Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

12. kapitola - Zvaľovanie viny

Myslel si, že sa Black premení v momente, ako sa za ním zatvoria dvere. Ale zmýlil sa a mrzuto sledoval, ako pes rýchlo prechádza jeho izbami, nosom očuchával všetko, okolo čoho prechádzal. Severus chcel protestovať, chcel chytiť to odporné zviera spútavacím kúzlom a zastaviť túto hrubú inváziu. Ale už sa rozhodol a nemalo zmysel odmietať Blackovo konanie. Bolo neodvratné a musel prijať to, čo malo prísť – kiežby už bolo po tom.

Avšak nejaká urážka by bola na mieste. „Niečo očúraš Black a stiahnem ťa z kože a z nej si spravím koberček pred kozubom,“ posmieval sa. Pes zavrčal hlboko v hrdle, ale nezastavil svoje neustále očuchávanie. Severus si sadol pred svoj krb a mlčky ho sledoval.

Harryho stolu venoval dlhšiu prehliadku a ten pes mal tú drzosť a začal vrtieť chvostom, keď oňuchával plášť, ktorý nechal chlapec prehodený cez stoličku.

Aj všetko ostatné v izbe prešlo prehliadkou, a Severus musel pripustiť, že Black  musí mať výnimočný čuch, keď dokázal nájsť všetko, čoho sa chlapec dotkol. Potom sa presunul do ďalších izieb oňuchávajúc dvere do laboratória elixírov, až kým sa mu nezježila srsť, a on pokračoval ďalej, akoby vedel, že aspoň jedna izba na tomto mieste je čisto Severusovo územie. Okrem tej jednej improvizovanej hodiny sa Harry vyhýbal jeho laboratóriu.

Jeho kancelárii venoval tiež len zbežné oňuchanie; Harry sem len zriedkakedy išiel, iba ak si chcel požičať trochu pergamenu alebo brká. Avšak knižnicu prešiel celú. Harry si tu často čítal. Najprv sa Harry pýtal, či si môže tie knihy čítať a občas si nejakú aj požičať. Severus mu to dovolil a zo zvedavosti zisťoval, čo chlapca zaujalo. Knihy o kúzlach, zaklínadlách, obrane proti čiernej mágii – jednu noc mal tú drzosť spýtať sa ho, prečo nevlastní žiadnu knihu o metlobale. Napodiv chlapec nechával po sebe knižnicu vždy v rovnakom stave, v akom ju našiel, žiadna kniha nebola na zlom mieste, teda okrem toho jedného razu, keď sa s ním hádal kvôli oblečeniu. Severus počul, ako knihy letia s políc, keď sa tam nahnevaný chlapec zamkol – nekontrolovaná mágia vykonaná bez prútika nechala knihy lietať. On sám ich potom uložil na miesto, nikdy to už nespomínajúc Harrymu.

A potom k Severusovej neľúbosti sa Black z knižnice pohol rovno do ich spálne, nosom si otvoril dvere bez toho, aby si predtým vypýtal povolenie. Mlčky počúval, aspoň s časti odhadol konverzáciu, ktorá bude za chvíľu asi nasledovať – ak sa samozrejme Black rovno nepokúsi odtrhnúť mu hlavu. Vrčanie vychádzajúce zo spálne naznačovalo zúrivosť, ktorá môže nasledovať, a tak Severus potichu posunul prsty smerom k svojmu prútiku, pripravený vytiahnuť ho, ak by bolo treba.

Ale Black nevyšiel odtiaľ hneď, namiesto toho prešiel tú izbu úplne, predtým ako sa vrátil do hlavnej izby. Keď prešiel dverami zo spálne, bol znovu vo svojej ľudskej forme, jeho tvár tmavá ako búrkový mrak. Hnev a hrozba vyžarovali z toho muža, ako stál vo dverách zazerajúc na neho.

„Prinútil si ho spať v tvojej posteli.“ Slová, ktoré vychádzali z Blackových úst boli tvrdé, chladné a naplnené obvinením a nenávisťou.

Severus sa udržal len vďaka tomu, že toto očakával. „Nenútil som ho, aby niečo robil, Black,“ vyhlásil, jeho hlas rovnako tvrdý a chladný. „Je mojím manželom, nie väzňom. A keby si nad tým aspoň chvíľu porozmýšľal, uvedomil by si si, že ani Voldemortovi sa nepodarilo prinútiť toho chlapca, aby urobil niečo, čo nechcel.“

Niečo preblesklo v Blackových očiach. Prekvapenie, myslel si Severus, hoci to bolo rýchlo zamaskované. „Chceš tým povedať, že chce spať v tvojej posteli?“ Y jeho tónu bolo jasné, že si myslí pravý opak.

„Nie, Black,“ zaprskal Severus. „Môžem ťa ubezpečiť, že sa mu tá myšlienka dosť hnusila. Rovnako ako aj mne.“

Blackove oči sa pri tomto zúžili, očividne neveril tomu druhému vyhláseniu. Ale Severus musel tiež pripustiť, že to bola dosť úbohá lož – nechcel si to pripustiť, ale Potter bol príliš atraktívny, než aby to vyhlásenie bola pravda.

„Ale ani jeden z nás nemal v tejto veci na výber,“ rýchlo pokračoval Severus. „Minister Fudge nás do toho oboch prinútil svojím konaním.“

„Chceš mi nahovoriť, že veľký Severus Snape si nevie spomenúť, ako transfigurovať druhú posteľ?“ vysmieval sa Black, sánka pevne zovretá.

Severus zazeral späť, čudujúc sa, či mu tých dvanásť rokov v Azkabane úplne poplietlo rozum. „Pred dvoma týždňami som objavil kúzlo túlajúceho sa oka na Potterovej metle, nepochybne nastražené jedným s mojich Slizolinských študentov na žiadosť ich rodičov. Za ten čas, kým som ho objavil stihlo kompletne prehľadať tieto izby. Všetko, čo Fudge potrebuje, je jeden dôkaz, že toto manželstvo nie je platné. Druhá posteľ by bola určite dostatočným dôkazom.“

Niečo prebleslo v Blackových očiach a Severus mohol vidieť, ako sa ten muž snaží niečo odvrknúť späť. Jeho sánka sa nikdy neuvoľnila. „To preto si bol vybraný? Pretože by nikoho nenapadlo, že by manželstvo nemohlo byť platné?“ To slovo platné vyslovil s pohŕdaním. „Pretože by nikoho nenapadlo, že by si ho nezneužil v momente, keď si s ním bol sám?“

Severus sám bojoval so svojou zúrivosťou. Bol už zvyknutý na podobné obvinenia, v skutočnosti si aj sám pestoval takúto reputáciu. „To bol jeden z dôvodov,“ pripustil. „A skutočnosť, že sme mali približne pätnásť minút na to, aby sme našli niekoho vhodného situácii nijako nepomohlo.“

„Skutočne?“ Blackove oči sa blýskali od hnevu. „Chceš mi nahovoriť, že na celom hrade nebol nikto vhodnejší? Predpokladám, že Sonara Sinistra bola práve mimo mesta?“

Severus stuhol a v absolútnom šoku zízal na Blacka. Sinistra! Nemohol uveriť, že Black navrhol takú vec. „Vieš, Black, napriek všetkému, čo som si o tebe myslel, vždy som veril, že ti ležia na srdci iba Potterove najlepšie záujmy. Až doteraz.“

Blackove oči sa rozšírili a popošiel niekoľko krokov dopredu, kým sa spamätal. „Jeho najlepšie záujmy! Myslíš si o sebe veľmi veľa, ak si myslíš...“

„Vieš si vôbec predstaviť, ako ten chlapec túži po náklonnosti?“ Severus tými slovami vskutku efektívne umlčal Blackov príval nadávok. Muž zbledol, akoby ho Severus udrel.

„Môžem ti garantovať,“ pokračoval Severus, „že Sonara Sinistra by s radosťou skočila po tej možnosti vydať sa za Chlapca Ktorý Žil. Nie je to niečo, čo by omietol hocijaký človek, ktorý by sa chcel vyšplhať vyššie po spoločenskom rebríčku. A garantujem ti, že by nikto nespochybňoval platnosť takého manželstva, niečo, čo by bolo v skutočnosti pravdivé už hneď v tú prvú noc. Sinistrine chúťky sú veľmi dobre známe.“

Sonara Sinistra striedala mladých chlapcov rovnako, ako iné ženy striedajú oblečenie. Študenti jej boli zakázaní, ale každý z Rokfortského personálu vedel, čo znamená „lov na siedmakov“. V momente, keď začali letné prázdniny, Sinistra išla po tých najbystrejších z absolventov.

„Bezpochyby by Sinistra zatriasla Harryho svetom,“ pokračoval Severus. „Presvedčila by ho, že slnko vstáva a zapadá len kvôli nej. Asi tak na týždeň. Potom by o neho stratila všetok záujem a prešla by k ďalšiemu. Nechala by tvojho krstného syna zradeného so zlomeným srdcom. Aj napriek všetkej jeho odvahe a zrelosti je ešte stále iba šestnásťročný chalan, ktorý zúfalo túži byť milovaný. Sinistra by sa s ním pohrala a potom ho odhodila.“

Black tam mlčky stál, jeho tvár ešte stále bledá. Sinistra bola očividne jeho hlavným argumentom a teraz si nebol istý, ako ďalej, keďže Severus poukázal na absurdnosť tejto situácie. Pravdou bolo, že v tú noc nikoho ani len nenapadlo spomenúť Sinistru – a všetci by ju aj tak ihneď zamietli. Dokonca aj on, ktorý bol pripravený sa biť zubami a nechtami, aby sa s Potterom nemusel oženiť, by Sinistru ako náhradu neprijal. Sinistra by zničila Pottera efektívnejšie, ako všetko ostatné, s čím by kedy prišiel Voldemort.

V duchu si poznamenal, aby Sinistru nepustil z očí – Potter už nebol tak celkom mimo jej dosahu. Ako ženatý muž už nemá takú ochranu, ako ostatní študenti. A dobre vedel, že manželstvo pre ňu nebude prekážkou – v skutočnosti bolo veľa starších čarodejníkov a čarodejníc, ktorí uprednostňovali pomer s mladšími ženatými mužmi alebo vydatými ženami, ktorí chápali, že toto spojenie je len dočasné a nikdy z toho nič nevzíde.

„To tu nebol už nik iný?“ spýtal sa potom Black, tón jeho hlasu naznačoval súhlas s tým, že Sinistra nebola možnosťou.

„Mali sme pätnásť minút, Black. Koho by si navrhoval? McGonagallovú, možno? Na to by ti nikto  neskočil.“ Okrem Trelawneyovej a Sinistry, všetky ostatné členky personálu boli vydaté. Ani Black by nenavrhol, že by Trelawneyová mala tú silu stáť proti Fudgeovi. „Potrebovali sme niekoho, kto by bol vierohodný. Niekto, kto by mal dostatočné postavenie, aby sa mohol postaviť ministerstvu. A niekoho silného, kto by dokázal ochrániť Pottera pred Voldemortom. Koho by si bol navrhol?“

Black neodpovedal. Namiesto toho sa otočil preč od Severusa a začal nervózne prechádzať po izbe. Severus čakal, sledujúc ho, nevediac, ako si vysvetliť tie emócie, ktoré sa mu zračili v tvári. Očakával od tohto muža viac argumentov. Nikdy mu nenapadlo, že by Black mohol naozaj vziať do úvahy jeho slová – že by sa pozrel na túto situáciu logicky. Nemyslel si, že by Chrabromilčan mohol vedieť uvažovať.

Nakoniec Blacka jeho prechádzanie sa priviedlo blízko Severusa a klesol do stoličky oproti nemu. Na tvári sa mu zračila porážka a Severus potlačil pocit veselosti nad tým, že tento spor skutočne vyhral.

„Nuž, myslím, že sa nemusíme báť, že by sa do teba Harry náhodou zamiloval,“ prosto povedal Black, očividne ešte stále rozmýšľajúc nad tým, čo predtým povedal Severus o Sinistre. Tá poznámka bezpochyby zaťala hlbšie, ako mal Black v úmysle.

„Nie, myslím, že toho sa nemusíš obávať,“ kúsavo odpovedal Severus, bojujúc, aby mu v hlase nezaznel hnev.

Black pohliadol na neho, jeho pohľad opäť stvrdol. „Ak niekedy zistím, že si sa mu...“

„Tú vetu ani nedokonči!“ prerušil ho ihneď Severus. „Ináč by som nemal inú možnosť než zobrať to ako urážku. A keby sme pána Pottera poučili o istých čarodejníckych zvykoch, tiež by nemal inú možnosť, než považovať to za urážku.“ Nemohol tú urážku len tak prepočuť, rovnako ako nemohol nechať nepovšimnuté urážky Draca Malfoya smerujúce na Harryho.

Znovu, na jeho úžas to Black uznal a nesnažil sa dokončiť, čo chcel povedať. Avšak jeho uprený pohľad neustúpil. „Iba, aby sme si v tejto veci rozumeli,“ vyjadril sa chladne.

„Bezpochyby,“ zavrčal Severus.

Znovu potichu sedeli a Severus čakal, čo si Black pripravil nakoniec. Ako sa mu zdalo, prebrali všetko, v čom sa nezhodli. Avšak Black ho znova prekvapil.

„Polovica vecí v Harryho skrini nemá na sebe jeho pach, prečo?

Severus sa zamračil. Nečakal z čista jasna takúto otázku. „Predpokladám, že preto, že ich ešte všetky nenosil. Práve som mu ich iba kúpil.“

„Takže máš v úmysle plniť si svoje povinnosti voči nemu?“

Severus sa v šoku postavil na rovné nohy, horela v ňom zúrivosť. Táto urážka, hoci iného rázu, bola rovnako veľká, ako tá, ktorú mu pred pár sekundami zabránil dopovedať. Jediný rozdiel bol v tom, že táto bola namierená iba na Severusa. Black, či už bastard alebo nie, tiež pochádzal z jednej z najstarších čistokrvných rodín v čarodejníckom svete, rodiny, o ktorej Severus vedel, že bola v Slizoline už niekoľko storočí, kým neprišiel Sirius Black. Severus mohol Harrymu odpustiť jeho neporozumenie, čo sa týkalo peňazí, bývania, oblečenia a starostlivosti, keďže chlapec vyrastal u muklov. Ale Black si plne uvedomoval, čo práve povedal, ako práve urazil česť rodiny Snapovcov.

Ale skôr, ako mohol Severus sformulovať nejakú vhodnú odpoveď, Black tiež vyskočil na nohy, zúrivosť sa mu zračila na tvári. „Som jeho krstný otec!“ kričal naspäť, ruky zaťaté v päste. „Mal som právo spýtať sa  túto otázku skôr, než sa vôbec konala svadba! Nemôžeš mi to teraz odmietnuť!“

Blackove slová ho umlčali efektívnejšie, ako by to urobil úder. Tá urážka, ktorú sa práve Severus chystal povedať, mu zišla s mysle a nahradila ju neviera. Zistil, že ochromený klesol späť na stoličku, keď mu zrazu došlo, aká nereálna je táto situácia. Nemohol uveriť tomu, čo práve počul, nemohol to pochopiť, toto už nebolo ani smiešne.

Ale nedalo sa poprieť ten pohľad v Blackových očiach. Myslel to smrteľne vážne. A Severus nemal inú možnosť, ako prijať fakt, že sa akosi práve účastní na pytačkách o ruku Harryho Pottera. Potichu zízal, ochromený šokom sledujúc, ako si Black sadol späť, telo strnulé hnevom, pohľadom však nikdy neuhol.

Nevedel, čo povedať. Toto si nikdy ani len nepredstavoval. Aby bol k sebe úprimný, tak Black mal pravdu. Mal právo žiadať odpoveď – mali mu dať šancu spýtať sa to ešte pred svadbou a teda mal na svoju urážlivú otázku plné právo.

Prehltol, hrdlo mal zrazu suché, keď sa snažil nájsť slová, ktoré by mohli obaja prežiť. Napriek všetkému, všetkej ich nenávisti z minulosti, musel priznať, že Blacka za jeho odhodlanosť obdivoval.

„Nie je dôvod, aby prebiehalo toto...jednanie,“ povedal pomaly, dávajúc jasne najavo, že pochopil, čo Black myslel tým vyhlásením. „Zložil som prísahu, ktorú neporuším. Nikdy nebude nič postrádať.“

A toto bude musieť Blackovi stačiť. Severus nemienil ponúknuť niečo viac.

Black na neho zazrel a Severus mohol zahliadnuť tie muky, ktoré so sebou priniesli roky v Azkabane; po prvý raz takmer Blacka ľutoval kvôli tomu, že stratil toľko času, ktorý mohol stráviť so svojím krstným synom. Po prvý raz mohol takmer vidieť to, čo na tomto mužovi videli Potter a Lupin. Napriek tym mukám, ktoré musel v Azkabane zažiť, tento muž ešte stále vlastnil tú schopnosť milovať. A milovať, to vedel – prudko. Severus ho nemohol obviňovať za to, že chce pre Harryho len to najlepšie.

Zaskočený týmto zistením, Severus takmer nezachytil Blackove ďalšie slová. „Dumbledore povedal, že si pre neho po celý čas robil špióna. Že nikdy si nebol smrťožrútom. Že si sa pokúsil zachrániť Lily a Ja...Jamesa.“ Jeho hlas sa zlomil, keď povedal meno svojho priateľa. Severus bol ticho, domnieval sa, že to k niečomu smeruje. Tiež predpokladal, že tento rozhovor sa mal konať už dávno.

„Dumbledore povedal, že si sa k nim najprv pridal preto, aby si zastavil svojho otca, že si ich ideológii neveril, že si sa otočil chrbtom k tomu, čo vyhlasovali,“ pokračoval Black, a Severus vedel, že to zámeno „ich“ znamená ostatných smrťožrútov a temných čarodejníkov, ktorí boli takí rozšírení v Slizolinských rodinách. Nemohol sa prestať čudovať, kam tým mieri.

„Dumbledore povedal, že tvoj otec bol zlý človek, krutý človek. Že tvoja matka nebola o nič lepšia.“ Blacka sa teraz na neho nepozeral, pozerajúc sa namiesto toho na miesto niekde za jeho ramenom. Severus sa pri tom tvrdení naježil, že Albus rozprával Blackovi o jeho rodine, ale ovládol sa a udržal jazyk za zubami.

Len tak-tak.

„Moja rodina...“ znova začal Black, len aby sa znova odmlčal, niečo temné sa chvelo v jeho očiach. Severus vedel všetko o Blackovej rodine – temný čarodejníci, mnohí z nich. Celé generácie. Rešpektovaní čarodejníckou spoločnsťou, rešpektovaní a obávaní. Bol to jeden z dôvodov, prečo sa nikto nepýtal, či je Black naozaj vinný, prečo sa nikto neozval, keď ho poslali do Azkabanu bez súdneho procesu. Nikto, okrem jedného osamelého vlkolaka, ktorého hlas sa stratil uprostred pobúreného kriku.

„Moja rodina,“ zopakoval Black, „bola zlá, krutá a naštvaná, keď som sa obrátil chrbtom k tomu čo vyhlasovali.“

V tom mu došlo, kam toto asi môže viesť. Zdvíhala sa v ňom neviera. Severus bojoval s nutkaním mrviť sa na stoličke, žalúdok sa mu krútil nevoľnosťou. Bože, však to naozaj Black nerobil! Nepoukazoval na to, čo mali spoločné – nechcel sa pozerať na tieto spoločné črty, nechcel priznať žiadnu podobnosť s týmto mužom. To nebol spôsob, ako ich vzťah fungoval. Bolo toho príliš málo, a príliš neskoro. Nebudú si rozumieť. Tak prečo pre Merlina ich oboch podrobuje týmto mukám vyslovujúc veci, ktoré by sa nikdy nemali vysloviť?

"Veci sa k tebe vrátia vtedy, keď to najmenej čakáš," povedal Black zvláštnym tónom, jeho zastrený hlas takmer nebolo počuť. "Spomienky sa ti vrátia a donútia tvoju myseľ uberať sa smermi, ktorými by vôbec nemali ísť. Niekedy sú tieto spomienky impulzom, inokedy hovoríš a konáš práve vďaka nim, bez toho aby si vedel, prečo je to tak

 Dokelu, čo sa im tento muž snažil urobiť? Ešte chvíľu a Severus na neho začne kričať. Ešte chvíľu a schmatne ho za golier a vyhodí ho z izby. Nebol Blackovým spovedníkom, nebol jeho dôverník. Nechcel počuť jeho príbehy plné úzkosti...prečo by aj...

„Dursleyovci Harrymu ublížili,“ Blackove slová náhle prerušili Severusove myšlienky, pomaly to začínal chápať. Bolo to o Harrym. Všetko to bolo o Harrym.

„Dursleyovci Harrymu ublížili,“ zopakoval Black. „A ty si to nevidel. Videl si ho takmer každý deň, celých päť rokov, a ty si to nevidel, hoci si mal spoznať všetky tie znaky. Ja som to nevidel, hoci som mal rozoznať všetky tie znaky. Myslím, že ani jednému z nás nie sú neznáme.“

Nevoľnosť prešla v bolesť, keď Severus nechal vstrebať mužove slová.

"Znova som ho na krátky čas videl minulý rok, pred začiatkom semestra," povedal mu Black. "Pamätám si, ako som si myslel, že je príliš chudý. Ale mal veľkú chuť do jedla a odpísal som to ako bežné pubertiacke problémy s rastom. Ostatne, všetci sú chudí, keď prudko vyrastú. Až na to, že on príliš prudko nevyrástol – sotva aj mohol, keď ho nechávali hladovať. Spomínam si, že som na jeho rukách videl modriny a spýtal som sa ho, čo sa stalo. On len pokrčil plecami a povedal, že to bola len nehoda pri metlobale. Lenže Harry nemal ako u Dursleyovcov hrať metlobal – fakt, ktorý som z pohodlnosti prehliadol.“

Black náhle vstal a začal sa znovu prechádzať po izbe. Severus sa uprene pozeral na zem, odmietal sa pozerať, vediac, že si musí vypočuť zvyšok, vediac, že Black neodíde, kým nepovie všetko, čo má na srdci.

„Vypočul som si, ako jemu a Ronovi dvojičky vysvetľujú ako sa hrá Hra v dvojky,“ pokračoval Black. Severus sa na to krivo usmial; nikto neprešiel siedmim ročníkom bez toho, aby sa nenaučil, čo je to Hra v dvojky – smiešna kartová hra, ktorá sa zvyčajne končila tým, že dvoch porazených zavreli spolu do komory na päť minút. Konečným cieľom hry bolo trocha ohmatkávania  a rýchleho bozkávania

„Harry bol zdesený pri opise tej hry,“ vysvetľoval Black. „Spomínam si, akým doberaním musel v ten večer prejsť. Ešte aj Remus a ja sme si ho kvôli tomu doberali. Vyzeralo, že mu trvalo večnosť, kým pochopil, na čo sme to narážali a náležite sa začervenal. Teraz si uvedomujem, že celý ten aspekt bozkávania v tej hre si ani len nevšimol. Všetko na čo dokázal myslieť bolo, ako by bol zamknutý v malom priestore.

Toto primälo Severusa spomenúť si na tie nedbalé slová, ktoré povedal Harrymu v tú prvú noc. Ešte stále si pamätal ten výraz, ktorý uvidel v jeho tvári, keď mu navrhol, aby spal v komore.

„Mali sme to vedieť,“ vyhlásil Black „Mali sme to vidieť. Obaja sme to mali vidieť.“

A Severus mohol len plne súhlasiť, ten uzol v jeho žalúdku bol dostatočným dôkazom. „Áno, to sme mali,“ potichu povedal.

Black sa k nemu prudko otočil, vyzeral byť zaskočený jeho slovami. Severus sa stretol s jeho pohľadom. A všetky tie roky plné trpkosti a hnevu vyzerali, že stoja medzi nimi, ako nerozbitná stena.

„Takže to pripúšťaš,“ dožadoval sa Black, jeho hlas bol nemilosrdný a  tvrdý ako oceľ. „Pripúšťaš, že sme ho obaja sklamali.“

„Áno, Black, pripúšťam.“ A v tomto – v tomto pocite hanby – boli zjednotení.

A vyzeralo to tak, že toto bolo všetko, čo po ňom Black chcel. V jeho očiach sa neobjavilo žiadne teplo, ale potvrdzujúco prikývol, vrátil sa späť do svojej psej podoby, meniac sa z jednej podoby do druhej príliš rýchlo, aby sa to dalo zaregistrovať.

Ten čierny Bes sa potichu usadil pri dverách, čakajúc, a Severus s povzdychom vstal a pustil ho von.
----------------------------------------

Autorská poznámka :

Dlho som premýšľala nad tým, ako by som chcela, aby vyzerala táto konfrontácia – koniec koncov, konfrontácia medzi Severusom a Siriusom sa stala niečo ako značkou HP fanfiction. Dúfam, že sa mi podarilo dodať tomu tak trochu iný zvrat a pritom obom nezmeniť ich povahy.

V posledných dňoch som dostala veľa emailov o Dursleyovcoch a množstve týrania, ktoré od nich Harry utŕžil, tak som si pomyslela, že sem napíšem zopár poznámok.

Týranie detí – Canon(„originál“) vs. Fandom : dostala som dosť otázok o tom, koľko z týrania Harryho keď bol ešte dieťa bolo Canon  a koľko som si vymyslela ja. Vo fandome sa zvykne preháňať, koľko sa toho v skutočnosti stalo – ale ja si myslím, že to, čo sa stalo bolo dosť strašné samo o sebe. Tá „komora pod schodmi“ je pre Američanov tak trochu misnomen (nesprávne pomenovanie). V mnohých britských domácnostiach jedna takáto komora je – je to ako veľký kumbál, približujúc sa viac k zásobárni, než k skutočnej komore. Komora vo filmoch je približne tej správnej veľkosti. Odhliadnuc však od toho, aké veľké sú, neviem si ani len predstaviť, že by ma do jednej zavreli (alebo zamkli do spálne) na dlhé obdobie. Podľa môjho názoru je viac škodlivým to nespravodlivé uväznenie, než veľkosť izby v ktorej ste zatvorení.

Tiež vieme, že Dursleyovci nechávali Harryho hladovať – aj keď si myslím, že to najhoršie sa stalo počas druhej knihy. V čase, keď ho Ron s bratmi prišli zachrániť, bol zatvorený v tej spálni dva týždne. Dávali mu najesť len jedenkrát denne – jednu misku vodovej polievky. Vývar vypil sám a pevné kúsky dal svojej sove. Dva týždne takého stravovania by zanechali dvanásťročného chalana slabého a chorého.

A nie, nemáme žiadne dôkazy o tom, že by Vernon bil Harryho, okrem toho, ako ho hodil do komory – ale Dudley to robil. A keďže sa Dudley na strednej rozhodol, že bude boxerom, viem si predstaviť, že to nebolo veľmi príjemné. Okrem toho si naozaj myslím, že týranie v Canone bolo oveľa viac zanedbávaním.

Očividne sú moji Dursleyovci o trochu tvrdší, než tí z Canonu (musia byť, aby mohol fungovať môj príbeh). Jednotlivé príhody budú sem-tam spomenuté v príbehu, ako bude príbeh pokračovať pokračovať.

Dumbledorova kliatba : Zaslúžil si Dudley rovnaký osud, ako jeho rodičia? Možno áno, možno nie. Osobne si myslím, že Dudleyho týrali rovnako ako Harryho – iba úplne iným spôsobom. Jeho rodičia ho rozmaznávali – doslovne až na smrť. Je veľká pravdepodobnosť, že takéto dieťa dostanú do skorého hrobu kvôli zlyhaniu srdca, cukrovke, alebo problémom so zákonmi. Ak sa s Dudleym niečo drasticky nezmení, neviem, či sa ho bude dať zachrániť. V tomto ohľade bola Dumbledorova kliatba to najlepšie, čo sa mu kedy mohlo prihodiť – pomôže mu prehodnotiť svoj život a celkom isto zmení jeho stravovacie návyky. Či sa zmení alebo nie, to sa ešte len uvidí.

09.07.2008 12:58:21
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one