Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Vianočné ráno vo Weasleyovskej rodine by sa dalo použiť ako prípadová štúdia chaosu. Aj keď ani niekto s obrovskou fantáziou nemohol pokladať Weasleyovcov za bohatých, aj tak sa dávalo veľa darčekov – vrátane Weasleyovského svetra pre všetkých prítomných. Severus a Sirius v rovnakých modrých svetroch, každý s červeným „S“ na hrudi bola asi tá najsmiešnejšia vec, akú si Harry kedy dokázal predstaviť. Ron a Remus spolu tiež ladili s ich svetlými hnedými „R“-kami.

Sirius si tiež dal tú námahu a našiel darčeky pre všetky Weasleyovské deti – a aj keď mal Harry podozrenie, že Bill a Charlie, ktorí neboli zase až o toľko mladší od Siriusa boli v dobrých rozpakoch, že sú zahrnutí do skupiny „deti“, boli nadšení dlhými, tenkými mečmi, ktoré dostali. Harry, ktorý si spomenul na rozhovor o čistokrvných rodinách a mečoch, hodil pohľad na Arthura. Muž vyzeral byť trochu smutný, keď videl meče v rukách svojich synov, ale ďakovne prikývol Siriusovi. Boli vo vojne, a aj keď to Arthur nechcel priznať, jeho synovia budú ako členovia Fénixovho rádu v predných líniách. Sirius súcitne potľapkal Arthura po pleci, ale nikto nič viac nepovedal.

Na Harryho prekvapenie, Severus tiež priniesol všetkým darčeky. Väčšinou mali podobu drahých kníh, o ktorých vedel, že si ich Weasleyovci nemohli dovoliť, aj keď Fredovi a Georgeovi nakúpil prísady do elixírov, z ktorých sa išli zjančiť. Zatiaľ čo boli slabí študenti kvôli svojim výstrelkom, v skutočnosti boli vynikajúci výrobcovia elixírov. Ich žartovné výrobky si vyžadovali istý stupeň schopností, ktoré Severus očividne rozoznal.

Kúpil tiež knihu o histórii čarodejníckeho sveta pre Grangerovcov – niečo, čo očividne mimoriadne potešilo, najmä po tých rozhovoroch, ktorých sa zúčastnili za posledných pár nocí. Na Harryho úžas mal Severus darček aj pre Remusa a Siriusa. Bola to stará kniha viazaná v koži. Harry bol dosť omráčený už len tým, že dáva niečo jeho krstnému otcovi, ale keď ju Severus podával Siriusovi, všimol si, že jeho krstný otec podáva Severusovi podobnú knihu.

Keď videl neveriaci výraz na Harryho tvári, Sirius sa naňho len usmial a postrapatil mu vlasy. „Sú to knihy s rodinným  rodokmeňom,“ vysvetlil. „Je to niečo, čo sme si mali vymeniť predtým, než ste sa vy dvaja vôbec zobrali. Je to veľmi stará tradícia. Ak chceš, môžem ti ich neskôr ukázať.“

Harry len prikývol, odhadoval, že toto bol ďalší zvyk, o ktorom nič nevedel.

Harry mal obrovskú radosť z novej metly, ktorú dostal od Siriusa a Remusa, z metly, rovnako ako aj z faktu, že mená oboch mužov boli na kartičke, akoby už boli spolu. Jeho Blesk bol poškodený v ten deň, keď zobral Ódinovo oko z Voldemortovej ruky, a aj keď bolo ešte stále možné ho používať, nedalo sa s ním už manévrovať tak, ako kedysi.

Sedel na dlážke spolu s Ronom, Hermionou a Ginny a obdivovali novú metlu, keď ho Severus poklepal po pleci aby si získal jeho pozornosť. Bol vcelku prekvapený, keď mu Severus o malú chvíľu podal veľmi malú, pekne zabalenú krabičku. Očakával knihu, ako dostali od profesora elixírov Ron a Hermiona. Zvedavo otvoril krabičku. Vnútri bola fľaštička s elixírom. Vybral ju von a nahlas prečítal štítok. „Oculus Reparium Infinitas.“

Pri tomto názve sa ozvali viaceré prekvapené zalapania po dychu a Harry sa zamračil, keď sa poobzeral dookola. Dokonca aj Sirius vyzeral, že ho to prekvapilo a urobilo naňho dojem. „Nie je to to zaklínadlo, ktorým opravuješ moje okuliare, Hermiona?“ spýtal sa Harry.

Ale Hermiona potriasla hlavou. „Nie, to je Oculus Reparo. To, čo máš v rukách je tisíckrát lepšie než laserová operácia alebo kúzlo na opravu zraku.“

Toto zaujalo pozornosť dvoch Grangerovcov, ale ostatní zmienku nepochopili. „Čo to je laserová operácia?“ chcel vedieť Ron.

„Je to muklovská procedúra, ktorá opravuje chybný zrak,“ vysvetľovala Hermiona. „Používajú lasery, aby pretvorili tvoj zrak, ale nie vždy to funguje a trvá asi dva týždne, kým sa človek zotaví. A okrem toho, tvoj zrak sa po rokoch znova začne kaziť.“ Pozrela sa bokom na svojich rodičov. „A kúzlo ti opraví zrak na jeden deň – niečo ako ekvivalent kontaktných šošoviek.“

„A čo robí táto vec?“ chcel vedieť Harry.

„Opraví tvoj zrak, na stálo, drahý, do konca tvojho života,“ informovala ho Molly. Hodila pohľad na Severusa. „Dovolím si odhadnúť, že na celom svete nie je viac ako desať majstrov v elixíroch, ktorí by dokázali pripraviť tento elixír.“

Harry sa ohromene pozrel na Severusa. Ten sa naňho len uškrnul a pokynul k fľaške v jeho ruke. „Nuž, tak do toho, vypi to.“

Nemusel to Harrymu povedať dvakrát. Opatrne vybral zátku von a potom zdvihol fľašku k perám a rýchlo vypil obsah. Neuveriteľne sa to podobalo na veľmi silný ocot a on vystrúhal znechutenú grimasu, keď mu to skĺzlo dolu krkom a jeho oči sa rozpálili silnými výparmi. Rýchlo zažmurkal aby si prečistil zrak od sĺz, ktoré spôsobili výpary a okamžite si uvedomil, že celá miestnosť sa rozmazala. Veľmi rozmazala.

Zmätene sa zamračil a pomyslel si, že sa možno niekde stala chyba. „Ale všetko je rozmazané!“ protestoval.

„Chrabromilčania,“ povzdychol si len Severus a naklonil sa dopredu, jemne dal Harrymu dolu okuliare z tváre. Izba sa okamžite zaostrila s presnosťou, ktorú Harry ešte nikdy nezažil. Mal stále tie isté okuliare od svojich desiatich rokov a nikdy mu neupravovali zrak tak, ako by mali. Vidieť teraz všetko perfektným zrakom bolo akoby získal úplne nový zmysel. Jeho ohromenie muselo byť viditeľné všetkým v miestnosti.

„Si v poriadku, Harry?“ ustarostene sa spýtal Sirius.

„Takto vy stále vidíte?“ neveriaco sa spýtal. Dokázal vidieť strieborné fliačiky v Ronových modrých očiach a pramienky jemnej červenej v Hermioniných hnedých vlasoch. A Sirius mal na nose bledé pehy a Remus mal vyblednutú jazvu hneď pod spodnou perou. A Severus – jeho oči mali skutočne výnimočný odtieň čiernej. „Ďakujem,“ povedal mužovi, pohnutý darom, ktorý dostal tak, že nemal slov. až do tejto chvíle si neuvedomoval, aký zlý bol v skutočnosti jeho zrak.

Severus mu len prikývol, jeho oči jasne žiarili. „Nemáš za čo,“ jemne povedal.

Vymieňali sa ďalšie darčeky – vrátane viacerých šiat od Grangerovcov pre Hermionu a Ginny, nad ktorými Ginny výskala od radosti. Zatiaľ čo si dievčatá skúšali šaty sa Harry postavil  a vybral dva balíky, ktoré skryl pod veľkým stromom, keď sem prišiel na prázdniny. Jeden z nich podal Siriusovi a v tichosti sledoval, ako ho muž otvoril.

Šokovaný výraz na Siriusovej tvári, keď vytiahol snehovú guľu, hovoril viac, než všetky slová na svete. Sirius na moment vyzeral, akoby sa mal rozplakať a zakryl si ústa rukou akoby v sebe chcel udržať vzlyk. Keď bol konečne znova schopný reagovať, načiahol sa za Harrym a pritiahol si ho do náručia, zvierajúc snehovú guľu pevne v ruke.

„Kde si to našiel?“ opýtal sa a slzy boli v jeho hlase zreteľné.

„V mojom trezore,“ povedal mu Harry. „Keď som uvidel, čo ja napísané na spodku, pomyslel som si, že by si to možno rád dostal späť.“

„Si si istý, že mi to chceš dať, Harry?“ váhavo sa spýtal.

„Čo to je?“ zvedavo sa spýtal Remus. Zaujali pozornosť väčšiny prítomných, aj keď sa ostatní zo slušnosti snažili nenačúvať tomuto, pre muža očividne citovému zážitku.

Sirius podal snehovú guľu Remusovi, ktorý ju opatrne zobral do rúk. Nebola to obzvlášť pekná snehová guľa – trochu čudne spravená na to, že to bola vec čarodejníkov. Znázorňovala dom, ktorý vyzeral, akoby bol zhotovený z cukríka. A pred domom stáli postavy tvaru dvoch chlapcov, aj keď neboli viac než len paličkovými figúrkami. Celá vec bola uzatvorená v guli z kryštálového skla a položená na nerovnom drevenom podstavci. Ale na rozdiel od muklovských snehových gúľ, táto nebola naplnená vodou – namiesto toho v nej bolo kúzlo, ktoré rozhýbalo natrhané kúsky papiera po celej scenérii, či už ste guľou zatriasli alebo nie. Napriek magickému kúzlu celá vec vyzerala, akoby ju robili ruky amatéra. Keď Remus obrátil guľu a uvidel, čo je napísané na spodku, prekvapene zalapal po dychu. „Siri a Jamie, vek 7,“ prečítal. Spýtavo sa pozrel na Siriusa. „Ty si to vyrobil?“

Sirius prikývol. „James a ja sme sa po prvýkrát stretli počas letného tábora, keď nám bolo sedem. Toto bol náš umelecký projekt. Netušil som, že si to celé tie roky uchovával.“ Obrátil sa k Harrymu. „Si si istý, že mi to chceš dať? Nevlastníš veľa vecí, ktoré patrili tvojmu otcovi.“

Ale Harry sa naňho len usmial a potriasol hlavou. „Mám dvoch jeho najlepších priateľov. Čo viac by som si mohol priať?“ obaja muži ho znova objali, očividne dojatí. Keď ho konečne pustili, Harry sa pozrel dolu na posledný balíček vo svojich rukách. Bol malý a mal tvar knihy. „Aj pre teba mám darček, Remus ale...“ pozrel sa nabok na Severusa, ktorý celú výmenu sledoval v tichosti. Zatiaľ čo Severus nemal Jamesa Pottera veľmi v láske, vedel, že akákoľvek pripomienka tohto faktu by nebola vítaná, ani by sa to nepatrilo. „Je to súčasne aj Severusov dar.“

Všetci traja muži vyzerali byť týmto vyhlásením zmätení, ani jeden z nich si nevedel vysvetliť, čo by mohol Harry považovať za darček, ktorý by Severus a Remus mohli zdieľať. Len mykol plecom. „Veď uvidíte,“ povedal, keď podával zabalený balíček Severusovi.

Zmätene sa mračiac si Severus od neho prevzal balíček a opatrne ho rozbalil, všetci ostatní v miestnosti sledovali vývoj scény vo zvedavom tichu. Ako sa dalo očakávať, Severus vybalil malú, tenkú knihu. Na väzbe nebolo nič napísané, tak ju otvoril na prvej strane a zúžil oči, keď rozoznal písmo vo vnútri. „To je tvoje písmo,“ zahlásil. „Ty si napísal knihu?“

„Nie,“ ticho povedal Harry a čakal.

Severus zrazu zalapal po dychu, celé telo mu stuhlo, keď si prečítal prvých pár riadkov napísaných vo vnútri. Ruky sa mu triasli, keď sa pozrel hore a prepichol Harryho svojím pohľadom. „Harry, čo je toto?“ zašepkal do ticha, ktoré pohltilo celú miestnosť.

Harry sa usadil naspäť na dlážku Weasleyovskej obývačky. „Je to prvý zväzok Knihy svetla od Salazara Slizolina.“

Ozvalo sa viacero šokovaných zalapaní po dychu, nasledovaných tichým šepotom k dvom Grangerovcom, ktorí nepochopili význam toho mena. Všetky oči v miestnosti sa obrátili k Harrymu, požadujúc vysvetlenie. „Našiel som ich pred pár mesiacmi v Tajomnej komnate,“ vysvetlil.

„Ty si sa vrátil späť do komnaty?“ spýtala sa Ginny chvejúcim sa hlasom.

Harry sa zamračil. Zabudol, že aj Ginny bola v komnate, aj keď vedel, že ona si z toho veľa nepamätá. Jej tvár bola bledá a jej otec jej jemne položil ruku okolo jej ramien a pevne ju držal pri sebe.

„Mal som sen,“ vysvetlil Harry. „O sérii kníh, Knihy temna, ktoré napísal Salazar Slizolin. Tom Riddle ich kedysi dávno vybral z komnaty, ale zanechal tam Knihy svetla. Nemali pre neho žiadnu cenu. Veril, že Svetlo znamená slabosť. Ale len preto, že on pre ne nemal použitie ešte neznamená, že ani my nemáme. Vrátil som sa späť do komnaty, aby som sa pozrel, či sú ešte stále tam a zamýšľal som ich odovzdať riaditeľovi, ak by tam boli. Ale keď som ich našiel, uvedomil som si, že sú napísané v parselčine. Voldemort a ja sme jediní, ktorí by ich dokázali prečítať. Tak som ich začal prekladať. Toto je jediná, ktorú sa mi zatiaľ podarilo dokončiť. Ale len čo som si uvedomil, čo je v tomto zväzku, vedel som, že v tvojich rukách to spraví viac dobra, Severus, než v rukách kohokoľvek iného.“

„Čo v ňom je?“ opýtal sa Severus a rukou pevne stisol zväzok nevypočítateľnej ceny.

„Slizolinove experimenty a poznámky, väčšinou o elixíroch.“

„Harry,“ povedal Severus hlasom naplneným toľkými emóciami, ktoré tam doteraz ešte nepočul. „Máš ty vôbec predstavu, aké cenné toto je?“

„Áno, vlastne mám,“ súhlasil Harry a pozrel sa na Remusa, čudujúc sa, ako zoberie zvyšok noviniek. „Preto som povedal, že toto je vlastne darček aj pre teba, Remus.“

„Nerozumiem,“ neisto povedal vlkolak. Čo už len mohla mať spoločné kniha o elixíroch, napísaná Slizolinom, s ním?

Harry sa zhlboka nadýchol. „Salazar Slizolin veril, že lykantropia nie je choroba.“

„Čože?“ Sirius aj Remus sa naraz spýtali, ich tváre napäté.

„Podľa Slizolina bola lykantropia výsledkom nepodarenej animágovskej transformácie,“ vysvetlil Harry. „Animágus má tú moc premeniť sa na zviera – nemagické zviera, ako napríklad mačka alebo pes alebo jeleň. Podľda Slizolinových poznámok bol kedysi dávno čarodejník, ktorý sa pokúsil premeniť na magickú bytosť – pekelného psa, aby som bol presný.“

„Nemôžeš sa premeniť na magickú bytosť,“ protestovala Hermiona. „To nebude fungovať. Čarodejníci a magické bytosti majú odlišný spôsob prepojenia medzi svojou mysľou a magickou podstatou. Takáto premena by roztrhla spojenie medzi tvojou mysľou a tvojou magickou podstatou a ty by si už dlhšie nevedel ovládať svoju mágiu – čo by automaticky zastavilo premenu.“

Harry prikývol. „Ako povedal Slizolin, keď sa animágus premení na nemagické zviera spojenie medzi jeho mysľou a magickou podstatou zostáva neporušené. Ale ak sa človek pokúsi premeniť na magickú bytosť, spojenie sa preruší. Muž, ktorý sa pokúšal o magickú transformáciu tvrdil, že potrebuje len vytvoriť elixír, ktorým by prepojil svoju myseľ s magickou podstatou pekelného psa, pričom by zostal pri zmysloch a mal kontrolu nad svojou mágiou. Ale niečo sa pokazilo – pokazil elixír a ten fungoval len čiastočne. Dokázal kontrolovať svoju mágiu, takže premena fungovala, ale stratil spojenie so svojou mysľou a zmutoval na šialenú beštiu podobnú vlkovi. Nikdy sa nepremenil naspäť a predtým než ho zabili sa mu podarilo pohrýzol niekoľko rôznych ľudí. Jeho sliny boli nakazené elixírom, ktorý vypil.

Teraz, jeho premena bola očividne spustená animágovským kúzlom metamorfózy. Ale elixír bol nestabilný a prvú noc splnu automaticky spustil slabšiu verziu kúzla metamorfózy. Obete čarodejníkovho pohryznutia sa premenili na šialené beštie až kým na druhý deň nevyšlo slnko. Ale vec sa má tak, že Slizolin si nemyslel, že bola v čarodejníkovej logike chyba – tvrdil len, že chlap pokašľal ten elixír. To je to, čo napísal vo svojich poznámkach – jeho vlastné experimenty s tým elixírom. Boli v ňom chybné dve veci – po prvé použil viacero rastlín, ktoré reagujú na mesiac, ktoré spôsobili, že elixír reagoval na spln spôsobom, ktorým nemal a po druhé sám čarodejník nemal dosť silnú magickú podstatu, aby správne dokončil premenu. Podľa jeho poznámok, Slizolin opravil elixír a dal ich viacero rôznym vlkolakom. Ak boli dosť silní, vyliečilo ich to.“ S tým sa Harry so žiariacimi očami obrátil k Remusovi.

„Ja viem, že si dosť silný, Remus. Test, ktorý mal určiť ich magickú silu bolo kúzlo Patronus. Len vlkolaci, ktorí  boli dosť silní na to, aby vyčarili Patronusa sa vyliečili. Ty si ma to kúzlo naučil. Viem, že Severus dokáže pripraviť ten elixír a viem, že ty si dosť silný na to, by ťa vyliečil.“

Remus sa teraz už otvorene chvel, na tvári mal neveriaci výraz. V tejto chvíli okolo jeho pliec Sirius obvinul ruku a pevne ho držal.

„Vyliečený,“ zašepkal Remus. „Už žiadne ďalšie premeny? Už žiaden spln?“

Harry potriasol hlavou. „Už žiaden spln,“ súhlasil. „Ale ty nerozumieš, Remus. Nebudeš už vlkolak, budeš magický animágus. Liečba ti dá tú schopnosť premeniť sa na vlka kedykoľvek len budeš chcieť, spln či nie, deň či noc. A už nikdy ti nebude hroziť, že stratíš svoju ľudskú myseľ. Budeš sa musieť naučiť kúzlo animágov, ale viem, že Sirius ťa ho môže naučiť. A Severus sa bude musieť naučiť, ako pripraviť ten elixír, ale neviem si predstaviť nikoho schopnejšieho. Viem, že to bude fungovať. Musí to fungovať.“

Obaja muži sa teraz takmer zúfalo dívali na Severusa, oči im žiarili nádejou, keď sa Severus začal prehrabávať v knihe. Zatiaľ čo Harry vedel, že medzi záškodníkmi a Severusom nikdy nebol veľmi dobrý vzťah, nepochyboval, že muž urobí všetko čo len bude v jeho silách, aby pripravil liek, o ktorom písal Slizolin. „Vidím podobnosť s protivlkolačím elixírom,“ zahlásil. „Tie isté základné princípy a je tu aj kúzelná zložka.“ Vzhliadol na dvoch mužov. „Budem musieť spraviť nejaké experimenty, aby som sa ubezpečil, že je to bezpečné. A príprava elixíru zaberie niekoľko mesiacov. Ale urobím, čo sa bude dať.“

Pri jeho slovách zo seba Remus vypustil len ťažko potlačený vzlyk. Rýchlo sa postavil na nohy a utiekol z izby so Siriusom v pätách. Poplašený Harry sa obrátil k ostatným, aby mu to vysvetlili.

„Na chvíľu ich nechaj samých, Harry,“ nabádal ho Bill. „Väčšinu jeho života Remusa kontrolovala veľmi bolestivá a desivá kliatba. Nedokážem si ani len predstaviť, ako sa musí teraz cítiť, keď vie, že tu môže byť na obzore koniec.“

Harry chápavo prikývol a dúfal, že muž bude v poriadku.

„Harry, povedal si, že existujú aj iné zväzky,“ povedal Severus. „Koľko, a čítal si ich všetky?“

„Dokopy je ich desať,“ vysvetlil Harry. „Prezrel som ich – sú v nich všelijaké veci. Zaklínadlá, elixíry, kúzla, lieky, niekedy len myšlienky a filozofia. Ale nanešťastie, vôbec nie je ľahké preložiť parselčinu. Mne to vyzerá ako angličtina. Neviem ti ani povedať, koľko krát som pracoval na tom zväzku a zistil som, že to skrátka len prepisujem v parselčine, keď som si myslel, že píšem po anglicky.“ Tak trochu sebakriticky sa zasmial. „Vážne je to škoda, že bola taká schopnosť premárnená na mne namiesto teba alebo Hermiony. Rozumiem len zlomku toho, čo sa píše v tých knihách.“

„Nič si z toho nevyčítaj, Harry,“ rýchlo mu povedala Hermiona. „Myslím, že chápeš viac, než si uvedomuješ. Očividne si pochopil, čo Slizolin hovoril o elixíre na lykantropiu.“

„A ja z vlastnej skúsenosti viem, že prekladať prastarý rukopis nie je žiadna hračka,“ dodal Severus a na počudovanie svojich ostatných študentov bez donútenia zložil kompliment. „Je to dar nevypočítateľnej ceny, Harry. Ďakujem.“

Harry sa naňho len uškrnul a tvár mu sčervenela potešením. „Nemáš za čo.“

„Nuž, toto by chcelo oslavu,“ rozhodla Molly a postavila sa na nohy. „Čo znamená, že dáme na stôl raňajky, aby sme sa  mohli všetci najesť. Máme pred sebou ešte hodne práce, aby sme do večera stihli dať Vianočnú večeru a Albus, Minerva a Hagrid sem prídu za pár hodín.“

Zatiaľ čo sa všetci štverali na nohy aby pomohli Molly, Harry išiel pohľadať Remusa a Siriusa. Našiel ich vonku na prednom chodníku, jeden druhému v náručí. Remus mal tvár skrytú pri Siriusovom krku a Sirius ho jemne hladil po chrbte. Ani jeden z ich nič nehovoril. Harry nechcel rušiť intímny moment, tak sa obrátil a chcel ísť naspäť do domu, ale Remus ho zrejme začul.

„Harry,“ zavolal.

Harry sa obrátil a váhavo sa díval na nich dvoch. Obaja muži sa naňho dívali s toľkými pocitmi v očiach, že sa mu chcelo plakať. Namiesto toho sa k nim prisunul a obaja si ho pritiahli do náručia.

„Ďakujem, Harry,“ povedal jednoducho Remus a tón jeho hlasu hovoril všetko, čo bolo k tejto téme kedy nutné povedať.

-----------------------------------

Autorská poznámka : Táto kapitola rieši jedného z mojich obľúbených osobných zloduchov zo sveta HP. Čarodejnícky svet dokáže nechať znovu narásť kosti, vyčariť predmety zo vzduchu, premeniť objekty na zvieratá a zvieratá na objekty – ale nedokáže opraviť slabý zrak? Muklovia boli už roky schopní opraviť zrak – tak prečo to čarodejníci nedokážu? A ak to dokážu, tak prečo potom neopravila madam Pomfreyová Harrymu zrak počas jeho častých pobytov v nemocničnom krídle?

09.07.2008 13:19:11
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one