Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

1. kapitola - Problémy s ministrom

Harry sa zo všetkých síl snažil ignorovať pohľady ostatných študentov, keď si hľadal prázdne kupé v Rokfortskom exprese. Už dávno si zvykol na pohľady ľudí a šepkanie za jeho chrbtom,  ale tento rok bol ešte horší než zvyčajne. Dokonca aj Chrabromilčania stíchli, keď ho uvideli; keď okolo nich prechádzal, tak sa naňho usmiali a len čo si mysleli, že ich už nepočuje, začali šepkať znova.

Našiel si prázdne kupé a skryl sa vo vnútri, zdalo sa mu ironické, ako rýchlo môže prejsť z jedného extrému do druhého. Dursleyovci sa tvárili, že neexistuje, zatiaľ čo čarodejnícky svet ho nikdy nemal dosť.

Mohol len dúfať, že tento rok bude pokojný. Potom ho už možno nechajú byť a zabudnú na udalosti minulého roka. On sa predsa nechcel stať živým terčom pre Voldemorta a jeho smrťožrútov – vôbec o to nemal záujem. Skrátka sa to tak stalo. A posledný rok – jeho piaty – bol oveľa rušnejší, ako predošlé štyri dokopy.

Oh, zvládal aj obyčajné starosti pätnásťročných pubertiakov – skvelo zahrať metlobal, naučiť sa nové predmety, spraviť aj prepadnúť v testoch, zostať po škole, vyhrať aj stratiť body pre Chrabromil, pohádať sa a zase sa zmieriť so svojimi najlepšími priateľmi. Ale okrem chaosu typických školských dní tiež čelil Voldemortovi a jeho smrťožrútom nie raz, ale tri-krát počas celého školského roka. Posledná konfrontácia, tesne predtým, než sa skončil školský rok a oni by odišli na letné prázdniny, bola doslova zlatým klincom programu, pred ktorým sa im našťastie podarilo zachrániť.

Voldemortovi, ktorého moc narástla do obrovských a desivých rozmerov, sa podarilo dostať do rúk legendárny artefakt -- Ódinovo oko, kryštál, ktorý dokázal zničiť alebo si podmaniť každého čarodejníka, ktorý sa postavil proti jeho pánovi. Samozrejme, že s ním zaútočil na Rokfort s úmyslom zničiť naraz Harryho Pottera a Albusa Dumbledora. Zničil prvú vlnu aurorov, ktorí sa mu postavili. Padli takmer bez boja, nemali šancu proti temnému pánovi v jeho plnej sile s novou zbraňou. Naozaj nikto nemal najmenšiu šancu, dokonca ani Dumbledore; nikto nebol dosť silný aby sa postavil temnému pánovi. Najsilnejší čarodejníci a čarodejnice sa zhromaždili, aby bránili starodávny hrad a deti uväznené vo vnútri. Stáli bez nádeje, aj tí najoptimistickejší z nich si konečne uvedomili, že vkladať všetky svoje nádeje do rúk jedného malého chlapca bolo smiešne.

A samozrejme, Harry Potter išiel a dokázal, že sa mýlia. Uznajme, že mu chýbala sila aj moc, aby sa mohol postaviť Voldemortovi; ale to ho nemohlo zastaviť pred tým, aby na seba dal svoj neviditeľný plášť, sadol na svoj Blesk a čelil temnému pánovi ako keby bol na ďalšom metlobalovom zápase. Žiadna mágia, žiadne kúzla, žiadne prútiky vytiahnuté k boju – Harry Potter skrátka vlietol rovno doprostred armády smrťožrútov na svojej metle a ukradol Ódinovo oko priam z Voldemortovej ruky.

Spätný náraz uvoľnenej energie, ktorá vzišla z tejto krádeže, zabil smrťožrútov, ktorí boli najbližšie k Voldemortovi, vyčerpal zásoby moci temného pána a poslal Harryho Pottera v bezvedomí na tri týždne do nemocničného krídla. Voldemort utiekol, oslabený ale nie mŕtvy. Smrťožrúti, ktorí prežili, sa rozutekali, znova sa začali skrývať a Harrymu Potterovi svet vďačne poklepal po pleci a poslal ho späť na Privátnu cestu na letné prázdniny. Tieto mesiace strávil zavretý v malej izbe domu jeho strýka bez spoločnosti, teda okrem vlastných nočných mor, zatiaľ čo jeho tvár sa neustále objavovala na titulke Denného Proroka.

A teraz sa vracal späť na Rokfort a trpel nekonečným šepkaním a uprenými pohľadmi. Nakoniec ho našli Ron s Hermionou a robili mu spoločnosť. Jeho dvaja priatelia rozprávali aké mali leto a rôzne veselé príhody, ktoré zažili (vedeli, že on také šťastie s Dursleyovcami nemal) a všeobecne sa snažili odviesť jeho myšlienky od cirkusu, ktorým bol jeho život.

Až keď sa vlak blížil k Rokfortu spomenula Hermiona bizarnú politickú situáciu, ktorá sa vyvinula počas leta – že Harry, hrdina čarodejníckeho sveta, sa stal jednou z najhorúcejších politických komodít počas ohnivého predvolebného boja a príslušných kampaní pre znovuzvolenie ministra mágie. Kornélius Fudge chcel byť znovu zvolený a proti nemu išlo až pätnásť kandidátov. Získanie si priazne Harryho Pottera by zaistilo zvolenie ktoréhokoľvek čarodejníka alebo čarodejnice, ktorí by ju získali. Ale keďže Harry nepoznal žiadnych iných kandidátov a nemienil ani podporovať Fudgea, vypustil Hermionine varovania z hlavy. To ešte vtedy nevedel, že túžba po znovuzvolení mu prevráti život naruby.

------------------------------

Harry sedel medzi Ronom a Nevillom pri Chrabromilskom stole, zatiaľ čo Dumbledore mal otváraciu reč, hovoril študentom, aby sa nepribližovali k zakázanému lesu a pripomínal študentom, že pozostávajúca mágia z Boja (ešte mu nedali názov, ale Seamus tvrdil, že ho určite nazvú Rokfortský boj) sa ešte stále nestratila z metlobalového ihriska a  pokiaľ nebude kompletne preč, všetci študenti si majú dávať pozor pri používaní prútikov v tej oblasti. Úloha vyčistiť štadión pripadne siedmakom ako súčasť ich praktických cvičení na predmet Zneužívanie nekontrolovanej mágie.

„Tak to im teda nezávidím,“ povedal Dean svojim priateľom šiestakom. „Zrejme tam ešte nájdu aj kúsky smrťožrútov.“

Harry cítil, ako zbledol a nemohol sa len tak bezstarostne pridať k smiechu, ktorý tieto slová vyvolali u ostatných chlapcov. Chcel len zachrániť ľudí v hrade – keď bral Ódinovo oko z Voldemortovej ruky nepredpokladal, že bude zodpovedný za toľko úmrtí.

„Dean!“ prekričala Hermiona smiech a zamračila sa na ostatných. „Myslím, že sme sa všetci dohodli, že o niektorých témach sa nebudeme zmieňovať.“

Súdiac podľa previnilých pohľadov, ktoré všetci odrazu hádzali na Harryho si vedel predstaviť, o čom presne tie témy boli. Čudoval sa, kedy si Hermiona našla čas porozprávať sa o tom s ostatnými a bol jej vďačný za jej snahu. Tri krát, čo sa postavil Voldemortovi a smrťožrútom, všetci jeho priatelia boli zamknutí v bezpečí Chrabromilskej veže. Pre nich boli tieto príbehy vzdialené a fascinujúce – Harrymu boli žijúcimi nočnými morami, ktoré prežíval znova noc čo noc. Leto bolo ešte strašnejšie než obvykle. Nebol schopný ovládať svoje sny a takmer každú noc zobudil svojich príbuzných výkrikmi hrôzy. A zatiaľ čo ho strýko Vernon nikdy nebil, až na občasný pohlavok alebo facku, Harryho predsa len potrestal – musel vydržať bez jedla, vyslúžil si extra prácu a strávil zvyšok svojho voľného času zamknutý ako väzeň ďaleko od „normálnych“ ľudí.

„Prepáč, Harry,“ ospravedlňoval sa Dean.

„To je v poriadku,“ uistil ich všetkých Harry a snažil sa tváriť čo najnormálnejšie. „Aj keď tak rozmýšľam, ako to ovplyvní začiatok tohtoročnej metlobalovej sezóny.“

„Dokelu!“ zaklial Seamus popod nos. „Máš pravdu! Myslíš, že to znamená, že na štadióne nesmieme používať ani metly?“

„Dumbledore nehovoril nič o metlách,“ zdôraznil Ron. „Povedal len, že si máme dávať pozor na používanie prútikov.“

„Myslíte, že to znamená, že tento rok Slizolinčania nebudú môcť podvádzať?“ nadhodil Neville.

Všetci vrhli temný pohľad cez celú miestnosť k Slizolinskému stolu. Malfoy sa ako obvykle snažil panovať zástupom okolo seba. Lucius Malfoy bol znova uznaný za nevinného napriek svojim smrťožrútskym aktivitám. Fakt, že nebol prítomný počas boja bol očividne dosť silným dôkazom jeho neviny na to, aby vyššie inštancie znova privreli oči a ignorovali Harryho výpoveď, že je skutočne smrťožrútom a jedným z Voldemortových najdôveryhodnejších služobníkov.

Oboch pánov Crabba a Goyla našli mŕtvych na bojisku. Ale ich ženy tvrdili, že sú nevinné. Následne obaja synovia mali ešte stále svoj pevné miesto po boku Draca Malfoya a prešli bez povšimnutia ministerstva, ktoré už aj tak malo dosť iných starostí. Ak aj vernosť ich otcov nejako poškodila ich postavenie v Slizoline, Harry to nemal ako vidieť. Ako sa bude Harry správať k spolužiakom ,ktorí ho budú obviňovať za smrť ich rodičov, to Harry nevedel.

„Myslím, že budú ešte protivnejší než zvyčajne,“ zamrmlal Dean. „Aj keď je polovica ich rodičov  podozrivá z toho, že sú temní čarodejníci, ešte stále sa správajú akoby im patril svet.“

„A to nám ukazuje, čo všetko dokážu kúpiť peniaze a rodinné meno,“ súhlasil Seamus.

„Ale nevysvetľuje to Snapa,“ zamrmlal Ron a Harry naňho hodil varovný pohľad. Všetci vedeli, že Snape špehuje pre Dumbledora a minulý rok sa on, Hermiona a Ron dohodli, že o ňom budú rozprávať čo najmenej, aby sa náhodou nepreriekli.

„Nenechaj sa mýliť jeho prácou,“ povedal im všetkým Seamus tichým šepotom. „Snapova rodina je jedna z najstarších a najmocnejších rodín v čarodejníckom svete – počul som že sú pracháči.“

„Snape má rodinu?“ Ron naňho šokovane zízal.                                                         

„Nuž, o tom veľa neviem,“ priznal Seamus. „Počul som, že má sestru a zopár bratov, ale o nich veľa neviem. Ale môj strýko pracuje na daňovom na ministerstve a spomínal dlhopisy, ktoré pochádzajú z niektorých domovov starých rodín – spomínal nejaký Snape Manor.“

„Ale to ešte neznamená, že je Snapov,“ povedala Hermiona. „Ak má súrodencov, je rovnako pravdepodobné, že rodinné dedičstvo pripadlo jednému z nich.“

„Aj tak, nebolo by to nefér?“ sťažoval sa Dean. „Ten bastard nepotrebuje pracovať ale aj tak nám radšej tuná robí zo života peklo, len preto, lebo rád týra študentov.“

„Aspoň, že k tebe necíti takú nenávisť ako ku mne,“ povzdychol si Neville. „Som len vďačný, že už s ním nemusím mať žiadne hodiny.“ Tak ako všetci očakávali, Neville mal veľmi slabé výsledky na skúškach VČÚ z elixírov a následne sa ani nedostal do triedy pokročilých elixírov.

„Nemôžem uveriť tomu, že Harry a ja sme sa dostali do triedy elixírov pre pokročilých,“ zamrmlal Ron. „A tiež nemôžem uveriť tomu, že my vlastne aj chceme pokračovať hodiny so Snapom.“

„Veď vieš, že bez toho by si nemohol byť aurorom,“ pripomenula mu Hermiona.

„Som si istý, že keby on bol ten, čo nám známkoval testy VČÚ, tak by sme sa tam nedostali,“ Harry si povzdychol. „Tento rok urobí všetko preto, aby sme ľutovali, že sme prešli cez skúšky“

„Neboj sa, Harry,“ uisťovala ho Hermiona. „Budeme pracovať spolu a všetko bude okej. Prejdeme cez elixíry, aj keby nás to malo zabiť!“

„Ale toho sa práve bojíme,“ Ron, Dean, Seamus a Harry povedali naraz. Všetci vybuchli smiechom, o chvíľu však boli prerušení príchodom jedla na stôl. Harry, zomierajúc od hladu, sa do toho pustil. Bolo to prvé poriadne jedlo, čo mal za posledné dva mesiace.

Práve sa všetci chystali odísť do veže, keď si profesorka McGonagallová zavolala Harryho, Rona a Hermionu k sebe a povedala im, aby ju nasledovali. Zmätene zaželali dobrú noc svojim spolužiakom a nasledovali ju von zo siene, čudujúc sa, čo už len mohli také zlé spraviť za tú krátku dobu, čo boli na hrade, že si ich všimla profesorka.

Zaviedla ich do súkromnej miestnosti v blízkosti zborovne a na ich prekvapenie ich tam už čakali Arthur a Molly Weasleyovci. Zatiaľ čo sa Ron išiel zvítať s rodičmi, Harry si všimol, že sa k nim pripojili Dumbledore, Snape a Hoochová. Na jeho prekvapenie tam bol aj Percy Weasley. Bývalý hlavný prefekt hodil na Harryho slabý úsmev, povedal niečo svojmu otcovi a poponáhľal sa von z izby. Harry s Hermionou si vymenili zmätené pohľady a potom obaja mykli plecom.

„Ah, Harry,“ pozdravil ho Dumbledore. „Poď do vnútra, chlapče môj. Len poď. Obávam sa, že máme taký malý problém.“

Harry cítil, ako mu srdce začalo tĺcť rýchlejšie. Keď Dumbledore povedal, že majú problém, obvykle to bolo niečo veľmi zlé. „Je to...“ zlomil sa mu hlas a on zahanbene videl, že Snape naňho zazerá. „Je to Voldemort?“

Použitie mena temného pána urobilo to, čo obvykle. Všetci okrem Dumbledora a Snapa sa pri ňom strhli“

Dumbledore sa zamračil, niečo, čo Harryho vôbec neupokojilo. „Nuž, nie priamo,“ informoval Harryho. „Aj keď má určitý podiel na našej situácii. Dostalo sa nám do uší, že získava nové posily. Zdá sa, že sa úspešne spamätal z tej malej pohromy z minulej jari.“

Harry cítil, ako sa mu podlamujú kolená a vďačne zistil, že jedna zo stoličiek je rovno za ním, keď si okamžite sadol bez rozmyslu. „Povedali ste, že nie priamo, pane?“ roztrasene sa spýtal. Voldemort získava nové posily, ale to nebol problém, ktorý by práve teraz trápil Dumbledora. Toto nebude nič dobré. Mohol to vedieť už len z ustarostených pohľadov pána a pani Weasleyovcov.

„Obávam sa, že náš súčasný problém súvisí s ministrom Fudgeom,“ vysvetľoval Dumbledore.

Harry hodil rýchly pohľad na ostatných v miestnosti. Väčšina dospelých mala na tvárach výraz znechutenia. „Stalo sa niečo ministrovi Fudgeovi?“

„Takmer si želám, aby áno,“ zamrmlala si Molly Weasleyová popod nos. Arthur súhlasne prikývol.

„Nie, Harry,“ vzdychol si Dumbledore a prešiel si prstami po dlhej, striebornej brade. „Ty si asi nečítal noviny toto leto, však?“

„Nie, pane,“ pripustil Harry. „Môj strýko odoberá Times, ale ak by som sa odvážil dotknúť sa ich, zobral by na mňa remeň.“

Na jeho údiv táto poznámka vyvolala rovnaký počet trhnutí, ako Voldemortovo meno a výmenu zmätených pohľadov medzi dospelými.

„V skutočnosti som tým myslel čarodejnícke noviny, chlapče môj,“ jemne povedal Dumbledore. „Ale na tom nezáleží. Problém je v tom, Harry, že Kornélius Fudge sa usiluje o to, aby bol znovu zvolený do ministerského kresla a má viac protivníkov, než kedykoľvek predtým. Všetci kandidáti sa snažia získať si popularitu medzi čarodejníkmi. A vyzerá to tak, že ty si ich vytúžený lístok do úradu.“

„Ale tomu nerozumiem, pane,“ zamračil sa Harry a želal si, aby dával pozor, keď mu to Hermiona vysvetľovala vo vlaku. Ako mohol on mať niečo spoločné s voľbami?

„Je to súťaž o popularitu, Harry,“ vysvetľovala Hermiona. „Ktorýkoľvek kandidát si získa tvoje požehnanie vyhrá na svoju stranu verejnú mienku, keďže všetci ťa viac menej obdivujú.“

Prekvapený Harry zmätene zažmurkal. „Ale veď ja predsa žiadneho z kandidátov nepoznám. Nikoho z nich neuprednostňujem. Dokonca som sa s nimi ešte ani nikdy nerozprával. Ako sa už len môžu voľby týkať mňa?“

„Na tom nezáleží, Harry,“ vysvetlil Dumbledore. „Je to viac menej záležitosť toho, čo vytlačia v novinách a ty už predsa sám poznáš ich záľubu vymýšľať si príbehy. Je naozaj neuveriteľné, koľkí z kandidátov sa priznali, že s tebou mávajú súkromné rozhovory o bojových taktikách a obranných zaklínadlách. Ale to nás momentálne netrápi. Minister Fudge sa rozhodol, že postúpi ešte o krok vpred a dostať ťa na svoju stranu raz a navždy.“

„Čo tým myslíte?“

Dumbledore sa zamračil a hodil pohľad na Arthura Weasleyho. Arthur si povzdychol a posadil sa vedľa Harryho. „Percy zachytil určitý ministerský záznam. To on ma varoval na to, čo sa deje. Zdá sa, že minister Fudge sa rozhodol vyhlásiť tvojho strýka za nevhodného opatrovníka a adoptovať ťa sám.“

Harry v šoku vyskočil na nohy. „Adoptovať ma!“ Strávil celé svoje detstvo nechcený a teraz si ho chce sám prekliaty minister mágie adoptovať.

„Áno, Harry,“ prikývol Arthur. „A nanešťastie, ak vezmeme do úvahy, kto je, je len veľmi málo legálnych prekážok v jeho ceste. Očividne už má všetku dokumentáciu vybavenú. Len teraz sme na to sami prišli. Percy povedal, že pokiaľ sa mu podarí dokázať obvinenia voči tvojmu strýkovi, dnes, najneskôr zajtra ráno, bude adopcia platná.“

„Ale to je smiešne!“ protestoval Harry, Ron s Hermionou jeho slová okamžite potvrdili.

„Harry,“ prerušil ich Dumbledore. „Je to smiešne iba v tom prípade, ak sú obvinenia voči tvojmu strýkovi falošné.“

„Čo tým myslíte?“ opatrne sa spýtal Harry.      

„Snaží sa ťa opýtať, či má alebo nemá minister Fudge nejaké legálne podklady na to, aby vyhlásil tvojho strýka za nevhodného opatrovníka,“ vysvetlila jemne Molly. „My všetci vieme, že Dursleyovci ťa nemajú veľmi radi, ale urobili niekedy niečo, čo by sa právne dalo považovať za týranie?“

Harry zbledol. „Ako napríklad čo?“

„Nuž, práve si povedal niečo o tom, že na teba strýko berie remeň,“ poukázala Molly. „Naozaj by na teba zobral remeň?“

Harry sa zamračil, zrazu už nechcel nič ďalej hovoriť. Neprejavoval tým svojmu strýkovi žiadnu vernosť, skrátka len nechcel povedať niečo, čo by spôsobilo, že si ho minister Fudge bude môcť adoptovať.

„Oh, pre lásku Merlinovu, Potter,“ zavrčal Snape. „Skrátka odpovedz na tú hlúpu otázku, aby sme sa mohli pripraviť na to, čo nás čaká. Ak toto pôjde pred súd, ministerstvo ťa prinúti zobrať Veritaserum.“

Harry na Snapa šokovane civel.

„Severus!“ Molly Weasleyová zazerala na profesora elixírov. „Nerozrušuj toho chlapca! Tak, Harry, zlatko, a teraz nám musíš povedať všetko, čo sa len dá. Týrali ťa niekedy?“

Harry sa zavrtel, nenávidel pozornosť, ktorú mu teraz zrazu všetci venovali, najmä Ron a Hermiona. „Nie som si tak celkom istý, čo tým myslíte?“ pripustil.

„Potter!“ zavrčal znova Snape. „Nebuďte nechápavý. Týral vás váš strýko? Už vás niekedy bil, nechal hladovať, zamkol vás, zranil vaše city alebo ukradol vášho prekliateho macíka?!“

Všetci dospelí v miestnosti teraz na Snapa zazerali a Harry zbledol pod jeho tmavým pohľadom. Ale keď žiadne ďalšie slová nenasledovali, od nikoho, pochopil, že napriek spôsobu, akým to povedal, všetci od neho očakávajú, že odpovie na Snapovu otázku. „Áno,“ ticho pripustil.

Zdalo sa, že jeho slová prekvapili Snapa, ktorý šokovane zažmurkal a o krok zaspätkoval, akoby neočakával takú odpoveď.

Dumbledore, ktorý odrazu vyzeral presne na svoj vek, sa posadil do jedného zo zvyšných kresiel. „Nechcel by si to trochu spresniť, Harry?“ opýtal sa jemne riaditeľ. Harry na muža prekvapene zažmurkal, zmätený jeho očividným nešťastím.

„Je mi to ľúto, pane,“ pripustil. „Ale veď vy to už predsa všetko viete.“

Iskričky z Dumbledorových očí sa kamsi stratili. „Čo tým myslíš, Harry?“

„Nuž, napríklad môj prvý Rokfortský list, pane,“ vysvetľoval Harry. „Poslali ste mi ho na adresu : Harry Potter, Komora pod schodmi.“

Harry videl starého muža čeliť smrťožrútom bez mihnutia oka, ale po tejto poznámke Dumbledore zbledol. „Chceš mi povedať, že ťa držali v komore?“

Harry prikývol. „Desať rokov,“ pripustil. „Po prvom liste ma presťahovali do Dudleyho druhej spálne, pretože si uvedomili, že o tom musíte vedieť.“

„Harry, Rokfortské listy sú magicky adresované,“ informovala ho profesorka McGonagallová. „Nikto z nás by sa nikdy nepozrel na adresu napísanú na obálke.“

„A zvyšok, Harry?“ Molly Weasleyová sa nežne spýtala, Harry s hrôzou spozoroval, že sa jej oči podozrivo lesknú.

„Nuž, nikdy som vlastne nemal macíka,“ pripustil a zazrel na Snapa, ktorý sa tváril prekvapivo krotko. „Môj strýko ma z času na čas udrel,“ pripustil. „Ale nie až tak často. Väčšinou, keď ma chcel potrestať, tak ma zavrel do komory a nedal mi najesť. Ale myslel som si, že to už tiež viete – že to preto ste mi posielali všetko to jedlo na moje narodeniny.“

Mollyine oči sa leskli ešte viac a Harry sa už naozaj začal obávať, že sa rozplače. „Keď nám Ron povedal, že hladuješ, tak sme si mysleli, že hladuješ tak, ako väčšina chlapcov v puberte stále hladuje – že nedostávaš viac ako šesť alebo sedem jedál denne.“

Šesť alebo sedem jedál denne? Harryho oči sa rozšírili. Tak to by vysvetľovalo, prečo sú Ron a jeho bratia všetci takí vysokí.

„A ako dlho ťa nechával o hlade, Harry?“ pýtala sa McGonagallová.

Harry mykol plecom. „Obvykle len dva či tri dni, niekedy, keď bol naozaj veľmi naštvaný, tak štyri alebo päť. Nie dosť na to, aby mi naozaj ublížil.“ Na jeho zdesenie zistil, že jeho slová vôbec nemali upokojujúci efekt, v ktorý dúfal. „Nechcel ma naozaj zabiť, ani nič podobné!“ všetkých ich rýchlo ubezpečil. Aspoň nie tak, ako Voldemort, dodal v duchu. Popri veciach, cez ktoré prešiel pri Voldemortovi, jeho strýko vážne nebol až tak strašný.

„Harry, je mi to tak ľúto,“ povedal ticho Dumbledore. „O tomto sme nevedeli. Keby sme to vedeli, v živote by sme ťa tam nenechali.“

Harry sa zamračil. „Ale veď ste ma tam poslali na moju vlastnú ochranu, pane.“ Pripomenul riaditeľovi. „Proti Voldemortovi. Pretože tam sa ma nemohol dotknúť.“ Posledná vec, po ktorej túžil bola, aby si teraz začal Dumbledore vyčítať chyby jeho strýka. Rozumel tomu, že to bolo potrebné, a bol prekvapený, že všetci ostatní na to akoby zabudli.

„Áno, Harry,“ Dumbledore súhlasne prikývol. „Ale vždy je nejaká alternatíva. Našiel by som iné riešenie.“

Vôbec si nebol istý, ako na to má odpovedať, a tak Harry stíchol, cítil sa nepohodlne so všetkou tou pozornosťou.

„Tak, a je to,“ Arthur si vzdychol. „Fudgeova žiadosť je oprávnená.“

„Vyzerá to tak,“ súhlasil Dumbledore.

„Ale nemôžeme dovoliť, aby Fudge adoptoval Harryho,“ protestoval Ron.

„Nie, to nemôžeme,“ Dumbledore prikývol.

„Prepáčte,“ Hermiona ich prerušila, jej obočie sústredene zvraštené. „Nechápem tak celkom, v čom je problém. Myslím tým, jasné, že by to bolo hrozné pre Harryho byť adoptovaný Fudgeom. Ale bude to naozaj tak veľký problém? Fudge aj tak povie novinám, čo len chce – Harryho ochota v tom nehrá žiadnu rolu, keďže každá podpora zo strany verejnosti pôjde s adopciou alebo bez nej. A Harry predsa nebude musieť s ministrom žiť. Harry je v škole väčšinu roka a minister bude cez leto príliš zaneprázdnený na to, aby sa mu príliš venoval.“

„Obávam sa, že to nie je celkom tak, Hermiona,“ vysvetľoval Dumbledore. „V tom väzí celý problém. Fudge sa rozhodol zobrať Harryho preč zo školy.“

Hermionine oči sa šokovane rozšírili. „Ale to predsa nemôže! Ako by to predsa vysvetlil správnej rade a novinám? Zobrať Chlapca-Ktorý-Prežil zo školy predtým, než spravil svoje MLOKy.“

„Súkromný učitelia,“ vysvetlil Arthur. „Chce aby Harryho školili jeho osobní pracovníci. Týmto spôsobom dostane Harryho spod kontroly riaditeľa Dumbledora a to je niečo, čo by on veľmi rád spravil.“

Dubmledorove predchádzajúce výroky zrazu začali dávať Harrymu zmysel. Zbledol, a znova sa roztriasol. „A ak ma zoberie preč zo školy tak nebude nič, čo by ma chránilo pred Voldemortom.“

Dumbledore jednoducho prikývol na znak tichého súhlasu.

„Ale veď určite ani Fudge by nemohol byť až taký hlúpy!“ protestoval Ron, potom sa začervenal pod pohľadmi, ktoré naňho všetci hodili. „Okej,“ uznal. „Možno predsa len môže.“

Jeden z dôvodov, prečo minulý rok stratili toľko aurorov bol ten, že Fudge odmietol uznať, že sa Voldemort vrátil, až kým nebolo takmer neskoro. Keď už naozaj nemal na výber, celá verejnosť ho už pokladala za hlupáka, práve vďaka Dumbledorovi.

„Bude riskovať aj môj život, len aby si zaistil svoju politickú kariéru?“ spýtal sa Harry.

„Obávam sa že áno,“ súhlasil Arthus.

„A neexistuje spôsob, akým by sme ho mohli zastaviť?“

„Na to práve musíme rýchlo prísť,“ odpovedal Arthur.

„A čo Sirius?“ protestoval Harry. „Moji rodičia ho stanovili ako môjho legálneho opatrovníka. Určite on má väčší nárok než Fudge?“

Arthur potriasol hlavou. „Fudge anuloval jeho nárok. V tejto chvíli je Sirius Black ešte stále odsúdený vrah a ako taký nie je vhodným opatrovníkom alebo krstným otcom.“

„Otec!“ zvolal Ron o širokým úškrnom. „Prečo by sme nemohli adoptovať Harryho my?“

Arthur a Molly sa naňho obaja usmiali. „Už sme to zvažovali, Ron,“ pripustila Molly. Smutne sa usmiala na Harryho. „Ver mi, Harry, že by sme ťa radi adoptovali. Ale nám sa v žiadnom prípade nepodarí vyhrať proti Fudgeovi. On už má všetky dokumenty hotové. Nám by to trvalo aspoň tri mesiace, aby sme mohli o niečo také požiadať. Keby sme o tom to vedeli skôr, snáď by sme aj niečo mohli spraviť. Ale tak ak to teraz je, Fudgeov plán bude legálny počas niekoľkých hodín, ak ešte nie je.“

„Takže nie je nič, čo by sme mohli urobiť?“ opýtal sa Harry. „Nemôžeme zastaviť adopciu.“ Pozrel sa na Dumbledora, ktorý vyzeral byť stratený vo vlastných myšlienkach, akoby sa pokúšal sformulovať nejaký plán. „Budem ľahký cieľ, ak ma Fudge dostane do rúk. Ak ma nedostane Voldemort, Fudgeov blízky osobný priateľ Lucius Malfoy ma dostane určite. Nemám na výber. Budem musieť ujsť.“

„Budeš ľahký cieľ ak utečieš,“ informoval ho Snape. „Zanechávaš za sebou magickú stopu, ktorú by aj dieťa dokázalo sledovať. Voldemort ťa nájde v priebehu zopár dní.“

Harry zagánil na profesora elixírov. „Tak čo mám potom robiť? Nemôžem utekať, nemôžem bojovať! Čo mám spraviť?“

„Toto je všetko smiešne!“ frustrovane zvolala Hermiona. „Myslím tým, Harry predsa len ťažko potrebuje ďalšieho legálneho opatrovníka! To neznie fér. Je dosť starý na to, aby sa oženil, ale nie je dosť starý na to, aby žil podľa svojho!“

Viaceré hlavy vyleteli hore a prišpendlili Hermionu ostrými pohľadmi plnými údivu. „Čo je?“ prekvapene sa spýtala a postúpila o krok dozadu pod tými uprenými pohľadmi.

„Hermiona Grangerová, vy ste skvelá!“ zvolal Dumbledore.

Zamračila sa. „Čo som povedala?“

„Manželstvo!“ zahlásil Dumbledore. „Máte absolútnu pravdu. Harry je dosť starý na to, aby sa oženil.“

„A ak sa ožení, stane sa automaticky legálne dospelým a nebude už viac potrebovať opatrovníka. Fudgeova adopcia vyjde naprázdno,“ Arthur súhlasne prikyvoval. „Je to perfektné riešenie.“

„Aké riešenie?“ protestoval Harry. Určite nenaznačovali to, čo si myslel, že naznačujú.

„Manželstvo, drahý chlapče!“ vysvetľoval Dumbledore, iskričky bolo v jeho modrých očiach späť a veselo si svietili. „Jednoducho ťa oženíme predtým než sa sem Fudge dostane aj s papiermi o adopcii. Nebude už nič, čo by s tým mohol urobiť.“

Harryho oči sa rozšírili šokom. „Manželstvo! Ale ja mám len šestnásť!“

„Legálny vek na uzatvorenie manželstva v čarodejníckom svete je pätnásť, Harry,“ vysvetľoval Arthur. „Zvyklo to byť trinásť, ale zmenili vekovú hranicu ešte v roku 1504.“

1504? Ohromený Harry len potriasol hlavou. Prečo ich neučili takéto veci v škole! „Ale.. ale... manželstvo? A koho si mám zobrať?“

Ron a Hermiona sa na neho zalarmovane dívali. Harrymu takmer ušiel Ronov pohľad plný paniky, ktorý hodil na Hermionu, spôsob, akým jeho tvár očervenela a potom zbledla, keď si uvedomil, kto je najpravdepodobnejší partner pre jeho priateľa. Stačilo to na to, aby to momentálne odviedlo Harryho pozornosť – uvedomenie si, že jeho priateľ si konečne priznal, aspoň sám sebe, svoje city k úžasnej slečne Grangerovej. Tiež si všimol, ako sa Ron zahryzol do pery, aby nič nepovedal a nejakou zvláštnou logikou pochopil, že Ron by nikdy nič nepovedal, ak si myslel, že by to bolo najlepšie pre Harryho.

„Nuž, radšej by sme mali niekoho rýchlo nájsť,“ rozhodol Dumbledore a na moment hodil očkom na Hermionu. Harry naňho zagánil, potichu sa ho snažil primäť, aby sa pozrel niekam inam. To si radšej zoberie pani Norrisovú, než by toto spravil svojim dvom najlepším priateľom na svete.

„Nemáš nejakú priateľku, drahý?“ spýtala sa Molly, ktorá nepostrehla paniku svojho syna. Nádejne sa usmiala na Hermionu.

„Nie,“ trval na svojom Harry. „Nemám.“

„Nuž, a čo takto... “ začala Molly a stále sa dívala na Hermionu.

„Nie!“ prerušil ju Harry, predtým než to vôbec mohla vysloviť. „Neuraz sa Hermiona,“ povedal rýchlo. „Ale to by bolo, akoby som si mal zobrať moju sestru!“

„Neboj sa, neurazím sa,“ uistila ho Hermiona a vyzeralo to, že jej dosť odľahlo. Ron ešte stále nič nepovedal, ale Harry videl ten upokojený pohľad v jeho očiach. Po tomto pohľade rýchlo nasledoval pohľad plný zahanbenia a Harry sa zamračil. Tak toto ho hnevalo! Premýšľal, či by nemohol Fudgea jednoducho prekliať nejakou z neodpustiteľných kliatob?

„Kryštál manželstva!“ odrazu zvolal Dumbledore. Všetci sa obrátili a pozreli sa naňho.

„Ty ešte stále máš tú starú vec?“ udivene sa spytovala madam Hoochová.

„Áno, je v mojej pracovni,“ povedal jej Dumbledore. „Priniesla by si mi ho, prosím?“

Prikývla a vyšla z miestnosti.

„Si si istý, že by sme ho mali použiť, Albus?“ ustarostene sa spýtala McGonagallová. „V minulosti spôsobil nekonečné množstvo problémov.“

„Iba ak ľudia, ktorí sa doň dívali už boli v manželstve s niekým iným. Ale Harry ešte ženatý nie je.“

„Kryštál manželstva,“ nahlas premýšľala Hermiona. „Už som o ňom počula. Čítala som o ňom.“

Samozrejme, že o ňom už čítala, pomyslel si Harry. „Čo je to zač?“

„Je to veľmi starý artefakt, Harry“ povedal mu Dumbledore. „Ukáže ti partnera, ktorý by bol pre teba najvhodnejší.“

„Perfektného partnera?“ opatrne sa spýtal Harry. „To neznie veľmi zle. V čom je háčik?“ Už dávno sa naučil tým ťažkým spôsobom, že je v tom vždy nejaký háčik.

„Záleží na tom ,kto sa doňho díva, Harry,“ povedala mu Hermiona. „Najslávnejšie spojenie, ktoré kedy Kryštál manželstva ukázal, bolo pre kráľovnú Guinevru. Pozrela sa doň a videla svojho perfektného partnera – nanešťastie už bola v tom čase vydatá za kráľa Artuša a kameň ukázal, že je  perfektným partnerom je rytier Lancelot. A my už všetci vieme, ako sa ten príbeh končí.“

„Ale ako to pomôže Harrymu?“ zamračil sa Ron. „Myslím tým, musí sa oženiť medzi dnešným večerom a zajtra ránom. Čo ak to ukáže, že jeho perfektný partner žije na druhom konci sveta? Alebo niekto, koho Harry ani len nepozná? Alebo niekto, kto ho nemá vôbec rád? Alebo niekto pre neho ešte primladý. Alebo niekto, kto už je zadaný. Existuje niekoľko naozaj dobrých dôvodov, prečo ten kryštál už nikto viac nepoužíva.“

„Nuž, tak potom budeme musieť vymyslieť niečo iné,“ vysvetlil Dumbledore. „Budeme musieť nájsť niekoho iného. Ale mali by sme sa aspoň pokúsiť a dať Harrymu šancu a nájsť mu vhodného partnera. Zaslúži si každú trochu šťastia, ktorú sme mu schopní dať.“

„Šťastia?“ protestoval Harry, jeho žalúdok sa obracal už len pri tej myšlienke. „Ale no tak. Robíme to preto, aby ste mi zachránili život. Nič viac. Najviac, v čo môžeme dúfa bude niekto, kto bude ochotný prejsť touto fraškou a zachrániť ma.“

Nemohol si pomôcť a myslel na to, že nejakým spôsobom sa o chvíľu objaví meno Čcho Čchangovej. Bol do nej zaľúbený počas celého štvrtého ročníka a obaja Ron aj Hermiona to vedeli. Problém bol len v tom, že smrť Cedrica Diggoryho vrazila kôl do srdca tejto malej romance. Každý raz, keď sa na ňu odvtedy pozrel ho premohla vina. Nech už ju mal akokoľvek stále rád, pomyslel si, že by preňho bolo jednoduchšie zobrať si Pansy Parkinsovú ako Čcho. Madam Hoochová sa o malú chvíľu vrátila a v rukách držala veľkú modrú guľu z kryštálu. Všetci sa na ňu s očakávaním pozreli. „No?“ opýtal sa Dumbledore.

„Oh, vy myslíte, že ja mám...“ mykla plecom a pozrela sa dovnútra kryštálu. „Harry Potter!“ povedala čisto a jasne kryštálu. Všetci sa na ňu s očakávaním dívali, ale pokiaľ Harry dobre videl, nič sa nedialo. Modrý kryštál ešte stále vyzeral ako obyčajný modrý kryštál. Madam Hoochová však zrazu zbledla a zakryla kryštál druhou rukou so šokovaným výdychom. Všetci na ňu civeli. „Myslím, že to nefunguje,“ zvolala. „Asi je to pokazené.“

„Oh, prepána jána,“ zvolala McGonagallová. „Daj to sem!“ držala vystretú ruku. Hoochová jej podala kryštál bez ďalších otázok.

„Harry Potter!“ povedala profesorka McGonagallová kryštálu. Znova Harry nevidel, že by sa niečo stalo. Všetci sledovali s neskrývanou zvedavosťou. Rovnako ako Hoochová, McGonagallová najprv zbledla a potom sa začervenala. Obrátila sa k Dumbledorovi a podávala mu kryštál. „Možno bude najlepšie, ak to skúsiš ty, Albus.“

„Koho ste videli?“ opýtali sa Ron aj Harry naraz.

McGonagallová len potriasla hlavou. „Nechajte nech sa pozrie riaditeľ.“

Zvedavo sa mračiac si Dumbledore prevzal kryštál, držal ho v jednej vystretej ruke a povedal jasne : „Harry Potter!“ Avšak na rozdiel od Hoochovej a McGonagallovej sa Dumbledore usmial, iskričky v jeho očiach priam oslepovali. Harry znervóznel. Niekedy boli Dumbledorove iskričky horšie než jeho mračenie sa. „Oh, naozaj výborné spojenie!“ rozradostene zvolal riaditeľ. Obrátil sa k Snapovi. „Severus... “

„Dopekla!“ zasyčal Snape. „Vy traja ste perfektne kompetentní pozrieť sa do toho prekliateho kryštálu a povedať nám, koho vidíte. Nepotrebujete aj mňa, aby som sa pozrel!“

Dumbledore, ešte stále sa usmievajúc, naňho žmurkol. „Samozrejme, že nie, Severus. Nemyslel som, že sa máš pozrieť. Ty SI ten partner, ktorého nám ukázal.“

------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Tento príbeh začal ako jednoduchá myšlienka – nanútené, dohodnuté manželstvo medzi Snapom a Harrym. Chcela som prebádať nápad pomalo sa rozvíjajúceho vzťahu, ktorý nekončí jednoducho tým, že šestnásťročný chlapec skončí v sexuálnom vzťahu s dospelým mužom. A chcela som sa trochu pohrať s konceptom viktoriánskych pravidiel v živote dnešného čarodejníckeho sveta – napokon, ak je spoločnosť v čarodejníckom svete o mnoho rokov (možno storočí) pozadu za muklami, potom niečo také ako dohodnuté manželstvo by bolo zrejme celkom normálne. Kedysi ich považovali za normálne aj v našej spoločnosti – a v mnohých krajinách ešte stále fungujú.

Ale ako sa často stáva, príbeh celkom sám od seba zrazu ožil a preformoval sa v niečo úplne iné – niečo viac epické, než by som kedy predpokladala.

Začala som s týmto príbehom dávno predtým, než vyšla piata kniha. Mal to byť krátky príbeh a mal skončiť predtým, než vyjde piata kniha – určite mal skončiť predtým, než vyjde šiesta. A teraz je siedma kniha na obzore a môj príbeh ešte stále neskončil – povedala som si, že bude najlepšie, ak vyjdem aspoň s časťou príbehu von, predtým, než Rowlingová vyzabíja všetkých hlavných hrdinov a deprimuje ma natoľko, že sa mi nebude chcieť písať.

Rozmýšľala som nad tým, že to spravím tak, aby sa príbeh zhodoval s príbehom piatej knihy, ale pravdu povediac, piata kniha sa mi nepáčila. A keďže Sirius Black bude dôležitý v dejovej osnove, tento príbeh bude zhodný s originálom iba po štvrtú knihu. Nakoniec možno použijem aj niektoré charaktery aj z knihy päť alebo šesť (možno Shacklebolt alebo Tonksová) a spomeniem letmo aj fénixov rád, ale poväčšine budem ignorovať všetko, čo sa stalo po štvrtej knihe.

Najväčší rozdiel (okrem samotných udalostí) bude ten, že Sirius bude žiť, Snapova rodinná história je veľmi odlišná a Voldemort si zamaká oveľa viac, aby si zaslúžil meno temného pána. V tomto príbehu sa dozviete, že Voldemort je v skutočnosti oveľa nebezpečnejší, než ako vyzerá byť v piatej a šiestej knihe (nebude sa celý rok naháňať za nejakým hlúpym proroctvom, ktoré keď si vypočujete, poviete si len „A to je ako všetko?“, keď sa konečne dozviete, čo bolo tým „veľkým prekvapením“ na konci príbehu.) Podľa môjho názoru, aby ste si skutočne zaslúžili titul temného pána, budete musieť mieriť trošku vyššie na barometri teroru a deštrukcie. Môj temný pán bude mieriť čo najvyššie to len pôjde – a Harry bude mať čo robiť, aby ho zastavil. Následne, to „pomalé vyvíjanie sa vzťahu“ medzi Harrym a Snapom o čom vlastne mal byť tento príbeh, bude mať nejaké tie zvraty a prekvapenia, ktoré ani ja zatiaľ neočakávam. Dúfam, že sa vám to bude páčiť.

09.07.2008 12:32:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one