Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

30. kapitola - Prenasledovanie

Sírius bežal bežal späť do Remusovej izby a vlkolak bol len pár krokov za ním. Bez slov začali obaja pripravovať svoje veci na cestu, obaja sa obliekli do plášťov a rukavíc zo stredne hrubej dračej kože. Len nedávno sa vrátili z výzvednej misie pre Dumbledora a tak mali všetky veci a pravidelné elixíry o chvíľu pripravené.

Potom zamierili jednomyseľne a bez slov do žalárov, aby sa  vydali po stopách mužov, ktorí uniesli Harryho z Rokfortu.

Mal to byť James, čo mal cestovať s nimi, pomyslel si Sirius. James by ich viedol a Sirius s Remusom, by ho nasledovali. Namiesto toho teraz Severus Snape obsadil popredné miesto v Harryho živote a Sirius si nemohol pomôcť, ale myslel si, že vo viacerých veciach sklamal svojho priateľa z detstva.

„Nemohli sme si žiadať lepšieho spoločníka než je Severus,“ Remus zrazu povedal, čím prekvapil Siriusa.

Zbadal na svojom priateľovi chápavý pohľad v jeho jantárových očiach. Bolo to tajomné, ako Remus dokázal čítať jeho myšlienky. „Severus sa nezastaví pred ničím, pokiaľ nebude v bezpečí.“

„Myslíš si, že James by nespravil to isté?“ dožadoval sa Sirius. Stále len ťažko chápal, že Remus akceptoval Snapa.  On  nezažil tie roky Snapovej loajality a bolo pre neho ťažké pozerať sa na neho, keď mu tak veľmi pripomínal Slizolin.

„Niekedy si bezcitný,“ povedal mu Remus „A James bol vždy láskavý.“

Sirius sa zachvel. Tušil, že si vypočuje od Remusa takéto slová. On bol ten láskavejší, veľmi mierny muž, akého poznal. Vždy ho prekvapilo, keď Remus povedal niečo, čo mu pripomínalo, že poznal tú temnotu veľmi dobre.

Našli Dianu Snapovú ako čaká na chodbe blízko portrétu Salazara Slizolina a veľkého hada. S prihliadnutím na to, že očakávali, že zápisník, ktorý dal Harry ako darček Severusovi môže pomôcť Siriusovi, nemohol kriticky pozerať na to, že je Slizolinčan.

Ignorujúc ženu Sirius búchal na portrét. O chvíľu neskôr sa obraz otvoril a Severus ich pozval dovnútra. Rýchlym pohľadom zistili, že Severus je pripravený na cestu. Mal na sebe veľmi čierny habit z dračej kože. Bol to štýl, ktorý veľmi podporovali Slizolinčania na škole. K jeho prekvapeniu Severus civel na sestru. „Vieš kde sú Zimné kraje?“ pýtal sa jej. 

Pokrútila hlavou. „Nie, nikdy som tam ešte nebola.  Alkirk mi vždy hovorieval, že je to príliš nebezpečné. Žila som celý čas v Anglicku.“

To prekvapilo Snapa. „Alkirk s Tebou nežije?“

Žena pokrčila, jej tmavé oči žiarili. „Len jeden týždeň v mesiaci,“ pripustila. Bola to zvláštna vec, že to Snape o svojej sestre nevedel, ale podľa toho čo počul Sirius o tomto mužovi a jeho zlom vzťahu s rodinou.

 „Aký je to spôsob manželstva?“

Pozrela krátko na Siriusa a Remusa, ale pokývala „Ja ho ľúbim, Severus,“ povedala jednoducho. „Urobím čokoľvek,“ povzdychla si odstránila si čierne vlasy zo svojej bledej tváre. „Pravdupovediac mám rada život v High Hill. Môžem voľne študovať svoje knihy.“

„Ako dlho si vedela o tomto pláne proti Harrymu?“ dožadoval sa Severus.

Strnulo a smutne sa usmiala. „Dozvedela som sa to tesne predtým,  ako odišli. Povedali mi, že vedia, že sa ho niekto pokúsi zachrániť v tomto chlade.“

Na Siriusovo prekvapenie sa Severus pohŕdavo pozrel na svoju sestru, otočiac sa na oboch mužov.

"Poďte so mnou, " vyštekol. Presunul sa do knižnice a zamával svojím čarodejným prútikom na jednu z veľkých knižníc na vzdialenej stene.

Okamžite sa knižnica začala posúvať na bok odhaliac múr pokrytý zbraňami - - meče, púzdra, kuše, sekery. Bola to pôsobivá zbierka zo všetkých historických období. Blackova rodina mala podobnú zbierku v dome jeho predkov.

Severus okamžite zobral dlhý ostrý meč, na ktorom boli vytepané druidské runy. Keď vyskúšal túto hranu, dal pokyn Siriusovi a Remusovi. „Zoberte si čo chcete,“ oznámil im.

Sirius dlho neváhal a vzal si dlhý anglický meč zo steny a krúžiac mečom vo svojej ruke vyskúšal jeho váhu. To bol ten meč, ktorým on a jeho brat Regulus najčastejšie trénovali. Bola to zbraň, ktorá bola pre neho najpohodlnejšia.

„Zober jeden, Lupin,“ Severus naliehal a Sirius sa otočil pozerajúc na stále nehybného Remusa vo dverách knižnice. Jeho priateľ nikdy nebojoval mečom, jeho rodina bola príliš chudobná, aby si mohla dovoliť takéto veci. A jeho temperament bol proti súbojom.

„Ja som sa nikdy neučil bojovať s mečom Severus,“ povedal Remus krútiac hlavou.

Severus v duchu zaklial a posunul sa späť k múru, strhnúc veľký železný kyjak z vitríny. Súdiac len tak mimochodom  potažkajúc ho v oboch rukách, zamračiť sa trochu keď ho zvíhal.  Sirius postehol, že je neobyčajne ťažký - - - veľká rúčka s veľkou poklincovanou železnou hlavou na jeho konci. Držal sa mimo Remusa.

„Toto nevyžaduje veľa zručnosti. Stačí mávať a búchať do všetkého, čo sa pohybuje.“

Sirius mohol vydieť záblesk úzkosti v Remusových očiach, ale zobral ho ľahko zo Severusových rúk, vyzerajú, že si nevšimol jeho váhu. Koľkokrát jednoducho Sirius zabudol na silu, ktorú mal ten vlkodlak, nechcel by ju vyskúšať na vlastnej koži.

„Toto roztriešti hlavu každého človeka, ktorého tým zasiahnem,“ povedal mu Remus.

„A použiješ to na každého muža, ktorý sa nás pokúci zastaviť,“ informoval ho Severus a Sirius teraz mohol vidieť, čo Remus myslel tou nemilosrdnosťou. „Ale nie sú to ľudia, ktorých sa obávam. Zimné kraje sú zaľudnené všetkými druhmi oblúd.  Zákázaný les je pokojný v porovnaní s nimi.“

Remus prikývol, pozrúc sa na Siriusa cez celú izbu. Sirius sa ho pokúšal s úsmevom povzbudiť, ale on ho podozrieval, že to zlyhalo, pretože muž nevyzeral povzbudený. Pravdou bolo to, že Sirius si nemohol predstaviť v akom nebezpečí bol práve Harry.

O chvíľu neskôr vstúpila Minerva, zavolajúc na mužov stojac vo vedľajšej miestnosti. So zbraňami v ruke sa k nej pridali. Pozerala na nich kriticky, podávajúc cestovnú tašku Severusovi. „Je tam jedlo a posledná mapa k Zimným krajom, ktorú sa mi podarilo nájsť,“ vysvetlila. „Deti prebrali. Hermiona povedala, že boli zasiahnutí nejakým druhom trieštivého granátu. Nikto z nich nebol zranený, ale všetkých bolí hlava. Nevideli tých mužov, čo uniesli Harryho.“

„Vrátil sa už Albus?“ spýtal sa Severus.

Ale Minerva pokrútila hlavou. „Viete ako to chodí na ministerstve.“

„Nemôžeme čakať,“ Severus rozhodol,  pohliadnuc na svoju sestru. „Chceš tu ostať?“

Prikývla. „To najmenej môžem spraviť. Dozriem na Tvoje vyučovanie pokým sa nevrátiš.“

Jeho oči sa zúžili, ale prikývol na súhlas. „Chceš ma požiadať, aby som ušetril jeho život?“

Sirius sa po týchto slovách otočil. Toto bola otázka,  ktorú mu mohol položiť jeho otec. Nikdy nerozumel Slizolinčanom.

 „Bolo by to možné?“ spýtala sa Diana s hlasom plným horkosti. „On uniesol Tvojho manžela. Ja som vždy verila, že si dobrý muž, ale nikdy som neverila, že si milosrdný.“

Na Siriusovo prekvapenie, Minerva nevyčítala Severusovi jeho kruté slová. „Buďte opatrní vy traja,“ povedala jednoducho bez nepokoja nad tým, že tento muž sa práve chystal zabiť manžela svojej sestry. Pripúšťa, že Harry mohol byť zranený, povedal si pre seba Sirius.

Severus zmenšil tašku, ktorú mu Minerva dala a popadol svoj plášť z gauča. Remus a Sirius ho sledovali na koniec žalárov.

Hagrid na nich čakal pri dverách Rokfortu, držiac čarodejnú lampu a svietiac do tmy, ktorá bola pred nimi. „Zamknite tie brány, keď my odídeme,“ povedal mu Remus. „Ak sa niekto dozvie, že Harryho uniesli, toto miesto bude plné aurorov a novinárov.“

Hagrid prikývol. "Prineste ho domov, " vyzýval ich a sledoval ako všetci traja zmiznú do noci.

Kráčali rýchlo k zázračnej hranici zámku. „Poznáte tú zázračnú hranicu pri Hallow Hill v Icefelli?“

Pýtal sa ich Severus, pomenujúc tak malý pobrežný bod v severnej časti nezmapovateľného kraja Británie. Obaja prikývli. „Uvidíme sa tam. Mal by tam byť v službe správca väzenia v dokoch, tak Vám navrhujem, aby si sa najprv premenil  a išiel s Lupinom.“ S tým sa Severus odmiestnil.

Sirius pozrel na Remusa, ktorý ho obdaroval zúrivým úsmevom. Použil kúzlo a premenil sa, pocítil ako sa mení do jemu známej podoby Tichošľapa. Tá zmena bolo o niečo pomalšia ako obvykle, kvôli meču, ktorý mal - - nebol zvyknutý premieňať sa s mečom, ale nechcel stratiť túto zbraň.

Keď to dokončil, Remus sa zohol dole zavesiac svoje ruky okolo jeho ramien, pritiahnúc ho k sebe. Na moment sa oddával teplu svojho spoločníka a potom boli odmiestnení naprieč krajinou, Remusovým kúzlom.

Objavili sa na drevenom doku v malom meste Hallow Hill. Sirius bol okamžie bičovaný ľadovo studeným vetrom, ktorý vanul naprieč malým zálivom. Napriek veľkej tme bolo vidieť kopce, za ktorými sa otváral rozsiahli oceán. Boli tu malé rybárske loďky ukotvené pozdĺž dokov, pohybujúc sa pomaly do strán dvaja muži objavili aj veľa väčších plavidiel. Ani jedno z nich nemalo muklovský vzhľad, žiadne nepoháňali motory.

Severus sa už rozprával so správcom dokov v súdnej sieni pre väzňov, keď sa Remus a Tichošľap k nemu pridali.

„Videl som ich,“ hovoril ten veliteľ Severusovi, ako sa blížili. „Veľká skupina Brandových mužov zo Zimných krajov. Mali so sebou vlastný dlhý čln s tridsiatimi veľkými neohrabanými veslármi.“

„Ako je to dlho čo odišli?“ spýtal sa Severus

Starý muž si poškrabal hlavu pod hrubou vlnenou čiapkou, ktorú nosil. „Muselo to byť skoro pred dvomi hodinami. Prišiel do prístavu s veľkou skupinou.“

„Bol s nimi chlapec?“ dožadoval sa Remus.

Ale muž pokrčil ramenami. „Nevšimol som si.  Bláznivá myšlienka prísť cez more v tomto ročnom období.“

„Budeme potrebovať čln,“ informoval ho Severus, pozrúc sa na prístav. „Tam je jeden,“ ukázal na dlhý čln  s dokopy desiatimi veslami, piatimi po oboch stranách.  Sedel ticho na vode, ale s vysokotlačnými časťami, veľkou provou a zadkom, ktorý rezal vysoké morské vlny. Sirius vedel, že to bude tŕnistá cesta, ale čln bol ďaleko bezpečnejší ako metly. Veterné prúdy nad oceánom v tomto ročnom období zabraňovali lietaniu a ochranné hranice okolo Zimných krajov zabraňovali premiestňovaniu.

Správca potriasol svojou hlavou ukážúc na ten čln. „To je Váš pohreb,“ povedal im. „Ja by som nechcel byť von počas noci v túto dobu, ale máte na to.  Bude Vás to však stáť majetok. Šesťdesiat galeónov a ani o knut menej.“

Severus odovzdal meše zlata bez rozmyslenia a dal pokyn Remusovi a Tichošľapovi, aby ho nasledovali.

Sirius s ťažkosťami skočil do člna, škrabajúc svojimi pazúrmi na drevených doskách snažiac si nájsť oporu. Remus sa k nemu pripojil, sadnúc si na jednu z drevených lavíc, držiac ho a škrabkajúc Tichošľapovu kožušinu.

On sa zťažka oprel o jeho priateľskú nohu, vďačný za tú spoločnosť.

Severus si sadol sám vytiahnuc svoj čarodejný prútik z rukáva. Rýchlym kúzlom sa čln odviazal a odrazil sa od brehu. Pohybujúc sa naprieč tou vodou, používajúc svetlo z tých dokov, ktoré ich viedli keď sa odrazili od brehu.

Keď boli dosť ďaleko od tých dokov a z očí hocijakých zvedavých pohľadov, zahli do tmavého zálivu, kde sa Tichošľap premenil späť na Siriusa. Severus vybral mapu z tašky od Minervy a podal mu ju s použitím slabého svetla pomocou zaklínadla Lumos vyjasniac ich pracovnú oblasť, kde rozvinuli mapu na jednu z drevených lavíc.

„Pamätáte si navigačné kúzlo?“ spýtal sa Remus.

Sirius prikývol. „Ja povediem čln, vy poistíte mapu.“

Severusove oči sa zúžili, ale nič nepovedal na to, keď Sirius vytiahol svoj čarodejnícky prútik a ukázal na provu člna.

Remus vztiahol svoj čarodejnícky prútik k mape a mrmlal dlhé zaklínadlá. Na mape, blízko nákresu brehu sa objavil malý nákres v tvare lodičky, ktorá slabo žiarila a začala sa pomaly presúvať naprieč mapou na druhú stranu. Severus vedel o mape Záškodníkov, vďaka tomu rozpoznal ich dizajn.

Akonáhle Remus skončil s jeho zaklínadlami, Sirius skončil s vlastnými kúzlami. Pripojac riadiace kúzlo priamo k tomu tvaru na mape.

„Kde chceme pristáť, Severus?“ spýtal sa Remus a ukázal na tvar Zimných krajov na tej mape.

Severus porozumel tomu, čo tí dvaja urobili bez objasnenia. Ukázal na miesto na mape. „Bifrost Hall je tu. Použili tú najkratšiu cestum aby pristáli tu.“ Ukazoval na miesto na brehu Zimných krajov. Sirius ukončil svoje navigačné kúzlo hneď ako označil miesto. Okamžite sa objavila strieborná linka na mape, ktorá sa pripojila k člnu, ktorý smeroval k miestu pristátia. Čln sa automaticky obrátil na uvedený kurz a viedol sa sám. Všetko, čo teraz museli spraviť bolo čakať a modliť sa, že dostihnú Harryho skôr ako sa mu stane niečo zlé.

 Severus zvinul mapu a potom všetci traja sedeli v tichu.

Keď opustili zdanlivé ticho zálivu udrel na nich silný chladný vieror a ten čln sa začal prudko kolísať na vlnách. Niekoľko opakovaných kúziel upokojilo loď, ale mohli vidieť, že to nebude ľahká cesta. Sirius si nevedel predstaviť aké to muselo byť pre Harryho, ktorý bol uviazaný a bolela ho hlava z účinkov trieštivého granátu, ktorým bol zasiahnutý. Bol však vďačný za to, že Harry netrpel morskou chorobou.

On a Remus zdieľali jednu z lavíc v strede člna a cesta sa zdala trochu pokojnejšia. Sirius našiel sám seba, ako je pritlačený bližšie k priateľovi, aby sa ohrial. Keď sa Remus nesnažil odtiahnuť, posunul svoje ruky okolo Remusových bokov a použil ohrievacie kúzlo na plášť, ktorým boli prikrytí. Remus sa na neho mdlo usmial a k jeho prekvapeniu sa posunul ešte bližšie. Po odmietnutí väčšiny predchádzajúcich flirtov, bola toto vítaná zmena.

Ale možno v tom nevidel niečo ako flirtovanie - - bol to skôr čin komfortu pre oboch. Sirius si to nechcel priznať, ale zľakol sa. Zatiaľ čo Diana naliehala, že tento únos nemal nič spoločné s Voldemortom, nemohli si tým byť istí.

Ak hovorila pravdu, sú v tom kraji iné nebezpečenstvá. Zimné kraje neboli miestom pre nechránené dieťa. Pochyboval o tom, že by dokonca Harry vedel, že také miesto existuje. Bol vyľakaný z toho, že Anglicko má nezmapovateľné kraje. Nemohol si predstaviť, že sú tam celé kraje, o ktorých muklovia nič nevedia.

Hľadiac na Severusa zbadal, ako prešli do pokojnejších vôd. Ten muž sedel na priečelí lode niekoľko stôp od nich. Ignoroval ich, jeho tmavé oči hľadeli na vodu pred nimi, hoci Sirius vedel, že nemôže nič vidieť. Obloha bola zatiahnutá a nemohli vidieť žiadny mesiac a žiadne hviezdy. Svetlo z kúzla lumos, ktoré svietilo na lavici medzi nimi, bolo jedíné, čo videli.

Severus sa zdal byť zúrivý a zatrpknutý ako si mohol všimnúť Sirius. Vietor bičoval jeho čiernymi vlasmi okolo jeho hlavy a tá noc ešte zväčšovala mračná a trpký výraz na jeho tvári. Nie je v ňom žiadna krása, žiadna jemnosť, pomyslel si Sirius. On si nezaslúžil niekoho ako Harry a Sirius nemohol pochopiť prečo niekto ako jeho láskavý Remus mu mohol dôverovať.

On je na našej strane, Remus a Dumbledore, mu to hovorili zas a zas. A podľa oboch mužov sa pokúšal zachrániť Jamesa a Lilly, vystríhal Dumbledora pred zradou Pettigrewa, keď sa to dozvedel. Ale dokonca aj potom - - čo Sirius mohol vidieť  nebolo v ňom žiadne svetlo. On sa neusmial, nežartoval, nesmial sa. Zdalo sa, že mu všetko vadilo a radosť mal len z toho, ako trápil svojich študentov.

Bol vinikajúci v elixíroch - - Sirius to uznal. A tá myšlienka, že už čoskoro môže byť liek pre jeho biedneho Remusa.... ho pritiahla ešte tesnejšie k vlkodlakovi. Pokým bude žiť, nikdy nezabudne na ten zúfalý pohľad plný nádeje, ktorý videl v Remusových očiach na Vianoce, keď Harry vysvetlil, aký je jeho dar.

Podivná Siriusova myšlienka. Nemal pochybovať ani v jedinej minúte, že by Snape mohol urobiť ten nápoj pre nich. Dokonca sa neprihodilo ani to, že by muž mohol odmietnuť, uvažoval čo to povedalo ohľadne jeho pocitov.

Samozrejme, že nemohol odmietnuť, logicky si to Sirius odôvodnil. Hrdosť samotná ho robila tým - - niečo čo žiadny iný Majster elixírov nespravil, spraviť niečo, čo dokázal Salazar Slizolin. A iným spôsobom bol viazaný tiež povinnosťou - - Harry bol jeho manžel a Remus bol v Harryho mysli rodina. Sirius musel pripustiť, že z toho čo videl , Snape bral svoje povinnosti k zväzku s Harrym celkom vážne.

Mračil sa na muža, pokúšajúc sa presvedčiť, že sa mýli

Začal Snapa pozorovať a s úžasom zistil, že má plášt prevesený naprieč cez svoj klín, zvierajúc ho jednou rukou.To bol ďalší plášť,  jeden mal už na sebe.  Načo potreboval dva? Hoci tam bolo niečo dôverne známe na tom v jeho rukách.

"Pre koho  je ten druhý plášť, Snape?" zvedavo sa opýtal, aby získal viac informácií

Snapove ruka zovrela  tesnejšie plášť ako predtým, mysliac si, že  Sirius by ho mohol vziať od neho, ale jeho tvár zostala tvrdá a nečitateľná.  "To je Harryho, " on povedal jednoducho. "Zabudol si ho vziať."

Sirius pozeral  uprene na toho muža, ale on nereagoval, neotočil sa.  Jeho tvár nedala nič najavo. Predsa však jeho ruka držala pevne plášť, skoro tým istým spôsobom ako si Sirius chcel sám pre seba ponechať Remusa. Vlastnícky, myslel si. Ale bolo to to, prečo on držal Remusa? On to tak nemyslel - - to bolo pre komfort, ktorý on požadoval a pokúšal sa dať. Ale prečo Snape požadoval komfort z plášťa?

Nevedel si to vysvetliť. Ale potvrdilo  to niečo - - zahŕňalo to to, že Snape veril, že  Harry bude potrebovať plášť a že Snape bol prichystaný, aby mu hol dal. Tiež to vysvetľovalo to, že sa obával toho, že by Harrymu mohla byť zima.

Zrazu si Sirius uvedomil čosi nemožné, bolo to poznanie o tom, čo robil tento Slizolinčan, že Severus Snape dbal o jeho krstného syna. V osudnom okamihu,  jeho ruka pevne uchopila plášť, ktorý si  Harry zabudol, tento pohyb povedal viac než nejaké slová, ktoré Severus mohol povedať.

Zazrel na Remusa, zistiac, že muž tiež pozerá na Severusa, s nápadne preloženým plášťom cez jeho klín.

So smutným pohľadom vo vlkodlakových očiach a grimasou, o ktorej Siurius vedel, že je to úsmev vyjadrujúci sympatie.

Ale Remus bol vždy rýchlejší v premýšľaní o týchto veciach.

Môj Bože, pomyslel si, uvedomujúc si pichľavý pocit vo svojich črevách. Snape v skutočnosti dbal o Harryho. Snape by dokonca mohol ľúbiť Harryho. Našiel sám seba s hlavou opretou o Remusove rameno, so srdcom plným bolesti z vecí, ktoré si nedokázal vysvetliť.  Kam tento svet speje?

 

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - -

autorská poznámka: Viacero ľudí sa ma pýtalo na veci ohľadne Alkirkovho zlyhania pri požiadaní Severusa o pomoc a tiež o jeho účasti na celej afére okolo Juliusa - - myslela som si, že sa o tom zmienim v poznámke. Poprvé, Alkirk nemal žiadny dôvod dúfať v Severusa. On počas dvadsiatich rokov veril, že muž bol Smrťožrút a ako sme zistili, zbytok sveta mal dôvod nenávidieť Smrťožrútov a byť z nich vystrašený. Okrem toho vie, že Severus bol Slizolinčan, zúčastňujúci sa na krvavých športoch, ktoré boli záležitosťou Slizolinskej elity. Aj keď bolo dokázané, že Smrťožrút nie je, jeho reputácia je skutočná. Čo sa Alkirka týka, že by mohol žiadať zbytočne od Severusa pomoc a možnosť nebezpečenstva nielen pre jeho život, ale aj pre životy jeho ľudí.

Čo sa týka jeho účasti na afére okolo Juliusa - - Diana spomenula o Alkirkovi skutočnosť, že trávi väčšinu svojho času v Zimných krajoch a prichádza na návštevy k svojej manželke a dcéram (ani jednu z nich nechcel priviesť do Zimných krajov z obavy pred nebezpečenstvom).

Je nepravdepodobné, že on vedel všetko o Juliusovi - - s určitosťou sa mohol dozvedieť o určitej časti bláznivého plánu tesne pred  obedom od Marcellusa a Claudiusa - - v skutočnosti  nemohol niečo naplánovať.

Ale všimol si Júliusovu absenciu a hádal, kde by Harry mohol byť.  (Najväčšou pravdepodobnosťou je to tak, že nechali Júliusa zosnovať tento plán - - on sa  zdal byť svojou povahou, skôr apatický ako pomstychtivý.)

Všimol si Júliusovu neprítomnosť. Alkirk považoval túto situáciu za zábavnú a jednoducho sa rozhodol nečinne sledovať, ako ju chlapec zvládne.

Pochádzal z vojenského prostredia - - niekto v Harryho pozícii by sa mal byť schopný postarať sám o seba.

Tiež mu to dalo perfektnú príležitosť pozorovať, ako Severus bude reagovať - - zapamätal si, že Harry patrí k vyššej spoločnosti a tak by mal veľkú cenu pri únose. Dívajúc sa na Severusovu paniku a v zúfalom úteku bol presvedčený, že elita Čarodejníckeho sveta urobí čokoľvek, aby ho dostala späť.

09.07.2008 13:26:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one