Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

29. kapitola - Pochopenie úlohy

Trvalo to ďalšiu pol hodinu, kým dosiahli miesto určenia a do tej doby sa značne rozvidnela obloha.  Adrenalín z tej bitky, čo nosil Harry v sebe  nebol ničím proti tej hrôze, ktorú videl. Ako postupovali čoraz vyššie, zistili, že sa vlečú cez sneh a Harry sa chvel v prudkom chladnom vetre. Ohrievacie kúzlo, ktoré použil na svoje oblečenie pomohlo, ale aj tak si prial, aby nestratil svoj kožuch predtým. Zahli za hrebeň vrchu a Harry konečne uvidel tie vysoké kamenné cimburia stúpajúce nahor, ktoré sa pred ním týčili. V tlmenom svetle rána, fakle stále žiarili z tých stien a Harry mohol vidieť bojovníkov, ktorí chodili po cimburí, všetci ozbrojení ťažkými kušami. Ten zámok bol obrovský, oveľa odlišnejší než Rokfort. Tento bol úplne obrovský, pevnosť z vojny, ktorá bola postavená skôr ako Rokfort. Bol vytvorený z obrovských múrov a veľkých hradných siení, a pretože sa Harry presunul ďalej do kopca mohol vidieť, že steny sú predĺžené do oboch strán. Tisíc ľudí by mohlo žiť vo vnútri každej časti a keď sa pozrel na vzhľad mužov na hradbách, ktorí tu pracovali skôr než bol Rokfort premenený na školu. Lesný roh zaznel do miznúceho rána, keď sa blížili a keď vchádzali Harry videl ohromné okovy padacích mreží, ktoré chránili vstup do pevnosti ako stúpajú nahor. Nasledoval sprievod, nesúc pred sebou po ceste mŕtvych, naľavo zahučalo ozubie. Bolo to bežné – aspoň niečo pochopil. Ako Rokfort, aj toto miesto bolo cítiť mágiou.  Ale prečo videl len jej malé použitie medzi mužmi, ktorí ho uniesli stále nepochopil. Výkriky zdesenia a zármutku ich privítali, keď smerovali s mŕtvymi telami do centra, kde ich uložil na zem. Ženy obkolesili telá a spustili nárek nad stratou ich milovaných a Harry tam stál ochromený zármutkom a mlčal nevediac čo robiť. Mohol vidieť malé deti ako vsunuli svoje ruky do rúk ich otcov a sledoval v tichom zdesení ako dievča len o niekoľko rokov mladšie od neho, pohladilo vlasy jednej mužskej hlavy, ktorá však už nebola pripojená k telu.

„Poď preč, Harry!“ vyzval ho Alkirk a Harry dovolil mužovi, aby ho viedol z tej šedivej scény do srdca zámku.

O chvíľu neskôr našiel sám seba v obrovskej hale, ktorá mu nejasne pripomínala sieň. Neboli tu žiadne poletujúce sviečky ani žiadna oživená obloha. Boli tam ale dlhé drevené stoly a steny zakryté ťažkými gobelínmi. Jeden múr mal tri obrovské kozuby, ktoré svietili vďaka obrovskému ohňu. Alkirk ho viedol okolo jedného z nich. Harry sa posadil na jednu lavicu pri stole nejasne si uvedomejúc aktivitu okolo neho.

Jedlo a pitie bolo prinesené k tomuto stolu mužmi a ženami, ktorí boli okolo. Videl viacero starých žien, o ktorých si myslel, že sú liečiteľkami, čo sa starali o zranených mužov, ktorých prinášali, použitím masti a nápojov na ich rany. Dve ženy zastali pred ním a spýtali sa, či bol zranený a potom, čo sa presvedčili, že je v poriadku ho očistili. Niekto iný mu strčil do ruky kalich a on vypil jeho obsah do dna bez váhania – podľa zápachu a chuti si uvedomil, že to bol nejaký druh piva. O chvíľu neskôr mu niekto iný nahradil to pivo kalichom čistej vody a on to pil vďačne. Jeho žalúdok sa konečne upokojil a jeho myšlienky sa vyčistili.

Alkirk sa k nemu blížil s nejakým zlatovlasým mužom po jeho boku. Ten cudzí človek bol oblečený do plášťa z dračej kože. Tmavomodrý zamatový plášť zakrýval jeho plecia. Nosil vlasy v dvoch vrkočoch a mal korálky zapletené do jeho brady. Hoci bol na pohľad ešte mladý, Harry zbadal jeho podobu s Alkirkom, tento muž bol Alkirkov otec.

„Harry, toto je Lord Asgeir Brand. Pán Brifrost Hall.“ Predstavil ho Alkirk.

Začervenaný Harry pochopil dosť, aby vedel, že „pán“ nebol v tomto prípade samozvaný titul. Uchopil ponúknutú Algesirovu ruku a pevne ju potriasol. „Lord Brand“ pozdravil ho so sympatiami.

„Vitajte v Bifrost Hall, Harry Potter,“ Asgeir pozdravil „Alkirk mi hovorí, že sme Vašimi dlžníkmi. Že ste zahnal Dementorov Vaším Patronusom.“

Nevediac ako odpovedať, Harry len prikývol.

„Tiež mi hovorí, že ste sem prišli dobrovoľne.“

Harry civel na Alkirka, ale Asgeir položil svoje ruky na jeho plecia „Ja viem, že ste sem boli privedený proti svojej vôli, Harry,“ opravil sa rýchlo „Ale prišli ste sem osobne, keď ste našli Váš čarodejný prútik a vypočuli naše prosby. Musíte pochopiť, že Alkirk Vám nemohol dovoliť odísť.“

„Povedal mi, že Dementori ohrozujú Vaše deti“, povedal Harry rozhnevane.

„A tak ste prišli sem a ponúkli nám svoju pomoc.“

„Prišiel som zistiť, čo sa tu deje. Prišiel som po vysvetlenie, „ Harry zavrčal „Uniesol ma a držal ma ako rukojemníka kvôli ministerstvu. Prečo? Čo s tým má, čo robiť ministersvo?“     

Asgeir s pochopením prikývol. „To je dlhý príbeh, ale poviem Vám všetko. Ale podozrievam Vás, že máte viac otázok, ako len toto.“

Harry našiel sám seba, ako hľadí na Bjorna a Gurdika – mali veľa práce s jedením zveriny z veľkých dosiek, ktoré im priniesli niektoré zo žien. Harryho žalúdok, si povedal, že by zjedol čokoľvek.

„Ste všetci čarodejníci, alebo nie?“ opýtal sa pevne. Súdiac podľa počtu mužov, ktorých videl pri stene a tých príchodov a odchodov do siene, že to bolo celé spoločenstvo. V rámci mesta a ochranných hradieb stovky, ak nie tisíce mužov, žien a detí.

„Áno“ Asgeir potvrdil.

„Len traja muži použili vonku svoje prútiky,“ povedal Harry, pokúšajúc sa pochopiť tento dôvod, pokúšajúc sa pochopiť to čo tu videl.

„Oni boli naši traja najlepší,“ informoval ho Alkirk. „Oni boli jediní vyvolených, ktorí mohli vyčariť Patronusa“.

Harry sa letmo pozrel okolo siene. Na vzdialenej strane izby mohol vidieť muža, ktorý zapaľoval viacero sviečok rýchlym mávnutím jeho čarodejného prútika. A viacero žien pohybovalo súdkami piva pred žeravými špičkami ich prútikov. Blízko dverí videl viacero malých detí, ako sa hrajú určitú verziu Rachotiacej sedmy. Toto nebolo mukelské spoločenstvo „ Nie ste výbušní.Vidím to,“ povedal jednoducho, ale stále nepochopiac čo sa stalo.

Alkirk a Asgeir si vymenili nemé pohľady, potom ho Asgeir poklepal po pleci. „Poďte so mnou, Harry. Zoberiem Vás niekam, kde sa môžeme v kľude porozprávať.“

Kráčal za oboma mužmi, nasledujúc ich mimo siene, do malej izby vedľa. Bola osvetlená ohňom z kozuba a pri ňom zopár kresiel. Veľký drevený stôl bol pri stene na jednej strane pokrytý starými knihami a mapami, jediné okno poskytovalo výhľad na dvor pod ním.

Ako Asgeir vyzval jednu zo slúžiacich žien, aby priniesla do izby jedlo a pitie, Harry sa presťahoval k oknu a s úžasom sa pozeral z okna na ľudí dole. Mohol vidieť skupinu mužov vykladajúcich veľký voz naplnený barelmi a klietkami blízko pri bráne na dvore. Neďaleko od nich bolo dvanásť ozbrojených mužov vyzbrojených šípmi,  určenými na strieľanie do cieľov pred nimi pozdĺž ďalekého múru.

Na vzdialenej strane dvora mohol vidieť veľký kamenný monolit obklopený kruhom malých bielych kameňov. Obrovské slnečné hodiny, uvedomil si a sledoval ako sa skupina detí hrá medzi nimi s obavami, že niektoré z nich zavalí.

„Chceli by ste sa pripojiť k nám, Potter?“ spýtal sa Asgeir. Harry sa otočil. Asgeir a Alkirk mu dali pokyn, aby si sadol do kresla pri ohni. Niekto dal viac jedla a pitia na malý stolík medzi kreslami. Harry sa posadil a znova siahol po kalichu vody.

„Povedzte mi o Dementoroch,“ pokynul.

Asgeir sa zamračil, ale prikývol na súhlas a hľadel pri tom do ohňa. Harry mohol vidieť pár tenkých strieborných prameňov v jeho vlasoch. „Čo viete o väzení v Azkabane?“

Harry sa striasol. „Viem, že je strážené Dementormi,“ povedal, hádajúc, ako táto otázka súvisí s týmto rozhovorom.

„Nebolo vždy strážené Dementormi,“ Asgeir povedal „Pred Dementormi bolo strážené trolmi. Ale trolovia sú pozoruhodne hlúpe stvorenia a to vezenie nebolo nikdy veľmi zabezpečené. Pred 150 rokmi prišiel niekto s myšlienkou, aby našli nejaké tmavšie stvorenie na stráženie väzenia. Rozprávali sa príbehy o mieste nazývanom Prameň zúfalstva a vraj strašné obludy žijú pod ním. Muži z Ministerstva mágie prišli sem do Zimných krajov a hľadali Prameň zúfalstva. Našli ho hlboko v srdci našich lesov. Bol zapečatený obrovským záverným kameňom klenby. Použili svoju mágiu a odstránili záverný kameň klenby a čakali toho tvora, kým sa vynorí. Na nový rok, presne s úderom polnoci, dvaja Dementori vyšli z prameňa. Ministerskí pracovníci vzali Dementorov a nechali ich strážiť Azkaban.

„O rok neskôr, na nový rok, opäť s úderom polnoci, ďalší dvaja Dementori vyšli z prameňa a ministerstvo ich zobralo tiež. Počas päťdesiatich rokov prichádzali raz ročne a vzali Dementorov len čo vystúpili z Prameňa zúfalstva. Na konci tých päťdesiatich rokov mali sto bezohľadných stážcov, pre väzenie v Azkabane a už sa sem nikdy znova nevrátili.“

Harry si pritiahol svoj plášť pevnejšie okolo svojich ramien, rozmýšľajúc o Dementoroch, ktorí dodnes strážia Azkaban, tie obludy, ktoré prahli po love na jeho krstného otca. „A čo to má spoločné s Dementormi, ktorí sú tu?“

„Keď ministerstvo mágie opustilo Zimné kraje, neúspešne nahradilo ten záverný kameň klenby cez Prameň zúfalstva. Keď potom táto oblasť našich lesov bola zatratená našimi ľuďmi a vyhlásená za Grendling, nikto nikdy tam už viac nešiel. Nevedeli sme, že prameň bol stále otvorený.

Na Silvestra sa ďalší dvaja Dementori zjavili z prameňa, ale v tom čase tu nebol nikdo, kdo by ich zobral preč. Čas plynul a každý rok sa zjavili ďalší dvaja Dementori. Nakoniec si moji ľudia uvedomili a zaznamenali, čo sa stalo. Ale do tej doby tam boli tucty Dementorov, ktorí sa potulovali po našej zemi. Žiadali sme ministerstvo, aby sa vrátilo a zapečatilo prameň a poslalo Dementorov preč. Ale nikdy neodpovedali na naše prosby. Zdalo sa, že ten čarodejník, ktorý uzavrel tú dohodu s Dementormi a čarodejník, ktorý ten nebezpečný záverný kameň klenby ako prvý odvalil, zomreli. Naša požiadavka zostala nepovšimnutá.

„Vtedy čarodejník Grindelwald hrozil svetu a ministerstvo sa ho v boji pokúšalo zastaviť. Naše požiadavky sa dostali do úzadia kvôli tejto bitke. Roky plynuli, Grindelwald bol porazený, predsa však naše prosby neboli vypočuté. Napokon Ten-ktorého-netreba-menovať zmocnel a Zimné kraje zostali všetko len nie zabudnuté. Prešlo sto rokov a ministerstvo nás stále ignoruje. Moji ľudia žijú na tomto území viac ako tritisíc rokov. Vieme ako bojovať s Grendligsami a obrami a s tým čiernym Wyrmsom, ktorý žije v horách. Ale nemáme obranu proti Dementorom. Žiadnym spôsobom sa nedali zastaviť, keď zničili naše dediny a pohltili duše našich detí. A ministerstvo nás stále ignoruje.“ v jeho hlase bolo počuť hnev a v jeho očiach sa objavila zúrivosť. 

Harry na moment sedel ticho, pokúšajúc sa spracovať to, čo počul. Sto rokov.... – to znamenalo, že tam bolo najmenej dvesto Dementorov, ktorí sa len tak potulovali v tejto zemi. Ozajstná armáda temnôt.

„Stále nerozumiem,“ Harry povedal. „Musíte mať tisíce čarodejníkov v tejto pevnosti. Dementori môžu byť odohnaní Patronusom.“

„Všetko čo treba je silná spomienka“ tvrdil Harry „Môžem Vás to naučiť. Naučil som sa to, keď som mal trinásť.“

Dvaja muži si vymenili tiché pohľady. „Harry, máš predstavu o tom koľko čarodejníkov a čarodejníc existuje na svete?“ spýtal sa Alkirk, znepokojený  z Harryho nepozornosti.

Harry sa zamračil, udivený z toho, čo by mohol mať Patronus spoločné so svetom. „Nie,“ priznal sa.

„Desiatky tisíc predpokladám.“

Obaja muži sa pochmúrne usmievali a Harry ich podozrieval, že to číslo je zlé. „Harry, päť percent zo svetovej populácie je magických.“

Harryho oči sa zrazu rozšírili a on sa pokúsil spraviť nejaké matematické výpočty z hlavy. Vedel, že obyvateľstvo sveta sa aktuálne blíži k šiestim miliardám. „To znamená, že tam bolo skoro ..... tristotisíc miliónov z nás!“ Nemal žiadnu predstavu o tom, aké bolo toto číslo veľké.

Alkirk prikývol. „Súčasný počet obyvateľov Anglicka je skoro 60 miliónov ľudí. To znamená, že v Anglicku samom existujú takmer tri milióny čarodejníkov a čarodejníc. Teraz z tých troch miliónov približne 20 percent tvoria čarodejníci vo veku medzi 11 a 18 rokom. Koľko študentov ide do Rokfortu?“

Harry sa mračil. „Skoro štyristo.“

„Štyristo z približne 600.000 detí,“ Alkirk povedal. „Kde si myslíš, že sa ten zvyšok detí učí?“

Harry na neho neveriacky zízal. Vedel, že sú iné školy – Beauxbatons a Durmstrang, ale tie školy boli vo Francúzsku a Nemecku a museli sa zaoberať vlastným počtom obyvateľov. „Sú tu iné školy?“

Alkirk potriasol hlavou „Nie na mágiu. Všetci ostatní sú učení doma svojimi rodičmi. Učia sa ako hovoriť, privolávať a transfigurovať lyžičku.  Iba elita ide do Rokfortu, najlepší z najlepších. Štyri stovky študentov na Tvojej škole netvorí ani len percento zo 600.000 detí.  Rozumieš o koľko ste silnejší od nás ostatných? Dokonca najhorší študenti na Vašej škole majú viac sily a energie ako ktorýkoľvek čarodejník alebo čarodejnica. Táto elita našej spoločnosti si sotva všimne, že existujeme aj my ostatní.“

Asgeir ukázal na pevnosť okolo seba. „Toto je jedno z dvanástich silný držaní v Zimných krajoch, každé s obyvateľstvom okolo tisícky. Môj syn je tu jedným z piatich čarodejníkov, ktorí navštevovali čarodejnícku školu.

„Išiel som na Beauxbaton,“ vysvetlil Alkirk „Som dobrý v transfigurácii.“ Vytiahol svoj čarodejnícky prútik a mávol s ním na jeden z kalichov, premeniac ho na lyžicu.  „Ale ja nemôžem použiť Patronusa. Nikdy som nemohol. Veľa čarodejníkov to nedokáže. Nečudoval si sa, prečo sú Temný pán a jeho smrťožrúti takí obávaní? Môžu zabiť tucet mužov jediným zaklínadlom. Použijú  neodpustiteľné kliatby, aby od nás vyčistili svet.  Len malý počet čarodejníkov je schopných uchrániť sa pred týmito kliatbami. My ostatní si to ani nedokážeme predstaviť.“

Harry sa postavil a začal sa prechádzať po miestnosti, pokúšajúc sa spracovať to, čo si práve vypočul. Štyristo študentov z potenciálnych 600.000. To sa zdalo nemožné. Myšlienka, že je niekto ďaleko horší ako Neville Longbottom  vzdialene svietila na skoro všetkých čarodejníkov a čarodejnice na svete – to nemôže byť pravda.

„Nikdy ste neuvažovali prečo čarodejníci majú metly, keď sú schopní zjavovať sa?“ Spýtal sa Alkirk. „Alebo prečo máme obchodníkov s oblečením, keď by sme mohli transfigurovať list alebo konár do nejakého odevu, aký by sme chceli? Prečo nie sú všetci čarodejníci bohatí, keď by si mohli vyčarovať zlato zo vzduchu?“

Pravdupovediac, Harry nikdy nerozmýšľal o takýchto veciach. Teraz videl, že možno mal. Tá odpoveď znela jednoducho, že väčšina čarodejníkov a čarodejníc nemôže robiť tieto veci.

On našiel sám seba, že sa opäť pozerá na malú skupinku detí hrajúcich sa pri slnečných hodinách. Asgeir sa postavil a stál vedľa neho na dlhý moment, počas ktorého sledovali deti, ako sa hrajú s malou loptou, ktorá svišťala vzduchom ako nos. „Oni nie sú rakety.“ Povedal mu Asgeir. „Každý z nich je schopný akéhosi druhu mágie. Ale tu nebudú žiadne listy do Rokfortu, keď dovŕšia jedenásť. Polovica z nich sa dokonca ani nebude obťažovať, aby si kúpila čarodejný prútik.“

„Myslel som si, že ministerstvo reguluje počet prútikov. Myslel som si, že vy ste splnili Vaše MLOKy, predtým než ste mali dovolené používať Vaše prútiky ako dospelí.“ Povedal Harry. „Ak žiadny z vás nejde do školy ako plníte MLOKy alebo VČÚ?“

„To pravidlo platí len pre elitu,“ vysvetlil Asgeir, „kvôli potenciálnemu poškodeniu, ktoré by ste boli schopní urobiť Vašimi prútikmi. Vy ste vzdelaný v praktickej mágii, pretože musíte byť. Ste príliš silný, aby ste neboli vyškolený. Dokonca Vaša náhodná mágia môže pustošiť v oboch svetoch, v našom aj muklovskom. Ale ten istý nie je skutočný pre zbytok Čarodejníckeho sveta.“

„Potom Vaši ľudia ozaj nedokážu nič spraviť s Dementormi,“ zašepkal Harry, zúfalo cez myšlienky, ktoré naplnili jeho hlavu. „Žiadna obrana proti Voldemortovi a jeho Smrťožrútom.“  Po prvý raz vo svojom živote si uvedomil, prečo sa všetci obávali mena Temného pána. Voldemortova sila rástla s jeho menom. On bol doslova boh medzi mužmi.

„Vidíte teraz, prečo Vás svet tak obdivuje?“ spýtal sa Asgeir „Vidíte teraz, prečo sme si mysleli, že keď Vás unesieme, že obrátime oči sveta k našej neutešenej situácii?“

Harry sa obával, že ich konečne pochopil. Voldemort bol boh medzi  mužmi a predsa sa nejako Harrymu vždy podarilo, aby ho porazil.  Ak, by mal veriť tomu čo práve počul, tak on a jeho spolužiaci boli tá elita sveta, zatiaľ čo Harry vedel, že zďaleka nie je najlepším študentom, vedel, že jeho moc zvyšujú udalosti z posledných rokov.

Bolo hlúpe sa nazdávať, že tých niekoľko tisíc čarodejníkov a čarodejníc, ktorých predpokladal v zaľudnenom Anglicku sa sformuje do nejakého druhu koalície a povstane proti Temnému pánovi a jeho Smrťožrútom a porazia ich. Poznal, že on je ten, kto ho musí poraziť, brániac milióny obyvateľov, z väčšej časti milióny bezbranných. Ak rozumel tej silovej nerovnováhe, tak potom Voldemort by mohol celkom doslova zabrať celý svet a zotročiť si všetkých mužov. Bolo tu len niekoľko mužov na tomto svete, ako Dumbledore a naskočila mu husia koža, keď si pomyslel, že by niekto mohol snívať, že ho porazí.

On sem mohol byť unesený proti svojej vôli, aby mohol vidieť, že práve títo ľudia sa pokúšajú prežiť proti temnote a nestačia na ňu. Ak je on úprimne jedným z vyvolených ich sveta, mal povinnosť im prinajmenšom pokúsiť sa pomôcť.

„Ministerstvo o mňa bojuje,“ povedal Asgeirovi. „Niektorí z najsilnejších čarodejníkov a čarodejníc nášho sveta bojujú o pozíciu  ministra mágie. Ja som ako súťažná figúrka v ich politickej hre. To, že ste ma uniesli , Vám môže priniesť úspech ako získať armádu silných čarodejníkov, ktorí by Vám pomohli. Oni si po mň môžu prísť a vyzdvihnúť ma v sile, ale namiesto toho Vám môžu tiež ponúknuť pomoc, keby ste sa ich spýtali.“

Obaja muži sa voči tomu ohradili. „Vieme o tej možnosti,“ pripustil Asgeir. „Ale museli sme niečo spraviť.“ Harry si predstavil, minimálne troch veľmi silných a veľmi rozhnevaných čarodejníkov, ktorí by ich lovili. Vedel, že Severus, Sirius a Remus ich mohli zničiť. Pozrel sa na Alkirka „Vy ste sa oženili s Dianou Snapeovou. Prečo ste nepožiadali Severusa o pomoc?“

„Požiadať Smrťožrúta, aby nám pomohol?“ spýtal sa Alkirk.

Harry sa naježil „On nie je ...“

„Ja viem,“ precedil Alkirk. „Ale začal som tomu veriť len nedávno.“

„Potom, prečo ste nepožiadali Dumbledora?“ spýtal sa Harry, pokúšajúc sa porozumieť, prečo neskúsili iné možnosti.

„Ako?“ spýtal sa Alkirk „Povedali sme Vám, že ministerstvo ignorovalo naše žiadosti vyše sto rokov. Ako sme sa mohli dostať k niekomu tak silnému, ako je veľký Albus Dumbledore? Králi a faraóni na celom svete majú problém stretnúť sa s ním. On je najviac vyhľadávaný čarodejník na svete.“

Harry sa poradil na tvrdú stoličku. On pravidelne chodil k riaditeľovi do riaditeľne a rozprával sa s ním. Jedol s ním každú noc vo veľkej sieni. Hral s ním Rachotiacu sedmu asi pred dvoma dňami na Vianoce. Mohli byť oni všetci úspešne izolovaní od zvyšku tohto sveta? Boli oni všetci takí slepí, že nemohli vidieť, čo sa okolo nich deje?  Ale vedel tú odpoveď skôr ako si položil túto otázku. On dokonca ani netušil, že existuje miesto ako Zimné kraje.

„Čo chcete, aby som spravil?“ spýtal sa, masírujúc si svoje spánky, abysi vyčistil hlavu.

„Čo myslíte?“ Asgeir sa spýtal.

„Potrebujete, aby bol Prameň zúfalstva zapečatený a v poriadku?“ Povedal Harry tlmene. „Ako to má ministerstvo spraviť?“

„Ten záverný kameň klenby musí byť vymenený,“ povedal mu Alkirk. „Potrebujeme, aby ho posunuli späť do diery a zapečatili ho.“

Skala musela byť posunutá, Harry zatriasol hlavou. „Povedali ste, že sú Vás tisíce v Zimných krajoch. Čo keby ste všetci spojili svoje magické schopnosti a posunuli tú skalu spolu?“

„Už si niekedy používal kúzlo s inou osobou?“ spýtal sa ho zvedavo Asgeir.

Harry pokrútil hlavou. To nebolo niečo, čo by si mohol pamätať z vyučovania.

„Kombinovaná mágia dvoch čarodejníkov je jedným z najťažších kúziel.“ Vysvetlil Asgeir. „To je to, prečo je Temný pán tak obávaný. Keď pripojí k svojej mágii mágiu Smrťožrútov. Nikto z nás nemá takú moc alebo silu, aby sme také kúzlo dokázali.“

„Čo keby ste použili mukelské riešenie?“ spýtal sa Harry „Iste môže byť taká skala posunutá s nejakým druhom muklovských strojov? Tí majú žeriavy, ktoré môžu zdvihnúť tisíce libier. Aká veľká je tá skala?“

Asgeir ukázal na ten obrovský monolit na nádvorí. „ Je prinajmenšom dvakrát tak veľký ako tieto kamene zo Stonehenge. Prinajmenšom desatisíc libier. A ten žeriav nie je dobrý. To je magický artefakt – to musí byť pohnuté mágiou a len mágia môže zapečatiť to miesto.“

Desatisíc libier. Civel na monolit na nádvorí. „A žiadny z nás nemôže pohybovať s niečim tak ťažkým.“ Dodal.

„Ja akurát zodvihnem dva poháre piva,“ Alkirk povedal. „Oni pravdepodobne vážili asi odobrých semdesiat libier. Prečo si myslíš, že sme boli tak prekvapení, keď si prenášal tých osem tiel? Ešte nič také sme pred tým nevideli.“

Ani Alkirk, ktorý bol jedným z Beaubatonsu. Pokúšal sa spomenúť si na tú najťažšiu vec, ktorú kedy videl čarodejníka levitovať. Profesor Flitwick pravidelne levitoval vo Veľkej sieni vianočné stromčeky cez domové dvere, ale nemal žiadnu predstavu koľko vianočný stromček vážil. Ale toto bola skala. Prečo nemohli použiť kúzlo, ktoré by ju zodvihlo ako pierko? Zdvíhal pravidelne svoj kufor pomocou kúzla Wingardium Leviosa a nepamätal si, že by to bolo niekedy namáhavé. Nikdy si nemyslel, že by to malo byť ťažké – bolo to niečo  čo vedel spraviť. Bola to mágia.

Postavil sa s odhodlaným výrazom na tvári a vydal sa ku dverám. „Harry?“ oslovil ho s obavami Asgeir. Obaja muži vykročili za ním, ale nepokúšali sa ho zastaviť, keď kráčal rýchlo cez sieň. Muži a ženy zvedavo pozerali na neho, ale tiež sa ho nepokúsili zastaviť.

Dvere na nádvorie boli otvorené a on vykročil na ranné slnečné svetlo, presunul sa smerom k slnečným hodinám. Lukostrelci, ktorí sa cvičili v streľbe prestali so strieľaním a pozorovali jeho a najvyššieho panovníka, keď prešli okolo nich. Niektorí z bojovníkov, ktorí už skôr sprevádzali pozorovali Alkirka, ako ho nasleduje. Harry zastal, pred monolitom slnečných hodín a dlho premýšľal nad myšlienkami, ktoré sa mu vírili v hlave ako hmla. Dvakrát väčší. Tá skala pred ním váži niečo okolo dvoch až troch ton. Ale tí bojovníci, ktorých dnes priviezli museli vážiť tak okolo dvesto libier každý, nevadilo, že im chýbali končatiny a krv. Zdvihol osem z nich.

Pomaly vytiahol svoj čarodejnícky prútik z vrecka plášťa a ukázal na skalu. Deti, ktoré sa hrali blízko neho rýchlo uskočili, keď zbadali pohybujúci sa tieň. Všetci stíchli, hľadiac na to, čo sa bude diať.

„Wingardium Leviosa!“ Harry zakričal, žiada vyšlahľa z prútika a obkolesila obrovský monolit.

V okamihu sa hneď nič nestalo, ale potom všetci videli, že tá skala sa pohla z miesta a visí vo vzduchu ticho ako ruža. Harry na to civel, držiac svoj čarodejnícky prútik hore. Teraz mohol cítiť tú váhu, ale bol koncentrovaný, a cítil tú silu, ktorá prúdila v jeho žilách a mimo neho cez jeho čarodejnícky prútik. Nebolo to neznesiteľné.  Vôbec nie.

Pomaličky umiestnil skalu na svoje miesto na zemi, tak aby tam držala ako predtým. Pomaly spustil svoj čarodejnícky prútik a otočila sa na Lorda Asgeira. Muži a ženy s Bifrost Hall na neho zízali, akoby práve videli zázrak.

„Môžem pohnút záverným kameňom klenby pre vás,“ povedal Asgeirovi. „Môžete ma k nemu doviesť?“

Asgeir v úžase prikývol hlavou. „Leží v srdci Gredlingskej oblasti a Dementori sa pokúsia dostať ťa odtiaľ.“

Po tých slovách, Alkirk vytiahol svoj meč a zdvihol ho k nebu. „Sľubujem na svoj meč a svoj život, že Vás privediem do Grendlingskej oblasti.“  Na jeho slová zareagovali ďalší muži, ktorí vytiahli svoje meče a zdvihli ich hore a s pokrikom mu prisľúbili podporu v bitke. Velitelia na hradbách zvihli svoje zbrane na slávu alebo zdvihli svoje prilby a vyhadzovali ich do výšky na znak spoločného boja.  Hoci Harry videl všetkých týchto mužov, ktorí mu práve prisľúbili pomoc, podozrieval ich, že tá žiara v ich očiach je dosť silná viera v tom, aby porazili všetkých dvesto Dementorov.

Asgeir unavene chytil Harryho za rameno „Poďte späť do vnútra, môj priateľ. Musíme sa dohodnuť na bojovom pláne.“ 

Zvolal na okolostojacich mužov a ženy. „Dnes večer oslavujeme! A zajtra......“

„Zajtra sa budeme brániť!“ kričali naspäť.

Asgeir prikývol. „Zajtra sa o to postaráme.“

 

                                                                                                                                                             

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

 

Poznámka autora:  

Harry sa konečne dozvedel pravdu o Čarodejníckom svete a na akom stupni stojí. Netrápte sa, Severus, Siriu a Remus sa skoro ukážu.

A pre tých z vás ktorí bol spýtať sa na tú inšpiráciu o Zimných krajoch - - všetko to pramení z histórie a nedávnej súčasnosti. Musíte sa vrátiť späť o  tisíc rokov. Toto je mimo Beowulf.

09.07.2008 13:24:46
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one