Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

11. kapitola - Konfrontujúc Chrabromilčanov

Severus Snape sa nahnevane rútil po chodbách Rokfortu, študenti mu odskakovali z cesty, keď prechádzal okolo. Jeho jedinou útechou bolo, že Sirius Black uviazol vo svojej psej podobe a vyhodili ho z ošetrovne, rovnako ako aj jeho. Ten besný bastard nikdy nemôže držať svoj jazyk za zubami! A keby Black poznal Harryho aspoň spolovice tak dobre ako Severus, vedel by, že ten bláznivý Chrabromilčan sa hodí aj na meč, aby ochránil svojho krstného otca, mal vedieť, že sa bude snažiť zabrániť im, aby sa pobili. Roztrhnúť si takto vlastnú ranu...

Severus zahnal spomienku preč, nechcel už nad tým viac rozmýšľať. Ten hlúpy chlapec bol niekedy svoj vlastný najhorší nepriateľ! A teraz vďaka Blackovi ma neho nemôže dávať pozor.

Poppy sa nakoniec upokojí, povedal si. A Lupin tam ešte stále bol. Napriek lykantropii bol Lupin dosť slušný chlapík.

„Pán profesor?“

Snape sa prekvapene otočil, šokovaný, že jeden z tých faganov na chodbe mal tú drzosť osloviť ho – aj napriek tomu zamračenému pohľadu, ktorým ich všetkých varoval. Za ním stáli Hermiona a Ron, a on potlačil nahnevané slová, ktoré sa mu drali na jazyk.

„Áno?“ vyštekol namiesto toho.

„Práve sme sa chystali ísť pozrieť Harryho,“ vysvetľovala. „Má sa už lepšie?“

„Ak sa vám podarí udržať toho besného psa preč od neho, som si istý, že sa úplne uzdraví,“ informoval ich Snape, povšimnúc si tú červeň, ktorá prešla črtami ich oboch. Vnútorne si povzdychol – pravdaže všetci boli Chrabromilčania – verný až na smrť, a to nanešťastie zahŕňalo aj Blacka.

„Ľúbi Harryho!“ protestoval Ron, skočiac okamžite na Blackovu obranu. „A môže sa o neho postarať lepšie ako...“ Hermiona ho do boku tvrdo strčila, zatvoriac mu ústa skôr, ako mohol dokončiť vetu, za ktorú by sa musel Snapovi zodpovedať. Snape sa divil, či by sa oplatilo pripomenúť tomu hlupákovi, že to bol Black, kto mu v treťom ročníku zlomil nohu.

„Slečna Grangerová, chcel by som s vami o niečom hovoriť,“ Snape pustil Rona z hlavy a obrátil sa na Hermionu, keď si spomenul na niečo, o čom mu minulú noc porozprával riaditeľ.

Začala protestovať, ale on zdvihol ruku, aby ju zastavil. „Potter tam ešte stále bude, keď skončíme. Pán Weasley, vy môžete ísť a navštíviť ho, ak vám to madam Pomfreyová dovolí. Slečna Grangerová sa k vám môže neskôr pripojiť.“

Obaja vyzerali, že budú namietať, ale nič nepovedali. Hermiona iba pokynula Ronovi, aby išiel bez nej. Ron hodil rozhorčený pohľad na Snapa a vydal sa smerom k nemocničnému krídlu.

Severus zaviedol Hermionu do svojej pracovne, pokynúc jej dnu predtým, než zavrel dvere a sadol za svoj stôl. Ona si sadla oproti nemu a zvedavo na neho pozerala. Nikdy z neho nemala taký strach ako iní študenti, hoci bol na ňu určite dosť krutý. Je ťažké si držať pretvárku verného smrťožrúta, ktorý nadŕža svojím Slizolinským spojencom, keď stojí tvárou v tvár tak skvelej Chrabromilčanke. Dávať Dracovi Malfoyovi rovnaké známky, aké dával Grangerovej ho neustále škrelo – stretol len veľmi málo ľudí, ktorý by sa mohli rovnať intelektu tohto dievčaťa.

„Vy a Potter ste minulý rok bádali po kúzlach?“ spýtal sa, pripomenúc jej konverzáciu, ktorú mali deň predtým s aurorom.

Hermiona sa zamyslene zamračila, ale prikývla.

„Za body navyše?“  spýtal sa, už vopred tušil, aká bude odpoveď.

Zamyslene sa na neho pozerala, akoby sa snažila o niečom rozhodnúť. Nakoniec pokrútila hlavou. „Nie, pane, nebolo to kvôli škole. Len sme si mysleli, že by sa Harrymu zišla v niektorých veciach extra pomoc.“

„Pokračujte,“ vyzval ju.

Hermiona si vzdychla. „Hodiny Obrany proti čiernej mágii neboli nejako zvlášť užitočné,“ poukázala, znejúc trochu namrzene. „Profesori Quirrell a Lockhart boli nanič. Z profesora Moodyho sa nakoniec vykľul smrťožrút, a celý čas nás učil neodpustiteľné kliatby, ktoré Harry nechce použiť. A všetko, čo nás profesor Mackrel minulý rok naučil bolo, ako rozpoznať otrávené jedlo. Profesor Lupin bol jediný vhodný učiteľ, ktorého sme mali.“ Ani sa nesnažila skryť svoju nevôľu, že to on bol zodpovedný za Lupinovo prepustenie. V tom čase nemal inú možnosť. Lucius Malfoy trval na tom, že nájde spôsob, ako sa ho zbaviť a odhaliť ho ako vlkolaka bola jediná vec, na ktorú prišiel. A pravdupovediac, Lupin si to zavinil aj sám – jeho zlyhanie, keď si nezobral elixír, ich takmer stálo viacero životov.

„V každom prípade sme si domysleli, že ak má Harry prežiť Voldemortove útoky, je na nás, aby sme ho pripravili,“ pokračovala Hermiona a Snape ju musel za jej iniciatívu obdivovať. „Tak sme začali sami študovať.“

„To ste dobre uvažovali, slečna Grangerová,“ zdráhavo povedal Snape, spozorujúc prekvapenie na jej tvári, keď si uvedomila, že ju pochválil. „Čo mi môžete povedať o tom kúzle Kráľov Hlas?“ Nech už to bolo čokoľvek, čo Albus objavil o tomto kúzle, zmiatlo ho to – a iba veľmi málo vecí miatlo Albusa Dumbledora za posledné storočie aj pol.

„Nuž, je to tak, ako som včera povedala, pane,“ vysvetľovala Hermiona. „Bolo predchodcom Imperiusu. Ale zdá sa, že nie je také mocné ako Imperius, ale práve tak efektívne, ak funguje.“

„Ak funguje?“

Zamyslene prikývla. „To je to, pane. Nezdá sa, že by veľmi dobre fungovalo– mne sa to nikdy nepodarilo. A ani Ronovi, keď sa o to pokúšal.“

„Ale u pána Pottera fungovalo?“

„Áno, pane,“ súhlasila. „Pochopili sme to tak, že na to treba niekoho veľmi mocného, čo je možno ďalší dôvod, prečo sa prestalo používať.“

„Našli ste aj ďalšie kúzla, ktoré sa prestali používať?“

„Bolo ich tam niekoľko,“ pripustila. „Hoci väčšina z nich nám nebola na nič. Nemôžete si predsa cvičiť kúzla na zapudenie démonov na svojich priateľoch. Musíte si viac menej najprv privolať démona.“

Severus pri tom zbledol. „Slečna Grangerová, dúfam, že ste sa nepokúšali privolať démona?“ Táto určitá oblasť poznatkov sa považovala možno za najčernejšiu z čiernej mágie, a nebol žiadny spôsob, ako sa s ňou pohrávať a nepoškvrniť si pri tom neodvratne dušu.

„Samozrejme, že nie, pane!“ šokovane zvolala Hermiona, a pri tom pohľade pobúrenia na jej tvári sa mu uľavilo viac, ako by si pripustil. Myšlienka, že by sa Harry zo všetkých ľudí hrabal v takej temnote ho vyľakala do takej miery, že na to nechcel ani myslieť. „Na rozdiel od vašich predstáv, my nie sme takí hlúpi! A ak Harry nepoužije neodpustiteľné ani pre svoju vlastnú obranu, prečo by ste si mysleli, že by sa zaplietol s niečím takým?“

„Slečna Grangerová, máte niekoľko mylných predstáv. Nie je to vaša inteligencia, ktorú spochybňujem, ale Chrabromilskú povahu do všetkého sa slepo vrhnúť.“

Videl, ako sa v jej očiach mihlo pobavenie, keď rozpoznala jeho rozpačitý kompliment. Bystrá malá čarodejnica; takmer by ju mohol mať rád. „Viete, pane, Slizolinčania nemajú výlučný monopol na úskoky.“

„Aj riaditeľ ma o tom rád informuje,“ súhlasil Severus mierne. „Ďakujem vám, slečna Grangerová. To by malo byť všetko.“

Vstala, aby odišla, ale pri dverách sa zastavila, obzrúc sa späť na neho. „Pán profesor, prečo riaditeľ niečo nespraví s hodinami Obrany proti čiernej mágii? Profesor Dubloise je práve taký hrozný ako bol profesor Macrel. Určite by mohol nájsť aj lepšieho učiteľa?“

„Severus sa na ňu zamračil. „Myslíte, že prečo ja neučím tento predmet?“

Prikývla.

„Pretože by v tom nebol žiaden rozdiel, slečna Grangerová,“ informoval ju. „Je to len málo známy fakt, ale väčšina čarodejníkov a čarodejníc nemá vôbec žiadny talent akéhokoľvek druhu pre čiernu mágiu alebo na obranu proti nej. Vyžaduje si to určitú povahu. Je to jeden z dôvodov, prečo sú požiadavky na budúcich možných aurorov také prísne. Len veľmi málo ľudí sa na to hodí. A u väčšiny verejnosti vyvoláva paniku, keď poukážete na ich nedostatok schopnosti brániť sa. Tí, ktorí majú potrebný temperament – ako vy a pán Potter a pán Weasley – sa naučia, čo potrebujú aj napriek všetkému.“

„Ale veď všetci sme sa naučili základy, keď nás učil profesor Lupin,“ protestovala Hermiona.

„Nepovedal som, že sa nemôžu naučiť kúzla, slečna Grangerová,“ pripomenul jej Snape. „Ja som povedal, že im chýba temperament. A aj napriek skvelému učeniu profesora Lupina, viete si predstaviť koľkých ešte stále trápia nočné mory o prízrakoch a kappách z týchto hodín? Ja viem, keďže som ten, čo pripravuje elixír na spánok bez snov pre madam Pomfreyovú.“

Videl, ako ju jeho slová šokovali. „Ale veď sme tie prízraky porazili a naučili sme sa ako ujsť pred kappami! Prečo by sa ich mali ešte stále báť?“

„Naozaj, prečo?“ súhlasil Severus, považujúc tú myšlienku za rovnako smiešnu, ako ona, napriek faktu, že to bolo pravdivé. „Včera boli okolo vás dospelí čarodejníci a čarodejnice, ktorí sú úplne schopní vyslať ochranné kúzla a kliatby, ani nespomínajúc skupinu siedmakov, ktorí tiež študovali u profesora Lupina. A určite každý majiteľ obchodu a kníhkupec by mal vedieť aspoň ako zmraziť plamene, od ktorých hrozilo, že spália ich živnosť. A napriek tomu ani jeden nezdvihol prútik, aby vám pomohol. Môžem vás ubezpečiť, že ani tí najlepší učitelia Obrany proti čiernej mágii na svete nedokážu zmeniť ten patetický malý fakt. Vždy to bude len skupinka vyvolených, ktorí budú povolaní, aby chránili masy. Prečo by inak čarodejnícky svet vkladal svoje nádeje do rúk chlapca, ktorý ešte ani neskončil školu?“

„Vždy som si myslela, že je to smiešne,“ pripustila Hermiona.

„Rozhodne,“ súhlasil Severus.

Zrazu sa usmiala. „Potom si myslím, že máme šťastie, že si Harry tú úlohu zobral.“ Rozum či nie, ešte stále bola Chrabromilčanka a v jej vernosti k Potterovi by nezaváhala.

Severus ju za to musel obdivovať. „Možno má pán Potter len šťastie na priateľov, ktorých si vybral.“

Znovu vyzerala byť prekvapená – tento kompliment bol zreteľnejší a rovnako nepravdepodobný, ako keď jej poďakoval za to, čo deň predtým spravila. Usmiala sa na neho, a vyzerala, že mu niečo povie, potom ale zmenila názor. „Pekný deň, pán profesor,“ povedala namiesto toho, otvárajúc dvere.

„Pekný deň, slečna Grangerová.“

Keď zostal sám, otočil sa Severus na záhadu, ktorú mu Albus nechal. Kráľov Hlas. Považoval to za nanajvýš nepravdepodobné, aby Harry Potter mohol použiť kúzlo, ktorého nebola schopná Hermiona Grangerová – čo znamenalo, že tu išlo o niečo viac. Albus povedal, že Harry by ho tiež nemal byť schopný použiť. Vyzeralo to, že si bude musieť urobiť nejaký vlastný výskum.

Vrátil sa do svojich izieb, rozhodol sa, že prezrie svoju súkromnú knižnicu, či nenájde nejaké odkazy. Ale ako sa približoval k dverám do svojich izieb, zistil, že jeho výskum bude musieť trochu počkať. Pre obrazom, ktorý viedol do jeho izieb stál Bes.

 Severus sa zastavil, zízal na veľkého čierneho psa, ktorý sa na neho zlovestne díval späť na tej tmavej chodbe. Sirius Black bol zastrašujúci vo svojej zvieracej podobe, hoci by to Severus nikdy nahlas nepriznal. Mal veľkosť írskeho vlčiaka, okolo neho výhražné ovzdušie, v jeho očiach sa leskol studený vražedný pohľad vlka. Vezmúc toto do úvahy, on a Lupin sa k sebe výborne hodili.

Severus bojoval s nutkaním vytiahnuť prútik, namiesto toho zostal stáť na chodbe, opätujúc tmavý pohľad rovnako tmavým pohľadom. Uvedomil si, že je tu rozhodnutie, ktoré má spraviť, a či už sa mu to páči, alebo nie, ďalší krok je na ňom. Sirius svoj spravil, keď sem v prvom rade prišiel.

Chcel ho prekliať alebo ho aspoň odohnať. Nemohol si však pomôcť a myslel na ten úsmev, ktorý sa rozžiaril na Harryho tvári, keď uvidel vedľa seba svojho krstného otca. Harry ľúbil Siriusa Blacka, úplne, totálne, bezpodmienečne. A fakty boli jednoduché – ak Blacka odoženie, ublíži mu, zraní ho, alebo sa bude pokúšať držať ho mimo Harryho života, tak ho bude Harry navždy nenávidieť.

Niekedy si myslel, Harryho city k nemu sa trochu obmäkčili – a hoci tu nebola žiadna náklonnosť alebo sentimentalita, chlapec už k nemu nemal taký odpor, ako kedysi, napriek jeho mnohým vyhláseniach nenávisti. A hoci sa Severusovi protivilo pripustiť to, niekedy počas týchto posledných týždňov mu začalo na Harryho názore záležať. Akosi, napriek všetkému čo stálo medzi nimi a proti nim, napriek všetkým dôvodom, kvôli ktorým chlapcom opovrhoval a tiež mrzutostiam, ktoré priniesol do jeho života, sa Harrymu podarilo získať si Severusov obdiv rovnako úplne ako obdiv celého čarodejníckeho sveta. Ani sa nechcel zapodievať skutočnosťou, že to nebol len obdiv, čo sa Harrymu podarilo získať.

Preto to rozhodnutie.

Sirius Black. Jeho rival. Jeho nepriateľ. Jeho trýzniteľ. Muž, ktorého jeho manžel ľúbil.

Severus Snape vykročil pred, vyslovil heslo a po prvý krát vo svojom živote pustil Siriusa Blacka do svojho domu.

--------------------------

Autorská poznámka: Dlho očakávaná konfrontácia medzi Siriusom a Snapom začína. Požiadavky čarodejníckeho dekóra znovu zmenia výsledok.

Niekoľko odpovedí na vaše otázky:

Na Remusa: Áno, jeho správanie sa vysvetlí – budete vidieť, ako sa vzťah vyvíja medzi našimi najobľúbenejšími trdlami.

Šerm: Nápad meče vs. strelné zbrane je jeden z tých, s ktorými som sa viac pohrala. V tomto príbehu je dôležité, že medzi čarodejníkmi a muklami existuje pevne stanovená hranica – toto sa bude v budúcnosti čoraz viac a viac potvrdzovať a nakoniec sa stane hlavnou zápletkou. Bude Severus Harryho učiť bojovať s mečom? Neviem... momentálne mám asi 140 000 slov príbehu a doslovne tu nebola príležitosť pre tých dvoch, aby tak spravili. To ešte neznamená, že sa taká šanca nenaskytne. Bez ohľadu na toto, tento koncept bude čoraz dôležitejší, keď príbeh postúpi. Mimochodom – šermovanie nie je schopnosť, ktorú môžete skrátka „odpozorovať“. Zaberie to celé roky tréningu, aby ste sa tomuto umeniu naučili a mnoho hodín posilňovania svalov. Harry sa to nenaučí za jednu noc.

Oklumencia : Predstavili nám ju v piatej knihe a vlastne ani nezahŕňam veci z piatej knihy. Všimla som si však, že v neskorších kapitolách pomimo spomínam aj ju aj Legilimenciu – takže tu bude zahrnutá, áno. Bude dôležitá, nie. Harryho vízie pochádzajú z iného zdroja (z akého, to sa dozviete až oveľa neskôr). Takže hodiny Oklumencie by mu na nič neboli.

Čo sa týka otehotnenia mužov – aby som bola úprimná, táto predstava sa mi veľmi nepáči (aj keď som čítala viacero príbehov, ktoré túto predstavu výborne spracovali). V prírode nie sú naozaj žiadne tvory mužského pohlavia, ktoré by boli schopné otehotnieť – okrem morských koníkov, samozrejme. V HP fandome máme mágiu, ktorá by tento koncept mohla vysvetliť – ale ja si myslím, že oveľa logickejším riešením tohto by bolo, keby si vaša mužská postava (alebo ženská v partnerstve žena/žena) jednoducho zobrala elixír, ktorý by dočasne zmenil ich pohlavie.

Táto idea sa objavuje v magických tradíciách na viacerých miestach sveta. Ázijské mýty majú príbehy o magických studničkách, ktoré dokážu zmeniť nielen vaše pohlavie, ale aj tvar, ak sa ich čo i len dotknete. Prorok Tyreseus vraj strávil polovicu života ako muž, druhú ako žena. Mnohí bohovia z rôznych mytológií pravidelne menili pohlavie. A boh Hermes bol vraj hermafrodit, ktorý sa dokázal zjaviť ako muž alebo žena.

Mne sa zdá, že vďaka mágii by bolo oveľa jednoduchšie pre postavy, aby zmenili svoje pohlavie, namiesto toho, aby otehotneli v tele, ktoré na to nebolo určené.

Bez ohľadu na toto, otázka dediča sa vlastne neskôr v príbehu objaví – ale nie, neplánujem žiadne tehotenstvo muža. Neviem si v skutočnosti predstaviť Severusa ako materský typ a ak vezmeme do úvahy, ako Harry zareagoval už len na predstavu, že by mal byť „žienka domáca“, nemyslím, že by sa tí dvaja nejako hrnuli do tehotenstva.

09.07.2008 12:55:45
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one