Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

33. kapitola - Veľké príbehy

O niekoľko hodín neskôr našiel Severus sám seba sedieť blízko Remusa Lupina pri dlhom drevenom stole v najväčšej sieni. Tá sieň bola preplnená ľuďmi - - bojovníkmi, ktorí boli povolaní z iných pevností v Zímných krajoch po Asgeirovej výzve - - všetci boli srdečne hostení pred veľkou bitkou, ktorá sa mala začať na druhý deň.

Hoci Harry vyzeral byť vyčerpaný, sedel blízko svojho krstného otca a počúval v okúzlení príbeh o jeho činoch a činoch Jamesa Pottera, ktorý Sirius hovoril skupine bojovníkov, keď boli pred mnohými rokmi obaja aurormi. Sirius bol obklopený sluhami, ktorý hltali každé jeho slovo. Severus mohol stále jasne vidieť toho mladíka, ktorý bol späť v Rokforte - - zdalo sa, akoby dokonca všetky tie roky v Azkabane nemohli celkom ukryť to svetlo, ktoré ukazovalo zamilovanosť Remusa Lupina.

Skutočne ten vlkodlak sledoval jednanie s leskom v očiach, uprene hľadel na Siriusa ako na uctievaného hrdinu, aj keď sa to snažil zakryť. Severusa to otravovalo - - dokonca aj Harry pozeral uchvátene na Záškodníka a to spôsobovalo, že v Severusovi zahorela žiarlivosť.

Začal myslieť na rozhovor, ktorý mali predtým s Harrym, jeho myseľ sa stále zamerala na tú skalu. Podľa jeho odhadu musela skala vážiť niečo medzi štyri až päťtisíc libieb - - prípadne aj viac. A Harry ich uistil, že on ju zvihol bez problémov. Nepochyboval by o tom, že Albus alebo Flitwick by moholi spraviť takúto vec. Ale obaja už boli majstri čarodejníci. Harry nebol majster. Vedel samozrejme, že tento chlapec je silný - - všetci to vedeli. Ale toto bolo viac než predpokladal. 

„Lupin,“ prerušil vlkodlaka z romantického snívania. „Mohol by si zdvihnúť tú skalu?“ Lupin bol silnejší než on - - vždy bol silnejší. Bol najsilnejší z ich ročníka v Rokforte.

Remus sa zľahka usmial nad jeho slovami. „Nie, dokonca ani počas dobrých dní,“ priznal, pozrel sa na neho s pobaveným výrazom v očiach. „Myslel som na rovnakú vec celý večer. Maximálne som levitoval malý mukelský automobil, ale ten mohol byť o polovicu ľahší ako tá skala tu a bolo to všetko čo som zvládol.“

Severus prikývol v pochopení - - on zdvihol množstvo ťažkých predmetov v jeho živote, hoci nie automobil.

„Premýšľam nad tým, čo povedal Harry,“ Remus pokračoval. „Ale ak povedal, že to urobil, potom viem, že to urobil, a mohol by spraviť čokoľvek zajtra.“

„Myslím si to isté,“ Severus súhlasil, podozrievajúc Siriusa, že sa k tomu nevyjadroval z rovnakého dôvodu. „Aký je Tvoj Patronus?“

„Primeraný,“ Remus pokrčil. „Nie ako Harryho samozrejme, ale svoju prácu dobre odvedie.“

„A čo keby Black?“ Severus vyslovil pochybnosti. „Ja som ho nikdy nevidel jedné vyčarovať vpred.“

„Ani ja nie,“ Remus pripustil. „Ale verím mu. Ak hovorí, že to vládne, tak potom viem, že to môže spraviť.“

Taká vernosť. Bolo to tak pateticky Chrabromilské, Severus sa chcel vysmievať tomu mužovi. Namiesto toho, aby sarkasticky vyslovil svoju myšlienku povedal. „Dobre, mimochodom tie ženy si obzerajú povestného vydedenca, a ja nepochybujem, že Black bude mať pekné spomienky na dnešný večer.“

Remus otočil svoju hlavu smerom k svojmu spoločníkovi, akoby bol plesnutý, jeho jantárový pohľad uprene hľadel na ženy s otázkou. Skutočne tam bola skupina mladých ľudí - - skôr dobre obdarené ženy, sledujúce neslávne známeho zločinca, ich oči sa leskli určitým zmyselným hladom. Ale v protiklade so Severusovými slovami, Black sa nezdal, že by ich spozoroval. Remus to predsa len očakával od Severusa, ignorujúc ho, na to reagoval a očakával reakciu Slizolinčana.

„Povedal by som, že Sirius nie je jediný, kto padol osídiel ako zver,“ podotkol trochu sladko, keď kývol smerom ku skupine dievčat v Harryho veku. 

Severusove oči sa zužovali - - tá skupina dievčat bola najmenej vo veku štrnásť až dvadsať rokov, a všetky hladne pozerali na Harryho. Zatiaľ čo dievčatá z Rokfortu boli skôr rezervované k svojim ústretovým krokom s chlapcami rovnaného veku, Severus si bol vedomý skutočnosti, že tieto dievčatá, dokonca aj mladšie, nemali žiadne zábrany. Táto spoločnosť zvykla žiť rýchlo a tvrdo a ak Harry ponúkol nejaký druh povzbudenia, oni boli ochotné podeliť sa s ním o posteľ počas noci. Okamžite nemal pochybnosti o tom, koľko ich matiek predpokladajúcich úspech svojich dcér pripravovalo nápoj lásky a vyzývali ich, aby nalákali jedného z nich do svojich postelí. Mať dieťa s chlapcom, ktorý žil alebo s jedným s jeho spoločníkov by bolo považované za veľmi veľké požehnanie pre túto skupinu.

Severus sa zamračil na vlkodlaka, ktorý práve civel späť A tak dvaja z nich neboli tak odlišní; neznamenalo to, že ich to spája. On sa určite nechystal diskutovať o svojej žiarlivosti s Chrabromilčanom. Jeho emócie ostávali pevne tam kde vždy - - pochované.

 

 

 

 

 

 

- - - - - - - - - - - -

 

Zatiaľ čo Sirius zasypával zástup bojovníkov príbehmi, Remus našiel sám seba, ako trávi väčšinu večera vtipkovaním medzi dobrosrdečnými bojovníkmi. Bol iný, ako jeho spoločníci. Remus bol neznámy v tomto dave. Oni všetci vedeli  kto je Harry Potter a každý počul o Siriusovi Blackovi a Severusovi Snapovi.  Oni uznali týchto troch mužov ako predstavených a zaobchádzali s nimi s rešpektom, ale nemali žiadnu predstavu o tom, čo si majú myslieť o Remusovi Lupinovi.

Zdalo sa nakoniec, že rozhodli o jeho malej odlišnosti od nich , ale správali sa k nemu s rešpektom. To presvedčilo Remusa o veľkom množstve vtipov, ktoré mohli ostatní zniesť.

Jadrom ich posmeškov sa zdala byť jeho voľba zbraní. Viacerí muži sa vyjadrovali k veľkosti kyjaku, ktorý bol opretý pred stolom o jeho stoličku. Jedna odvážna duša sa konečne rozhodla otestovať jeho váhu sama na sebe - - bolo to niečo o čom Remus pochyboval, že by sa odvážili spraviť Severus alebo Sirius. Ten svetlovlasý muž, nepružný obor, starý maximálne 25 rokov, zdvihol ten ťažký kyjak oboma rukami, vyškerený na svojich spoločníkov, keď potvrdil že to váži toľko koľko hádali - - príliš veľa pre niekoho ako Remus, aby to ovládal.

„Obstaráme Vám ďalšiu zbraň, mládenec,“ bojovník sa škeril na Remusa, napriek skutočnosti, že Remus bol prinajmenšom starší než on. „Moja sestra má meč, ktorý by bol vhodný pre Vás.“ Jeho slová sa stretli so smiechom ostatných.

Remus sa usmieval na muža, natiahol sa k nemu a zobral si od neho kyjak. Zdvihol ťažkú zbraň z bojovníkovej ruky jednou rukou, s nadýchnutím, akoby nevážil viac než dýka. „Nie vďaka,“ povedal, keď položil kyjak zase vedľa seba. „Ten kyjak sa ku mne skvelo hodí.“

Tie mužské oči sa rozšírili v úžase, a skutočne viacero iných bojovníkov sa naklonilo, aby sa lepšie na neho pozrelo, aby uverili, že dokázal takú vec. Ďaleko od toho, aby sa hneval, v rozpakoch, ale vysmiaty sa posadil naproti nemu, opierajúci svoju ruku o stôl. „Ste silnejší než vyzeráte. Musíme vyskúšať pretláčanie!“

Zatiaľ, čo Remus neveriacky civel na tohto muža, dvanásť iných ich obstúpilo, všetci súhlasili s tým, že je to vynikajúci nápad. Samozrejme, že ich upodozrieval, že v tejto spoločnosti je pretláčanie pravdepodobne schválenou formou zábavy. „Prehráš,“ varoval muža.

 Ale bojovník sa práve škraredo zaškeril. „Dokážte to.“

A tak, zatiaľ čo Sirius bavil jednu polovicu davu divnými príbehmi, Remus našiel sám seba pri pretláčení, všetci chceli otestovať svoju silu proti nemu. Prekvapivo, napriek postupným prehrám s Remusom, nikto z nich nebol odstrašený. V skutočnosti sa viacerí z nich vrátili vyskúšať to znova. Remusa to zmiatlo.

Napokon to vzdali a priniesli mu jedlo a pitie za jeho výkon, jeden po druhom ho potľapkali po chrbte, akoby boli starí priatelia. Zmätený, obrátil svoju pozornosť na svojich spoločníkov, keďže Sirius, Harry a Severus teraz počúvali Alkirka ako znovu rozpráva príbeh o Harryho boji s Dementormi minulú noc. Bojovníci, ktorí nepočuli ten príbeh hltali každé Alkirkove slovo, a viacerí sa otočili a zízali na toho teraz červenajúceho chlapca, ktorý prežil, keď Alkirk opísal Harryho Patronusa ako „Kráľovského bieleho jeleňa“.

Títo muži, všimol si Remus, dostali vykrášlený opis, ale zistil, že ten popis zvláštne zvoní v jeho ušiach. Bolo to vhodne popísané - - videl svojho vlastného Patronusa a vedel aký mohol byť pôsobivý. Ale „Kráľovský biely jeleň“ bola fráza, o ktorej si bol Remus istý, že ju videl niekde v knihe. Nevedeli si však spomenuť v akej.

Severus spozoroval, ako tiež počúva ten príbeh s cudzím leskom v očiach - - akoby rozpoznal niečo v tom popise. Ale možno bol práve vyrušený mnohými mladými dámami, ktoré boli odhodlané priniesť viac jedla alebo pitia pre Harryho, siahol po niečom na tanieri.

To nebolo prvý raz, čo Remusa premohla žiarlivosť alebo silná túžba vychádzajúca zo Severusa, keď bol zameraný na Harryho. Mohol byť znepokojený, ale videl ten spôsob, akým Harry objal Severusa na poludnie pred zámkom. Severus by mohol byť viac náchylný k tým tmavším emóciám v živote, očividne však Harry priniesol svetlo do jeho života.

Proti svojej vôli musel uprene myslieť na Siriusa. Z času na čas nebol schopný pozerať sa na Záškodníka, ten vlk v ňom si tak privlastňoval tohto muža, napriek skutočnosti, že on si ho nevzal za manžela. Vlk sa však o to nestaral. Pravdupovediac muž v ňom tiež.  Napriek skutočnosti, že si so Severusom nevymenili žiadne sľuby, povzbudzoval jeho flirtovanie, vedel sám pre seba dosť dobre, že nie je na tomto svete nikto iný ako Sirius. Ten modrooký muž si ukradol jeho srdce pred rokmi keď ho poprvýkrat videl pri triedení v aule Rokfortu. Sirius ukradol jeho srdce v ten deň - - o päť rokov neskôr, keď sa on a ostatní rozhodli, že sa stanú Animágusmi, aby mohol pokračovať ako vlkodlak v spoločnosti, vtedy ukradol veľmi účinne Remusovu dušu.

Ale Sirius vo svojej mladosti bol nestály a vrtkavý keď išlo o lásku, a Remus nechcel riskovať jednoducho ich priateľstvo, pretože ten vlk chcel jeho kamoša. On strávil celý život popieraním toho vlka; pokračoval v tom.

Och, ale Severusove slová dnes večer boleli, a Remusa prudko zasiahol osteň. Problém bol v tom, že Severus sa obával štvanice na Harryho dnes večer zo strany mladých. Napriek Harryho zrelosti, nečakal, že by sa vydal na krátku romancu. S určitosťou ho Ron Weasley šetril viac než mal a on nemyslel na dievčatá - - ale Harry sa zdal až príliš prenasledovaný a príliš unavený, aby žil dlho s takýmito vecami.

Ale Remus nemal žiadne záruky. Skutočne Sirius odolával tejto pozornosti, ktorú on priťahoval, pohrávajúc sa s davom, ktorý ho obklopil. Ešte teraz mohol počuť, čo hovorili ženy sediace po jeho boku o jeho odvážnom úteku , kedy Dementori nedokázali dolapiť tohto neslávne známeho zločinca. Harryho vyhlásenie, že Sirius je nevinný postavila Sirusa Blacka do štatútu Robina Hooda. Ešte teraz Remus citlivo vnímal to čo počul, keď sa viaceré zo žien hádali, s ký bude Sirius spať túto noc. Mladá blondína, ktorá Remusovi nepríjemne pripomínala jednu starú Siriusovu priateľku  sa zdal byť predchodcom v boji. Sedela práve pri tomto tmavovlasom mužovi, pozerajúc na neho zbožne. Všetko, čo nechcel Remus spraviť bolo to, že nevstal a nešiel ju vyhodiť preč.

Keď videl ako ruka dievčaťa skĺzla na Siriusove stehno, on pocítil ako jeho povestný hák stúpa a našiel sa ako drží pevnejšie svoj kalich, dosť tvrdo na to, aby spravil zárezy na kove.

To dievča sa vôbec netajilo so svojimi zámermi a keď zašepkalo svoje slová Siriusovi, Remus mohol jasne počuť. „Chcete určitú spoločnosť dnes večer?“

Všetko, čo mohol Sirius spraviť bol úsmev a očakávané stuhnutie. Remus nespravil nič, aby to zastavil. Možno by to bolo nehanebné od neho, nerád dovoľoval Siriusovi takúto vec - - hoci Severusove slová boli štipľavé, bola v nich určitá pravda. Remus zo všetkých ľudí vedel najlepšie, aké veľké trápenie to musí byť pre Siriusa ísť proti Dementorom zajtra. Ako nerád dáva Siriusovy tieto spomienky, ktoré mu môžu pomôcť zvládnuť zajtra tú bitku? Nebol schopný pozerať sa hore, rovnako ako nebol schopný nepočúvať to, čo Sirius odpovie.

„Je mi ľúto, moja dáma,“ počul Siriusov jemný hlas. „Moje srdce už niekomu patrí.“

Remus pozrel hore v šoku, uprene hľadel na odpoveď v jeho očiach. Sirius nie, zdalo sa, že spozoroval jeho pohľad.  Nie však žena, hoci niekoľko z nich romanticky povzdychlo nad Siriusovým potvrdením. Blondínka sa nedala odstrašiť a jej štíhla ruka pomaly stúpala po Siriusovom stehne, Remusove oči sa zúžili, aj keď sa snažil tváriť nezaujato.

„To nie je Vaše srdce, ktoré chcem,“ povedalo mu to dievča.

Sirius popadol tú dievčenskú túlajúcu ruku, dávajúc ju bokom skôr, ako by mohla dosiahnuť jej budúce miesto určenia. S úsmevom pozrel na to dievča a ostatných okolo, čím zažiaril. „S mojím srdcom odišla aj moja schopnosť deliť sa o takéto veci. Ďakujem Vám, ale musím odmietnuť.“

Jeho slová spôsobili to, že dievčatá znovu zavzdychali a ešte viac sa zamilovali ako predtým. Remusove srdce silno búšilo v jeho hrudi. Sirius vedel, že ho sledoval, alebo jeho slová boli pravdivé? Alebo to možno bola tá výška arogancie, ktorú predpokladal, že Sirius by sa na to mohol odvolávať. Možno sa iba nestaral o hociktorú z týchto ponúk a hľadal jednoduchý spôsob ako ich odstrániť.

Rýchlo sa pozrel na tie dievčatá a opustila ho posledná pochybovačná myšlienka - - tie ženy boli nádherné, s určitosťou si mohol vybrať. Čo sa toho týka, ak Sirius preferoval inú spoločnosť, bolo tam aj dosť mužov na túto noc - - viacerí z nich na neho lačno pozerali. Ale možno to bolo práve to, že by sa Sirius cítil príjemne a neopatrne by opustil Harryho - - hoci iste vedel, že Severus by Harryho nespustil z očí? Pokiaľ to bol Severus, on mu nedôveroval?

Remusove srdce stále búšilo, tentoraz až v jeho hlave.  Ešte nikdy si to nepamätal, nikdy nehral takéto hry s inými mužmi na príležitostné lásky a flirtovanie. On nevedel čo spraviť s emóciami, ktorými bol pohnutý a tá osoba normálne spôsobila rozruch okolo všetkých. Potom tam bol ten vlk, v jeho vnútri, ktorý mrmlal v hneve  hovoriac mu, že bol blázon. Povedal mu jednoducho, že Sirius bol jeho a on by si ho mal zobrať a skoncovať s tým. Ten vlk nemal konflikty a niekedy mu Remus závidel tú prostotu.  

„Remus?“ pozrel hore, vytrhnutý z úvah a uvidel, že Sirius, Harry a Severus čakajú na neho, očividne pripravení odísť spať.

Rýchlo povedal svojim spoločníkom dobrú noc, popadol svoj kyjak a pridal sa k nim. Staršia žena čakala na to, aby ich uviedla do komnaty na noc a opustili sieň plnú viacerých sklamaných pohľadov. Severu spozornel, Remus chytil Harryho za ramená a viedol ho zo siene, všimol si len krátko, žiaru sklamania v ich očiach, ktoré sledovali jeho manžela.

Remus našiel sám seba, ako kráča pri Siriusovi. „Pretláčanie?“ Sirius mrmlal popod nos, a Remus hodil na neho úškľabok.

„Nebol to môj nápad,“ naliehal, „Oni ma nechceli nechať osamote. Niekoľkí sa vrátili viackrát.“

„Dal si im dôvod, aby sa ťa dotkli, že áno,“ Sirius mu povedal a Remus počul niečo neznáme v jeho hlase, čo spôsobilo, že sa pozeral bližšie na svojho spoločníka. Hoci sa Siriusove ústa stále usmievali, v jeho očiach bol lesk, ktorý nebol práve zábavný.

„Čo?“ ozval sa so zmätkom.

Sirius pokrčil plecami, hoci jeho napätie tela hovorilo niečo iné. „Iste si si všimol tú pozornosť, ktorú si priťahoval? Myslel som si, že blondínku si odnesieš ty.“

V jeden zmätený moment sa Remus pokúšal zobraziť tú blondínku, ktorá sa pokúšala dotknúť Siriusovej nohy. A potom ho to zasiahlo, že Sirius v skutočnosti myslel toho mladého svetlovlasého bojovníka, ktorý sa hral s jeho kyjakom. Ten divný pohľad v Siriusových očiach dával zmysel. Sirius Black žiarlil! Úžas zaplavil Remusovo telo. To bolo nepochopiteľné.

Ale súdiac podľa Siriusovho upreného pohľadu - - ostražito a trochu ustarane Remus pozeral, ťažko pochopiac - - tento muž očakával nejaký druh odozvy od neho. Alebo možno dúfal v nejaký druh odpovede, ktorú si Remus nebol istý dať.

„Ja...“ chcel povedať niečo romantické a nádherné, ako tú vec, čo povedal Sirius tomu dievčaťu, niečo čo by mohlo spôsobiť, aby Siriusove srdce bilo pre celkom iný dôvod. Ale tentoraz slová celkom zlyhali a on zostal len s jednoduchou pravdou. „Nespozoroval som to,“ priznal sa, sklamaný sám zo seba, že nemôže nájsť niečo viac, čo povedať.

A zázračne, tá pravda bola presne to, čo Sirius chcel, pretože on žiaril na Remusa v oslňujúcom úsmeve. „Áno,“ škeril sa. „ Prirodzene.“ A keď skĺzli jeho ruky okolo Remusovho drieku, pritiahli si ho k sebe, Remus ho nezastavil.

 

 

- - - - - - - - - - - - - - - -

Autorská poznámka: Všimli ste si to ...... Severus a Remus spoločne stáli pri rieke osudu a obaja si to uvedomovali, ale skôr radostne.

09.07.2008 13:29:36
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one