Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Harry sa nevrátil do tajomnej komnaty od tej noci, keď zachránil Ginny Weasleyovú pred spomienkou Toma Riddla. Trochu to dalo zabrať, manévrovať cez staré, rozpadávajúce sa priechody. A keď sa nakoniec ocitol v strede komnaty, chvíľu len tak zízal na rozkladajúcu sa zdochlinu baziliska, ktorý mu pred štyrmi rokmi takmer vzal život – a aj by vzal, keby nebolo Félixa.

Komnata bola ponorená do úplného ticha, okrem vzdialeného zvuku  kvapkajúcej vody. A podľa prachu na zemi videl, že sa tu ničím nehýbalo. V týchto komnatách nikto nebol odvtedy, čo tu naposledy bol on – pri tejto myšlienke sa mu nesmierne uľavilo. Samozrejme vedel, že komnata, aj keď bola hlboko pod základmi Rokfortu, bola ešte stále pod ochrannými kúzlami hradu. Ale aj tak bolo dobré vedieť, že temný pán tu nebol odvtedy, čo získal nové telo – v skutočnosti tu pravdepodobne nebol od doby, keď on sám bol ešte Rokfortským študentom pred takmer päťdesiatimi rokmi. A teraz, keď bol bazilisk mŕtvy, komnata zostávala úplne prázdna.

Ale aj tak bol trochu nervózny, keď sa presúval pred obrovskú sochu Salazara Slizolina, ktorá sa týčila nad kostrou netvora, ktorý kedysi žil v nej. Až príliš jasne si pamätal pohľad na obrovského hada, ako sa súkal z jej otvorených úst. Bola potrebná veľká dávka odvahy, aby vysadol na svoju metlu a zaletel rovno do tých úst, keď nevedel, čo ho čaká na druhej strane.

Určite nie ďalší bazilisk – bol si na deväťdesiat percent istý, že v komnate už žiadne iné neboli. Pokiaľ on vedel, dokonca aj bazilisky potrebovali ešte jedného svojho druhu, aby mohli mať potomkov. A napriek neslávnemu domácemu miláčikovi Salazara Slizolina, bazilisky neboli v Anglicku domorodým zvieraťom.

Vnútri bola tma a tak Harry vytiahol prútik a zamrmlal Lumos, aby si posvietil na cestu. Vnútri guľatej komnaty za tunelom, ktorý viedol cez ústa našiel jedny jediné dvere, pokryté zložito vyrezávanými hadmi. Vedel, že ak by zatlačil na dvere, našiel by ich zamknuté neprelomiteľnými kúzlami. Cez dvere viedla len jedna cesta – a v tom momente boli na celom svete len dvaja ľudia, ktorí mali tú schopnosť vstúpiť.

Harry civel na hadov a sústredil sa na to, že chce k nim hovoriť. Potom jednoducho povedal „otvor sa“. Slová z jeho úst vyšli s jemným sykotom parselčiny. O malú chvíľu hady na dverách ožili, skrúcali sa a točili ako posúvali mechanizmom zámky. Dvere sa ticho otvorili.

Harry, ktorému srdce tĺklo až v krku, prekročil cez prah do nasledujúcej miestnosti. Vedel, že je druhým človekom za posledných tisíc rokov, ktorý vstúpil do súkromnej knižnice Salazara Slizolina – skutočnej tajomnej komnaty.

Nebola to veľká izba – ale bola dostatočne pôsobivá. Tisíc rokov dozadu boli knihy oveľa vzácnejšie než v súčasnosti. A Harry cítil kúzla na ochranu a uchovanie, ktoré držali knihy pokope po celú tú dobu.

Tie knihy, ktoré tu zostali – jasne videl, že mnohé z nich chýbajú. Tu a tam chýbali celé zväzky, zanechali len prázdne miesta tam, kde sa raz nachádzali. Pred päťdesiatimi rokmi sa mladý Tom Riddle dostal do tejto miestnosti vypil svoju čašu vedomostí, ktoré tu našiel. Pred päťdesiatimi rokmi našiel mladý Tom Riddle všetky temné tajomstvá, ktoré potreboval na to, aby sa stal najväčším temným pánom na svete. Často sa čudoval, odkiaľ všetky tie vedomosti pochádzali – aj on sám určite hodil zopár pohľadov do kníh v Oddelení zakázaných titulov v knižnici. Ale Tom Riddle sľúbil smrťožrútom moc, ktorú by nenašli nikde inde. Musel mať odniekiaľ zdroj – miesto, ktoré mu prvé ukázalo túto temnú cestu. A tu v tejto komnate Harry vedel, že našiel svoju odpoveď.

Pred päťdesiatimi rokmi mal Tom Riddle prístup k najtemnejším, najstrašnejším tajomstvám, ktoré vlastnil Salazar Slizolin. Zobral niektoré z tých kníh a skryl ich na mieste, kde k nim bude mať prístup aj po tom, čo sám odíde z Rokfortu. Vedomosti, ktoré mu umožnili premeniť sa na kreatúru, ktorú dnes poznali ako Lorda Voldemorta. A ešte stále sa učil. Harry teraz videl v mysli tie knihy – knihy z toho sna, ktorý ho tak rozrušil. Čierne knihy so zvláštnym písmom – početné zväzky špecifického typu. Veril, že to boli denníky – poznámky Salazara Slizolina k temnej mágii, vlastnoručne napísané. Bolo ich desať, tenké zväzky, ale naplnené tak strašnou mocou. A keďže stratil Ódinovo oko, po ktorom tak túžil, Tom Riddle znova obrátil svoju pozornosť ku knihám, ktoré skryl počas svojej poslednej krutovlády a začal sa z nich znova učiť.

Ale Harry skrátka nemohol uveriť, že temnota bolo to jediné, čo táto komnata ponúkala. Ešte stále tu boli stovky kníh – Riddle si zobral len malý zlomok z ich počtu. Čo znamenalo, že knihy, ktoré tu nechal boli buď bežné alebo bezcenné. Slizolin sa mohol stať temným – ale kedysi bol predsa najlepším priateľom s Chrabromilom, Bystrohlavovou a Bifľomorovou. Nemohol predsa zanechať ako dedičstvo len temnotu.

Harryho priťahovala zadná strana miestnosti, kde videl policu do výšky hrudníka s veľkou prázdnou časťou. Dotkol sa prstami police a prebehol prstami po hrubej vrstve prachu, ktorú tam našiel. Tu boli predtým tie knihy. Desať zväzkov – Knihy Temna. Súkromné poznámky Salazara Slizolina. Z políc nad a pod týmto prázdnym miestom chýbal veľký počet iných kníh. Táto stena bola poriadne preriedená.

Obrátil sa a civel na stenu presne oproti tejto. Zo všetkých políc, z tejto police chýbalo najmenej kníh – čo znamenalo, že Riddle si necenil vysoko informácie, ktoré obsahovali. A tam – presne oproti prázdnej polici, videl desať tenkých zväzkov pokrytých tisícročným prachom.

S tlčúcim srdcom prešiel cez miestnosť a dotkol sa prvého zväzku, vytiahol ho z police takmer zbožne. Podobne ako temné knihy z jeho sna, aj tieto boli pokryté zvláštnymi pokrútenými tvarmi, ale tieto boli viazané v hnedej koži namiesto čiernej. Z písma sa mu zakrútila hlava, ale pomaly sa pretváralo do známych tvarov. Parselčina – tie knihy boli napísané v parselčine.

Pozrel sa dovnútra – Prvý zväzok poznámok Salazara Slizolina. Dizertácia o mágii Svetla. Dokopy ich bolo desať – desať zväzkov, ktoré Riddle pustil z hlavy ako nepodstatné. Desať kníh svetla, ktoré môže obsahovať protikliadby k temným, ktoré si vybral Riddle.

Zabralo mu len chvíľku, aby vytiahol všetkých desať kníh a zabalil ich do svojho neviditeľného plášťa. Potom sa posledný raz poobzeral okolo seba, opustil komnatu a za sebou ju znova zamkol syčaným príkazom. Už mal to, po čo sem prišiel – mohol sa len modliť, aby to stačilo na záchranu svojich milovaných pred temnotou, o ktorej vedel, že sa blíži.

---------                                                    

Keď sa Severus Snape vrátil do svojich izieb, s úľakom zistil, že Harry už tam nie je. Rýchly pohľad po izbách mu ukázal, že knižnica bola ešte stále v dezolátnom stave – aj keď Harry očividne začal zdvíhať knihy, ktoré v hneve pozhadzoval. Ale kam potom išiel?

Vedel, že chlapec je nahnevaný – aj keď si nebol istý prečo. Pravdu povediac, nemohol prísť na chlapcovu motiváciu pri polovici vecí, ktoré robil. Keď mu predtým začal rozprávať o Sonare Sinistre, Severus sa sprvu domnieval, že mu chlapec buď oznamuje, že si s ňou mieni niečo začať – alebo ešte čudnejšie, pýta si od neho povolenie, aby tak mohol spraviť. Jeho znechutená a pobúrená reakcia bola prekvapivá rovnako ako vítaná, keďže si nebol celkom istý, že bude schopný len tak stáť bokom a nerobiť nič, zatiaľ čo ho jeho manžel bude podvádzať. Nebol si celkom istý, prečo bol Harry nahnevaný, ale jedna vec bola jasná – náklonnosť Sinistry nebola vítaná. A zatiaľ čo nevedel, čo má spraviť aby utíšil svojho manžela, vedel presne, čo má spraviť so Sinistrou.

Prirútil sa k jej izbám a trieskal jej na dvere, dokiaľ ho nepustila dovnútra. Vyzerala byť prekvapená, že ho vidí, keďže sa jej zvykol vyhýbať aj napriek tomu, že chodili obaja do Slizolinu.

„Severus?“ nervózne sa spýtala a zdržanlivo si pritiahla župan tesnejšie k svojmu štíhlemu telu – čudoval sa, prečo sa vôbec obťažuje s tým predstieraním. Ale nakoniec, asi ťažko bol dosť mladý na to, aby pokúšal niekoho, ako bola ona.

„Drž sa ďalej od Harryho,“ prikázal a prešiel rovno k veci.

Jej oči sa pri tomto zúžili. „Pochybujem, že moja interakcia s...“

„Počúvaj ma, Sinistra,“ zavrčal Severus. „Tvoja náklonnosť voči nemu je neželaná. Keď prišiel na to, čo po ňom chceš, veľmi ho to nahnevalo. Varujem ťa len jeden krát, ak sa k nemu ešte raz priblížiš, bude tým posledným mladým mužom, u ktorého tak spravíš. Všetci ostatní budú v hrôze utekať preč len pri myšlienke na to, že by sa ťa mali dotknúť, keď do seba dostaneš elixír, ktorý si náhodou nájde cestu do tvojho jedla. A môžem ťa uistiť, že škodu, ktorú tento elixír spôsobí tvojmu zovňajšku, nevylieči žiaden liek, ani kúzlo krásy. Povedal som to dosť jasne?“

Teraz už bola celá bledá a civela naňho s nemaskovaným strachom. Keďže to prichádzalo od majstra elixírov, nebola to žiadna malá vyhrážka a ona to vedela. „Perfektne jasné,“ uistila ho stiahnutým hlasom.

Spokojne prikývol a pobral sa k dverám.

Ale samozrejme bola ešte stále Slizolinčanka a nemohla si odpustiť pokus aspoň niečoho zo situácie vyťažiť, aj napriek vyhrážke. „Nemyslela som si, že ti na ňom tak záleží,“ poznamenala.

Severus vedel, že je v tom aj otázka – a s touto otázkou samozrejme prichádzala aj hrozba, že možno objavila nejaké zraniteľné miesto, o ktorom predtým nevedela. „Sinistra,“ varovne zavrčal. „Vôbec na na neho nemysli.“ Keď odchádzal, tresol dverami.

Ale kde bol Harry teraz? Už bolo dobre dávno po večierke a vedel, že Harry už zaželal Ronovi a Hermione dobrú noc. Prečo išiel znovu von a nechal knižnicu v takom neporiadku? Sám začal zbierať knihy dúfajúc, že nájde nejakú stopu, prečo by mal byť preč. Možno, že sa Lupin a Black vrátili z poslednej misie, na ktorú ich poslal riaditeľ? Predpokladal, že bolo možné, že sa s ním spojili cez hop-šup sieť.

Bolo však rovnako pravdepodobné, že odišiel do Chrabromilskej veže. Nemal potuchy, prečo bol Harry naňho taký nahnevaný, ale možno, že jednoducho odišiel, len aby sa na noc dostal od neho preč. Nemohol si pomôcť a čudoval sa, čo toho chlapca tak napálilo.

Uvedomoval si, že muklovia mali oproti čarodejníkom veľa odlišných presvedčení, ale ak vzal do úvahy okolnosti ich manželstva, prečo by bola chlapcovi predstava nevery tak odpudzujúca? Nie že by si chcel sťažovať. Odhliadnuc od hanby a škandálu, ktoré by takáto vec spôsobila, ak by sa s ňou zaobchádzalo nedbalo na verejnosti – a Merlin vedel, že Chrabromilčania boli vždy nedbalí – Severusovi sa vôbec nepáčila myšlienka, že by sa mal o Harryho s niekým deliť.

Prešli takmer dve hodiny, keď začul, ako sa dvere do ich izieb otvorili a Harry vstúpil do spoločenskej miestnosti s metlou v ruke. Z nejakého zvláštneho dôvodu bol chlapec špinavý – akoby sa šplhal po skalách. Dajme tomu, že pri metlobalovom štadióne bolo veľa blata, ale určite nebol tam vonku o tomto čase v noci?

„Kde si bol?“ dožadoval sa, keď Harry vošiel dovnútra.

Chlapec vyzeral oveľa pokojnejší, než keď ho Severus naposledy videl, ale aj tak podskočil, keď naňho Severus zrúkol.

„Vonku,“ odpovedal, nie drzo, ale s určitou dávkou zdržanlivosti, ktorá sa Severusovi vôbec nepáčila. Už mal na špičke jazyka vetu, ktorou strhával body Chrabromilu, ale sľúbil si, že tu v ich izbách také niečo nespraví.

„Aha,“ poznamenal a zaťal zuby. Zazrel na chlapca a chcel ho tým prinútiť, aby mu povedal, kde bol. Harry naňho len ticho zazeral naspäť.

Prešla malá chvíľa, chlapec sa nepríjemne zahniezdil a odvrátil zrak. „Idem do postele,“ zamrmlal a pobral sa k dverám do spálne.

Severus ho túžil schmatnúť a vytriasť z neho odpoveď, ale vedel, že by to k ničomu neviedlo.

„Profesorka Sinistra ťa už nebude viacej obťažovať,“ povedal namiesto toho.

To Harryho zastavilo a obrátil sa s neistým výrazom na tvári.

Severus sa zamračil. „To si predsa chcel, nie?“

Harry prikývol. „Takže za ňou v sobotu nemusím ísť?“ Znel až nechutne neskúsený a Severus sa nenávidel za pocity vlastníctva, ktoré sa ho zmocnili.

„Nikdy si ani nemusel,“ zareagoval.

„Dobre,“ odpovedal. „Ďakujem.“

Severus len prikývol. „Nemáš za čo.“ A sklamanom tichu sledoval, ako Harry zmizol za dverami do spálne.

------------------------

Autorská poznámka : Nebojte sa, Harry nebude držať tie knihy v tajnosti príliš dlho. Ale realitou zostáva, že on je aj tak jediný, kto ich dokáže prečítať. A áno, knihy písané v parselčine sú ďalším klišé z fandomu. Ale je to dobré klišé!

Prečo by Voldemort mal ignorovať tieto knihy? Jednoducho povedané – nie je v nich nič, čo by ho zaujímalo. Voldemort má v mysli len jediný cieľ (aj keď ten sa ešte dobrú chvíľu nedozviete) a nič okrem toho jediného cieľa ho nezaujíma.

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste overili fakty o hodinách astronómie. Teraz, keď ste to spomenuli si spomínam, že Harry si kupoval v prvej knihe teleskop a mal vyučovanie o polnoci – aj keď si nespomínam, či bola Sinistra spomenutá ako jeho vyučujúca (možno že majú viac ako jedného učiteľa astronómie?). Na väčšine webových stránok je spomínaná ako učiteľka astronómie (Vectorová očividne učí Aritmanciu). Možno, že učí astronómiu len pre pokročilých? Ale aj tak, je to len drobný detail, takže sa tým nebudem príliš znepokojovať. Dúfam, že to nikomu nebude príliš vadiť. Teraz, keď si to s ňou Snape vybavil, nebude už viac Harryho obťažovať.

Čo bude ďalej – v nasledujúcej časti tak trochu poskočím v čase. Je to vlastne jedna z mojich obľúbených častí príbehu. Zaoberáme sa Vianocami. Vrátia sa nám aj Remus a Sirius (čo je podľa mňa vždy dobré), ale väčšinou sa to bude týkať Harryho a jeho vedomým úsilím zahrnúť Severusa do svojho života. Konečne si uvedomil, že je ženatý – že ten muž je teraz jeho rodinou – a dobre, možno, že ešte nevie tak celkom presne, čo s ním má spraviť, ale aspoň sa snaží.

Mimochodom – pre tých z vás, ktorí sa spýtali, áno, moje meno je vzdávaním holdu Jane Austenovej. Je jednou z mojich obľúbených autoriek.

09.07.2008 13:12:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one