Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Keď pristáli, Molly Weasleyová už na nich čakala. A len čo sa objavili, našli sa všetci vo vrelom objatí, keď sa náhlila po miestnosti a všetkých zdravila – rovnako nadšená, že vidí Harryho a Hermionu, ako aj vlastné deti. O malú chvíľu sa k nim pridali dvojičky a všetkým spolu sa im podarilo vyvliecť všetky kufre hore na poschodie do príslušných spální. Harry zostane s Ronom, zatiaľ čo Hermiona bude na izbe s Ginny. Molly sa už horúčkovito snažila prísť na to, kam dá všetkých ostatných, keď príde aj zvyšok spoločnosti.

„Takže, presuniem Percyho do izby dvojičiek, aby mohol mať profesor Snape svoju vlastnú izbu,“ informovala Molly Harryho. „A presuniem Charlieho do izby spolu s Billom, aby mohli mať Remus so Siriusom jeho izbu – myslíš, že im bude vadiť, ak budú ubytovaní spolu?“ pri tej predstave vyzerala byť ustarostená.

Harry pri tomto potlačil výbuch smiechu. „Som si istý, že to bude v poriadku,“ informoval ju. Obaja muži mu pravidelne písali a pokiaľ vedel Harry povedať, v ich vzťahu nenastal žiaden veľký pokrok, aj keď bol Sirius stále plný nádeje. Bol si istý, že minimálne Sirius sa nebude sťažovať, čo sa miest na spanie týka. Ak s tým Remus bude mať problém, tak Sirius môže ešte stále spať na gauči v psej podobe, niečo, čo už v minulosti veľakrát spravil. Mal pre oboch mužov prekvapenie, o ktorom dúfal, že im snáď uľahčí životy. Nemohol sa dočkať, kým ich uvidí.

„Nemôžem uveriť, že si ženatý so Snapom, Harry,“ zvolal Fred, keď spolu s Georgeom postavili ich kufre do Ronovej spálne.

„Tak aké to je, kamarát?“ s predstieraným zdesením sa opýtal George. „Noc čo noc ťa otravuje s príšerne páchnucimi elixírmi?“

„Neboj sa, Harry,“ pokračoval Fred. „máme kopu rôznych nových fajnových vecí, ktoré na ňom môžeme vyskúšať, keď sem príde.“

„To sa neopovážte!“ protestoval Harry a oboch chalanov tým prekvapil.

„Áno, chlapi,“ súhlasil Ron. „Len si predstavte, ako to Harrymu spočíta, ak by ste spravili niečo príliš zlé.“

Dvojičky sa zdesene zachveli.

„Tak som to nemyslel,“ podráždene povedal Harry a nasunul si okuliare pevnejšie na nos. „Už len vymámiť si od neho súhlas, aby sem prišiel na Vianoce bolo dosť ťažké – ak ho naštvete, už sa k nám nikdy nepridá.“

Všetci traja Weasleyovskí chlapci sa zastavili v tom, čo robili a zmätene civeli na Harryho. „A, Harry,“ spýtal sa Ron. „Nebola by to... akože... dobrá vec?“

Harry otrávene prevrátil očami. „Nie, pozrite sa, skrátka mi v tomto verte ... bol ku mne milý. Radšej si s ním budem vychádzať, než by sme sa mali vrátiť k tomu, ako to bolo predtým, než sa toto všetko stalo. On je... viete...“

„Milý?“ všetci traja sa naraz spýtali.

„Áno,“ súhlasil Harry. „Skrátka mi v tomto verte, okej?“

Traja bratia sa na seba zmätene pozreli, ale mykli plecami. „Ak to ty hovoríš, Harry,“ súhlasili.

„Harry!“ dvaja ďalší ryšavci sa pretlačili do Ronovej malej izby a o malú chvíľu sa Harry ocitol v nadšenom objatí oboch, Billa aj Charlieho. Pozdravili aj Rona, ale obaja vyzerali byť oveľa viac zaujatí zlatou svadobnou obrúčkou, ktorú Harry nosil na ruke.

„Z toho, čo som počul, takmer ťa oženili za jedného z nás,“ naťahoval ho Charlie.

Harry sa pri tejto predstave začervenal. Premýšľal, o koľko by jeho ženatý život mohol byť odlišný, ak by si vzal Billa alebo Charlieho. „Nuž, ...“

„Dopekla, takmer sa oženil so mnou,“ informoval ich Ron. „Zúfalo sme sa snažili niekoho nájsť.“

„Ale Snape?“ zvolal Charlie. „Ja by som bol oveľa lepšou voľbou než Snape!“

„O čom to rozprávaš,“ prerušil ho Bill. „Ja by som bol tou najlepšou voľbou. Ty by si úplne zabudol na svojho nového manžela, len čo by sa na obzore objavil nový drak, ja by som mu aspoň venoval pozornosť, akú si zaslúži.“

„Nuž, a čo takto jeden z nás?“ jeden z dvojičiek protestoval. „Sme už dospelí a oveľa bližšie k Harrymu.“

„Ani nespomínajúc,“ dodal druhý z dvojičiek. „Dostal by dvoch za cenu jedného.“

„Áno, ak by jeden z nás nebol na blízku, druhý zaňho zaskočí a tuná Harry by si nikdy nič nevšimol.“

„Možno, že by Harry mohol dať Snapovi kopačky a vybrať si namiesto neho jedného z nás,“ súhlasil Charlie. Všetci štyria sa k nemu s vážnosťou obrátili. „Čo ty na to, Harry?“ spýtali sa ako jeden.

Harry na nich len civel s otvorenými ústami, celý červený a neohrabaný a vôbec si nebol istý, ako má odpovedať. „No... ja...“ koktal a o malú chvíľu bol červený až za ušami, keď všetci štyria vybuchli smiechom

Znova ho objali a postrapatili mu vlasy. „Len si ťa doberáme, Harry,“ uistili ho dvojičky.

„Keďže ťa Snape ešte neotrávil, tak by som povedal, že je všetko v poriadku,“ súhlasil Charlie.

Harry sa len zasmial a zagánil na Rona za to, že ho nevaroval. „Vitaj v mojom svete,“ zamrmlal Ron a Harry pochopil, že takéto to je, mať bratov.

Deň strávili vystrájaním hlúpostí na zadnom dvore, aj napriek chladu. Zabalili sa do teplých búnd a dali si rukavice a väčšinu dňa bojovali vojnu so snehovými guľami – dvojičky to trochu okorenili tým, že pridali zopár vlastných produktov, najmä prášok, ktorým keď poprášili pevne urobenú snehovú guľu, zmenila tvar na lietajúceho draka. Ak vás zvalil lietajúci snežný drak, bola to oveľa väčšia zábava, než keď vás trafila obyčajná snehová guľa.

Keď sa začalo zmrákať – čo sa v decembri stáva veľmi skoro popoludní – chlapci sa dotrmácali späť do domu, aby sa zahriali. Na Arthurov príkaz sa vrátili do svojich izieb vziať si na seba teplejšie oblečenie, aby mohli ísť vyzdobiť vonkajšok domu svetlami z víl. Keďže teplota klesala rýchlo, Harry si na seba navliekol ťažký zimný plášť, ktorý mu priniesol Severus v to doobedie predtým, než odišli. Keď si zapínal strieborné spony, ktoré ho držali pokope, všimol si, že v jednom z vnútorných vreciek je niečo ťažké. Čiahol dovnútra a vytiahol malé kožené puzdro. Vnútri našiel viaceré fľaštičky na jednu dávku, naplnené tmavomodrou tekutinou. Pri pohľade na ne hneď vedel, čo sú zač a pri tom vedomí jeho telom prešla vrelá radosť.

„Čo to je?“ zvedavo sa spýtal Ron, keď si všimol, ako sa Harry díva na puzdro s elixírmi.

„Elixír na spánok bez snov,“ povedal Harry s prihlúplym úškrnom na tvári. „Zabudol som si vypýtať nejaký na cestu, keď som odchádzal. Severus si zrejme spomenul za mňa.“

Ron chvíľu nič nepovedal a tvárou mu prešiel čudný výraz. Harry naňho zvedavo hodil očkom. Vedel, že Ron aj Hermiona ho už počuli ako Severusa volá krstným menom aj predtým, takže pochyboval, že ho to prekvapilo. Nepochybne bol prekvapený tak milým činom od ich zvyčajne nevrlého profesora elixírov. Ale Ron ho prekvapil.

„Ešte stále mávaš nočné mory, Harry?“ jemne sa spýtal.

Harry si povzdychol. „Nie sú až tak zlé, Ron.“

„Harry, obvykle si dával na svoju posteľ v noci umlčiavacie zaklínadlá,“ pripomenul mu Ron. „Všetci sme zvykli žartovať, že kvôli čomu si Seamus a Dean dávajú na svoje postele umlčiavacie zaklínadlá. Ale ja som vždy vedel, že ty to robíš, aby si v noci stlmil svoje výkriky. Všetci sme to vedeli, Harry. Len sme nevedeli, čo spraviť, aby sme ti pomohli.“

Harry prekvapene civel na svojho priateľa. Nevedel, že bol až taký očividný – alebo možno len od svojich Chrabromilských priateľov neočakával, že budú takí všímaví. Niekedy sa cítil previnilo, za to že ich všetkých podceňuje. „Vždy som o nich hovoril len nerád,“ opatrne priznal.

„Ale môžeš, vieš,“ povedal mu Ron. „Viem, že nie som ten najcitlivejší chalan v okolí, a viem, že nerozumiem veciam tak, ako Hermiona. Ale vždy ťa budem počúvať, ak sa budeš chcieť o niečom pozhovárať.“

Jeho slová zapôsobili na Harryho ako príjemný balzam na ostrú ranu, ktorú cítil v srdci. „Vďaka, Ron,“ usmial sa.

Ron sa len rozpačito uškrnul, keď si uvedomil, že ho prichytili pri momente citlivosti. Ukázal na kožené puzdro. „Pomáha to – ten elixír?“

„Áno,“ priznal Harry. „Teraz vyrába špeciálnu várku len pre mňa – dovolí prejsť len pokojným snom. Dávam si ho takmer každú noc.“

„Myslím, že to je na tom tá dobrá vec, mať v rodine majstra elixírov,“ uškrnul sa Ron.

„To povedal aj on,“ priznal Harry.

Počuli dvojičky ako na nich zdola kričia, aby si švihli. Harry opatrne odložil kožené puzdro do kufra, kde ho mohol nájsť, keď ho bude potrebovať. Obaja sa poponáhľali dole pomôcť pani Weasleyovej nasadiť svetlá z víl na vonkajšiu fasádu domu.

Harry predtým nikdy nezostal dlho v Brlohu, ale nasledujúce dni boli rovnako šialené ako si predstavoval s toľkými ľuďmi v rodine. Aj keď bol Harry omráčený toľkými Weasleyovcami, zistil, že vychutnáva každú minútu. S Ronom strávili prvú noc šepkaním a rozprávaním sa medzi sebou dlho do noci tak, ako to zvykli robievať v Chrabromilskej veži – niečo, čo Harrymu chýbalo dolu v žalároch. Ale čo bolo zvláštne, zistil, že mu vlastne chýba Snapova prítomnosť v posteli vedľa neho. Postupne si zvykol zdieľať tú obrovskú posteľ dolu v žalároch a teraz sa cítil trochu nepríjemne, keď mal byť zase sám. Ak už nič iné, mať pri sebe niekoho silného a mocného mu dávalo istý pocit bezpečia, ktorý predtým ešte nikdy necítil. Vedel, že nech sa počas noci stane čokoľvek, Snape si s tým bude vedieť poradiť. Nemohol si však pomôcť a premýšľal, či je Snape vďačný, že má svoju posteľ znova sám pre seba.

O pár dní prišli Remus a Sirius a Harry ich oboch rozradostene privítal, hodil svoje ruky okolo oboch mužov, keď vkročili dovnútra, preč z tej zimy. Obaja muži vyzerali byť unavení a tak trochu rozhádzaní z misie, na ktorú ich poslal Dumbledore, aj keď zopár dobrých jedál od Molly Weasleyovej ich oboch znova napravil. Ale obaja boli šťastní, že vidia Harryho a potešení, že budú môcť stráviť nejaký čas odpočívaním so všetkými ostatnými, všetci mohli na pár krátkych dní zabudnúť na starosti sveta.

Zo spôsobu, ako na seba navzájom reagovali mohol Harry povedať, že Sirius neurobil veľký pokrok vo svojej misii v dvorení a získaní si Remusa Lupina. Ale domnieval sa, že to súviselo viac s tým, akí zaneprázdnení boli, než nejakej skutočnej zdržanlivosti zo strany váhavého vlkolaka. Remus v každom prípade vyzeral byť polichotený Siriusovou pozornosťou, aj keď trocha opatrný.

Nanešťastie však utrpel vážny krok späť, keď prišla Fleur Delacour, ktorá momentálne chodila s Billom Weasleym, aby im zaželala šťastné a veselé. Aj keď sa Sirius, ktorý potreboval udržať svoju identitu v tajnosti, premenil do svojej animágovskej podoby, on, podobne ako väčšina ostatných mužov v miestnosti, bol stále ovplyvnený krásnym vílím dievčaťom. Zdalo sa, že len Arthur a Remus majú voči nej nejakú imunitu.

Harry s pobavením sledoval Weasleyovských chlapcov, ako obskakujú krásnu vílu. Fleur sa mu určite zdala krásna – ale nemala naňho taký efekt, aký mala na ostatných. Dokonca aj počas štvrtého ročníka si všimol, že jeho reakcia nebola taká istá ako u jeho spolužiakov. Aj tak sa mu to stále zdalo zábavné, sledovať ostatných, ako sa na ňu dívajú s tak sentimentálnym výrazom na tvárach. Nebola plnokrvná víla, takže nespôsobovala to bláznovstvo, ako to robili pravé víly. Ale bolo jasné, že mužom v miestnosti sa zdala veľmi zaujímavá.

Sledoval, ako Ginny a Molly nad mužmi len znechutene prevrátili očami. Hermiona najprv hodila na Rona úplne zúrivý pohľad a potom opustila mužov, aby sa mohla pridať k Molly v kuchyne. Remus slušne pozdravil Fleur a potom sa postavil bokom a nahnevane sledoval, ako určitý otrhaný pes nadšene mával chvostom a zbožňujúco sa díval hore na dievča – vílu, zatiaľ čo ona hrkútala okolo „zlatého šteniatka“ a škrabkala ho za ušami. Sirius bol tak zamilovaný do pozornosti, ktorá mu bola venovaná, že si ani nevšimol, keď Remus vyšiel von z domu, aby sa vonku nadýchal čerstvého vzduchu.

Harry smutne pokýval hlavou a nasledoval Remusa von. Muž stál na vzdialenom konci verandy a zamyslene sa díval hore na sivú oblohu. Prichádzala ďalšia prudká snehová búrka.

„Si v poriadku, Remus?“ opatrne sa spýtal Harry.

Remus sa obrátil a hodil po ňom pohľad a Harrymu sa na moment zdalo, že mužove jemné jantárové oči v studenom svetle preblesli na žlto. Harryho vlastné oči sa za hrubými okuliarmi rozšírili. Vlkolak sa rýchlo obrátil preč.

„Áno, som, Harry,“ povedal stiahnutým hlasom.

„Je víla,“ vysvetľoval pre prípad, že by to vlkolak nevedel. Bol si celkom istý, že Remus sa ešte predtým s Fleur v živote nestretol, aj keď o nej už musel niečo počuť z Trojčarodejníckeho turnaja. „Nemôžu si pomôcť.“

„Je len polovičná víla,“ opravil ho Remus. „Vlkolaci majú veľmi citlivý čuch. A čo sa týka toho, že si nemôžu pomôcť, môžu si s tým poradiť, ak sa tak rozhodnú. Teba ani Arthura neovplyvnila.“

Harry len mykol plecom. „Neviem prečo. Nikdy ma skutočne neovplyvňovala. A myslím, že Arthur je skrátka...“ takmer povedal „príliš zamilovaný do svojej ženy, než aby si to všimol“, keď si uvedomil, že to by to bolo dosť odsudzujúce vzhľadom na Siriusovo správanie.

„Áno, Arthur je,“ povedal Remus napriek tomu, že Harry nedokončil vetu.

„Len som tým myslel...“ Harry prestal v polovici vety a Remus si povzdychol.

„Siriusa tiež neovplyvňuje vílí šarm,“ povedal mu vlkolak. „Je príliš mocný čarodejník na to, aby ho také niečo obťažovalo a v jeho animágovskej podobe to naňho aj tak nemá žiaden vplyv. Správa sa tak skrátka preto, lebo ho to baví. Je rád stredobodom pozornosti a baví ho, že jeho hladká krásna žena, zatiaľ čo ostatných mužov v miestnosti ignoruje.“

„Ale aj tak žiarliš,“ povedal ticho Harry.

Remus sa ohromene pozrel hore a potom sa prekvapivo začervenal z rozpakov. „Ako si...“

„Vidím ten spôsob, akým sa vy dvaja na seba dívate,“ povedal mu Harry. „A videl som aj to, ako s tebou flirtuje. Len ťažko by som si mohol nevšimnúť – to, ako sa ťa stále dotýka. Všetky tie zvodné vyjadrenia.“

„Tebe to nevadí?“ opýtal sa váhavo Remus.

„Jasné, že nie,“ uistil ho Harry. „Myslím, že je to úžasné. Vy dvaja skrátka patríte k sebe.“

Remus len smutne mykol plecom. „O tom ja nič neviem,“ zamrmlal si pod nos.

„Máš ho rád, však?“ zatlačil naňho Harry.

„Je to zložité,“ povedal mu Remus so smutným pohľadom v očiach.

„Lebo si vlkolak,“ prikývol Harry. „Ja viem. A aj Sirius to vie.“

Remus zagánil smerom k domu. „Keby tomu skutočne rozumel, tak by tam nerobil zo seba blázna. Nemá ani poňatia, aké ťažké je ovládať teritoriálne inštinkty vlka. To dievča je sladké, nevinné a veľmi zamilované do Billa Weasleyho a jediné, na čo ja dokážem myslieť je to, že tam pôjdem a odtrhnem jej ruky za to, že sa dotýkala Siriusa.“

Jeho slová potvrdili Harryho podozrenie, vysvetľovali ten záblesk žltej, ktorý pred chvíľou videl v mužových očiach. Remus bol jeden z najpokojnejších, najjemnejších mužov, akých kedy poznal, ale ešte stále to nemenilo fakt, že mal hlboko v sebe ukrytú beštiu. „Už ti niekedy napadlo, že práve preto sa Sirius tak správa?“ premýšľal Harry.

Remus sa naňho šokovane pozrel. „Čo tým myslíš?“

„Remus, on ti bezvýhradne verí. Vie, že nikomu neublížiš – že nevypustíš vlka von. Dočerta, ešte aj v tú prvú noc, keď som ho stretol a ty si sa zmenil na vlka priamo pred nami všetkými sa ťa najprv pokúsil prehovoriť v ľudskej podobe. Aj napriek tomu, že vedel, že si si nezobral svoj elixír, ešte stále veril srdcu muža v tvojom vnútri. Ale máš pravdu, Sirius je rád stredobodom pozornosti – napadlo ti niekedy, že sa tým snaží dosiahnuť, aby si žiarlil a venoval mu rovnakú pozornosť, akú mu venuje Fleur?“

Remus vyzeral byť tou predstavou ohromený. „Harry, nie je skrátka bezpečné, provokovať vlkolaka aby žiarlil. Sme buď pokojní, alebo rozzúrení. Medzitým nič nie je.“

„Nikdy som nepovedal, že je to múdry plán,“ pripustil Harry. „Ale tu sa rozprávame o Siriusovi. Koná impulzívne. Daj mu šancu a možno že raz dospeje.“

Remus sa naňho láskavo usmial. „Vieš, toto je zábavné – teraz si mi veľmi pripomínal Jamesa, keď mal jeden zo svojich dospelých chvíľ. Veľmi dobre vedel rozdávať rady.“

Harry sa potešene usmial. „Nechaj ma hádať, naozaj zle však rady prijímal.“

„Presne tak,“ zasmial sa Remus. „Možno, že preto mu trvalo takmer až sedem rokov, než sa tvoja mama s ním začala vôbec rozprávať.“

Počuli, ako sa predné dvere domu otvorili a o malú chvíľu sa von vyhrnul veľký čierny pes a obzeral sa dookola s nádejným výrazom. Šťastne začal mávať chvostom, keď zazrel Remusa a Harryho, aj keď Harrymu sa zdalo, že v spôsobe, akým skláňal uši je niečo ospravedlňujúce, keď sa k nim dvom rýchlo približoval. „My o vlku,“ zašomral Remus, jeho hlas takmer dosť nízko na to, aby sa to dalo nazvať vrčaním.

Tichošľap si sadol dolu a nádejne sa díval hore na nich dvoch. Jeho chvost dychtivo mlátil na drevenej verande.

„Páčilo sa ti stretnutie s Fleur?“ spýtal sa Remus zdanlivo jemným tónom.

Psov chvost spomalil mávanie, aj keď sa jeho uši zvedavo vztýčili. „Áno, som si istý,“ povzdychol si Remus. Poklepal Harryho po pleci. „Idem na prechádzku. O chvíľu som späť.“ A s tým zišiel z predných schodov verandy a pobral sa naprieč poľom. Tichošľap ho trúchlivo sledoval.

„Choď za ním,“ zasyčal Harry na psa. Tichošľap okamžite zastrihal ušami a pozrel sa na Harryho. Harry prevrátil očami. „Dobrotivé nebo, si beznádejný prípad! Choď za ním. Máš byť človekov najlepší priateľ – nuž, choď a dokáž to.“

Tichošľap už viac povzbudenia nepotreboval. S dychtivým štekotom sa rozbehol cez pole, aby dostihol miznúcu postavu Remusa. Keď ho dostihol, zľahla sa obtrel o mužovu nohu a potom okolo neho tancoval na snehu, radostne štekal, akoby sa hral nejakú úžasnú hru.

Remus naňho chvíľu gánil, a potom Harry videl, ako potriasol hlavou a usmial sa na vyvádzaní psa. Na Harryho prekvapenie sa Remus zohol a zdvihol zo snehu paličku, ktorú hodil pred seba. Tichošľap sa za ňou pobral a rozšantene štekal.

Harry sa na tom zasmial. Čudné – veľmi čudné. Ale domnieval sa, že ich vzťah takto dobre fungoval. S úsmevom sa vrátil späť do tepla domu a zanechal vlka a psa, nech si veci medzi sebou vyriešia sami.

------------------------------------

Autorská poznámka : Sorry, že tu bolo tak málo Severusa. On sa nakoniec aj ukáže. Chudák Sirius – neviem, či sa niekedy poučí. Ale svojím vlastným spôsobom sa snaží. A ako Harry povedal, má pre nich zaujímavé Vianočné prekvapenie. A zatiaľ čo Harry celkom presne nechápe svoj vzťah so Severusom, začína si uvedomovať, že nejaký vzťah má a že väčšinou je dosť pozitívny.

Ďakujem vám všetkým za vaše úžasné recenzie – naozaj rada si ich čítam.

09.07.2008 13:16:47
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one