Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Anna Grangerová nervózne stála vedľa svojho manžela Michaela. Obaja mali prehodené cez plecia batohy s vecami na prespanie a obaja trochu znepokojene hľadeli na starú topánku, ktorá trónila v strede ich stola. Bolo to „prenášadlo“, vysvetlila im v liste Hermiona. Len toto ráno im tú topánku priniesla veľká hnedá sova, ktorá si rada zobrala plátok slaninky ako odmenu za donášku.

„Takže sa toho len dotkneme?“ opatrne sa spýtal Michael.

„Tak nám to v liste povedala Hermiona,“ prikývla Anna. Boli na Vianoce pozvaní na nejaké miesto nazývané Brloh. Teraz bol 23-tí December a oni mali podľa rozvrhu ísť na cestu presne jednu minútu po dvanástej na obed. Teraz bolo dvanásť. Obaja by už veľmi radi videli svoju dcéru a boli tiež radi, že konečne budú mať dosť času spoznať rodinu o ktorej sa domnievali, že do nej jedného dňa bude patriť, ak vzali do úvahy jej obšírne opisy Ronalda Weasleyho. Jej listy boli vždy informatívne, detailné, spolu s jej prospechom v škole a akýmikoľvek drobnými novinkami zo sveta čarodejníkov, o ktorých mala pocit, že by mali vedieť. A dosť často hovorila o Harrym, aj o jej neustálom znepokojení a obavách o toho úbohého chlapca. Ale jej opisy Harryho boli vždy sesterské – na druhej strane, Ron bol stále šikovne spomínaný poznámkami len tak mimochodom. A jej mama vedela čítať aj medzi riadkami – poznala srdce svojej dcéry a už dávno mala podozrenie, že ryšavý chlapec jej ho ukradol.

„Nuž, domnievam sa, že by sme to mali skúsiť,“ povzdychol si Michael. Obaja sa s úzkosťou načiahli a dotkli sa topánky. O sekundu neskôr cítila Anna ťahavý pocit v žalúdku a než stihla zhíknuť od prekvapenia, odtiahlo ju to preč z jej domu v Londýne. Svet sa okolo nich rozmazal a o malú chvíľu neskôr zase zaostril. Už neboli tam, kde boli predtým.

Anna mala len malú dezorientovanú chvíľku na to, aby si všimla, že teraz stáli v tak trochu zastaralo vyzerajúcej obývačke s tým najväčším krbom, aký kedy videla, keď začula výkrik „Mama!“ a jej dcéra sa hodila na privítanie do jej náruče.

Nasledujúcich desať minút bola jedna veľká hmla, keď jej bolo predstavené veľké množstvo ryšavcov, spolu s Ronom a Harrym. Samozrejme sa už viackrát predtým stretla s Arthurom a Molly, keď išla s Hermionou nakupovať do Šikmej uličky, ale bolo to iné, keď bola hosťom v ich dome.

Čo sa týkalo samotného domu – logika hovorila, že by nemal vôbec stáť. Architektúra vôbec nevyzerala byť spoľahlivá – najmä schody, ktoré naozaj vyzerali, že idú kade - tade, teda okrem jednoduchého faktu, že išli „hore“. Izba, v ktorej zostávali, prekvapivo pokrytá hýbajúcimi sa plagátmi, sa zdala byť vnútri väčšia než vyzerala byť zvonka. A zdalo sa, že okno, ktoré stálo čelom k prednej časti domu a malo zhora ukazovať cestu, ponúkalo veľmi pekný výhľad na Moherské bralá v Írsku.

Keď sa už usadili v izbe a vybalili si veci na tie dve noci, ktoré tu zostávali, jej dcéra a mladá Ginny Weasleyová zaviedli Annu dolu do kuchyne, kde jej Molly pripravila šálku čaju, zatiaľ čo dokončovala obed pre tú hŕbu ľudí, čo mala vo svojom dome. Anna v tichom údive sledovala, ako žena viedla viaceré prísady do jedál a kuchynské nástroje kývnutím prútika.

Kuchyňa sa Anne vôbec nezdala známa – rozoznávala v nej len málo z nástrojov. Jej vlastná kuchyňa bola vybavená všetkými modernými príslušenstvami, aké boli ľudstvu známe – dokonca aj zopár takých, na ktorých skutočné použitie ešte stále sama neprišla. Ale kuchyňa Molly Weasleyovej vyzerala byť aspoň z pred dvesto rokov – tamto v rožku miestnosti to bola určite maselnica. Samozrejme, keď sa miešačka začala s malým napomenutím od Molly miešať sama od seba, Anna predpokladala, že výsledok bude oveľa lepší než tie spracované kocky masla, ktoré ona kupovala v obchode. V miestnosti tiež nevidela nič, čo by sa podobalo na chladničku – Molly skôr len vždy otvorila nejakú ľubovoľnú komoru a rôzne potraviny vytiahla rovno z nej. V jednej chvíli bola komora naplnená chladeným mliekom, v druhej z nej Molly vyťahovala horúci koláč, z ktorého sa ešte parilo. Bolo to všetko veľmi znepokojivé – ako niečo vystrihnuté zo sna.

Sledovala svoju dcéru, ako pomáha Molly s rôznymi prácami v kuchyni. Vôbec sa nezdala byť vydesená zo všetkých tých zvláštností, s ktorými nevyrastala; Hermiona vyzerala byť v tomto prostredí ako doma. Zdalo sa, že jej dcéra tu rozkvitá, rovnako ako od toho osudného dňa, keď jej prišiel sovou list z Rokfortu. Anna bola rada, že je jej dcéra tak šťastná vo tomto svete, ktorý si vybrala.

Ale aj napriek všetkej tej radosti v tomto zvláštnom malom dome, Anna vedela, že toto všetko má aj svoju temnejšiu stránku, ktorá bola zjavná, keď si na obed všetci sadli k stolu a ona si uvedomila, že jej manžela usadili vedľa muža, ktorého znova a znova vídavala vo večerných správach ako seriálového vraha na úteku. Sirius Black, ak si správne spomínala na meno.

Samozrejme vedela, že ten muž je nevinný – Hermiona jej vyrozprávala celý príbeh. Vedela tiež, že ten muž, čo sedí vedľa neho musí byť ten milý učiteľ, profesor Lupin, ktorého si Hermiona tak vysoko cenila. Bol vlkolak, ak mala veriť tým príbehom a ona nevidela žiaden dôvod, prečo by jej dcéra mala klamať.

A neďaleko od nich bol mladý Harry, s tou slávnou jazvou na čele, ktorá tam stála ako jasná pripomienka hrozby visiacej nad oboma ich svetmi.  Domnievala sa, že počula len zlomok zo skutočných príbehov, do ktorých sa zaplietla jej dcéra a vedela, že Hermionine blízke priateľstvo s týmto chlapcom znova a znova ohrozovalo jej život.

Tiež začínala nejasne chápať pomocou listov od jej dcéry, že práve kvôli tomuto chlapcovi bola táto skupina ľudí takpovediac srdcom čarodejníckeho sveta – boli dôležití vo veľkej schéme vecí. A jej dcéra, len vďaka známosti, sa stala akousi legendou vďaka vlastným schopnostiam. Už len to, že videla meno svojej dcéry v tej obrovskej hrubej knihe, ktorú jej Hermiona ukázala minulé leto – „História Rokfortu“ – ju presvedčilo o tom, že sa dejú veci, ktorým nikdy nebude plne rozumieť. V tej knihe, ktorá sa dopisovala sama ako jej povedala Hermiona, boli zapísané niektoré dobrodružstvá, do ktorých sa zaplietla jej dcéra, Ron a Harry. Bolo to zvláštne, keď si pomyslela, že vo svete o ktorom takmer nič nevie sa jej dcéra stala slávnou.

Neskôr toho večera sa pridala k ostatným v obývačke. Posadali si okolo obrovského krbu (vyzeral, akoby v ňom mohlo vedľa seba stáť niekoľko ľudí) a rozprávali sa o niektorých udalostiach, ktoré sa diali vo svete, ktorému ani ona ani Michael plne nerozumeli.

„Takže koľko toho vlastne muklovkské ministerstvo vie o tom chlapíkovi Voldemortovi?“ pýtal sa Michael. Anna videla, ako viacerými ľuďmi myklo pri spomenutí mena temného pána a Michael sa rýchlo ospravedlnil. „Prepáčte – myslel som, o Veď Viete Kom.“ Ani jeden z nich skutočne nechápal tie povery, ktoré spôsobovali, že toľko ľudí sa bálo vysloviť to meno.

„Viaceré kľúčové osobnosti z muklovského ministerstva pravidelne stručne upovedomujeme o udalostiach v čarodejníckom svete,“ vysvetľoval Arthur. „Ale sú si veľmi dobre vedomí faktu, že aj tak nie je toho veľa, čo by mohli spraviť, aby tieto veci ovplyvnili. Vyzerá to tak, že sa každý rok snažia uvaliť na čarodejnícky svet nejaké nové kontrolné nariadenia, ale keď príde isté k istému, väčšina z čarodejníckeho sveta si to ani nevšimne.“

„Ako si to môžu nevšimnúť?“ spýtal sa Michael. „Chcem tým povedať, nemusí snáď každý obyčajný čarodejník alebo čarodejnica rešpektovať zákony tak ako každý mukel?“

„Čarodejnícke zákony, Michael,“ vysvetľoval Remus. „Vlastne len malé percento čarodejníckej populácie sa vôbec dostane do kontaktu s muklami. Myslím tým, bolo by dosť smiešne očakávať od čarodejníkov, aby si všímali dopravné zákony, keď neriadia autá. A ťažko by si asi mohol očakávať od mukla, že si bude všímať premiestňovacie zákony, keď ani len nevedia, že niečo také je vôbec možné.“

„Dobre, ale čo sa stane, ak sa tieto zákony dostanú do konfliktu?“ spýtala sa Anna. Z toho listu, čo jej poslala Hermiona začiatkom školského roka, bola veľmi zvedavá na Harryho. Zistenie, že Harryho týrala vlastná rodina bol srdcervúci – a rovnako šokujúca bola aj reakcia čarodejníckeho sveta. Jasne videla svadobnú obrúčku na prste mladého Harryho a nechápala, ako mohli oženiť tak mladého chlapca. A ak mala veriť Hermione, ešte k tomu ho oženili s mužom – jedným z ich profesorov. Tá predstava sa jej ani v najmenšom nepáčila. Vlastne celkom dúfala, že ten príbeh nepochopila správne.

„To záleží na tom, o akých zákonoch hovoríš,“ povedal jej Arthur. „Ak sa týka čarodejníka, prednosť má čarodejnícke právo. Nemôžeš od muklovských správnych orgánov očakávať, aby zatkli čarodejníckeho kriminálnika. Vo väčšine prípadov by to ani nebolo možné. A muklovké väznice by určite žiadneho čarodejníka ani čarodejnicu neudržali na dlho.“

„Ale kto je za to všetko zodpovedný?“ zmätene sa spýtal Michael. Jej muž mal veci vždy rád priamočiaro a usporiadane, niečo, čo zdedila aj ich dcéra. „Myslím tým, viem, že máte ministra mágie, ale nezodpovedá sa on aj tak nakoniec predsedovi vlády a parlamentu?“

„Ah, už vidím, čo vás mätie,“ prikývol Arthur, aj keď hodil očkom po Remusovi, ako by odovzdával slovo bývalému profesorovi. „Pracujem síce na ministerstve, ale obávam sa, že toho naozaj veľa o muklovskej vláde neviem.“

„Jednáte pod nesprávnou domnienkou, že čarodejnícka Veľká Británia je rovnakou krajinou ako muklovská Veľká Británia,“ vysvetľoval Remus. „Ale ona nie je.“

Anna si všimla, že Harry vyzeral byť tou vetou tiež prekvapený. „Nie je?“ zmätene sa opýtal.

Hermiona len potriasla hlavou. „Vážne, Harry, nikdy si nedával pozor na hodinách profesora Binnsa?“

„Na hodinách profesora Binnsa nikto nedáva pozor,“ protestoval Harry. „Niečo zaujímavé sa stane len vtedy, ak zabudne kde je a začne sa prepadávať cez dlážku.“

Anna sa pri tomto zachvela. Profesor Binns bol ten profesor - duch, o ktorom jej hovorila Hermiona – mágia bola jedna vec, ale už len z predstavy ducha jej naskakovali zimomriavky. Nevedela si predstaviť, že jej dcéru učí muž, ktorý bol už dávno mŕtvy.

„Chceš tým povedať, že čarodejnícka Veľká Británia nie je súčasťou našej krajiny?“ naliehal Michael.

Remus sa naklonil dopredu a očividne prešiel do role učiteľa. Anna si všimla, ako sa Siriusove oči rozžiarili náhlym záujmom a začala sa čudovať, aký vzťah vlastne je medzi týmito dvomi mužmi. Sedeli pri sebe na gauči strašne blízko, aj keď tam bolo ešte stále dosť miesta, aby sa posunuli.

„Aj napriek faktu, že Veľká Británia, ako ju vy poznáte tu bola už veľmi dlhú dobu, vláda, ktorá ju kontroluje je naozaj pomerne mladá,“ informoval ho Remus. Michael sa zmätene zamračil. „Chcem tým povedať, že ešte nie tak dávno ste mali monarchiu.“

Michael prikývol, ako by uznával ten argument, aj keď si Anna nebola istá, čo mohol Remus myslieť tým „nie tak dávno“. Jej sa to zdalo byť dobre dlhá doba.

„Ale naša spoločnosť s jej terajšou formou vlády tu existuje vo Veľkej Británii už hodne dlho. My predpokladáme, že naša „moderná“ forma vlády bola schválená Merlinom pred vyše 1500 rokmi. Ale pred týmto naša spoločnosť na Britských ostrovoch rozkvitala prakticky nezmenená niekoľko tisícročí.“

„Tá istá vláda?“ šokovane sa spýtal Michael, ako by tá samotná myšlienka bola nepochopiteľná.

Remus prikývol. „A je v tom ešte viac než toto. Musíš pochopiť, že vy ako muklovia ste v konečnom dôsledku riadení súborom zákonov, ktoré ste si spísali na papier. Zatiaľ čo tieto zákony majú určité základné všeobecné pravdy, ktoré ich podporujú, stále sú to len slová na papieri. Dajú sa rôzne vyložiť a môžu byť zmenené alebo zrušené podľa toho, kto má v rukách moc. Čarodejnícky svet je však riadený súborom zákonov, ktoré sú podporené mágiou. Nemôžu byť zmenené, nedajú sa inak si vysvetliť a nedá sa ich ani ignorovať. Tieto zákony vládli našej spoločnosti dávno predtým, než boli vôbec postavené Veľké pyramídy v Egypte.“

Michael sa na tomto zamračil. „Tomu nerozumiem. O ktorých zákonoch to tu hovoríš? Určite nie o premiestňovacích zákonoch alebo vekovej hranici na povolené používanie mágie.“

„Nie, samozrejme že nie,“ zasmial sa Remus. „Tieto zákony sú oveľa vyššie a tajomnejšie. Napríklad, vesmír má duálnu povahu, ktorá sa nedá ignorovať. Ku každému dobru existuje nejaké zlo, ku každému životu zas smrť.“

„Každá akcia vyvolá reakciu,“ chápavo prikývol Michael. „Ale to sú len základné fyzikálne zákony. To nie je forma vlády.“

„Pre nás je,“ vysvetľoval Remus. „Táto dualita ovplyvňuje naše životy veľmi zásadným spôsobom, ktorý sa nedá poprieť. Napríklad vieme, že každá duša, ktorá existuje má aj svoju spriaznenú dušu. Ak sa tieto dve duše nejakým zázrakom v tomto živote nájdu, vieme, že ich od seba nesmieme oddeliť. Ak by sme tak spravili, vznikol by chaos. Prinieslo by to obrovskú bolesť a nešťastie, ktoré by nakoniec oslabilo našu spoločnosť. Následne sú naše zákony o manželstve oveľa odlišné od tých v muklovskom svete.“

„To preto sa vám podarilo oženiť Harryho za iného muža?“ prekvapene sa spýtala Anna.

Keď Remus prikývol, Harry šokovane zbledol a ostro sa pozrel na vlkolaka. „Kryštál manželstva! On nachádza spriaznené duše?“

Remus znova prikývol. „To je jeho účel.“

„Snape!“ zvolal Harry ohromený údivom a bol tak šokovaný, že nenachádzal slov – Anna si pamätala, že Snape bolo meno muža, s ktorým sa oženil.

Sirius sa rýchlo načiahol a potľapkal Harryho po pleci. „Len pokoj, Harry. Spriaznené duše nijako nesúvisia so všetkými tými romantickými táraninami, o ktorým sa dočítaš v muklovských romantických románoch. Má to viac spoločné s magickou rezonanciou a s tým, ako vaše magické moci reagujú jedna na druhú. Ani nespomínajúc principiálne vlastnosti vašich individuálnych psychík a ako do seba zapadajú. Súrodenci môžu byť spriaznené duše a  nikdy medzi nimi vôbec nemusí byť nič romantického.“

Zdalo sa, že Harry sa upokojil, aj keď ešte stále vyzeral byť trochu rozrušený tou predstavou.

„Okej,“ napredoval Michael. „Máte tieto prastaré zákony, ktoré riadia vašu spoločnosť – ktorá si ich nakoniec nejako vysvetľuje. Znie to, ako by im podliehal celý čarodejnícky svet bez ohľadu na to, k akému národu patrí.“

„Správne,“ súhlasil Remus. „Ale tieto zákony nie sú vysvetľované, ale len presadzované a to má na starosti skupina, ktorá mala za tie roky rôzne názvy – Veľká rada, Kruh starších, Ilumináti, Mudrci, rôzne ministerstvá ich v dnešnej dobe volajú Medzinárodná konfederácia čarodejníkov.“

„To je v záhlaví listov od profesora Dumbledora!“ zvolal Ron a vyzeral byť šťastný, že môže niečo poznamenať.

Remus znova prikývol. „Áno, Albus je členom,“ súhlasil. „Konfederácia sa skladá z najmocnejších a najstarších rodín v čarodejníckom svete. Oni sú v konečnom dôsledku finálnou autoritou v našej spoločnosti.“

„Ak to je takto, tak prečo potom musí riaditeľ robiť to, čo mu povie minister mágie a správna rada?“ protestoval Ron.

„Lebo Albusovi by ani vo sne nenapadlo, aby sa miešal do každodenného riadenia jednej krajiny,“ vysvetľoval mu Remus. „Konfederácia sa len málo stará o bežný chod sveta. V skutočnosti môžu prejsť desiatky rokov bez toho, aby sa členovia čo i len raz stretli. Namiesto toho je každodenný chod každej krajiny riadený ich verziou ministerstva mágie a tie čarodejnícke formy vlády sú suverénne sami o sebe a nemajú čo dočinenia s muklovským svetom.“

„Rozoznávajú aspoň tie isté hranice krajín ako v muklovskom svete,“ chcel vedieť Michael a vyzeral byť týmito predstavami šokovaný. Anna si všimla, že zatiaľ čo Harry vyzeral byť totálne vyvedený z miery, zdalo sa, že Hermiona tomu všetkému už rozumie.

„Oh, pre Merlina, nie,“ zasmial sa Remus. „Myslím tým, vedeli ste napríklad, že v Británii čarodejníckeho sveta je šesť celých krajín, ktoré muklovia ešte v živote ani len nevideli?“

„Čože!“ zvolali Anna aj Michael.

„Čarodejníckemu Francúzsku ešte stále vládne monarchia – zmeškali celú revolúciu. V čase keď si začali všímať, že muklovia pobehujú hore-dole a odsekávajú jeden druhému hlavy si už dávno umyli ruky nad muklovským svetom a stiahli sa do nezmapovateľných provincií. Čarodejnícke Rusko a Čína nielen že prepásli príchod komunizmu, nikdy ani len nedefinovali národné hranice po rovnakých trasách. Celá tá časť sveta je rozkúskovaná na stovky malých kráľovstiev, ktorým vládnu rôzni generáli a dobyvatelia. Veľká časť toho územia je ešte stále kontrolovaná potomkami Huna Atilu.“

„Čarodejnícky Egypt má ešte stále faraóna,“ nápomocne pridal Bill.

„A čarodejníckej Indii vládne rodina Rakšašov – bytosť, ktorá je z časti človek, z časti tiger,“ dodal Charlie. „Viacerí vodcovia v častiach Ázie tvrdia, že majú v sebe dračiu krv.“

„A potom je tu Amerika,“ pokračoval Remus. „Naša história tu v Británii je plná príbehov starých tisícky rokov o magických ľuďoch, ktorí odplávali na západ s úmyslom nájsť mystický prístav. V tom čase, keď mukel Kolumbus dosiahol Americké pobrežie, tam čarodejníci žili už tisíce rokov. Dnešná muklovská vláda si je vedomá existencie čarodejníckeho sveta, ale aj tak s nimi komunikujú len málo. Jeden z ich zakladateľov, Benjamin Franklin s nimi spísal dohodu, ale tá sa z najväčšej časti skladala z „neobťažujte nás a my nebudeme obťažovať vás“.“

„Človeče, naozaj by som mal začať dávať väčší pozor na hodinách dejín,“ zamrmlal Harry.

„Konečne!“ zvolala Hermiona a jej rozhorčenie všetkých rozosmialo.

Ešte dobre dlho sa bavili o spletitosti čarodejníckeho sveta. Nakoniec sa Anna spýtala otázku, ktorá jej najviac ležala v mysli. „A ako teda nakoniec zapadá temný pán a jeho nasledovníci do rôznych čarodejníckych vlád? Čo je jeho konečným cieľom?“

Všetci sa pri tomto zatvárili nepríjemne a zdalo sa, že si nie sú istí, ako odpovedať. Prekvapivo prehovoril Harry. „Voldemort chce ovládnuť svet – celý svet bez ohľadu na to, či je čarodejnícky alebo mukelský.“

Oboje, použitie zakázaného mena aj opis toho, čo chcel spraviť spôsobili, že sa všetci Weasleyovci zachveli.

„A nie je nič, čo by mohol muklovský svet spraviť, aby ho zastavil?“ spýtal sa Michal a chcel si potvrdiť, čoho sa obaja obávali. Už vyše roka čítali v novinách o rôznych nevysvetliteľných úmrtiach – už dlho sa domnievali, že sú prácou smrťožrútov aj napriek vyhláseniam novín, že ich spáchali neznámi teroristi.

„Voldemort verí, že ani čarodejnícky svet nemôže spraviť nič, čím by ho zastavil,“ dodal Harry.

„Dokáže ho čarodejnícky svet zastaviť?“ prestrašene sa spýtal Michael. Harry sa pri tomto smutne usmial a odvrátil. Sirius sa znovu načiahol a zobral chlapcovu ruku do svojej.

„My všetci samozrejme urobíme, čo len bude v našich silách,“ informoval ich Sirius a jeho odpoveď znela veľmi odhodlane. Pri tomto sa Remus aj viacerí ostatní načiahli a potľapkali Harryho po pleci, ako by mu ponúkali tichú podporu. Anna si všimla, že Hermiona tak spravila ako jedna z prvých a  išlo jej zlomiť srdce pri tom geste. Pochopila, čo tým všetci myslia – čarodejnícky svet z nejakého dôvodu od tohto chlapca očakával, že zastaví Voldemorta, a jeho priatelia aj rodina to všetci vedeli. Anna si nevedela ani len predstaviť ten  nátlak; mohla sa len modliť, že ten chlapec tú ťažkú úlohu zvládne. Že sa mu nejakým spôsobom podarí zachrániť aspoň jeden z ich svetov.

-------------------

Autorská poznámka: Pokiaľ ja viem, mená pána a pani Grangerovcov nikdy neboli spomenuté, takže som ich nazvala Anna a Michael. Keďže som vedela, že táto kapitola nebude oveľa viac než opis, pomyslela som si, že by bolo zábavné vidieť celú vec očami dvoch nezasvätených ľudí.

A teraz, koľkí z vás si myslia, že tento vzťah spriaznených duší medzi Harrym a Severusom bude ten súrodenecký typ? (poznámka prekladateľa : ja určite nie ^_^ ) Sirius môže samozrejme dúfať, ale ja si myslím, že Harry si začína uvedomovať, že veci sú odlišné než ako si ich predstavoval.

V ďalšej kapitole sa objaví Severus – a chcela som niečo spomenúť o tom usporiadaní miest na spanie, keďže sa toľkí z vás spýtali. Molly dala Harryho spolu s Ronom, keďže Harry tam bol dávno predtým, než sa objavil Severus. A povedzme si na rovinu, Harry tam naozaj je na to, aby mohol tráviť čas so svojimi priateľmi, takže prečo by nemal zostať s Ronom.

Ale plánuje dať Severusa do Percyho izby – samého. Všetci ostatní sa o izbu s niekým delia – len Snape nie. Molly je tu vlastne dosť chytrácka – vie presne, prečo sa vlastne Harry a Severus zobrali. A rozhodne sa nepôjde spýtať, ako sa ich vzťah vyvinul. Tým, že dala Snapa do samostatnej izby, prenechala celé rozhodnutie na Snapovi a Harrym. Harry si môže na jednu noc vymeniť izby, ak si to praje – alebo môže zostať s Ronom bez toho, aby z toho tak či onak niekto robil vedu.

09.07.2008 13:17:40
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one