Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

14. kapitola - Návrat do normálu

Remus sa vrátil s ich večerným jedlom a obaja muži zjedli večeru spolu s Harrym, ticho sa rozprávajúc o škole a metlobale. Harry pobavene sledoval, ako jeho krstný otec otvorenejšie flirtuje s Remusom, očividne sa mu teraz uľavilo, keď vedel, že Harry nebude mať nič proti. Remus to všetko dobromyseľne pretrpel, vyzeral byť zároveň nahnevaný aj pobavený, ale v celku ho to neurážalo. Ale aj tak nezačal flirtovanie oplácať.

Nakoniec ich madam Pomfreyová vyhodila, trvala na tom, že Harry si potrebuje odpočinúť. Liečiteľka ešte raz skontrolovala jeho rany, uistila ho, že sa celkom pekne hojí a že sa ráno môže vrátiť do svojich vlastných izieb. Potom mu zaželala dobrú noc.

O malú chvíľu sa do izby vkradol Snape, ticho sa prešuchol cez nemocničné oddelenie, čierny habit za ním povieval. „Už je preč?“ opýtal sa, pri jeho rozhodnom hlase sa Harry z nejakého dôvodu zachvel.

Harry hodil pohľad smerom k dverám, za ktorými práve zmizla madam Pomfreyová. „Myslím, že šla spať,“ informoval profesora elixírov.

„Dobre,“ Snape sa posadil na stoličku vedľa Harryho. „Ďalšia prednáška od nej je tá posledná vec, ktorú by som potreboval. To, že vyrazila Blacka von je jedna vec, ale povedať mi, že som idiot... taká drzosť!“

To znelo takmer akoby Snape žartoval a Harry sa naňho váhavo usmial, nebol si istý, ako má odpovedať. „To som si istý, pane,“ neutrálne súhlasil.

Snape zdvihol jedno čierne obočie, výsmešný lesk v očiach, ale tú poznámku nechal len tak. „Verím, že už sa cítiš lepšie?“

„Áno, pane,“ povedal mu Harry. „Madam Pomfreyová povedala, že zajtra ráno už môžem odísť.“

„Výborne,“ sucho poznamenal Snape, aj keď si Harry myslel, že by mal rád svoje izby sám pre seba ešte zopár dní. Nevedel si ani predstaviť, že by ten muž mohol jeho prítomnosť vo svojich izbách privítať. „Nechceli by sme predsa, aby si vynechal ešte nejaké vyučovanie, však?“

„Nie, pane,“ súhlasil Harry a potom si na niečo spomenul. „Aj keď... nedokončil som si celkom svoju úlohu na elixíry. Chcel som na tom popracovať, keď sa vrátim z Rokvillu.“ Predpokladal, že to bude stáť Chrabromil zopár tuctov bodov. Snape nikdy neodpúšťal, ak niekto odovzdal úlohu neskoro, nezáležalo na tom, akú mal výhovorku.

„Možno si si mal dokončiť svoju úlohu predtým, než si sa vybral do Rokvillu,“ navrhol Snape a Harry rozoznal ten lesk v jeho očiach. Už si v duchu vypočítaval, koľko bodov môže zobrať, trojnásobne tak veľa, ak sa ani Ronovi alebo Hermione nepodarilo úlohy dokončiť.

„Áno, pane,“ zazrel naňho Harry a snažil sa sústrediť všetku svoju pozornosť na tie čoskoro stratené body, ale jeho myseľ namiesto toho skĺzla niekam inam. Pretože Snapove slová  v jeho mysli vyvolali inú myšlienku, mimovoľnú myšlienku, jednu z tých, na ktoré sa z celých síl snažil nemyslieť.

Z celých síl sa snažil myslieť na tie stratené body, pokúšal sa predstaviť si záznamy v pracovni McGonagallovej, ale všetko mu to nejako utekalo – pretože tu bola tma, svetlo sviečok vrhalo tiene na staré kamenné steny a Snapove slová nejako vždy triafali hlbšie a pravdivejšie než slová kohokoľvek iného. A tá iná myšlienka, tá strašná myšlienka, sa v ňom hlasno ozvala, celkom ho pohltila. Toto mu nespravila priama otázka od Rona, ani ten Siriusov znepokojený pohľad. Ale jedna výsmešná urážka od Snapa prelomila všetky ochranné hradby, o ktorých si nebol ani len vedomý, že ich postavil.

Pevne zavrel oči, nechcel sa pozrieť na Snapovo pobavenie, potom sa od neho odvrátil, prevrátil sa na bok, nechcel Snapovi dovoliť, aby videl jeho bolesť. Dych sa mu zasekol v hrdle, jediný vzlyk mu unikol, predtým, než ho stihol potlačiť, ruky pevne zaťal v päste a zovrel posteľné obliečky.

Pretože, Snape mal pravdu, dočerta. Mal spraviť niečo tak jednoduché ako dokončiť si svoju úlohu – a všetko toto by sa nebolo stalo. Smrťožrúti by z obchodu odišli predtým, než by sa tam Harry dostal; neuvideli by ho, nezaútočili by. Všetko, čo bolo na to treba, bolo malé oneskorenie. Potom by tí dedinčania nezomreli a Harry by nezabil tých troch mužov, ktorých tváre teraz videl pripojiť sa k tým zástupom mŕtvych v jeho mysli. Tá predstava bola ako chladná, tvrdá prázdnota v jeho vnútri, bolela a zraňovala a roztrpčovala.

A on nebude plakať. Nebude plakať! Namiesto toho do seba nasal obrovskými nádychmi vzduch, aby potlačil tie slzy, vtiahol ich naspäť do seba, všetko to vtlačil naspäť do seba na to prázdne miesto. A jeho telo bolo celé studené a chvelo sa a on sa cítil ako začína zrýchlene dýchať.

A potom na jeho úžas cítil na pleciach teplé ruky, silné prsty sa okolo neho ovinuli a potiahli ho dozadu a hore, dokiaľ sa chrbtom neopieral o Snapovu hruď a muž sa mu prihováral nízkym utišujúcim tónom; slovami, ktoré Harry tak hlboko vo svojej vlastnej temnote nedokázal plne pochopiť.

Na perách pocítil niečo chladné, sklo, uvedomil si, keď k jeho ústam Snape priložil fľaštičku s elixírom. A potom sa Snapove prsty zaplietli do jeho vlasov, keď muž jemne zaklonil jeho hlavu a pritlačil fľašku pevnejšie a prinútil ho vypiť jej obsah. Nezáležalo mu na tom, nevadilo mu to. Za posledných pár týždňov si na to už zvykol – veril, že mu obsah neublíži.

Dokonca rozoznal aj tú chuť – Elixír na spánok bez snov. Elixír prešiel hlboko do jeho žíl a on ucítil ako ho premáha známa letargia, a vnoril sa do nej, nezáležalo mu ani na tom, že sa vlastne vnára do Snapovho náručia, že leží v Snapovom objatí.. A načúval Snapovmu utišujúcemu hlasu a ešte stále nedokázal rozoznať slová ani pochopiť, čo by mohli znamenať. Dokonca sa obrátil tak, aby pod uchom počul utišujúci tlkot srdca a to bolo o toľko lepšie, než tie výkriky, ktoré sa k nemu tlačili. O toľko lepšie než tá temnota.

----------------------------------------------------------

Bolo to zvláštne, ako rýchlo sa k nemu vrátili slová Siriusa Blacka aby ho strašili. „Niekedy sú tieto spomienky impulzom, inokedy hovoríš a konáš práve vďaka nim, bez toho aby si vedel, prečo je to tak“. Severus mohol len hádať, že toto bol práve ten prípad, to preto mal práve v náručí Harryho Pottera a držal ho, zatiaľ čo zrýchlene dýchal, a čakal, kým zaberie elixír.

Nechcel toho chlapca rozrušiť. Prišiel za ním, aby mu dal Elixír na spánok bez snov, keďže sa obával, že bude mať zase nočné mory. Ale jedna nedbalá poznámka o domácej úlohe, povedaná zo žartu a toho chlapca to úplne rozhodilo. Videl ten moment, keď sa to stalo, videl ten uzatvorený pohľad plný bolesti, ktorý mu prebehol tvárou. Jedna jeho časť to aj očakávala. Ten chlapec ešte nezareagoval – na ten fakt, že ho znova takmer zabili, že ľudia zomreli, že ho znova prinútili, aby bránil svoj vlastný život. Mal sa zlomiť v náručí svojho krstného otca, alebo to poodhaliť svojim priateľom.

Nemohol si pomôcť a spomínal na Trojčarodejnícky turnaj. Vtedy sa tiež skutočne nezlomil, celou silou bojoval proti slzám. Žiadne slzy. Dokonca ani v náručí Molly Weasleyovej nie. Nikdy žiadne slzy.

Ale nakoniec, toto bol chlapec, ktorý radšej dal na seba umlčiavajúce zaklínadlá, než by zobudil svojich spolužiakov svojimi nočnými morami.

Čo Severusa prekvapovalo bolo to, že sa zlomil pred ním. Oh, okamžite sa to snažil zakryť, obrátil sa preč, prehltol všetky slzy – Severus sa čudoval, či ich niekedy nechal voľne padať. Ale nebojoval proti nemu, keď si ho pritiahol do náručia, nebránil sa a vypil ten elixír, ktorý mu priložil k perám.

Vlastne ho udivilo aj vlastné správanie. Nebol milý muž, nebol náchylný k tomu, aby niekoho upokojoval. Ale nebol schopný spraviť nič iné, nevydržal sa dívať na Harryho bolesť bez toho, aby sa aspoň nepokúsil. Naozaj očakával, že ho odbije, odmietne. Ale on to nespravil.

A jeho slová – úplné nezmysly o tom, ako bude všetko v poriadku, že Harry je v bezpečí, že bolo v poriadku, keď to nechal tak. Absolútne nezmysly, samozrejme. Ale predpokladal, že chlapec bol príliš hlboko vo svojej beznádeji, než aby mu na tom naozaj záležalo, alebo aby to plne pochopil; pravdepodobne by mu mohol sľúbiť aj modré z neba a nemusel by sa obávať, že sa toho chlapec bude niekedy dožadovať.

Nakoniec cítil, ako sa utíšil a očakával, že sa od neho nepokojne odtiahne. Elixír alebo nie, ešte stále bol tak veľmi nenávideným profesorom elixírov. Ale Harry ho prekvapil, keď sa jemne obrátil v jeho náručí, položil si hlavu na jeho hruď a jeho dych sa spomalil. O malú chvíľu si uvedomil, že mladý muž zaspal – priamo v jeho náručí.

Harry poter zaspal v jeho náručí.

Nuž, dočerta, pomyslel si. A teraz čo má asi tak robiť?

-----------------------------------------------------------------------

Nejasne si spomínal, ako ho v noci niekto presúva a napráva. Protestujúco zamrmlal, ale hneď znova zaspal, a vypustil to z hlavy.

Madam Pomfreyová ho zobudila asi hodinu pred raňajkami a on sa rozospato posadil a cítil sa byť odpočinutý. Naposledy mu skontrolovala rameno, vyhlásila, že bol uspokojivo vyliečený a potom mu podala kôpku šiat a nasmerovala ho k sprchám. Šaty rozoznal ako jedny z tých nových, čo mu kúpil Snape. Muž ich niekedy včera pre neho musel priniesť.

Začervenal sa, keď si spomenul na udalosti predošlej noci.  Na neskorú nočnú návštevu Snapa a Harryho nasledovný plač. A potom chuť Elixíru na spánok bez snov. Nebude rozmýšľať nad zvyškom, rozhodol sa. Pochyboval, že Snape to niekedy spomenie. Muž bol pravdepodobne z Harryho správania zhrozený.

Ale správal sa voči nemu celkom fajn. Na to Harry nezabudne. Aj keď mal podozrenie, že nakoniec na to doplatí – pravdepodobne počas dnešnej hodiny elixírov.

Raňajky boli ťažšou skúškou než očakával. Keď vstúpil a prechádzal k svojmu miestu za Chrabromilským stolom, každé oko vo Veľkej sieni sa obrátilo jeho smerom. Pripomínalo mu to ten deň po sobáši so Snapom. Až na to, že tentokrát sa bavili o krvi a smrti a boji. Zrazu mu napadlo, že toto je prvýkrát, čo niektorí z nich uvideli boj z blízka. Dokonca aj počas toho veľkého boja minulý rok boli všetci zamknutí v bezpečí svojich klubovní. V tom čase, keď im dovolili vyjsť von, ministerstvo už odstránilo telá z bojiska.

Ron a Hermiona naňho čakali a držali mu miesto. A Neville, Dean a Seamus nemeškali a privítali ho späť s úprimnými otázkami o jeho zdraví. Bol už aj pripravený na tú paľbu otázok od zvyšku Chrabromilčanov a odbil ich zvyčajnými vyhýbavými odpoveďami.

Nakoniec sa Ronovi a Hermione podarilo vymeniť si s ním zopár slov osamote, povedali mu, že ich Sirius a Remus požiadali, aby Harrymu povedali, že sa večer vrátia a majú v pláne tu ešte nejaký čas zostať. Tie predstavy Harryho hriali. Nemal skutočnú príležitosť stráviť so svojím krstným otcom nejakú dlhšiu dobu. Okrem toho chcel vedieť, čo sa deje medzi ním a Remusom. Za pár nocí mal prísť spln, takže vedel, že Remus bude viac nesvoj než obvykle, ale bolo zaujímavé sledovať to flirtovanie minulú noc. Bolo to prvýkrát, čo videl dvoch mužov, aby sa tak jeden k druhému správali. Nevyzeralo to oveľa odlišnejšie od toho, čo robili Ron a Hermiona.

„Mal si vtedy vidieť Dumbledora, Harry,“ povedal mu vtedy Ron a Hermiona opakovala jeho pocity.

„Čo sa stalo?“ Harry sa zastavil pri jedení a nervózne sa pozrel smerom k hlavnému stolu. Ale Dumbledore vyzeral byť ako obvykle šťastný; veselo zažmurkal na Harryho a obrátil svoju pozornosť späť k čučoriedkovému koláču. Harry riskoval pohľad na Snapa, ale profesor elixírov sa mračil do svojej šálky s kávou a nepozrel sa hore. Harry sa z nevysvetliteľných dôvodov začervenal.

„Skupina reportérov sa dnes ráno pokúsila dostať do školy,“ vysvetľovala Hermiona. „A s nimi prišli minimálne traja ministerskí kandidáti a dožadovali sa, aby sa s tebou mohli stretnúť.“ Načiahla sa smerom k Deanovmu tanieru a zobrala mu vydanie Denného Proroka, ktoré si čítal. Hermiona ukázala Harrymu titulnú stranu.

Útok v Rokville! Chlapec Ktorý Prežil bojuje so smrťožrútmi. Slová boli napísané jasne červenou farbou hneď nad obrázkom zničenej Rokvillskej ulice.

„Čo spravil Dumbledore?“ opýtal sa Harry, keď pohľadom rýchlo preletel článok.

„Všetkých ich vyrazil,“ povedal mu Ron s radostným úškrnom. „Bolo to úžasné. Chrlil viac nadávok než Snape, keď má zlý deň. Nemyslím, že by som dovtedy videl Ritu Skeeterovú tak rýchlo utekať.“

Harry poplašene zdvihol hlavu. „Ritu Skeeterovú?“

Hermiona ktorá rýchlo odhadla problém, potriasla hlavou. „Nemusíš sa báť, Harry. Dumbledore dal na Rokfort alarm. V momente, keď Rita Skeeterová vstúpi na pozemky, všetky obrazy začnú jačať – nezáleží na tom v akej forme je. A už sme varovali Tichošľapa, že sa tu môže niekde potulovať.“

Harrymu sa mierne uľavilo, ale aj tak sa mu nepáčila predstava že sa tá ženská pohybuje niekde nablízku, keď je na návšteve jeho krstný otec. Obrátil svoju pozornosť späť na článok a znovu si všimol, že tu boli citáty viacerých ľudí, o ktorých v živote nepočul, ktorí s ním očividne mali dlhé, dôverné rozhovory. Tak trochu potešený si všimol, že Severus Snape dostal od novín vcelku slušnú pochvalu, ak vezmeme do úvahy, že len pred niekoľkými mesiacmi bol na zozname ako podozrivých zo smrťožrútstva kedykoľvek sa čo i len spomenulo jeho meno. Teraz ho tu velebili ako hrdinu. Mal podozrenie, že to vysvetľovalo ten škaredý pohľad, ktorý Snape ešte stále hádzal na svoju šálku kávy.

Vtom Harrymu niečo napadlo a  vzhliadol, opýtajúc sa svojich spolužiakov. „Hej, Ron, Neville, koľko toho viete o boji s mečom?“

„Boj s mečom?“ odfrkol si pri tom Ron. „To je Slizolinská záležitosť, Harry. Môj otec to vôbec neschvaľuje. Bill sa chcel prihlásiť na hodiny, keď bol na škole a on  a môj otec sa pri tom tak trochu pohádali. Nič z toho nikdy nevzniklo.“

„Ale tvoj otec nemá nič proti boju,“ bádal ďalej Harry. „Zaplietol sa do ruvačky s Luciusom Malfoyom rovno uprostred Flourish a Blotts.“

Ron pri tomto mykol plecom. „Oh, on nehovorí, že je niečo zlé na občasnej ruvačke – aj keď mu za ten boj moja mama dobre vynadala. Ale duel s mečom, to je niečo úplne iné. To sú krvavé športy a tie sú veľmi často spájané s mágiou krvi, čiernou mágiou.“

„A čo ty?“ pozrel sa Harry na Nevilla.

„Stará mama ma prinútila aby som chodil na hodiny,“ priznal Neville. „Vôbec v tom nie som dobrý. V lukostreľbe som ešte horší. Ale aj tak si myslela, že by som sa mal naučiť aspoň základy. Veľa detí máva hodiny, ale len temní čarodejníci sa zaujímajú o krvavé športy.“

Temní čarodejníci, a očividne aj Severus Snape. Nebol si istý, čo si má o to myslieť. Pozrel sa cez plece na Slizolinský stôl. „Myslíte si že niektorí z tamtej bandy to vedia?“

„Na to sa vsaď,“ povedal mu Ron.

„Draco a Blaise určite,“ súhlasil Neville. „Lucius Malfoy je známy šermiar. Jeden z najlepších. Rovnako ako...“ zrazu sa prerušil a tvár mu sčervenela.

Harry odhadol, čo chcel práve povedať. „Rovnako ako aj Severus Snape.“

Neville ospravedlňujúco prikývol. „Jeden z dôvodov, prečo som sa ho vždy tak bál, Harry,“ priznal sa chlapec. „Viem, že teraz je tvoj manžel, a tak. A myslím, že to znamená, že nie je smrťožrút. Ale tie príbehy, ktoré som počul hovoria, že hodne bojoval, keď bol mladší.“

Harry sa zrazu staval do obrany, cítil sa takmer ochranársky, najmä keď videl starú známu nedôveru, ako vzbĺkla v Ronových očiach. „Dobré teda je, že je na našej strane, nie?“ rýchlo povedal. „My traja by sme boli mŕtvi, keby nie jeho a Dumbledora.“

A to stačilo. Ron si len povzdychol, súhlasne prikývol a zmenili tému.

-----------------------------------------

Na Harryho prekvapenie, Snape nezobral žiadne body za jeho chýbajúcu úlohu. Keď mu ostatní študenti podávali vlastné úlohy, Snape skrátka chodil od stolu k stolu a zbieral ich zvitky a pritom im dával pokyny na vypracovanie ďalšej úlohy. Zdvihol Hermioninu a Ronovu, ktorá bola len z časti hotová, vrhol letmý pohľad na Harryho s nečitateľným výrazom na tvári a potom sa presunul k ďalšiemu stolu, pričom ani raz neprerušil svoje rozprávanie. Urobil to všetko tak hladko, že si to Slizolinskí študenti ani len nevšimli.

Hermiona a Ron si to však všimli a obaja sa na Harryho prekvapene pozreli. Harry len mykol plecom, vďačný za omilostenie. Pri obede si sadol spolu s Hermionou a dokončil ju, pomyslel si, že to Snapovi dĺži, aby mu ju odovzdal len čo to bude možné.

Títo traja sa v to popoludnie po večeri prešmykli do jednej z nepoužívaných veží v blízkosti riaditeľovej pracovne, aby mohli navštíviť Siriusa a Remusa. Harry mal ešte stále starosti ohľadne Rity Skeeterovej a opýtal sa na ochranné zaklínadlá, ktoré Dumbledore pridal, aby sa ubezpečil, že sa na Rokfort nedostane.

„Aj keď sa nemôže dostať dnu,“ povedal Harry, keď sa im podarilo presvedčiť ho, že je všetko dostatočne bezpečné. „Ešte stále musíš zostať mimo dohľadu, Sirius. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že veľa Slizolinských študentov vie, že si animágus. Pochybujem, že by to Pettigrew držal v tajnosti. Som si istý, že Malfoy to vie.“

„To už sme všetko vyriešili,“ s úškrnom povedal Sirius. „Remus má na to zaklínadlo.“ Premenil sa pre nich na Tichošľapa, aby im to Remus mohol ukázať. Rýchle švihnutie vlkolakovým prútikom a obrovský pes vyzeral ako malý, chlpatý krup. Tichošľap krup vyzeral byť nadšený svojím vidlicovitým chvostom, ktorým podivuhodne mával, čím si vyslúžil výbuchy smiechu od všetkých ostatných.

„Je to len ilúzia, samozrejme,“ povedal im všetkým Remus. „Ale je to jedna z tých, ktoré ťažko prekuknúť.“

„Ale aj tak,“ varoval ich Harry. „Pes v spoločnosti Remusa Lupina bude podozrivý.“

Sirius sa premenil späť sám na seba. „O mňa sa neboj, Harry,“ usmial sa. „V únikoch som dobrý. A máme ešte jednu podobu do zálohy – Remus ma môže spraviť tak, aby som vyzeral ako Krivolab.“

Harry si len povzdychol. „Len ma štve, že vrah ako je Lucius Malfoy si voľne pobehuje na slobode a ty máš za chvostom polovicu ministerstva.“ Ale dovolil svojmu krstnému otcovi, aby ho odlákal od svojej zamyslenej nálady príbehmi, pri ktorých sa všetci smiali.

Bolo už takmer pol hodiny po večierke, keď sa Harry vybral späť dolu do žalárov. Stratili pojem o čase a Remus si konečne spomenul, že Harry nemá tú možnosť prešmyknúť sa do Chrabromilskej veže. Remus sa ponúkol, že Harryho odprevadí, aby sa vyhol trestu, ale Harry sa rozhodol proti. Bol ešte stále len začiatok školského roka, ale skôr či neskôr určite zostane vonku po večierke – niečo sa vždy vyskytlo – a on si pomyslel, že teraz bol rovnako dobrý čas ako kedykoľvek inokedy, aby zistil, čo s tým Snape mieni urobiť.

Snape sedel v hlavnom salóne, keď Harry vstúpil, a čítal si pri ohni. Nezdvihol pohľad, keď Harry vkročil do izby.

Keďže si nebol istý, či sa má priznať k svojmu omeškaniu, Harry chvíľu váhal pri dverách. Nakoniec prešiel izbou k svojmu stolu a vytiahol dokončenú domácu úlohu na zvitku, ktorú dorobil cez obed. Tak trochu opatrne sa priblížil k Snapovi a sadol si  na gauč oproti nemu.

„Dokončil som svoju domácu úlohu,“ váhavo povedal.

Pri tom sa Snape pozrel hore, jeho výraz nečitateľný. Chvíľu civel na zvitok, než sa konečne načiahol a zobral si ho od Harryho a položil ho na konferenčný stolík. „Ďakujem,“ povedal jednoducho. Potom sa vrátil k čítaniu svojej knihy.

Harry naňho dlhú chvíľu civel a čudoval sa, či to naťahuje naschvál. Pravdepodobne áno. Povzdychol si. „Je mi ľúto, že som prišiel neskoro,“ ticho povedal.

„Máš šťastie, že ťa nechytil Filch,“ poznamenal Snape a nezdvihol pohľad od knihy. „V poslednej dobe dosť hliadkuje na týchto chodbách, snaží sa chytiť zopár Slizolinských študentov.“

Harry čakal. Ale nič viac už neprichádzalo. Harry sa zamračil. To ho ten muž nechá hádať? Čakal ešte niekoľko minút a potom to konečne vzdal. Potriasol hlavou a zamieril do spálne.

„Ešte stále si ochotný ísť so mnou na moju rodinnú večeru?“ opýtal sa ho Snape, než mohol odísť.

Harry sa zastavil na prahu dverí. To preto nezobral žiadne body? Chcel od neho láskavosť? „Sľúbil som, že pôjdem,“ pripomenul mu Harry. Svoj sľub nezruší, aj keby sa k nemu Snape správal odporne. Okrem toho bol zvedavý na mužovu rodinu.

„Bude v túto sobotu,“ povedal mu Snape. „Verím, že ti to bude vyhovovať.“

„Ráno mám metlobalový tréning, ale to je všetko.“

„Pôjdeme prenášadlom,“ Snape vysvetlil. „Už som spravil všetky prípravy, aby som jedno zariadil.“

„Povieš mi, čo si mám dať na seba?“ opýtal sa Harry a zrazu sa cítil nervózne, keď pomyslel na tie značkové šaty, ktoré mu Snape kúpil. Zatiaľ vydržal s tými neformálnejšími šatami, ale predpokladal, že na večeru sa bude musieť trochu viac vyobliekať.

Snape prikývol, slabý posmešný úsmev mu prebehol po perách. „Vyberiem ti niečo vhodné.“ Hodil pohľad smerom k spálni a hlavou ukázal na izbu. „Na nočnom stolíku som ti nechal trochu Elixíru na spánok bez snov.“

„Ďakujem,“ Harry sa zrazu cítil placho, spomienka na elixír mu pripomenula udalosti minulej noci. „Dobrú noc,“ dodal jemne predtým, než sa poponáhľal do izby.

Osprchoval sa a prezliekol sa do nočného oblečenia, schmatol sľúbený elixír z nočného stolíka, keď sa vyšplhal do postele. Položil svoj prútik a okuliare na stolík, vytiahol uzáver a vypil elixír. Potom zaliezol pod prikrývky a uložil sa na noc, zrazu sa cítil uvoľnený, v bezpečí a oveľa pohodlnejšie vo vlastnej posteli, než sa cítil v nemocničnom krídle.

Vo vlastnej posteli. Táto myšlienka ho dobre dlho trápila. Toto nebola jeho vlastná posteľ. Bola to Snapova posteľ. On v nej len spal. Ale aj tak bola ešte stále pohodlnejšia než nemocničná posteľ.

Už sa pomaly strácal na utišujúcich vlnách Elixíru na spánok bez snov, keď sa k nemu Snape pridal. Ale ešte stále si bol nejasne vedomý toho, keď muž vyliezol na posteľ vedľa neho, nejasne vedomý ruky, ktorá sa načiahla a jemne mu odhrnula vlasy z čela. Potom sa stratil v mierumilovnom pokoji, ktorý ho preniesol cez celú noc až k ránu.

---------------------------------------------

Autorská poznámka : Predtým než sa niekto spýta, nie, Harry nebude závislý na Elixíre na spánok bez snov. Neviem či je to Canon(originál) alebo Fanon(vymyslené), že ten elixír je návykový (myslím, že je to fanon), ale v tomto príbehu je neškodný – najmä keď Snape začne vyrábať špeciálnu verziu len pre Harryho.

Prekladateľská poznámka : „Krup – pochádza z juhovýchodného Anglicka. Veľmi sa podobá na teriéra, ibaže má vidlicovitý chvost. Je to pes celkom iste vyšľachtený čarodejníkmi, pretože im je mimoriadne verný, zato voči muklom zlostný. Je to veľký požierač odpadu – zožerie čokoľvek od trpaslíkov po staré pneumatiky....“ (podľa knižky Fantastické zvery a ich výskyt)

09.07.2008 13:00:50
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one