Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Žena ich viedla smerom nahor po dlhej chodbe, len zriedka osvetlenej fakľami. „Sme dnes večer preplnení páni moji,“ oznámila im skôr ako sa zastavila pri ťažkých drevených dverách a otvorila ich. Pochopili, že budú spoločne zdieľať túto noc jednu izbu - - nebolo to to, k čomu bol Remus náchylný. Nikto z nich nechcel pustiť Harryho z očí.

Remus sa poďakoval tej žene a potom nasledoval ostatných do izby. Severus okamžite zatvoril a zamkol tie dvere, použil pri tom niekoľko ochranných kúziel. Bola tu malá šanca, že by sa ktokoľvek dostal cez Slizolinskú ochranu.

Stačil jeden pohľad pohľad po izbe a potvrdilo sa, že boli umiestnení v jednom spoločno starom rodinnom byte, ktorý bol starý niekoľko storočí. S toľkými obludami a duchmi, ktoré ich ohrozovali na životoch v tejto krajine, bol priestor za ochrannými hradbami pevnosti luxusný.Nebolo to nezvyčajné, že sa celé rodiny delili o taký malý obytný priestor - - aj keď tento byt bol dostatočne ušľachtilý.

Niekto starostlivo položil ťažký koberček na kamennú podlahu - - niečo v Remusovi ho upozorňovalo, že to bolo spravené kvôli nim.  A hoci tu boli iba dve postele, posteľné záclony a bielizeň vyzerali byť svieže a čisté. Oheň vo veľkom kozube na jednej strane osvetľoval miestnosť a Sirius akurát kontroloval, či je dobre zabezpečený. Severus sa zatiaľ presunul k posteliam a k stenám za nimi, aby ich skontroloval, Remus kontroloval malú kúpeľku vedľa, či tam nie sú ukryté žiadne nepredvídateľné prekvapenia.

Všetci traja, Sirius, Severus a Remus, na prekvapenie dobre spolupracovali - - každý z nich bol dosť paranoidný na to, aby dôveroval inému, že zabezpečí izbu. Harry iba stál v strede izby a omámene ich sledoval, nakoniec si povzdychol a presunul sa k ohňu. Keď Remus vyšiel z tej kúpeľne, videl mladého muža ako sa posadil na koberec a hľadel zadumane do plameňov. Vystriedali sa v kúpeľni, a pripravili sa na spánok. Sirius konečne posúril Harryho, vyčaroval pre neho pyžamo a jeho veci vyčistil. Akonáhle zmizol v kúpeľni, tí traja mužovia na seba neisto pozerali.

„Bol to celkom dobrý večer,“ Remus podotkol, keď pochopil, že nemyslia na to o čom hovoril. Obaja boli nesporne znepokojení Harryho myšlienkami - - tiež sa zaoberali skutočnosťou, že tu boli len dve postele.

„Spravil veľa,“ pripustil Sirius. Počuli ten príbeh z celého boja, ktorý sa odohral noc predtým.

„Ďalších osem úmrtí,“ Severus mrmlal.

Ani Remus, ani Sirius to nekometovali, vinil ich z toho, že sú priveľmi informovaní.

„Nepáči sa mi ten plán,“ Sirius si povzdychol. „ Vezmem Harryho  do ...... to .....“ mával svojou rukou nejasne a obaja pochopili, že myslí tu prichádzajúcu bitku.

„Nenechá sa odradiť,“ Remus povedal, pamätal si ten pohľad v Harryho očiach, keď ich popoludní žiadal o pomoc. Obaja, Sirius a Severus potvrdili, že si všimli rovnakú vec. Niečo podstatné zmenilo Harryho chápanie sveta, hoci si Remus ešte nebol istý, čo by to pre nich malo znamenať do budúcnosti.

Počuli ako sa otvorili dvere na kúpeľni a upreli pohľady na Harryho, ktorý vstúpil do izby, oblečený teraz do pyžama, ktoré pre neho Sirius urobil. Bosý a štíhly, vyzeral pozoruhodne mlado, hoci jeho oči už neboli vďaka Severusovmu elixíru ukryté za okuliarmi, beboli to však detské oči.

Sirius sa na neho hneď uškrnul. „Si v poriadku, Harry?“ spýtal sa.

Mladík prikývol, ale jeho tvár bola zamyslená. Opatrne vykročil vpred, akoby nad niečím uvažoval. Tí traja ticho čakali, vidiac, že im chcel niečo povedať.

„Chcel som Vám poďakovať,“ povedal potom, vyzerajúc veľmi mlado, akoby ho všetka jeho sebadôvera opustila.

„Za čo, Harry?“ Sirius sa zmätene opýtal, rýchlo sa presnul k Harrymu a chytil jednu z jeho rúk. Harry sa na neho vďačne usmieval  a Remus mohol vidieť ako jeho ruka odpovedá Siriusovnu stisku. Spomenul si zrazu na to, ako málo stačilo tomuto mladíkovi - - tieto gestá znamenali pre neho oveľa viac než oni pochopili a Remus bol Siriusovi vďačný, že bol schopný takýchto vecí. Obaja, on a Severus boli príliš rezervovaní, ale Sirius viac než to. 

„Za príchod po mňa,“ Harry vysvetlil. „Pre moju záchranu.“

Sirius sa zrazu škeril. „Nezdá sa, že by si potreboval veľkú záchranu, Harry.“

„Nie dnes,“ Harry povedal jednoducho. „Zajtra.“

Siriusov úsmev povädol a jeho ruka skĺzla z Harryho ramien, ten zmätok v jeho očiach všetci jasne cítili.

„Ja nemôžem vyčarovať Patronusa a zároveň levitovať tú skalu,“ Harry vysvetlil. „Kvôli tomu tí muži vonku môžu víťazstvo nazvať masakrou. Nie som si istý, či by som to mohol spraviť znovu.“

Remus sa snažil prehltnúť tú prekážku, čo pocítil v hrdle, pochopil teraz, že Harry hovoril nielen o tej zajtrajšej bitke, ale aj o noci, keď zobral Odinovo oko z Voldemortových rúk. Zachránil v ten deň Rokfort - - pravdepodobne v ten deň zachránil Čarodejnícky svet. Tento jediný čin zabil nielen Smrťožrútov ale aj Aurorov. Čarodejnícky svet to počítal ako víťazstvo - - Harry skôr premýšľal o tom, koľko mužov a žien zomrelo.

Keď oni traja prišli dnes, Harry už urobil to rozhodnutie, že zapečatí Prameň zúfalstva. Uvedomil si, čo to znamenalo, tí muži boli rozhodnutí položiť svoje životy v boji proti Dementorom - - oni sa pred nimi nevedeli brániť a Harry by bol príliš zamestnaný tou skalou, aby ich dokázal chrániť.

Sirius objal pevne Harryho. „Nie si sám, Harry,“ uistil ho. „Nemysli na to. Zajtra vyhráme. Všetko bude v poriadku.“  Nebolo to príliš pravdivé, keď to sľuboval - - ale Remus, a očividne aj Severus nič nenamietali, pretože pochopili, že ich Harry potreboval vypočuť.

Harry hľadal odpoveď v očiach svojho krstného otca, pozerajúc sa na jeho tvár pre niečo viac. „Budeš v poriadku pred Dementormi, Sirius?“ spýtal sa, táto otázka vyjadrovala to, o čom bude Remus uvažovať sám pre seba po celú noc. Nikto nemal rád Dementorov, ale pre bývalého väzňa z Azkabanu boli neznesiteľní.

Sirius sa jemne usmieval na mladíka. „Ty si naozaj nemyslíš, že ja odpadnem?“ doberal si ho, Remusove srdce sa zachvelo, keď si uvedomil, že Siriusova odpoveď bola skutočne útekom. Severus, ktorý sedel na posteli na vzdialenej strane izby sa trochu nervózne pohol, akoby si príliš uvedomil, že Siriusova odpoveď nebola tým, čím mala byť. 

Remus si nebol istý, či si to Harry neuvedomil tiež,  pretože sa usmieval nad odpoveďou. Ale jeho ďalšie slová naznačili, že pochopil viac, než priznal. „Viete akú spomienku použijem pre svojho Patronusa?“ spýtal sa s plachým úškrnom.

Sirius potriasol veľkodušne hlavou, prehliadol zvláštnosť otázky. Remus uvažoval sám pre seba o tom - - s istotou kedysi povedal Harrymu, že potrebuje silnú spomienku, aby bol silný. Nikdy to však neobjasnil Harrymu podrobne.

„To prvé stretnutie, keď som sa s Tebou stretol,“ Harry povedal jednoducho. „Keď si mi povedal, že si môj krstný otec a pýtal si sa ma na to, či by som s Tebou nechcel žiť.“

Naprieč izbou Remus videl, že Severusov výraz sa zmenil,  jeho čelusť sa napínala určitou emóciou, a Remus neschopný pozrerať sa na tie emócie medzi Siriusovou a Harryho tvárou pozeral na svoje nohy. Cítil sa konfliktne - - bol šťastný, že Harry mal takú pamäť, že mohol zdieľať takúto vec so Siriusom, ktorý to prijal s radosťou, a vinný, že tento chlapec prinútil taký malý kúsok lásky v jeho živote, aby vyprodukoval Patronusa, len preto, že muž ktorého vtedy poznal len hodinu mu ponúkol, že s ním môže žiť.

Remusovi sa však zdalo, že Sirius potreboval počuť presne toto, počul potešenie z jeho hlasu, keď povedal, „To je to, čo produkuje prútik - - Kráľovský biely jeleň?“ Znova ten slovný zvrat, ktorý rezonoval u Siriusa, Remus sa v zamyslení zamračil.  Videl, ako sa tí dvaja na seba usmievajú so smiechom v očiach.

„Môžeš mi povedať, aký je Tvoj Patronus?“ Spýtal sa ho Harry.

Ale Sirius sa na neho škeril. „Premýšľaj o tom dlho, a myslím si, že na to prídeš.“ A to - -  konečne  - - bolo svedectvo, ktoré potvrdzovalo, že to dokáže.

Nemusel povedať pravdu, ale ak bol schopný žartovania s Harrym o jeho tvare, to znamenalo, že vedel ovládať Patronusa a dať mu telesnú podobu. Remus cítil, že niečo v jeho vnútri sa uvoľnilo.

Harry sa bez predošlého náznaku vyškeraný postavil a impulzívne objal Siriusa. „Dobrú noc, Sirius,“ usmieval sa a potom pozrel smerom k Remusovi. „Dobrú noc, Remus.“ Potom sa presunul cez izbu a vyšplhal sa do postele, na ktorej sedel Severus, zdanlivo sa rozhodnúc správne pre jedného z nich. Nemal s tým vôbec žiadny problém liezť do postele, Severus mal očividne nárok na neho a skutočne nebol prekvapený, že mal zdieľať posteľ s týmto mužom tak ako v Rokforte.

Sirius si prekvapivo povzdychol a prikývol Severusovi, otočiac sa smerom k inej posteli. Remus vzal svojho priateľa a nasledoval ho do postele.  

Oni stlmili všetky sviečky a iheň - - nikto z nich nechcel spať v úplnej tme v neznámom prostredí. A aj izba bola dosť studená. Remus zatiahol záclony okolo ich postele, akonáhle sa Sirius pripojil k nemu a použil ohrievacie a utišujúce kúzlo na nich, zaťiaľ čo si Sirius dával dole topánky. Nechcel používať úplné tlmenie hluku preto, aby zachytil zvuky z izby, keby sa niekto pokúšal vstúpiť.

Dal si dole vlastné topánky, snažil sa pritom čo najlepšie ignorovať toho muža po svojom boku. Ani on, ani Severus si nezmenili svoje oblečenie na pyžamo ako Harryho, pretože bolo možné, že by mohli byť náhle prebudení a bojovať alebo brániť sami seba pri útoku. Ale vyzliekli si svoje vonkajšie oblečenie.

Topánky vyzuté, Remus vyzlečený do pláteného tielka, ktoré nosil, príliš plachý na to, aby ukázal jazvy na svojom tele. On a Sirius zdieľali postel na predošlých misiách, ale nemohol si pomôcť keď cítil, že veci medzi nimi sa mierne zmenili. Napriek jeho najlepším snahám, nepozerať sa, boli jeho oči priťahované k holej pokožke po tom, čo si Sirius nedbalo vyzliekol jeho vlastnú košeľu. Sirius bol chudý samý sval a šľacha a Remus mnohokrát sníval o spoznávaní jeho tela svojimi rukami. Ako dedič mal Sirius tetovanie na lopatke, bola to značka prvorodeného čistokrvného čarodejníka z domu Toujours Pur, hovorilo to rodinnej špičke, vysmieval sa vlkodlak.

Napriek najlepšej snahe, Sirius si ho všimol zamračený v obave. „Chceš, aby som sa premenil?“ spýtal sa zľahka, povediac potichu, aby ho ostatní nepočuli.

Remusovi chvíľu trvalo, kým pochopil to, čo ponúkal - - premenený na Tichošľapa v minulosti a tak by sa Remus mohol cítiť viac pohodlne, keď zdieľal s ním posteľ. Ale z nejakého dôvodu to vôbec nechcel. Potriasol rýchlo svojou hlavou, nervózne trhol posteľným závesom a ten sa hojdal medzi nimi. Sirius sa uškrnul a posunul sa po svojom boku.

„Ty si naozaj nevedel, že ten svetlovlasý muž ide po tebe?“ spýtal sa potom.

Remus sa prevalil na chrbát a zízal na neho; Sirius sa opieral o svoj lakeť a zvedavo na neho hľadel.  „Toto nie je bežné,“ oznámil mu Remus.

„Si populárny celý čas, Námesačník,“ Sirius mu pripomínal, a Remus musel pripustiť, že to bolo skutočné. Dokonca keď sa vrátil späť do školských čias, keď s ním Sirius flitrtoval - - hoci to väčšinou obrátili na vtip.

„Nemyslíš to tak,“ poukázal na to Remus.

Na moment dlho Sirius nič nehovoril, a potom k Remusovmu šoku pocítil Siriusovu ruku na svojej tvári, jeho prsty sa jemne otáčali k nemu. Ten pohľad v jeho očiach, nebola tam žiadna ľahkovážnosť alebo pochabosť, jeho oči sa leskli niečím, čo Remusovi niečo naznačovalo. Keď Sirius Black sústredil všetku svoju pozornosť na neho, akoby stál v strede slnka. „Áno, Námesačník, myslím to naozaj. Musíš pochopiť, že sa Ťa nechystám vzdať.“

„Sirius,“ Remus zúfalo zašepkal, pretože si tak vrúcne prial veriť jeho slovám, a vedel ako by to dopadlo, keby jeho presvedčenie nemalo význam. Ak si Sirius skutočne želá vyriešiť túto záležitosť, nebolo nič na svete, čo by mu mohol Remus odoprieť, dokonca aj neskôr.  

A potom Siriusove ústa ochutnali jeho, a pili z nich ako z prameňa, z ktorého unikol mäkký ston. A bolo to dobré, tak sladké, všetká radosť a potešenie, ktorú popieral po celý život, splynuli do jedinej perfektnej senzácie. Vedel, že nemalo význam to v čo veril, v čo dúfal, mohol by to byť sen alebo strach, on celkom a úplne patril Siriusovi Blackovi a vždy bude.

Sirius dokončil ten bozk skôr, než zašli ďalej, a Remus našiel sám seba ležať bezmocne v ich posteli pri mužovi v matných svetlách. Jeho srdce búšilo a on sa cítil celkom mimo kontrolu. Siriusovi sa zdalo, že hľadá dychtivo niečo v jeho tvári, uprene a nemilosrdne, keď sledoval jeho oči. A čo uvidel, prinútilo ho jemne sa usmiať, hoci nemohol Remusovi interpretovať ten vzhľad. „Uvidíš, Námesačník,“ zašepkal zľahka, keď sa posadil po jeho boku. „Uvidíš.“

Remus bol otrasený, chvel sa neznámym pocitom, ktorý nevedel zvládnuť. To nebol ten vlk tentoraz, ale ten muž, ktorý bol kompletne mimo jeho dimenzie. Zahanbilo ho to, že má takýto pocit, takto zúfalý a vyľakaný a potrebný, ako keď pubertiak dostane svoj prvý bozk. Ale to bol jeho prvý bozk - - pripadal si ako urastený muž, mal by byť schopný zvládnuť takéto veci s väčšou jemnosťou, viacej kontrolovať.

A potom ho Sirius vytiahol a dal mu ho do rúk, maznajúc ho znovu a dlho, upokojujúco tlačil svoje telo pevne proti jeho vlastnému - - a údajne boh vedel, že sa cítil dobre, vzrušene?  Mal pocit, že začne lietať, ak jeho srdce neprestane búšiť. 

Sirius položil ruku znova na jeho hruď, vlastnícky ho držal, držal ho dôverne a pochabo šteklil teplé Remusove ucho ako zľahka šepkal, až sa chvel. „Všetko je v poriadku, Námesačník,“ tíšil ho. „Sľubujem. Všetko je v poriadku. Skrátka spi, neuvažuj a spi.“

Remus úprimne pochopil, čo mu hovoril, že to nakoniec nemalo význam. Zastaviť myšlienky - - mohol spraviť to čo chcel Sirius, aby spravil.  Tentoraz pochopil, že by mal Siriusovi dôverovať. Bol v rukách Siriusa Blacka, ležal oproti jeho holej hrudi, a neboli časy, keď on sníval o takejto situácii? Urobil, čo od neho Sirius žiadal a prestal premýšľať, zmúdrel, započúval sa ako mužské srdce bije oproti jeho vlastnému, silne a upokojujúco. A pretože ho zmohol spánok, uvedomil si, že tentoraz aj vlk v ňom bol celkom pokojný.

 

Severus sa vyšplhal do postele k Harrymu, na chvíľu zastal, keď si dal dole svoje topánky a vrchné veci. Nechcel, aby sa Harry cítil nepohodlne, dal si dole nohavice a nechal si hrubé tielko, ktorým zakryl svoje jazvy. Položil svoj meč nad záhlavie postele, tak, aby ho dokázal dobre uchopiť a čarodejnícky prútik si dal pod vankúš. Vydesil sa, keď si všimol, že ten chlapec ho starostlivo sleduje. Táto posteľ bola oveľa menšia ako tá, o ktorú sa delili v Rokforte a nebola tu tá vzdialenosť medzi nimi. Mohol cítiť ako sa ho dotýka Harryho telesné teplo.

„Hneváš sa?“ spýtal sa Harry zľahka, čím ho prekvapil.

„Samozrejme, že sa hnevám,“ odpovedal Severus okamžite, hoci práve hovoril stišujúce zaklínadlo na závesy. „Som zúrivý, mohol by som ho zabiť!“

Zdalo sa, že jeho slová vystrašili mladíka a on nepríjemne trhol. „Chcel som tým povedať na mňa, nie na Alkirka,“ opravil sa Harry.

„Teba?“ Severus na neho prekvapene pozeral, všimol si, že v jeho jasných zelených očiach bol nefalšovaný lesk.

„Ty si myslíš, že sa na Teba hnevám za to, že si bol unesený?“ Ako keby to bola Tvoja chyba?“

Ale znovu ho zle pochopil a Harry potriasol hlavou. „Chcel som tým povedať, preto, že som Vám povedal, že som im ponúkol pomoc na zajtra. S tou skalou a Dementormi.“

Severus si povzdychol. Hneval sa, nie však na Harryho. Bol tiež vystrašený. A pyšný. „Si Chrabromilčan, Harry. Ťažko môžem zlomiť pôsobenie Tvojej povahy.“

Keď sa pozrel na toho mladíka, potriasol hlavou. „Nie, Harry, nehnevám sa na Teba. Zmieril som sa s myšlienkou, že som ženatý za Chrabromilčana.“

Harry sa zrazu usmial. „Pardón,“ povedal dôkladne, len najasne sa ospravedlňoval. „Som rád, že si tu,“ dodal.

Severus sa zrazu pousmial. „Kde inde by som mal byť? Vieš, že Zimné kraje sú rodiskom Richarda Chrabromila. Ty a Tvoji dvaja psí – otcovia sú obklopení blízkymi Chrabromilčanmi - - potrebujete prinajmenšom jedného Slizolinčana, aby dohliadol na to, že neurobíte niečo bláznivé.“

Tentora Harry neprotestoval na tú úmyselné urážku Blacka alebo Lupina, alebo to zneuctenie všetkých  Chrabromilčanov. Skôr sa usmieval a usadil sa na svoj vankúš, akoby Severusova narážka dala veci do poriadku v jeho svete.  „Som rád, že si tu,“ zopakoval  to a myslel to vážne. Neprotestoval alebo neodbehol preč, keď sa Severus posadil po jeho boku, jeho telo sa takmer dotýkalo jeho pod tažkými prikrývkami. Skôr si vychutnával to teplo a zatvoril svoje oči, podľahol únave.

Severus pri ňom dlho bdel, počúval Harryho dych po svojom boku, bol vďačný, že sa má dobre, ale znepokojený tým, čo prinesie zajtrajšok. Nemyslel dlho alebo ťažko na žiarlivostné myšlienky, ktoré ho trápili skôr alebo na skutočnosť, že teplo z tohto mladého mužského tela bolo vábne na dotyk a prevrátené. Miesto toh sa zameral na túto myšlienku, bez ohľadu na to, nech sa stane zajtra čokoľvek, že sa uistí, že Harry prežil ten konflikt. Hneď ako to bude len trochu možné vráti Harryho bezpečne za múry Rokfortu a nespustí ho z očí.    

 

Napokon zaspal, ale o niekoľko hodín sa prebudil na zvuky úzkosti, ktoré vydával Harry. Akonáhle sa prebral zo spánku, okamžite si uvedomil, že Harry nevypil žiadny elixír proti jeho nočným morám a poprvýkrát po niekoľkých mesiacoch mal nové vidiny, ktoré si požičali ich energiu. Vedel aké scény mohli ovplyvňovať toho chlapca, Severus ho však nemusel otáčať a chytil Harryho do náručia. Niekedy počas noci sa chlapec prevalil na jeho stranu, chrbtom k Severusovi. Severus ho láskal, zľahka s ním potriasol, aby ho prebudil z tých nočných mor.

„Všetko je v poriadku, Harry,“ pošepkal jemne priamo do chlapcovho ucha. Jeho prsty sa kĺzali po Harryho hrudi, cítil búšenie jeho srdca. „Si v bezpečí, všetko je v poriadku.“ Ten chlapec sa triasol, chvel sa reakciou. Severus ním znova zatriasol, pokúšal sa ho prebudiť.

Zrazu jeho ruka zovrela jeho zápästie a Harryho telo úplne stuhlo v jeho rukách, Severus si uvedomil jeho poddajnosť. Severus sa nadýchol, neistý čo má spraviť - - má toho chlapca pustiť,  pustiť svoje ruky z jeho tela, kričať ta jeho trúfalosť, že sa ho dotkol?

„Severus?“ počul tichý šepot, zachmúrene počul, ako veľmi sa bál a chvel sa na tele. Harryho ruka sa stiahla okolo jeho zápästia.

„Je to nočná mora, Harry,“ Severus povedal zľahka, jeho vlastné srdce búšilo, keď čakalo na tú nevyhnutnú reakciu.

A potom k jeho úžasu, si Harry povzdychol, celé jeho telo sa uvoľnilo akoby v ostrom svetle, jeho stisk okolo Severusovho zápästia sa uvoľnil. Ale nie úplne, Harry iba opäť zaspával, uložil sa viac do Severusovho objatia a potom zaspal úplne. Ten prechod bol tak rýchly, že si Severus nebol istý tým, či sa chlapec zobudil úplne alebo nie.

Ľahostajne, Severus bol teraz v ťažkej situácii. Ten chlapec teraz chytil jeho ruku,  prakticky si ich obkrútil okolo neho, čím znemožnil Severusovi, aby sa od neho odiahol. Mal chuť opäť zobudiť toho chlapca, keď sa k nemu tlačil po celej dĺžke a to pevné telo spôsobovalo, že jeho telo čoraz ťažšie a ťažšie ignorovalo túto skutočnosť. Nikdy nebol obzvlášť promiskuitný muž, ale on zdieľal posteľ s lákavým mladíkom už mnoho mesiacov predtým bez akéhokoľvek jeho dotyku alebo niekoho iného a snažil sa v tom pokračovať, avšak teraz to bolo oveľa ťažšie. Rezignoval k dosť nepohodlnej noci, Severus si povzdychol a utešoval sám seba so skutočnosťou, že Sirius Black pravdepodobne trpí rovnako. 

09.07.2008 13:30:47
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one