Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

3. kapitola - Obyvatelia žalárov

Nemohol uveriť, že sa to všetko skutočne deje. Dosť zlé bolo to, že musel pretrpieť hodiny elixírov v spoločnosti tohto muža, a teraz od neho očakávajú že s ním bude žiť! Oh, nepochyboval, že nájde nejaký spôsob, ako toto všetko prežiť. Napokon, nemohlo to byť horšie, než to čo si vytrpel u Dursleyovcov. Ale školský rok bol jeho jediným únikom z tej nočnej mory – život v Chrabromilskej veži bol ako úžasný sen, na ktorý sa tešil celé leto. Z myšlienky, že tam sa už nikdy nebude môcť vrátiť mu bolo zle od žalúdka. Vzdať sa Chrabromilskej veže v prospech zatuchnutých, tmavých žalárov!

Snape ho viedol dolu vnútrom hradu cez niekoľko tmavých, slabo osvetlených uličiek a ich kroky sa zlovestne ozývali v kamenných chodbách. Nakoniec zastal pred portrétom Salazara Slizolina a veľmi veľkého hada.

„Heslo je Eldorado,“ Snape povedal zároveň obrazu aj Harrymu. Obraz sa otvoril a Harry nasledoval Snapa do vnútra izieb, ktoré sa mali odteraz stať jeho novým domovom.

Harry sa zastavil pri vchode. Nebolo to presne také ako očakával. Napriek tomu, že boli v žalároch a samozrejme chýbali obrovské okná na ktoré bol zvyknutý v Chrabromilskej veži, hlavná izba mu vlastne niečím pripomínala Chrabromilskú klubovňu. Bola dobre zariadená – aj keď prevažujúca farba bola zelená a nie červená, v izbe boli na zemi hrubé koberce, gauč z plyšu pri magicky horiacom kozube a pohodlné kreslá na každej strane. Dokonca v rohu čakala aj čarodejnícka šachovnica. Sviečky a olejové lampy osvetľovali miesto lepšie než by bol čakal a napriek tomu, že boli v žalároch, miesto nevyzeralo byť zatuchnuté. Ani chladné.

Na stenách viseli gobelíny podobné tým, aké videl na iných miestach po celom hrade a bolo tu viacero dverí z tejto hlavnej miestnosti, o ktorých tušil, že viedli do iných izieb. Všimol si, že Snape si dal dolu svoj vrchný habit a prehodil ho cez gauč. Odkráčal k baru, kde si nalial pohár plný jantárovo sfarbenej tekutiny a hodil ho do seba na jeden krát. Harry využil jeho nepozornosť a nazrel do niektorých z ďalších miestností – dobre zariadená pracovňa na jednej strane, laboratórium pre elixíry vedľa, súkromná knižnica a obrovská spálňa s vlastnou kúpeľňou. Zatiaľ čo sa obzeral, primiestnil sa Dobby spolu s jeho kufrom, ktorý si ešte nestihol vybaliť.

„Tuto sú veci Harryho Pottera,“ oznámil Dobby. „Harry Potter teraz bude zostávať v žalároch a Dobby ho rád príde kedykoľvek navštíviť!“ Malý škriatok sa naňho šťastne usmial, ako keby ho tieto udalosti veľmi tešili – ale Harry vlastne nikdy celkom nepochopil, ktorým veciam vlastne škriatkovia rozumejú, a ktorým nie. „Bude Harry Potter potrebovať Dobbyho, aby mu s niečím pomohol?“

„Nie, vďaka, Dobby,“ Harry ho ubezpečil. „Ďakujem, že si mi priniesol veci.“

Dobby sa uškrnul od ucha k uchu. „Harry Potter sa môže považovať za veľmi vďačne poďakovaného za jeho láskavosť.“ A s týmito slovami škriatok zmizol.

Harry civel dolu na svoj kufor, potom sa pozrel na profesora Snapa, ktorý ho uprene pozoroval, ako keby bol nejakým zvláštnym druhom hmyzu pod mikroskopom. Harry nervózne prešliapol z nohy na nohu, ale keď žiadne ďalšie slová nenasledovali ani od jedného z nich, vzdychol si a odvliekol svoj kufor k stene v hlavnej miestnosti a oprel ho tak aby nezavadzal. Snape si nalial ďalší pohárik a Harry sa zrazu začal znepokojovať, či sa ten muž nesnaží opiť. Nebol si istý, ako presne by sa mal správať k opitému Snapovi. Aspoň, že sa naňho ten muž už nepozeral.

„Prepáčte mi, pane?“ ticho sa spýtal. Snape stuhol ale neobrátil sa. „Kde budem spať?“ Pokiaľ dobre videl, bola tam len jedna spálňa.

„Pre mňa, za mňa si môžeš spať aj v komore, Potter!“ Snape mu odvrkol, keď sa obrátil a prepichol ho svojím čiernym pohľadom.

Harry sa strhol a zaspätkoval, jeho celé vnútro akoby zmrzlo, srdce hlasno bijúce pri týchto slovách, spomienky na desať rokov života na malom preplnenom mieste sa odrazu vrátili s plnou silou tým najneočakávanejším spôsobom. To skôr utečie z Rokfortu, než by mal cez to prejsť znova!

Zdalo sa, že jeho reakcia šokovala Snapa a na Harryho veľké prekvapenie, mužov zamračený pohľad okamžite zmizol, jeho tvár zblednutá. Harry videl ako na moment tuho stisol drink, ktorý držal, potom ho rýchlo odložil bokom, opatrne postúpiac k Harrymu. „Prepáč,“ jeho slová boli ešte viac neuveriteľné, vzhľadom na to, že Harry ho ešte nikdy nepočul prejaviť ľútosť. „To bolo... To som nechcel povedať. Nerozmýšľal som. Prijmi prosím moje ospravedlnenie.“ Ten muž vyzeral, ako keby mu bolo tak trochu zle a Harry nemohol za celý svet prísť na to, či od skutočnej ľútosti nad svojimi slovami, alebo už len z tej myšlienky, že sa za niečo ospravedlňuje.

Harry teda len stuhnuto prikývol, prekrížiac si ruky, aby sa chránil pred chladom, ktorý tam v skutočnosti ani nebol. Už nič nehovoril a čakal, kým si Snape spomenie na jeho pôvodnú otázku. Zdalo sa, že Snape sa vzchopil a hodil krátky pohľad na gauč. Potom si však len rezignovane povzdychol. „Posteľ je dosť veľká pre nás oboch, pán Potter,“ informoval ho a Harry zbledol pri jeho slovách. „a bolo by to čudné, ak by ťa ktokoľvek videl ako spíš na gauči. Nedivil by som sa, keby na nás Fudge poslal špehov, aby nás prešetrili.“

„Vy odo mňa očakávate, že...“ Harry šokovane zakoktal.

„Pán Potter,“ Snapov Hnev sa vrátil v plnej sile. „Verte mi, že z tejto situácie nie som o nič šťastnejší ako vy. Ale uviazli sme v nej obaja a jednoducho musíme povoliť niektoré nevyhnutnosti, jednou z ktorých je aj tá, že budeme musieť strávi určitý čas v spoločnosti toho druhého. Ale napriek tomu, čo som dnes povedal ministrovi Fudgeovi, môžem vás uistiť, že vaša počestnosť je predo mnou v bezpečí!“

Harry cítil, ako mu hanbou horí tvár pri týchto slovách, a bola ešte horúcejšia, keď Snape dodal tým najvýsmešnejším tónom, aký uňho Harry kedy počul, „Verím, že mi ponúknete rovnaké uistenie?“

„Vy si vážne nemyslíte, že by som --“ koktal Harry.

„Nie, nemyslím, pán Potter,“ prerušil ho Snape. „Poprosím vás, aby ste rovnakú zdvorilosť preukázali aj mne!“

„Fajn!“ zagánil naňho Harry. „Idem do postele!“ vytiahol svoje pyžamo zo svojho kufra a len-len že neutiekol do relatívneho bezpečia spálne; zmizol v kúpeľni a zatresol za sebou dvere. Nenávidel toho muža! Nenávidel! A takmer sa neudržal a začal od hnevu kopať do stien.

Sadol si na okraj obrovskej vane a pokúsil sa dostať svoje emócie pod kontrolu. Takto to nebude fungovať. Nevedel si predstaviť, ako Dumbledore očakával od nich dvoch, že budú spolu žiť bez toho, aby sa navzájom zabili. Pokušenie vytiahnuť prútik a prekliať Snapa bolo takmer neovládnuteľné. Namiesto toho sa vyzliekol zo šiat a vliezol do tej obrovskej vykachličkovanej vane a s prekvapením zaznamenal, že Snape má nainštalovanú aj sprchu – vzácnosť v hrade, ale určite potrebná pre profesora elixírov. Jeden nikdy nemohol vedieť, kedy naňho môže niečo z kotlíka vyšplechnúť.

Dal si rýchlu sprchu, prezliekol sa do pyžama a potom opatrne zamieril do spálne. Uľavilo sa mu, keď tam Snapa nenašiel.

Civel na obrovskú posteľ s nebesami na vzdialenejšej strane izby, so zelenými závesmi, samozrejme. Snape mal pravdu – posteľ bola dosť veľká pre dvoch. Dosť veľká pre štyroch alebo piatich, ak sa mali naozaj radi. Ale už len tá predstava, že sa dobrovoľne šplhá do  postele Severusa Snapa! Striaslo ho. Dočerta!

Prsteň na jeho pravej ruke naňho v blikajúcom svetle sviec zažmurkal. Ženatý! Za Snapa! Zaujímalo by ho, či odteraz bude Harry Snape? Alebo ešte horšie Severus Potter? Jeho rodičia sa pravdepodobne obracajú v hrobe. A nevedel si ani predstaviť, čo na to povie jeho krstný otec, až sa to dozvie. Sirius sa pravdepodobne vráti na Rokfort úplne besný a odtrhne Snapovi hlavu.

Z nejakého dôvodu ho vlastne táto myšlienka potešila a on sa zdráhavo presunul k posteli a položil svoje okuliare a prútik na nočný stolík. Potom sa vyšplhal na posteľ a zaliezol pod periny, presunúc sa až na kraj postele tak ďaleko, ako to len šlo od toho druhého kraja bez toho, aby spadol. Zdalo sa mu, že na plachtách cíti slabú vôňu škorice. Bez toho, aby dokázal zaspať, ležal na chrbte v tichu, príliš rozcitlivený na to aby mohol poskladať nejaké rozumné myšlienky.

Približne o takých dvadsať minút počul, ako sa dvere do spálne otvorili a vstúpil Snape, ktorý zamieril priamo do kúpeľne. Harry zadumane počúval ako tečie sprcha a pokúšal sa nemyslieť na to, ako profesor elixírov vyzerá, keď sa tam práve sprchuje. Vážne, povedal si, toto je smiešne. Ležal v posteli svojho najnenávidenejšieho profesora, preboha! Niekde musia byť nejaké pravidlá proti tomuto!

V muklovskom svete možno. Ale on už nebol v muklovskom svete a začínal tušiť, že v čarodejníckom svete je ešte obrovské množstvo pravidiel, o ktorých nevie. Nikdy by netušil, že mu bude jedného dňa chýbať tá neuveriteľná známosť muklovského sveta. Ale keď tak nad tým vážne uvažoval, o koľko to bolo šialenejšie, žiť zavretý v komore pod schodmi a pýtať sa sám seba, či bude ešte niekedy v tomto týždni jesť? Vzdychol si, rezignovaný voči myšlienke, že či už mukel alebo čarodejník, jeho život nikdy nebude dávať veľký zmysel.

Nakoniec sa Snape vynoril z kúpeľne a prešiel k veľkému šatníku, ktorý stál na jednej strane miestnosti. Napriek sám sebe, Harryho  oči sa zamerali na muža.

Snape mal na sebe len spodnú časť pyžama a prehrabával sa v šatníku, aby sa dostal k nejakej košeli. Harrymu došlo, že to pravdepodobne znamená, že Snape nenosí vrch pyžama, keď spí – a aj napriek všetkému, oči ho ťahali k mužovmu hrudníku. Nevedel presne čo čakal, habity toho hodne zakrývali – rozhodne bledú pokožku, možno až príliš chudé telo a aj napriek tomu že už raz videl temné znamenie, čakal nepoškodené telo. Ale skutočnosť bola iná. Bledá pokožka, to áno, ale jeho telo bolo silné a svalnaté – mladý muž v najlepšom veku svojho života, atletické telo, ktoré naznačovalo, že Snape žil oveľa aktívnejším životom, než si o ňom Harry myslel. A bol pripravený na pohľad na temné znamenie na jeho predlaktí, ktoré mohol vidieť aj cez celú izbu – ale naozaj nečakal záblesk farieb tetovania na jeho pravej lopatke –zelený had omotaný okolo červenej ruže. Tetovanie ako bolo toto išlo proti všetkému, čo vedel o vážnom profesorovi.

A rovnako ani nečakal jazvy, ktoré videl tu a tam na bledej pokožke – rany, ktoré vyzerali, že pochádzajú od nejakého typu noža či čepele. A zrazu mu to všetko zo zorného poľa zmizlo, keď si Snape na seba hodil tenkú nočnú košeľu a Harry si uvedomil, že na toho muža zízal. Zdesený sa prevrátil na bok, chrbtom k Snapovi a pevne povedal sám sebe, že ho nepokladal za ani trošku príťažlivého.

Niečo mu odrazu napadlo – pohľad na temné znamenie to zrejme vyniesol na povrch. Voldemortovi sa toto nebude ani trošku páčiť. On sám sa už dávno zmieril s faktom, že je prvý na Voldemortovom liste ľudí, ktorých chce zabiť – spolu s Albusom Dumbledorom. Predpokladal, že keď sa slovo o tomto dostane von, meno Severusa Snapa na tento list tiež pribudne.

O malú chvíľu cítil ako sa posteľ pohla, matrac o niečo poklesol keď sa Snape vyšplhal na druhú stranu postele, čo najďalej od Harryho a nereálnosť situácie bola odrazu taká silná, že sa Harry takmer rozosmial. „Zaujímalo by ma, prečo vybral teba,“ povedal nahlas predtým, než sa vedome rozhodol, že niečo povie. „Myslím kryštál manželstva,“ objasnil bez toho, aby sa obrátil. „Prečo vybral teba ako môjho... prečo si myslel, že by sme ty a ja...“

„Pán Potter, nie som zvyknutý tárať v posteli,“ Snapov hlas bol ostrý a uštipačný a oveľa bližšie, než na čo bol Harry pripravený, aj napriek skutočnosti, že vedel, že ten muž leží vedľa neho v tejto obrovskej posteli, ktorá sa odrazu zdala neuveriteľne malá.

„Ja som,“ odpovedal bez rozmyslu.

Snape vydal zvuk, ktorý sa podozrivo podobal na smiech „Áno, máš určite obrovské skúsenosti, nie?“ spýtal sa výsmešným tónom.

Tvár horiaca hanbou, Harry sa obrátil, aby mohol zagániť na toho chlapa. „Tak som to nemyslel!“ zakričal naňho. Bol absolútne nepripravený na pohľad na Severusa Snapa ležiaceho na boku vedľa neho v posteli, pobavenie a znechutenie žiariace z jeho očí v rovnakej miere. Harry si vzdychol a ľahol si späť. „Ronova posteľ je hneď vedľa mojej,“ vysvetlil jednoducho. „V noci sa rozprávame.“ Niečo, čo mu v živote bude určite chýbať, pomyslel si.

„Pripomínam ti akýmkoľvek spôsobom, tvarom či formou pána Weasleyho?“ spýtal sa Snape. „Alebo je toto snáď tvoj spôsob ako vyjadriť svoje poľutovanie nad tým, že si nezobral ponuku svojho priateľa, jeho, oh, tak hrdinskú ponuku obetovať svoju vlastnú pochybnú budúcnosť so slečnou Grangerovou a nezobral si si jeho namiesto mňa? Niečo, čo ako správni šľachetní Chrabromilčania bez pochyby obaja ponúkli, a čo si ty musel rovnako šľachetne odmietnuť?“

Šokovaný Harry naňho mohol len zlostne gániť. „Už si sa taký nenávistný narodil, alebo si to niekde študoval?!“

„Roky praxe, pán Potter!“ Snape zakričal späť.

„Nenávidím ťa!“

„Výborne! Moja úloha je splnená! Naučil som ďalšieho Chrabromilčana, ako nenávidieť. Ako  len tentokrát prekonám sám seba?!“

Harry zadržal svoj zúrivý výkrik a obrátil sa tomu mužovi chrbtom, odsunúc sa od neho čo najďalej. „Buď ticho a daj mi pokoj!“

„Veľmi rád!“ zavrčal Snape a podľa pohybu postele sa tiež odvrátil chrbtom od Harryho.

Harry odhadoval, že Snape práve vyhral hádku, ktorú práve mali, nech už bola akákoľvek – v každom prípade našiel spôsob, ako umlčať Harryho. Harry zavrel oči a premýšľal nad spôsobmi, akými by priviedol Severusa Snapa k šialenstvu za to, ako sa k nemu správal. Možno muklovská rocková hudba. Nájde si veľmi hlasné stereo a vytne tomu na plné pecky vždy, keď Snape bude musieť známkovať domáce úlohy. Alebo krásne rodinné stretnutie – pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytne si zavolá Siriusa a Remusa, aby prišli na hodne dlhú návštevu. A ak vážne existuje Snape Manor, tak ho prefarbí na Chrabromilskú červenú!

—————————————————

O tri hodiny neskôr sa Severus Snape díval do stropu a nemohol zaspať aj napriek pokročilému času. Samozrejme sa nestalo každú noc, aby bol nútený zdieľať svoju posteľ s mladým mužom takmer o polovicu mladším ako on. Vcelku atraktívnym mladým mužom, pomyslel si trpko. Celá situácia bola totálne nefér. A on ju bude až do konca svojho života hádzať za vinu Dumbledorovi.

Keby bol býval v to ráno vedel , že večer skončí ako manžel Harryho Pottera, ani by sa neunúval vstávať z postele. Nikdy nemal rád Pottera – samozrejme, že k nemu ani necítil takú spaľujúcu nenávisť, ako si to o ňom myslel Potter. Väčšina jeho správania bola len potrebná pretvárka, ktorú musel udržiavať aby sa javil ako verný smrťožrút. Ale ešte predtým, než na seba zobral úlohu špióna, cítil určité nepriateľstvo voči Harrymu Potterovi, kvôli jeho otcovi a krstnému otcovi. Naozaj si nemohol pomôcť. Neuveriteľné, ako dlho sa odpor voči niekomu drží.

A napriek tomu všetkému si skôr toho večera všimol, keď Pottera prvýkrát videl vo Veľkej Sieni, že chlapec dospel vo veľmi atraktívneho mladého muža. Atraktívnejšieho, než bol jeho otec, to určite – podobal sa na mamu čím ďalej, tým viac. A akokoľvek nenávidel pripustiť si sám sebe, musel obdivovať chlapcovu odvahu. Nepoznal nikoho iného na tomto svete, kto by napadol Voldemorta s metlou – jeho samého by určite nenapadlo jednoducho vytrhnúť Ódinovo oko priamo z rúk Temného Pána, ako keby to nebolo nič iné než  ohnivá strela. Na celom tom boji bolo niečo poeticko Chrabromilské.

Ale jeho odpor zostával pevný – bol presvedčený, že hlavný dôvod bol predpoklad, že ten chlapec sa vyhrieva na výslní svojej slávy a v zbožňovaní jeho fanúšikov ako nejaká hlúpa celebrita – niečo, s čím Severus nemal vôbec žiadnu trpezlivosť. Dokonca aj počas prvého ročníka mu z myšlienky na chlapca- celebritu prichádzalo zle. Predstavoval si, ako bol chlapec vychovávaný ako v bavlnke s obrovským bohatstvom, rozmaznávaný a ofukovaný celý svoj život len za to, že je synom Jamesa Pottera. Jeden z dôvodov, prečo neznášal aj Draca Mafloya – aj keď vedel oveľa lepšie zakrývať svoju nechuť k tomuto študentovi.

Samozrejme Potter musel prísť a zbaviť ho všetkých jeho klamných predstáv. Zamknutý v komore, bitý a mučený hladom. To mu určite znelo ´ako v bavlnke´. Potter si to možno neuvedomoval, ale týmto malým odhalením sa mu podarilo nakopať ich všetkých do zubov. Už len ten Dumbledorov pohľad bol jeden, ktorý on sám ešte v živote nevidel. Nestáva sa často, že by sa najväčší čarodejník storočia tak škaredo prepočítal.

Ale najhoršia časť bola spôsob akým to Potter opísal – že jeho strýko ho nechal hladovať na päť – šesť dní najviac, žiadny veľký problém, no bože. Nechcel ho predsa naozaj zabiť, alebo čo. Čudoval sa, čo všetko ešte bol nútený ten chlapec prežiť za posledných pätnásť rokov, a ako sa mu podarilo zabrzdiť sa a nekričať od nepríčetnej zlosti zakaždým, keď ho jeho profesor elixírov vysmieval za to, že je celebritou a za jeho rozmaznaný životný štýl. Severus poznal seba sám dosť dobre na to, aby vedel, že by nepreukazoval až také veľké sebaovládanie – ani z polovice nie. Už dávno by preklial všetkých svojich odporcov. V tomto prípade, správanie akého sa mu dostalo od Jamesa Pottera a Siriusa Blacka, keď bol v Harryho veku ho urobili takmer tak zlostného ako bol Lucius Malfoy.

A teraz bol ten chlapec jeho manžel. Keby to nebolo tak pateticky smiešne, snáď by ten fakt aj vychutnával – Boh vedel, že Blacka z toho pôjde poraziť, ani nespomínajúc Malfoya a Voldemorta. Lily a James Potterovci sa pravdepodobne obracajú v hroboch. A bol si viac než istý, že jeho vlastní zosnulí rodičia sa určite tam niekde rehotajú, až sa za bruchá chytajú.

„Ten chlapec ťa potrebuje,“ Albus sa pokúsil o túto taktiku až ako úplne poslednú – niečo, čo prekvapovalo Severusa. Logika Dumbledorových argumentov ním ani nepohla, fakt, že bol ako jediný vhodný a nemohli zohnať už nikoho iného, že je veľmi málo ľudí, ktorí by sa mohli úspešne postaviť Fudgeovi, že bude preňho bezpečnejšie, ak sa vzdá svojej úlohy špióna a pridá sa na stranu dobra raz a navždy. Nie, jediný argument, na ktorý nemohol nájsť dosť silný protiargument bol ten, ktorému neuveril ani na jednu sekundu. Že by ho Harry Potter – alebo ktokoľvek iný – mohol naozaj POTREBOVAŤ. A on poľavil a vzdal sa bez ďalších protestov aj napriek očividným dôkazom, že Potter ho vôbec nepotreboval a bol úplne zdesený pri pomyslení na to, že s ním bude musieť stráviť nejaký ten čas navyše mimo vyučovania.

Ešte stále cítil Harryho ruku, ako sa chvela v jeho vlastnej keď ju stisol počas ich krátkeho obradu. Zdesený – chlapec, ktorý čelil Voldemortovi a celej armáde jeho smrťožrútov bol zdesený z pomyslenia, že s ním bude musieť tráviť čas. Senzačné. Úžasné. Aké drobné radosti, ktoré rozjasnia človeku ponuré dni.

Ale odhliadnuc od Harryho pocitov, faktom zostávalo, že teraz sú svoji a on je za Harryho zodpovedný. A čím skôr obaja tento fakt akceptujú, tým lepšie sa im bude vychádzať. Pre Merlina, nemohli stráviť zvyšok svojho života bojovaním, tak ako dnes – aj keď musel uznať, že Harry vyzerá očarujúco s očami, v ktorých plápolala zúrivosť a s telom trasúcim sa od hnevu.

 Podráždene si povzdychol. Nebude sa nadbiehať šestnásťročnému chlapcovi – ani ak sú svoji. Ani nespomínajúc, že by okamžite dostal košom a on nikdy nemal rád predstavu násilia aj napriek slovám, ktoré povedal tak presvedčivo Fudgeovi dnes v noci. Nepochybne si teraz Fudge predstavuje ako trávi túto noc nanucovaním sa hrdinovi čarodejníckeho sveta. Nepochyboval, že Black ho obviní z rovnakej veci. Netešil sa na ďalších zopár mesiacov.

Odrazu začul nejaký zvuk a obrátil sa, aby sa pozrel na Harryho. Stále spiac, chlapec zúrivo mykal hlavou zo strany na stranu. O chvíľu mu z pier unikol malý ston a on sa začal mykať a prevracať, ako keby proti niekomu bojoval. Zdesený výkrik nahradil ston, ktorý úplne prebudil a šokoval Severusa. Neisto sa načiahol a dotkol sa Harryho pleca, trasúc ním. „Potter!“ zavolal, chcel prebudiť chlapca bez toho, aby ho príliš vydesil.

Harry znovu vykríkol, odvracajúc sa od jeho ruky. „Potter!“ zvolal hlasnejšie a ostrý zvuk jeho hlasu prebudil Harryho, ale on sa naďalej odvracal od jeho ruky a krčil sa v tme.

„Je mi to ľúto, strýko Vernon!“ zvolal. „Je mi to ľúto, je mi to ľúto!“ cukol preč od Severusovej ruky, skrývajúc si hlavu, ako keby sa bránil proti očakávanému úderu.

Severus zmrzol, viaceré vysvetlenia mu naskočili do mysle, ani jedno z nich ani trošku príjemné. Cítil ako mu zovrelo srdce a zimomriavky mu prebehli po chrbte. „Harry,“ zvolal o niečo nežnejšie. „To som ja, Severus.“ Potom si pomyslel, že chlapec nemusí rozoznať jeho krstné meno, dodal „Snape. To som ja, Snape. Zobuď sa. Máš nočnú moru.“

 Harry sa okamžite prestal mykať, aj keď jeho dych vychádzal v ťažkých výdychoch ako naňho žmurkal do tmy. „Profesor?“ neisto sa opýtal.

Severusom pri tomto myklo, nebol si totiž istý, či  sa mu páči idea, že ho niekto volá profesor zatiaľ čo s ním leží v jednej posteli. „Áno,“ pripustil.

„Prepáčte,“ zamrmlal Harry. „Nechcel som vás zobudiť.“ Ako tam tak ležal, vyzeral neuveriteľne zraniteľne, akoby sa z celej sily snažil neplakať, ani sa triasť a Snape mal odrazu neuveriteľnú chuť utíšiť ho.

„To je v poriadku,“ uistil ho. „Ja... “ vzdychol si a nebol si istý, ako načať túto tému. „Existuje dôvod, pre ktorý by si očakával svojho strýka pri svojej posteli namiesto mňa?“ možno to nebol najtaktnejší spôsob, ako sa to spýtať, ale Severus nikdy veľmi neveril v takt.

Harry naňho zmätene zažmurkal. „Čože?“

„Nazval si ma strýko Vernon, keď som ťa zobudil“ vysvetlil Severus. „Keď som dnes spomínal rôzne spôsoby zneužívania, opomenul som jeden spôsob. Urobil tvoj strýko...“

„Nie!“ Harryho hlas sa zlomil šokom. „Nie!“ znovu zopakoval. „Nikdy by sa nedotkol takého monštra ako som ja!“ k Severusovmu údivu, chlapcov hlas bol plný úplného pohŕdania a on si nebol istý, či bolo namierené voči nenávidenému strýkovi, alebo sebe samému. Odhadoval, že ´monštrum´ bol termín, ktorý používal jeho strýko, keď rozprával o čarodejníkoch.

„Tak prečo si si myslel, že som on?“ jemne sa spýtal.

„Mávam nočné mory,“ Harry pokrčil plecom. „Stále, každú noc. Budil som ich svojím krikom. Strýko Vernon...“ prestal rozprávať a pozeral sa preč, jeho výraz nečitateľný.

„Čo urobil tvoj strýko?“

„Hádzal na mňa veci,“ priznal Harry. „Od prahu dverí. Aby ma zobudil. Väčšinou to boli topánky. Ak som chcel cez deň jesť, tak som sa neodvážil v noci zaspať, zo strachu, že ich zobudím. Normálne na seba používam umlčiavajúce zaklínadlá, ale cez leto nemám povolené používať mágiu.“

Snape prehltol aby sa zbavil hrče v krku, cítil žlč pri myšlienke, že chlapcov strýko by doňho hádzal topánky, keď sa v noci prebudí z nočnej mory namiesto toho, aby ho utešil, tak, ako by to spravil každý normálny muž. „Tým mi chceš povedať, že si používal umlčiavajúce zaklínadlá, keď si bol v Chrabromilskej veži, aby si nezobudil svojich priateľov?“ spytoval sa, či vôbec niekto vie o tom, aké nočné mory máva tento chlapec – aspoň jeho najlepší priatelia? Toto mu neznelo veľmi Chrabromilsky – určite by ho jeho priatelia radi utešili?

Harry len biedne prikývol. „Áno, je mi to ľúto. Dnes som skrátka len zabudol. Už sa to viackrát nestane, sľubujem.“ Načiahol sa k svojmu prútiku na nočnom stolíku. Severus ho zastavil rukou na ramene.

„Ak ťa nezačujem, tak ťa nemôžem zobudiť,“ pripomenul mu.

Jeho slová Harryho zaskočili a chlapec sa naňho zmätene zadíval. „Prečo to chceš urobiť?“

Severus len civel. Chlapec vyzeral úplne mimo len za to, že mu chce pomôcť. „pretože to je tá správna vec, čo človek urobí, keď má niekto nočné mory,“ jednoducho povedal.

Chlapcov zmätok ani o trochu neustúpil. „Tak to maj radšej po ruke hodne topánok. Budem ťa držať hore celú noc.“

Len zázrakom sa udržal a nezaškrtil toho chlapca. „Harry Potter, ja do teba nebudem hádzať topánky!“ hnevlivo zavrčal, okamžite to však oľutoval, keď sa chlapec strhol a odtiahol sa od neho. „Ja nie som tvoj strýko.“ Dodal o niečo jemnejšie. Chlapec sa ani nepohol, jeho výraz zostal ten istý a Severusovi napadlo, že tento veselý, šťastný, dôverčivý Chrabromilčan nie je ani veselý ani šťastný a ak situáciu čítal správne, neveril vôbec nikomu.

Severus sa obrátil k nočnému stolíku na jeho strane postele , otvoril jednu zo zásuviek a prehrabával sa vnútri. „Vieš, má to jednu výhodu, byť manželom majstra elixírov“ povedal chlapcovi jemne, udržiavajúc svoj hlas tak normálne znejúci, ako sa len dalo. Našiel, čo hľadal a vytiahol malú fľaštičku s modrou tekutinou. „Nekonečná zásoba elixírov!“ podával fľaštičku chlapcovi.

Harry na ňu civel. „Čo to je?“ neurobil žiaden pohyb, aby si ju zobral zo Severusovej ruky.

Severus sa zamračil. „Brali sme to minulý rok,“ informoval chlapca a nemohol potlačiť svoju nechuť z toho, že mal tak malý záujem o jeho predmet.

„Bolo to predtým, potom alebo počas mojich častých pobytov v nemocničnom krídle?“ Harry sa podráždene spýtal, aj keď si zobral fľaštičku zo Severusovej ruky a otvoril ju.

Severusov zamračený pohľad sa ešte prehĺbil. Teraz, keď nad tým tak uvažoval, Harry vynechal veľkú časť vyučovania, kvôli neustálym útokom zo strany Voldemorta a jeho smrťožrútov. Zaujímavé, že o tom nepremýšľal skôr, ale na druhej  strane malý Potter mal vždy dlhu cestu do jeho triedy. Ďaleko prekročil hranicu, ktorú Severus obvykle povoľoval študentom vymeškať. Predpokladal, že to bol dôkaz schopností slečny Grangerovej, že ten chlapec vôbec prešiel cez skúšky a dostal dostatočne dobré známky.

Ticho pozoroval, ako Harry opatrne ovoňal elixír, obočie stiahnuté sústredením. Zrazu mu napadlo, že chlapec má skutočne krásne oči – bola to škoda, že boli stále zakryté tými strašnými okuliarmi. „Elixír na spánok bez snov,“ zahlásil, aj keď jeho hlas mal v sebe aj nádych otázky.

„Veľmi dobrý odhad, pán Potter.“ Severus prikývol. „Tá trocha by ti mala stačiť po zvyšok noci.“

Ten pohľad plný nádeje urobil niečo zvláštne so Severusovým srdcom – takmer to bolelo. „Máš takýchto viac?“ váhavo sa opýtal.

Znova odolal pokušeniu vybehnúť na chlapca. Bol Majstrom elixírov, preboha! Aj keď nič nepovedal, jeho výraz musel hovoriť zaňho a chlapec si zrejme uvedomil idiotizmus svojej otázky. Chlapec očervenel a rozpačito sa pozeral dole – aspoň Severus predpokladal, že to boli rozpaky. Keď chlapec znova prehovoril, Severus si uvedomil, že to v skutočnosti bola hanba.

„Myslel som tým ... ja viem, že máš viac ... môžeš urobiť viac, ja som len...“ odrazu sa odmlčal a Severus si šokovane uvedomil, že Harry sa ho pýtal, či by mal viac, s čím by bol ochotný sa s ním ´podeliť´.

„Na tom nezáleží,“ zamrmlal chlapec a hodil naňho rýchly, ospravedlňujúci pohľad. „ďakujem za túto,“ dodal, rýchlo vypil elixír a podal mu prázdnu fľašku. Vzhľadom na to, že ten chlapec vlastnil neviditeľný plášť nevyčísliteľnej hodnoty a jednu z najdrahších metiel, aké boli na trhu, Severus si vždy myslel, že vždy dostal všetko, čo len chcel. Očividne nie, keď nebol ani len schopný požiadať o niečo také jednoduché ako elixír, ktorý veľmi potrebuje.

„Mám tak veľa, koľko len budeš potrebovať.“ Povedal mu stiahnutým hlasom. „Ako som povedal, nekonečná zásoba elixírov.“

„Ďakujem,“ chlapec znova povedal, elixír už začínal pôsobiť a on sa snažil udržať svoje oči otvorené. „Zaplatím ti za ne, sľubujem.“ Zaspal skôr než mu mohol Severus povedať, že mu nemusí nič platiť naspäť.

Úplne vyjavený ticho civel dolu na spiaceho chlapca. Zišlo mu na um, že Harryho Pottera nepozná ani z polovice tak dobre, ako si myslel. Nebol mu príjemný fakt, že nech už ten chlapec spravil čokoľvek, vyvolal v ňom vždy silné emócie; rovnako ako mu nebol príjemný ani fakt, že mu myšlienky z času na čas zablúdili a všimol si chlapcovu príťažlivosť a šarm. Také myšlienky neboli vhodné a triafali príliš blízko k tomu, čo si o ňom bude ráno myslieť zvyšok čarodejníckeho sveta – že strávil noc vnucovaním sa ich mladému nevinnému hrdinovi.

Odhrnul mu zablúdený prameň vlasov z čela. Pre oboch bude najlepšie, ak budú spolu komunikovať čo najmenej. A rozhodne už žiadne ďalšie intímne rozhovory v posteli, nie ak mu potom v hlave behajú takéto myšlienky. A zatiaľ, čo po chlapcovi určite nebude hádzať žiadne topánky, tiež sa uistí, že sa ho nijako inak nebude dotýkať – Severus odrazu zamrzol, keď si uvedomil, že jemne prechádza chlapcovi po tvári končekmi prstov. Odtrhol od neho svoju ruku, ako by sa popálil.

„Dočerta!“ ticho zasyčal a prevrátil sa na druhú stranu, chrbtom k Harrymu. Boli časy keď vážne nenávidel svoj život.

Zobudil sa na úsvite a bol rád že má ospravedlnenie, aby sa dostal preč z postele a ďalej od Harryho Pottera. Rýchlo sa osprchoval a obliekol, zastaviac sa pred šatníkom aby popremýšľal o tom kufri, ktorý Harry nechal v hlavnej miestnosti. Nech už akokoľvek nenávidel myšlienku, že sa má s hocikým deliť o svoj byt, predpokladal, že s tým toho asi veľa nenarobí. Bolo jeho povinnosťou starať sa  o svojho druha, a to znamenalo aj poskytnúť mu vhodné miesto kde bude žiť.

Ale to však neznamenalo, že sa s ním musí deliť aj o svoj vlastný šatník. Schmatol svoj prútik a transfiguroval svietnik na druhý šatník a pristavil ho blízko toho svojho. Potom levitoval kufor do spálne a nechal ho pred týmto veľkým kusom nábytku, aby ho Harry mohol vybaliť.

Spokojný sám so sebou zamieril do svojej pracovne, aby si dal dokopy učebné pomôcky na prvý deň vyučovania. Dnes mal prvákov, tretiakov a nanešťastie aj triedu pokročilých šiestakov a siedmakov a vôbec si nebol istý ako sa má správať v triede, v ktorej bol aj jeho manžel. Predpokladal, že teraz už bolo zbytočné udržiavať obraz verného smrťožrúta – bolo veľmi pravdepodobné, že správy o jeho manželstve budú dnes na titulke novín. Manželstvo s Harrym Potterom bude hovoriť o jeho vernosti viac, než čokoľvek iné, čo mu napadlo. Čo samozrejme znamenalo, že už nebude musieť hrať tú komédiu a uprednostňovať Malfoya nad všetkými ostatnými študentmi.

Ale on tak rád strhával body Chrabromilu!

Samozrejme si tiež nemohol dovoliť správať sa k Harrymu inak, ako k všetkým ostatným – manžel alebo nie. Ešte stále bol jeho študentom a on bude musieť v triede udržiavať profesionálny vzťah s Harrym, aby bol rovnako fér ku všetkým. Okrem toho, ten chlapec bol mimoriadne slabý v elixíroch aj napriek skutočnosti, že na skúškach dostal dobré známky – osobne mal pocit, že porotcovia boli minulý rok príliš zhovievaví. Ale ak sa Potter nezlepší, tak zo svojich MLOK-ov určite vyletí. A Severus si nevedel predstaviť nič ponižujúcejšie, než myšlienku na to, že manžel Severusa Snapa neprejde cez MLOKy z elixírov.

Asi pol hodiny pracoval na svojich poznámkach pre prvú triedu a potom zamieril späť do spálne pre svoju novú klasifikáciu, ktorú tam nechal pred pár dňami. Keď prechádzal cez spoločenskú miestnosť, všimol si, že Potter sa s niečím piple pri kozube. Harry nezdvihol hlavu a Severus ho nepozdravil.

Klasifikácia bola na jeho nočnom stolíku a ako ju vyťahoval, všimol si, že posteľ je ustlaná. Mračiac sa zastavil. Domáci škriatkovia nikdy neprišli takto skoro.

Zbežne sa pozrel na nový šatník; kufor bol preč, nepochybne vybalený a odložený. Tiež si všimol, že dvere z jeho šatníka sú pevne zatvorené – on v skutočnosti nechal jednu stranu dverí mierne pootvorenú. Prešiel k šatníku, prudko otvoril dvere a pozrel sa dovnútra. Nočná košeľa, ktorú mal na sebe minulú noc – a o ktorej si bol istý že ju nechal prevesenú cez jedno z kresiel blízko pri dverách do kúpeľne – bola úhľadne poskladaná a vložená do koša so špinavými šatami. Takže to neboli škriatkovia – tí by zobrali kôš so sebou.

V hlave sa mu začalo tvoriť malé podozrenie a zamieril ku kúpeľni. Mali by tam byť nejaké uteráky pohodené na zemi, alebo prevesené cez okraj vane. A bol si istý, že nechal svoju britvu na umývadle, keď sa ráno oholil. Ale kúpeľňa bola bez škvrnky, žiadna vec, ktorá by dokazovala, že tam v to ráno bol – alebo že by tam bol Harry Potter.

Obrátil sa a zamieril ku dverám spálne, zastaviac sa na prahu, aby sa pozrel na Harryho. Chlapec sa tam s ničím nehral, robil kávu a dával ju na podnos, ktorý Severus nechal pri kozube. A pokiaľ Severus nebol mimoriadne nevšímavý, tak Harry Potter nepil kávu – podobne ako väčšina študentov pil po ránu čaj. Okrem toho na podnose bola len jedna šálka a on nepridával žiadnu druhú. Severus si tiež všimol, že habit čo nechal minulú noc prevesený cez gauč zmizol, nepochybne bol povesený v šatníku, alebo odložený v koši na šaty spolu s ostatnými vecami.

Odrazu mu viacej vecí zaplo. Ak ho Dursleyovci mučili hladom, bili a väznili, čo im bránilo v tom, aby si z neho spravili domáceho škriatka? Teraz viac ako predtým ľutoval svoju totálne hlúpu poznámku, ktorú Harrymu povedal minulú noc o tom, ako môže spať v komore. Jeho ospravedlnenie bolo úprimné, ale zdalo sa že škoda sa už stala – Harry naozaj neočakával, že jeho nový život bude iný, než ten predošlý. Nepochybne sa jednoducho správal, tak ako si myslel, že to je od neho očakávané.

Zúrivosť, ktorú Severus cítil, ho prekvapila. Bola namierená rovnakým dielom voči Dursleyovcom, sebe samému a Albusovi Dumbledorovi za to, že ho do tejto situácie v prvom rade dostal. „Pán Potter!“

Vyľakaný Harry vyskočil a Severus si kúsol do jazyka, aby zadržal prvú poznámku, ktorá sa mu drala do úst. Nehneval sa na chlapca a nebolo by rozumné, aby si vylial svoj hnev na ňom. Harry naňho zazrel a jemu sa zrazu veľmi uľavilo, keď videl vzdor v chlapcovom pohľade.

„Pán Potter,“ povedal tentokrát už pokojnejšie a pokúsil sa dostať pod kontrolu svoje pocity. „Ste mojím manželom a ako taký je toto váš domov rovnako ako môj. Nie ste ani môj chovanec, ani môj sluha a ja od vás nevyžadujem ani neočakávam aby ste po mne upratovali. Je to láskavosť, za ktorú sa vám poďakujem, ale nie je to povinnosť. Rozumiete mi?“

Harry na to nič nepovedal, len tam tak stál a díval sa naňho a zdalo sa, že na podnos vo svojich rukách úplne zabudol. Vzdor sa však z jeho očí nestratil a na Severusovo prekvapenie vykročil vpred a veľmi okázalo položil podnos s kávou, smotanou a cukrom na stolík pred gaučom. Potom sa postavil vedľa a ďalej sa naňho ticho díval, pery stisnuté do pevnej, vzdorovitej čiary a oči žiariace výzvou. Severusovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, na čo presne chlapec čaká.

Váhavo postúpil o krok dopredu a zdvihol šálku kávy. „Ďakujem,“ pevne povedal.

Niečo prebleslo v Harryho očiach, možno prekvapenie nad tým, že skutočne myslel, to čo povedal. „Nemáte za čo,“ rovnako pevne odpovedal. Číra zdvorilosť tejto situácie ich oboch na moment vyviedla z rovnováhy.

„Idem na raňajky,“ oznámil Harry.

Severus prikývol a sledoval ako chlapec odchádza z ich bytu. Potriasol hlavou a usrkol si z kávy. Jedna vec bola istá, život s Harrym Potterom určite nebude nudný.

-----------------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka : niekto sa ma v recenziách spýtal otázku, ktorej by som sa rada krátko venovala (milujem veci, ktoré ma prinútia uvažovať nad svojím vlastným písaním s väčšími detailmi!). Spýtali ste sa ma, prečo nikto nenavrhol Hoochovú alebo Dumbledora ako potenciálneho kandidáta pre Harryho. Môžem dodať, že McGonagallová bola tiež v miestnosti.

Zatiaľ čo to nespomínam presne v tejto časti príbehu, neskôr poviem, že McGonagallová a Sinistra (ktorá momentálne nebola prítomná) sú jediné dve slobodné profesorky na hrade. Neviem, či je to pravda alebo nie, keďže si nespomínam, či to bolo niekedy spomenuté v origináli. Môžeme predpokladať, že Dumbledore tiež nie je ženatý. Problémom však zostáva, že manželstvo musí byť platné -- Fudge naznačuje, že manželstvo musí byť naplnené, aby bolo platné. Nezdá sa mi pravdepodobné, že by niekto uveril, že Dumbledore alebo McGonagallová by mohli byť vhodní kandidáti pre niekoho tak mladého, ako je Harry. Ale zdá sa, že Snape má reputáciu, ktorá takúto otázku úplne odstraňuje. Ako som povedala, neskôr naznačím, že Hoochová už je vydatá, keď sa k tejto téme dostaneme znova.

Sirius Black bude určite mať čo povedať k téme Sinistry a dúfam, že sa vám moje zdôvodnenie bude páčiť.

A čo sa týka opisu Snapovho tela v tejto kapitole o jeho fyzickom dobrom zdraví – zatiaľ čo mám rada vychudnutého Snapa rovnako ako silného a mocného, myslím si, že to druhé je pravdepodobnejšie. Snape ako ho poznáme je rovnakého veku ako Remus Lupin. Môžeme odhadovať, že je o 20-25 rokov starší než Harry (v príbehu má 36). Mukel tridsiatnik a štyridsiatnik (ak teda žil zdravým životom) je v najlepšom období svojho života. Ak čarodejník žije dva či tri krát dlhšie než mukel, potom tridsiatnik či štyridsiatnik by sa len málo líšil od skorého dvadsaťročného muža.

Dokonca aj Rowlingová v tretej knihe opisuje Remusa ako „mladého muža“ keď ho decká prvýkrát videli vo vlaku.

09.07.2008 12:41:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one