Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Severus vstal ako prvý a rýchlo sa obliekol, nechcel odpovedať na nejaké divné otázky, ako napríklad, prečo spal tesne pri Harrym. Akonáhle sa obliekol, položil plechovú kanvicu na oheň a o chvíľu už vrela voda, ten zvuk prebudil ostatných a všetci sa pripravili na tento deň. Bolo skoré ráno, žiadne svetlo nesvietilo cez tenký výrez okna, zimná obloha mala vyť tmavá ešte niekoľko hodín.

Severus však nepochyboval o tom, že iní obyvatelia tohto zámku sú už hore a pripravujú sa na blížiacu bitku. Pripravil čaj pre všetkých, kým sa ostatní obliekli a keď Harry prišiel po svoj pohár, všimol si vzdialený pohľad v chlapcových očiach.

„Si v poriadku, Harry?“ spýtal sa, zvedavý o čom chlapec premýšľal. Jeho otázka upútala Lupinovu a Siriusovu pozornosť, hoci nič nehovorili.

Harry sa mračil, ale prikývol. „Som v poriadku,“ uistil ich všetkých. „Mal som čudný sen.“

Pamätá si tú nočnú moru, Severus si nemohol pomôcť, keď pocítil strach vo svojom srdci. Harry bol známy pre jeho sny o Voldemortovi. Ak Temný pán zistí, čo sa chystajú spraviť, potom nebude žiadny spôsob ako Severus zastaví Harryho, aby nešiel do bitky.  Bolo to príliš nebezpečné.

„O dnešnom boji?“ zisťoval od mladíka. „O Voldemortovi?“

„Nie,“ Harry potriasol rýchlo hlavou, uisťoval ich. „To nebola vízia, bol to sen. A nemá nič spoločné s dneškom - - neboli tam žiadni Dementori alebo Grendlingovia. To bolo práve čudné. „Viete ako sa niekedy do Vašej hlavy dostanú obrázky a nemôžete sa ich striasť?“ pokrčil, akoby to chcel odmietnuť, ale Severus nebol taký horlivý nechať to tak.

„O čom bol?“

Harryho oči sa zahľadeli do diaľky, keď sa snažil spomenúť si na jeho obrázky. „Ja som bol v pohrebiských,“ vysvetľoval.

Vystrašený Severus si jasne spomenul na príbeh o Voldemortovom skriesení počas Trojčarodejníckeho turnaja. „Cintorín?“

Ale Harry znova potriasol svojou hlavou. „Nie, pohrebiská - - mesto plné smrti, bola tam obrovská pavúčia sieť na zemi. Ale to nie je to hlavné - - sú to tie vtáky.“

„Vtáci?“ Severus pozrel na Lupina, ktorý vyzeral byť rovnako zmätený ako Harryho neuveriteľné spomienky. Nebola to len pasívna vízia, o ktorej im hovoril. Táto mala prinajmenšom rozpoznateľné formy, ktoré dávali akýsi súvislý zmysel. Táto znela skôr ako náhodné obrázky.

Harry prikývol. „Dvaja z nich,“ vysvetľoval. „Havrani, myslím že. Jeden sedel na jednom z mojich ramien. Šepkali mi, hoci som im nerozumel.“

Severus cítil, ako sa mu krv vytratila z tváre po chlapcových slovách, nebol schopný slova. Spozoroval Lupinov pohľad, ktorý bol rovnaký ako jeho.

„Si si istý, že to boli havrani, Harry?“ Lupin sa spýtal, a ak si Harry mohol všimnúť vzhľad Lupinovej tváre, nevyjadroval sa k tomu.

„Úplne istý,“ prikývol Harry. „Predpokladáám, že to mohli to byť vrany - - ale ťažko povedať ten rozdiel.“ Smial sa zrazu a pozrel na Siriusa, ktorý ticho sledoval tento rozhovor. Blackove oči nezachytili ten pokus o vtip, ale pochopil, že niečo pokračovalo medzi Remusom a Severusom. „Predstaviť si, že sa mi snívalo o Bystrohlavských symboloch,“ Harry sa škeril na svojho krstného otca. „Chcem tým povedať, že o levoch a hadoch, to by som pochopil.“

„Ďalej sa Ti bude snívať o jazvecovi,“ Sirius sa usmieval. „Obávam sa, že potom budeme musieť zrušiť kvôli tomu celý Rokfortský znak.“ Tí dvaja sa tomu smiali, Sirius uštipačne pozrel na všetkých. „Mali by sme ísť. Oni nás dole čakajú.“

S chvatom zbalili svoje veci a zamierili dole, Sirius a Harry s dravosťou, ktorá dala Remusovi a Severusovi chvíľku hovoriť. „Dvaja havrani,“ Remus zasyčal na Severusa, pozeral sa načisto zmätený, či sa Severus cíti rovnako. „Títo sú podobní Ódinovi, dvaja havrani, Myšlienka a Pamäť. Albus povedal, že Ódinovo oko bolo zničené.“

„To bolo,“ Severus naliehal, vedel veľmi dobre, čo dvaja havrani znamenajú. O bohovi Ódinovi bolo známe, že mal dvoch havranov nazávaných Myšlienka a Pamäť, ktorí sedeli na jeho ramenách a šepkali mu ticho tajomstvá zo sveta do jeho uší. „To bojisko bolo prehľadané, nebolo tam žiadne znamenie. Harry bol potom v nemocnici počas troch týždňov - - niekto by spozoroval, ak by to stále mal.“

„Stále je dotknutý,“ povedal mu Remus. „A my nemáme žiadnu predstavu o tom, akú silu to má alebo aká sila mu bola daná.“

„Ten chlapec strávil posledné dva dni obklopený vikingskými obrazmi,“ Severus zatriasol svojou hlavou. „Je ďaleko viac pravdepodobné, že sú to staré spomienky vyťahované podvedome z jeho srdca.“

„To je to o čom Harry hovoril,“ Remus mu pripomenil. „Tá vhodná otázka nebude nikdy správna.“

Harry sedel na jednej dlhej lavici v Sieni, blízko Siriusa, zatiaľ čo okolo neho vládol zmätok. Bojovníci z celých Zimných krajín sa pripravovali na boj, vyzbrojovali sa mečmi a sekerami, ohromnými panciermi a štítmi. Všetci z nich boli vyzbrojení metlami - - cudzími metlami, inými ako poznal. Tieto boli veľké, ťažké tyče s dlhými zväzkami prútov a slamami na konci. Predstavil si, že boli trochu pomalý v manévrovaní.

Severus sa na niekoľko minút vytratil, vedúc rozhovor s Alkirkom, no ešte predtým požiadal Siriusa a Remusa, aby ostali blízko Harryho. Obaja muži práve civeli na Majstra elixírov s výrazom, že práve to vždy robia.

Remus stojaci pri lavici spozoroval, ako Harry zvedavo pozerá na tie metly. „ To sú metly oddielov, nie metly na Metlobal,“ objasňoval mu vlkodlak. „Oni nie sú vyrábané pre rýchlosť, sú vyrábané na prepravu, nič viac.“ Ukázal na mladíkov naprieč sieňou, ktorí mali pri sebe metly prehodené cez plece. Iné ako tí muži v skupine, boli menšie, menej mocné - - v skutočnosti Harry videl viacero žien v ich radových vojskách.  Každý z nich mal tiež pri sebe metlu, s ďaleko viac uhladeného materiálu ako sa používal na Metlobalové metly.

„Tamtí sú tí, ktorí budú použití k leteckému útoku. Ich metly sú ďaleko viac manévrovateľné.“ Remus pokračoval.

„Prečo Alkirk nepoužil metly, keď ma uniesol?“ Harry sa spýval, zvedavý čo na tom bolo riskantné, keď každý mal očividne metlu.

„Nemôžu preletieť cez Severné more,“ oznámil mu Remus. „Vetry sú príliš silné. A Alkirk mi tiež povedal, že tentokrát je to po prvý raz po desaťročiach, čo použijú metly za bránami pevnosti. Dementori môžu lietať. Počítajú s tým, že Dementori na nás zaútočia.“

Harry sa striasol, keď si spomenul - - keby nie Dumbledorovej mágie, ktorú použil na neho počas metlobalového zápasu, keď padal z metly po útoku Dementorov, zomrel by. Pochopil, že práve kvôli týmto okolnostiam sa báli používať metly.

Zvuk štekajúcich psov upútal ich pozornosť a oni sa otočili, keď sa otvorili dvere siene. Vstúpilo viacero ozbrojených bojovníkov, ktorí boli obklopení veľkými psami - - mohli ich počuť viac vďaka štekotu na vonkajšom dvore. Tí psi, obrovské beštie budú bojovať proti Grendlingsom, boli ťažko svalovití a pokrytí hrubými tmavými kabátmi z kožušiny, ktoré Harrymu pripomínali trochu Tichošľapa.

 „Vojnoví psi,“ Sirius vykríkol ohromene. „Počul som o nich, ale toto je po prvý raz, čo ich vidím.“

„Vojnoví psi?“ Harry si prial vedieť viac o svojom svete.

„Sú vychovávaní bojovať,“ Sirius vysvetlil. „V skutočnosti je Tichošľap podobné plemeno. Niektorí hovoria, že oni sú tým zdrojom z legendy o Grimovi. Údajne svorka z nich dokáže zaútočiť na určité plemená drakov.“ Ukázal smerom k jednému z bojovníkov, ktorí držali hrubé postroje opásané okolo ťažkých psích tiel. „Sú trénovaní do postrojov, aby mohli byť zdvihnutí pomocou metiel a spustení priamo do stredu bitky.“

Jeden alebo dvaja psi sa potulovali príliš blízko ich stola, keď sa k nim priblížili vycerili na nich zuby. Ale Remus iba civel na nich a oni od nich odtiahli, akoby pocítili vlka v tom mužovi. Harry mohol vidieť Siriusa, ako sa pokúša nesmiať.

Harryho myseľ sa zatúlala späť k snu, ktorý mal, potom myslel na veci, ktoré sa stali včera po tom boji. Jeho myšlienky skončili niekde chaoticky v jeho hlave, našiel sám seba, ako sa na niečo zameral, čo ho prinútilo začervenať sa z mätúceho tepla. Včera večer sa niekoľkokrát zobudil - - hneď našiel sám seba ukrytého v Severusovom náručí. Objímal ho, on nebol nikdy v živote tak fyzicky blízko k inej ľudskej bytosti - - maximálne ak v objatí, ktoré trvalo jednu alebo dve sekundy. Ale Severus ho držal celkom pevne, a Harry pocítil to teplo mužského tela pritisnutému k jeho pozadiu. A tá mužská tvár bola položená pri jeho krku, jeho teplý dych mu spôsoboval zimomriavky na koži. A keď sa ten muž v spánku posunul, Harry pocítil jeho pery ako sa dotýkajú pokožky pod jeho uchom. Pocítil ako tvrdo sa k nemu tlačí, tá skutočnosť ho spravila zrazu zvláštne nervóznym a vzrušeným súčasne.

V jeho spánku, Severusova ruka postupovala dole po jeho bruchu a potom zľahka pohladila Harryho bok, ten dotyk bol horúci a pevný, a Harry čakal bez dychu v panike, čo sa stane. Ale nebolo to také ako keď sa mu pokúšal ublížiť Julius - - z určitého dôvodu sa Severusova ruka dotkla skôr jeho boku ako putovala inde. A potom .... Harry sa snažil si spomenúť. Cítil sa ..... dobre. Nie, nikdy by to nepriznal nahlas! Ale za ten pocit pevného objatia Severusových rúk, Harry pocítil niečo strhujúce v sebe z toho, čo pocítil počas krátkej zamilovanosti do Cho Chang a nebol si istý čo má spraviť s týmito emóciami. 

Severus sa vrátil o chvíľu neskôr, nesúci malý uzlík, posadiac sa k stolu. „Darčeky z Hornej snemovne zo Zimných krajín,“ oznámil im, keď otvoril kožený zväzok a vytiahol jasný kovový likér. Chytil Harryho pravú ruku a začal ho pomaly rozotierať okolo jeho predlaktia. Sirius sa zobral iný likér a začal ho rozotierať na Harryho druhú ruku.

Prekvapený sledoval, ako sa na jednej z jeho rúk začal objavovať pancier. „Niektoré z najlepších pancierov na svete pochádza zo Zimných krajov,“ informoval ho Severus. „Tento kov je ľahký ako pierko, a je odolný voči väčšine čepelí a šípov. Tiež Ťa to ochráni od mnohých malých kúziel.“ Pozrel na Siriusa a pokynul mu, aby vstal.

Harry uvoľnil svoj plášť, ktorý nosil s ťažkým plášťom od Severusa, ktorý priniesol pre neho, ale teraz ho Severus vyzýval, aby ho dal celkom dole. Pod ním mal len dlhú bavlnenú košeľu s krátkym rukávom a on sa teraz chvel v zime v rannom vzduchu. Zatiaľ čo Severus mu Severus pomáhal dať ho dole, Sirius si kľakol  pred Harryho a začal vytvárať kovové brnenie okolo holennej kosi k jeho nohám a napínal pásy okolo jeho topánok.

Vyzval Harryho, aby zdvihol svoje ruky. Severus zhodil jeho kabát a vytvoril brnenie okolo jeho rúk a hrude tým istým kovovým likérom. Hoci bol chránený silným brnením, Harry sa potešil, že nič neváži, naozaj to bolo brnenie ľahké ako pierko. Bol natesno pripútaný k jeho telu  popruhmi  a okolo drieku bol opásaný koženým pásom, ktorý bol navrhnutý na to, aby niesol meč v puzdre.

Zmätený Harry musel myslieť na to, že tí dvaja mužovia spolu pracovali dobre - - a plátovali jeho obrnenie v rekordne krátkom čase. Nakoniec Severus umiestnil jeho plášť znovu okolo jeho ramien, odstúpil o krok späť a kriticky sa na neho pozrel. Harry našiel sám seba stáť ako hviezdu pred tými tromi mužmi.

„Pozeráš sa ako mladé knieža,“ škeril sa na neho Sirius a poklepal ho po ramene. Harry pocítil ako sa jeho tvár ešte viac začervenala, a napriek tomu vyhľadal Severusov pohľad, aby sa presvedčil, či to nebolo smelé vyhlásenie.

Jeho tmavé obočie sa pobavene zdvihlo. „Skutočne, veľmi príťažlivo,“ Severus sa vyjadril so sarkazmom. Ale jednako Harry videl v jeho očiach schválenie a nemohol si pomôcť a znovu si spomenul na jeho telo pritlačené k nemu včera večer.

„Pancier sa nedotýka Tvojej kože, nie je to pre okrasu,“ informoval ho Severus. „Keď vyjdeme tam von, zostaneš vždy pri nás troch. Budeme musieť pristáť, aby si mohol pohybovať skalou - - nemôžeš zdvihnúť niečo, čo je ťažké bez toho, aby si pevne stál na zemi. Keď pristaneme, budeme ľahkým cieľom pre Grendlingsov. Naša práca bude spočívať v tom, aby sme odohnali najprv Dementorov a Grendlingsov súčasne. Bude tam skupina bojovníkov okolo nás, ktorá sa bude snažiť zastaviť Grendlingsov, aby na nás nezaútočili. Tvoja práca Harry je tá, aby si rýchlo ako to len bude možné zdvihol tú skalu a položil ju cez ten prameň. Ak budeme môcť, donútime Dementrov, aby vstúpili do prameňa, ale najdôležitejšou vecou je to, aby bol prameň dobre uzatvorený. Nechaj nás zvládnuť všetko ostatné. Rozumieš?“

Harry prikývol, všimol si, že Sirius nič nepovedal - - za žiadnych okolností nesmie zlyhať a ohroziť jeho život.

Porom krátko hovorili o taktike boja a spôsobe ako použijú ich Patronusov spolu, aby zahnali k premeňu skupinu Dementorov.  O chvíľu sa ozvalo trúbenie rohu  a všetci bojovníci sa začali sťahovať von zo siene. Alkirk sa priblížil k nim štyrom, nesúc pre každého z nich metlu, rýchlo si ich prevzali. Súhlasne prikývol na Harryho brnenie a potom im vysvetlil v ktorom útvare budú letieť.

Bolo studené a veterné ráno, obloha práve začala blednúť, keď  sa presunuli vonku, ženy a deti sa zhromaždili na preplnenom dvore pri bojovníkoch, aby im popriali veľa šťastia. Po nejakom čase sa našiel Harry sedieť na jazdeckej metle, vznesúc sa z ostatnými do vzduchu. Sirius sa presunul na jeho ľavú stranu, Severus na pravú. Remus zaujal pozíciu pred nimi. Alkirk, Asgeir a veľký oddiel bojovníkov išiel za nimi. Vo vzduchu boli všetci chránení pred útokom Grendlingsov - - Dementori boli jedinou hrozbou. Keď pristanú pri prameni, bojovníci sa rozostavia okolo nich štyroch a budú sa snažiť odraziť útok Grendlingov, zatiaľ čo oni použijú svojich Patronusov. Harry vedel, že napriek všetkému tí muži môžu umrieť - - mohol sa len modliť, aby bol schopný spraviť to, čo bolo jeho úlohou.

Ten jazdecký oddiel letel preč, preleteli Zimnými krajmi a pohybovali sa hlbšie cez snehom pokryté lesy, o ktorých Alkirk tvrdil, že tu žijú Grendlingsovia. Nad nimi sa rysovali pohoria, oblečené v plášti s oslňujúcim bielym snehom, hoci sa okolo nich začala zhromažďovať hmla pri vrcholoch, hrozilo, že ich sfúkne dole do údolia. Ale práve teraz bol ten vzduch jasný a studený, to slabé zimné slnko jasne žiarilo.

Mali pred sebou asi hodinu letu a Harry použil ohrievacie kúzlo na svoje ruky, aby sa mu prestala triasť v rukách rúčka metly. Táto metla nebola tak pohodlná, ako Metlobalová metla, ktorá mala prvotriedny tvar, ale Harry sa netrápil kvôli tomu.

Z väčšej časti leteli pokojne, hoci ďaleko dole mohli vidieť v tých lesoch pohybujúce sa tmavé tvory, ktoré znázorňovali ich tiene. Grendlingovia si museli byť vedomí ich letu a sledovali ich lesom, nesporne si všimli, že muži smerovali do ich oblasti.

Všetkých čoskoro zaplavil príliš studený ľadový dotyk, pretekalo nimi zúfalstvo, napriek tomu, že sa všetci ohrievali zohrievacím kúzlom, zabadali prvé tmavé postavy. Dementori ich začínali obkľučovať, pripravili sa na letecký útok. Remus a Sirius sa rozostúpili po stranách, smerovali k tej zadnej hranici, zatiaľ čo Severus  a Harry zaujali pozíciu blízko prednej časti. Použijú Patronusov až keď to bude nutné - - bola tu nádej, že by sa ich mohlo zhromaždiť toľko, tak veľa Dementorov, ako to len bude možné na jednom mieste a potom ich donútia vstúpiť do prameňa. Nemohli riskovať ich riadenie príliš rýchlo.

Stále cítili, ako s nimi celkom blízko letí desivý pocit, vedeli, že hociktorý z nich môže vzlietnuť a prekonať ten oddiel. Ak to boli oni, ponechali si vzdialenosť, akoby si neboli istí, čo si majú myslieť o takom veľkom zhromaždení mužov. Dementori mali len veľmi jednoduché myslenie a bolo veľmi nepravdepodobné, že by si domysleli, čo plánovali.

Ako sa priblížili k predhoriam tých pohorí, pôda sa začala meniť na skalnatú a kde tu bolo vidieť stromy, ozvalo sa volanie zo začiatku oddielu, naznačujúce, že je vidieť prameň. Veľký vodopád padal dolu z tých pohorí dolu do veľkého jazera, ktorý bol obklopený vysokými píniami. Obrovské skaly zosunuté z tých svahov vyznačovali veľkosť jazera a jeho breh, ktorý bol pokrytý machom a lišajníkmi. A uprostred tej rozsadliny a nánosov sa objavili stovky Grendlingov a ďalšie tisícky sa vracali z lesov, aby čelili blížiacim sa ľuďom zo vzduchu.

A hlboko v strede toho údolia za jazerom bol obrovský kus zeme, ktorý vyzeral ako mŕtvy a čierny, všetky živé rastliny a živočichy , ktorým sa darilo v tomto jazere boli v tomto priestore úplne mŕtve. V srdci tohto bola obrovská diera, možno pätnásť stôp  široká v priemere, ktorá viedla dole do úplnej temnoty. Dokonca aj Grendlingovia sa jej vyhýbali.

Muži krúžili okolo obrovskej diery, udržujúc prirodzene určitý obvod kruhu, pretože tam bola zima, ktorá vychádzala z diery a nemala nič spoločné so zimou. Harry mohol cítiť tú hĺbku svojej duše, kde sa ozývali výkriky mŕtvych a zomierajúcich, ktorí ho očakávali.

„Dementori prichádzajú!“ niekto zakričal - - Harry sa otočil okol vlastnej osi so Severusom, ktorý stále letel po jeho boku. Remus a Sirius, ktorí udržovali pozície po krajoch  odleteli od skupiny podľa dohody, zatiaľ čo Harry a Severus stúpali hore k Dementorom, ktorí sa blížili zhora.

Harry čakal až pokiaľ mohol vidieť tmavé obrysy a cítiť vplyv Dementorov na sebe, ich hrozná tma ho nestihla pohltiť, keď zdvihol svoj prútik v pravej ruke a zakričal, „Expecto Patronum!“

Paroháč vytriskol z tej špičky jeho čarodejného prútika, oslňujúci a skvelý, vystrelený priamo oproti Harryho dráhe letu a zarezávajúci sa do tej steny temnoty, ktorá na neho vplývala. Harry sa vymrštil cez to mračno Dementorov, vzlietol nad nich a oni sa odťahovali od svetla jeho Patronusa Jeleňa.                

Neďaleko Severusov Patronus, skvelý ohnivý fénix, spravil to isté - - poháňal dopredu tých Dementorov na oboch stranách smerom dolu. Na okraji tej skupiny mužov sa zjavili ďalší dvaja Patronusovia - - veľký pes ako Strieborný vlk, ktorý skákal z čarodejníckeho prútika Remusa Lupina a obťažovaný pre potešenie Strieborným vlkodlakom, ktorý vyšiel z prútika Siriusa Blacka. Títo dvaja patronusovia sa stretli s Dementormi, ktorých Severus a Harry hnali presne oproti nim a ďalej smerom k tomu stredu tejto skupiny mužov. Muži stáli mimo - - vzdialení od sťahujúceho vírenia temnoty, ich štyria Patronusovia obiehali okolo po kružnici a pobádali Dementorov, aby išli dopredu smerom nadol k otvoru prameňa.

Ako Harry smeroval Paroháča v jeho tanci, ženúc Dementorov smerom dolu k prameňu, hľadajúc na zemi ten Pečatný kameň. Po jeho piatej prehliadke ho konečne videl - - obrovský zverák dvadsať stôp v priemere, ozdobený runami a nápismi. Vrčiaci Grendlingsovia, ktorí uprene hľadeli na toto divadlo obklopili tú skalu , červené oči im blýskali v bledom rannom svetle.

Harry vyhľadal Severusa keď sa vznášal nad vysokým Pečatným kameňom - - nepredpokladal, že bude musieť bojovať s Grendlingsami, keď sa dostane ku skale. Ale tí Grendlingsovia sa teraz šplhali hore na ten kameň, akoby vedeli, že to bolo to lákadlo pre ľudí.

Severus si všimol, že Harry je v ťažkej situácii, hnal sa na ťažkej metle na jeho stranu, po celú dobu držal svojho Patronusa Fénixa v okruhu, riadiac Dementorov nadol.

„Alkirk!“ Severus kričal. „Zoberte svojich mužov a útočte, teraz!“

09.07.2008 13:31:51
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one