Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Lucius Malfoy nebol nikdy trpezlivým mužom, a v posledných dňoch bola jeho trpezlivosť maximálne skúšaná. Doposiaľ mali jeho oceľové črty výraz bezcitnosti, poznanie, že tu nie je v centre pozornosti mu umožnilo dôkladné pozorovanie. Ak nič iné, jeho syn Draco ho sledoval so zámerom, aby odpozoroval spôsob, ako sa má chovať v tejto bizardnej situácii.

Lucius stál nedaleko na jednej strane stupienka, kde Rokfortský personál normálne jedol svoj obed, a sledoval ako ministrer Fudge a viacero iných kandidátov na post ministra boli dosť ovládaní Dumbledrom a jeho naledovníkmi. Veľká sieň v Rokforte bola preplnená, nie však študentami, ktorí sa včera vrátili z prázdnin, ale aurormi a novinármi zo všetkých novín Čarodejníckeho sveta v Británii. Chlapec ktorý žije, bol vyhlásený za nezvestného - - ak uverili tým povesiat, bol vraj unesený - - mal to byť príbeh storočia. Alebo prinajmenšom príbeh týždňa - - určite o niečo viac úžasný ako články z posledných dvoch dní.

Lucius bol na súkromnej schôdzke s ministrom Fudgeom, keď sa objavil jeden zo špiónov - - pomocníkov - - oznámil mu, že sa niečo deje s Potterom. Dumbledore hovoril s rôznymi členmi Wizengamountu a členmi Oddelenia aurorov. Chaos prenasledoval Fudge a ďalších dvanásť ministerských kandidátov, ktorých špióni  - - pomocníci - - tiež informovali o tejto situácii. Lucius ho nasledoval, dúfal, že získa nejakú užitočnú informáciu, ako sa dostali do tejto situácie.

Pravdu povediac, prvou jeho myšlienkou bolo to, že by mal ísť priamo informovať Lorda Voldemorta o tom, že sa Potter stratil. Problémom však bolo to, že to nebolo isté. Och, s určitosťou vedel, že sa niečo deje - - zdalo sa, že Lord Brand zo Zimných krajov vzal niekam Pottera, ale Lucius nemal predstavu o tom kam. A zatiaľ čo Dumbledore vypadal pokojne a tvrdil, že Harry sa vráti, spravil tiež nemožné, aby zistil kde je, dokonca ani Aurorom sa nepodarilo zistiť, kde sa nachádza.

Tento chaos sa rýchlo presunul do Rokfortu - - Fudge vysvetlil, že potrebuje vypočuť svedkov - - a tam sa stal ten príbeh ešte viac zamotaným. Jediní traja svedkovia, tie Weasleyho deti a tá muklovská šmejdka Grangerová, sa zdali, akoby boli zasiahnutí ohlupujúcim kúzlom a nedokázali odpovedať na otázku ako boli uchované ich životy. Pokiaľ ide o učiteľov - - podľa McGonagallovej bol Harry v Nemecku, Flitwick tvrdil, že je vo Francúzsku, Sproutová tvrdila, že je v Rusku a Hagrid v skutočnosti mal tú drzosť tvrdiť, že Potter bol na Havaji. Jediné miesto, ktoré nikto nenavrhol boli Zimné kraje - - čo znamenalo, samozrejme, že by mal byť tam. Ale bez dôkazu - - presného a istého dôkazu - - sa Lucius neodvážil ísť s touto informáciou za Voldemortom.

Lucius sa vždy triasol, keď mal ísť k Voldemortovi. Stále trpel miernymi záchvevmi svojej ľavej ruky z posledného stretnutia s Temným pánom, keď sa ho pokúsil žiadať o láskavosť. Niekoľko sekúnd dlhšie pod Cruciatom a utrpel by nervové poškodenie alebo by zošalel. Napriek tomu, že sa to stalo, nerozumel, čo spravil zle.

Keď sa Voldemort vrátil, vyzeral byť zhnusený telom, ktoré ho držalo vo vnútri - - jeho krvilačná povaha bola odpudzujúca. Lucius sa rozhodol nájsť elixír na obnovenie jeho ľudskej formy do jeho bývalej slávy a po veľkom snažení sa mu to konečne podarilo. Aj keď nejaký čas trvalo kým našiel ten elixír, ktorý Voldemorta premení na láskavejšiu bytosť - - v skutočnosti sa zdalo Luciusovi, akoby bol stále pretransformovaný na elegantného hada, keď ho videl. Keď mu Lucius ukázal elicír a objasnil mu na čo je, Voldemort sa rozzúril, zničil elixír a Luciusa skoro zabil.

Nebolo žiadnych pochýb - - Temný Pán bol  celkom rozrušený. Stávalo sa to bežne každý deň. Všetci z nich to spozoovali - - dokonca aj Bellatrix, ktorá bola sotva sama normálna. A čím viac šialenstvo Temného Pána rástlo, tým viac sa stávali utiahnutí všetci ostatní. Všetci vedeli, že plánuje niečo - - niečo veľké - - ale nikto nevedel čo. Mal teraz inýach služobníkov - - nie Smrťožrútov, ale niečo temnejšie. Dvakrát ho Lucius videl ako chodí po záhrade v pevnosti v Španielsku sprevádzaný osobami zahalenými a zakuklenými v čiernom. Neboli to Dementori, ale niečo ako oni, niečo strašné. Ich prítomnosť naplnila Luciusa pocitom hrôzy, a to bolo čo povedať, keďže strávil roky cvičením Temného umenia.

 

Lucius sa nebránil krvi a smrti, dokonca občasnej vražde - - bude niekomu chýbať niekoľko Muklov? Ale tu pokračuje niečo iné, niečo horšie ako niekoľko vrážd. Niečo o čom si bol istý, že to nebude mať pokračovanie.

Ale, čo chcel urobiť? Nebolo to to, prečo sa mu upísal - - Voldemort bol charizmatický vodca, skutočný kráľ medzi mužmi. Lucius a ostatní ako on, sa toho dožadovali - - niekoho, koho môžu nasledovať, niektoho kto je silný a nebojácny a povedie ich. Niekto kto by vrátil Čarodenícky svet na dráhu, ktorá by ich dostala k právoplatným miestam v spoločnosti, namiesto nútenia sa, aby sa krčili a boli súcitní k Muklom. Ešte aj teraz sa ich tí Muklovia pokúšali riadiť; ten Muklovský premiér navrhol Čarodejnícku registráciu, ktorá by vyžadovala, aby sa každý čarodejník a čarodejnica v Británii zapísali na Ministerstve, akoby oni boli niečo menej než zvieratá a potrebovali oprávnenie na život. A pre akékoľvek smiešne dôvody, Minister mágie zvažoval, že dá súhlas na túto vec pre Muklovskú vládu. Prečo sa pre Merilina porebovali zmieriť s Muklovskou vládou, Lucius tomu nikdy nerozumel. A práve tento nápad ho prinútil chcieť zabiť Muklov.

A Lord Voldemort - - smial sa keď počul tieto správy - - smial sa! Akoby celá tá vec bola zábavná, akoby sa perfektne hodila k jeho plánom - - alebo akoby mu už nevadila v jeho veľkolepom pláne. Lucius tomu nerozumel. Nikto z nich - - oni predpokladali, že to bolo to, že proti tomu budú bojovať. Ale Voldemort sa nezdal, zapletený teraz vo svojom svete, že by sa o to staral. Každá nádej a sen Luciusa, že obnoví Čarodejnícky svet do svojej bývalej slávy sa okolo neho rozpadal. Cítil sa uväznený v prázdnote; všetko čo mohol spraviť bolo pokračovať v úplatkárstve a vydieraní na Ministerstve. A s voľbami – žiadny kandidát nebol postavený do popredia - - nebol si istý koho by mal podporovať.

V istom okamihu si prial, aby ich Severus nezradil. Severus bol vždy jeho poradca, vždy ochotný argumentovať nejaký postoj, ktorý Lucius zvažoval, vždy ochotný robiť diablovi advokáta. Ale vzhľadom na jeho zradu, teraz Lucius mohol vidieť, že nerobil advokáta diablovi, iba to hral - - Severus sa v skutočnosti pokúsil manipulovať Luciusa, aby sa zmenil na dobrého.

Ale prečo?!  So všetkými ostatnými nemôže počítať. Vždy predpokladal, že Severus je jeden z nich, bol ťahaný energiou. Voldemort bol prostriedok na získavanie energie - - alebo bol prinajmenšom tou šialensťou, ktorá ich postihla ako chrípka. Prečo sa Severus toho zriekol pre Dumbledora - - muža, ktorý nikdy nešliapol vedľa a prevzal vedúcu rolu v ich svete? Dumbledore bol šťastný v tejto škole, manipuloval so svetom z úzadia. Netúžil vstúpiť do srdca búrky a niečo v skutočnosti meniť. A predsa sa Severus k nemu otočil chrbtom preto, aby mohol nasledovať Dumbledora do tmy a zosobášiť sa s tou hlúpou jazdeckou metlou Chrabromilu. Čo mu mohol Dumbledore sľúbiť? Mimo Pottera, samozrejme - - Lucius sa našiel, ako sa ticho smeje pri tej myšlienke. Iste Severus nebol obdarený peknou tvárou - - alebo pekným zadkom možno?

Lucius sa rozhliadol po Veľkej sieni - - Minister pracoval sám, hore, celkom veľkolepo, tlač dolu písala všetko, čo povedal. Madam Bonesová, možno jeho najväčšia dobre známa ministerská súperka, sa pokúsila dať určitý zmysel niktorým druhom rokovaní. Lady Marla Davenportová a Alexander Mulburg, dvaja ďalší ministerskí kandidáti spravili všetko preto, aby ich slová počuli. Mulburg v skutočnosti naznačoval, že jediný spôsob rokovania je napadnutie Havaja - - očividne veril Hagridovmu príbehu. Devenport cítil zmysel jedine v sankcionovaní oboch Nemecka aj Ruska. Očividne nikto neveril, že má Francúzsko čokoľvek s únosom.

Vicund Blackhorn, dosť záhadná odnož Blackovej rodiny, navrhoval písomnú listovú kampaň Lordovi Brandovi a Dulcinda Marshawndová sa pokúšala každého presvedčiť, že je to len začiatok novej invázie Vikingov. Vždy dvaja alebo viacerí ministerskí kandidáti došli dokonca tak blízko k dohodnutému spôsobu jednania, Dumbledore alebo jeden z jeho ľudí niečo potichu šepkali, čo by ich dostalo na úplne iný smer. Lucius mohol len usudzovať, že Dumbledore iba hádal, čo sa naozaj dialo, tá Ministrova angažovanosť len škodila veci, ten muž naťahoval čas. Nezmysel, podozrieval ho Lucius, vedel viac než priznal. Ten muž poslal po Connora Starka, vedúceho puklinového tímu Aurorov. Aurori sa už zhromažďovali, pripojili sa k deťom vo Veľkej sieni. Lucius hádal, že Fudge plánoval poslať Aurorov priamo do Zimných krajov získať späť Pottera - - práve cítil istotu, že toto všetko je hrané pre tlač. Rita Skeeterová nikdy náhle neopustila ministrovu stranu. Krížom cez sieň pri Chrabromilskom stole, Lucius mohol vidieť Arthura a Molly Weasleyových ako sedia so svojimi deťmi. Keď sa dozvedeli o Potterovom únose, všetci Weasleyovci prišli do Rokfortu, aby boli so svojimi mladšími deťmi. Lucius musel priznať, že pocítil bodavú bolesť intenzívnej žiarlivosti, keď tam videl Arthura sedieť s jeho 7 zdravými deťmi. On vždy chcel mať viac detí ako jedno, ale Narcissa to odmietla. Bola to Narcissa, čo bola najchladnejšou ženou, akú stretol Lucius vo svojom živote - - bol šťastný, že mal Draca. Molly Weasleyová sa nemohla vyrovnať Narcisse v zhľade a triede, ale aspoň neodmietla manželské povinnosti.

Arthur zachytil Luciusov pohľad na nich, rýchlo sa Lucius uškrnul na toho muža, pretože - - to bolo to, čo potreboval. Práve vedľa Chrabromilského stola videl Draca, ako zachytil tú výmenu a okamžite sa vysmieval všetkým Weasleyovcom tiež. Lucius videl, že Draco nie je hlupák, pokiaľ ide o to, prečo sa posmieva za skutočnosť, že sú to Weasleyovci.

A potom Lucius zachytil pohľad - - niečo nečakané - - ako Draco uprene hľadí na miesto, kde sedel druhý najstarší Weasleyoho chlapec, ten krotiteľ drakov, ak si dobre Lucius pamätal. Jeho bledý syn sa začervenal a rýchlo odvrátil svoj zrak, keď Weasleyho chlapec pozrel hore a zažmurkal na neho.

Dobrotivé peklo, Lucius si myslel. Čo to malo znamenať?

Bolo to vtedy, keď sa dvere do Veľkej siene otvorili a miestnosť rýchlo stíchla.

Štyria muži vstúpili dovnútra cez dvere do siene a Lucius sa zamračil. Zbadal samozrejme svojho uznávaného zradného priateľa Severusa Snapa, oblečeného do Wyvernskej koženky, jeho meč bol v púzdre a hojdal sa pri jeho tele. Vyzeral vcelku ošlahaný vetrom a zimou - - skôr ako Chrabromilčan s jeho zamotanými a neupravenými vlasmi, hoci nič nestratil na svojom predošlom profile. A iný muž, tiež oblečený v tmavej po bojoch zničenej koženke, bol Remus Lupin. Držal obrovský vojnový poklincovaný kyjak ľahko v jednej ruke, tá ukážka jeho sily pripomínla Luciusovi všetko vlkodlacké dedičstvo - - akoby žiariace jantárové oči, ktoré žiarili v okamžiku nažlto, keď v nich zažiarili fakle. Niekedy si myslel, že Dumbledorovi ľudia boli pomätení - - ako pomedzi nich išiel vlkodlak. Kto vie akú infekciu šíril?

Iný muž bol obrovský, vysoký, zlatovlasý a nosil kožu a kožušinový vikingský pancier zo Zimných krajov. Musel to byť jeden z Brandových mužov, hádal Lucius - - možnnno ten nezvestný manžel Lady Diany Snapovej – Brand, ktorý ešte teraz zasadal na Severusove kreslo pri stole.

Ale, bola to štvrtá postava, ktorá pritiahla všetku Luciusovu pozornosť. Oblečený v žiariacom stupňovanom brnení, kovové chrániče okolo jeho rúk a nôh, Harry Potter nevyzeral vôbec ako chlapec, pomyslel si Lucius. On nemal šancu hovoriť s týmto chlapcom od tej nešťasnej udalosti s Riddlovým denníkom a len krátko ho videl v tú noc, keď sa Lord Voldemort vrátil, ale tento chlapec sa odvtedy veľmi zmenil.

Jeho okuliare zmizli, vlasy mal dlhšie, telo trochu vyššie - - ale naozaj to bol ten pohľad v chlapcových zelených očiach, ktorý Luciusa prichytil nepripraveného. Bola tam energia v tých očiach - - tichá energia, raz pochovaná a ukrytá, ale Lucius to moho vidieť jasne. Vždy ho priťahovala energia - - vedel, ako má rozpoznať väčšinu jej záhadných foriem, tento chlapec energiu mal, Lucius to nemusel hádať. Mal ju jednoducho v sebe, pretekala ním, bola mu daná vonkajšou silou, alebo ju mal stále v sebe? Iste, musel sa prinútiť, niečo z toho porazilo Voldemorta keď bol dieťa, ale prečo si to Lucius nikdy predtým nevšimol? Mozno to nebolo nič, len trik svetla? Musel priznať, že bol skôr príťažlivý - - tak lahodný. Možno Severus bol sám z chlapca uchvátený?

„Harry, chlapče môj!“ Dumbledorov hlas ich vytrhol z mlčania. Starý muž sa rýchlo presunul, aby chytil obe Harryho ruky. „Ďakujem Merilinovi, že si sa vrátil!“ Úľava na tvári toho muža bola všetkým zrejmá. Lucius sa uškŕňal. Potter bol naozaj Dumbledorových zlatým dieťaťom.

„Som v poriadku, pane,“ uistil ho Harry potichu.

„Pán Potter!“ Fudge vykríkol. Presúval sa tiež dopredu. Lucius si predstavil, že by sa skôr zadusil, ako by mal prerušiť svoju reč - - vravel novinárskemu združeniu o svojich plánoch, ako zachráni toho chlapca hrdinu.

„Mali sme dojem, že ste bol skutočný väzeň!“ Fudge nezvládol dobre zmenu - - znel rozhnevane kvôli Potterovmu návratu, taktická chyba, pomyslel si Lucius.

Chlapec preletel očami po čakajúcich novinároch, jeho oči krátko zotrvali na Rite Skeeterovej, predtým než sa obrátili na ministra. „A Vaša odpoveď bola čakať tri dni a spraviť tlačovú konferenciu?“ spýtala sa bez obalu.

Šum prekvapenia zaznel cez sieň a Fudge zastavený rozhorčene zaprskal. Lucius musel potlačiť vlastný smiech. Ten chlapec bol úprimný, dokonca drzý. Dokonca Dumbledorove ústa sa mykli po tých slovách.

„Záchranné akcie zaberú veľa plánovania a času, pán Potter!“ Fudge protestoval.

Harry iba prikývol. „Som rád, že moja rodina nebola taká pomalá,“ ukázal na Severusa a Lupina, a Lucius sa musel diviť Severusovi, čo na to hovorí, že v „rodine“ bol zahrnutý vlkodlak. Ale prekvapivo Severus nehovoril nič. Možno už bol nainfikovaný vlčou tmou.

Ale Potterove gesto upozornilo Fudga na štvrtého muža s nimi, ministrove oči sa rozšírili, keď si uvedomil, že toto musí byť jeden z Brandových mužov. Luskol prstami na svojich aurorov, Connor Stark sa poho dopredu. „Stark, zatknite tohto muža!“

Skôr, ako mohol spraviť auror dokonca, čo i len jeden krok smerom k nim, Harry postúpil dopredu a postavil sa medzi toho muža a aurora. „Vy, nie,“ povedal jednoducho, a ten auror zastavil po jeho slovách. Bola to ukážka určitého typu energie, ktorý Lucius nepredpokladal a on zamyslene zúžil svoje oči.

Lucius sa nezúčastnil bitky minulé leto, ktoré stálo toľko životov, ale počul mnoho príbehov o tom. Po tom, čo Potter urobil, tam bolo len veľmi málo aurorov, ktorí by vztiahli ruku na Chlapca, ktorý žije, bez ohľadu na ministrove príkazy. Ten chlapec bol v ich očiach hrdinom.

„Pán, Potter!“ Fudge protestoval. „Bolo nám povedané, že Brand zo Zimných krajov Vás uniesol. Tento muž je Brandov syn. Ste –„

„Mýlite sa, minister,“ prerušil ho Potter. „To bolo len nedorozumenie.“

Fudge sa mračil. „Naozaj?“ požadoval. „A bol ten útok na Weasleyoho deti a slečnu Grangerovú, taktiež len nedorozumenie?“

Všetky oči sa  otočili na spomenuté deti. Lucius videl všetky tri deti nápadne napäté pri pohľade na Pottera, Ron práve prikývol a uškrnul sa. „Ak Harry hovorí, že to bolo nedorozumenie, potom to je nedorozumenie.“ Tie dve dievčatá rýchlo prikývli na súhlas. Lucius musel potriasť svojou hlavou v loajalite inšpirovanej chlapcom - - očividne nemali ani potuchy čo sa chystalo, ale boli ochotní sľúbiť vernosť Potterovi.

Fudge pozrel so zúrivým pohľadom na Dumbledora. Fudge sa nechcel nechať niekým zastaviť. Robilo ho to bezmocným. „Albus, nemôžem toto dovoliť, jednoducho to nemôžem zmietnuť zo stola. Ak bol zločin spáchaný, je to moja povinnosť voči - -“

„Zločin bol spáchaný, minister,“ Harry ho prerušil znova, všetky oči sa otočili na neho. Tlač bola zúrivo zameraná na fotografie a poznámky. „Pred sto rokmi, Zimné kraje požadovali pomoc od Ministerstva mágie, a ministerstvo ich ignorovalo. Ak to nie je zločin, tak potom neviem, čo to je.“

Lucius nemal žiadnu predstavu o tom, na čo sa práve Potter odvoláva, ale mohol spozorovať ten pohľad, ktorý sa mihol vo Fudgeových očiach, že on niečo tuší.  Fudge mohol byť zlý vodca, ale bol úplný politik. Vedel, že tlač mu už nebola naklonená.

„Ja neviem, čo sa tu do čerta deje, ale nalieham na Vás, že sa tým budeme dnes večer zaoberať a vyjasníme si veci, ktoré sa prihodili. Albus, máte súkromnú miestnosť, kde môžeme vypočuť týchto ľudí.“ Fudge ukázal na Pottera a Brandovho syna, dokonca prikývol, aby jeho aurori vyhnali tlač.

Vidiac, že ich príbeh mizne pred ich očami, skupina novinárov sa postavila, fotoaparáty blýskali, rýchle brká zúrivo písali. „Pán Potter!“ kričali jeden cez druhého a potom začali kričať otázku po otázke chlapcovi. Severus, Lupin a Viking sa okamžite postavili pred chlapcom a personálom na stôl a začali odháňať tých novinárov.

Lucius sa postavil bokom  a videl túto scénu skôr ako zábavnú - - ako dobrý tanečný choreograf. Dumbledore mal svojich ľudí dobre trénovaných. Zatiaľ čo personál a Potterovi traja strážcovia vyháňali von zo siene tlač s Aurormi, Weasleyovský kŕdeľ  obklopil Harryho a pretlačil ho do stredu Chrabromilskej skupiny. Nikto nemal šancu priblížiť sa ku chlapcovi.

S výnimkou Madame Bonesovej, ktorá bola členkou Wizengamuntu, iní ministerskí kandidáti boli tiež vyhnaní zo siene. Lucius nepochyboval o tom, že boli vyhnaní z Rokfortu v krátkej chvíli - - hoci určite zorganizujú vlastné tlačové konferencie v Rokville.

Lucius ostal v úzadí, nenápadný ako sa len dalo, a keď sa Fudge a ostatní začali sťahovať z Veľkej siene do súkromnej miestnosti, ktorú pre nich pripravil Dumbledore, Lucius ich ticho nasledoval, nespúšťal Harryho z očí. Zle, bol zastavený pri dverách McGonagallovou , ktorá sa na neho pozrela tak, že by ho zmenila na skalu.

„Pán Malfoy,“ vetrila. „Kde si myslíte, že idete?“

„Teraz som prišiel, Minerva,“ usmial sa na ňu chladne. „Ako člen Výboru guvernérov, mám právo uistiť sa, že sú títo Rokfortskí študenti dobre chránení. Mám plné právo vypočuť príbeh pána Pottera.“

Ale McGonagallová sa nepohla. „Ako ste počuli, nebol to žiadny únos. Preto neexistuje žiaden nárok Rady guvernérov federácií, aby sa do toho plietli. Som si istá, že o tom všetkom budete počuť neskôr. Ale zatiaľ Vás musím požiadať, aby ste opustili tieto pozemky.“

„Iste mi nebudete odopierať, aby som hovoril so svojim synom?“ spýtal sa Lucius. „Som si istým že je otrasený týmito udalosťami.“

Zdvihla chladno jedno obočie. „Ako si želáte,“ povedala a ukázala mu opačný smer.

„Slizolinské spálne sú tadiaľ, ak si pamätáte. Alebo má požiadať študenta, aby Vám ich ukázal?“

„To nebude nutné,“ Lucius civel späť, zvedavý, aký dar má tá žena, že sa cítil ako neposlušné dieťa. Otočil sa na svojom opätku a zamieril s fakľou  do chodby.

Možno by mohol počkať pri Severusovom byte a čakať na svojho starého priateľa? Alebo by mohol ostať pri Slizolinských spálňach a požiadať Draca, aby mu zistil niečo viac - - alebo prinajmenšom zistí, prečo Dracove oči tak okúzlene hľadeli na Weasleyho - - s určitosťou to nechcel nechať tak.

Určire sa nechystal ísť späť domov, alebo späť k Lordovi Voldemortovi, bez odpovedí na množstvo otázok. Klásť otázky Lordovi Voldemortovi, keď ste nevedeli odpovede bola zlá vec - - veľmi zlá vec.

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Autorská poznámka: Prepáčte, že som bola dlhšiu dobu preč! Bolo to neúmyselné. Mala som určité problémy v skutočnom živote, ktoré ma držali od počítača a nebola som schopná pracovať na hocičom, nie to ešte odpovedať na maily. Ale ďakujem každému, kto mi písal počas toho obdobia. Som veľmi dychtivá k návratu písaniu a plná nádeje v skutočnosť, že tento príbeh sa niekedy skončí. Dúfam, že ostanete so mnou a pomôžete mi nájsť nejaké chyby v tejto kapitole - - chcela som to rýchlo uverejniť a nešetrila som veľa času pre beta-čitateľov.

Teraz ste nesporne zvedaví, prečo som celú kapitolu venovala Luciusovi Malfoyovi.  Zatiaľ, čo som pracovala na ďalšom deji, Malfoy sa práve ukázal a rozhodol sa vrhnúť do diela - - rozhodla som sa, že ho spomeniem.
Ako ste si všimli, je tma záchytný bod alebo dva, ktorý bude mať niečo spoločné s Dracom.
Hor sa do ďalšej kapitoly!  Idem ju editovať teraz a dám ju sem čo najskôr.

09.07.2008 13:36:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one