Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

16. kapitola - Stretnutie s príbuznými

Harry nevedel, čo má vlastne presne očakávať, keď sa vrátil do žalárov po hodine etikety s Nevillom a Hermionou. Niekde medzi zistením, že existoval správny a nesprávny spôsob, ako roztvoriť obrúsok a zistením, že soľ sa vždy podáva z ľavej ruky do pravej, Harry prišiel k záveru, že zo seba pri večeri s najväčšou pravdepodobnosťou urobí totálneho hlupáka.

Neskôr sa za bujarých komentárov svojich spolužiakov prezliekol do šiat, ktoré preňho Snape vybral. Zdesene na seba civel v zrkadle v kúpeľni. „Nemyslíte si, že tie nohavice sú trochu pritesné?!“ protestoval Harry, keď ukazoval výsledok Ronovi a ostatným. Cítil sa v nich neobyčajne odhalený. Vyzeralo to skôr ako niečo, čo by si dal na seba Gilderoy Lockhart.

„Tak to aj má byť, kamarát,“ uisťoval ho Ron.

„Vyzeráš super, Harry,“ súhlasil Seamus. „A ak nám neveríš, poďme sa spýtať Colina.“

Táto poznámka vyvolala záchvat chichotu u Rona a Deana a Harry podráždene zastonal. Niekedy počas piateho ročníka prišli chalani k záveru, že úbohý Colin Creevy bol do Harryho beznádejne zaľúbený. Harry tomu samozrejme nechcel veriť, ale nakoniec to musel pripustiť, keď objavil fotku samého seba v životnej veľkosti hneď vedľa Colinovej postele v jeho izbe.

„Už musím ísť,“ znechutene povedal svojim priateľom a zutekal dolu po schodoch do klubovne. Na jeho podráždenie ho tí štyria nasledovali.

Klubovňa bola neobvykle plná na to, že bola sobota popoludnie a keď Harry vstúpil, privítalo ho dobromyseľné výskanie a pískanie, na ktoré sa Harry začal okamžite červenať. Nakoniec to zastavila Hermiona, ktorá sa pred nich postavila povedala im, aby už boli ticho, ale stačil jeden jediný pohľad na výraz bezmocného zbožňovania na tvári Colina a Ron s Deanom sa znova začali rehotať, takže Harry nakoniec musel zutekať, aby pred nimi všetkými unikol.

Nervózne čakal pri kozube na Snapa, znepokojený všetkými tými vecami, ktoré sa ho Neville a Hermiona snažili naučiť. Naozaj netušil, ako prejde cez formálnu večeru bez toho, aby to kráľovsky pohnojil a vôbec sa netešil na hnev Severus Snapa. Ten muž dokázal stiahnuť človeka z kože zaživa už len svojím hlasom. Harry sa už neraz ocitol na strane prijímateľa jeho sarkazmu, častejšie než na čo by si chcel spomenúť a očakával, že než sa táto noc skončí, bude kompletne ponížený.

Šokovane sa pozrel hore keď Snape vstúpil do izby a takmer toho muža nespoznal. Po prvé nemal na sebe čierny habit – bol oblečený podobne ako Harry, až na to, že v tmavomodrej namiesto zelenej. A dokelu! Ten muž vyzeral, nuž ... príťažlivo, možno dokonca až pekne. Nie tým spôsobom, akým by vyzeral Gilderoy Lockhart, samozrejme – na to Snape naozaj nemal črty. Ale určite vyzeral distingvovane a šaty celkom isto zvýrazňovali fakt, že profesor elixírov má dobré telo. A jeho vlasy tiež vyzerali tak trochu inak, vyzerali... skutočne pekne.

Nejasne si spomínal, že vyhŕkol nejaké komplimenty a bol zahanbený faktom, že sa Snapovi zdali zábavné. Ale aspoň si ho za ne ten muž nedoberal.

A bol úplne ohromený, keď ho Snape upokojil, čo sa týkalo etikety. Pravdu povediac, takmer to znelo, akoby Snape dúfal, že Harry urobí niečo šokujúce. Trochu bol zvedavý, či by mohol nejako získať body pre Chrabromil za neslušné správanie.

Len nerád používal prenášadlá, najmä od trojčarodejníckeho turnaja. Ale pevne stisol mincu a nechal sa preniesť kamkoľvek to vlastne išli.

Tak trochu sa potkol keď prišli na miesto a bol by spadol, keby ho Snape nezachytil za lakeť a nepodporil ho. „Prepáč, ja len nemám veľmi v láske prenášadlá,“ zamrmlal. Snape na to nič nepovedal.

Keď sa pozrel pred seba, uvidel, že stoja na štrkovej ceste priamo pred obrovskou železnou bránou, ktorá bola ozdobená vzorom s ružami, ktoré Harrymu pripomínali tetovanie, ktoré letmo zazrel na Snapovom chrbte. Za bránou Harry uvidel obrovský dom, obkolesený záhradami. „Toto je Snape Manor?“ spýtal sa Harry.

„Nie, to je Briarwoodska kúria,“ informoval ho Snape. Muž ho trochu pootočil ku kopcu za domom. „Tamto je Snape Manor.“

Harryho oči sa rozšírili. Zdalo sa, že Briarwoodska kúria je časťou oveľa väčšieho sídla, pretože za záhradami mohol vidieť rozliehajúci sa hrad, kompletný, aj s vysokými vežami, nádvoriami a aspoň troma oddelenými krídlami. „Wow,“ zvolal, neschopný spomenúť si na žiadne lepšie slovo, ktoré by opísalo tú rozľahlosť. Tak na to bude potrebovať hodne farby!

„Naozaj by ste mali spraviť niečo so svojou slovnou zásobou, pán Potter,“ sucho povedal Snape.

„Kde presne sme?“ chcel vedieť Harry. „Sme veľmi ďaleko od Rokfortu?“

„Ďaleko je relatívny pojem,“ odvetil Snape. „Sme v kraji High Hill.“

Harry sa zamračil. Geografia nikdy nebola jeho najlepším predmetom, ale videl dosť máp Anglicka na to, aby vedel aspoň základy. „Ale v Anglicku nie je žiaden High Hill kraj.“

„Žiaden High Hill kraj nie je v muklovskom Anglicku,“ opravil ho Snape. „Práve stojíš v jednom zo šiestich nezmapovateľných krajov v Británii, najzápadnejšom, aby som bol presný.“

Nezmapovateľné kraje? Harry už samozrejme počul o nezmapovateľných domoch, ale celý kraj? Nemal ani potuchy o tom, že niečo také je vôbec možné. A to keď si pomyslel, že v Británii ich je šesť. Premýšľal, koľko ich asi tak môže byť po celom svete. „Žije tu veľa čarodejníkov?“ spýtal sa.

Snape mykol plecom. „Myslím, že dosť.“ Ukázal dolu cestou preč od Briarwoodskej kúrie. „Minister Fudge žije o pár míľ dolu touto cestou. A Malfoyovci žijú o trochu ďalej na sever odtiaľto. Veľa starých rodín má sídla v High Hille.“

„A čo Brloh?“ zvedavo sa spýtal Harry. Vedel, že k Brlohu sa dá dostať aj autom, ale aj tak mal neustále pocit, že je nejako chránený a izolovaný od muklov.

Snape mu venoval malý pokrútený úsmev. „Brloh je na východe,“ povedal mu a nechal to tak. Harry odhadoval, že nezmapovateľné kraje mali k sebe priradené aj nejaké ekonomické postavenie.

Snape poklepal prútikom po bráne a čakali, kým sa otvorila. Harry ho cez ňu nasledoval.

„My nebudeme jesť v Snape Manore?“ zvedavo sa spýtal Harry, keď so Snapom prechádzali k Briarwoodskej kúrii.

„Snape Manor je môj dom,“ informoval ho Severus. „Aj keď som ho neotvoril už roky. Briarwoodska kúria patrí môjmu bratovi Claudiusovi.“ Odrazu sa zamračil a hodil pohľad na Harryho, oči sa mu zvláštne zaleskli. „Asi by som ťa mal varovať, že dnes večer sa ťa asi hodne ľudí spýta na povolenie znovu otvoriť Snape Manor. V žiadnom prípade ho nedávaj.“

„Prečo by sa mali pýtať mňa?“ zmätene sa spýtal Harry

Snape mykol plecom. „Teraz je to rovnako tvoj dom ako môj,“ pripomenul mu. „Aj tak, nebol otvorený odkedy môj otec zomrel a ja si nemyslím, že by to bolo bezpečné.“

„Štrukturálne nestabilný, alebo preto, lebo tvoj otec bol smrťožrút?“ priamo sa spýtal Harry.

Snape mu venoval výsmešný úškrn. „Existujú kúzla, ktoré zabezpečia, že dom si zachová stabilnú štruktúru.“

Toto samozrejme zodpovedalo otázku. Snape si myslel, že v Manore ešte stále zostáva nejaká čierna mágia. „Zábavné,“ zamrmlal si. Snape neodpovedal.

Dvoje obrovské drevené dvere, ktoré boli vyrezané tak, aby vyzerali ako pokryté kríkmi ruží, sa prudko roztvorili, keď sa Harry a Snape priblížili k Briarwoodskej kúrii. Z domu sa vyvalil prúd ľudí, tak veľa, že podesený Harry sa inštinktívne primkol k Snapovi a čudoval sa, či práve nevstúpili do nejakej pasce. Hodil rýchly pohľad na Snapa a zaznamenal, že muž nevyzeral byť poplašený, ale nahnevaný, príšerne sa mračil čiernym pohľadom, ktorý Harry až priveľmi dobre rozoznal.

Kričali na nich pozdravy, volali privítania a Harry zistil, že si potriasa rukou s úplnými cudzincami a snaží sa zachytiť mená, ktoré mu ponúkali. Po chvíli Harry ucítil silnú ruku, ako ho zovrela okolo pliec a Snape vytiahol Harryho von z húfu ľudí a postrčil ho k menšej skupinke a jeho ohnivé zagánenie efektívne odstrašilo všetkých od toho, aby protestovali.

„Harry, toto sú moji bratia Claudius a Marcellus a ich ženy Julliana a Delphina,“ predstavil ich Snape, jeho hlas len o málo vzdialený od výstražného vrčania.

Claudius a Marcellus boli na sto percent spríbuznení so Snapom. Obaja muži mali Snapovský nos a aj jeho sfarbenie. Ale okrem toho bola ich podobnosť iba malá. Ani jeden z bratov nebol tak vysoký ako ich najstarší brat a obaja boli o dobrý kus tučnejší. Marcellus si pestoval dlhú bradu, aj keď vkusne upravenú. Obaja potriasli Harrymu rukou a celkom slušne ho privítali v rodine, ale obaja si ho tiež hodnotiaco prezerali, akoby odhadovali, čo od neho môžu očakávať.

Julliana a Delphina boli obe neobyčajne krásne, jedna z nich zlatovlasá a druhá ryšavá. Obidve sa vzrušene zachichotali, keď si podali ruku s Harrym, Delphina dokonca zašla až tak ďaleko, že sa mu uklonila.

„A tamtí,“ zavrčal Snape a ukázal na tú bandu ľudí, ktorí Harryho pri vstupe obkľúčili. „Sú očividne príbuzní.“ Muž zagánil na Jullianu a Delphinu, ktoré sa naňho len sladko usmiali. Obe ženy očividne na toto malé stretnutie pozvali celé svoje rodiny.

„Toto je moja sestra Diana a jej manžel Alrik Brand,“ pokračoval Snape s predstavovaním a ukázal na dvoch ďalších ľudí, ktorí čakali, aby sa s nimi zvítali.

Diana Snapová Brandová bola vcelku atraktívna. Jej tmavé vlasy a tmavé oči pekne kontrastovali s jej bledou pokožkou a  črty jej tváre boli jemné a dobre formované. Ale viac než to, mala v sebe aj tichú vznešenosť, ktorá Harrymu prekvapivo pripomínala mladú McGonagallovú. Keď Harrymu podávala ruku, venovala mu vrelý úsmev a vyzerala byť úprimne rada, že sa s ním spoznáva. Jej oči žiarili, keď sa pozrela na svojho najstaršieho brata.

Na druhej strane bol Alrik Brand jej presným opakom. Bol nesmierne vysoký, veľmi svalnatý a nosil bradu a vlasy Vikinga. Ten muž sa nad nimi všetkými týčil a mračil sa dolu na Harryho, akoby sa díval na malého skrčka. Keď Harrymu podal ruku, stisol mu ju trochu silnejšie než bolo potrebné.

„A toto je môj najmladší brat Julius,“ povedal potom Snape a ukázal na posledného člena skupiny.

 Harry v sebe len tak-tak udržal zhíknutie, keď Juliusa po prvý krát uvidel. Očakával, že štvrtý brat bude vyzerať podobne ako tí ostatní, ale Julius Snape bol od Claudiusa, Marcellusa a Severusa odlišný ako deň a noc. Mal síce to isté sfarbenie ako ostatní, tmavé vlasy, tmavé oči a bledú pokožku. Ale zatiaľ čo Diana, ktorá bola ušetrená Snapovského nosa, bola príjemné pekná, Julius bol tak krásny až to vyrážalo dych. Bol takmer tak vysoký ako Severus, štíhly a vyzeral byť aj silný. Ale tam sa podoba končila. Črty jeho tváre boli bezchybné, perfektne sformované s vysokými lícnymi kosťami, rovnou bradou a hriešne plnými červenými perami. Dokonca aj tá bledá pokožka, ktorú mali všetci Snapovci na ňom vyzerala viac ako najjemnejší alabaster. Bol tiež oblečený tak, aby pritiahol pohľady, dublet z čierneho zamatu lemovaný tmavo bordovým hodvábom, na rukách viacero ligotavých prsteňov.

Keď si s Harrym podali ruky, venoval mu pomalý zmyselný úsmev a podobne ako jeho bratia si Harryho hodnotiaco prezrel od hlavy až k pätám, ale jeho oči sa ligotali niečím, čo sa viac podobalo hladu. Harry sa pri tom zachvel tým najnepríjemnejším spôsobom a hodil nervózny pohľad na Severusa zvedavý, či si to šimol. Snape ho pozorne sledoval, jeho mračiaci sa pohľad vystriedali temné úvahy.

A potom ich Diana všetkých uviedla do domu a nepríjemný moment bol preč.

Harry ani len nedostal príležitosť, aby sa pokochal pohľadom na architektúru Briarwoodskej kúrie a už ho tá hŕba príbuzných obkľúčila znova. Len tak-tak sa mu podarilo nasledovať Snapa do hlavného salóna so zvyškom rodiny, než ho od nich odrezala kopa mužov a žien, ktorí vyzerali byť ohromení prítomnosťou Chlapca Ktorý Žil.

„Naozaj si poradcom ministra Fudgea?“ spýtala sa jedna zo žien so zatajeným dychom.

„Naozaj tajne hráš metlobal za Anglické národné družstvo?“ spýtal sa mladý muž skôr, než mal Harry šancu odpovedať na otázku ženy.

„Počul som, že si sa vedel premiestňovať už keď si mal sedem rokov!“ zvolal iný muž, zatiaľ čo Harry ešte stále uvažoval nad tým, ako by niekto mohol hrať tajne za nejaké metlobalové družstvo. „Ako sa ti to podarilo?“

„Podľa týždenníka Čarodejnica si sa stretával so zahraničnou princeznou Víl,“ oznámila nejaká matróna. „Ako ste len ty a Severus skončili spolu?“

„Naozaj dokážeš skrotiť drakov spevom?“

„Je tvoja metla naozaj vyrobená z Merlinovej kúzelnej palice?“

„Naozaj temné bytosti vzbĺknu, ak sa ťa dotknú?“

Harry, ktorý nemal žiaden záujem čítať bulvár, na nich len civel a jeho nepokoj stúpal. Takýmto veciam predsa ľudia určite nemohli veriť – okej, Quirrell vzbĺkol, keď sa ho dotkol, ale to bolo niečo iné.

„Ukážeš mi tvoju jazvu?“

Harry by sa k tejto otázke postavil s rovnakou skepsou ako k ostatným, keby táto neprišla od malého chlapca, asi šesťročného. Povzdychol si a kľakol si pred chlapca, prestal počúvať zvyšok dospelých a odhrnul si ofinu.

Chlapček sa naňho šťastne usmial, oči sa mu radosťou rozšírili ako tak pozeral na jazvu v tvare blesku na Harryho čele. Táto reakcia by bola fajn, keby to len dospelí nepochopili ako výzvu priblížiť sa k nemu, dotýkať sa ho a snažiť sa siahnuť si na slávnu jazvu vlastnými prstami. Niekoľko žien vyzeralo, že sa pokúsia jeho jazvu pobozkať. Harry šokovane o krok ustúpil a takmer sa potkol o vlastnú nohu v úsilí dostať sa od nich preč.

„Tak to by stačilo!“

Harry ešte nikdy nebol taký šťastný, že vidí svojho profesora elixírov, ako sa k nemu nahnevane blíži, na jeho tvári ten najtemnejší pohľad. Inštinktívne k nemu natiahol ruku a odľahlo mu, keď ju zachytil a vytiahol ho z davu von.  Nehanebne sa skryl Snapovi za chrbtom. „Stiahnite sa!“ zavrčal Snape, keď sa ho dav snažil nasledovať. Všetci sa zastavili a vyzerali dostatočne vystrašení zúriacim čarodejníkom.

„No tak, Severus,“ hájila ich Delphina. „Chceli ho len vidieť. Nie každý deň majú tú príležitosť stretnúť sa s takou celebritou.“

Harry sa trochu odtiahol pri tom opise, lebo presne vedel, čo si Snape myslí o celebritách. Profesor elixírov obrátil svoj temný pohľad na svoju švagrinú. „Nuž, videli z neho už dosť. Teraz ich pošli všetkých preč. Nepriviedol som ho sem, aby sa nechal napádať touto trápnou zberbou. Buď pôjdu oni, alebo my!“

Delphina, ktorá na moment vyzerala byť urazená tým, že niekto jej rodinu nazval zberbou, zbledla pri Snapovej vyhrážke, že odídu preč. „Oh,“ zvolala. „Áno, samozrejme. Nuž, aj tak by nezostali na večeru.“ Začala ich všetkých vyháňať von z dverí a Julliana jej rýchlo pribehla na pomoc. Dav sa s veľkými protestmi pomaly rozišiel.

„Prepáč mi to, Harry,“ povedal Snape na Harryho veľké prekvapenie. Vlastne očakával, že si hneď po nich užije Snapove hnevlivé poznámky na vlastnej koži. „Keby som vedel, že ťa hneď odo dverí postavia pred tú svorku divých psov, v živote by som ťa sem nepriviedol.“

Harry tiež postrehol, že Snape použil jeho krstné meno. Ešte sa o tom nerozprávali, ale Hermiona poukázala, že na verejnosti by mal zrejme pri oslovovaní používať Snapovo krstné meno. Vyzeralo by to čudne, keby tak nespravil. „To je v poriadku, Severus,“ odpovedal, bolo mu čudné oslovovať ho týmto menom. Videl, ako niečo prebleslo Snapovými očami a chvíľu mu trvalo, kým pochopil, že je to schválenie, dokiaľ mu Snape súhlasne neprikývol.

„Vidím, že si ešte stále tak očarujúci ako vždy, Severus,“ poznamenal Claudius. „Divé psy? Trochu pritvrdé, nemyslíš?“

Severus sa obrátil, aby zagánil na brata. „To ťažko. Predpokladám, že si si myslel, že toto budeme považovať za zábavné?“

Claudius mykol plecom. „Chceli sa s ním stretnúť. Ťažko im to môžeš vyčítať, nie? Som si istý, že Harry – môžem ťa volať Harry, však? – to má určite na dennom poriadku.“

„Áno, Sev, upokoj sa,“ súhlasil Marcellus. „Dav predsa určite musel byť aspoň päťkrát taký veľký, keď mal Harry minulý týždeň príhovor pri slávnostnom obede Herbologického spolku čarodejníc.“

„On je v škole, ty imbecil!“ zreval Snape. „On nechodí a nerozdáva príhovory na slávnostných obedoch! A od kedy ty vlastne veríš tomu, čo píše bulvár?“

„No tak sa pozri, Severus,“ zahučal Marcellus a Harry videl, že namiesto zmierenia medzi bratmi sa toto asi vyvinie do novej rodinnej hádky. Harry veľmi dobre rozoznal príznaky, keďže tak dlho žil s Vernonom Dursleym.

„Prepáčte!“ rýchlo ich prerušil a stúpil medzi Severusa a jeho bratov. Všetci traja sa naňho prekvapene pozreli. „Nikto sem neprišiel, aby tu bojoval. Skúsme zmeniť tému, dobre?“

Claudius a Marcellus vyzerali zaskočení, ako by im také niečo ani len nenapadlo – alebo skrátka len neboli zvyknutí na to, aby sa do ich záležitostí niekto miešal. Severus vyzeral – Harry si vlastne nebol celkom istý, ako si má vysvetliť výraz v jeho tvári. Predpokladal, že práve stratil svojej fakulte hodne bodov za to, že sa ho opovážil prerušiť, než sa stihol prepracovať k dokonalému záchvatu.

„Áno, páni!“ pridala sa k tomu okamžite Diana, pokročila vpred a láskavo sa usmiala na Harryho. „Harry má pravdu. Sme tu všetci na to, aby sme sa znova spoznali. Nezačínajme nezmyselným bojom.“

Severusov pohľad o niečo zmäkol a Harry poslal Diane vďačný pohľad.

„Tak a teraz, kto si dá niečo na pitie!“ zvolala Delphina so žiarivým úsmevom keď sa s Jullianou vrátili do miestnosti po tom, čo sa zbavili príbuzných. Vpadli rovno do stredu skupiny, pričom si vôbec nevšimli napätú atmosféru a začali rozdávať rôzne nápoje všetkým prítomným.

Keď si Alrik zobral od Julliany pohár s whisky, kývol hlavou k Harrymu. „Mal si ich nechať bojovať,“ zamrmlal dosť hlasno na to, aby ho počul len Harry. „Bola by to najväčšia zábava, akú by sme počas tohto večera mali. Vlastne som sa na to celkom tešil.“

Harry nepovedal nič a zobral si pohár tekvicového džúsu od Delphiny. Nervózne si trochu usrkol a takmer sa zadusil, keď ho to pálilo celou cestou až dolu a nechalo mu slzy v očiach. Alrik ho silno tresol po chrbte a škeril sa na neho. „Tá brandy je z mojich súkromných zásob. Nemíňaj ju nadarmo,“ povedal mu.

Jeho reakcia rozosmiala Claudiusa a Marcellusa a dobromyseľne sa naňho uškrnuli. „Sev ťa ešte nepustil do svojich súkromných zásob, však?“ spýtal sa Claudius. „Hanba ti, Severus. Máš sa predsa deliť so všetkým.“

Harry hodil na Severusa nervózny pohľad a vôbec si nebol istý, akú reakciu má od neho očakávať. Severus len zagánil na bratov. „Nikdy sa nespýtal,“ povedal jednoducho.

„Ja veľmi nepijem,“ dobrovoľne ponúkol Harry dúfajúc, že tekvicový džús zmiešaný s brandy nebude jediná vec, ktorú mu za celý večer ponúknu.

„Dal by si si radšej ďatelinové pivo, Harry?“ navrhol Julius a v rukách držal známu fľašu.

„Ďakujem,“ vďačne prikývol Harry. Julius odčaroval vrchnák a podal Harrymu fľašu a pohár. Zvláštne bolo len, že sa naschvál a nepotrebne dotýkal Harryho ruky, keď mu ho podával a Harry sa naňho prekvapene pozrel. Muž sa naňho len usmial a presunul sa inam, keď Diana začala rozprávať Severusovi o svojich deťoch a čo všetci robili za celé tieto posledné roky.

-----------------------------------

Autorská poznámka : Pokiaľ ja viem, „Snape“ nie je rímske meno, ale bavilo ma dať celej rodine rímske mená. „Severus“ je celkom určite latinsky.

09.07.2008 13:02:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one