Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Stará známa, jasná bolesť v jeho čele zobudila Harryho zo spánku, v ktorom ho strašili obrazy smrti a ohňa.  Tie sny boli známe, tie tváre mŕtvych, ktoré mu pripomínali chyby, ktoré spravil a životy, ktoré zobral. Takmer uvítal tú bolesť v čele, pretože ho to odvracalo od bolesti vo zvyšku tela.

Otvoril oči a všimol si tmavý tvar sedieť vedľa jeho postele. Bez okuliarov nemohol dobre vidieť črty, ale nemohol si zmýliť ten profil orámovaný jasným svetlom, ktorý sem svietil cez okno, ktoré bolo za ním. Severus Snape mal dosť charakteristický nos a Harry sa na letmý moment čudoval, či sa mu raz alebo dvakrát nezlomil. Nemohol si pomôcť a čudoval sa, kto mu ho mohol zlomiť.

„Profesor?“ spýtal sa, prekvapený, ako zachrípnuto jeho hlas znel. Kričal?

Snape, ktorého prichytil, ako zamyslene pozerá z okna, sa pri tom zvuku okamžite obrátil k nemu. Harry sa divil, ako dlho tu už bol. Keď zaspával, madam Pomfreyová sa práve snažila vyhodiť jeho krstného otca a ostatných von. Zostal Snape pri ňom celú noc? Zdalo sa mu, že si spomínal, ako ho niekto hladil po vlasoch, ale to bol určite Sirius a nie Snape.

 „Ah, pán Potter, vidím, že už ste hore,“ pozdravil ho Snape, jeho hlas znejúc typicky arogantne, hoci v ňom akosi chýbal výsmech, na ktorý bol Harry zvyknutý. Harry si prial, aby mohol lepšie vidieť jeho črty, čudujúc sa, či je na neho nahnevaný. „Ako sa cítiš?“

„Dobre, pane,“ automaticky odpovedal Harry. V skutočnosti sa necítil dobre. Bolela ho hlava a strašne ho bolelo telo – presnejšie jeho rameno. Ale bol nažive; predpokladal, že to je dostatočne dobré.

Mal pocit, že počul od Snapa pobavené odfrknutie, a znovu na neho zaškúlil, čudujúc sa, či to, čo videl bol záblesk úsmevu. Určite nie.

Potom Snape siahol po niečo pod habit. „Našiel som tvoje okuliare,“ informoval Harryho, chvíľu ich podržiac. Potom na Harryho prekvapenie, namiesto toho, aby mu ich jednoducho podal, nasadil mu ich rovno na nos, opatrne ich posunúc na miesto. Izba sa mu ihneď rozostrila.

„Ďakujem,“ zakoktal Harry, ihneď zdvihol ruku, aby si okuliare pevnejšie nasadil na nos. Okamžite si uvedomil, prečo to za neho urobil Snape – pohybovať rukou ho strašne bolelo! Zasyčal pri tom objave. Snape zachytil jeho zápästie a posunul ho dole na posteľ.

„Nechajte mi pozrieť sa na vašu ranu, pán Potter,“ povedal pevne, a potom na Harryho ohromenie mu rozopol košeľu pyžama a roztvoril ju, odhaliac hrubý obväz na jeho pravom ramene. Obratné prsty mu rýchlo a bezbolestne odstránili obväz a Harry na chvíľu uvidel svoju pokožku očernenú podliatinou a sotva zatvorenou ranou, tesne nad kľúčnou kosťou. Snape na chvíľu odišiel a potom sa vrátil s malou modrou fľaštičkou v jednej ruke a nejakou olejovitou látkou na prstoch druhej ruky. Jemne začal olejovitú látku rozotierať okolo podliatej pokožky, prsty sa mu pohybovali pomaly a opatrne po celej jeho rane.

Harry nasal vzduch, na okamih zmätený udalosťami. Pravdaže vedel, že je zranený – celkom jasne si spomínal na udalosti predošlého dňa. Ale existencia rany ho zaskočila. A spomienka na šíp vytŕčajúci z jeho ramena bola chabá a čudná. Napriek tomu to bolo Snapove správanie, ktoré ho miatlo. Nemohol si spomenúť ani na jedinú  chvíľu, kedy by sa ho Snape dotýkal s takou nežnosťou.

V skutočnosti si mohol spomenúť na kopu situácií, kedy sa ho na okamih dotkol – a nikdy to nebolo preto, aby ho pohladil po pokožke, ako to robil teraz. Bolo to čudne dôverné, hoci pochyboval, že by mal ten istý pocit, keby to robila madam Pomfreyová.

Ale v tom to predsa bolo, nie? Toto bola robota madam Pomfreyovej. Tak prečo to namiesto nej robil Snape?

Ale bolesť sa vytrácala tým najvítanejším spôsobom a tie prsty boli tak zvláštne utišujúce.

A potom už Snape menil staré obväzy za nové, zapínajúc mu košeľu skôr, ako mohol Harry povedať niečo na protest. O chvíľu neskôr Snape znova sedel vedľa neho, utierajúc si ruky do utierky, a celá procedúra bola ukončená.

„Ako cítiš tie druhé rany?“ klinicky sa spýtal.

Harry opatrne ohol druhú ruku, spomenul si, že bola prepichnutá kusom dreva. Zacítil bodnutie bolesti, ale nebolo to nič silné. A jeho noha – ohol lýtko. O niečo viac ako pichnutie, ale nič čo by sa podobalo tej prenikavej bolesti, ktorá prešla jeho ramenom. „Nie až také zlé,“ povedal Snapovi.

„Poppy bola schopná vyliečiť tieto rany lepšie,“ vysvetlil Snape. „Tvoj biceps sa ľahko zahojil a šíp v tvojej nohe minul kosť a vyšiel čisto von. Máš šťastie, že si nebol vážnejšie zranený.“

Harry sa zamračil rozmýšľajúc, či teraz príde výčitka, že on je na vine za to, čo sa stalo. Ale nič ďalšie už neprichádzalo a tak neurčito pohliadol na Snapa. Muž vyzeral skoro zamyslene. „Bolo veľa ďalších ľudí zranených?“ Ron aj Hermiona vyzerali včera v poriadku, keď ho prišli pozrieť. Ale spomenul si, že videl druhých ľudí ležať na ulici. A teraz ešte nechcel myslieť na tých troch smrťožrútov.

Snapove oči stmavli pochopením. „Boli zabití štyria ľudia  - Rokvillskí obyvatelia. A asi dvanásť ľudí bolo zranených – ale nikto tak vážne, ako ty.“

Zabití štyria ľudia. Harry zbledol. Museli padnúť pri počiatočnom útoku, keď sa snažil nájsť úkryt. Mohol aspoň niečo vykríknuť, keď videl, ako sa smrťožrúti približujú – mal varovať tých ľudí, aby sa skryli namiesto toho, aby sa snažil zachraňovať len seba.

„To nie je tvoja vina,“ Snapov hlas bol pevný a trochu nahnevaný. Ten zvuk ho prekvapil a udivene vzhliadol.

„Videl som ich v obchode so zbraňami,“ vysvetľoval. „Mohol som ...“

„Nie,“ prerušil ho Snape. „Nie je to tvoja vina. Uvideli ťa, zaútočili. Vina padá jedine na nich. A čo sa týka tých ostatných ľudí na ulici – boli tam tucty plne vycvičených čarodejníkov a čarodejníc, a ani jeden z nich paľbu neopätoval. Nechajme ich nech nesú vinu za vlastnú zbabelosť.

Harry pri jeho slovách cítil, ako v ňom vzbĺkol hnev. „Sú to obchodníci a predavači. Nemôžeš od nich očakávať, že ...“

„Nie,“ znovu ho prerušil Snape. „Predpokladám, že by to odo mňa bolo úplne hlúpe očakávať od obchodníkov a predavačov, aby sa správali ako hrdinovia. Asi rovnako hlúpe, ako keď šestnásťročný chalan berie vinu za činy skupiny diabolských psychopatov, ktorých nemal ako ovládať.“

Harry na neho prekvapene zažmurkal. Nebol si istý, ale myslel si, že mu možno Snape práve zložil kompliment, tvrdiac, že sa správal ako hrdina a súčasne sa tým snažil zmenšiť jeho pocit viny. Nebol si istý, ako to má zobrať – nebol zvyknutý dostávať pochvaly od Snapa.

Zvuk odo dverí ho zachránil pred odpoveďou a o sekundu neskôr vstúpili do izby Sirius s Remusom, veselo sa usmievajúc, keď zbadali, že Harry je hore. Na obidvoch sa uškrnul, všimnúc si pohľad, ktorý jeho krstný otec hodil na Snapa. Nejasne si spomínal, ako žiadal svojho krstného otca, aby sa nebili, trápiac sa, čo by sa mohlo stať. Sirius bol trochu prchký a on nechcel, aby sa dostal do problémov. Nehovoriac ešte, že Snape si jeho hnev nezaslúžil – ten muž mu včera zachránil život a nebolo to po prvýkrát. Ešte stále si spomínal na ten pocit úľavy, ktorý ním prešiel, keď uvidel Snapa a Dumbledora prichádzať uprostred ohňa.

„Ako sa cítiš Harry?“ spýtal sa Sirius, nasledujúc ďalšími otázkami týkajúcich sa jeho rán, jeho bolestí, jeho horúčky, jeho spánku a ošetrení. Harryho trochu premohlo toľko pozornosti, hoci to bolo milé, že sa o neho niekto tak staral – ako dieťa nikdy také niečo nezažil. Tých zopár krát, čo bol chorý, ho teta zavrela v komore pod schodmi a raz za deň tam nakukla zistiť, či už nie je mŕtvy. Nejasne si spomínal, ako bola každý krát sklamaná, keď sa z toho dostal.

Remus sa iba usmial na Harryho, sledujúc Siriusa s pobavenou zhovievavosťou vo svojich srdečných očiach. Snape to sledoval s kamennou tvárou, a Harry si uvedomil, že je prekvapený, že profesor elixírov pri prvej príležitosti neodišiel. Vstúpila madam Pomfreyová, odháňajúc ich od jeho postele. Rýchlo ho skontrolovala, oznámila, že jeho rany sa liečia dobre a potom odišla, aby mu pohľadala niečo na raňajky, zatiaľ čo sa traja muži vrátili k jeho posteli, usadiac sa späť na stoličky okolo jeho postele. Znovu sa Harry čudoval, že Snape zostal v spoločnosti týchto dvoch Záškodníkov.

„Rozprával som sa s aurorom, ktorý má na starosti vyšetrovanie v Rokville,“ informoval Remus Harryho, po tom, čo sa usadili. „Očividne sa tí smrťožrúti pokúšali nakúpiť od majiteľa obchodu veľké množstvo zbraní. Podobné nákupy sa robili vo viacerých mestách po celom Anglicku.“

Harry sa pri tom zamračil, pochopiac narážky. Voldemort zhromažďoval svoju armádu a vyzbrojoval ju do bitky. Ale Harryho muklovská časť bola z detailov zmätená. „Prečo kuše a meče?“ spýtal sa zmätene. „Neboli by guľomety praktickejšie? Zdá sa mi, že M16 by spravila oveľa viac škody ako taká kuša.“

„Muklovské zbrane?“ Remus pokrútil hlavou. „Tie v skutočnosti nie sú také užitočné proti čarodejníkom, Harry.“

Sirius súhlasne prikývol. „Nie som si istý, čo M16 je, ale typujem, že je to nejaký druh strelnej zbrane. A všetky si vyžadujú použitie určitého množstva pušného prachu – existuje tucet rôznych kúziel, ktoré môžu spôsobiť, že pušný prach bude nepoužiteľný.“

Na také niečo nikdy nepomyslel – ale predpokladal, že bez pušného prachu strelné zbrane nebudú môcť strieľať. „Tak prečo nedáme na zbrane kúzla, aby sme ich ochránili od tých kúziel?

„To by neurobilo žiadny rozdiel, pán Potter,“ povedal mu Snape. „Aj keby tie zbrane strieľali, je ľahké ochrániť sa proti guľkám. Ešte aj muklovia vedia vyrobiť brnenie, ktoré odráža guľky. Pre čarodejníka je dosť ľahké urobiť to isté.“

„Tak potom dajte kúzla na tie guľky, aby dokázali prejsť obranou,“ trval na svojom Harry.

„Umiestniť ochranné kúzlo, aby ochraňovalo nejaký predmet a umiestniť kúzlo na predmet, aby vykonal niečo špeciálne sú dve rozdielne veci,“ odpovedal Remus. „To prvé je bežná mágia, ľahko vykonaná. Avšak tá druhá nie je bežná – v podstate tým vytváraš magický artefakt. A hoci to nie je nemožné spraviť, je to ťažké a vyžaduje si to pevnú štruktúru.“

„Pevnú štruktúru?“ zamračil sa Harry, prechádzajúc zvedavým pohľadom medzi troma mužmi. Nestávalo sa každý deň, aby dostával lekciu o zbraniach od takéhoto nepravdepodobného tria.

„Meč pri používaní nemení svoj tvar, alebo štruktúru,“ vysvetľoval Snape. „A ani šíp to nerobí. Na druhej strane guľka sa drasticky zmení. Prehreje sa pri počiatočnej explózii pušného prachu a pri dopade sa sploští alebo zdeformuje. Neuchová si žiadnu pevnú štruktúru, preto ani nemôže niesť kúzlo. To isté platí pre muklovské výbušné zariadenia.“

„Takže Voldemort použije meče a šípy?“ spýtal sa Harry. Vždy si myslel, že čarodejnícky svet zostáva ukrytý pred muklovským svetom kvôli strachu – že ak príde k boju, muklovská technológia premôže čarodejnícky svet. Ale ak to všetko pochopil správne, tak toto vôbec nebol ten prípad. Bolo možné, že to bol muklovský svet, ktorý sa snažili ochrániť tým, že zostanú skrytí?

„Ale  kto v súčasnosti ešte vie, ako používať meč?“ spýtal sa Harry. Kultúrou a módou mu čarodejnícky svet pripadal ako niečo zo stredoveku, ale ešte nikdy nevidel šermiarsky súboj. Až doteraz sa smrťožrúti spoliehali úplne iba na mágiu a na svoje prútiky, aby vybojovali svoje bitky. Tie dva šípy, ktorými o postrelili, boli jeho prvou skúsenosťou s takýmto útokom.

„Ak si dobre pamätám, Severus je vynikajúci šermiar,“ mierne poznamenal Remus. „A Sirius tiež kedysi nebol zlý.“

Harryho oči sa rozšírili od údivu a zmätene pohliadol na Snapa a Siriusa, premýšľajúc, či Remus nežartoval. Snapove črty boli nečitateľné, ako vždy, ale Sirius mal na perách čudný pokrivený úsmev.

„Je to bežný zvyk v „čistokrvných“ rodinách učiť svoje deti šermu a lukostreľbe, Harry,“ vysvetľoval mu jeho krstný otec. „Naučil som sa, čo som musel, a tak isto aj tvoj otec. V skutočnosti bol celkom slušný lukostrelec, hoci ho meče nikdy nezaujímali. Ale boli to Slizolinčania, ktorí brali tento tréning vážne.“

„Nechápem,“ protestoval Harry. „Ak je to také bežné, prečo sa to neučí na škole?“ Vôbec nič nevedel o tom, ako sa používa meč, keď vo svojom druhom ročníku zabil baziliska mečom Richarda Chrabromila – myšlienka, že niečo o tom vedieť mal bola znepokojujúca.

„To je preto, Harry, že slušná spoločnosť s praktizovaním nesúhlasí, “ vysvetľoval Remus. „Vážne, vieš si predstaviť niekoho ako Arthur Weasley toleruje niečo také násilné?"

„Násilné?“

„Krvavé športy, Harry,“ vysvetľoval Sirius, hodiac na Snapa temný pohľad. „Šermiarske súboje so skutočnými zbraňami. Oficiálne sa s nimi nesúhlasí, avšak ministerstvo ich nikdy v skutočnosti nezakázalo, čo „isté“ rodiny plne využili.“ Z tónu jeho hlasu bolo úplne jasné, ktoré rodiny má na mysli.

Harry si zrazu spomenul na tú prvú noc v Snapových izbách – ako videl tie nejasné jazvy na bledej pokožke. Pripomenul si na svoje prekvapenie, aký bol Snape vypracovaný, čudujúc sa čo robí, že sa udržiava v takej dobrej forme. A  spomenul si tiež, že tie jazvy vyzerali, akoby ich urobil nôž. Pohliadol v šoku na Snapa. „Tie jazvy,“ jemne zašepkal, jeho slová sotva počuteľné. Nie nože, ale meče.

Snapove oči sa pri Harryho slovách zúžili a Harry sa začervenal pripomínajúc si, že naozaj nemal tak uprene zízať na toho muža v tú noc. A určite posledná vec, ktorú chcel, bolo vysvetľovať Sirusovi, že videl jazvy na Snapovom tele, zatiaľ čo spal v mužovej posteli. Jeho krstný otec by bol z kože vyskočil.

„Ak si dobre pamätám, tak Snape mal celkom rád šerm, však, Snape?“ pokračoval Sirius, nevšimnúc si Harryho slov. „Mal meč potiahnutý striebrom, ak si dobre pamätám.“ Jeho slová boli tvrdé a plné hnevu, a mali vážny efekt na oboch, Remusa aj Snapa. Remus stuhol, pohľad vzdialený a nečitateľný. Snape okamžite vyskočil na nohy, Sirius ho hneď napodobnil na druhej strane Harryho postele. Harry vedel, že bolo medzi nimi veľa zlej krvi a pochopil aj aký význam nesie striebro – striebrom potiahnutý meč pre vlkolaka. Ale sledovať, ako Snape so Siriusom roztrhajú jeden druhého kvôli niečomu, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi nikomu nepomôže, a Harry videl že sa už-už na seba vrhnú.

Harry zareagoval bez rozmyslu, rýchlo sa vyhrabal v posteli na kolená, rozhodil ruky na obe strany, dlaňami sa dotknúc hrudí oboch mužov tak, aby sa nemohli k sebe priblížiť, Harryho vlastné telo medzi nimi. Sekundu potom, čo sa pohol, to oľutoval – pravdaže vtedy už bolo neskoro – prešla ním ostrá bolesť a cítil ako sa mu rana na ramene otvorila. Jeho ruky sa od bolesti trhane zavreli, prstami sa zakliesniac v košele oboch mužov, čo bolo jediné, čo ho udržalo vo vzpriamenej polohe.

„Harry!“ Sirius a Snape ho zachytili v rovnakej chvíli, skôr ako klesol tvárou na posteľ. V agónii zasyčal, telo mu ochablo, keď ho obidvaja položili naspäť na posteľ. Jeho hlava plávala v temnote zmiešanej so zábleskami bolestivého svetla.

„Roztvor mu košeľu,“ nariadil niekto – asi Snape, a potom ucítil na svojich gombíkoch trasúce sa ruky – tentoraz Siriusove.

„Merlin! On znovu krváca!“ tentoraz definitívne Sirius, hlas naplnený panikou – niekto iný zavolal madam Pomfreyovú. Cítil, ako sa tie utišujúce prsty vrátili, hladiac jeho horúcu pokožku – Snape znovu odstraňoval bolesť, keď sa snažil nadobudnúť plné vedomie. Čo nebolo ľahké urobiť, keďže sa mu neustále krútila hlava.

A potom vzdialene počul madam Pomfreyovú, ako jemne mrmle pod nosom, tíši ho, a zase šepot a nakoniec kričí od hnevu. „Von! Von! Obaja! Ten milý, tichý vlkolak môže zostať ale vy dvaja idioti môžete hneď teraz vypadnúť z mojej ošetrovne!“

Viac protestov – tentoraz obaja Sirius aj Snape. A potom konečne blažené ticho. Harry sa nechal chvíľku unášať, prechádzajúc do a zo spánku, kým sa konečne prebudil s myšlienkou, že by sa mal ubezpečiť, že sa Sirius so Snapom ešte navzájom nezabili.

Otvoril oči a uvidel ako Remus sám sedí vedľa neho s utrápeným výrazom na tvári. „Pozabíjali sa?“ slabo sa spýtal Harry.

Remus iba pokrútil hlavou. „Nie, to, že si si rovno pred nimi roztrhol ranu bol efektívny odstrašujúci prostriedok. Ako sa cítiš?“

„Nesmierne sprosto,“ odpovedal Harry. „Zabudol som, že som zranený.“

„Tí dvaja majú talent na odvracanie pozornosti,“ usmial sa Remus. „Sirius túto celú manželskú záležitosť nezvláda veľmi dobre.“

„Tipujem, že Snape by bol tá posledná osoba, ktorú by vybral,“ slabo sa zasmial Harry.

„Vo veľkej miere,“ súhlasil Remus. „Samozrejme nejde len o Snapa; nemyslím si, že Sirius je nadšený z manželstva ako takého. Nikdy nebol veľmi za monogamiu.“

Harryho oči sa od prekvapenia rozšírili. Nestávalo sa často, aby dostával podobné informácie o svojom krstnom otcovi– určité veci boli akosi zakázané. Randenie nebolo niečo, o čom by sa vedeli v pohode porozprávať. Ale skôr ako sa mohol Harry vyzvedať, Remus pokračoval. „Chcel som sa ťa spýtať, ako sa to stalo, že bol vybraný Snape? Počul som o Fudgeovom machináciách s adopciou a prečo si sa musel oženiť. Ale nebola by Hermiona lepšou možnosťou? Alebo niektorý s Weasleyovcov? Mal som dojem, že Ginny by si ťa určite s radosťou zobrala.“

„Ginny bola príliš mladá,“ pripustil Harry. „Ešte nemala pätnásť. A Hermiona...“ Harry prerušil a pokrútil hlavou. „Ona je pre mňa ako sestra, a okrem toho, Ron ju má rád.“

Remus chápajúco prikývol. „A čo Bill alebo Charlie? Určite musí existovať tucet mladých dievčat na tejto škole, ktoré by radi zabrali to miesto?“

„Nuž, časťou problému bolo, že všetci hovorili, že Fudge sa pokúsi vyhlásiť manželstvo za neplatné,“ vysvetľoval Harry. „Čo znamenalo, že sme potrebovali nájsť niekoho, kto mal zároveň dosť peňazí aj moci, aby sa mohol postaviť ministerstvu, vďaka čomu sme nemali až taký veľký výber kandidátov. Pán a pani Weasleyovci si nemysleli, že by ich rodina mala dostatočne veľký vplyv. A potom tu bola celá tá záležitosť s niečím, čo sa volá Kryštál manželstva.“

Remusove oči sa šokovane rozšírili. „Kryštál manželstva? Dumbledore použil Kryštál manželstva? Tá vec zapríčinila zopár najhorších manželských pohrôm v čarodejníckej histórii. Nikto ho už dnes nepoužíva.“

„Počul som už o tej veci s Guinneverou a Lancelotom.“

„Ani nespomínajúc Trójsku vojnu – Helena sa pozrela do vnútra a namiesto svojho manžela, kráľa Menalausa, uvidela mladého trójskeho princa Parisa a hneď s ním aj ušla,“ povedal mu Remus.

„Dumbledore povedal, že by to malo byť dosť bezpečné, pokiaľ si ešte nebol ženatý, keď si sa do toho pozrel,“ okúňavo povedal Harry.

„Ale čo ak tá osoba, ktorú ti ukáže je už ženatá alebo vydatá?“ spýtal sa Remus. Čo by bolo, keby si sa do toho pozrel a ono by ti ukázalo, že tvojím ideálnym partnerom by bola tá krásna, úžasná žena, ktorá už je vydatá za niekoho iného. Myšlienka ideálneho partnera, spriaznenej duše, je veľmi mocná idea. Nezáleží na tom, aké čestné sú tvoje úmysly, niekde v tvojom podvedomí budeš vždy premýšľať, čo by mohlo byť – to vždy stačí na to, aby človek nebol nikdy skutočne šťastný.“

„No, to sa nestalo,“ váhavo povedal Harry, znovu premýšľajúc, že Dumbledore bol na tenšom ľade, ako si sprvu myslel. Zdalo sa mu absurdné takto riskovať.

Remus iba smutne pokrútil hlavou. „Nie, nestalo sa to. Namiesto toho ti ukázalo Severusa Snapa. Musel si byť nadšený.“

Bolo to povedané takým suchým hlasom, že Harry nemal inú možnosť iba sa smiať. „Ani si nevieš predstaviť,“ súhlasil. „Madam Hoochová si bola istá, že je to rozbité. Musím povedať, že sa k jej názoru prikláňam.“

„Vy dvaja spolu nevychádzate?“ dovtípil sa Remus.

„Nie,“ Harry vehementne krútil hlavou, potom ale zastavil uvedomiac si, že to nebola celkom pravda. „No...“ vzdychol si. „Možno trochu. V každom prípade lepšie ako som si myslel. Ale väčšinu času sa aj tak neznášame.“

Remus na neho zamyslene pozeral celú dlhú minútu. „Vieš, sedel pri tebe celú noc,“ povedal jemne.

Čo zodpovedalo otázku, ktorú si Harry predtým položil. „Nepovedal som, že nie je dobrý človek...“ zdrvene povedal, nie celkom istý, čo hovorí. „Remus, skutočne mal striebrom potiahnutý meč?“

Remus si vzdychol, jeho oči naplnil pohľad hlbokého smútku. „Harry to bolo už veľmi dávno, a všetci sme vtedy narobili veľa chýb. Všetci sme sa zmenili. Boli časy, kedy by som ti vskutku presvedčene povedal, že ho nenávidím. Že je smrťožrút a vrah. Ale mýlil som sa. Už som sa cez to preniesol. Nemysli si, že keď sa Sirius hnevá, že zdieľam jeho pocity. Ja ich nezdieľam.“

„Prečo sa cez to Sirius nemôže preniesť?“

„Sirius sa ešte stále snaží pospájať si späť spomienky spred Azkabanu. A nanešťastie pre neho, niektoré z tých spomienok mu pripadajú, akoby sa udiali len včera. Stratil dvanásť rokov života a ešte stále sa tie roky snaží dostihnúť. Pre mňa sa všetky situácie udiali postupne. Pre Siriusa to je, akoby sa vykonali cez noc. Má problém akceptovať veľa vecí. Ani v skutočnosti nemal šancu vyrovnať sa so smrťou tvojich rodičov. Nedostal možnosť ich oplakať, nieto ešte prijať fakt, že Severus bol jeden z tých správnych chlapíkov a nie jeden z ich vrahov. Nikdy nevidel žiadny zo  súdnych konaní, nikdy nepočul o tom čo urobil pre Dumbledora. Pre neho je to, akoby išiel spať, veriac v jednu vec a keď sa zobudil, zistil, že všetci naokolo zrazu veria v úplne niečo iné. Pridaj sa do týchto záležitostí ešte aj ty a bude to teda dosť výbušná kombinácia. Ty si všetko, čo mu zostalo.“

„Má teba,“ pripomenul mu Harry. Sirius má ich oboch.

Remusovou tvárou preletel čudný výraz a venoval Harrymu krivý úsmev. „Áno, má  mňa,“ jemne súhlasil. „Len si nie je istý, čo má so mnou urobiť.“

„Čože?“ zmätene na neho zízal Harry, čudujúc sa, čo to malo znamenať.

Remus iba pokrútil hlavou a usmial sa na neho. „Nič,“ ubezpečil ho. „Sirius je len trochu impulzívny a dostáva do svojej hlavy divné nápady. Nenechaj ho, aby to medzi tebou a Severusom pokazil. A nech spravíš čokoľvek, už nikdy sa nestavaj medzi nich. Myslel som si, že ten chudáčik dostane srdcový záchvat, keď si skolaboval.“

„Nechcel som, aby sa bili,“ pripustil Harry v rozpakoch.

„Vina funguje vskutku dobre,“ povedal mu Remus. „A ak všetko ostatné zlyhá, väčšinou funguje aj dobrá rana zrolovanými novinami po nose.“

To znelo takmer ako niečo, čo by povedal Snape, a už len tá myšlienka Harryho rozosmiala. „Som rád, že si tu, Remus,“ povedal potichu, vďačný, že jeho krstný otec má po boku takého priateľa, ktorý mu kryje chrbát. Bolela ho myšlienka, že by bol tam vonku na úteku pred ministerstvom a dementormi sám.

Remus sa na neho iba nežne usmial, natiahnuc sa, aby ho potľapkal po ruke. „Nechcel by som byť nikde inde, Harry.“

------------------------
Autorská poznámka : Ohľadom metalurgie – niežeby som z tejto oblasti toho vedela veľa, ale zdá sa mi, že keď do kovu meča pridáme striebro, podstatne to oslabí čepeľ. Napriek tomu sa mi ten nápad páčil. A som si istá, že čarodejnícky svet má magické prostriedky na to, aby kov spravili tvrdší, ako by si mukel mohol predstaviť.

09.07.2008 12:53:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one