Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

50. Život v Ashmere

 
Neporušiteľný sľub bolo niečo, čo Snape odmietol, aby niekto do neho vpadol. Trval na tom, aby počkali celý týždeň a ak všetci z nich súhlasia, potom by ich mohol zaviazať sľubom. Draco nepochyboval o svojom predsavzatí zložiť Neporušiteľnú prísahu. Hermiona sľúbila svoje priateľstvo a to znamenalo pre neho viac ako ubehol každý deň. Nechcel riskovať stratu svojho priateľstva, alebo jej. Navždy.
Hermiona počúvala ako Snape a traja chlapci hovorili o Neporušiteľnej prísahe. Vedela presne, čo to znamenalo, dočítala sa o nej v jej prvom ročníku. Jej mlčanie nebolo tiché prijatie a Snape, ktorý pochopil, že mlčanie od tohto konkrétneho študenta mohlo znamenať len problémy, múdro zvolil koniec diskusie ako jeho povel k odchodu. Hermionine kúsavé rozhorčenie smerom k  chlapcom ho udrela súčasne ako dosiahol vstup.
Snape pokrútil hlavou. "Pán Potter, pán Weasley, je mi vás skoro ľúto oboch." S úškrnom sa vrátil k jeho elixírom. Ak tam bola jedna vec alebo dve, ktoré majú byť likvidované neskôr, bol by s tým pomohol slečne Grangerovej pred večerou.
"Ste úplní blázni?" Hermiona vyskočila od stola, dokonca sa ani nestarala, že stará hrubá kniha, ktorú čítala sa otriasla v jej obale a dopadla na zem.
"Hermiona, je to perfektné. Či nevidíš...?" Harry sa prikrčil do úkrytu za Malfoya, ako sa veľmi desivá, hustovlasá šialená žena vrhla na neho. Draco ju zachytil.
"Perfektné? Myslíš, že je ideálne pre Draca riskovať smrť, keď ma nabudúce nazve humusáčka? So zlý, sebecký..."
"Hermiona!" Mladé dievča takmer odtlačilo Draca dozadu, keď ju držal za ramená vo svojich rukách; zúrila. "Ron!" Draco vyštekol na príliš tichého ryšavca.
"Bol to môj nápad!" vykríkol Ron.
"Tvoj?" Hermiona sa otočila a jej päsť vystrelila, zasiahla Ronovu tvár.
 "Au!" Ron sa hnal preč ako Hermiona naslepo vyrazila päsťou. Draco siahol po nej a dotkol sa jej pasu; otočila sa a buchla ho do brucha. So zasyčaním vzduchu, Draco zavyl.
"Hermiona Jean Grangerová! To nie je správanie vhodné dámy!" búrlivý výkrik zastavil Hermionu zo zasiahnutia niekoho iného a spôsobil, že Ron, Harry a Draco sa tlačili k sebe v prípade, že by jej päste lietali znova.
Kráľ Henrich počul rozhorčené výkriky a teraz stál týčiaci sa nad tou mladou dámou v pochybnostiach. Jeho výkrik, jeden z tých, ktorého výška zachrastila kosťami a mäsom takmer roztopila jej hnev. Bola zmrazená ako jeleň lapený vo svetlometoch muklovského automobilu, keď sa pozerala hore na veľmi vysokého, širokého ducha.
"Páni, prejdite do protiľahlého rohu. Hneď." Chlapci neváhali a bežali sa zabezpečiť do rohu pri veľkom krbe. Hlas kráľa Henricha bol oveľa pokojnejší a jemnejší. "Neváhajte ma udrieť v prípade potreby, mladá dáma. Teraz mi vysvetlite, čo zvýšilo váš hnev do takého stavu, že sa Cromwell obracia v hrobe."
"Neporušiteľná prísaha," povedala ohnivo ako sa jej oči usadili na Harrym a Ronovi. "Tí dvaja idioti nedôverujú Dracovi toľko, že si mysli, že len jeho smrť ma udrží v bezpečí."
Henry sa zamračil, zmätený. "Chcú obetovať mladého muža? Nenapadlo ma, že ste Druidi." Poškriabal sa zamyslenie vo fúzoch.
"Nie, samozrejme, že nie," opravila sa. "Ak niekto poruší Neporušiteľnú prísahu, zomrie. Ron a Harry majú pocit, že Draco sa so mnou len hrá a akonáhle sa vrátime domov, že sa stane slizký had akým kedysi bol a ublíži mi."
Duch sa otočil ku chlapcovi. "Dokážem oceniť zásluhy takéhoto sľubu, ale zdá sa to trochu extrémne." Zamračil sa, keď plával smerom k nim a potom zabodol pohľad na Draca, kým sa chlapec nezačal krútiť nepokojne pod jeho intenzitou. "Vidím pravdu v mladom Dracovi." Nakukol ešte bližšie a Draco sa trhol dozadu, narazil hlavou do Ronovej brady. "Nie je tam nič iné ako česť v jeho duši smerom k dáme." Henry sa potom pozrel na Rona a Harryho. "Je slovo ducha dosť uspokojivé?"
Ron bol viac než ochotný dohodnúť sa s duchom, tak dlho, ako zvyčajne držal mocný hlas až do temného revu. Aj keď Harry musel byť tvrdohlavý a celkom pevne dodal svoju poznámku.
"Neverím Malfoyovi tak ďaleko, ako ho len môžem zasiahnuť Expelliarmusom."
Draco sa obzrel cez plece na Harryho a trpezlivo sa na neho pozrel. Harry mu vrátil pohľad s úškrnom.
Hermiona prehovorila pevne, "On nebude robiť sľub, Harry. Keď sa vrátime do našej doby, Draco mi bude musieť ublížiť. Nebude mi môcť preukázať žiadnu láskavosť. Vari to nechápeš Harry, jeho otec ho zabije alebo ešte niečo horšie."
"Čo by mohlo byť horšie ako smrť?" spýtal sa Ron. Potom mu to došlo. "Och, áno. ON."
"Mohol by ťa zabiť, Hermiona," Harry sa pokúsil ešte raz.
"Áno, mohol. Tak ako by si mohol ty, tak ako by mohol Ron. Dokonca aj profesor Snape by ma mohol zabiť. To je to, čomu musíme čeliť. Viem, že je pre teba ťažké veriť Dracovi, Harry. Ja ťa poznám a Ron sa len snaží dávať pozor na mňa, ale  ja nemienim nechať ho zaviazať sa sľubom, ktorý je natoľko obmedzujúci, že by mohol poškodiť každého z nás." Hermiona prešla a postavila sa vedľa Henryho, keď sa pozerala na každého z chlapcov." Ak nemôžeš veriť Dracovi, potom budeš musieť veriť mne." Hermiona natiahla ruku k Dracovi a on ju chytil. "Ja verím Dracovi. Budete to musieť akceptovať."
Draco, aj keď bol veľmi dobrý vo svojich hodinách, napriek tomu sa mu podarilo tu a tam ukázať, že nie je najsvetlejším príkladom v partii. V túto chvíľu sa obrátil na Harryho a Rona, obdaroval ich samoľúbym úsmevom a povedal: "Ona mi dôveruje!"
Hermiona by tresla Draca, ale Henry ju buchol a udrel chlapca na zátylku. "Do pekla!" vyštekol. "Mohli by ste všetci prestať biť moju hlavu?"
Perfektne načasované, Ron a Harry boja tresli Draca do zadnej časti hlavy a s prerušovaným smiechom vubehli z knižnice.
"Idem zabiť vás oboch!" vykríkol Draco.
"Draco!" Hermionin výkrik bol napoly obávaný, že to urobí a napoly dúfal, že to bol vtip.
Usmial sa a pobozkal ju na tvár. "Len dočasne, sľubujem." S týmto povzbudením sám vybehol z knižnice za Ronom a Harrym.
"Chlapci!" zlostila sa Hermiona. Ako sa im podarilo presunúť z vážneho rozhovoru o veľmi závažnej téme k ukážke troch bábok?
Henry ju pohladil po hlave. "Zvykni si na to dieťa. Nikdy sme z toho nevyrástli." Zasmial sa a letiac zmizol z knižnice.

 
Ešte pár týždňov bol v Ashmere mier ako sa blížil Halloween. Snape bol konečne prehovorený, aby umožnil teenagerom voľné víkendy od hodín a výskumu. Tiež súhlasil s výletmi do Šikmej uličky alebo Rokvilu, ale nie oddelene. Táto myšlienka nebola pre Snapa pohodlná.
Čo sa týka Neporušiteľného sľubu, pokiaľ išlo o Hermionu, vec bola uzavretá. Aj, keď Draco to ešte stále zvažoval. Po jej vyhlásení s ňou už nediskutoval o svojich myšlienkach. Predsa urobil nejaký výskum na sľuby a prísahy, ale zistil, že je stále zmätený. Potreboval si pohovoriť so Snapom. Sám.
Zastihnutie Snapa samého nebolo jednoduché, ako to vyzeralo. Jediné časy, kedy sa Snape zdal byť sám boli vtedy, keď varil, robil výskum s Hermionou, triedil eseje alebo trávil čas s Lyricou. Vzhľadom k tomu, že laboratórium bolo tabu, Draco sa rozhodol, že bude hovoriť so Snapeom, keď príde jeho triedenie týždenných esejí.
Výučba v Rokforte znamenala nekonečnú zásobu esejí na vytriedenie pre akéhokoľvek inštruktora. Dalo by sa zrušiť všetky hodiny na jeden deň, sadnúť si o 8 hodine ráno a začať s triedením esejí a o 24 hodín neskôr bolo ťažko možné urobiť si čiarku vo vykonanej práci. Snape by to nikdy nepriznal, ale on si užíval, keď musel učiť len štyroch študentov. Triedenie esejí bol projekt raz za týždeň, ktorý riešil v piatok po večeri. V čase, keď dospievajúce deti boli v posteli mali by byť hotové a on bude mať niekoľko hodín čas alebo čas pred jeho vlastným uložením sa do postele alebo bude mať čas na čítanie týkajúce sa varenia elixírov.
Pokladal to za zaujímavé, že v skutočnosti rád učí Rona, Harryho, Draca a Hermionu. Intimita ich malej skupiny znamenala, že mal viac času venovať sa každému z nich ako predviedol praktickú stránku ich výučby. Nielenže sa Hermiona pýtala svoje obvyklé množstvo otázok, ale chlapci sa pýtali rovnako inteligentné otázky. Ronov rukopis sa značne zlepšil a namiesto jeho viet na pergamene naklonených šikmo dole, teraz boli oveľa lepšie zarovnané. Draco si počíňal oveľa lepšie pri uzatváraní jeho esejí, keď nedovolil svojim myšlienkam odísť od témy, keď dosiahol požadovanú dĺžku. Harryho myšlienky na papieri tiež ukázali väčšie zlepšenie; bol viac organizovaný a dobre sa vyjadroval. Snapeov triumf bolo to, keď sa mu konečne podarilo odnaučiť Hermionu jej zvyku pomáhať svojim spolužiakom, keď vo všetkom všetci pokrivkávali. To znížilo jej zaťaženie a úroveň stresu a pre Rona a Harryho to znamenalo, že ich praktická práca sa výrazne zlepšila.
V Rokforte bolo triedenie esejí vždy katalyzátorom migrény pre Snapa, ale vo svojich štyroch študentoch našiel ďalší aspekt, ktorým ocenil učenie. Ich osobnosti ukázali aj vo svojom písaní. Hermiona bola starostlivá, ale vždy ukázala tvorivú stranu jej myslenia, ktoré mu obstaralo zaujimáve experimenty, ktoré vyskúšal na nasledujúcich hodinách. Ron mal ironický zmysel pre humor, ktorý sa mu podarilo vložiť do esejí a to aj bez ohľadu na predmet o ktorý šlo. Po prvý raz ho to šokovalo, že sa nahlas rozosmial pri Ronovom porovnaní vône zlého elixíru k svojej sestre Ginny, ktorá spravila mimoriadne zlý mätový koláč. Snape vždy uložil Ronovu esej na koniec. Dracove eseje ukázali, že bol niekto, kto rád riešil problémy. Viac než pravdepobne, ak boli chyby ktorých sa dopustili, bol to Draco, ktorý najprv objavil riešenie. Ak nemohol nájsť riešenie, alebo prísť na to na pergamene, jeho popudlivosť tiež presvitala. A konečne Harryho eseje ukázali jeho nadšenie pre mágiu. Snape si vždy myslel, že Harry mal vždy tendenciu byť roztekaný so svojimi myšlienkami a pozorovaním, ale s pozornosťou, ktorú bol teraz schopný venovať Harryho práci spôsobila, že chlapec písal pre Snapa logickejšie. Dozvedel sa, že keby nasledoval starostlivo myšlienkovú líniu bočným pozorovaním, Harry si neomylne zakladal na tom, že bol po ňom.
Draco mal celý piatok v pláne hovoriť so Snapom. Keď večera skončila a oni boli prepustení na večer, Draco nasledoval každého do salónu, zatiaľ čo Snape odišiel do knižnice pre triedenie. Harry a Ron začali šachovú hru. Kráľ prešiel do salónu nedlho potom, čo šachová partia začala. Niekoľko minút sledoval hru a potom zamieril k Hermione. Obaja, Draco a Hermiona mali nosi v knihách. Draco samozrejme nečítal jediné slovo. Skôr v ten deň požiadal Draco kráľa, aby rozptyľoval Hermionu večer, aby mohol ľahko prekĺznuť hovoriť so Snapeom bez toho, aby išla Hermiona za ním.
"Drak mi povedal, že ste si priala, aby sme diskutovali o tragickej legende dvoch princov vo veži." Naklonil sa a zamračil sa. "Dúfam, že nie ste ďalšou, kto sa domnieva, že môj otec zaistil svoje postavenie na tróne... skoncovaním s tými dvoma chlapcami, nie?"
Hermionine oči sa rozšírili a preglgla. "Ehm, nie, pane. Len som chcela vedieť..."
Kráľ žmurkol sprisahanecky na Draca a pokračoval: "Byt grobianský, slečna Grangerová, môj otec musel zabezpečiť jeho trón. Jeho žene to nestačilo, nie s jej dvomi mladšími bratmi ešte nažive." To stačilo ako návnada pre Hermionu a ona a kráľ boli čoskoro zapojení v ohnivej diskusii o konečnom osude dvoch princov.
Draco zamieril von zo salónu a po niekoľkých krokoch stál vo dverách knižnice. Snape sedel pri veľkom stole, eseje pred ním, kalamár s červeným atramentom po jeho pravici a s veľkým hrčekom kávy po jeho ľavici.
"Pán profesor?" Snapeove brko sa nezstavilo. "Musím s vami hovoriť, pane."
Snape ukázal brkom smerom k neďalekej stoličke. Potom odložil brko, napil sa kávy a dovolil Dracovi otvoriť predmet, čo ho trápi.
"Robil som nejaký výskum týkajúci sa sľubov a prísah, pán profesor...."
"Myslel som, že slečna Grangerová presvedčila každého o hlúposti, že zložíš Neporušiteľný sľub," poznamenal pokojne.
"V skutočnosti povedala všetkým, že Ho nebudem robiť."
Snape sa pousmial. "Cieľavedomá Chrabromilčanka, táto jedna."
Draco vážne prikývol. "Každopádne som si istý, že ho nechcem spraviť, ale stále si myslím, že by som mal niečo urobiť. Beriem do úvahy prútikovú prísahu, ale nemôžem o nich nájsť dostatok informácií. Naozaj nevidím, že sú odlišné od Neporušiteľného sľubu."
"Prútikové prísahy sú oveľa pružnejšie, pán Malfoy. Podmienky pre porušenie takej prísahy možno nastaviť oboma stranami zapojenými do prísahy. Dôsledky pre porušenie prútikovej prísahy boli všetkým možným od pretrvávajúcich vredov po mylné predstavy." Draco si odfrkol a Snape skrivil pery v suchom úškrne. "Prinajmenšom, vynaliezavé." Snape zopäl dlhé prsty dohromady cez svoje brucho. "Oba Neporušiteľný sľub a prútiková prísaha vyžadujú veľkú pozornosť v slovách. Rozdiel v Neporušiteľnej prísahe je, že sú tam tí, ktorí sú dosť zruční prinútiť niekoho a presadiť Neporušiteľnú prísahu bez potreby akejkoľvek zjavnej rituálnej alebo prútikovej mágie." Zamračil sa, keď si spomenul na jednoduchý, ale záväzný sľub, ktorý urobil Dumbledorovi v tú noc, keď sa snažil zachrániť Lily.
"Ako je to možné, pane? Všetko, čo som čítal hovorí, že Neporušiteľný sľub vyžaduje prútik a rituál."
"To je pravda. Avšak , skutočná mágia je v zámere jedného človeka,ktorý robí sľub a druhého, ktorý ho prijíma." Dracove oči sa na to rozšírili v šoku. "Vidím, že ste si neboli vedomý tohto aspektu. Neporušiteľné sľuby môžu byť veľmi nebezpečné, Draco." Snape si ťažko povzdychol, naklonil sa dopredu, rozopol si manžetu rukáva na ľavej paži a zvinul ho. Obrátil ruku a položil ju na stôl, aby Draco mohol vidieť Znamenie zla. "To je ďalší aspekt Neporušiteľného sľubu. Tento je doplnený životom v nevoľníctve a bolesti. Jediné oslobodenie je smrť."
Draco videl Znamenie zla svojho otca, ale na Snapeovom tele sa zdalo, že je to oveľa viac ako jednoduché tetovanie ako si myslel, že to bolo. Na Snapeovej paži to vyzeralo ako pozostatky strašnej vypálenej jazvy. Mäso na okrajoch bolo podráždene červené. Vidieť Temné znamenie bolo oveľa viac zastrašujúce než akýkoľvek druh Neporušiteľného sľubu. Napriek tomu, stále potrebuje spôsob, ako udržať Hermionu v bezpečí.
"Môjho otca nevyzerá takto," zašepkal Draco.
"Lucius používa kúzlo. Nemôže skryť Znamenie zla, ale môže maskovať svoj škaredší vzhľad." S grimasou Snape stiahol rukáv a zapol manžetu. "Ak je vaše srdce nastavené na ochranu slečny Grangerovej prostredníctvo sľubu alebo prísahy, myslím, že by ste mali preskúmať pružnejšie prednosti prútikovej prísahy. Tiež, keďže sú jej priatelia, odporúčam zvážiť zapojenie pána Weasleyho a pána Pottera k prísahe rovnako."
"Porozprávam sa najprv s Hermionou a uvidíme, čo povie." Draco vstal. "Ďakujem, pán profesor."
"Formulácia je dôležitá, pán Malfoy. Postavte svoju prísahu s jej prirodzených následkov opatrne." Snape zdvihol brko, namočil ho do atramentu a sklonil hlavu k eseji.
Draco sa zamyslene odmlčal vo dverách a sledoval Snapa. Draco mal pocit, že ešte len začína chápať, čoho sa Snape vzdal, a to nielen pre seba, ale pre každého. Zavrtel hlavou a dúfal, že smrť nazaj nečakala na konci vojny na jeho kmotra. Vari si zaslúži trochu šťastia? Vopchal ruky do vreciek a zamieril späť do salónu.

 
Halloweensky víkend prišiel a Lyrica opustila Rokfort, aby strávila čas so Snapeom a deťmi. Mali spravené plány sláviť sviatok s efektnou večerou v reštaurácii v Rokvile a potom nákupmi v Šikmej uličke. Premiestnila sa do vstupnej hlavy v Ashmere a bola prekvapená ako je to všetko tak pokojné. Pozrela sa do salónu, potom do knižnice a našla obe prázdne.
"Vitajte doma, pani Lyrica." Domáca škriatka Snick zakývala hlavou a usmiala sa.
"Kde sú všetci, Snick?"
"Pán Severus varí. Poslal ma so správou pre vás, keď prídete. On sa veľmi, veľmi hnevá." Snick sklopila uši.
"Hnevá?" Lyrica upustila tašku a zamierila do laboratória k Majstrovi elixírov. Škriatok sa odmiestnil.
Snape sedel pri stole s bielou mramorovou doskou sklonený nad štyrmi kotlíkmi. Práve dokončoval pridávanie prísad do každého z nich a čakal, až začne ďalší krok. Prstami pravej ruky poklepkával v podráždenom rytme na povrch stola.
"Severus?" spýtala sa ticho, nechcela ho rušiť pri kritickom okamihu. "Je všetko v poriadku?"
"Tí idiotskí spratkovia ochoreli!" vybuchol. Lyrica nič nepovedala, ale pristúpila bližšie k nemu a študovala kotlíky a zvyšné ingrediencie. "Napriek všetkému, čo som im povedal, išli von o polnoci s nápadom hrať prútikové značky na svojich metlách. Dokonca aj slečna Grangerová, ktorá má vo všeobecnosti väčšie porozumenie než mŕtvy prízrak sa k nim pripojila vo svojej pochabosti." Zamiešal presne každý s variacich sa elixírov. "Hlúpi spratkovia."
Chcela sa opýtať, čo znamenali prútikové značky, ale nechala túto otázku nepoloženú. Lyrica študovala variace elixíry a prísady a spoznala ako boli chorí. Tento konkrétny elixír zabral dva dni varenia. Niet divu, že bol otrávený. "Dva dni varenia a štyri deti s chrípkou... Je mi to ľúto, Severus!"
"Zaoberal som sa viac s hlienom, zvratkami, srač... no, tým," uškrnl sa a potom pokračoval ostro, "a kňučaním v posledných dvoch dňoch ako som sa staral po zvyšok svojho biedneho života! Teraz si spomínam, prečo som sa nestal liečiteľom!"
"Pomôžem ti s tým, Severus." Lyrica mu nedala šancu, aby ju odstrčil. Posadila sa na stoličku vedľa neho a začala pracovať na dvoch z elixírov.
Snape sa pozrel úkosom na Lyricu. "Dokám sa postarať o neposlušných spratkov," povedal so zahundraním.
"Vidím, že si to robil veľmi dobre tak ďaleko," poznamenala sarkasticky, bez toho, aby sa na neho pozrela. Bola medzi prísadami a chytila svoje dlhé padajúce vlasy a priviazala ich do voľného uzla na šiji.
Natiahol ruku a prstom sledoval zľahka líniu jej krku. "Sú moja zodpovednosť," zašepkal.
"Si v mojom dome." Naklonila sa k nemu a pobozkala ho na líce. "Máš jednu minútu, aby si to zamiešal proti smeru hodinových ručičiek, než bude tvoj elixír v troskách."
Zamiešal každý elixír a potom hodil posledné prísady. "Si hrozná v rozptyľovaní, žena."
"To môžem byť, pán Snape, ale až skončíme ošetrovanie týchto detí, dovtedy venujem svoje myšlienky svojim elixírom." Venovala mu samoľúby úsmev a potom dramaticky vzdychla. "Myslím, že po strávení tvojej príjemnej služby potrebuješ vnúdne slovo alebo dve?"
Snape vyprskol smiechom a spoločne dokoncili elixíry.

 
Snape sa staral o dávky elixíru pre Draca a Rona. Vstúpil do Dracovej izby a našla chlapca sediaceho, trasúceho sa pod prikrývkou pri ohni.
"Mal by si byť v posteli, Draco," povedal, keď prešiel k chlapcovi. Položil chrbát ruky na Dracove čelo. Dieťa malo horúčku.
"Je m-mi z-zima," cvakali mu zuby. Snape postavil Draca na nohy a odprevadil ho do postele. Draco z polovice padol do postele a zaliezol pod deku. Snape vzal prikrývku, ktorá spadla z Dracových pliec a pridal ju k ostatným prikrývkam na posteli.
Posadil sa vedľa Draca, vsunul ruku za jeho ramená a pomohol mu posadiť sa. "Mám nejaký Elixír na potlačenie chrípky pre vás, Draco. Potrebujem, aby ste všetko vypili." Dracova hlava prepadla unavene proti Snapeovmu ramenu na chvíľu a potom zodvihol hlavu ako mu Snape priložil fľašku k perám. Dracovi sa sotva podarilo preglgnúť jediný dúšok, než pocítil nepríjemne hustý elixír.
"Myslím, že.... radšej.... zvracať." Dracova tvár sa skrivila, keď reagoval na pikantnú horkosť.
"Ešte pár dúškov, dieťa. Upokojí to tvoj žalúdok, zmierni horúčku a budeš môcť spať." Draco sa roztrasene nadýchol, potom súhlasne prikývol. Snape naklonil zostávajúci elixír dole chlapcovým krkom. Potom uložil malú fľašku do vrecka, vytiahol vreckovku a utrel líniu slín v kútiku chlapcových úst, ktorú spôsobila zlá chuť.
Draco si unavene povzdychol a oprel hlavu o Snapeove rameno. Majster elixírov sa oprel o čelo postele. Pohladil chlapcove horúčkovíte čelo, kým sa Draco ponoril do spánku. Potom, čo zaspal, Snape vstal z postele a zastrčil ho pod deku.
Lyrica vstúpila do Harryho izby. Prechádzal sa pred svojím otvoreným oknom v pyžame. Napriek horiacemu ohňu, izba bola ľadovo chladná a pot sa perlil na Harryho čele. "Harry! Do postele skôr, ako si spôsobíš zápal pohrudnice!" Vrhla sa k oknu a pevne ho zavrela.
"Ja zhorím na smrť!" sťažoval sa.
"Ja viem, môj drahý. Mám tu elixír, ktorý pomôže." Lyrica ho jemne nasmerovala k jeho posteli.
Padol do postele. "Ja nechcem žiadny ďalší elixír proti nevoľnosti," trucoval. "Som z nich chorý! Všetky chutia ako zhnité ponožky."
"Je to Elixír na potlačenie chrípky, Harry. Bohužiaľ chutí to horšie než elixír proti nevoľnosti."
"Ja nechcem žiadne ďalšie všivavé elixýr!" Stočil sa smerom od Lyricy. "Mal som chrípku mnohokrát a nikdy som si nič nevzal, tak choď preč."
Lyrica rýchlo prekĺzla k Harrymu, zachytila ho v jednej ruke a mal elixír v krku skôr, než mohol bojovať alebo protestovať. Akonáhle ho pustila, vypustil ston nevôle, ktorý odrážal práve to, čo si myslel o chuti elixírov a o spôsobe dávkovania Lyricou.
"Poď, Harry. Zalez pod tieto prikrývky." Stále reptal popod fúzy, keď sa krútil kým nebol zakrytý. Lyrica rozdúchala uhlíky v krbe a v čase, keď skončila, Harry ticho chrápal.
Snape sa išiel ako o ďalšieho postarať o Rona. Zo tých štyroch bol v najhoršom stave, keď ho Snape našiel. Ron bol na záchode, jeho hlava visela nad toaletou. Jeho koža bola vlhká a takmer biela ako jeho kĺby, ktorými sa držal bokov záchodu. Snape vykúzlil studený obklad a držal ho na Ronovom čele, potom na zátylku.
"Chcem mamu!" kvílil Ron ako sa jeho žalúdok opäť búril a slzy mu tiekli po lícach. Nič nemal v bruchu, len žlč, takže svaly tlačili iba hore,čo spôsobuje väčšiu bolesť. Ron viac neudržal seba hore. Chcel sa oprieť o Snapa, ale malá časť z neho, časť, ktorá sa odvolávala na Snapa ako "slizkého darebáka zo žalárov", "zlého čierneho netopiera, ktorý neznáša Chrabromil" zdržala takú slabosť pred ním. „Chcem sa vrátiť domov,“ zašepkal žalostne svojím hlasom ako päťročné dieťa.
Ronovo telo sa triaslo a Snape si ho pritiahol k sebe. „Poď sem, chlapče, nepohryziem ťa,“ povedal upokojujúco.
„Poviete svojim... hadom.. že som... bol ako dieťa.“
„Sľubujem, že neurobím nič také,“ povedal ticho a nechal chlapca plakať do habitu. Šúchal Ronov chrbát, keď ho pomaly kolísal.
Hermiona z tých štyroch bola v najlepšej forme. Sedela v kresle s prikrývkou omotanou okolo seba čítala knihu. Na malom stolíku vedľa nej bola položená miska vývaru a šálka čaju. V lone mala položenú vreckovku na jej plný nos.
“Dobrý deň, Hermiona,” pozdravila Lyrica. Hermiona vzhliadla a obdarovala riaditeľku slabým úsmevom. Hermionine líca boli škvrnito červené. Lyrica položila dlane na Hermionine líca a cítila z nich teplo.
“Som v pohode,” Hermiona ticho povedala a potom zívla.
“Vidím, že áno,” Lyrica sa usmiala a vzala knihu z Hermioniných rúk a mávnutím ruky poslala krabicu vreckoviek do postele. „Môžeš si to prečítať neskôr zlatko, potom, čo by si si mala trochu viac oddýchnuť.“ Lyrica videla vývar. „Už si dojedla svoj vývar?“
Hermiona prikývla a vstala. „Ja jednoducho nemôžem dýchať.“ Kýchla a vysmrkala sa.
„Do postele, potom tu mám pre teba elixír proti chrípke, ktorý by ťa mal dať do poriaku ako jarný dážď asi do 24 hodín. Hermiona sa uškrnula. Vedela aký hrozný je ten blatistý elixír.
„Naozaj si myslím, že čaj by bol lepší, pani profesorka.“
„Čaj nemôže ublížiť, ale aj tak si zoberieš toto.“ Hermiona si vytiahla prikrývku až ku krku a zobrala ponúkanú fľašku. „Všetko naraz, drahá.“
Hermiona si chytila nos a potom vypila všetok elixír ako Divooký Moody pil na jeden dúšok Ohnivú whisky. „Blee!“ Uškrnula sa a utrela si trochu slín s manžetou svojej nočnej košele. Lyrica jej znovu priniesla čaj a Hermiona našťastie spláchla elixír čajom z pomarančových lístkov.
„Naozaj som ich chcela zastaviť,“ zamrmlala Hermiona.
„Zastaviť koho?“ Lyrica sa spýtala ako sa posadila vedľa dievčaťa.
„Bavili sa a nechcela som byť len... vyzerať ako vždy. Nezdalo sa, že je taká zima.“ Lyricine chladné prsty utreli pot z Hermioniných spadnutých vlasov na čele a lícach. „Ja len... Len som sa chcela hrať.“
„Si len dievčatko, Hermiona. Nemusíš byť celý čas veľkou. Ako šikovná si, nevadí, ak sa dostaneš raz za čas do problémov.“
Hermiona sa zasmiala a potom sa rozkašľala. „Áno je to tak. Cítim sa hrozne.“
„Budeš sa cítiť oveľa lepšie zajtra drahá. Sľubujem. A teraz, daj mi tu šálku čaju a stoč sa do klbka pod týmito prikrývkami.“
Hermiona urobila, čo jej bolo povedané a čoskoro tvrdo zaspala.
Lyrica zavrela ticho dvere na Hermioninej izbe. Obzrela sa k Dracovým dverám a videla, že boli zatvorené, ale že Ronove boli otvorené. Išla do Ronovej izby, aby zistila, či Snape potrebuje akúkoľvek pomoc. Začula tlmený hluk z kúpeľne a nazrela do dverí. Snape sedel na dláždenej podlahe s mladým Chrabromilčanom spolovice stočeným mu do lona. Ron plakal o kvôli tomu, že mu chýbala mama a prial si, aby mohol ísť domov.  Poklepala po Snapeovom ramenu a ústami naznačila otázku, „Potrebuješ pomoc?“
Snape odmerane potriasol hlavou, obdaroval Lyricu rýchlym úsmevom a obrátil svoju pozornosť k Ronovi. Lyrica opustila druhé poschodie a zamierila dole do salónu. Čoskoro sa usadila k jednej zo svojich kníh.
Bolo to skoro o dve hodiny neskôr, keď Snape bez jeho vonkajšieho habitu a fraku prišiel do salónu. Usadil sa unavene vedľa Lyricy na pohovke. Odložila knihu, pritiahla si jeho hlavu a ramená do lona a on vytiahol nohy hore na zostávajúcu časť pohovky.
„Ako sa darí Ronovi?“ spýtala sa, keď svojimi prstami prehrabla jeho vlasy. Zavrel oči.
„Konečne vypil dávku a spí.“ Snape cítil ako sa napätie zo dňa pomaly uvoľňuje z jeho mysle a končatín. Bol vyčerpaný.
„Počula som, že žiada o jeho matku.“
„Molly Weasleyová. Niet pochýb, že je najlepšou matkou v čarodejníckom svete a tiež najlepšia kuchárka.“ Slabo sa usmial. „Pán Weasley  sa až príliš snažil prijať našu situáciu a ochranný múr sa práve definitívne zlomil. Bol viac vydesený, že by som...“ zarazil sa. Nechel povedať, čo si ten chlapec o ňom myslí.
„Myslel si, že môžeš využiť jeho slabosť neskôr a dráždiť ho?“
„Nie som dobrý človek,“ zamrmlal a potom zívol.
„Nezmysel.“ Pobozkala ho na čelo. „Prečo sa teraz trochu nevyspíš, Severus. Najeme sa, keď sa prebudíš. Vzal ju za ruku, zívol druhýkrát a dovolil svojej únave, aby zvíťazila. Čoskoro pokojne spal.

Severus sa prebudil o niekoľko hodín neskôr na arómu pečienky, zemiakov a pikantnej zeleniny. Lyrica nebola nikde v dohľade, z čoho bol trochu sklamaný. Vstal z pohovky a išiel do jedálne. Tam nebol nikto, tak išiel do kuchyne. Bol prekvapený, keď videl Lyricu, vlasy voľne spletené mimo cesty, na sebe mala zásteru a bola zamestnaná staraním sa o lahodne voňajúce jedlo, ktoré ho prebudilo.
„Tvoj škriatok ti umožnil variť?“ spýtal sa, keď prišiel za ňou a skĺzol rukami okolo jej pása. Severus prešiel perami po jej šiji a potom sa pozrel cez rameno, keď plátkovala pečené hovädzie mäso.
„Dorcas a Snick strážia deti s Jeho Veličenstvom. To mi dalo šancu, aby som ti ukázala svoje zručnosti s varením.“ Lyrica začala nakladať ich jedlo.
„Ty si Majsterka elixírov,“ uškrnul sa a zobral taniere k úzkemu kuchynskému stolu.
„A to znamená, že viem ako variť?“ spýtala sa, keď umiestnila dva poháre na stôl a naplnila ich vínom.
„Stretol som sa s niekým so skúsenosťami s elixírov, kto nevie dobre variť.“ Potiahol stoličku a Lyrica sa posadila. Potom sa posadil on.
„Len preto, že môžem modifikovať Elixír proti nervovým zášklbom za behu, nemusí to nutne znamenať, že viem variť.“ Lyrica sa drzo usmiala a napriahla kúsok pečienky na jej vidličke k nemu.
„Obávaš sa o tvoje chuťové poháriky v mojich rukách, Severus?“
Snape sa naklonil a odhryzol mäso z jej vidličky. Žuval a krátko zavrel oči. „To je úžasné!“ Otvoril oči, odpil si vína a potom sa usmial.
Za pár minút sa sústredili na svoje jedlo a jedli v tichosti. Keď boli takmer pri konci, Lyrica znovu prehovorila. „Priniesla som puding z Rokfortu. Dúfam, že máš rád jablkový závin.“
„Celkom iste áno.“
Puding bol dokončený veľmi rýchlo. Užívajúc si svoje víno, ale odišli do salónu a stočili sa dohromady do klbka na pohovke pri krbe. „Severus, vyhŕkol si niečo dnes popoludní... niečo, že nie si Liečiteľ. Bolo to niečo za čo sa považujete naraz?“
Prikývol a objal cez ramená Lyricu ležiacu pri jeho boku. „Priateľ z detstva mi to navrhol a bolo to niečo, čo som bral do úvahy. Avšak, stal som sa... roztržitý a môj život sa uberal inou cestou.“ Snape sa nepatrne zachvel, keď mu položila ruku zbežne na jeho ľavé predlaktie.
„Vybral si si túto značku?“ spýtala sa Lyrica ticho.
Snape mierne spanikáril a Lyrica cítila, ako jeho telo stuhlo. „Ja... prijal som ju dobrovoľne,“ zachripel. Pokúsil sa odtiahnuť od Lyricy, ale pritisla sa k nemu a držala ruku okolo jeho ramien. „Chcel som prísľub moci, pomsty proti tým, ktorí mi ublížili.“ Lyricina ruka vkĺzla do jeho. „Namiesto toho, môj hnev a nenávisť spôsobili smrť jediného človeka, ktorý bol môj skutočný priateľ.“
Nastalo ticho medzi nimi na niekoľko minút a potom sa Lyrica posunula, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. „Severus... priala by som si...“
Prstom ľahko prešiel cez jej bradu, a potom pery. „Ja viem,“ povedal ticho. Pobozkal ju, pritiahol si ju pevne do svojho objatia, keď si doprial chvíľku pokoja. Mohol ochutnať chladné víno na jej perách, sladkosť jablkového závinu. Neochotne sa vytiahol mierne preč. „Lyrica, prajem si rovnakú vec.“
Keď ho tentoraz pobozkala ona, neboli si vedomí páru zelených očí, ktoré ich pozorovali z tieňa. Oči unavene zažmurkali a Harry sa odpotácal od dverí salónu, hore po schodoch a späť do svojej izby.

 
Harry, Ron, Hermiona a Draco boli na ceste k zotaveniu ako prebehol Halloween a mesiac október. Začalo prvé sneženie v roku, ale to stačilo Snapeovi zabezpečiť a utesniť všetky dvere a okná s cieľom udržať svojich zverencov v dome. Lyrica prišla na víkend a ona a Snape zmizli dole do laboratória.
Deti boli v salóne zamestnávali sa rôznymi aktivitami. Harry a Draco pracovali sa svojich viac deštruktívnych tendenciách tým, že hrali verziu Čarodejníckeho šachu so základným pravidlom „získať čo najviac zápasov, ako môžeš.“ Šachové figúrky išli do bojov s trefnými urážkami a dokonca s vytasenými zbraňami. Harry vykríkol ako kopija prešla jedným z Dracových pešiakov a zasiahla jeho koleno.
„Päť bodov strhnutých za prekročenie hraníc!“ zakričal  Harry radostne, keď pokynul svojej kráľovnej, aby nasmerovala dýku mimo hracieho poľa. Draco sa elegantne presunul, keď okolo jeho holene prešla drobná dýka.
„Teraz sme vyrovnaní, Potter!“ Draco sa naklonil a naklonil sa k šachovnici, aby sa so svojimi figúrkami pripravil ďalší útok.
Hermiona sedela na podlahe pred ohňom a niekoľko stránok poznámok bolo okolo nej. Ron mal v ruke knihu, ale stále sa na ňu pozeral, ako si Hermiona každú chvíľu mrmlala.
„To nedáva zmysel,“ povedala po desiatykrát.
Ron konečne položil knihu a usadil sa vedľa Hermiony. „Neviem, prečo pokračujete v tejto tvojej portálovej téme. Snape povedal, že nás to všetkých privedie do kruhu.“
„Viem, čo povedal, Ron, ale už nie je odborníkom na cestovanie v čase, ako som ja, a ja som presvedčená, že odpoveď tu je. Ja len... Musím pokračovať v skúšaní.“ Dôkladne sa pozrela na poznámky.
„S tým strácaš čas,“  poznamenal Harry. Šachová partia (bitka) skončila a Draco ju znovu nastavil.
„Ako to môžeš povedať, Harry?“ spýtala sa Hermiona.
„Snape nechce odísť.“ Jeho odpoveď bola naozaj strohá a naznačovala, že to bolo celé vysvetlenie, ktoré bolo potrebné. Samozrejme nestačilo.
„Snape nemá viac dôvodov ako sa vrátiť než ktorýkoľvek nás, Potter,“ povedal Draco, keď opustil šachovnicu a šiel sa posadiť vedľa Hermiony. „Sedí v tejto knižnici čítaním a výskumom takmer každý deň...“
„Naozaj?“ Harryho hlas naznačoval nejaký problém a Draco sa pozrel na neho po prerušení.
„Dobre, Potter, máš nejaké súkromné informácie, ktoré my nemáme, pretože sa naozaj nechcem dostať do hádky.“ Draco sa oprel o okraj gauča.
„Snapeovi a profesorke Arcahnumovej,“ dodal Ron. „Sú do seba zamilovaní a Harry ich videl poslednú noc, keď sme boli všetci chorí.“
„Videl si ich? Čo robili?“ spýtala sa Hermiona nevinne. Draco sa naklonil a zašepkal jej do ucha. Šok sa rozsvietil na jej tvári a Draco sa zarazil. „Nevidel si... že nie... však, Harry?“
Harry sa zamračil. „Čo...och, do pekla nie, ty si bastard, Malfoy, videl som ich, ehm, bozkávať, ale... nie, počul som, ako jej povedal, že tu chce ostať. Stavím sa, že sú práve v laboratóriu elixírov.“
Ron sa striasol nepríjemným obrazom, ktorý mu prenikol do hlavy. „Sklapni, Harry, spôsobíš mi nočné mory.“
„Nemyslím si, že môžeme dôverovať Snapovi.“ Harryho hlas začal šepkať.
„Samozrejme, že môžeme dôverovať profesorovi Snapeovi, Harry,“ protestovala Hermiona.
„Povedal...“
„Hovoril veľa vecí, Hermiona,“ prerušil ju Harry znovu, „a ty vieš, že nemá dôvod, aby sme sa vrátili okrem nás. Myslím, že nás nechá premýšľať o tom, že je šanca a raz nám povie, že je to nemôžné a my všetci sa dostaneme z okúzlenia alebo sa presunieme na niečo iné... nepôjdeme domov a všetky tvoje starosti o tvoje poznámky, portály a ostatné veci sú len veľké plytvanie.“
„Opäť vychvaľujete cnosti pána Havrana, mladý pán Harry?“ kráľ doplachtil do salónu cez plamene krbu.
„Veríte Snapeovi, Vaše Veličenstvo?“ Koľkokrát Albus Dumbledore povedal Harrymu, že jeho dôvera v Snapa je abslútna a nie je spochybnená? Či ten človek tiež niekoľkokrát nezachránil jeho život? Áno, na obidve otázky, napriek tomu sa mu stále nedá veriť. Prečo? Naozaj na to nemohol odpovedať. Snape bol záhada, puzzle, ktoré nemohol vyriešiť. Snape, o ktorom vedel, bol skľúčený starý netopier, ktorý pohŕdal vzduchom, ktorý dýchal. Napriek tomu bol v tomto čase trpezlivý s Harrym a Ronom a dokonca aj s Hermionou. Viac ako len triedenie ich esejí, on s nimi všetkými diskutoval. Staral sa o nich, keď boli chorí, a dokonca ani nekričal na Harryho, keď pozvral celú jeho košeľu.
„Nie je to otázka, na ktorú mám odpoveď, Harry. Poznal ste toho muža dlhšie ako ja. Dal vám nejaké náznaky, aby ste pochyboval o jeho zámeroch odvtedy, čo ste prišli?“ Kráľ Henry sa presunul k Harrymu a usadil sa na neviditeľnom kresle.
„Ja... on...“ Harry si teraz prial, aby mal dobrý nápad, aby utíchol a začal ďalšiu hru šachu.
Kráľ zodvihol ruku. „Videl som čestného človeka, ktorý sa stretol s výzvou, ktorej by nedokázalo čeliť mnoho dospelých v jeho veku. Stará sa o každého z vás, uisťuje sa, že ste najedení, máte kde bývať, oblečení a vzdelávate sa. Skôr je prekvapujúce, že to robí, aj keď nikto z vás nie je jeho problémom a zdá sa, že nikto z vás sa o neho toľko nezaujíma. Ten človek lepší otec pre teba... pre každého z vás, ako som ja bol ja sám.“
Ron do toho vstúpil so snahou dostať Harryho z problému, do ktorého sa dostal. „Vaše Veličenstvo, myslím, že to, čo sa Harry pokúša povedať je, že si začíname myslieť, že Snape sa nechce vrátiť do nášho čas. Možno by radšej utiekol z našej budúcnosti. Možnoje to zbabelec a klamal nám.“
Harry sa otočil na Rona. „Nepovedal som, že je zbabelec!“ Buchol Rona do ramena. Ron pocítil bolesť.
„Potter, niekdy si myslím, že si nezaslúžiš byť v Chrabromile, ty si tak prekliato hlúpy.“ Draco sa postavil a zamračil sa na oboch chlapcov s jasným hnevom. Ukázal na Rona. „A ty, Weasley, nikdy nenazývaj Snapa zbabelcom!“
Hermiona položila Dracovi ruku na ruku. „Má pravdu, Ron, je nespravodlivé povedať to, vieš, že nikdy nekonal zbabelo.“
Ron zodvihol ruky, že sa vzdáva. „Dobre, nenadávaj mi. Možno to bolo príliš kuté, ale pozrite sa na to, čo sa nám deje pod nosom. Harry má pravdu, nemá dôvod vrátiť sa. Snape je pobláznený do riaditeľky.“
„Či sa mu páči profesorka Arcahnumová alebo nie, na tom nezáleží,“ tvrdila Hermiona. „Od začiatku povedal, že jeho zodpovednosťou sme my!“
Nastala krátka chvíľa ticha a potom to bol Harry, ktorý dal nečakanú odpoveď. „Dumbledora nezklame.“ Harry si bol istý, že ho postihol veľký nával šialenstva, že prehlásil to, čo práve povedal. Bolo to oveľa horšie, keď si uvedomil, že ich niekto počúval.
„Mohlo by to pomôcť udržať vaše pochybnosti o mne pod kontrolou, pán Potter, keby ste túto myšlienku mali na pamäti.“ Snape vstúpil do salónu s Lyricou priamo za ním.
Harryho líca očerveneli a aj keď bol v rozpakoch, nikdy nepremýšľal nad jeho slovami. Toto bola jedna s tých situácií a hnev rozprával. „Prečo tomu jednoducho nečelíte, profesor? Nevrátime sa, nikdy, naši priatelia a naše rodiny zomrú a Voldemort vyhrá, pretože tam nie sme! Nevrátime sa a už dlho to viete...“
„Pán Potter, mlčte!“ zavrčal Snape. Potter práve nechal vykĺznuť meno, ktoré nikdy nemalo byť povedané pred dvoma ľuďmi, ktorí nikdy nemali počuť toto meno. „Pre vašu informáciu, zistili sme niečo, čo sme prehliadli na začiatku nášho výskumu, a preto sme sem prišli.“ Harry sa zamračil, zmätený. Očakával viac po tomto argumente a Snape ho obrátil na niečo iné, odhodil ho.
Snape sa pozrel na Hermionu. „Slečna Grangerová, väčšina z toho má čo do činenia s poznámkami, ktoré ste urobili, pokiaľ ide o...“ Pozrel sa na originálne poznámky dievčaťa, ktoré rozhádzala na podlahe. „... červie diery a prenášadlá. Profesorka Arcahnumová a ja sme urobili niekoľko ďalších poznámok a chceli by sme, aby ste prehodnotili všetko, možno by ste mohli vidieť niečo, čo nevidíme.“
Vytiahol rolku pergamenu a Hermiona sa postavila vedľa Draca a vzala si poznámky od Snapea.
„Večer sa na to pozriem, dobre?“
„Stručne povedzme, slečna Grangerová, nechcem, aby ste sa vyčerpali.“ Snape sa obrátil späť k Harrymu a zaznamenal, že chlapec sa stále mračil. Bojoval medzi tým, že chcel chlapca vyťahať za uši a... a... dobre, chcelo ho proste udrieť a to bolo všetko čo spraviť. „Pán Potter, nasledujte ma. Ihneď.“
Harry pokrčil ramenami a vstal. Achch, tak nebol tak ľahko prepustený. Nebolo to dobré. Hlasne si povzdychol, ako sa Snape odstúpil tak, ako prišli s Lyricou. Jeho šaty sa okolo neho vznášali ako tieň. Všetci sa nešťastne pozerali ako Harry odišiel.
„Milujete profesora Snapea?“ Opýtal sa Ron Lyricy. Hermiona vydýchla a Draco sa len zarazil. Lyrica sa začervenala.
„Chlapče, tvoje slová sú ako sekera!“ vyhlásil kráľ Henry. Ronova tvár očervenela ešte viac a ospravedlňujúco sa prikrčil.
21.10.2017 20:23:45
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one