som ju na nástupišti s rodinčmi náš prvý ročník? Tie hnedé vlasy boli len všade a jej zuby... som rád, že ich má teraz opravené. Každopádne ten deň na nástupišti a otočila a usmiala sa. Práve na mňa, nepozerala na nikoho iného. Nikdy sa nikto na mňa takto predtým neusmial, za päť sekúnd som bol v najhoršej tlačenici na svete pred ňou a potom mi mlj otec povedal, že je humusáčka.“ Zamračil sa nahnevane na Rona. „Bol som na chvíľu naštvaný na Hermionu za to, že nie je ako ja. Je to škoda že tvoje slimákové kúzlo zlyhalo. Zaslúžil som si tých hnusných tvorov.“
Ron vytiahol prútik. „Nový prútik. Mohol by som ťa znova prekliať, ak si praješ?“ usmial sa a Draco sa zasmial.
„Nie, vďaka, Lasica.“ Obaja chlapci boli ticho chvíľu sa netrápili zvýšeným množstvom snehu padajúcemu okolo nich. „Hermiona vie, čo je v stávke, Ron. Musím hrať hru, ktorú hrám dlhú dobu. Až na to, že teraz budem robiť to, aby som ju udržal v bezpečí. Prajem tebe i Potterovi, aby ste sa s tým vysporiadali.“
Ron sa uškrnul. Napadlo ho, že kedy sa to stalo, že museli všetci tak rýchlo vyrásť. Tiež uvažoval, či by mohol naozaj veriť Slizolinčanovi a Malfoyovi. „Keď už hovoríme o Harrym a tomto... no, prímerí, ktoré vy dvaja máte...“ Draco študoval Rona s prižmúrenými očami. „Faktom je, že aj keď s Hermionou opäť hovoria a vy dvaja ste viac či menej k sebe normálni, je to proste... hmm... to nemôže vydržať.“
Draco mrzuto prikývol. „Ja viem. Som tak blízko, aby som ho zase len udrel. Aj keď neviem, čo iného by som mohol urobiť. Nemôže zobrať späť moje slovo, keď je dané, naozaj to niečo znamená.“
„No, aby som bol spravodlivý, máš slizolinský spôsob prekrúcaním slov, ako chceš.“
„Ty si ma mýliš s mojim otcom,“ povedal Draco temne. „A ja radšej preferujem pravdu.“
„Naozaj? Ako veľmi?“
„Na čo narážaš, Weasley?“ spýtal sa Draco s opatrnosťou.
„Mohol by si spraviť Neporušiteľný sľub?“
Draco neodpovedal hneď. Už v skutočnosti myslel na Neporušiteľný sľub, ale nevedel, či mágia bude platiť, ak by sa vrátili do svojej doby. Prekvapilo ho tiež, že Weasley sa ho pýta, ako to dosiahnuť. Draco si bol istý, že Potter by to požadoval a on by to odmietol len kvôli Potterovým postojom. Prikývol nakoniec. „Rád by som, ale... fungovalo by to v našej dobe... myslím?“
Ron si odfrkol. „Dobrá otázka.“ Vzhliadol súčasne ako blesk preletel oblúkom po oblohe. Mraky boli temné a dážď začal padať sporadicky. „Mali by sme ísť dnu lebo Snape z nás stiahne zaživa kožu ak prechladneme. Môžeme sa ho opýtať, či vie o prísahách.“
Akonáhle boli vo vnútri, vytriasli si sneh z ich plášťov a zamierili do knižnice. Snape sedel pri veľkom stole, pracoval na niektorých poznámkach a Harry a Hermiona pracovali na eseji, ktorá im bola nedávno pridelená z elixírov. Harry vzhliadol a zamračil sa na Rona. Bol už trochu podrázdený tym hraným priateľstvom medzi oboma chlapcami. Ron rýchlo pokrčil ramenami na Harryho a potom nasledoval Draca k Snapeovmu stolu.
„Pán profesor,“ spýtal sa Draco ticho. „Mohli by sme s vami hovoriť? Súkromne?“
Snape pozoroval dvoch chlapcov na chvíľu a potom zavrel knihu a vstal. „Poďte von do vstupnej haly,“ povedal ticho. Ron a Draco išli za ním, až došli do veľkej, otvorenej vstupnej haly. „Čo môžem pre vás dvoch urobiť?“
Ron sa pokúsil začať. „Pane... my... ja...“
„Ach, nechaj to na mňa, Lasička!“ vzdychol si Draco. „Pane, radi by sme vedeli, čo si myslíte o Neporušiteľnej prísade, či by mala účinok aj v našej dobe.“
Snape sa nakláňal, mierne k múru vedľa otvorených dverí. Pri zmienke o Neporušiteľnom sľube sa ostro narovnal. „Než budem odpovedať, chápete závažnosť Neporušiteľného sľubu?“
Bol to Ron, ktorý odpovedal: „Ak je sľub nesplnený, znamená to smrť.“
„To je pravda, pán Weasley. Smrť. Môžem sa spýtať, čo je medzi vami dvoma tak dôležité, že si to zaslúži niečo také?“
Medzi nimi dvoma, Draco a Ron vysvetlili, čo oni preberali vonku pred niekoľkými minútami a skôr pri jazere. „Pane, vy dobre viete, čo sta stane ak pôjdeme domov.“ Snape vedel, že mal na mysli oveľa viac než len obyčajnú prítomnosť svojho otca. „Viem, že môžem konať dobre, a viem, že Ron a Potter by mi mali veriť, že budem robiť správnu vec ohľadne Hermiony, ale je tam toho toľko, čo nemôžem naplánovať. Nechcem jej ublížiť, ale budem musieť, v škole. Neporušiteľný sľub by zabezpečil, že by som jej nemohol ublížiť... dokonca aj pod kliatbou Imperius.“
Snapeovi chvíľu trvalo, než zvážil Dracove slová. Už vedel, že chlapec by radšej zomrel než by ublížil dievčaťu. Keď konečne prehovoril, spýtal sa: „Je potrebné, aby rituál vykonávali dospelé osoby, pretože ani jeden z vás nie je plnoletý. Súhlasí pán Potter s týmto sľubom?“
Ron odpovedal: „Ja som ho ešte o to nepožiadal, ale myslím, že by s ním súhlasil.“
„Možno, že to ukáže Potterovi, že Slizolinčania majú toľko cti ako Chrabromilčania.“ Mohlo to byť ľahko arogantné vyhlášenie. Niečo čo Snape očakával od chlapca od jeho prvého dňa v jeho fakulte. Vyhlásenie boli vykonané úprimne a Snape si uvedomil, že pred ním nestála kópia Luciusa Malfoya, ale skutočný Draco Malfoy. Cítil sa celkom hrdý na mladého chlapca.
„Vráťte sa teda do knižnice a vysvetlite, čo sa deje. Zostaňte so mnou, pán Malfoy, v prípade, že pánovi Potterovi skrsne v jeho hlave, aby vám spravil nový monokel.“
Vysvetlenie a diskusia zabrala väčšiu časť hodiny. Harry sa vlastne držal pod kontrolou, keď pochopil, čo Draco navrhuje, aby spravil. Ocitol sa trochu bez slov, keď si uvedomil, že Hermionina dôvera a priateľstvo bolo pre mladšieho Malfoya tak dôležité, že by riskoval smrť, aby si ich udržal.
13.10.2017 21:13:30
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (112 | 20%)
Denne (116 | 21%)
Raz za týždeň (75 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (27 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one