Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

32. kapitola - Narastajúce úsilie

Bifrost Hall sa objavil medzi stromami, obrovská hradná stena na skalnatom vrchu pozerala na okolité roviny polí Zimných krajov a okolité lesy. Vlajka Brandovcov viala na vrchu najväčšej veže, dávajúc na známosť, že pán zámku bol na hrade, i keď úsvit bol už preč, ozbrojenci hliadkovali na stenách pevnosti.

Severus prikrčený blízko padnutého stromu cítil, ako sa Sirius a Remus pohybovali popri ňom hore po oboch stranách. Tí traja muži si všimli ochrannú hranicu okolo hradieb.

„Bude tam silná ochrana na bráne,“ Severus informoval oboch mužov, ako Remus ukazoval na viacero lukostrelcov, ktorých Severus nespozoroval z úkrytu v tieni tých ochranných veží. „Cez tento tam je malá obranná mágia. To bude skôr fyzická obrana, keď zaútočíme. Majú niekoľko najlepších zbraní okolo. Dokonca ani dračie kosti neodvrátia ich čepele.“

„Myslíte, že môžeme otvorene zaútočiť?“ spýtal sa Sirius. Severus mohol rozpoznať v tóne jeho hlasu, že nebol nevyhnutne proti takejto veci, bol však viac zvedavý. Remus oproti tomu zasyčal nevôľou.

„Iste môžeme sa najprv pokúsiť rokovať,“ odôvodnil. „Vo vnútri tých hradieb sú ženy a deti. Radšej by som riskoval, ak sa tomu môžeme vyhnúť, než by som mal ublížiť nevinným.“

„Oni toto začali,“ Severus pripomenul vlkodlakovi. „To kúzlo dostane dolu reťaze tak rýchlo, ako je to len možné.

Akonáhle budeme vo vnútri, mali by sme byť schopní potlačiť bojovníkov jednoduchými zaklínadlami. Alkirk bude jedinou magickou hrozbou, s ním sa bude jednoducho vyjednávať. On je len veľmi málo zručný v súbojoch.“

„Remus a ja môžeme odstrániť kúzla,“ Sirius mu povedal. „Ty udržuj od nás šípy.“

Hoci Severus nemal nejako v láske tých dvoch mužov, bol si vedomý skutočnosti, že dokážu čarovať spoločne, čo bolo veľmi vzácne. Roky dôverností zosilnili toto spojenie medzi nimi, a musel priznať, že to z nich robilo veľmi silný tím. Keď dostanú dostatok času, bol si istý, že môžu odstrániť všetky kúzla na starých múroch.

„Potrebujeme zrušiť len kúzlo na bráne,“ pripomenul im Severus, s poznaním, že by Chrabromilčania zabudli na fakt, aké škody spôsobia - - také kúzla by ich stáli čas, ktorý on nechcel stratiť.

 „Čo keď zranili Harryho?“ spýtal sa Remus, vyjadrujúc strach, ktorý o neho mali.

„Nedáme im na to šancu,“ naliehal Severus. „Budeme sa pohybovať rýchlo a zastavíme každého kto sa proti nám postaví. Žiadne plýtvanie časom.“

Ak bude musieť, zoberie priveľa žien a detí ako rukojemníkov spomenul si Remus, pre bezpečný návrat Harryho. Používal ich vlastné slabé stránky proti nim - - chcel podniknúť čokoľvek, aby získal Harryho. Nechcel premýšľať o tej možnosti, že Harry už bol zranený - - bol nažive keď použil Patronusa. Nemal dôvod pochybovať o tom, že Harry stále na žije.

Meč v jednej ruke, čarodejný prútik v druhej, Severus prikývol obom mužom. „Poďme.“ Ako jeden opustili svoj úkryt, presúvali sa rýchlo naprieč nechráneným priestorom smerom k bráne hradu. Skôr než sa dostali z tieňa lesa a dostali sa na cestu, začuli zvuk rohu, ktorý oznamoval poplach. Viacerí ozbrojenci sa zjavili na hradbách, lukostrelci zdvíhali svoje kuše. Trvalo to chvíľu, kým sa presunuli od hraníc lesa k hradným múrom. Ako bežali Severus cítil po svojom boku oboch mužov povolávajúc ich silu skôr, ako vytiahli svoje prútiky a začali útočiť na ochranné kúzla pocítili pulzovanie cez tú zem, chrániacu starovekú bránu. Severus hodil hore štít, ako bežali, aby odrazil šípy, ktoré by mohli letieť v ich smere. Ale skôr ako obaja muži mohli uvrhnúť prvé útočné kúzla na múr, vítal ich muž na zámku.

„Vítam Vás cudzinci!“ volal na nich. „Môžeme Vám nejako pomôcť?“

To nebola ani hrozba, ani varovanie, ktoré mohli z toho vyrozumieť. A hoci každý inštinkt v Severusovi volal, aby jednoducho zaútočil a odpovedal až potom, vedel, že to nemôže spraviť, vedel tiež, že dvaja Chrabromilčania po jeho boku by nezaútočili skôr akoby boli očividne vyprovokovaní. Rád si to poznamenal, že zatiaľ čo on musel udržať oboch mužov na uzde kvôli zapáleniu, ktoré mali v sebe, ani jeden z nich nevypustil kúzlo. Pripomínajúc si stále, že Chrabromilčania nie sú hlúpi.

Nemal na výber a musel odpovedať na pozdrav z hradieb.

„Vydajte nám Harryho Pottera, lebo ináč zbúrame Vaše hradby!“ Severus kričal k mužovi na cimburí, varovne držiac svoj čarodejnícky prútik. Ochranné kúzlo sa točilo okolo neho v bledom slnečnom svetle.

Ale skôr ako mohol ten muž odpovedať počuli volať ďalší hlas spoza múrov. „Otvorte tie brány!“ Prekvapený Severus pozrel na svojich dvoch spoločníkov.

„Harry?“ Remus zamrmlal v prekvapení, že jeho zvýšené zmysly boli nesporne jemnejšie než Severusove.

„Nechajte ich prejsť!“ zakričal ten hlas znova a tentoraz Severus spoznal Harryho krik. Prekvapivo, sa muži na hradbách presunuli vykonať to, čo im prikázal a počuli ako sa ťažké reťaze na veľkých kolesách, ktoré držali dvere zatvorené začali točiť. Severus našiel sám seba v pomykove - - ako mohol Harry vydávať príkazy, keď bol unesený. Čo sa chystalo?

Ale o chvíľu neskôr videli, že sa tá veľká brána na hrade s kolísaním otvorila a hoci ich mužovia sledovali z miest na hradbách, spustili kuše a šípy dole. O chvíľu neskôr, Severus v šoku a úplnej úľave videl  štíhlu dôverne známu postavu, ktorá sa hnala cez bránu smerom k nim, tmavovlasý mladík s blýskajúcimi zelenými očami a s úškrnom od ucha k uchu, akoby to bol najväčší dar.

Sirius sa zlomil prvý, rozbehol sa oproti tejto postave, ocitnúc sa vo vzájomnom objatí s týmto mladíkom. Sirius ho držal v pevnom tesnom objatí, plačúc jeho meno, ako ho nezranený Harry Potter objal späť.  O chvíľu neskôr sa chlapec pohol a nadšene sa hodil do náručia rozškľabeného vlkodlaka, objímajúc Remusa Lupina rovnako ako krstného otca.

A potom na Severusovo prekvapenie, skôr než stihol Remus Harryho vyobjímať, Harry hodil svoje ruky okolo Severusa a v jeden blažený okamih Severus našiel sám seba v náručí Harryho Pottera. Jeho pružné mladé telo sa dôverne tlačilo k Severusovi, ktorý bol uchvátený tým neznámym pocitom, ako cítil teplo jeho tela. Severus našiel sám seba začervenaného a zmäteného, tesne objímajúceho mladíka so zúfalstvom o ktorom nechcel hovoriť. Všetko čo vedel bolo to, že Harry bol nažive a celý a pre akýkoľvek šialený dôvod bol v tomto okamihu v jeho rukách. Hoci objatie trvalo len moment, nikdy vo svojom živote by nezabudol na tento moment. Až pokiaľ sa Harry neodtiahol a neobrátil sa späť na vysmiateho Siriusa a Remusa. Severus sledoval skupinku mužov pokojne, ako sa presúva smerom ku bráne, nevšímajúc si ten dav ľudí, ktorý obstúpil tú bránu, aby mohol sledovať túto zvláštnosť.

Severus okamžiite spoznal Alkirka v dave a jeho hnev a obranné inštinkty sa vrátili v plnej sile. Že sa tu dialo niečo nečakané, o tom nepochyboval, Harry sa nezdal byť väzňom. Ale to nemenilo skutočnosť, že tento muž, jeho švagor, zradil jeho dôveru a uniesol jeho manžela.

Skôr ako identifikoval Alkirka zdvihol svoj čarodejnícky prútik a jeho tvár stvrdla v nevôli. Harry aj napriek stálemu smiechu oboch Chrabromilčanov si všimol tú zmenu medzi Severusom a jeho obeťou. Severus veľmi prekvapene zrazu našiel svojho manžela na druhom konci svojho čarodejníckeho prútika. „Harry!“ zasyčal, ťahajúc svoj prútik späť - - malo to všetko vôbec zmysel, keď chlapec takto pred ním stál!

Hoci táto akcia zastavila postup blížiacich mužov, a hoci ani jeden z nich nevytiahol zbraň proti nim, mohol vydieť tú obozretnosť vo všetkých očiach. Harry v skutočnosti zdvihol svoju tvár smerom k hradbám, kde boli stále pripravení lukostrelci - - zdvihol jednu ruku smerom k nim, aby nestrieľali.

„Severus, stoj!“ Harry naliehal. „Veci nie sú tak, ako vyzerajú. Prosím!“

Severus civel zmätene na toho chlapca - - v skutočnosti Remus a Sirius neisto sledovali toto jednatie, s do očí bijúcou nedôverou v bojovníkov. Harry sa mračil a jeho hlava sa otočila smerom k jednému z mužov, ktorí pokračovali dopredu, len Alkirk sa postavil dozadu za neho. Stačil jeden letmý pohľad na podobu jedného z mužou a Severus hádal, že ten starý muž je Lord Asgeir Brand, pán týchto krajov.

„Lord Brand,“ Harry pozdravil a na moment Severus stratil dôveru v chlapcov hlas. „Toto je môj manžel, Severus Snape.“

Lord Brand otočil svoju hlavu úctivo na Severusa, ktorý bol stále rozhnevaný, ale nemal na výber nič iné, ako vrátiť gesto vyžadujúce úctu. „Lord Snape, vitajte v Bifrost Hall. Prijmite naše pohostenie.“

Severus ho chcel skôr prebodnúť, ako prijať jeho pohostenie, ale Harry už postúpil, predstavujúc svojho krstného otca.

„A toto je - -“ Harry začal, ale bol prerušený Asgeirovým prekvapeným hlasom.

„Sirius Black!“ vykríkol v prekvapení a za vzniknutého šepotu medzi bojovníkmi a tlačenicou ľudí, ktorí stáli v bráne. Hoci boli Zimné kraje izolované od Anglicka, stále počuli všetky príbehy tohto smutne známeho vraha Siriusa Blacka,  a traja z nich sa pokúsili skryť utečenca. Ale skôr ako mohol byť spustený poplach, alebo sa spamätali zo šoku, ktorý mohol byť vyvolaný strachom, Harryho volanie všetko zastavilo.

„Môj krstný otec! A nevinný muž!“ kričal do davu, jeho oči sa blýskali s prudkosťou, akú Severus nikdy predtým nevidel. „A ja vyzvem kohokoľvek na súboj, ak povie niečo iné!“

Jeho slová mali pozoruhodný vplyv na dav, mŕtve ticho naplnilo všetkých. Sirius, Remus a Severus iba s úžasom prekvapene pozerali. Bol to Asgeir, ktorý prelomil to náhle mlčanie, skláňajúc hlavu s úctou.

„Nie je tu nikto, kto by pochyboval o tom, čo povedal Harry Potter, a ako Ministerstvo opustilo nás, Vaše slovo tu bude zákonom. Buďte vítaný v mojom dome Lord Black.“ Jeho slová prekvapili Severusa ešte viac ako Harryho, hoci nemali žiadny dôkaz o vine alebo nevine z Ministerstva mágie, Lord Brand práve ponúkol Siriusovi Blackovi útočište vo svojej zemi, výhradne na základe slov jedného chlapca, s ktorým sa stretol len pred pár hodinami. Bolo tu isté, že sa malo dnes stať niečo mimoriadne.

Sirius, neschopný slova reagovať na toto konanie, uklonil sa mužovi ako Harry prechádzal k Remusovi. „A toto je Remus Lupin,“ oznámil Asgeirovi. „Toto je ten, kto ma naučil používať kúzlo Patronusa.“

Hoci Lupinove priezvisko bolo neznáme, Asgeir sa tiež úctivo uklonil. „Vy ste rovnako vítaný v mojom dome, pane,“ pozdravil. „A sme Vašimi skutočnými dlžníkmi za výučbu Harryho - - ktorého Patronus dnes zachránil životy.“

Remus si očividne nebol istý tým, čo sa chystalo, ale opakoval po Siriusovi gesto rovnako ticho. Harry sa pozerajúc s grimasou otočil, a usmial sa na Asgeira. „A teraz, že sú tu oni, môžeme spraviť omnoho viac, ako len zapečatiť dieru v zemi. Dementori na nich nebudú stačiť!“ Hoci Severus nemal žiadnu predstavu o tom, o akej zemi Harry hovoril, všimol si, že ten dav okolo nich opakoval Harryho slová a so súhlasom im ďakovali.

„Harry,  aká zem....“Sirius začal, Remus a Severus postúpili bližšie, aby aj oni mohli počuť vysvetlenie pre vzrastajúce hlasy ľudí okolo nich.

Ale, Asgeir dal pokyn všetkým, aby ho nasledovali smerom k bráne. „Ďalej vo vnútri,“ privítal ich. „My Vám všetko vysvetlíme.“ Zavolal na mužov na bráne, aby celý dav uviedli späť do vnútra a Severus pocítil Harryho ruku, ako ho ťahá späť do hradu. Harry chytil jeho a Siriusovu ruku, Remus kráčal zároveň s nimi a on ich viedol všetkých do vnútra Bifrost Hall, ako keby mali byť pripravení na to, že sa roztrhne zem.

Všetci boli vedení do Bifrost Hall a uvedení do zhromažďovacej hally, kde Alkirk a Asgeir tým trom vysvetlili, prečo riešili problémy s Ministerstvom, ktoré im nechcelo pomôcť, takto. Sirius Black mal viac dôvodov na to, aby sa obával Demementorov, než ktokoľvek iný, otriasol sa pri popise tých tvorov, ktorí sa potulovali voľne po tejto zemi a ich moc nebola kontrolovaná žiadnymi kúzlami.

„Takže Ty si si myslel, že Harryho únos by bol riešením?“ Severus vyžadol od svojho švagra, ochotný tak zabudnúť na trápenie, ktoré pociťoval, keď bol Harry unesený.

„Boli sme zúfalí, Severus,“ povedal mu Alkirk, so zahanbeným výrazom v očiach, ale so žiadnym náznakom ľútosti. „Pokúšali sme sa o všetko možné - - ale keď som videl ten spôsob, ako ľudia reagovali na neho v ten večer v Briarwoode, vedel som, že nikto nás už nebude ignorovať.“

„Ignorovať Vás!“ Severus sa musel zdržať, aby fyzicky nenapadol toho muža - - Remusova ruka na jeho ramene bola dosť veľkým obmedzením, pretože nechcel vyskúšať vlkodlakovu silu.

„Prečo si sa neprišiel spýtať mňa?“

Videl som čoho ste schopní, Severus,“ Alkirk povedal jednoducho. „Ja som Ti nedôveroval.“

Jeho slová boli ako facka. Samozrejme, on mu neveril – prečo aj? On bol Smrťožrút - - prinajmenšom v očiach Čarodejníckeho sveta. Nevadí, čo on spravil pre záchranu dobra - - on bol stále poškvrnený prinajmenšom preto, že bol Slizolinčan.  Pravdepodobne to nič nezmení.

„Harry tie isté slová povedal mne,“ priznal na Severusovo prekvapenie Alkirk. Zazrel na Harryho, ktorý ticho sedel pri Siriusovi Blackovi, obaja muži počúvali ich rozhovor. „Bolo to riziko, ktoré som bol ochotný vziať na seba.“

„Naozaj?“ Severus sa chladne usmieval na muža. „A čo iné riziká, Alkirk? Boli ste ochotní ich vziať na seba?“

„Vedel som, že sa budeš hnevať,“ začal Alkirk, ale Severus ho prerušil.

„Ja nehovorím o sebe. Čo by ste urobili, keby sa Temný pán dozvedel, že Harry bol tu v Zimných krajoch nechránený? Čo by ste robili, ak by Voldemort prišiel pre neho namiesto mňa?“ Všetci okolo zaspätkovali v strachu z Temného pána, urobili  pri tom starý ochranný symbol proti diablovi. Obaja Alkirk a Asgeir značne zbledli a zdali sa byť v pomykove po týchto slovách.

„Severus má pravdu,“ povedal im Siriues, jeho oči rozhnevane žiarili. „Všetci vidíte tie malé šťastné legendy, ktoré o ňom noviny tlačia, okrem toho, že zabúdajú na nepriateľa. To riziko, ktoré ste na seba zobrali, keď ste ho sem uniesli bolo ďaleko väčšie ako si myslíte.“

„Mysleli ste si, že ho berieme k nemu?“ zvolal Asgeir so strachom, ale Harry odpovedal skôr ako ktokoľvek iný.

„Nie,“ povedal rýchlo a Severus pozeral so zmätkom na chlapca. Nemyslel tým, že im odpúšťa?

„Harry?“ Sirius pozeral so zmätenou otázkou na neho.

Ale Harry len na nich troch pozrel s nečitateľným pohľadom a otočil sa k Asgeirovi. „Sľúbil som Vám svoju pomoc, a vy ju budete mať. Ale myslím si, že by som mal ja sám lepšie vysvetliť veci svojej rodine.“

Asgeir okamžite stál. „Samozrejme,“ súhlasil a prikývol zdvorilo na troch z nich. Dal pokyn svojim mužom, aby odišli. „Teraz Vás opustíme. Pokiaľ budete čokoľvek potrebovať, prosím pýtajte si.“

Severus a ostatní dvaja sa otočili na Harryho pre vysvetlenie. On sa na nich mračil a zazrel smerom na dvere k tým dverám na konci siene.

„Poďme sa prejsť na vnútorný dvor,“ navrhol. „Chcel by som sa nadýchať čerstvého vzduchu.“

Sledovali ho na koniec siene bez slov a Severusovi neuniklo, ako veľa očí v miestnosti sledovalo tohto mladíka. Čo sa to tu do pekla deje, uvažoval? Čo Harry myslel tým, že ponúkol pomoc? Čo sľúbil týmto ľuďom, ktorí ho uniesli a čo ten sľub spravil s týmito ľuďmi, že s ním zaobchádzajú s takou úctou? Mali príliš málo rešpektu voči nemu, keď ho zasiahli trieštivým granátom a hodili ho do člna. Na studenom zimnom svetle sa prechádzali po dvore nerušení obyvateľmi. Harry sa zastavil pred obrovskými monolitickými slnečnými hodinami, stojacimi s nápadnou veľkou skalou. Pozrel sa na tie značky na zemi a zistil, že bolo tesne po poludní.

„Remus,“ spýtal sa zrazu Harry, znepokojúc všetkých troch. „Je to pravda, že päť percent svetovej populácie sú čarodejníci?“

Harry zamyslene prikývol. „A je to tiež pravda, že Rokfort je jediná čarodejnícka škola v Británii?“

„Áno,“ Remus znova súhlasil.

Harry sa mračil.  „Nevedel som, že nás je tak veľa. Predpokladám, že Neville a Ron to pravdaže vedeli - - oni vyrástli napokon v tomto svete. A Hermiona o tom pravdepodobne vedela tiež; je to pravdepodobne niekde v knihe. Ale nevedel som, že je viac ako pol milióna čarodejníckych detí v Británii, dosť starých na to, aby mohli ísť do Rokfortu - - ale len štyristo z nich sa tam dostane. Hagrid povedal, že som bol zapísaný na Rokforte skôr ako som sa narodil. Nikdy som naozaj nevedel, čo to znamená, až doteraz.“

Severus sa zamračil. Naozaj Harry nevedel o tom výsadnom postavení, ktoré mal v ich spoločnosti? Vedel, že muklovia sa už viac nedržali svojich starých spôsobov - - teraz videl ich monarchiu trochu ináč, ako než to, keď o tom čítal. Ale ani to nezmenilo skutočnosť, že dokonca muklovské deti pochopili postavenie a spoločenské zriadenie. A hoci muklovia radi verili sami v seba, stále však z určitej časti pochopili vyučovanie a stupne.

„Povedal si, že Ty nemôžeš voliť na Vianoce, Remus,“ Harry pokračoval a Severus našiel sám seba trochu rozrušeného skutočnosťou, že to bol Remus, od koho požadoval odpovede Harry. On bol Harryho učiteľ oveľa dlhšie než Remus, a predsa to bol vždy ten vlkodlak, na ktorého sa obrátil s otázkou. „Povedal si, že si nemal postavenie. Ale to nie je naozaj pravda, však?“

Remus sa zrazu zamračil. „Harry, moja sorta limituje moje voľby. Magická schopnosť nezmení moje postavenie na svete.“

„Možno nie pre ministerstvo,“ súhlasil Harry. „Ale mení to všetko pre týchto ľudí.“ Ukázal na mužov a ženy pracujúcich v okolí, s jasným leskom vo svojich očiach, ktorému Severus naozaj nerozumel. Čokoľvek tým Harry chcel povedať, bolo to neočakávané otrasenie jeho postojmi, a prinieslo mu to určitú odpoveď, o ktorej sa Severus domnieval, že bola celkom odlišná ako to čo Rona alebo Hermiona alebo Neville mohli cítiť.

„Viete, keď som predkladal Slizolinovu knihu,“ povedal Harry potichu a tentoraz Severus s určitosťou videl niečo smutné na jeho tvári. „Myslel som si, že som našiel liek na Lycantropiu. Myslel som si, že by to mohlo pomôcť všetkým vlkodlakom. Ale asi nie, viem to - - pretože väčšina vlkodlakov je práve takých ako títo ľudia tu. Oni nemôžu použiť Patronus, alebo áno?“

„Nie, Harry,“ Remus zľahka súhlasil. „Väčšina čarodejníkov nemôže.“

Harry si povzdychol a prehrabol si vlasy rukou, s divne strateným a zraniteľným pohľadom. Severus musel bojovať s pudom, keď sa k nemu chcel natiahnuť. „Títo ľudia sú bezbranní voči Dementorom. Ja som im povedal, že im pomôžem.“

A po týchto slovách Severus konečne pochopil, čo prechádzalo Harryho hlavou. Nebolo to objavenie jeho výsadnej pozície v spoločnosti, ale výsada ako úloha - - povinnosť chrániť a pomáhať slabším než on.

„Harry, ty im nič nedlhuješ,“ povedal mu pevne Severus. „To len Chrabromil z teba hovorí. Toto je práca ministerstva, nie tvoja. Ty si len šestnásťročný chlapec, ktorý ešte neukončil svoje školské vzdelanie. Nie si auror, nie si bojovník. Toto nie je tvoja zodpovednosť.“

„Áno, to je,“ povedal mu Harry.

„Harry,“ Sirus povedal, jemne chytil rameno svojho krstného syna tak, ako to chcel spraviť sám Severus. „Severus má pravdu. Toto nie je tvoja práca. Ty si stále dieťa. Nikto neočakáva...“

„Oni mi zobrali môj čarodejnícky prútik, Sirius,“ prerušil ho Harry. Sirius sa zamračil, ale nechal Harryho pokračovať. „Včera večer, keď mi zobrali môj čarodejnícky prútik som sa cítil bezbranný. Stál som tam a sledoval, neschopný čokoľvek urobiť, zatiaľ, čo mužská hlava bola odtrhnutá od jeho tela.“ Po jeho slovách Severus pobledol, jeho srdce sa zvieralo pri pomyslení, cez čo prešiel Harry - - prečo sa ten chlapec, tak trápil, keď ho chcelo tak veľa ľudí chrániť?

„Ja som tam stál a sledoval, ako boli muži premohnutí a potom ako ich duše vycicali Dementori a ja som si predstavil na niekoľko tých chvíľ, ako by som sa cítil ja v koži týchto ľudí - - bezbranný, bezmocný.“ Mohli by vidieť všetok ten lesk hrôzy z chlapcových zelených očí, ako hovorili o spomienkach z predošlej noci.

„Potom som dostal do svojej ruky čarodejnácky prútik a odohnal Dementorov kúzlom, ktoré som sa naučil, keď som mal trinásť.“ Pozrel na nich troch a bolo tam niečo tvrdé a bolestivo žiariace v jeho očiach.

„Musím pomôcť týmto ľudom, pretože oni sú silní a odvážni, ale nie sú schopní urobiť to správne. Musím im pomôcť, pretože to dokážem. Musím im pomôcť, pretože ma o to požiadali. Ja neodídem skôr, kým nedokončím to, čo som sľúbil a preto Vás žiadam o pomoc.“

Severus civel na toho mladíka pred ním, nájdúc sám seba v pomykove, pre jeho slová. Mal plné právo zobrať Harryho späť do Rokfortu okamžite - - mohol ho tam zobrať a zakázať mu premýšľať o takýchto ľuďoch a ich problémoch. Ale niečo sa zmenilo - - niečo malé a nesporné mohol vidieť v tých jasných zelených očiach. Robili ho dieťaťom, ale to dieťa tam viac nebolo, nebolo dlhšiu dobu. A po prvýkrát sa zdalo, že Harry pochopil sám seba - - oni ho mohli prinútiť vrátiť sa späť do Rokfortu, ale nešiel by. Mohli by sa pokúsiť donútiť ho, ale zlyhali by. On videl niečo, objavil niečo o sebe samom a svete, ktorý nemohol zmeniť.

Sirius a Remus pozerali obaja na neho, mohol by rozpoznať to svetlo v ich očiach, že oni videli rovnakú vec na Harrym. Mohli byť všetci traja Harryho ochrancami, ale tiež pochopili, že by minuli Harryho cieľ. V tom čase Severus dokonca pochyboval o Albusovi, že by to dokázal.

„Čo chceš, aby sme spravili?“ Severus sa spýtal zľahka, hovoriac tiež ostatným dvom mužom. Vedel, že ani Sirius, ani Remus sa Harryho nevzajú, aj keby mali prejsť cez pekelné brány.

„Zajtra odchádzame do srdca Grendlingskej krajiny a ja sa chystám zapečatiť Prameň zúfalstva, z ktorého prichádzajú Dementori. Nemôžem však pohybovať Pečatným kameňom a ovládať Patronusa súčasne.  Alkirkovi bojovníci môžu zahnať Grendlingov, ale ja potrebujem Vás troch, aby ste odohnali preč Dementorov. S troma Patronusmi, by ste mohli byť schopní zahnať do svorky Dementorov dolu do prameňa a môžeme ich tam vo vnútri uväzniť - - alebo prinajmenšom niektorých z nich.“

Skutočne cez pekelné brány, pomyslel si Severus. Ten chlapec hovoril o chystanej vojne - - bolo to tak jednoduché ako to spraviť.

„Harry, vieš si predstaviť ako nebezpečné to bude?“ spýtal sa nedôverčivo Remus.

Harry prikývol. „Videl som Grendlingov pri boji včera večer. Mal som dostatok času na to, aby som zistil ako bojujú.“ A aj keď to znelo dosť zle a choro, hoci mal len šestnášť, nikto nemohol popierať jeho tvrdenie.

„Harry,“ Sirius si povzdychol. „Nemôžem povedať, že som nadšený myšlenkou ísť hore naproti Dementorom.“ Nápadne sa striasol ako hovoril a Severus videl ten pohľad plný obavy, ktorý okamžite zaplnil Harryho strachom.

Severus si nepamätal, že by niektorí zo skorších  obyvateľov Azkabanu boli schopní zvládnuť tak veľa Dementorov.

„Ale spravím všetko čo bude v mojích silách. Si si ale istý tým, že vieš všetko o tom, čo od Teba žiadajú? Vysvetlili Ti čo je Pečatný kameň? Aký je veľký?“

Harry sa na neho v zmätku mračil, ale prikývol hlavou. „Áno, samozrejme,“ povedal im. Ukázal smerom k veľkému monolitu v strede slnečných hodín. „Povedali, že je to asi dvakrát tak veľké, ako táto skala a ja som ráno tento posunul bez veľkých problémov. Dokonca, aj keď to bude trikrát tak veľké, myslím, že s tým bez problémov pohnem.“

Všetci traja muži sa na neho obrátili a zízali na ten monolit a na moment Severus našiel svoju myseľ prázdnu, keď sa pokúšal spracovať slová, ktoré Harry práve hovoril. Keď si slová zopakoval sám pre seba aspoň dvakrát, či trikrát vo svojej mysli, našiel sám seba s otázkami, na ktoré si nevedel dať odpoveď. Tí traja muži si vymieňali nehlučné pohľady a to sa zdalo, akoby Remus a Sirius boli zvedaví presne na tie isté veci ako on. 

„Harry si očividne neuvedomil ich rozrušenie a spýtal sa, „Chceli by ste pomôcť?“

Bol to Sirius, čo sa ako prvý spamätal zo šoku - - ten Chrabromilčan v ňom slepo súhlasil s čímkoľvek z tohto bláznivého plánu. „Samozrejme, že ti pomôžeme, Harry,“ oznámil mladíkovi. „Na rovinu, nenechám ťa znova mimo svojho dozoru, ak si ty odovzdaný tomuto bláznivému plánu, tak ja tiež.“

Harry spozoroval aký bledý bol Black, keď povedal tieto slová. Miesto toho sa práve on vďačne usmieval na nich troch a volal ich späť do hradných miestností, kde ich čakalo horúce jedlo.

 

 

- - - - - -

 

autorská poznámka: Mám zopár  kapitol ukončených pred mojimi poznámkami spomalila som trochu - - ja som doháňajúci sa. Ale nebojte sa, v budúcej kapitolu budete vidieť boj. Zverejním ho hneď, ako dokončím písanie časti. Mám dovolenku, ktorá bude trvať dva týždne, takže využijem čas tak, aby som viac písala.

Viacero ľudí sa pýtalo aký dlhý je tento príbeh. Tá odpoveď je - - LONG, hoci som stále v procese písania.  Spomenula som na začiatku v mojich poznámkach veci, ktoré musí Voldemort spraviť, aby mohol mať  jeho titul Dark Lord - - a zatiaľ sme sa s ním nestretli. Harry, Severus a ich nepárna rodina májú dlhú cestu pred sebou ešte - - pravdepodobne, čo je dobré pretože zaľúbenie zdá sa byť dosť pomalý proces pre nich.

Chcela by som ďakovať každému za všetky zázračné posudky. Ak ste nespozorovali doposiaľ, ja som sa veľmi snažila odpovedať jednotlivo na ne.  Mám veľa práce v skutočnom živote a mám problém hľadať čas na písanie tohto príbehu, tobôž reagovať na tie emaily. Ale oceňujem všetky vaše zázračné a povzbudivé slová. Hoci väčšina tohoto príbehu bola plánovaný veľmi podrobne, vaše pripomienky tvarujú tie budúce kapitoly. Máte všetok dané mi | mne nápady pre detaily, ktorý som ešte nezvážila - - a vzniesola otázky mala som spýtali sa sa. Naozaj som sa tešila z Vašich reakcií - - ku dnešnému dátumu ja mám skoro 1500 odpovedí (čítala som ich všetkých), , 7 ponúk na sobáš (myslím, že by to bolo nelegálny hovoriť áno na všetky z tvojich), a len jednu ponuku na lásku (ktorá bola v skutočnosti skôr zábavná). Ďakujem vám!

09.07.2008 13:28:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one