Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Na druhý deň dopoludnia sa Harry posadil so Siriusom a Remusom. Potom čo sa zobudil,  Severus ho zobral k riaditeľovi, kde obom mužom zopakoval toľko z toho sna, na koľko si len dokázal spomenúť. Pravdu povediac, nebol si veľmi istý, o čom ten sen bol – vedel len to, že sa niečo zmenilo. Temný pán niečo objavil – kúzlo, zbraň alebo rituál – niečo, čo ho naplnilo takou strašnou, nespútanou radosťou, že číra sila tohto pocitu Harryho zobudila zo spánku. Nech už to bolo čokoľvek, vedel, že to bolo niečo strašné – vedel, že to bolo niečo úplne nečakané.

On to cítil, akoby Voldemortovi práve vydali do rúk celý svet a zrazu s absolútnou, úplnou istotou vedel, že ho nič nezastaví. Harry sa ešte v živote necítil tak osamelý – akoby bol kompletne izolovaný a odrezaný od ostatných – akoby bol odrazu posledným človekom na zemi a nebolo by už nikoho, na koho by sa mohol obrátiť. Ale keď sa pokúsil vyjadriť svoj sen riaditeľovi a profesorovi Snapovi, v ranom svetle znel zvláštne prázdny a tak trochu hlúpo.

Neskôr ho Severus odviedol do izieb Remusa Lupina a rozlúčil sa s ním – vysvetlil mu, že sa musí vrátiť do Briarwoodskej kúrie aby sa ubezpečil, že zaklínadlá už boli z ružového labyrintu odstránené.

Po tom, čo rozpovedal svoj sen druhýkrát svojmu ustarostenému krstnému otcovi, obaja, Remus aj Sirius, sa ho pýtali na večeru so Snapovcami. Z ich otázok mal podozrenie, že už obaja vedeli o jeho stretnutí s Juliusom. Tak pokojne, ako len bolo možné im detailne popísal tú jedinú ranu od Severusa, ktorá Juliusovi zlomila sánku a po ktorej sa rozpleštil na zemi. Aj keď nespoznal kúzlo, ktoré Severus použil na svojho brata, pamätal si slová a obom mužom ich zopakoval. Z nejakého dôvodu sa na tom Sirius začal rehotať.

Zmätený Harry sa obrátil k Remusovi, aby mu to vysvetlil. Vlkolak sa naňho len uškrnul. „Je to čarodejnícky ekvivalent pásu cudnosti, Harry,“ vysvetlil. „Toto kúzlo nielen že obeti zamedzí fyzickému vzrušeniu v akejkoľvek forme, ale tiež spôsobuje prudkú bolesť a kŕče, ak čo i len pomyslí na čokoľvek sexuálneho.“

Zdalo sa, že keď sa dozvedeli o tom to kúzle, obom mužom sa uľavilo a Harry právom podozrieval Siriusa, že chcel vedieť, či Snape skutočne bránil jeho česť. Keďže cítil potrebu obraňovať Snapa ďalej, vylíčil im konflikt medzi Snapom a Dracom Malfoyom, ktorý sa stal deň po ich sobáši – ten príbeh bol v Chrabromilskej veži ešte stále obľúbený.

Nakoniec strávil deň s oboma mužmi a až neskôr sa pridal k svojim priateľom pri večeri vo Veľkej sieni. Jeho verní Chrabomilčania ho prinútili vylíčiť svoj večer so Snapovcami ešte raz. Väčšinu diskusie strávil opisovaním Snapovej sestry, letmo spomenul ostatných bratov a o tom, čo sa stalo s Juliusom nepovedal ani slovo. Všetci Chrabromilčania boli nadšení príbehom o Harryho otrasných manieroch pri stole a nemohli sa dostať cez fakt, že Snape takéto správanie v skutočnosti podporil. Znova a znova hádzali tak trochu neveriace pohľady smerom k profesorskému stolu na gániaceho profesora elixírov, ktorý tam sedel.

„Zdá sa to len mne, alebo vyzerá Snape inak?“ nakoniec sa opýtal Dean Thomas asi po šiestom alebo siedmom pohľade ponad plece na profesora. Všetci ostatní sa tiež obrátili aby sa naňho znova pozreli.

„Teraz, keď si to spomenul, vyzerá nejako inak,“ súhlasil Seamus.

Ron sa zamyslene mračil. „To sa mu zmenšil nos alebo čo?“

Jeho slová vyvolali menšie výbuchy smiechu u každého okrem Harryho, ktorý sa chcel znova pustiť do obrany toho muža. Rýchly pohľad na profesora ho ubezpečil, že si z tejto výmeny nič nevšimol – a tiež si všimol, že rovnako ako minulú noc boli Severusove vlasy jemné a hladké a nie zaťažené gélom na vlasy, ktorým si ich obyčajne urovnával. Vnútri ho niečo príjemne hrialo pri myšlienke, že Snape si zrejme zmenil účes len preto, lebo Harry mu povedal, ako sa mu to páči.

„Myslím, že vyzerá celkom pekne,“ zrazu súhlasila Hermiona. Chlapci pri stole sa na ňu šokovane pozreli, najmä Ron.

„Aj ja si to myslím,“ súhlasila Ginny a dostalo sa jej rovnakých prekvapených pohľadov. „Je na ňom niečo iné. Vyzerá dobre.“

Aj napriek všetkému Harry zistil, že sa pri jej slovách uškŕňa. Ron naňho zagánil. „Čo ti je také smiešne, Harry?“

„Nič, Ron,“ zasmial sa Harry a čudoval sa, čo by asi tak povedali, keby im podrobne opísal Juliusa Snapa. „Vôbec nič.“

Ďalší pondelok po Harryho večeri so Snapovcami začala metlobalová sezóna. Tri dni v týždni ho zamestnávalo jeho družstvo, aj keď sa mu nepodarilo úplne striasť pretrvávajúce následky sna. Harry, znepokojený tým čo sa na nich môže valiť, presvedčil Rona a Hermionu, aby znova začali svoje súkromné hodiny obrany proti čiernej mágii. Väčšinu večerov strávili zašití v kútiku knižnice, keďže Dumbledore vyslal oboch, Siriusa aj Remusa, na misiu. Keď si potreboval precvičiť nové zaklínadlá, ktoré sa učili, odkradli sa do núdzovej miestnosti.

Keď sa Harry vrátil do svojej izby, Severus bol obvykle ešte hore a pracoval v spoločenskej miestnosti na svojich poznámkach k vyučovaniu alebo známkoval domáce úlohy. Nikdy nič nepovedal, bez ohľadu na to, ako neskoro sa Harry vrátil, aj keď bolo jasné, že si hrýzol do jazyka, aby nestrhával body za jeho oneskorenie. Keď sa pýtal nejaké otázky, väčšinou si len chcel potvrdiť, že bol naozaj s Ronom a Hermionou. Sprvu Harry trochu váhal s odpoveďou, lebo si myslel, že zatiaľ čo Severus nebude strhávať body svojmu manželovi, namiesto toho sa vyvŕši na Ronovi a Hermione. Ale riskol to a  pravdu mu povedal aj tak a bol prekvapený, keď uvidel výraz úľavy na mužovej tvári, ktorý si nevedel tak celkom vysvetliť. Žiadne ďalšie kroky neboli podniknuté.

Čo bolo zvláštne, Severus nebol jediný učiteľ, ktorý sa správal inak než obvykle. Harry si všimol, že sa o neho odrazu nejako príliš začala zaujímať profesorka Sonara Sinistra, aj napriek faktu, že s ňou nemal žiadne vyučovanie. Hermiona s ňou mala astronómiu, ale Harry ju vlastne poznal len po mene. Čo bolo zvláštne, začala ho zastavovať na chodbách len aby ho pozdravila a spýtala sa ho, ako ide škola a ako sa teší, až si bude môcť pozrieť jeho prvý metlobalový zápas tejto sezóny. Napriek tomu, že bola Slizolinčanka tvrdila, že je veľkým fanúšikom jeho lietania. Celkovo bol Harry z jej správania zmätený – najmä, keď ho jedného októbrového dňa zastavila a spýtala sa ho, či by jej cez víkend neprišiel pomôcť vybaliť nejaké nové pomôcky. Harry váhal s odpoveďou, lebo si nebol istý, či práve dostal trest po škole, alebo ho len požiadala o láskavosť.

Usmiala sa naňho a Harryho na moment zaskočila číra krása tej ženy. Nestávalo sa tak často, aby sa naňho upriamil tak intenzívny pohľad od ženy tak krásnej. „Bude to trvať len asi hodinu,“ uistila ho. „Možno by si mohol prísť v sobotu večer po metlobalovom tréningu.“

„Myslím, že hej, madam,“ nemotorne súhlasil a bol trochu prekvapený, keď sa jej oči rozžiarili.

„Výborne! Uvidíme sa neskôr,“ odpovedala, poponáhľala sa von zo siene a nechala tak trochu zmäteného Harryho stáť tam. Neskôr toho večera o tomto zvláštnom stretnutí povedal Ronovi a Hermione, keď si robili domáce úlohy.

Hermiona začala byť okamžite podozrievavá, keďže vedela, že Harry s tou ženou žiadne vyučovanie nemá. Na druhej strane sa Ron tíško pobavene zachichotal, čím zmiatol svojich dvoch priateľov.

„Hovorím len, že je to čudné, aby ťa prosila o láskavosti,“ hovorila Hermiona. „Prečo nepoprosila o pomoc jedného zo svojich študentov, alebo nejakého Slizolinčana, ak ju tak potrebuje?“ zagánila na Rona, ktorý sa ešte stále smial.

„To som si pomyslel aj ja,“ súhlasil Harry. „V poslednej dobe sa mi často prihovárala – zastavovala ma na chodbách, len aby ma pozdravila. Nikdy som s ňou nemal vyučovanie.“ Ak to bolo možné, jeho slová rozosmiali Ron ešte viac, čím si vyslúžil ešte viac gánenia od svojich priateľov.

„Nemyslíš, že to môže mať niečo spoločné s Veď-Vieš-Kým?“ spýtala sa Hermiona.

Harry potriasol hlavou. „Učila tu už niekoľko rokov a nikto nikdy ani len nenaznačil, že by ona alebo jej rodina podporovali Voldemorta.“

Aj napriek použitiu mena temného pána sa Ron začal smiať ešte silnejšie, až dokiaľ to Harry s Hermionou už nemohli dlhšie vydržať a obaja ho udreli, aj keď nie silno.

„Čo je to s tebou?“ dožadovala sa Hermiona. „Ak vieš, čo má profesorka Sinistra za problém, tak nám to skrátka povedz. Prestaň sa smiať ako blázon.“

„Ale to je skrátka príliš dobré!“ uškrnul sa Ron. „Že aj ja viem raz niečo, na čo vy dvaja neviete prísť.“

„Pre mňa za mňa, je tam toho,“ zamrmlal Harry.

„Ani ty s ňou nemáš žiadne vyučovanie,“ pripomenula mu Hermiona. „Ako by si mohol vedieť, čo má za lubom, keď to neviem ani ja?“

„Lebo profesorka Sinistra je jedným z najlepšie strážených tajomstiev Rokfortu – alebo nie až tak tajomstvom, ak si chalan, čo má piatich starších bratov.“

„O čom to rozprávaš?“ zmätene sa spýtal Harry a čudoval sa, či toto všetko má niečo spoločné s Ronovou rodinou.

Ron sa len uškrnul. „Má rada mladších mužov, Harry. Čím mladší, tým lepší.“

„Rada?“ opýtal sa Harry.

„Áno,“ škeril sa Ron a veľavravne vyťahoval obočie. „Má rada... veľmi rada... ak vieš, čo tým myslím.“

Harry prudko sčervenal, keď pochopil, čo tým Ron myslí.

Na druhej strane Hermiona vyzerala byť pobúrená. „Ale to je smiešne, Ron. Harry je študent. Určite tým nechceš povedať, že ona naznačuje niečo...neprípustné?“

„Neprípustné,“ uškrnul sa Ron. „To slovo sa mi páči. Áno, to je presne to, čo chcem povedať. Je to verejné tajomstvo, že si počká až do promócií a potom zbalí jedného z mladých mužov z končiaceho ročníka – podľa toho, čo hovoria dvojičky, robí to každý rok.“ Naklonil sa k Harrymu a štuchol doňho lakťom. „Podľa toho, čo som počul, ak o teba prejaví záujem, je to istá vec, kamarát.“

Obaja Harry aj Hermiona okamžite pochopili, čo Ron myslí tým „to“. Hermiona gánila, zatiaľ čo Harry sa ešte prudšie začervenal. „Ron!“ zvolala Hermiona.

„Len vám hovorím, čo som počul,“ bránil sa Ron, keď si uvedomil, že Hermiona nebola len šokovaná – vyzerala byť naozaj naštvaná.

„Počul si to od jedného z dvojičiek?“ opýtal sa Harry.

Ron sa znova uškrnul. „Teda, nie že by to vedeli z prvej ruky,“ vysvetľoval. „Očividne si minulý rok vybrala niekoho z Bystrohlavu. Ale my všetci máme podozrenie, že Bill vie viac, než pripúšťa.“

„Hovoríš to, ako by bola nejaká pobehlica,“ zašomrala Hermiona.

Ron pri tomto na počudovanie zružovel – a prekvapene civel na Hermionu. „Hermiona!“ šokovane zaprskal. „Nemôžem uveriť, že si použila také slovo!“

Harry aj Hermiona hodili jeden na druhého zmätený pohľad a čudovali sa, proti akému slovu Ron namieta. „Hm?“

„Pobehlica?“ opýtala sa Hermiona a zmätene zažmurkala.

Ron znova očervenel. „Hermiona! Volaj ju neviestka babylonská, ale nepoužívaj také hrubé vyjadrenie.“

Hermiona sa zamračila. „Žartoval si tu o tom, ako tá žena zvádza mladých mužov do svojej postele, len čo skončia školu a urazíš sa na slovo, ktorým ju opíšem? To nedáva žiaden zmysel.“

„Nepovedal som, že s jej správaním súhlasím!“ zvolal Ron, aj keď znova štuchol do Harryho lakťom. „Aj tak budeš hlavnou témou rozhovorov v Chrabromilskej veži, keď o tom poviem chalanom, Harry.“

„Ron!“ Harry a Hermiona zdesene zvolali. „Okrem toho, som len šiestak – ešte nekončím so školou. Ani nespomínajúc takú drobnosť, na ktorú si zabudol – som ženatý. Aj keby bola taká, ako si povedal, ešte to nevysvetľuje jej náhly záujem o moju osobu.“

„Oh, jasné,“ zamračil sa Ron. „Na to som zabudol.“

„Presne tak,“ odúvala sa Hermiona. „Očividne sa deje niečo iné okrem tvojich detinských predstáv o profesorke Sinistre. Len ťažko si viem predstaviť, že by sa žena tak inteligentná ako profesorka Sinistra správala tak nevhodne. Musí v tom byť niečo iné.“

„Možno,“ mykol plecom Ron. „Ale aj tak – stále si myslím, že má o Harryho záujem.“

„Nuž, tak či onak mal by si o tom mal povedať profesorovi Snapovi,“ rozhodla Hermiona. „Možno, že je v tom niečo úplne neškodné, ale v každom prípade to znie čudne. Ak je to neškodné, tak ničomu neublíži, ak to povieš Snapovi. Ak je to tak, ako si myslí Ron, tak je tvojou povinnosťou povedať Snapovi. A ak to nejako súvisí s Veď-Vieš-Kým, Snape to musí vedieť, aby ťa mohol ochrániť.“

„Asi to nič nie je,“ odpovedal Harry a zrazu si želal, aby s tou témou vôbec ani nezačal.

„Aj tak mu to povedz,“ trvala Hermiona.

Harry sa zamračil, ale nakoniec uznal, že Hermiona má asi pravdu.

Neskôr toho večera, keď sa vrátil do ich izieb, chvíľu neohrabane sledoval Severusa, než konečne načal tú tému. Severus už zasa známkoval domáce úlohy pred kozubom, aj keď sa pozrel hore, keď Harry zavolal jeho meno.

„Hm, profesorka Sinistra sa ma spýtala, či by som jej s niečím v sobotu nepomohol,“ zamrmlal a napriek všetkému cítil, že sa začína červenať.

Snape odrazu stuhol a tvárou mu preletel zvláštny výraz, ktorý si Harry nevedel celkom vysvetliť. „Naozaj?“ spýtal sa, jeho hlas bol síce mierny, ale nejako napätý.

„Áno, pane,“ prikývol. „V poslednej dobe, ona... sa so mnou dosť často rozprávala a dnes poobede sa ma spýtala, či by som jej nepomohol niečo vybaliť.“

„Vybaliť,“ zopakoval Severus. Ticho sa na Harryho dlhú chvíľu díval, akoby sa snažil čítať jeho myšlienky. Keďže vedel, že ten muž je skúsený v Legilimencii, Harry sa pozrel inam a nepokojne sa zahniezdil vo svojom kresle. „Chápeš, čo od teba chce, však?“ nakoniec zahlásil Severus zvláštne nevýrazným hlasom.

Harry sa šokovane pozrel hore, počul v tej vete viac, než očakával. „Chceš tým povedať, že Ron mal o nej pravdu?“ zvolal a hlas sa mu zlomil trápnym zapišťaním.

Severus sa zamračil. „Ty si to nevedel?“ potvrdil.

Harry sa znova začervenal. „Ron o nej niečo povedal, ale ja som si nemyslel...“

Na Severusovej tvári sa objavil chladný, napätý výraz, ktorý tam už hodne dlhú dobu nebol. „Pozvala ťa v sobotu do svojich izieb, aby si s ňou mal sex.“

V spôsobe, akým to povedal, bolo niečo zvláštne definitívne, akoby to jeho slová spravili nezvratným faktom. Okrem vlny rozpakov, ktorá sa prevalila cez Harryho, mu tiež prišlo zle od žalúdka.

„Ale ja som študent,“ protestoval. „A som...“ zistil, že nedokáže dokončiť tú vetu, nie keď sa naňho Snape takto díval a tie jeho tmavé oči sa temne ligotali.

„Si čo?“ dožadoval sa Severus.

„Ženatý,“ dokončil slabo Harry.

Severus dlhú chvíľu nič nepovedal a upreto naňho civel. Nakoniec sa zamrvil v kresle a povzdychol si, čím prelomil upretý pohľad, ktorý mal upriamený na Harryho. „Harry,“ začal a z tónu jeho hlasu konečne zmizlo trochu toho chladu. „Práve preto, že si ženatý, sa s tebou snažila zblížiť. Z niektorých vecí, čo si povedal, keď sme sa vzali usudzujem, že manželstvo ako je naše by bolo neprijateľné v muklovkom svete?“

Harry potriasol hlavou. „Nie, pane,“ rýchlo súhlasil. „U muklov je veľmi neobvyklé už len to, aby sa brali pred osemnástym rokom života – a väčšinou tak spravia až oveľa neskôr. A učiteľa by zavreli, keby sa zistilo, že on alebo ona sa zaplietli so študentom.“ Nesnažil sa ani len vysvetliť, že manželstvá rovnakého pohlavia tiež nie sú povolené – keďže mal čarodejnícky svet dosť problémov s toľkými rôznymi druhmi, predpokladal, že pohlavie by bola čudná vec, o ktorej by sa mali hádať.

„Rozumiem,“ povzdychol si Snape. „Ani v našom svete nie je dovolené, aby sa učiteľ zaplietol so študentom, Harry.“

„Čože?“ dožadoval sa Harry. „Ale nikto nič nepovedal, keď sme...“

„To preto, že my sme sa „nezaplietli“,“ objasnil Snape. „Boli sme zasnúbení kryštálom manželstva a oddaní vysoko rešpektovaným starším. Na našom spojení nebolo nič škandalózne.“

Aj ak by sa mal Harry dožiť takého veku v akom bol Dumbledore, pochyboval, že niekedy pochopí rozličné pravidlá, ktoré vládli v čarodejníckom svete. Nikdy ho neprestali prekvapovať.

„Tak prečo potom profesorka Sinistra naznačuje, že ja... veď vieš... ešte stále som študent.“

„Si ženatý študent, Harry,“ vysvetlil Severus. „A tým pádom si v našom svete považovaný za úplne dospelého. Už pre teba neplatia rovnaké obmedzenia ako pre ostatných študentov.“

„Ale som ženatý!“ protestoval Harry a čudoval sa, prečo Severus ešte stále nechápe, čo sa mu snaží povedať – ak vôbec, tak toto ho robilo ešte nedostupnejším.

„Áno,“ súhlasil Severus. „Si ženatý – v dohodnutom manželstve, v jednom, o ktorom predpokladá, že k nemu nemáš žiadnu citovú oddanosť. Nie je to také neobvyklé pre dvojicu v dohodnutom manželstve, aby si vydržiavali milencov, ak samozrejme dodržujú istú diskrétnosť na verejnosti. V prípade Sinistry si pre ňu ideálny, pretože vie, že si nedovolíš sa k nej príliš citovo naviazať, keďže vieš, že z vášho vzťahu aj tak nikdy nič nevzíde.“

Harryho oči sa šokovane rozšírili. „Ale to je... to je... to...“ neveriacky koktal.

Severus zúžil oči. „Čo to je, Harry?“

„Nechutné!“ zvrieskol Harry a vyskočil na rovné nohy, celé jeho telo sa chvelo neznámou silou.

V Snapových očiach sa zaligotalo niečo tvrdé. „Nechutné,“ zopakoval.

Harry bol zrazu rozzúrený. „Nie je to správne!“ objasnil a chcel toho muža zaškrtiť. „Je to celé pomýlené! Je to... celá táto vec je skrátka pomýlená!“

„Mám to z tohto výstupu chápať tak, že nemáš záujem o návrh profesorky Sinistry?“

„Samozrejme, že nemám záujem!“ vykríkol Harry a bol každou sekundou čoraz nahnevanejší, hoci keby sa ho niekto spýtal, na čo presne sa hnevá, nebol by mu to schopný povedať. Bol si len letmo vedomý faktu, že jeho hnev začína spôsobovať, že nábytok v izbe sa trasie nevídanou silou.

„Upokoj sa, Harry,“ prikázal Severus.

„Nie!“ zjačal naňho Harry a cítil, ako sa veľká časť jeho zúrivosti zamerala na tohto muža, ktorého bol prinútený si vziať. „Neupokojím sa! Neupokojím!“ a s týmto utiekol cez celú izbu do knižnice, zatresol za sebou dvere v zúfalom pokuse byť chvíľu osamote. A tak ako sa stalo aj predtým, jeho zúrivosť zrazila z políc knihu po knihe. Spadli na zem s hlasným a tak trochu uspokojivým buchotom. Severus urobil dobre, že sa ho nepokúsil nasledovať.

Tentoraz mu trvalo oveľa dlhšie, kým sa upokojil a keď sa spamätal, zistil, že už zase sedí vyčerpaný na zemi uprostred knižnice a snažil sa prísť na to, čo mal ten náhly výbuch prudkých pocitov znamenať. Vedel, že z časti sa hnevá na Sinistru – podobným spôsobom, ako sa hneval na Juliusa Snapa. Zatiaľ čo ona sa ho nepokúsila do ničoho nanútiť, predpokladala uňho dôvernosť a intímnosť, ktoré boli neoprávnené a nevítané. V jej prípade po ňom očividne išla po prvé preto, lebo bol ženatý a po druhé, lebo bol mladý. To bolo rovnako zlé, ako keby po ňom išla len zato, že je hlúpym Chlapcom Ktorý Žil. Vlastne to určitým spôsobom bolo aj horšie, keďže to naznačovalo určitý stupeň perverznosti, o ktorej jeho muklovská strana nechcela dlho uvažovať.

Tiež prekvapivo zistil, že sa hnevá na Severusa. Po prvé si toho muža nikdy vlastne nechcel vziať – do tejto situácie bol nanútený. A aj keď sa jeho teta a strýko doňho nikdy nepokúsili vštepiť žiadne náboženské vyznanie, aj tak mal určité základné presvedčenia, ktoré zvádzali prudký boj s rozhovorom, ktorý práve mali. Už len to, že ich manželstvo bolo vôbec povolené bolo šokujúce – ale okej, rozumom sa dokázal dostať cez fakt, že z nejakého dôvodu čarodejnícky svet nemá problém s tým, že si šestnásťročný chlapec zoberie tridsaťšesťročného muža. Ak zo situácie odobral určité okolnosti, bolo to bizarne staromódne – ako niečo z románu z regentskej éry/z obdobia v rokoch 1811 až 1820, čo sa zaoberalo zvykmi a zásnubami a dedičskými zmluvami.

Ale keď Harry myslel na manželstvo, pomyslel na svojich rodičov, Jamesa a Lily Potterovcov, ktorí ho ľúbili dosť na to, aby zaňho zomreli. Pomyslel na pána a pani Weasleyovcov, ktorí boli tým najvrúcnejším a najmilším párom, aký v živote stretol, a čo bolo zvláštne, pomyslel na Rona a Hermionu a ako vedel, jednoducho VEDEL, že sa jedného dňa zoberú a Harry bude stáť po boku svojho najlepšieho priateľa a spolu budú sledovať Hermionu ako kráča uličkou k Ronovi. A teraz, keď videl puto medzi nimi, manželstvo bolo o tom, že Sirius Black presvedčí Remusa Lupina, že jeho oči už nikam nezablúdia, že jeho láska je pravá a že jeho srdce bude navždy patriť tomuto jedinému mužovi.

Manželstvo nebolo o tom, že na verejnosti bude diskrétny a bokom si bude vydržiavať milenca.

Ale očividne bolo takým pre neho a Snapa. A naozaj, mal by byť vďačný – vďačný, že napriek tomu, že mu v šestnástich nanútili manželstvo, nikto od neho neočakával, že zostane úplne sám po celý svoj život. Že mu niekto očividne nechal možnosť úniku, ktorá mu aj tak dovoľovala zamilovať sa do niekoho – pod podmienkou, že sa večer vráti domov k svojmu manželovi. Pri tej myšlienke mu skrútlo žalúdkom a snažil sa všetok svoj hnev zase rýchlo zatlačiť späť na miesto, kde ho nebude musieť skúmať príliš zblízka.

Trpko si povzdychol, postavil sa na nohy a začal zdvíhať všetky tie knihy, ktoré pozhadzoval. Asi by mal byť rád, že zutekal do knižnice a nie do Severusovho laboratória na elixíry. Jeho záchvaty nekontrolovanej mágie bývali trochu deštruktívne. Ani nespomínajúc, že boli aj trochu čudné – len veľmi málo študentov malo podobné výbuchy, nezávisle od toho, ako veľmi boli nahnevaní. Všetci mali ako malé deti výbuchy nekontrolovanej mágie, ale očividne z toho vyrástli, keď dostali svoje prvé prútiky. Harry predpokladal, že on sa skrátka iba pomalšie učil.

Alebo to možno malo niečo spoločné s tým zvláštnym spojením medzi ním a Voldemortom. Možno, že bol náchylný k takýmto výbuchom kvôli jazve na čele.

Odrazu sa zastavil pri zdvíhaní jednej z kníh, keď sa mu náhle spomienka vrátila s úplnou jasnosťou. Knihy! Vo svojom sne tej noci si zabudol zobrať svoj elixír – v tom sne sa Voldemort prehrabával v nejakých starých knihách. Teraz už ich videl, tmavá, popukaná koža, pokrytá nejakým zvláštnym pokrúteným písmom. Voldemort niečo objavil v nejakej starej knihe – niečo, čo ho spravilo tak šťastným.

A s rovnakou jasnosťou Harry vedel, odkiaľ tie knihy pochádzali. Vypustil knihu z ruky a utekal k dverám. „Severus!“ vykríkol, ale spoločenská miestnosť bola prázdna. Rýchlo prezrel izby a zistil, že Snape je preč.

Na tom nezáleží, pomyslel si Harry. Vedel, odkiaľ knihy pochádzali – vedel, kam sa má ísť pozrieť. A aby pravdu povedal, v hrade nebol nikoho vhodnejší než on, aby sa pozrel, či tam niečo nezostalo. Nikto iný sa nemohol ani len dostať na miesto, kde boli uchovávané. Schmatol svoj Blesk a neviditeľný plášť a zamieril do tajomnej komnaty.

----------------------------

Autorská poznámka : Chcela som napísať aj scénku, v ktorej sa Snape vráti do Briarwoodskej kúrie a konfrontuje svojich bratov, ale pravdu povediac, príbeh by tým vôbec nenapredoval. My už predsa vieme ako si s nimi „poradil“ – a v ďalších kapitolách letmo spomeniem, že keď sa Snape vrátil, dal ich všetkých pod monitorovacie kúzlo. Takže, prepáčte mi všetci tí, ktorí chceli vidieť veľkú konfrontáciu – čo sa týka pokračovania príbehu, nebolo to až tak dôležité. Možno, že neskôr napíšem nejakú postrannú scénu.

A pre tých z vás, ktorí sa pýtali, prečo Snape Juliusa nevydedil – to by nesedelo so Snapovými ideálmi o povinnosti. Ak bol Snape ochotný zabiť svojho vlastného otca za to, že zneuctil rodinnú česť, asi ťažko by len tak vydedil Juliusa a nechal ho ísť. Od tej chvíle Snape cíti, že je jeho povinnosťou kontrolovať ho – pravdu povediac sa Snape zrejme cíti vinným za to, že svoju rodinu nesledoval počas tých rokov pozornejšie. Okrem toho, že je hlavou rodiny, má takto nad Juliusom väčšiu moc. Podľa toho, ako sa jeho dvaja bratia a švagriné správali ohľadne Manoru, utiahnuť rodinnú peňaženku sa zdá byť tým najlepším spôsobom, ako ich všetkých udržať pod kontrolou.

A čo sa týka Harryho – áno, dostal záchvat hnevu. Má 16 a je zmätený. Myslím, že si konečne uvedomil, že je vlastne ženatý. A pomyslela som si, že by bolo zaujímavé spraviť Harryho s tými silnými, zakotvenými predstavami o tom, aké by malo manželstvo byť. Harry si napokon uvedomí, že ak verí v monogamiu znamená to, že jedného dňa sa bude musieť vyspať so Severusom – buď to, alebo stráviť celý svoj život v celibáte. Vlastne – niekto mu túto drobnosť bude musieť oznámiť – ešte stále je trošku pozadu. Ale aspoň sa snaží to všetko dohnať.

Na druhej strane Snape veľmi presne pochopil, čo to znamená – toto bude jeho prvý dôvod pre nádej v ich spoločnú budúcnosť.

Čo sa týka Astronómie – nepamätám sa, že by Harry mával niekedy počas prvých štyroch ročníkov toto vyučovanie. Odhliadnuc od toho, v tomto príbehu nikdy nemal Sinistru za učiteľa. Skrátka som predpokladala, že to bol jeden z mnohých predmetov, ktoré si Hermiona nabrala v treťom ročníku.

09.07.2008 13:11:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one