Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

36. kapitola - Prenesenie skaly

To bolo všetko, podnet, ktorý bojovníci Zimných krajov potrebovali. Oslobodení od starostí s Dementormi, lukostrelci už strieľali šíp po šípe dolu do svorky Grendlingov. Psí majstri nasmerovali smerom dole svoje metly a pustili postroje tesne nad zemou, aby psi dopadli na zem. Štekajúc radostne tí psi skočili do bitky. O chvíľu neskôr, Alkirkovi bojovíci pozdvihli do útoku meče a sekery a pripojili sa k nim, stretli sa s hlavami Grendlingov s veľkým bojovým pokrikom.

Päťdesiat mužov dopadlo na Kamenný poklop, rozostúpili sa a odháňali od neho Grendlingov.

„Priprav sa!“ Severus zakričal na Harryho. Harry váhal len niekoľko minút než nasmeroval svoju metlu nadol, videl čistý otvorený priestor blízko skaly. Viac ako dvanásť mužov ho sledovalo z oblohy, štíty a meče mali  pozdvihnuté na udržanie nejakých Grendlingov ako sa Harryho noha dotkla zamrznutej zeme. Zabralo mu to len okamih, aby uvoľnil svojho Paroháča zo svojho velenia, predtým než sa stratil spravil posledný okruh okolo boja a zameral svoju pozornosť na veľký Kamenný poklop.

Harry sa pevne postavil a namieril svoj prútik na obrovskú skalu, len nejasne si uvedomoval mužov bojujúcich všade okolo. „Wingardium Leviosa!“ zakričal, tá veľký skala sa zdala akoby ožila - - ozdobné runy a uzly na skale zrazu zahoreli vnútorným ohňom. Tá skala začala pomaly stúpať do vzduchu, ale tento raz Harry s prekvapením cítil jej obrovskú váhu. Bola to iná skala ako tá, ktorú zdvihol predtým, táto sa zdala byť odlišná - - pripútaná nejako k zemi - - a zem ju chcela pustiť zo svojho zovretia.

Ale Harry sa mysľou sústredil, jeho srdce búšilo, nasmeroval všetku silu čo mal na tú skalu, velil jej, aby sa dala do pohybu, prosil Zem, aby ju nechala ísť. A nakoniec sa tá skala podriadila, sťahovala sa z miesta vzduchom ticho smerom k veľkému Premeňu zúfalstva, bol teraz plný mraku Dementorov, ktorí boli prinútení ísť nadol do neho.

S každým krokom Harry prechádzal cez zem, ktorá bola sfarbená krvou, jeho nohy prenikali do tej zamznutej pôdy, akoby on sám bol teraz tak ťažký, že si to ani nedokázal predstaviť. Jeho celé telo bolo teraz napäté pod váhou tej skaly, ale jeho ruka neváhala, jeho mágia bola istá, dokonca aj keď kráčal po zemi plnej krvi z tých bojovníkov a Grendlingov, čo okolo neho bojovali.

Dvakrát okolo neho preleteli tmavé tiene, ale iba aby boli poháňané späť veľkými kovovými štítmi, ktoré boli zdvihnuté na to, aby ho včas mohli ochrániť. Jeho nohy sa triasli, zanechávali hlboké stopy ako robil bolestivé kroky smerom k prameňu. Mohol vidieť toho strieborného vlka a psa, ako sa predbiehali v ohnivom kruhu okolo okraja prameňa, plamene z Fénixa riadili posledného z Dementorov dolu do zeme. Zdalo sa, akoby vzduch dookola bol naplnený výkrikmi zatratencov a každý krok bližšie prinášal studený dotyk zúfalstva, ktorý napĺňal Harryho dušu.

„Wyrmsovia!“ niekto zakričal. „Wyrmsovia prichádzajú!“ iba neurčito mohol Harry počuť ten vzdialený zvuk syčania, ktorý sa mu zdal nejasne dôverne známy.

„Udržuj ho v chode, Harry!“ zakričal mu ďalší hlas, Sirius, pomyslel si. „Už si skoro tam!“

A Harry ho tlačil vpred, nútil tú skalu ísť pred ním, pobádal svoje nohy ísť dopredu v kráčaní napriek veľkej váhe, ktorú držal, zdalo sa, že ho rozdrví a stiahne dolu. Len nejasne si uvedomoval, že čosi sa zmenilo v tej bitke okolo neho, niečo iné vo zvuku ako muži kričali a revali v hrôze, ktorá ich naplnila. Harry nemohol dokonca spustiť zrak zo skaly, aby sa pozrel, ako posledný Dementor mizne dole do tej diery.

Spravil viac ako päť krokov, pobádal skalu  dopredu až pokiaľ sa nevznášala nad premeňom, ohnivé kultové znaky teraz pulzovali s každým tlkotom jeho srdca. Jedným švihnutím jeho čarodejníckeho prútiku tá skala spadla, prirazila sa dolu cez prameň a zem všade okolo sa otriasla. Ale prirazená skala a zem bola pod veľkým tlakom a Harry cítil ten tlak temnoty tam dole,  mohol počuť ten rev syčiacich hlasov, ktoré boli čoraz hlasnejšie. Vedel, že musí zapečatiť skalu pred tmou, mohla by sa znovu uvoľniť a on cítil, že zem na niečo čaká, čaká na určité slovo alebo príkaz od neho.

Teraz na kolenách, jeho nohy už neboli schopné ho ďalej niesť, Harry zdvihol svoj čarodejnícky prútik znovu, jeho myseľ sa sústredila na jedno staroveké zaklínadlo, na ktoré si spomenul, že ho našli počas mnohých učení sa s Hermionou.

„Terra Fas Sigillum Protego!“ kričal a skvelé svetlo vytrysklo z jeho prútika a udrelo tie horiace okultné znaky, ktoré žiarili. Zdalo sa mu, akoby Zem sama dosiahla a uchopila ten Kamenný poklop okolo skoro láskyplne a ťahala ho tvrdo do špiny. Zaznel jediný úder bubna, zem sa otriasla a potom ostalo ticho. Ohluchnutý zvukom sa Harry zrútil na zem pred tou skalou, necítil žiadne tlaky temnoty, ktorá sa pokúšala dostať zo zeme. Tá skala, prameň, tí kričiaci Dementori boli úplne ticho.

A potom, po dvanástich rýchlych nádychoch si Harry všimol, že zvuky bitky stále pokračujú okolo neho. Tie syčiace zvuky neboli umlčané a on zdvihol svoju hlavu a rozhliadol sa okolo, niečo sa kľukatilo k jeho nohám. Severus, Sirius a Remus ho obkľúčili, zbrane mali v ľavých rukách a v pravých držali svoje prútiky, aby zahnali niekoľko rozptýlených Grendlingov, ktorí sa stále pokúšali dostať k zvyšku bojovníkov.

Bolo tam niekoľko Grendlingov v boji - - a muži, ktorí nemohli opustiť zem, pokiaľ Harry opäť nesedel na svojej metle, zdolávali tucty obrovských hadov, ktorí sa k nim plazili z pohorí počas bitky. Oči rozšírené v hrôze, Harry si najprv myslel, že sú to Baziliskovia, ale ich uprené pohľady sa nezdali byť také, že by ochromili mužov, ktorí ich odháňali svojimi čepeľami. Hady boli obrovské, týčili sa všade okolo ako bezrídloví draci a udierali na nich s takou rýchlosťou, zameraní na čokoľvek, či to boli muži alebo Grendlingovia.

Obiehali armádu mužov podobne ako Patronusovia okolo Dementorov, pobádali ich dopredu a tlačili ich čoraz viac k sebe, tak aby ich mohli bez problémov jesť. Lukostrelci kružili dookola, len s ťažkosťami sa im darilo triafať obrovských tvorov a potom sa vracať po šípy dole. Iba poryvy ohňa a blesky z prútikov Severusa, Siriusa a Remusa sa zdali byť účinné, nakoľko ich dokázali zraniť - - odháňali hadov naspäť na malú chvíľku, aby sa po zbavení bolesti opäť otočili proti nim, akoby boli postihnutí nejakou šialenosťou, ktorou boli presýtení.

„Zabite ich! Zničte! Rozdrvte tých Šedých rytierov!“ syčali, každá kliatba hnala ďalších dopredu. Švihali svojimi chvostami až sa zem otriasala, zrazili všetko čoho sa len dotkli, dokonca aj Grendlingov, ktorí s hrôzou opustili tú bitke.

Prikázal svojim nohám, nevediac, kde by mohla byť jeho metla, Harry zameral svoj čarodejnícky prútik na svoje hrdlo. „Sonorus!“ vykríkol a obrátil svoju pozornosť na veľkého čierneho Wyrmsa.

„Zastavte!“ kričal, jeho slová končili s ohromným syčaním v Parselčine, zosilnené jeho hlasom. Vyliezol na ten Pečatný kameň. „Zastavte! Neútočte!“

Jeho slová mali galvanizačný efekt na oboch mužov a Wyrmsov. Muži mu nemohli rozumieť, ale striasli sa pod tým zvukom Parselčiny a tí hadi sa otočili naspäť v šoku, ich veľké čierne telá sa plazili preč a ich hlavy sa otáčali k mladému mužovi, ktorý stál osamotený na vrchu veľkého Pečatného kameňa. Tucty veľký rozseknutých jazykov šlahalo mimo, ochutnávalo ten studený vzduch ako sa ich studené podliate oči dívali na Harryho. Všade okolo neho stáli ochromení muži v boji, prudko dýchali v zúfalstve, pripravení i naďalej sa brániť.

„Čo je toto za trik, Šedý rytier?“ jeden veľký Wyrm syčal na Harryho, prudko mlátil chvostom a metal okolo seba kamene.

„To nie je žiadny trik!“ Harry syčal naspäť, modliac sa , aby sa nezrútil skôr ako to dokončí. „Prečo na nás útočíte? My sme nevstúpilo do Vášho horského teritória.“

„Vy ste tí, ktorí privedú Temntotu, ktorá pohltí naše duše!“ zasyčal ten veľký had a ostatní syčali so vzdorom s ním.

„Pamätáme sa, že temní tvorovia ničili naše znáškové hniezda. My Ťa nenecháme, aby si priniesol viac tieňov do nášho sveta!“

   

Harry sa otriasol v hrôze - - Dementori sa živili dušami ľudí, netušil, že by mohli pohltiť aj duše ďalších tvorov. V skutočnosti nemal žiadnu predstavu o tom, že by aj hadi nejakú dušu mali mať, nie ešte strach, že ju stratia. S určitosťou vedel, že Grendlingovia neboli ovplyvňovaní Dementormi.

„To sme neboli my, kto priniesol tie Tiene!“ Harry im povedal, slovo „Dementori“ pretváral v parselčine  priamo na Tienie. „My pochádzame z iného hniezda. My sme neprišli otvoriť viac prameňov, ale zatvoriť ten, ktorý je otvorený.  My sme poháňali tie Tiene späť do Zeme. Umiestnili sme skalu na miesto, kde patrí. Vaše duše sú bezpečné!“

Hady syčali vzrušením,  krúžili okolo skupiny bojovníkov, jazyky im šľahali mimo, ako ochutnávali vzduch.

„Rozhliadnite sa okolo!“ prikázal im Harry. „Vidíte tú dieru, Tiene z nej už dlhšie nevychádzajú? Cítite Tiene vo vašich dušiach? Sú preč. My nie sme vaši nepriatelia.“

Po jeho slovách hadi skutočne pozerali okolo, akoby hľadali miesto, kde bol otvorený prameň.

„Tie Tiene odišli?“ spýtal sa jeden z nich váhavo, a ak hady mohli  hovoriť s nádejov, bola tam nádej v ich hlase.

„Tie Tiene odišli,“ potvrdil Harry.

„A to hniezdo, ktoré ich prebudilo?“ spýtal sa ďalší.

Poznanie, že oni nemali žiadne slovo pre ministerstvo a vedomie, že tí muži čo otvorili prameň sú už dávno mŕtvi, Harry prikývol „To hniezdo odišlo tiež, oni sa nevrátia. Nebudú ich púšťať.!

Zdalo sa, že to bolo všetko čo tí čierni Wyrmsovia potrebovali. Ako jeden sa vydali preč a začali sa plaziť smerom k úbočiu. Na chvíľu sa zastavili, pozreli sa späť na mužov, potom sa k úžasu všetkých poklonili v tichosti smerom na Harryho. A potom za letu oni zmizli do kameňov v horách a stratili sa im z očí.

S náznakom odchodu, ozval sa veľký krik víťazstva a radosti. Harry od vyčerpania klesol na zem, nejasne si uvedomoval, ako ho niekto zovrel v náručí a počul hlasy a krik na neho. Pokúšal sa pozrieť hore, na okamih videl Severusovu tvár naklonenú k nemu, s obavou v čiernych očiach, ako mu hovorí niečo hovorí, hoci ho nemôže počuť. A potom si Harry povzdychol a a klesol na stranu, konečne prekonaný únavou.

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Severus chytil Harryho, keď sa zrútil, Remus a Sirius kráčali popri ňom. „Musíme ho odtiaľto dostať,“ povedal Severus iným dvom mužom cez ten krik osláv víťazstva. Remus okamžite použil svoj čarodejnícky prútik a zavolal ich metly, krik oslavujúcich mužov rástol. Bol to Alkirk, ktorý konečne zvládol to, aby tí muži počúvali - - súril ich, aby začali zhromažďovať mŕtvych  a vystúpilido vzduchu, pretože sa mohlo vrátiť viac Grendlingov, keď Wyrmsovia odtiahli.

Severus začaroval svoju metlu tak, aby ju nemusel držať rukami a Black zdvihol Harryho k nemu. Položil svoj plášť okolo oboch, jednou rukou držal Harryho pevne oproti svojej hrudi, zatiaľ čo druhou rukou uchopil metlu. Potom rýchlo vystúpil do vzduchu, Black a Lupin stúpali vedľa neho. Zvyšok mužov vystúpil tiež na metlách hore, preč z tej krvavej zeme. Nechali za sebou krvou nasiaknuté bojisko. Severus sa nepozeral späť.

Mohol cítiť Harryho chvenie vo svojich rukách a preto si ho pritiahol bližšie. Bol kúzelne vyčerpaný, Severus bol príliš zranený - - odreniny a pomliaždeniny - - jeden hlboký pazúr poznačil  jeho ľavé predlaktie, ktoré si vyžadovalo skoré ošetrenie.  Remus a Sirius tiež neunikli zraneniam - - hoci vlkodlak sa zdal byť na tom lepšie ako ktokoľvek iný. Sirius ich odprevádzal držiac vo zväzku časť svojho plášťa proti sebe - - Severus predpoklada, že sa snažil zastaviť nejaké krvácanie. Pokiaľ by mohol povedať, Harry vyšiel z boja bez zranení - - všetci traja spolu s Alkirkovými bojovníkmi postavili sami seba medzi Harryho a Grendlingov, ktorí ho napádali, keď on premiestňoval kameň naprieč zemou. A nebolo divu, že bol vyčerpaný z kúzla - - Severus neveril vlastným očiam, keď videl ako skala stúpa hore. Veľmi ho šokoval fakt, že chlapec použil „Wingardium Leviosa“.

Takmer kričal v odmietnutí, keď Harryho počul hovoriť to zaklínadlo, kliatbu, ktorá sama o sebe prekonala normálnosť chlapca. Lupin bol príliš v šoku, keď počul to zaklínadlo - - a Severus vedel, že ho obaja obviňovali. Z obavy, aby nestratili chlapcovu dôveru, nevyslovili pochybnosti predošlú noc.

A predsa sa stalo neuveriteľné možným, tá skala stúpala z tej zeme napriek skutočnosti, že Wingardium Leviosa malo hmotnostnú hranicu. Harry mal použiť Leviosa Maximus - - kúzlo, o ktorom Severus vedel, že ho nemohol poznať, pretože sa učí v siedmom ročníku.

Ale skutočný šok prišiel po tom, čo chlapec zapečatil skalu na mieste. Uzamykacie a Zväzujúce kúzlo, ktoré použil z tretieho ročníka - - Severus si nepamätal, že by ho mohol Harry používať.  Ako predpokladal, Black a Lupin chceli použiť vlastné viažúce a uzamykacie kúzla, keď bolo všetko spravené a povedané - - zabránené, aby niektorí z čarodejníkov opäť otvorili prameň.

Ale Harry ho opäť prekvapil, použil kúzlo, ktoré nikdy predtým nepočul. A keď použil kúzlo, na ktoré prišiel z hlavy, pretváral ho do slov a myslel na tú vlnu mágie, ktorá pretekala cez nich všetkých, keď ten Pečatný kameň zamkol na mieste. Severus práve potriasol svojou hlavou. Ten chlapec doslova celkom jednoducho velil tej Zem, aby sama držala ten Pečatný kameň na mieste. Chlapec jej prikázal, aby sa nepodriadila - - nikto už znova nezdvihne Pečatný kameň.

O chvíľu neskôr videl, ako chlapec stojí na vrchu skaly, bledý a štíhly, jeho brnenie žiarilo v zime, keď čelil dolu veľkým čiernym Wyrmsom, ktorí sa týčili nad ním - - Severus si na moment myslel, že sa jeho srdce zastavilo. Ako tam stál tak nebojácne, hovoril cudzím jazykom až dovtedy, kým tie hady neprestali útočiť a nepodriadili sa mu, by Severus nikdy neveril. Chrabromilčan - - prinajmenšom tento tu v jeho rukách - - bol zvláštnym typom.

Cítil ako sa Harry pohol v jeho náručí a okamžite si ho pritiahol k sebe, sklonil sa priamo k jeho uchu, „Nehýb sa,“ povedal mu. „Si na metle. Ak sa príliš pohneš, mohli by sme spadnúť.“ jeho svaly sa napli okolo metly, keď prispôsobil svoju pozíciu.

„Si ranený?“ spýtal sa Harry, jeho hlas bol chrapľavý z kriku v parselčine.

„Som v poriadku,“ uisťoval ho Severus, otočil sa a rozhliadol sa okolo, aby uvidel Remusa a Siriusa. „Oni tiež,“ dodal. „Iba povrchové zranenia.“

„Koľko mužov sme stratili?“ spýtal sa a Severus si povzdychol, želal si, aby tento chlapec - - tento muž - - nebral také starosti na svoje plecia.

„Ja neviem,“ odpovedal. „Toto sa bude rátať ako veľké víťazstvo - - právom, plným právom. Prehrali sme ďaleko menej, než by sme boli stratili, keby si nezastavil tých Wyrmsov.“ A pretože si nemohol pomôcť, zamotal jednu ruku do Harryho tmavých vlasov, držiac stále jeho hlavu a šepkal mu priamo do ucha. „Urobil si dobre, Harry. Nechaj všetko ostatné odísť.“

Harry sa otočil, pozrel na neho, a jeho zelené oči sa upierali na Severusa, pocítil vo svojom srdci niečo, čo predtým necítil, hľadal v sebe niečo, odpoveď ktorú nepoznal. A potom o chvíľku neskôr, Severus zachytil ston vo svojom hrdle ako sa Harry dotkol jednou rukou jeho líca, jeho chvejúce sa prsty zľahka pohladili jeho kožu. Hoci mal ľadové prsty, zapálili  cestičku ohňa na Severusovej tvári. Potom si Harry povzdychol a položil sa späť do jeho náručia, nechal sa ním držať a zvyšok letu dokončili v tichosti.

Čakajúce rodiny tých, ktorí išli do bitky sa vyrojili na cimburia a pole pred Bifrost Hall, ako sa oni vrátili. Uprostred toho zmätku pristávajúcej armády - - revu víťazstva, výkrikov pozdravou, kvílenia v zúfalstve na úmrtiami tých padlých - - Severus pristál s metlou, pomáhal Harrymu z nej. Remus a Sirius tam boli hneď, obaja muži dosiahli chlapca, ako sa k nemu priblížili, objal ich a potom boli všetci odvádzaní späť do vnútra pevnosti.

Severus zobral na vojnu tichý roh vo všetkom tom zmätku, ktorý bol určený na kontrolu zranení oboch mužov. Rana na Blackovom boku bola hlboká, ale nie ohrodzujúca život. Lupinovi trvalo len chvíľku pokým dal dole Siriusovi veci do pol pása a začal čistiť ranu otáčaním svojho prútika a potom ho obviazal najlepšie ako mohol. Zatiaľ čo tam bolo dosť elixírov, ktoré mohli byť rozdané liečiteľmi, boli tam iní zranení s horšími zraneniami.

Severus sa k svojmu prekvapeniu našiel sedieť na stoličke, zatiaľ čo Harry kľačal pred ním a mal svoj čarodejnícky prútik namierený na jeho ranenú ruku. Neskôr použil niekoľko očisťujúcich a dezinfekčných kúziel, potom začal obväzovať jeho ranu. Nebola hlboká, ale vyžadovala si jeden alebo dva elixíry, keď sa vráti domov.

Bojovník za bojovníkom prichádzali k nim, volali na nich pozdravy, tľapkali ich po chrbte, zdravili ich každého po mene. A potom ich Harry pozdravil, pravou rukou ich objal, päsťou zabúchal na ich hruď, ako mu oni ďakovali za to víťazstvo. Harry sa divne na nich usmieval, jeho zelené oči vyzerali, akoby patrili niekomu ďaleko staršiemu.

Alkirk a Asgeir, ktorí utrpeli len malé zranenia ich napokon našli. Alkirk priniesol korenistý nápoj, ktorý rozdal všetkým štyrom.Oni pili vďačne, Severus videl, ako sa pomaly vracia farba do Harryho tváre.

„Nemôžeme sa Vám dosť poďakovať!“ Asgeir sa smial. „Dnes večer bude veľká oslava a tento príbeh vstúpi do dejín ako jeden z našich najväčších bojov.“

„Nemôžeme ostať, Asgeir,“ informoval ho Severus. „Informácie o Harryho únose sa dostali na ministerstvo. Musíme sa vrátiť skôr, ako sa Temný pán dozvie, že Harry je tu.“  

„Veľmi som na to myslel,“ prikývol Asgeir. „Alkirk vás zoberie domov. Ak musíte ísť, choďte na loď ešte pred zotmením.“ Unavene sa postavili na nohy ako sa Asgeir otočil na mužov a ženy v sieni. „Ľud môj!“ zakričal a hluk ustal, všetky oči sa otočili smerom k nim.

„Dnes sme dosiahli veľké víťazstvo!“ jeho slová sa stretávali s poďakovaním, mužovia poklepkávali päsťami a mečami na svoje štíty a ženy búšili na dlhé drevené stoly. „My dlhujeme veľký dlh týmto štyrom mužom, ktorí bojovali za nás!“ Ohlušil ich rev davu.

To sa zdalo cudzie Severusovi, keď ich chválili a preto sa pozrel na Lupina a Blacka. Lupin vyzeral byť rovnako nesvoj, ale Black s úškrnom mával davu, pozornosť mu vyhovovala, Harry oproti tomu stál s mlčaním a sledoval tých mužov, s pohľadom, ktorý popieral jeho vek.

Keď konečne hluk ustal, Asgeir sa uklonil Harrymu a podal svoju ruku chlapcovi. Na Severusovo prekvapenie, Harry chytil Asgeirovu ruku, muž ju stalčil oboma rukami  a padol na jedno koleno pred ním. Všetci muži a ženy v sieni spravili to isté, zanechali tak tých troch a Harryho stáť.

„Keď príde čas bojovať Harry Potter,“ povedal Asgeir jasne, aby ho každý počul. „Vyzvite nás. Zimné kraje budú bojovať pod Vaším menom. Nech sa tak stane!“

„Nech sa tak stane!“ zopakovali muži a ženy v sieni a tá mágia ich sľubu bola cítiť na všetkých z nich, vanula ako vietor cez ten dav. Ohromený Severus mohol na Harryho len zízať, zvedavý, či ten chlapec pochopil, že Zimné kraje mu práve prisahali svoju vernosť.

Ale zdalo sa, že chlapec pochopil niečo z toho, pretože sklonil svoju hlavu k Asgeirovi. „Vážim si Vašu dôveru,“ povedal potichu počas mlčania v sieni, a dodal, aby ho každý počul. „Ďakujem vám.“

Asgeir sa potom postavil a dav mu opäť volal na slávu, muži a ženy si prichádzali potriasť s ich rukami znovu. Uprostred toho davu si Severus vymieňal pohľady s Remusom a Siriusom, všimol si rovnakú starosť, ako on cítil na svojom vlastnom srdci. Zdalo sa, že bez ohľadu na to, čo robili, že to svet tajne pripravoval a postavil Harryho do stredu tej búrky. A nič ho nebude môcť zastaviť.

 

 

------------------------------------

Autorská poznámka: Bože, prichytila som sa, že som stále v procese písania ďalšej scény. Toto znamená, že ja budem pokračovať až na ďalší deň. Zverejním každú časť ako ju napíšem, okrem toho verím, že budete so mnou.

Teším sa zo všetkých Vašich povzbudení a pripomienok - - dúfam, že tá bitka bola pre vás prijateľná. Netrápte sa, napokon uvidíte, aké následky budú mať tieto udalosti na všetkých. V ďalšej kapitole sa Harry vracia do Rokfortu a postaví sa tvárou tvár Ministerstvu.

09.07.2008 13:34:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one