Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

9. Výskum začína

 
Snape strávil zvyšok raňajok zmenou farebných lemov na habitoch jeho študentov na viac prijateľnú farbu – čiernu. Znak, kravata, farebné ponožky, všetko nasledovalo. Zmena školských farieb nebola vôbec vítaná, aj keď v záchvate frustrovaných argumentov, ktoré viedla štvorica, Snape mávol svojim prútikom vo vzduchu a všetci štyria vrátane Hermiony, mali teraz na sebe čiernu Oxfordskú, čierne tvídové nohavice, biele košele s čiernymi svetrami, bez kravaty a Harmionine vlasy boli na chrbte odborne zapletené. Zatiaľ čo všetci štyria študenti boli prirodzene rozhorčení, Snape trochu vylepšil svoju prácu. Dracove vlasy boli na zátylku zviazané čiernou koženou šnúrkou, Ronove vlasy boli učesané a on sa pokúsil skrotiť Harryho vlasy kvôli ich neupravenému vzhľadu. Opravil aspoň chlapcove okuliare, ktoré mali jedno sklo prasknuté.
Keď boli raňajky dokončené, Snape viedol jeho malý sprievod do knižnice. Vo dvojiciach nasledovali rýchle tempo dlhonohého profesora. Vyzerali ako mláďatá čiernych vtákov poslušne zostávajúce za veľkým havranom. Veľa študentov bolo na návštevníkov zvedavých, ale oznámenie riaditeľky na raňajkách ich všetkých varovalo, aby rešpektovali súkromie návštevníkov, v podstate ich ignorovali.
Našťastie knižnica nebola ďaleko od Chrabromilskej veže, takže zvedavé zizanie bolo minimálne.

Knihovník so strhanou tvárou čarodejníka, ktorý vyzeral, ako by trávil dlhé hodiny čítaním pri sviečkach ich pozdravil. Hoci bol muž o dosť nižší ako Majster elixírov, mal ostré, prísne vystupovanie, ktoré sa podobalo Snapeovmu.
„Som knihovník Adelbard,“ predstavil sa. Hovoril hlasom, ktorý bol, ako keď nechtami prejdete po tabuli. „Povolenie k neobmedzenému prístupu do zakázanej časti našej knižnice vám bolo udelené riaditeľkou.“ Jeho zamračenie ukázalo jeho nesúhlas s príkazmi, ktoré dostal od novej riaditeľky.
„Ďakujem vám, knihovník Adelbard.“ Snape ostro nerobil žiadne úvody a zdalo sa, že muž žiadne neočakával.
Adelbard prebodol každého z tínejdžerov prenikavým pohľadom, ktorý na každého z nich zapôsobil, že sa presunuli bližšie k Snapeovi. Muž potom zameral prenikavý pohľad na Snapea. „Pokým ste v mojej knižnici, budete mať dokonalú kontroli nad svojimi... deťmi. Ak váš výskum vyžaduje prístup k našim zakázaným knihám s čiernou mágiou, deti nesmú v žiadnom prípade prísť do blízkeho kontaktu s týmito knihami. Majú povolenú len druhú kopu kníh, ale iba vtedy, ak zostanú v bielo označených regáloch. Čokoľvek označené červenou, zelenou, žltou a čiernou, by sa malo ponechať, kde je.“
„Ten má včelu vo svojom za...“ začal Ron Harrymu, ale bol prerušený zvukom úderu na svojom zátylku. Hodil rozhorčený pohľad na svojho profesora.
„Vaša hrubosť je neadekvátna, pán Weasley, takže si to láskavo nechajte pre seba,“ zasyčal polohlasom Snape.
Knihovník sa zastavil v jeho pokynoch a pokriveným prstom naznačil, aby ho nasledovali. Viedol ich do obytnej oblasti a pomocou svojho prútika spustil ochrany, ktoré uzavreli bránu od zvyšku knižnice. Zakázanej časti dominovali dlhé, obyčajné drevené stoly s piatimi stoličkami. Na stole bolo niekoľko veľkých, starých kníh. Na stole bol tiež tucet bŕk, trik kalamáre a elegantný zásobník pergamenu. Okolo stolov boli tri poschodia políc s priehradkami. Každá priehradka bola označená jednoduchým farebným prihom a knihy boli za týmito označeniami. Druhé a tretie poschodie bolo prístupné pomocou jednoduchého točitého schodiska, ktoré sa priloží ku každému podlažiu so železným balkónom. Oblasť bola stiesnená a na pocit klaustrofobická. Hermiona sa na neho usmiala a nemohla sa dočkať až začnú.
„Vybral som niekoľko kníh o teórii času, ako požaduje riaditeľka.“ Adelbard ukázal na knihy na stole. A potom ešte raz pozrel na tínejdžerov. „Očakávam, že vaši staší každého vás už poučili ako sa starať o tieto staré knihy. Keď zistím nejaké poškodenie na mojich knihách...“
Snape ho prerušil, keď zistil, že bol podráždený mužovou drzosťou odvážiac sa vyhrážať jeho zverencom. „Nebudú žiadne spôsobené školy, Adelbard. Máte moje slovo.“ Snapeove päste sa zovreli a v celej svojej výške a studenom tóne hlasu stačil poslať knihovníka preč utekajúc k jeho stolu bez jediného slova.
„Och, profesor!“ začudoval sa Ron. „Ak by ste učil triedu strachu a zastrašovania, mohli by sme vydesiť Voldemorta k smrti!“ Ron si náhle uvedomil, čo práve povedal a komu, a viditeľne sa zmenšil, keď Snape na neho pozeral dole.
„Zoberiem váš návrh v úvahu, pán Weasley,“ povedal pokojne. V mihnutí oka chytil Rona za golier jeho košele a naklonil sa k chlapcovej šokovanej tvári. „Nedávajte mi dôvody, aby som vám znovu pripomenul, pán Weasley, aby ste bol ticho, čo sa týka budúcnosti a predovšetkým, aby ste neuvádzali meno Toho-ktorého-nesmieme-vysloviť.“ Snape vstal a vrhol varovný pohľad na nich všetkých. „To platí pre vás všetkých.“
Snape sa posadil v strede stola a začal pracovať s knihami, ktoré knihovník vybral. Pozrel sa na tituly, vybral jeden, ktorý znel sľubne a otvoril knihu. Chlapci neváhali zamieriť hore po schodoch do druhého poschodia. V kruhu troch rôznych smerov do hlbín medzi regálmi, každý z nich nazeral na desiatky políc, na ktorých hľadali niečo, čo by pomohlo ich výskumu.
„Pán profesor,“ spýtala sa ticho Hermiona. Pozrel sa na dievčak, ktoré stálo statočne na jeho pravej strane. „Máte nejaké návrhy na knihy o kúzle Dispercio?“
Snape sa zamyslene poklepal po brade dlhým, štíhlym prstom. „Choďte von do hlavnej knižnice, slečna Grangerová a pozrite sa na knihu s názvom Komplexné defenzívne kúzla od Elspeth Plumeovej. Bola to nová kniha na túto dobu a je stále považovananá za smerodajný materiál týkajúci sa obranných kúziel. Rád by som bol, aby ste sa tiež pozreli na Umeni pohybov prútikom od Roweny Bystrohlavovej. Bude tam text, ktorý vám bude známy z vášho piateho ročníka s profesorom Flitwickom.“
„Ďakujem vám, pane,“ povedala Hermiona a potom opustila zakázanú časť.
Až v druhom poschodí, Ron rýchlo našiel knihu a snaži sa nájsť Harryho. Čoskoro ho našiel len o dve police ďalej. Ukázal Harrymu knihu, ale harry sa na to ani nepozrel. Tmavovlasý chlapec otvoril jednu z vitrín a pozeral na tenkú knihu, ktorá dokazovala svoj vek v jej vyblednutej koženej väzbe.
„Čo je to, kamoš?“ zašepkal Ron, vycítil niečo čo spôsobilo Harrymu mráz po chrbte. Harry jednoducho ukázal na knihu a Ron zažmurkal na zlaté ozdobné písmo. „Láska a smrtiaca kliatba...? Harry natiahol ruku ku knihe, rovnako ako si Ron všimol červenú farbu na druhej neotvorenej časti vitríny. Chytil Harryho za ruku. „Nemali by sme sa dotýkať týchto kníh, Harry.“
„Dumbledore mi povedal, že som prežil tu kliatbu, pretože moja mamička sa obetovala z lásky ku mne, Ron. Čo keď tam niečo je, čo by mi mohlo pomôcť proti Vold... Ty-vieš-komu?“
Ron bol rozpoltený medzi pomocou Harrymu a riskovaním hnevu od Snapea a nízkeho protivného knihovníka. Tri roky ako Harryho priateľa rýchlo rozhodli pre neho. Chytil knihu z regálu, strčil ju svojmu najlepšiemu priateľovi do rúk, zavrel okno a zasyčal, „Skry to a potom nájdi niečo iné na prácu, kým sme tu.“
Harry prikývol a zastrčil si knihu pod svoj sveter, na svojom chrbte a mierne za opasok nohavíc. Nebola to silná alebo ťažká kniha, ale mal pocit, ako by to bolo bezpečné. Práve keď si Harry upravil sveter, Draco vyšiel spoza rohu, hľadal ich.
„Našiel som zaujímavú knihu!“ natiahol knihu tak, aby ju mohli vidieť. Názov bol, Ako chytiť vílu: A na čo sú dobré?
„Moja sa volá Otázky času,“ povedal Ron a držal ju tak, aby ju mohli vidieť.
„Aká je tvoja, Potter?“ spýtal sa Draco.
„Ani jednu som nenašiel,“ zamrmlal.
Draco schmatol Rona za lakeť. „Dobre, pohni si, Potter! Nájdi niečo a ja ti ukážem, ako sa robia lietajúce draky.“ Draco ťahal Rona k balkónu a obaja sa posadili na zem, takže ich nohy viseli z balkóna.
Na okamih Harry sledoval dvoch chlapcov, obočie mal skrčené dokopy. Kedy, pomyslel si, sa tí dvaja stali kamarátmi? Potľapkal knihu schovanú na jeho chrbáte a potom sa rýchlo rozhliadol po vitríne. Našiel jednu označenú bielym prúžkom, otvoril ju a našiel jednu so sľubnú, ktorá mala veľmi dlhý titul, ktorá v ňom mala názov „čas“. So zabuchnutím zatvoril vitrínu, ponáhľal sa k Dracovi a Ronovi, príve keď Draco ukazoval červenovlasému chlapcovi, ako urobiť z malého kúsku pergamenu origami draka. Keď bol drak hotový, nebol o nič väčší ako dva palce a posadil sa na Dracovu otvorenú dlaň. Rýchlo začaroval draka prútikom a vzlietol z chlapcovej ruky a letel v kruhoch, kým sa strmhlav nevrhol na Harryho.
„Perfektné!“ zašepkal Harry, keď sa zvalil vedľa Draca. „Urob ešte jednu, Malfoy!“
Udržiavali ich hlasy pri šepote, ale krátke výbuchy smiechu, ktoré sa zrazu upútali Snapeovu nahnevanú pozornosť. Rovnako ako vyslal temný pohľad hore na tri páry visiacich nôh, draci zmizli a ich smiecho bol umlčaný. Trvalo to necelú minútu, než Snape vrátil oči na knihu, ktorú čítal. Draci okamžite vycúvali a bolo ich tam šesť, ktoré lietali medzi tromi chlapcami. Vzniesli sa smerom nahor na tretie poschodie a potom klesali nadol na akýkoľvek cieľ na aký boli poslaní. Jeden drak minul svoj cieľ, Harryho a mieril nadol, než udrel Snapa priamo na temeno hlavy.
Snape vstal, udržiaval svoj hlas tichý a zavrčal: „Poďte sem naraz!“ Traja chlapci sa vyškriabali z ich miest a hlučne zbehli dole po točitom schodisku. Ich oči boli rozšírené, zrejme očakávali, že skončia na kusy. „Dajte mi svoje prútiky!“ natiahol ruku, keď každý z nich vytiahol svoje prútiky. Zobral prútik z ich prstov, dal ich do rukáva na svojom plášti a ukázal chlapcom na koniec stola. „Prečítajte si vaše knihy a použite tieto brká na robenie poznámok.“
Chlapcom sa podarilo aspoň na pätnásť minút pokojne a usilovne čítať a Ron si dokonca robil jednu alebo dve poznámky predtým, než začalo znova ich vyvádzanie.
Draco klesol na stoličke a držal svoju knihu tak, že cez horný okraj knihy boli vidieť len jeho oči. Uprel rýchly pohľad na Snapa a potom mu hlava vystrelila a on urobil na Harryho grimasu. Rýchlo sa sklonil späť, oči krokodílej šedej farby opatrne vykĺzli ponad jeho knihu. Harry, sediaci naproti Dracovi, pomaly skĺzol na jeho stoličku tak, že jeho póza napodobnila Draca. Pozrel sa na Rona a ticho naznačil, aby bol Ron jeho rozhľadňou. Ron zaujal na svojej stoličke viac školskú pózu, zodvihol brko a naškrabal nejaké nezmysly na pergamen pod rukou. Jeho oči prechádzali stále tam a späť z jeho knihy ku Snapeovi. Keď bol Ron presvedčený, že im Snape nevenoval žiadnu pozornosť, rýchlo Harrymu prikývol. Harryho hlava vystrelila spoza jeho knihy, rýchlo urobil grimasu na Draca a potom sa sklonil dole.
Teraz bol na rade Draco a rýchly pohľadom na Rona, získal chlapca tiež ako svoju rozhľadňu. Ron poľavil na inú nonšalantnú pózu, napísal hrotom brka nezmysly, ktoré bolo bez atramentu, pozrel sa na Snapa a potom dal Dracovi zelenú. Dracova tvár bola úhľadne skúrútená s pokriveným pohľadom, škúliacimi očami a zvrašteným nosom. Prikrčil sa za svoju knihu.
Harry bol ohromený. Draco vyčaroval veľmi jednoduché tvárové kúzlo na svoju tvár. A bez prútika! Ron šťuchol Harryho do ruky, naklonil sa a potom zašepkal. „Dokážeš ho poraziť, však Harry?“
Harry prikývol a zašepkal. „Áno, viem rovnaké kúzlo.“
Ron sa odtiahol od Harryho súčasne, ako sa na neho Snape podozrievavo pozrel. Ron predstiaral nevinu a namočil brko do kalamára. Zabudnuté oklepanie hrotu tesne pred presunom jeho brka na pergamen spôsobilo veľkú škvrnu čierneho atramentu, ktorá zatemnila jedinú skutočnú poznámku, ktorú si spravil. Ron robil, čo mohol, aby škvrnu odstránil a chvíľu trvalo, kým umiestnil pohľad na Snapa. Snapeov dlhý nos bol späť v knihe a čítal. Ron prikývol Harrymu a Harry zdvihol hlavu. Jeho kúzlo zväčšilo jeho obočie a obočnicové kosti, skrútil ústa a obdaroval ho cibuľovitým nosom. Sklonil sa späť do úkrytu a Draco nezadržal hlasné odfrknutie nekontrolovateľného smiechu. To spôsobilo raťazovú reakciu a Ron a Harry sa obaja smiali, ľahostajní k smrtiacemu výrazu profesora elixírov, ktorý k nim smeroval.
Smiech bol príliš nákazlivý a keď sa Harry pozrel na Snapa, len sa smial ešte viac. Snape udrel knihou, ktorú čítal s čisto vražedným výrazom na tvári. Asi by sa na nich verbálne vrhol, keď z pokojnej časti konca stola prišiel ostrý príkaz.
„Silencio!“ Ticho bolo okamžité. Bez pohľadu smerom k Snapeovi , Hermiona pokojne odložila prútik, zodvihla brko a znova pracovala na svojej eseji.
Profesor Severus Snape sa len zriedka ocitol v rozpakoch bez slov, keď hľadel v úžase na vlasaté dievča, ktoré pracovalo, veľmi vážne na svojom zadaní, mohol sa len nadýchnuť a vrátiť sa ku svojej knihe. Pokiaľ išlo o troch komikov, boli účinne umlčaní a kúzlo tiež dočasne skrotilo ich túžbu pokračovať viac v rušiacej činnosti.
O pár minút neskôr sa objavil domáci škriatok mimo uzavretého pásna. Vstúpil a prehovoril chrapľavým šepotom, „Majster Snape, pane, správa od riaditeľky.“ Domáci škriatok podal Snapeovi zložený a zapečatený list. Kývol domácemu škriatkovi, ktorý rýchlo vystúpil zo zúženej časti a potom zmizol.
Snape rozlomil pečať a čítal list:
 
Majster Snape.
 
Hovorila som s hlavným prefektom Dumbledorom a mám pri ňom dojem, že v súvislosti s vami a deťmi musí byť prijaté rozhodnutie. Uistil ma, že nehovoril s nikým iným o niekom z vás a ja som naklonená veriť mu, pretože vyzerá, že má schopnosť udržať tajomstvo.
 
Riaditeľka Arcahnumová
 
Snape zložil list a strčil ho do vrecka. Neskôr ho spáli.
Draco čítal svoju knihu asi desať minút, než si uvedomil, že nemal tušenie, čo čítal. Len čakal na svoj čas. Schmatol nejaký pergamen, odtrhol kus, ktorý nespravil žiasny hluk, pretože pergamen bol v oblasti ticha, ktoré vrhla Hermiona. Rýchlo niečo napísal, zložil pergamen, udrel Rona do ramena a podal mu ho. Ron otvoril list a prečítal ho.
 
Mám hlad!
 
Ron rýchlo napísal odpoveď, zložil list a hodil ho Dracovi.
 
Ja tiež! Kedy myslíš, budeme môcť znovu hovoriť?“
 
Draco zobral druhý, potom napísal odpoveď. Pokrčil pergamen do guľôčky a hodil ho tak, aby Harryho zasiahol do čela. Harry zodvihol hlavu a pozrel na Draca temne. Draco pokrčil ospravedlňujúco plecami a potom ukázal na pergamen v tvare guľôčky, ktorý pristál na podlahe. Harry sa zohol, aby ju zodvihol, rozbalil pergamen a prečítal si, čo napísal Draco a Ron a potom odpovedal na Ronovu otázku.
 
Potter, povedz Snapeovi, aby nám znovu umožnil hovoriť.
 
Harry oprskal pergamen a zavrtel hlavou. Draco ticho zúril. Odrthol ďalší kus pergamenu vedľa toho prvého, rýchl napísal jedno slovo a postrčil kus cez stôl k Harrymu.
Harry to na sekundu ignoroval, potom vzhliadol od knihy a pozrel sa na útržok papiera.
 
STRACHOPUD!
 
Harry schmatol poznámku, ale tá bola z ničoho nič od neho premiestnená. Harry klesol v kresle, keď cítil prítomnosť niečoho veľmi vysokého, tmavého a nahnevaného nad ním.
„Pán Potter,“ ozval sa hlas, ktorý bol ako hodváb otierajúci sa o kosti. „Chcete niečo povedať?“
Harry sa nemohol ďalej prepadnúť do kresla. Pozrel úskokom na Snapa a zavrtel hlavou, že nie.
„Myslel som si to. Využite túto príležitosť a pokojne použite vašu myseľ na knihu pred sebou predtým, než sa ju rozhodnem energeticky použiť na zadnä časť vašej hlavy.
Akonáhle Snape skĺzol späť na svoje miesto, Harry strelil nebezpečným pohľadom na Draca. Draco sa len ticho smial, kým sa tento hrobový hlas s požiadavkou nedoplazil k nemu.
„Pán Malfoy, pustite sa do čítania predtým než demonštrujem vplyv nadmerne sexy kúzla na vašu tvár.“ Draco zbledol a jeho oči sa rozšírili od hrôzy. Potom ticho klesol na stoličke a nahnevane pritiahol svoju knihu k sebe.
O viac ako hodinu neskôr, Hermiona, ktorá celkom zabudla na dnes veľmi pokojného chlapca, zavrela knihu, ktorú čítala, urobila jednu poslednú poznámku o eseji a vstala zo svojho kresla. Natiahla si tajne hornú časť chrbta, čím si pripomenula, že musela sledovať zvyk, kedy skĺzla do takého zhrbeného držania tela.
„Profesor Snape?“ opýtala sa tichým hlasom, aby ho nevydesila z poznámok, na ktorých pracoval. Odložil brko a pozrel sa na ňu. „Dokončila som svoju esej, pane.“
Snape natiahol ruku za stránkami pergamenu a schoval ich pod poznámkami, na ktorým pracoval. Všimol si, že Hermiona mierne sklonila ramená, bola sklamaná, že si to nečíta teraz. Obdaroval dievča miernym úsmevom. Nepriznal by to tomu mláďaťu leva, ale cenil si ju za jednostranné presadzovanie vedomostí.
Brána Oddelenia s omedzeným prístupom počuteľne zapišťala, keď jej pánty protestovali proti vstupu riaditeľky. Jej šaty dnes boli viac prísne, tak tmavomodré, že v tieni v uzavretom priestore, boli čierne. Šaty pod habitom boli zamatové, tmavošedé so zložitým čiernym živôtikom vyšívané silno čiernou saténovou niťou. Jej dlhé vlasy spadali do vrkoča na chrbte.
„Myslím, že ste všetci stratili pojem o čase,“ povedala, keď uviedla dvoch škriatkov s naloženými podnosmi, na ktorých boli sendviče, ovocie a tekvicový džús. Lyrica držala karafu voňavej kávy pre Snapea. Položila ju vedľa neho, ale ďalej od jeho kníh a poznámok.
Ako domáci škriatkovia dali jedlo na stôl. Lyrica videla na druhom konci stola chlapcov od vzrušenie poskakovať, ale úplne ticho. Pozrela sa spýtavo na Snapa.
„Ach, ja som zabudol.“ Snape zrušil Silencio. „Mali sme trochu problémy s hlukom.“
„Je na čase!“ zaspieval Ron, schmatol pár sendvičov a okamžite ich ich zhltol
„Mám hlad!“ zopakoval Draco so sentimentom a chytil sendvič, ktorý chcel Harry. Harry sa sa zvrtol za iným a schmatol tiež veľké, červené jablko.
Lyrica naliala Snapeovi šálku kávy a on to prijal so vďačným úsmevom. Úsmev ohromil všetkých štyroch, ktorí mali plné ústa. V tom okamihu Snape na nich vrhol temný pohľad a oni sa vrátili k jedlu.
„Ak môžete na päť sekúnd prestať jesť,“ povedal pomaly, „rád by som, keby ste správne predstavili sami seba našej dobrodinke.“ Plné ústa sa rýchlo vyprázdnili vďaka veľkorysým dúškom tekvicového džúsu. Snapeove oči sa trochu prevrátili v stĺp. „Uisťujem vás, že obvykle majú lepšie spôsoby, ako toto.“
Lyrica sa usmiala a zasmiala sa, keď sa posadila vedľa Majstra elixírov. Hermiona na stoličke si slušne utrela ústa servítkou a predstavila sa ako prvá. „Ja som Hermiona Grangerová.“
„Ron Weasley!“ povedal Ron s pusou plnou sendviča. „Ahoj!“
Draco, vzdelávaný od okamihu narodenia v etikete, vstal zo stoličky, zamieril k stolu a čoskoro stál po boku Lyricy. „Draco Malfoy, pani profesorka Arcahnumová.“ Perfektne sa uklonil. „Ďakujem vám za pomoc.“
„Rado sa stalo, Draco.“ Lyrica sklonila hlavu a usmiala sa na chlapca. Náhle sa začervenal a zachytil rýchle gesto od Snapea, aby si sadol späť. Ron pokrútil hlavou.
Draco sa ponáhľal splniť pokyn a Harry sa usmial na riaditeľku. „Ja som Harry Potter, pani profesorka.“
„Som veľmi potešená, že sa stretávam s každým z vás. Nenechajte sa mnou rušiť z radosti z obeda.“
Jedlo bolo veľmi ocenené, aj keď štyria mladíci takmer vyjedli všetky potraviny. Snape uviazol s kávou a pár plátkami pomaranča.
Po niekoľkých tichých minútach prerušovaným jedine dvojnásobným tlmeným grganím, riaditeľka prehovorila. „Chápem význam tohto výskumu, majster Snape, ale ak sa nemýlim, tieto deti potrebujú trochu čerstvého vzduchu.“ Chytila ako sa Ron snaží potlačiť zívnutie.
„S výnimkou slečny Grangerovej je knižnica viac väzením než čokoľvek iné.“ V tej chvíli sa jeden z drakov zošmykol z balkóna na druhom poschodí a odplachtil k odpočinku neďaleko Snapa. Snape ho dlaňou rozpučil.
„Nevadilo by mi, že tu ostanem,“ povedala Hermiona ústretovo.
„Myslím, že nie,“ Lyrica pozrela významne na Snapa v prípade, že mal zámery udržať ich tu všetkých, kým zapadne slnko. Samozrejme, že to mal v úmysle, ale aby bol sám sebe úprimný, bol dosť naštvaný na väčšinu skupiny.
„Veľmi dobre,“ súhlasil. „Môžete byť dve hodiny vonku. To zahŕňa aj vís, slečna Grangerová. Spomeňte si na to, čo som hovoril včera v noci a nie príliš ďaleko.“ Všetci štyria na neho pozerali. „Choďte!“ vyštekol.
Harry, Ron, Hermiona a Draco vyskočili zo stoličky, každý schmatol kus ovocia a hnali sa spoločne z knižnice. Za nimi sa ozval zasyčaný krik od knihovníka, ako sa majú správať.
Severus sa zhlboka napil jeho kávy a zachytil riaditeľkin pohľad. „Potrebujete tie dve hodiny tiež, majster Snape. Prejdete sa so mnou?“
Snape počítal, že by si mohol dať pauzu. Možno by mohol prerokovať svoje zistenia s pohľadnou riaditeľkou.
21.12.2013 21:37:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one