Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Štedrovečerná večera bola veselá udalosť. Pridali sa k nim aj Albus, Minerva a Hagrid a Harry si uvedomil, že tu pri stole sedia všetci, ktorých na svete miloval. Nemohol si pre seba priať lepší darček, než ako byť tu, byť súčasťou tejto zvláštnej rodiny. Vedel, že hrozba vojny nad ním ešte stále visí a keď sa vrátia na Rokfort, vrátia sa aj k starostiam, ktoré ho neustále prenasledovali. Ale tento jeden deň bol šťastný a rozhodol sa zabudnúť aspoň na chvíľu na všetko ostatné.

Pravdaže, Albus chcel počuť všetko o Slizolinových knihách, a tak riaditeľovi sľúbil že ho oberie dole do Tajomnej komnaty pozrieť sa, či niektoré z kníh, ktoré tam zostali majú nejakú cenu. Pravdupovediac, zdalo sa mu čudné, že má prístup na miesto kam sa riaditeľ bez jeho pomoci nedostane.

Rozprávali sa spolu dlho do noci, ale nakoniec im Hagrid, Albus, Minerva a Severus zaželali dobrú noc a vrátili sa späť na Rokfort, zatiaľ čo Grangerovci sa pripravili na odchod domov pomocou prenášadla, ktorý im Albus priniesol. Ešte pred tým než odišiel, zobral Severus Harryho na bok, aby sa s ním osamote porozprával.

„Chcel som sa ti poďakovať, že si ma pozval, Harry“ povedal mu. „Nečakal som že mi tu bude príjemne, ale bolo.“

Harry sa uškrnul, jeho zlepšený zrak mu umožnil jasne vidieť tú nepatrnú hru citov v Severusových očiach. Ak ste vedeli, čo máte hľadať, ten muž vlastne celkom dobre vyjadroval svoje city, aj napriek faktu, že sa len zriedkavo usmieval. „Som rád, že si prišiel.“

„Bolo to to, v čo si dúfal?“ zvedavo sa spýtal Severus, ukazujúc smerom k domu. Harry hneď vedel na čo myslí, jasne si spomínajúc na slová, ktorými Severusa pozýval.

„Áno,“ prikývol. „Presne takto som si predstavoval rodinu.“

Severus prikývol a chystal sa odísť, hoci sa na sekundu zastavil, na tvári mal zamyslený výraz. „Vieš...aj napriek ich nedostatku politickej moci a prestíže alebo spoločenského postavenia sú Weasleyovci zvláštny druh.“

To bolo mimoriadne vyhlásenie, keď vezmeme do úvahy Severusov názor na Chrabromilčanov, ale Harry pochopil, čo tým myslel. Severusova vlastná rodina nebola ani zďaleka taká ako táto. Len nedávno povedal Harrymu, že nenávisť bola v rodinách bežná, často to bolo to, čo ich spájalo. Otvorene pripúšťal, že to u Weasleyovcov neplatilo.

„Viem,“ súhlasil Harry. „Ale tam, odkiaľ pochádzam, ste vy všetci zvláštny druh.“

Severus zamyslene zamračil, ale nič nepovedal. Namiesto toho sa len neobvykle pousmial, kývol mu na pozdrav a odmiestnil sa domov. Ešte stále sa uškŕňajúc sa Harry vrátil do obývačky k Siriusovi a Remusovi.

-----------------------------------

Návrat na Rokfort pripravil Albus pre Harryho, Hermionu, Rona a Ginny dva dni pred tým, ako sa mali ostatní študenti vrátiť Rokfortským expresom. Severus si uvedomil, že už úzkostlivo očakáva Harryho príchod. Chýbal mu viac, ako očakával, že mu bude chýbať; jeho komnaty boli bez neho akoby prázdne. A hoci sa chlapca nikdy v posteli nedotkol, noci sa mu zdali byť chladné, keď neležal vedľa neho.

Skoro celý zvyšok prázdnin strávil nad knihou, ktorú mu dal Harry. Pochyboval, že Chrabromilčan skutočne chápe, čo osobný denník Salazara Slizolina znamenal pre človeka ako bol on – vedomosti obsiahnuté v tomto rukopise boli jedny z najvyhľadávanejších tajomstiev na celom svete. Albus sa chcel do tej knihy aj sám pustiť, čo mu Severus aj prisľúbil, ale až potom, čo ju on sám vlastnoručne prepíše. A hoci bol liek na lykantropiu strašne komplikovaný, Severus si bol istý, že bude fungovať. Bude si to žiadať veľa námahy z jeho aj z Lupinovej strany, ale bol ochotný to podstúpiť a vedel, že aj Lupin bude. Predpokladal, že keď výsledky publikuje, získa si to veľký ohlas.

A čo sa týkalo Harryho, tešil sa znovu na jeho spoločnosť. Ten elixír, ktorý mu dal mu zlepšil nielen zrak. Opravilo aj menšiu nevýhodu, ktorú mali všetci slabozrakí. Bez tých neohrabaných okuliarov sa z pekného stal vskutku krásny chalan. Nepochyboval, že keď sa vrátia, budú kvôli nemu dievčatá na Rokforte obchádzať mdloby a rovnako aj nie menší hpočet chlapcov.

Na jeho prekvapenie sa mu za ten elixír, čo dal Harrymu, osobitne poďakovali aj Black s Lupinom. Vyzeralo to, že obaja boli presvedčení, že Harry počas dospievania nedostával potrebnú starostlivosť o zrak. Očividne ani tie okuliare, čo po celé tie roky nosil, neboli predpísané jemu – boli mu dané od suseda, ktorý ich chcel vyhodiť. Boli o niekoľko stupňov slabšie, ako by mali byť a bol to zázrak, že sa Harrymu v škole darilo tak, ako sa darilo.

Severusa napadlo, že ak bol Harry v metlobale neporaziteľný s takým slabým zrakom, jeho fakultný tím teraz nemá šancu. Zdalo sa, že kým Harry neskončí školu, nemá nádej vyhrať proti Minerve ich dlhotrvajúcu stávku. Bolo aj celkom možné, že Harryho predpoveď, že sa stane profesionálnym hráčom metlobalu, sa môže stať skutočnosťou.

Harry sa do ich komnát vrátil neskôr v to dopoludnie, vyzeral byť šťastný, že sa vrátil a prekvapujúco veselý byť znovu v jeho spoločnosti. Zabralo mu len chvíľu, kým si vybalil všetky veci, a už bol zase preč – aby zobral Albusa dolu do Tajomnej komnaty, ako mu vysvetlil. Dychtivý ju sám uvidieť, Severus sa k nemu pridal, a oni traja spolu s Ronom, Hermionou, Remusom a Siriusom strávili zvyšok dňa bádaním Slizolinovho územia. Ginny sa k nim radšej nepridala, videla z nej dosť, keď tam bola naposledy.

Počúvať, ako Harry Potter rozpráva parselčinou bol pre Severusa čudný zážitok. Okrem toho jedného prípadu počas súboja v jeho druhom ročníku, nikto ho nepočul ju použiť. Predtým jediná osoba, ktorú Severus počul používať parselčinu, bol sám lord Voldemort. Voldemortova parselčina znela ako stelesnenie zla – niečo temné a hrozné. Počuť to z Harryho úst bolo znepokojujúce, všetkých to ohromilo. Remus, Sirius a Albus to predtým ešte nepočuli a všetci na neho potichu zízali, keď počúvali, ako syčal príkazy pri otváraní rôznych dverí komnaty.

Pre Severusa bol ten zvuk magický; keď vychádzal z Harryho úst, bolo to čudne zmyselné. Nebolo žijúceho Slizolinčana, ktorý by takýto dar nezávidel. Severus s rozpakmi cítil, že začína byť kvôli tomu zvuku vzrušený a bol vďačný za dlhý habit, ktorý mal na sebe. Remus na neho hodil divný pohľad, hoci ostatní, ako sa domnieval, si jeho reakciu nevšimli.

Bolo divné skúmať Tajomnú komnatu s toľkými Chrabromilčanmi. Severusovi to pripadalo skoro ako svätokrádež – ale potom zbadal na dlážke pred sochou Slizolina zdochlinu obrovského baziliska a pochopil, že zase raz hrozne podcenil toho mladého muža, s ktorým sa oženil. Človek si ani nevedel predstaviť, že by dvanásťročný dokázal zabiť takú potvoru. A to, že prežil uhryznutie baziliska, hoci aj za pomoci sĺz fénixa bolo nepredstaviteľné.

Všetci Chrabromilčania sa nakopili okolo mŕtveho zvera, štuchali a pichali do neho, akoby to bola nejaká atrakcia, zatiaľ čo pred ním stál Albus so zvláštnym pohľadom vo svojich  modrých očiach. Severus videl, ako sa starý muž otočil a uprene pozeral na Harryho, ktorý ignoroval poznámky svojho krstného otca a svojich priateľov a pozeral sa na obrovskú sochu Slizolina. Severus videl v očiach starého muža smútok aj obdiv a zo záujmom sa postavil vedľa neho.

„Albus?“ spýtal sa potichu.

„Neuvedomil som si, že to bol tak veľký zver, Severus,“ jemne zamumlal Albus.

„Nevyzerá to byť možné, aby také niečo prežil,“ súhlasil Severus.

„Nie,“ súhlasil Albus. „Nevyzerá to tak. Ale Harry pravidelne prekonáva nemožné, nie?“

Severus sa pri tom zamračil, rozmýšľajúc, na čo Albus mohol ešte narážať. Tiež bádal po tom kúzle Kráľov Hlas, ktoré Harry použil ten deň v Rokvile. Ale okrem prekladu a poznámky, že sa už nepoužíva, lebo viac nefunguje, sa nedozvedel nič významné. Rovnako ako Grangerová a Weasley aj on vyskúšal to kúzlo, ale ani jemu to nefungovalo. Ako sa Harrymu podarilo obrátiť jedného smrťožrúta proti jeho kumpánom, tak to si nevedel vysvetliť. Podozrieval Albusa, že to vie, alebo aspoň tuší viac, ako dával najavo. Ale keď sa to tak vezme, Albus mal vždy svoje tajomstvá.

Severus si od Harryho vypýtal povolenie rozobrať baziliska na prísady do elixírov – niečo, čo zdanlivo ohromilo mladého muža. „Prečo sa ma pýtaš?“ čudoval sa nahlas.

„Podľa práva patrí tebe,“ jednoducho vysvetľoval Severus. „A má to hodnotu celého majetku, ak by si chcel vedieť.“

Harry sa na neho prekvapene pozrel, ale odbil to mávnutím ruky. „Nuž vieš, pre mňa nemá žiadny úžitok. Vezmi si to.“

Keď si bol istý, že Chrabromilčania už nad zverom prestali ochkať a achkať privolal si dvoch osobných domácich elfov a prikázal im pozbierať pozostatky.

„Ku knižnici sa dostaneme tadeto,“ vysvetľoval Harry, ukazujúc na ústa Slizolinovej sochy. Všetci si zo sebou priniesli svoje metly a nasledovali Harryho dovnútra. Tu strávili väčšinu dňa prehrabávaním sa v knižkách, ktoré tu zostali – Remus, Albus, Hermiona a Severus boli  pri tom objave v siedmom nebi. Sirius s Ronom a Harrym však strávili deň v rohu miestnosti hraním sa Rachotiacej sedmy.

Severus s Albusom strávili ďalší deň zamknutí v Albusovej pracovni prezerajúc si knihy, ktoré zobrali zo Slizolinovej komnaty, zatiaľ čo Remus so Siriusom odišli do Zakázaného lesa, kde sa snažili nájsť celý dlhý zoznam prísad, ktoré Severus označil za potrebné na začatie experimentov z elixírom na lykantropiu. Nechali štyroch mladších Chrabromilčanov tráviť deň vonku na metlobalovom ihrisku, kde sa hrali guľovačku – dievčatá proti chlapcom.

Albus so Severusom nakoniec zišli dole na večeru práve vtedy, keď sa Remus so Siriusom vracali zo svojho výletu do lesa. Predtým než sa usadili ešte Severus prešiel zoznam prísad a kontroloval, či našli všetko potrebné. Zatiaľ čo Sirius nebol veľmi dobrý v elixíroch, Remus vedel čo robí a všetko primerane uskladnil.

„Kde sú deti?“ spýtala sa Minerva, keď sa k nim pridala pri večeri. Severus vzhliadol a po prvý krát si všimol, že sa ani jeden z mladších Chrabromilčanov nevrátil dovnútra z chladu. Už bola tma a bolo nezvyčajné, že sa ešte nevrátili. Vstával, že ich pôjde pohľadať, keď sa dvere do Veľkej Siene prudko roztvorili a na Severusov úžas dnu vbehla jeho sestra Diana a hneď za ňou aj Hagrid.

„Severus!“ kričala, jej oči divé a zúfalé. „Nemohla som ho zastaviť!“

Severusovým telom prešiel pocit mrazivej hrôzy. „Diana?“ Chytil ju za obe ruky a prudko ňou zatriasol. „O čom to hovoríš? Koho zastaviť?“ Ak to má niečo spoločné s Juliusom...

„Pokúsila som sa ho zastaviť,“ naliehala, jej tvár bola bledá a vystrašená. „Ale nemohla som! Zobrali Harryho!“

Severus už nič viac nepotreboval vedieť. Vyštartoval preč, vybehnúc z Veľkej siene, Sirius Black a Remus Lupin ho tesne nasledovali. Minerva a Albus boli hneď za nimi, ako všetci bežali na metlobalové ihrisko, kde sa hrali mladí Chrabromilčania. Teraz bola všade čierna tma, keďže z mesiaca zostal na oblohe len malý kosák. Albus vyčaroval niekoľko čarodejníckych svetiel, aby im osvetľovali cestu, keď bežali cez zasnežený terén smerom k ihrisku. Ako sa približovali, Severus zadržal dych. Uprostred udupaného snehu na ihrisku ležalo niekoľko nehybných tiel, ktoré mu strašne pripomínali situáciu, keď sa vrátil na Rokfort a uvidel to isté ihrisko posiate mŕtvymi smrťožrútmi a aurormi. Tento krát tu však neboli žiadne spáleniny, žiadna krv. Len tri nehybné telá, ležiace v snehu.

Severus si hneď všimol, Harry medzi nimi nie je a keď prišiel k prvému telu, kľakol si aby ho obrátil. Bledá, nehybná tvár Hermiony Grangerovej bola na dotyk studená, ale keď priložil prsty na hrdlo, pocítil pomalý, ale stabilný tlkot jej srdca. „Je nažive,“ povedal s úľavou ostatným, keď Remus a Sirius skontrolovali obe deti Weasleyovcov.

„Rovnako aj oni,“ oznámil Sirius, zúfalo sa obzerajúc okolo po nejakej známke Harryho. Hneď sa zmenil na psa a očuchával zem, otáčajúc sa pri svojom hľadaní v rýchlych kruhoch.

Severus sa ihneď postavil a znovu schmatol Dianu. „Kto to spravil?“ dožadoval sa. „Kto ho zobral? Bol to Julius?“ Monitorovacie kúzlo, ktoré uložil na Juliusa sa nespustilo, predpokladal však, že jeho brat mohol nájsť spôsob ako ho obísť.

Diana vyzerala byť na chvíľu zmätená, ale potom rýchlo pokrútila hlavou. „Nie, Severus, bol to Alrik. Alrik ho zobral.“

Na chvíľu jej slová nedávali žiaden zmysel. Prečo by, pre Merlina, Alrik bral Harryho? Medzi nimi neboli žiadne priateľské vzťahy, ale Severus by prisahal na svoj život, že Alrik neprisľúbil vernosť Temnému pánovi a nikdy by to ani nespravil. Bola to Severusova pochybná minulosť, ktorá vytvorila priepasť medzi ním a manželom jeho sestry. „Prečo?“ zasyčal. „Prečo by to robil? Čo mu kedy Harry spravil?“

„Nič,“ povedala mu Diana. „To nemá nič spoločné s Harrym. Vzali ho, lebo si mysleli, že by tým prinútili ministerstvo uznať krvavý dlh, ktorý má voči Zimným Krajom. Vzali ho ako rukojemníka.“

Krvavý dlh Zimných Krajov? Severus si iba matne spomínal, že už o tom niečo počul – Alrikove nejasné poznámky, keď si vtedy bral Dianu. Ale Severus nebol odvtedy v kontakte s nikým z rodiny, a tak nepoznal celý príbeh. To, že bol do toho zatiahnutý Harry bolo neprijateľné. „Kam ho zobrali, Diana?“

„Na panstvo Bifrost,“ uviedla Diana.

Severusa zamrazilo pri srdci. „To je priamo v srdci Zimných Krajov,“ zvolal. Nemôžu do Zimných Krajov ani letieť, ani sa tam primiestniť. Jediný spôsob, ako sa tam dostať, bolo preplávať loďou cez studené Severné more, čo bola teraz v zime nebezpečná vyhliadka. Zúfalo sa obrátil na Albusa.

„Zistím na ministerstve, čo sa len bude dať,“ sľúbil mu Albus, a on vedel, že Dumbledore zistí všetko, čo sa dá o tomto krvavom dlhu. „Vy traja choďte a priveďte ho domov.“

Krátky pohľad cez plece mu potvrdil, že tí „traja“, ktorých mal Albus na mysli bol on, Black a Lupin. Ten zúrivý pohľad v očiach týchto dvoch záškodníkov bol pre Severusa napodiv upokojujúci. Po prvý raz v živote bol rád, že má týchto dvoch mužov vedľa seba. Vedel, že pre túto misiu si nemohol vybrať lepšiu spoločnosť.

---------------------------------------

Autorská poznámka: Veľa ľudí sa ma pýtalo „Kedy sa dostanem k...“ a teraz by som mohla vymenovať celý zoznam vecí: sexu, k bozkávaniu, romantike, k dieťatku/dedičovi, Kráľovmu Hlasu, k Slizolinovým ďalším knihám, Voldemortovi, rozvodu(alebo jeho možnosti), atď. Ja vás neignorujem – sľubujem, že sa k tomu všetkému dostanem. Hoci mám zatiaľ napísaných iba zopár kapitol, po tejto(ešte mám pre vás zopár, a včera som napísala ďalších 5000 slov), mám naplánovaný celý príbeh. Postupne sa dostanem ku všetkým chýbajúcim častiam. Vydržte to ešte so mnou a dúfajme, že vás uspokojím. Znovu vďaka! (Dúfam, že nikto v skutočnosti nechce, aby sa rozviedli!)

Okrem iného – Zbožňujem všetky návrhy o tom, kto by mal mať s Harrym „rozhovor“. Idea, že vlkolak, ktorý sám ešte vlastne nikdy nemal žiadne rande, by mal Harrymu dávať rozhovor sa mi však nezdá veľmi šťastná. Predpokladám, že zanedlho bude sám Remus potrebovať podobný rozhovor.

09.07.2008 13:19:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one