Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Harry strávil väčšinu štedrého dňa hraním čarodejníckych, ako aj muklovských hier spolu s Ronom a Hermionou. Búrka, ktorá sa k nim už dlhšie blížila priletela s obrovskou silou a bola príliš zima na to, aby šli von. Ale aj tak im deň závratnou rýchlosťou uletel.

Aspoň sa mohol tešiť zo šance spoznať Grangerovcov. Keďže vyrastal u muklov, vedel pochopiť kultúrny šok, ktorý práve zažívali a spolu s Hermionou sa úžasne tešili, že im môžu ukázať niektoré výhody čarodejníckeho sveta. Dokonca aj niečo také jednoduché ako rozsvietiť svetlo v spálni, keď odišli hore do postele ich skľučovalo, keďže nemali ani len potuchy, čo robiť, keď nikde nemali vypínač.

Hermiona im dala viacero malých čarodejníckych svetiel, aby sa nemuseli obťažovať so sviečkami. Potom ich použitím kúzla prispôsobila tak, aby sa automaticky rozsvietili a zase zhasli kedykoľvek jeden z Grangerovcov zatlieskal rukami. Pri tejto predstave sa Grangerovci aj Harry rozosmiali, zatiaľ čo sa na nich zvyšok domácnosti zmätene díval.

„Je to muklovská vec,“ povedal im jednoducho Harry, ktorý si nebol istý, či chce zachádzať do detailov o tom, ako muklovksý „tlieskač“ pracoval. Arthur by bol až príliš dychtivý si jeden z nich zaobstarať.

Tiež vychutnával hodinu dejín z minulej noci, aj keď ho trochu znepokojoval objav, že Snape je v skutočnosti jeho „spriaznená duša“. Vôbec spolu nevychádzali tak ako tie spriaznené duše z tých bláznivých romantických románov, nad ktorými sa rozplývala jeho teta. Bol si celkom istý, že nepochopil správne ten pojem. Ale aj tak sa minulú noc naučil od Remusa viac, než za celé tie roky na hodinách profesora Binnsa. Čudoval sa, či Remusovi dovolia vrátiť sa na Rokfort učiť. Mal na to prirodzený talent a zdalo sa, že takú prácu aj miluje.

Neskôr popoludní sa prichytil, ako sa stále tak trochu znepokojene pozerá von z okna na cestu .

„Stalo sa niečo, Harry?“ spýtal sa Ron z gauča, kde momentálne dával Siriusovi poriadnu nakladačku v čarodejníckom šachu.

„Severus sľúbil, že dnes príde,“ vysvetľoval Harry. „Myslel som si, že by tu o takomto čase mal byť.“ Už sa stmievalo a on začínal mať obavy, že muž na svoj sľub zabudol. Bol prekvapivo nadšený, že uvidí svojho muža – zistil, že aj napriek všetkej zábave, ktorú si užil mu chýbal jeho sarkastický humor.

„Snape sem príde?“ zvolal Sirius a vyzeral byť tou predstavou zdesený. Harry sa otočil a prepichol svojho krstného otca pohľadom.

„Povedal som ti, že áno,“ pripomenul mu.

„Myslel som si, že žartuješ,“ zamrmlal si Sirius. „No už len to sme potrebovali – Ebenezer Scrooge, aby nám rozžiaril naše životy.“

„Tichošľap, sľúbil si, že sa budeš správať slušne,“ pripomenul mu Remus, ktorý práve prišiel do izby z kuchyne.

„Naozaj?“ pochybovačne sa spýtal Sirius. „To neznie ako niečo, čo by som spravil. Si si istý?“

„Áno,“ dôrazne zahlásil Remus. „Ak si pamätám správne, povedal si niečo v tom zmysle ako „sľubujem, že budem k Snapovi milý, ak ma necháš spať v posteli“,“

Jeho slová boli vcelku prekvapivé a Harry aj Ron sa obaja takmer zadusili ohromeným smiechom. Na druhej strane Sirius vyzeral byť, na Harryho veľké prekvapenie, po tejto vete dosť pohasnutý. „Áno, ale nemyslel som tým, že ty budeš spať namiesto toho na gauči,“ zamrmlal si, čo Harryho rozosmialo ešte viac.

Remus len mykol plecom, keď sa posadil do jedného z kresiel v blízkosti kozuba. „Nespresnil si to. A sľub je sľub.“

„Fajn,“ nadúval sa Sirius, keď posunul svoju kráľovnú po šachovnici, pričom mu ju Ronov strelec pri ďalšom ťahu rozmlátil na kusy. „Oh, vidíš, teraz som kvôli Snapovi prehral hru!“ zvolal.

„Prehrával si tú hru dávno predtým, než sme vôbec Snapa spomenuli,“ poukázal Ron. „Si príšerný hráč.“

„Som veľmi dobrý hráč,“ hádal sa Sirius. „Len sa mi nehrá dobre práve takto.“

„Ako „takto“?“ zmätene sa spýtal Ron.

„Keď musím premýšľať o všetkých tých ťahoch,“ vysvetlil Sirius. „Mám radšej pravidlo jednej sekundy.“

„Pravidlo jednej sekundy?“ zamračil sa Ron a hodil pohľad na Harryho, ktorý len mykol plecom. Remus sa zachechtal a potriasol hlavou.

„Jedna sekunda medzi ťahmi,“ povedal mu Sirius. „Ak počas tej jednej sekundy nepotiahneš figúrkou, vzdal si sa svojho ťahu a na rade je znova tvoj protivník.“

„Ale to je... to je...“ Ron civel dolu na šachovnicu s pohľadom plným niečoho, čo sa podobalo na hrôzu. „Ako tak môžeš vôbec niečo plánovať?“

„Nemôžeš,“ uškrnul sa Sirius. „Musíš isť podľa inštinktov. Hra je potom oveľa zaujímavejšia.“

„Ešte nikdy som nepočul nič tak bláznivé,“ odúval sa Ron.

Remus sa zachechtal. „Keď sme boli ešte študenti, Albus sa snažil prinútiť rôzne fakulty, aby spolu po večeroch hrávali šachy. Nanešťastie sa ukázalo, že snažiť sa nanútiť Chrabromilčanov a Slizolinčanov, aby na nejakú dlhšiu dobu spolu ticho sedeli v jednej miestnosti a hrali hru má pekelne blízko k neuskutočniteľnému. Asi päť minút od začatia hry to Sirius alebo James alebo Severus alebo Lucius Malfoy už nevydržali a vybuchli hnevom a večer skončil krviprelievaním. A tak teda Sirius vymyslel pravidlo jednej sekundy – hry sa skončili pred uplynutím týchto piatich minút a my sme sa vyhli tým nekonečným prúdom trestov po škole, ktoré rozdávala McGonagallová.“

„Kto obvykle vyhral?“ zvedavo sa spýtal Harry. Akosi mal problém predstaviť si Siriusa, ako hrá šach s Luciusom Malfoyom.

„Vlastne boli všetci celkom pekne vyrovnaní,“ zamyslene povedal Remus. „Ale nevyhnutne skončil Peter s najviac vyhranými hrami zo všetkých. Pálilo mu to neuveriteľne rýchlo, keď mal myslieť na vlastnú záchranu.“

„Ten malý potkan,“ zavrčal Sirius a jeho tvár potemnela pri spomienke na ich dávneho priateľa. „Už vtedy som si mal uvedomiť, že s ním nie je niečo v poriadku.“

Na to nemal Remus žiadnu odpoveď.

Vonku zaznelo ostré magické puknutie, keď sa niekto primiestnil rovno pred ochranné bariéry Brlohu. Harry sa okamžite obrátil, aby sa pozrel von z okna a videl vysokú temnú postavu priamo pred bránou, ktorá stála pred cestou k domu. Podľa postoja a dlhých krokov, ktorými postava kráčala smerom k domu okamžite vedel, že je to Snape.

Harry uškŕňajúc sa vyskočil na nohy, utekal k dverám a prudko ich roztvoril. Keď sa teplé svetlo vychádzajúce z domu rozlialo v ľadovej tme zimy, Severus sa prekvapene pozrel hore, akoby bol zmätený z toho, že ho niekto tak otvorene privítal.

Harry sa naňho len usmial a všimol si jeho výzor s oveľa väčším ocenením, než by bol čakal. Po prvé muž na sebe nemal svoj klasický učiteľský habit. Jeho oblečenie sa viac podobalo tomu, čo mal na sebe v tú noc, čo išli na večeru do Briarwoodskej kúrie – kožené nohavice a čižmy, biela košeľa s tmavým, vínovo-sfarbeným dubletom a ladiaci plášť olemovaný striebornou kožušinou. Harry si obzvlášť všimol, že jeho vlasy boli čisté a rozpustené na divoko – jeden kompliment a on už sa na Harryho veľké potešenie nikdy nevrátil k svojmu predchádzajúcemu štýlu. Naposledy, keď ho niekto trucovito nazval „mastným hnusákom“, ho Harry obzvlášť upozornil, že tieto dni má hodne ďaleko od toho, aby vyzeral byť mastný. A skutočne, hoci nebol vyslovene pekný, Harry si myslel, že vyzerá prinajmenšom švihácky. Aj keď ho predstava, že by mohol mať čo i len trochu záujem o výzor svojho manžela rozrušovala na úrovniach, o ktorých nechcel ani uvažovať..

„Šťastné a veselé!“ pozdravil, keď Severus prichádzal po chodníku.

Videl, ako si ho Snape premeral pohľadom od hlavy až k pätám. „Šťastné a veselé,“ jemne mu odzdravil, aj keď v jeho očiach bolo teplo, ktoré tam nebolo, keď sa s ním naposledy rozprával. „Vidím, že si ešte stále živý a zdravý.“

„Áno,“ nezbedne súhlasil Harry. „Obmedzil som sa na päť životunebezpečných činností za deň, len aby som ťa potešil.“

„Len päť?“ rozjímal Severus. „Som poctený. Neviem si ani predstaviť tú nudu, ktorou si musel trpieť.“

Harry súhlasne prikývol. „Bolo to ťažké. Ale pani Weasleyová ma ubezpečila, že to pomáha budovať osobnosť.“

Mohol vidieť pobavenie, ktoré žiarilo v Severusových očiach. „Osobnosť? Takto to v dnešnej dobe volajú? Keď som bol v tvojom veku, som si istý, že sa to nazývalo idiotizmus.“

Harry len šťastne mykol plecom. „Oh, veď poznáš tých dnešných mladých. Žiaden rešpekt voči gramatike.“

V tej chvíli sa Molly Weasleyová objavila po boku Harryho a vrelo sa usmievala na muža stojaceho na jej prahu. „Severus! Vitaj. Poď dovnútra, preč z toho chladu.“

„Vďaka, Molly,“ prikývol Severus, keď po prvý krát vstúpil do Brlohu. Harry si všimol malý kufor, ktorý sa mu pokojne vznášal za chrbtom. Molly okamžite švihla prútikom a poslala ho hore schodmi do Percyho izby. Ozvalo sa prekvapené zhíknutie, keď mu niekto len tak-tak uskočil z cesty.

Prišli aj ostatní, aby pozdravili Snapa. Arthur a Remus boli otvorení a úprimný pri svojich pozdravoch a obaja Bill aj Charlie postúpili vpred a slušne mu potriasli rukou. Percy to zo seba doslova chrlil, ako ho vítal v Brlohu a poznamenal, že Severus bol vždy jeden z jeho najobľúbenejších profesorov. Ron, dvojičky a Ginny sa len dívali na svojho brata so zarazenými pohľadmi plnými hrôzy na tvárach.

Sirius a Severus prikývli jeden druhému hlavou na pozdrav, ale mimo toho sa inak už nepozdravili. Ale aj tak to bolo stále lepšie než otvorené krviprelievanie, dumal Harry. Grangerovci ho pozdravili slušne, aj keď trochu ťažkopádne a Harry vedel, že sa ešte stále snažia vyrovnať s faktom, že jeden z priateľov ich dcéry bol len pred pár mesiacmi prinútený zobrať si tohto muža. Bolo zrejmé, že nevedia, čo majú od neho očakávať – Hermionine opisy z predchádzajúcich rokov určite ich mysle neodľahčili, čo sa týkalo faktu, akým človekom by asi tak mohol byť.

Počas tohto všetkého bol Severus prekvapivo slušný – aspoň podľa jeho meradiel. Nikoho otvorene neurážal a bol obzvlášť vľúdny k obom Molly aj Arthurovi. Dokonca priniesol hostiteľom darček len pre nich dvoch – fľašu vína, nad ktorou obzvlášť Arthur zhíkol. Z Arthurovej reakcie a Siriusovho zdvihnutého obočia (znak, že to naňho zapôsobilo, ale nahlas to nepripustí) Harry pochopil, že víno pochádza z nejakej vzácnej vinice, ktorú asi Wealeyovci často nevidia.

Štedrovečerná večera bola veselým zážitkom so šestnástimi ľuďmi za jedným jedálnym stolom. Bolo to presne také, ako Harry očakával, že Vianoce vo veľkej rodine asi sú a vedel, že väčšinu večera strávil trochu prihlúplo sa uškŕňajúc na všetkých ľudí okolo seba. Keď dvojičky zistili, že Sirius a Remus sú v skutočnosti tí neslávne známi záškodníci, strávili s nimi väčšinu večera vymieňaním kanadských žartíkov, aj keď boli našťastie pod prísnymi príkazmi od Molly, že majú udržiavať svoje čertoviny medzi nimi štyrmi. Zvyšok hostí bol ušetrený a o to viac mohli vychutnávať výsledky. Keď videl Siriusa a Remusa s ružovými vlasmi, zatiaľ čo dvojičky mali na temenách hláv pierka a pýšili sa dlhými oslími ušami, Harry sa smial až sa za brucho chytal. Našťastie celú tu vec všetci štyria mysleli dobre, aj keď Grangerovci vyzerali, že nevedia, čo si majú myslieť.

Konverzácia po večeri bola rovnako zaujímavá. Z toho, čo sa Harry dovtípil o čarodejníckej spoločnosti, Severus sa nepohyboval v rovnakých spoločenských kruhoch ako Weasleyovci. Vlastne ani Sirius nie, ale jeho postavenie hľadaného kriminálnika momentálne menilo jeho situáciu. Zdalo sa, že Arthur bol pri tejto príležitosti nadšený, že sa môže porozprávať so Severusom o rôznych politických témach, ktoré momentálne frčali na ministerstve. Vyzeralo to, že rodina Snapovcov má vplyv na to, kto sa stane budúcim ministrom mágie.

Pri tomto tvrdení ich Harry prerušil, zmätený rovnako ako Grangerovci. „Myslel som, že ministra mágie volia do úradu voľbami,“ prehlásil. „Nebola celá tá hlúposť s adopciou práve o tomto? Fudge sa snažil získať hlasy.“

„Áno, zvolia ho voľbami,“ súhlasil Remus. „Alebo lepšie povedané zvolia niekoho, keď sa k nám dovalia ďalšie voľby.“ Už mu povedali, že ďalšie voľby sú až takmer za rok – na Halloween budúceho roka. Harry si myslel, že je neskutočne skoro, aby nejaký kandidát takto tvrdo začal s predvolebnou kampaňou. Mal dojem, že voľby sú bezprostredne blízko. Ale ako sa často v takýchto prípadoch stávalo, v čarodejníckom svete sa veci robili inak.

„To je jeden z dôvodov, prečo ľudia volia tak skoro, Harry,“ pokračoval Remus. „Ak by to jednoducho bola záležitosť „jeden človek – jeden hlas“, veci by boli oveľa jednoduchšie. Ale mi nemáme demokraciu tak, ako ju chápu muklovia.“

„Chcete tým povedať, že nie všetci vaši občania môžu voliť?“ Michael vyzeral byť tou predstavou šokovaný.

„Nie všetci naši občania by mali voliť,“ informoval ho Severus. „Vezmite si napríklad obrov – väčšina z nich ani len nie sú schopní napísať svoje meno. Mali by sme po nich chcieť, aby rozumeli zložitosti volieb? Alebo čo takto celá populácia víl – podľa zákona sa naše voľby musia konať počas noci Samhainu, ale všetky plnokrvé víly sa tej noci dostávajú do ruje. Neboli by schopné hlasovať.“

Harry zistil, že sa červená pri predstave, že niekto sa dostane do ruje a hodil pohľad bokom na Billa. Keď Bill videl jeho pohľad, len potriasol hlavou. „Je len spolovice víla,“ uistil ho. „Následne hlasuje Delacourovská rodina za veľmi veľkú skupinu ľudí.“

„Hlasujú hlavy rodín,“ povedal im Remus. „Jedna rodina dostane určitý počet hlasov, ktorý závisí od zemi, ktorú vlastnia, ich magickej moci a počet ich vazalov, ktorí im prináležia. Takže jedna z vecí, ktoré robia ministerskí kandidáti je, že sa snažia ovplyvniť aliancie medzi nižšie postavenými rodinami. Ak by boli schopní presunúť vazalov z jedného rodinného majetku do druhého, môžu ovplyvniť počet hlasov, ktoré budú hlasovať v ich prospech. Pokiaľ ja viem, Snapovci majú dokopy štyridsaťtri hlasov, ktorými môžu hlasovať v týchto voľbách.“

„Štyridsaťsedem,“ opravil ho Severus. „Získali sme hlasy Mirwadenovcov, keď sa môjmu bratovi narodil syn – je jediným mužským potomkom rodinnej línie jeho matky.“ Hodil pohľad bokom na Harryho. „Julliana,“ vysvetlil, pripomínajúc Harrymu prihlúplu ženu Claudiusa Snapa.

„A čo vy ostatní?“ zvedavo sa spýtal Michael. „Máte všetci hlasy?“

Arthur sa na tom zasmial. „Zatiaľ čo má moja rodina staré meno, nemáme k nemu priveľa zeme. Sme posledných päťdesiat rokov spojenci s rodinou Dumbledorovcov – náš hlas pôjde tak, ako to Albus uzná za vhodné.“

„Ja som posledný svojho rodu a moja rodina nebola ani čistokrvná, ani nevlastnila pôdu,“ vysvetlil Remus. „Ja nemám žiaden hlas. Ani žiadnu hodnotu ako vazal.“ Harry sa pri tomto nepríjemne zamračil, nebol si istý, či sa mu páči, ako Remus sám o sebe hovorí.

„A čo ty?“ spýtal sa Michael Siriusa – jeho fascinácia slávnym kriminálnikom bola počas posledných pár dní jasná.

Sirius sa zamračil. „Rodina Blackovcov mala štyridsaťjeden hlasov, ale nanešťastie nimi v čase, čo som bol zatvorený v Azkabane hlasovala moja sesternica Narcissa Blacková, spolu s viacerými inými hlasmi, ktoré by podľa práva nemali patriť jej. To dávalo Malfoyovcom nefér náskok pred všetkými ostatnými rodinami. Lucius má za svoju rodinu štyridsaťdeväť hlasov. Ak sa k nim pripočítajú všetky tie, ktoré si nárokovala Narcissa, boli jednou z najmocnejších rodín široko-ďaleko. To preto ministerstvo tak pohotovo prižmúrilo obe oči, keď Lucius spravil niečo zlé.“

„Ale nie je on smrťožrút?“ zhrozene zvolala Anna. „Chcete mi tým povedať, že smrťožrúti nejako ovplyvňujú, kto sa stane ministrom?“

Severus prikývol. „Zabiniovci, Averyovci, Nottovci, Crabbovci, Goylovci aj Lestrangeovci sú všetko Voldemortovi prívrženci a každý z nich má viacero hlasov, ktorými volia.“

„Ešte stále?“ zvedavo sa spýtal Harry. Páni Crabbe a Goyle boli obaja mŕtvi a pán Zabini bol zatvorený v Azkabane.

„Manželky Crabba a Goyla budú voliť namiesto nich a Blaise Zabini bude voliť za svojho otca,“ prikývol Severus.

„A čo tí, ktorí sa narodili u muklov?“ prerušila ich Hermiona. „Ak sú tí, ktorí sa narodili u muklov, noví v čarodejníckom svete, ako dostanú hlas?“

„Nedostanú,“ povedal jednoducho Severus a zdvihol svoje čierne obočie. „Možno, že teraz už vidíš, prečo máme medzi tými, čo sa narodili u muklov a čistokrvnými taký veľký konflikt, čo sa tohto týka. Pre čistokrvných je ľahké vydať zákon proti nim – tí, ktorí s tým nesúhlasia bojujú, aby takému niečomu zabránili. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sme teraz vo vojne.“

„Takže nie je vôbec žiaden spôsob, akým by narodení u muklov mohli získať hlas?“ nadúvala sa Hermiona.

„Samozrejme, že existuje spôsob,“ informoval ju Severus. „Len sa to nestáva veľmi často. Už som ti povedal, hlasy sa odvodzujú od pozemkov, ktoré vlastnia, magickej moci a vazalov. Ak sa narodenému u muklov podarí získať buď pozemky alebo vazalov, automaticky získajú hlas. Okrem toho, ak narodený u muklov dosiahne určitého stupňa magickej moci, magické priznanie Wizengamotu im automaticky pridelí hlas. Ale nestáva sa to veľmi často. Keď dosiahneš plnoletosti, môžeš požiadať o hlas – a predpokladám, že ho aj dostaneš. Ale jeden samostatný hlas zaváži na politickej scéne len veľmi málo – bolo by pre teba výhodnejšie vybrať si rodinu a pridať svoj hlas k ich hlasom..

Aj napriek jeho slovám mohol Harry v Hermioniných očiach jasne vidieť niečo vypočítavé a nemohol si pomôcť a čudoval sa, či budú v blízkej budúcnosti svedkami vzniku novej organizácie, ako bol SOPĽOŠ.

Zrazu mu niečo napadlo. „Počkajte chvíľu,“ prerušil ich Harry. „A čo ja? Má moja rodina nejaké hlasy?“

„Potterovci mali tridsaťtri hlasov,“ informoval ho Sirius. „Nanešťastie, dokiaľ si bol maloletý, mali tie hlasy pripadnúť mne ako tvojmu krstnému otcovi – ale znovu si ich privlastnila Narcissa Malfoyová.“

„Malfoyovci hlasovali mojimi hlasmi?“ Harry sa pri tej predstave rozčertil. „Pomohli Voldemortovi zabiť mojich rodičov a potom si idú a zoberú hlasy môjho otca, keď už je mŕtvy?“

Sirius prikývol, na tvári výraz plný bolesti.

„Ešte stále ich majú?“ dožadoval sa Harry a obrátil sa k Severusovi.

„Nie,“ rýchlo ho uistil. „Teraz si už považovaný za dospelého. Tie hlasy sú tvoje.“

„Moje alebo tvoje?“ pýtal si objasnenie a čudoval sa, či Snape bol považovaný za hlavu domácnosti.

„Ak sa ma pýtaš, či budem ja voliť tvojimi hlasmi, tak odpoveď je nie,“ odpovedal. „Potterovská línia je suverénna a považovaná za rovnocennú k Snapovskej. Medzi nami je to, čo všetci vidia ako alianciu a všetci od nás očakávajú, že budeme voliť rovnako. Teoreticky by si mohol voliť proti mne, ak si želáš. Ak máme však mať spolu vlastného dediča, tak potom on alebo ona získa obe sady hlasov, keď zomrieme.“

„Vlastného dediča?“ Harry na moment zbledol a s náhlou strašnou myšlienkou sa obrátil na Hermionu. Hermiona, ktorá už bola dobre zvyknutá na jeho otázky sa naňho len neveriacky pozrela.

„Nebuď hlúpy, Harry,“ zvolala, načiahla sa a dala mu malý pohlavok. Preliala sa ním vlna úľavy a dvojičky sa začali rehotať, boli jediní okrem Hermiony, ktorí pochopili, ktorým smerom sa uberali jeho myšlienky. Všetci ostatní naňho len zmätene civeli. Konečne sa nad nimi Fred zľutoval.

„Harry sa obával, že ho práve idete informovať, že čarodejníci môžu otehotnieť.“

To okamžite dostalo ostatných, najmä Rona a Siriusa, ktorí až spadli zo stoličiek, tak silno sa rehotali. Severus len prevrátil očami a hodil Harrymu neveriaci pohľad. „S určením dediča by si si práve teraz nemal robiť starosti,“ ticho informoval Harryho, zatiaľ čo sa ostatní smiali. Upokojený Harry mu len prikývol.

„A čo potom Siriusove hlasy?“ opýtal sa Harry, keď sa všetci dosmiali. „Keďže je môj krstný otec, môžem si nárokovať jeho hlasy, dokiaľ nebude jeho meno očistené na ministerstve? Nepáči sa mi predstava, že s nami Malfoyovci majú niečo dočinenia.“

„To nie je zlý nápad,“ zamyslene súhlasil Sirius. Hodil pohľad na Snapa. „Je to oprávnená požiadavka, najmä keď je teraz už legálne dospelý. Už som ho určil ako svojho dediča. Jediné, čo musíte pre to spraviť je vybrať z Gringott banky môj závet, aby ste to dokázali. Bude musieť vyplniť na ministerstve potrebné dokumenty, ale som si istý, že mu s tým pomôžeš. Výrazne by to oslabilo Mafloyovcov.“

Severus prikývol. „Pozhováram sa o tom s Albusom, keď sa vrátim na Rokfort.“

Ešte dobrú chvíľu sa rozprávali o politike v čarodejníckej Británii, ale napokon ich Molly všetkých zahnala do postelí spať. Harry mal na chvíľu pocit neistoty, keď nasledoval Rona do ich spálne – nemohol si pomôcť a čudoval sa, či od neho niekto bude očakávať, že pôjde ísť spať do Percyho izby so Severusom, teraz keď bol v dome. Ale nikto mu nič nepovedal, keď im všetkým zaželal dobrú noc. Musel si vytrpieť trochu Ronovho podpichovania za jeho nápad, že čarodejníci môžu otehotnieť, keď sa ukladali na noc. Ron na chvíľu stíchol, ale Harry vedel povedať, že nespí.

„Harry,“ váhavo sa spýtal. Harry sa v tme obrátil, aby sa mohol cez izbu pozrieť na Rona. Bez okuliarov bol pre neho Ron len veľkou tmavou škvrnou. „Ty vieš o takých záležitostiach, však?“ opýtal sa Ron.

„O akých záležitostiach?“ zamračil sa Harry.

„Veď vieš...“ Ron sa zamrvil v posteli, ako by mu to bolo nepríjemné. „O sexe,“ konečne zašepkal. To, že už len povedal to slovo bolo prekvapivé – Harry prišiel k záveru, že keď prišlo na takéto diskusie, čarodejnícky svet bol oveľa puritánskejší než muklovský.

„Oh,“ odpovedal Harry, cítiac sa nepríjemne. Pravdu povediac o tom veľa nevedel. Dovtípil sa základy z tých zopár zábleskov, ktoré mu dovolili pozrieť si v muklovskej televízii. A človek si vedel veľa domyslieť už len z počúvania chlapčenských rozhovorov. Ale ak sa Ron pýtal, či si ho niekedy posadili a povedali mu o takých veciach – odpoveď potom bola nie. Najbližšie čo sa kedy dostal k takému rozhovoru bolo v ten deň, keď jeho teta Petúnia našla Dudleyho, ako sa toho dotýka v kúpeľni. Z nejakého dôvodu namiesto toho aby potrestala Dudleyho, zbila Harryho drevenou varechou, až bol jeho chrbát samá modrina. Aj keď mal v tom čase desať, dali mu jasne na vedomie, že jediné vysvetlenie pre Dudleyho správanie bolo, že Harry nebol normálny . Odvtedy sa dovtípil pravdu, ale nie preto, že by mu to niekto vysvetľoval.

„Mama s ockom so mnou prešli celý „rozhovor“,“ vysvetľoval Ron. „Ktorý bol absolútne otrasný, aby som povedal pravdu. Ale potom mi to Bill a Charlie všetko objasnili. Bratia sú predsa len na niečo dobrí.“

Už počul o „rozhovore“. Očividne to bolo niečo, čo zažili všetky deti so svojimi rodičmi v jednom okamžiku ich života. Samozrejme, že jemu nikdy adresovaný nebol.

„Prešiel s tebou niekedy niekto ten „rozhovor“?“ váhavo sa spýtal Ron.

„Nie,“ priznal Harry. „Ale dovtípil som sa to sám – aspoň tie základy.“

Aj v tme mohol povedať, že sa Ron mračí. „Tak ako si si potom mohol myslieť, že je možné, aby čarodejníci otehotneli?“

Harry cítil, ako sa pri tomto začervenal. Napadlo mu, že ak sa nad týmto zamýšľal Ron, ktorý nebol práve najbystrejší chalan na okolí, nepochybne každý jeden človek, čo bol dnes s nimi v miestnosti sa teraz čudoval takisto.

„Okej, tak možno neviem všetko,“ zamrmlal Harry. „Asi ma všetci budú ďalších pár dní mučiť, že? Všetci so mnou budú chcieť mať ten rozhovor.“

Ron bol na chvíľu ticho, akoby sa rozhodoval, ako mu má odpovedať. „Asi hej,“ súhlasil.

„No výborne,“ povzdychol si Harry.

„Koho by si chcel radšej?“ opýtal sa Ron. „Môžem požiadať Billa alebo Charlieho, ak by si mal záujem. Alebo ak chceš, môžem ti to povedať ja – aj keď, aby som bol k tebe úprimný, neviem o... no, veď vieš...“

Ale Harry nevedel. „O čom?“

„Veď vieš,“ povedal Ron, očividne v rozpakoch. „O dvoch chlapoch.“

Dvoch chlapoch? Harrymu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že on v skutočnosti hovorí o ňom a Snapovi. „Oh,“ povedal tak trochu prekvapený. „Myslíš, že ja som...“ nemal ani potuchy, ako znel čarodejnícky výraz pre gay, ale Ron očividne pochopil tú narážku.

„No, či už si alebo nie, Harry, si v skutočnosti ženatý s mužom.“

„Áno, ale my nie sme... myslím, že my ne...“ Harry sa odmlčal, nebol si istý, ako dokončiť tú vetu.

„Áno, ale skôr či neskôr, nemyslíš si že...“ Ron sa odmlčal a Harry si nebol istý, ako mienil túto vetu dokončiť. Chcel tým povedať, že skôr či neskôr od Harryho očakával, že bude chcieť so Snapom niečo intímneho, alebo že skôr či neskôr bude Snape očakávať, že sa Harry bude správať viac ako manžel, ktorým mal byť? Z tých nechutných poznámok Slizolinských študentov, ani nespomínajúc ministra Fudgea a Juliusove obvinenia mal dojem, že Snape mal vlastne právo také veci od neho žiadať. Harry skrátka predpokladal, že ich žiadať nikdy nebude.

A potom tu tiež bola tá záležitosť so Sonarou Sinistrou.  Harry nakoniec prišiel k záveru, že sa mu nepáči predstava nevery v manželstve – ani v takom bizarnom, ako bolo to jeho. Ale ak bol toto ten prípad, neznamenalo to, že niekde v hĺbke duše očakával, že sa skôr či neskôr veci medzi ním a Snapom zmenia? Neočakával predsa, že prežije celý svoj život v celibáte – a asi ťažko by to mohol očakávať od Snapa.

„Hm,“ zahlásil Harry a cítil sa byť tou myšlienkou trochu zarazený. „Nikdy som na to nepomyslel.“

„To som si aj domyslel, Harry,“ povzdychol si Ron. „Chceš sa o tom porozprávať?“

„Teraz práve nie,“ povedal mu Harry. „Nechaj ma na nejakú dobu o tom popremýšľať, okej?“

„Žiaden problém,“ uistil ho Ron a znel tak trochu, akoby mu odľahlo. „Ale len aby si vedel, na takýto rozhovor je Charlie fakt dobrý. Nebude ťa naťahovať ani nič podobné – na druhú stranu je Bill schopný dať ti vizuálnu pomoc v podobe tieňových bábik – a to sa skrátka nerobí.“

Harrymu ešte hodne dlho trvalo, kým sa prestal chichúňať, než zaspal.

--------------------

Autorská poznámka : Premýšľala som nad celou tou vecou s „rozhovorom“ ohľadne verzie Harryho v tomto príbehu. Ak vás vychovávali v izolácii od spoločnosti ako Harryho, nikdy vám nedovolili mať priateľov, nikdy nedovolili sledovať televíziu alebo počúvať rádio, nikdy nedovolili kúpiť si vlastné knihy alebo časopisy, dokonca ani len čítať rodinné noviny – ako by ste sa dozvedeli základné fakty života? Dursleyovci sa určite nehrnuli do vysvetľovania Harrymu – a po tom incidente s Dudleym by bol Harry asi aj tak opatrný, čo sa týka tejto témy – určite príliš opatrný na to, aby sa niekedy pýtal otázky.

To by zostávalo na školskom systéme, aby mu to vysvetlil – a Harry opustil muklovský školský systém vo veku jedenástich rokov. My sme v naše škole nesledovali tie videá „životných faktov“ dokiaľ sme nemali dvanásť. Harry by ich na základnej škole prepásol – a keďže môj čarodejnícky svet je trochu staromódnejší, veľmi pochybujem, že by tu existovala takáto hodina , na ktorú by mohol Harry chodiť. To by znamenalo, že všetko, čo sa dozvedel, pochádzalo viac-menej od Seamusa, Deana, Nevilla a Rona, ktorí o tom žartovali v chlapčenských spálňach – a nakoľko presné si myslíte, že by také informácie mohli byť? Ron bol dosť rozčúlený, keď Hermiona nazvala Sinistru pobehlicou.

Ale pre tých z vás, ktorí chcú, aby som si trochu švihla s tou romancou – teraz aspoň Harry myslí na sex a Severusa v jednej vete.

Ďalej príde – Štedrý deň. Aké darčeky všetci dostanú?

09.07.2008 13:18:28
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one