Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

13. kapitola - Ako chápať vlkodlakov

Remus odišiel od Harryho postele krátko po tom, čo prišiel Ron, nechávajúc dvom priateľom trochu času osamote. Harry potichu počúval, keď mu Ron rozprával o nepokojnej noci, ktorú on a Hermiona strávili v Chrabromilskej veži. Správa o útoku sa rozšírila po škole ako prudký požiar. Asi tucet študentov videlo, ako Severus Snape niesol Harryho zakrvavené telo do Troch Metiel. Opis šípov, ktoré trčali z Harryho tela bol detailný a strašidelný. Polovica Chrabromilčanov podľahla panike v domnení, že je Harry mŕtvy a Ron s Hermionou sa ich dobrú hodinu snažili ubezpečiť, že to nie je pravda.

„Chceli počuť celý príbeh znovu a znovu,“ sťažoval sa Ron. „Nemal som predstavu, aké je to únavné.“ Ryšavec bol v tvári červený, a trochu znechutený. „Chceli vedieť, koľko krvi tam bolo, či si kričal, či ...“ Odmlčal sa a potriasol hlavou.

„To je v poriadku, Ron,“ povedal potichu Harry.

Ron sa na neho ustarostene pozrel. „Harry, urobil som to niekedy? Otravoval som ťa takto niekedy?“

Harry chvíľu premýšľal, príliš dlhú chvíľu, aby našiel nejakú vhodnú lož. Ron, ktorý ho poznal priveľmi dobre, si vzdychol. „Do Merlina! Je mi to ľúto Harry! Nemal som o tom ani poňatia.“

„Netráp sa kvôli tomu,“ ubezpečil ho Harry. „Ver tomu alebo nie, časom si na to zvykneš.“

Ron iba pokrútil hlavou. „Možno,“ odpovedal. „V každom prípade, rozprávali sme dlho do noci. Veľa ľudí sa bojí, že to znamená, že Voldemort chce znovu zaútočiť. A mal by si počuť, čo hovoria o Snapovi.“

Harry pri tom prekvapenie vzhliadol. „Čo o Snapovi?“ Jeho hlas znel obraňujúco dokonca aj jemu.

Ron si to očividne tiež myslel, pretože sa na neho pobavene pozrel a podráždene prevrátil oči. „Nič zlé,“ ubezpečil ho. „To len, že vôbec po prvý raz je Chrabromilčanmi vítaný ako hrdina. On a Dumbledore na nich nabehli ako kavaléria, nie?“

„Zachránili nám životy,“ súhlasil Harry. On by to pripustil ako prvý. „Musím to povedať Snapovi. Bude sa smiať, až sa bude za brucho chytať.“

„Snape sa smeje?“ nedôverčivo sa spýtal Ron.

„Niekedy,“ priznal Harry. „Zvyčajne, keď spravím niečo hlúpe.“

„To si viem predstaviť,“ Ron znovu prevrátil oči. „Každopádne mu o tom nehovor. Aj tak je už dosť neznesiteľný. Bude nám to otrepávať o hlavu po zvyšok nášho života – a popritom nájde nejaký spôsob, ako by mohol za to strhnúť Chrabromilu body.“

„Pravdepodobne,“ súhlasil Harry. Snape zbožňoval strhávať Chrabromilu body.

„V každom prípade, veľa ľudí chcelo vedieť, či...“ váhavo sa odmlčal, neurčito sa pozerajúc na Harryho. Harry mu len prikývol, povzbudzujúc ho, aby povedal nech už to je hocičo. „Či si niekoho zabil,“ dokončil Ron. „A aké kliatby si použil. Ale s Hermionou sme si domysleli, že im do toho nič nie je, a aj sme im to povedali.“

„Vďaka Ron,“ vďačne povedal Harry. Vedel, že tým otázkam sa nedalo vyhnúť, vzhľadom na ich vekovú skupinu. Ale bolo milé, že aspoň Ron a Hermiona ho chápali.

„Si v poriadku, Harry?“ jemne sa spýtal Ron, a Harry vedel, na čo sa presne pýta.

„Nie,“ priznal Harry. „Ale zvládnem to. Je milé vedieť, že s vami dvoma môžem počítať.“

Ron prudko prikývol, bojujúc s nejakou emóciou. Načiahol sa, aby Harryho poklepal po pleci rozmysliac si to, keď si spomenul na šíp, ktorý v ňom včera bol. Namiesto toho stisol Harrymu ruku, to gesto také neznáme, ako bolo vítané. Harry nikdy nebol veľmi otvorený. Na jednej ruke dokázal spočítať, koľko krát ho objali – niečo, čo si kedy dovolila urobiť iba Hermiona, Molly Weasleyová a Sirius.

A Snape.

Harry sa zamračil, Snape ho včera zdvihol a držal na rukách. Predpokladal, že to sa počítalo. Bolo to dostatočne blízko. Bol prekvapený, že istým spôsobom chcel, aby sa to počítalo.

Hermiona ich oboch o chvíľu vyrušila, keď vstúpila do izby a v ruke držala tácku s jedlom pre Harryho. „Madam Pomfreyová ti toto posiela,“ vysvetlila, keď sa priblížila k posteli. Ron pomohol Harrymu sa posadiť a ponaprával mu vankúše, aby sa mohol o ne oprieť. Hermiona položila tácku Harrymu na kolená.

„Čo chcel Snape?“ spýtal sa Ron, keď si sadla oproti nemu na stoličku.

Harry na neho hodil spýtavý pohľad, ako sa kŕmil vajíčkami, ktoré boli na tanieri.

„Snape nás pristavil na chodbe, keď sme išli sem,“ vysvetľoval Ron. „Povedal, že chce rozprávať s Hermionou.“

Obaja sa na ňu spýtavo pozreli. Ona sa zamračila. „Chcel vedieť niečo o kúzle Kráľov Hlas,“ vysvetľovala. „Chcel vedieť o našich extra hodinách.“

Harry pri jej slovách zmeravel, stará nedôvera sa v ňom znova rozhorela. „Chce nás zastaviť?“ Rátal s tým, že budú tieto hodiny pokračovať. Vyzeralo to, že sa tento rok od profesora Dubloisa nenaučia nič užitočné. Keby nebolo Hermiony a tých jej doučok, Harry pochyboval, že by bol ešte nažive.

„Nie,“ rýchlo povedala Hermiona, skôr ako sa mohol z Rona spustiť príval nadávok na Snapa ešte skôr, ako si vypočuje výsledok rozhovoru. „Nie, nechce. V skutočnosti s tým súhlasil. Vlastne nás istým spôsobom . . .pochválil.“

„Čo?“ Ron a Harry na ňu šokovane pozerali.

Hermiona iba pokrčila plecami. „Bolo to istým spôsobom naozaj čudné,“ pripustila. „Vlastne to vyzeralo, že sme na neho urobili dojem. Všetci traja.“

Harry si už postupne zvykal na zmenšovanie nepriateľstva medzi ním a majstrom elixírov a bol jej slovami iba mierne šokovaný. Ale Ron na ňu len zízal, ako ryba na suchu, otváral a zatváral ústa, ale žiadny zvuk z nich nevyšiel.

 „Myslím to vážne,“ trvala na svojom.

 „Snape?“ spýtal sa Ron pre objasnenie, v jeho hlase nedôvera.

Hermiona prikývla.

„Dal...“ Ron pokrútil hlavou. „Dal body Chrabromilu?“

„Nuž, to nie,“ pripustila Hermiona. „Ale keď si to vezmeš, ono to nebolo o tom byť Chrabromilčanom, nie? Bolo to o tom, že sme priatelia, mi traja.“

Priatelia, Harry, Ron a Hermiona. A z nejakého dôvodu Snape vedel, že na tom záleží. Veľmi na tom záleží. Tá myšlienka naplnila Harryho zvláštnym teplom.

„No dokelu,“ zasmial sa Ron. „Kedy peklo zamrzlo a prečo ma nikto neupozornil?“

Na to sa všetci traja začali smiať, a aspoň na chvíľu zabudli na smrťožrútov a vojny a umieranie, a aspoň chvíľu sa cítili ako obyčajní tínedžeri.

Nakoniec, na naliehanie madam Pomfreyovej, Ron s Hermionou odišli, aby nechali Harryho si znovu pospať. Spal celý zvyšok dňa, jeho telo vyčerpané z tej skúšky ohňom, ktorou prešiel.

Zobudil sa toho večera na pocit, že sa o neho opiera niečo teplé , a na malú zmätenú chvíľu si myslel, že je to Snape. Ale Snape sa ho nikdy nedotkol, ani za celé tie mesiace, čo vedľa seba spali. Keď otvoril oči, zistil, že je to Tichošľap, ktorý vedľa neho ticho chrápal, chlpatý pes pohodlne natiahnutý na vrchu periny. Remus Lupin sedel znovu na stoličke vedľa jeho postele, na tvári mal pobavený úsmev, ako sa pozeral na nich dvoch.

„Ako dlho tu už je?“ jemne sa spýtal Harry, ukazujúc na spiaceho psa.

„Domnievam sa, že celé hodiny,“ zamyslel sa Remus. „Zmeškal obed.“

Harry sa usmial a natiahol ruku, aby poškrabkal Tichošľapa po chlpatej hlave. Pes sa mykol, ale nezobudil. „Vždy som chcel mať psa,“ pripustil, takmer túžobne.

Remus sa na tom jemne zasmial. „Nuž, väčšinou je s nimi viac starostí, ako osohu. Obzvlášť s týmto tu.“

Harry sa uškrnul. „Aj tak, bolo by milé mať niekoho, kto by mohol kúsnuť Dudleyho do zadku.“

Remusove oči zjemneli, a hoci si to Harry nevšimol, Tichošľap pod jeho prstami znehybnel. „Dudley je tvoj bratranec, však?“ spýtal sa Remus. „Nazdávam sa, že nie veľmi milý?“

„Úplný hlupák,“ pripustil Harry.

„Chceš sa o tom porozprávať?“ láskavo sa spýtal Remus. Harry sa na muža prekvapene pozrel, oneskorene si uvedomiac, kam smeruje tento rozhovor. Nezamýšľal to, skutočne na to nemyslel. Ale Dumbledore pravdaže Siriusovi povedal, čo sa o Dursleyovcoch dozvedeli. A Remus to pravdaže musel vedieť tiež.

Hodil na vlkolaka úškrn. „Som v poriadku Remus,“ ubezpečil muža. Pocítil, ako sa kožušina pod jeho prstami mení a vykríkol od prekvapenia, keď si uvedomil, že Tichošľap sa znovu zmenil na Siriusa. Jeho krstný otec sa rýchlo posadil, hodiac ne neho veselý úškrn, keď sa natiahol a postrapatil Harrymu vlasy, vracajúc mu mimovoľné pohladenie. A potom, len aby bol otravný, keď si sadol k Remusovi na stoličku, natiahol sa a  postrapatil Remusovi vlasy tiež.

Remus sa na neho zhovievavo usmial, ale odstrčil Siriusovu ruku. Sirius sa uškrnul, ale po prvý raz si Harry všimol niečo hlbšie v očiach svojho krstného otca, niečo hrejivejšie a žiarivejšie keď sa pozrel na Remusa. Zistil, že sa snaží potlačiť chichot, červeň sa mu rozšírila po tvári, keď si uvedomil, čo ten pohľad znamená. Ron sa tak pozeral na Hermionu, keď si myslel, že sa nikto iný nepozerá. Myšlienka, že by Sirius mohol byť menej sám, Harryho zahriala pri srdci.

Sirius obrátil svoju pozornosť späť na Harryho a pohľad v jeho očiach vystriedal záblesk starosti zmiešanej s náklonnosťou a starostlivosťou. „Si si istý, že sa o tom nechceš porozprávať, Harry?“ spýtal sa ho Sirius, opakujúc Remusovu otázku.

Harry si uvedomil, že Sirius počul jeho poznámku o Dudleym  a vzdychol si. „Neviem, čo by som mal povedať,“ priznal. Nikdy nebol dobrý v rozprávaní o veciach, hlavne o pocitoch. Len zriedkavo sa niekomu otvoril. Dosť čudné bolo, že sa Snapovi z neho podarilo dostať viac než hocikomu inému.

„Možno by si mi mohol povedať, prečo si nikdy nič nepovedal,“ navrhol Sirius. V jeho hlase nebolo nič obviňujúce a v jeho očiach bolo len jednoduché pochopenie a nádej, že možno Harry povolí. Harry si nebol úplne istý, ako tento pohľad odmietnuť. Posledná vec, ktorú by chcel, je zraniť Siriusa, ale tiež nechcel, aby sa ten muž cítil byť vinný za niečo, nad čím nemal moc.

„Myslím...“ Harry si vzdychol, hľadajúc nejaké vysvetlenie. „Myslím si, že predtým, ako som prišiel na Rokfort som nevedel, že by v tom spôsobe, akým sa ku mne správali, bolo niečo nesprávne. Bolo to skrátka tak a bolo to tak vždy. Nemal som nič, k čomu by som to mohol porovnať.“

V očiach oboch uvidel mihnúť sa šok; rozpoznal námietku, ktorá sa im tlačila do úst, ktorú ale ihneď potlačili, ako bojovali proti prvému impulzu, ktorý obaja pocítili. Harry sa mohol len domnievať, čo to bolo; predpokladal, že z ich perspektívy boli veci inak. Obaja si pamätali ten rok, kedy žil so svojimi rodičmi, predtým, ako vstúpil do života Dursleyovcov. Jediná vec, čo si on z toho obdobia pamätal bola ich smrť, láskavosť dementorov.

„Ja si na nich nepamätám,“ povedal jemne, ľútostivo, a obaja muži chápajúco prikývli, vediac presne, koho mal na mysli a prečo jeho slová z jeho hľadiska mali zmysel. Predpokladal, že toto priznanie ich oboch zranilo viac, ako jeho samého.

„A potom, čo si prišiel na Rokfort, Harry?“ vyzval Sirius, nabádajúc Harryho, aby pokračoval.

„Ten prvý rok boli veci príliš nové,“ priznal. „A až keď som prišiel do Brlohu a videl aká je Ronova rodina, uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku. Potom so nevedel, čo urobiť, komu o tom povedať. Trochu som nad tým rozmýšľal, ale vyzeralo, že všetci, ktorí by s tým mohli niečo spraviť o tom už vedia. Usúdil som, že Dumbledore a McGonagallová o tom musia vedieť. Ďalšia vec, čo si pamätám je, ako som bol obvinený, že som Slizolinov potomok a pripadalo mi to hlúpe sa nad tým trápiť. A ako sa ma ľudia snažili zabiť, ešte stále sa to zdalo hlúpe. Dumbledore povedal, že musím zostať s Dursleyovcami, pretože to bolo jediné miesto, kde som bol v bezpečí. A došiel som k záveru, že je to lepšie než byť mŕtvym, nemá zmysel z toho robiť vedu. Nebude to trvať navždy.

Niekedy počas svojho malého prejavu sa začal pozerať niekam preč a pri tom tichu, ktoré privítalo jeho reč, váhavo hodil pohľad na dvoch mužov. Obaja sa naňho zamyslene dívali, akoby sa snažili pochopiť jeho slová, alebo sa ich snažili spojiť s tým, čo o ňom vedeli. Odrazu ním prebehli obavy, príliš veľa rokov, počas ktorých mu dávali najavo, že na jeho pocitoch nezáleží spôsobili, že sa teraz hrozil toho, čo by mu mohli povedať. „Na tom nezáleží...“ začal hovoriť a bol pripravený vypustiť to všetko z hlavy. Pripravený chrániť sa proti akejkoľvek bolesti, ktorú by mohli poslať jeho smerom.

Obaja muži ho zmiatli, keď sa k nemu naraz načiahli a schytili ho za ruku, držiac ju v pevnom trojitom stisku. „Záleží na tom, Harry,“ povedal mu Sirius. „A nie je to hlúpe. A chceme, aby si z toho robil vedu.“

„Harry,“ dodal Remus. „Nemôžeme zmeniť, čo sa stalo. Nemôžeme sa vrátiť späť v čase a spraviť to tak, ako by to bolo správne. Keby sme mohli, spravili by sme to. Ale ak sa o tom potrebuješ porozprávať, alebo nás len... potrebuješ, sme tu pre teba.“

Jeho slová boli nežné a utišujúce a pri tom pohľade v Siriusových očiach Harrymu v hrdle nabehla hrča, pri ktorej sa cítil dobre, dokonca aj keď to bolelo. „Ďakujem,“ jemne im zašepkal, odrazu sa cítil nesvoj pod všetkou tou pozornosťou a nedokázal nájsť v sebe viac slov než tieto.

Zdalo sa, že obaja muži to pochopili a usmiali sa naňho, stisli jeho ruku a potom ju pustili.

„A Harry,“ dodal Sirius. „Ak sa ti niekto znovu pokúsi ublížiť, povedz o tom mne. Sľubujem, že dotyčného pokúšem, nech už je to ktokoľvek.“

Harryho ústa sa skrivili smutným úsmevom, odhadol, čo tým tentokrát Sirius myslí, aj keď sa muž očividne  pokúšal byť aspoň slušný. „Viem, že ho nemáš rád, ale Snape sa ku mne správal veľmi slušne.“

Remus to vyhlásenie prijal bez výhrad, keďže sa už predtým o tom z Harrym rozprával. Na druhej strane sa Sirius len zahryzol do pery a tvrdohlavo sa odúval. „Nuž, nech sa tak radšej správa aj naďalej,“ zafrflal. „Lebo ináč.“ Nechal tú vyhrážku visieť.

Zrazu sa Harry cítil šibalsky a chcel trochu zdvihnúť náladu v miestnosti, tak sa uličnícky usmial na svojho krstného otca. „Vieš, Tichošľap, Námesačník mi povedal, že ty sa do manželstva až tak nehrnieš.“

Remus prevrátil očami v niečom, čo Harry pokladal za pobavené rozpaky.

Na druhej strane Sirius vyzeral byť úprimne prekvapený. „Naozaj?“ prekvapene hodil pohľadom na Remusa. „Myslím, že som o tom nikdy veľmi neuvažoval, keď som bol mladší, ale nič proti tomu nemám. Usadiť sa znie celkom pekne.“

Teraz bol na rade Remus, aby vyzeral byť prekvapený. Neveriaco civel na svojho priateľa. „Ty? Usadiť sa?“ z tónu jeho hlasu bolo zrejmé, že tú predstavu pokladá za smiešnu. „Tvoja predstava usadenia sa bola, keď si randil s tou istou osobou dlhšie než jeden týždeň.“ Remus sa sprisahanecky obrátil k Harrymu. „Tvoj otec zvykol hovoriť, že Sirius si myslí, že randenie je ako metlobal. Keď raz chytíš ohnivú strelu, hra sa skončila a bolo načase začať nový zápas.“

Harry sa šokovane zasmial a nemohol uveriť, že práve počul Remusa Lupina, ako pred ním povedal sexuálnu narážku.

„Námesačník!“ neveriaco zvolal Sirius. „Nehovor Harrymu také veci! Je príliš mladý na...“

Harry ho prerušil nezbedným zachechtaním. „Nie som príliš mladý, Tichošľap,“ uškrnul sa. „A ver mi, počul som už takmer každý vtip o chytaní ohnivej strely a leštení metly, ktorý existuje.“

„Leštení metly!“ zaprskal Sirius a jeho tvár očervenela. „Okrem toho, aj tak to nie je pravda. Nebol som až tak strašný. A to, že som vtedy zvykol hodne randiť teraz už nič neznamená. Bol som mladý. Ľudia sa menia.“ Trochu zvedavo hádzal pohľady bokom na Remusa a Harry medzi nimi zrazu vycítil určité napätie. „Už taký teraz nie som,“ dodal Sirius a sledoval Remusov výraz.

Ale vlkolak si len neveriaco odfrkol. „Tomu uverím, až to uvidím,“ povedal s odmietavým smiechom, ale Harry mal dojem, že muž nebol ani zďaleka taký nezaujatý, ako sa snažil vyzerať.

„Námesačník,“ začal Sirius, ale Remus ho prerušil, keď sa odrazu postavil.

„Pôjdem ti priniesť nejakú večeru, dobre, Harry?“ navrhol Remus. „Vymeškal si obed. Určite si už hladný.“

Nečakal na odpoveď, ale hneď zamieril von z dverí hľadať sľúbené jedlo. Sirius sledoval, ako odchádza so zvláštnym výrazom na tvári.

„Čo myslíš, že to malo všetko znamenať?“ nakoniec sa ho jeho krstný otec opýtal a vyzeral byť úprimne zmätený.

Harry sa mu pokúsil odpovedať. „Možno preto, lebo idea randenia s mnohými ľuďmi mu je pravdepodobne cudzia.“

Sirius nad tým chvíľu uvažoval a potom zdráhavo súhlasne prikývol. „Myslím, že je tak trochu hanblivý. Keď tak nad tým uvažujem, nepamätám si, že by som ho niekedy videl s niekým randiť, keď sme ešte boli na škole.“

Harryho oči sa rozšírili a čudoval sa, prečo by to malo Siriusa prekvapovať. „Samozrejme, že nie,“ zasmial sa. „Remus je vlkolak.“

„Nie je nič zlé na tom, že je vlkolak,“ obranne povedal Sirius. „Veľa ľudí by veľmi rado randilo s Remusom.“

„Jasné, že na tom, že je vlkolak, nie je nič zlé!“ súhlasil Harry a čudoval sa, či Sirius nejako nepochopil, čo tým chcel povedať. „Ale to s tým predsa nemá nič spoločné, nie? Vlkolaci na to majú len jednu šancu.“

Sirius sa zmätene zamračil. „Jednu šancu na čo?“

„Na randenie. Na lásku.“

„O čom to rozprávaš?“

Harry neveriaco civel na svojho krstného otca. Ten muž to naozaj nevedel? Nemohol tomu uveriť. „Vlkolaci sa spária len raz za život. Hermiona ti to asi bude vedieť vysvetliť lepšie; nikdy som nechápal tej teórii, čo za tým väzí. Malo to niečo spoločné s označkovaním si pachom a zvieracími inštinktami a magickou rezonanciou. Ale majú na to len jednu šancu, ktorá jediná je tá správna. Sú zviazaní, či spárení, alebo ako to chceš volať.“

Sirius vyzeral, akoby mu to úplne vyrazilo dych, nenachádzal slová pri Harryho odhalení. Oprel sa dozadu na stoličke s výrazom hlbokého úžasu na tvári.

„Ako si mohol stráviť všetok ten čas s vlkolakom a nevedieť o tom?“ zvedavo sa ho spýtal Harry.

Sirius len potriasol hlavou. „Nikdy sme sa o tom nerozprávali. Nikdy som nad tým neuvažoval,“ okúňavo priznal. „Skrátka mi to nikdy nenapadlo. Ako to, že toho o vlkolakoch toľko vieš?“

„Snape nám v to treťom ročníku zadal ako domácu úlohu. Hermionina bola veľmi podrobná.“ Študoval Siriusovu tvár a všimol si zamyslený lesk v mužových očiach. „Asi by si si ju mal prečítať, ak sa plánuješ zamilovať do vlkolaka.“

To prenieslo Siriusovu pozornosť späť na Harryho a šokovane naňho zažmurkal. „Zamilovať sa...“ zadrmolil, ale protesty mu zamreli na perách, keď sa na tom Harry len zasmial. „Ako si to vedel?“ opýtal sa.

Harry mykol plecom. „Máš to istým spôsobom napísané na tvári, keď sa naňho pozrieš.“

„Vadí ti to?“

Harry len potriasol hlavou. „Nie,“ uistil ho. „Vlastne sa mi celkom páči predstava, že vy dvaja budete mať jeden druhého.“

„Nuž, ja vlastne Remusa tak celkom nemám,“ mierne porazenecky priznal Sirius. „Pokúsil som sa nadškrtnúť tú tému, naznačil som to, ale on ma vždy nejako zastaví ešte predtým, než vôbec začnem. Nevyzerá to, že by mal záujem.“

Harry nad tým zauvažoval, spomenul si, ako predtým Remus povedal niečo v tom zmysle, že ho Tichošľap má, len nevie, čo s ním má spraviť. „Nie, nemyslím, že by mal záujem,“ súhlasil Harry. „Nie ak by si myslel, že to s ním nemyslíš seriózne.“

A aj napriek téme, Sirius si neodpustil žartík. „Ja som vždy SERIÓZNY.“

Harry na muža prevrátil očami.

„Myslíš, že je to v tom?“ opýtal sa Sirius a zrazu vyzeral byť plný nádeje, oči sa mu rozsvietili pri tej predstave. „Myslíš, že by som uňho mal šancu?“

„Neopustí ťa,“ povedal mu Harry a veril tomu celým svojím srdcom. „Nezáleží na tom, čo sa stane, nemyslím, že by ťa opustil. A ak by mal niekto na celom svete šancu, bol by si to ty.“

„Takže jediné, čo musím spraviť je presvedčiť ho, že sa mu oplatí risknúť to so mnou,“ rozhodol sa Sirius a nezbedný úškrn mu skrútil kútiky úst. „To zvládnem.“

„Nie že by som ja vedel niečo o láske,“ povedal mu Harry. „Ale nemusí to byť tak ľahké, ako to znie. Hodne šťastia.“ Sledoval Rona a Hermionu ako okolo seba tancujú dosť dlho na to, aby vedel, že nič čo sa týkalo lásky nebolo tak jednoduché, ako to vyzeralo. Nemyslel si, že to by bol problém, s ktorým sa niekedy bude musieť znepokojovať – nemal veľa príležitostí na to, aby sa niekedy vôbec zamiloval. Ak by sme predpokladali, že bude žiť dosť dlho na to, aby mu na takých veciach záležalo.

„Výzva!“ zasmial sa Sirius. „Vo výzvach som dobrý!“

Harry sa na svojho krstného otca usmial. Nepovie mu nič, ale mal pocit, že to, že sa k tomu stavia ako k hre bol presne ten dôvod, prečo Remusa v prvom rade nemal. Ale pomyslel si, že muž na to príde aj sám. Jedného dňa.

–––––––––––––

Autorská poznámka : Áno, viem, že je to ďalšie klišé! Vlkolaci sa pária na celý život. Ale ja tak zbožňujem klišé – a toto je prakticky povinné v SB/RL príbehoch. Okrem toho to Siriusovi spôsobí nekonečné množstvo problémov.

A áno, Harry je naozaj tak beznádejne mimo, čo sa týka jeho vzťahu so Snapom. Snapovi sa podarilo aspoň uvedomiť si, že má o Harryho záujem, aj keď je ešte stále po pás hlboko v Rieke Popierania. Harry si ešte ani len nevšimol tú rieku.

09.07.2008 12:59:26
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one