Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Severus dal pokyn Minerve, keď uvádzal Harryho do súkromnej miestnosti, kde Dumbledore zobral Fudgea. Žena okamžite zaujala obrannú pozíciu pri dverách, aby zabránila Luciusovi Malfoyovi vstúpiť. Severusovi neušlo, že si všimol ako Lucius civel na Harryho - - nemohol umožniť tomu mužovi, aby sa dostal blízko k Harrymu. Zatiaľ čo Fudge a Madam Bonesová si sadli na kreslá, ktoré im ponúkol Dumbledore, Molly Weasleyová zapálila oheň v obrovskom kozube. Severus sledoval, ako sa jeho sestra opäť zvítala so svojím manželom. Rýchlo sa chytili za ruky, vymenili si pohľady, ktoré boli všetkým, ale Severus predsa videl emócie za tým pozdravom. Diana sa úprimne obávala, že znova neuvidí Alkirka, jej úľava sa odzrkadľovala na jej tvári.

Zvyšok Weasleyovcov sa natlačil do izby zároveň s Hermionou Grangerovou a viacerými členmi Rokfortského personálu. Harry bol vystavený obrovskému objatiu Hagrida, ktorý pobavil každého. Dokonca aj auror Stark sa s pobavením usmieval, ako Harryho poklepal po chrbáte ten polovičný obor a pokúšal sa uistiť, že je v poriadku, počas toho ako jeho pľúca boli drvené mužským objatím. Minerva čakala až kým bol každý v izbe, predtým než vošla a zavrela dvere. Severus použil niekoľko utajovacích kúziel - - nesporne, aby sa nedostali informácie vonku k ľuďom od novín, ktorí by sa mohli nenápadne dostať k dverám.

Prekvapivo to bol Harry, kto začal tento rozhovor, otočiac sa náhle na Ministra, po tom, čo ho Hagrid pustil. „Pred 150 rokmi prišlo Ministerstvo do Zimných krajov, otvorilo Prameň zúfalstva a začalo zbierať Dementorov pre Azkaban. Prečo ostal prameň otvorený? Prečo boli požiadavky Zimných krajov ignorované?“

Rýchlym posúdením prejavov v izbe sa Severus presvedčil, že len veľmi málo ľudí vie, o čom Harry hovorí. Dumbledore sám pozeral prekvapene a pozrel na Percyho Weasleyho, ktorý sa veľmi mračil a prehľadával dosť veľkú hromadu papierov, ktorú si priniesol.

Fudge sa naproti tomu po Harryho slovách práve uškŕňal. „Pretože sme poznali, že nejde o okamžitú hrozbu.“

Alkirk zrazu vyskočil na nohy, napriek tomu, že ho zastavila Diana, ktorá držala jeho ruku. „Žiadna hrozba! My sme boli napadnutí Dementormi!“

Fudge sa uškrnul na muža a potriasol hlavou. „Nebudťe smiešny! Bola tam robená environmentálna štúdia. Zimné kraje boli schopné prijať populáciu 500 Dementorov predtým, než tam bude nejaká hrozba pre obyvateľstvo. Jeden Dementor na každých 200 štvorcových míľ zeme nie je žiadnou hrozbou pre čarodejnícku populáciu.“

Všetci nedôverčivo pozerali na Fudga po takomto vyhlásení.

Bol to Hagrid, ktorý ho opravil. „Samozrejme, napadlo nejakú mulicu, že oni neostanú na jednom kúsku zeme?“

Alkirk civel na Fudga. „Prišiel niekto z ministerstva na to, že oni lovia vo svorkách a zistil na akom mieste potravinového reťazca sú? Oni sa živia dušami - - oni idú tam, kde sú ľudia. Čo máme teraz spraviť, ostať zamknutí v našich pevnostiach počas dňa aj noci?“

Ale Fudge stále mával na protest, akoby to bolo bezvýznamné. „Oni museli prenasledovať ľudí. Mali adekvátny potravinový zdroj od ľudskej populácie.“

Severus s ostatnými v izbe nemal žiadnu predstavu o tom, čo on myslel, tým adekvátnym potravinovým zdrojom. Pokiaľ vedel Dementori sa kŕmili len ľudskými dušami - - ale mohol vidieť šok v Harryho očiach, akoby rozumel čo povedal.

„Vy myslíte tých Wyrmsov?“ chlapec pozeral zhnusený tou možnosťou a Severus si želal, aby mal čas požiadať Harryho, čo povedal Wyrmsom, keď odišli preč z boja. V tom čase sa nestaral o skutočnosť, že bitka skončila. Nemohol si pomôcť a spomenul si ako sa tí Wyrmsovia zmenili a spoločne sa hýbali pred tým chlapcom. „Ako môžete takto ľahkovážne obetovať drakov? Myslel som si, že Draky sú chránené druhy?“ Pozrel na Charlieho Weasleyho, akoby pre potvrdenie. Ale minister ho prerušil skôr, ako Charlie stihol odpovedať.

„Oni nie sú Draci!“ Minister buchol svojou nohou. „Sú zvieratá. Podľa Zákona o klasifikácii magických tvorov sú evidovaní v zozname ako zvieratá, nič viac.“

Harry potriasol hlavou. „Sú rozumní tvorovia, schopní reči. Povedať o nich, že sú potravinový zdroj pre Dementorov, vy ste museli byť informovaný o skutočnosti, že majú duše. Okrem toho, oni vedia, že majú duše a strach, že ich stratia ako ľudia. Sú tiež schopní súcitu - - odpustenia. Zaútočili na nás, keď sme bojovali s Dementormi, ale keď som im vysvetlil, že sme uväznili Dementorov a zapečatili prameň, prestali útočiť a vrátili sa domov.“

Fudge, zrazu zamrzol, jeho oči sa rozšírili. „Čo myslíte tým, že ste uväznili Dementorov a zapečatili prameň?“

„Boli zabíjaní ľudia,“ Harry mu oznámil. „Hltali ich duše. Mužom, ženám, deťom! Čo si myslíte, že sme spravili?“

„Hlúpy chlapec!“ Fudge kričal, na moment akoby zabudol, že je tam aj niekto iný. Severus stuhol, siahal po svojom čarodejníckom prútiku, lebo sa obával, že Fudge by mohol vo svojej zúrivosti zaútočiť na Harryho. „Máte predstavu o tom, čo ste spravili?“

Ale Severus nemohol pripustiť, aby bol Harry napadnutý pre to - - nie pre niečo, čo malo byť spravené, niečo čo malo byť spravené Ministerstvom. „O čom rozprávate?“

„Potrebujeme Dementorov!“ Fudge zmenil svoj pohľad na divý a pozrel na Dumbledora, akoby požadoval určitú podporu. „Vy Viete - - Kto zhromažďuje armádu. Vy to viete, Albus. Potrebujeme tých Dementorov na boj.“

Dumbledore pokrútil hlavou, jeho modré oči oťaželi za jeho okuliarmi. „Varoval som Vás predtým, Cornelius. Dementori sú temné bytosti. Ni sú na strane Ministerstva. Ak ich Voldemort zavolá, pôjdu tam, kam povie.“ Väčšina ľudí v miestnosti sa stiahla späť po vyslovení mena Temného Pána a Fudge sa s hrôzou striasol.

„Pracujú pre Ministerstvo 150 rokov,“ naliehal minister. „Nemáme dôkazy, že by nás zapreli. Vy nemáte tie dôkazy, Albus.

Ale Harry nebol ani vyľakaný ani sa netriasol, jeho oči svietili hnevom. „Skutočnosť, že boli zavraždení ľudia v Zimných krajoch Vás netrápi?“

„Nemáme o tom žiadne záznamy,“ Fudge oznámil, jeho tvár bola bledá.

Bol to Alkirk, ktorý sa nedôverčivo zasmial. „Žiadny záznam! A čo všetky tie formálne žiadosti o pomoc, ktoré sme každý rok poslali na Ministerstvo! Boli odignorované?“

Fudge sa tomu mužovi vysmial. „Boli všetky prijaté a postúpené ďalej Wizengamuntu. Som si istý, že moja administratíva neignoruje požiadavky. Všetko je robené zákonne.“

Obaja, Dumbledore a Madam Bonesová vyzerali byť znepokojení, pozerali sa na seba zmätene. „O čom pre Merilina hovoríte, Fudge?“ požadovala Madam Bonesová „Ja si nepamätám žiadnu požiadavku.“

Dumbledore prikývol. „Slúžim vo Wizengamunte 75 rokov. Nevidel som žiadnu takúto žiadosť o pomoc.“

Prekvapivo to bol Percy Weasley, ktorý prehovoril, prehrabávajúc viacero veľkých kôp papiera a rukopisov na zvitkoch. „V skutočnosti pane, mám tu posledný administratívny záznam o petícii zo Zimných krajov. Po tom, čo prešiel cez prekladateľské oddelenie, bol postúpený Wizengamuntu.“

„Preložené?“ Alkirk zvolal so zmätkom, keď prešiel izbu rýchlo na Percyho stranu a zobral si tú administratívnu správu. Začal rýchlo čítať tie stránky a jeho oči sa rozširovali v šoku. „Toto je písané Starou angličtinou!“ Percy prikývol na súhlas. „Všetky požiadavky sú napísané Starou angličtinou - - niekoľko členov Wizengamutu tomu nerozumie, tak je to najprv preložené, čo spôsobuje malé zdržanie.“

Alkirk pozeral pobúrene. „Žiadna naša požiadavka nebola napísaná v Starej angličtine! Písal som mnoho z nich - - v modernej angličtine! Toto nie je ani moje písmo!“

Dumbledore prišiel dopredu a vzal tie papiere od toho rozhorčeného Vikinga, rýchlo preletel očami ten dokument. Madam Bonesová sa pozerala cez jeho rameno na dokument. „Toto nie je žiadosť o pomoc,“ oznámil Dumbledore. „Toto je potvrdenie o pokračovaní štatútu Ochrany ohrozených zvierat.“

„Ochrana zvierat?“ Alkirk zdesene pozeral a Severus musel na svoje zdesenie sympatizovať s týmto mužom.

„Tak čo - - Dementori sú chránené druhy?“ Severus žiadal Ministra „A ľudia aWyrmsovia sú ich prirodzený potravinový zdroj?“

„Kto to mohol urobiť?“ dožadoval sa Alkirk. „Ako sa to mohlo stať?“

„Príďte teraz,“ Fudge vyzeral, akoby našiel opäť pokoj. „Som si istý, že nič zlovestné nehrozí. Chyby sa stávajú, keď sú dokumenty úboho preložené.“

„Nie je tam nič, čo treba preložiť!“ Alkirk na neho kričal. „Hovoril som Vám, že sme nepísali nič v Starej angličtine!“

„Tak vy hovoríte,“ Fudge pokrčil.

Harryho hlas sa vznietil na ochranu, pretože bol rozhnevaný, naplnený tichou zúrivosťou, ktorá prenikla cez celú izbu. „Vy ste vedeli, že neboli pravé. Vedeli ste presne čo sa deje, ale nespravili ste nič, aby ste to zastavili!“

Fudge sa otočil na chlapca. „Čo ja viem, ste to vy, kto sa pokúsil zasahovať do týchto záležitostí, aj keď o tom nič neviete. A my na Ministerstve to neberieme ako únos - - klamstvo alebo inak - - naľahko!“

„A ja si nezoberiem naľahko tie vraždy nevinných mužov, žien a detí!“ Harry zavrčal a ako sa to už stávalo, Harryho hnev rástol, jeho sila prebehla izbou a všetok nábytok sa začal prudko triasť. Fudge ustúpil znepokojene od Harryho, bojac sa jeho bleskov, ktoré sa mu zjavili na tvári.

„Stark!“ kričal mimo, akoby chcel nariadiť, aby ho auror chránil. Ale Connor Stark nebol bláznivý, ako niekto v izbe; stiahol sa od Harryho a zdvihol svoje ruky, akoby chcel ukázať, že nemá svoj čarodejnícky prútik  vytiahnutý.

Bol to Dumbledore, ktorý sa presunul dopredu a čelil Harrymu, položil  jednu silnú ruku na chlapca, jeho modré oči hľadeli do chlapcovej tváre. „Harry,“ povedal zľahka a nábytok, ktorý sa pohyboval, ostal nehybný, akoby sa niečo vytratilo a Harryho energia sa dostala pod kontrolu.

Dumbledore otočil svoj prísny pohľad na Fudge. „Cornelius,“ povedal, upútal mužovu pozornosť s hnevom vo svojom hlase - - Dumbledor bol zriedkakedy takto nahnevaný. „Vedeli ste o tom? Vedeli ste čo sa deje?“

Fudge divoko potriasol hlavou. „Albus, samozrejme, že nie! Robím iba svoju prácu! Robím, čo sa odo mňa očakáva.“

„A to je všetko o čo sa staráte, nie?“ žiadal Harry. „Vaša práca, vy sa nestaráte o ľudí, predpokladám, že ich budete viesť a chrániť. Vy sa nestaráte o tie životy, ktoré boli stratené. Vy sa staráte len o tom, aby ste boli znovuzvolený.“

Fudge civel na Harryho. „Pán Potter, ja nebudem mať - -

„Vy nebudete mať nič odo mňa, Minister!“ Harry ho prerušil  a Severus sa našiel napnutý od nervozity, zo zásadovosti v Harryho hlase, ktorú pochopil tak, že čokoľvek ten chlapec vyhlásil teraz, budú sa toho záväzne držať všetci. Tento Chrabromilčan si neuvedomoval koľko energie ovládal.

Žiadna podpora, žiadne voľby!“ Harry pokračoval, jeho slová do veľkej miery potvrdili, že Dumbledore, Severus, Sirius Black, Flitwick a McGonagallová, ktorí boli držiteľmi veľkého počtu hlasov by nepodporili Fudgea - - Madam Bonesová, samozrejme vždy bola jeho súperom, si práve drasticky vylepšila pozíciu. Severus hádal, že za Zimné kraje tiež, tí čo majú početné hlasy v Hornej snemovni, by nedali žiadny hlas Fudgeovi. Ale zase ho jeho švagor prekvapil, keď vystúpil dopredu.

„Nebudete mať tiež nič zo Zimných krajov,“ informoval ho Alkirk. „Od tohto momentu my presunieme naše protektorátne postavenie pánovi Potterovi.“

Severus po tomto klesol na stoličku, ktorú Bill Weasley postrčil nenápadne k nemu, zatiaľ čo Fudge prskal v šoku.

„To nemôžete urobiť!“ minister protestoval. „Pán Potter nie je národ! On nemôže viesť Protektorát!“

Severus mohol rozpoznať vzhľad Harryho tváre, že on nemal žiadnu predstavu o tom, čo sa práve stalo, ale Severus pochopil ten zmysel Vikingského zákona dosť dobre, aby hádal čo sa chystal Alkirk povedať.

„Ani nie pred troma hodinami každý pán v Zimných krajoch prisahal vernosť pánovi Potterovi. Právo Zimných krajov, ktoré mu dalo štatút kráľa, viac ako je schopný majetok Protektorátu. Ak bude chcieť čokoľvek zo Zimných krajov - - plodiny, brnenie, ktorými prispievame na Vašu Aurorskú korporáciu, tá rúda s baní pre Čarodejnícku oceľ, tie nespočetné zložky do elixírov pre Vaše nemocnice - - vy budete musieť znovu prerokovať. Od tohto momentu, všetky zmluvy medzi Zimnými krajmi a Britániou sú zrušené.“

Fudge šokovane pozeral,  Severus hádal, či sa niekto iný v tejto izbe cítil ako on.

„To nemôžete urobiť!“ Minister znova protestoval.  Otočil sa späť na Dumbledora. „Albus?“

Dumbledore pokrútil hlavou. „Obávam sa, že môže Cornelius.“

„Ale to je to isté ako vyhlásenie vojny proti Británii!“ Fudge vykríkol, neveril Alkirkovmu slovu.

Alkirk mykol plecami a smial sa mužovi, zdalo sa, že si vychutnáva jeho nepohodlie. „Ach, nemyslím si, že sa musíme znepokojovať nad tým, keď príde vojna s Britániou. Ako ste povedali, vy máte ďalšiu vojnu, nad ktorou sa môžete znepokojovať, ako pri tej prvej. Nemôžete si dovoliť bojovať proti nám a tomu Temnému Pánovi.“

„A ak si Vy – Viete – Kto vyberie, že zaútočí na Zimné kraje, ako sa chcete zaobísť bez ochrany Ministerstva?“ Fudge sa pýtal.

„Ministerstvo už celkom účinne ukázalo, že nemá ani najmenšiu chuť chrániť nás, naproti tomu, oni by nás obetovali, aby ochránili sami seba,“ Alkirk povedal chladne. „Neviem, či Temný Pán môže byť porazený. Ale viem, že nebudeme chránení Ministerstvom, ale Harrym Potterom a tými, ktorí budú stáť pri ňom.“

Zúrivý Fudge sa otočil na Starka, ukazoval panovačne na Alkirka. „Stark, vy budete esk - - !“

„Dúfam, že si práve neobjednávate moje uväznenie ako zahraničného hodnostára, minister Fudge!“ „Stark, konajte rýchlo!“ „Ak správne rozumiem je to zákon, čo Lord Brand práve povedal pred chvíľou.“ Hľadel na Dumbledora pre potvrdenie a ten pobavene prikývol. „Tak vidíte,“ pokrčil „Bez formálneho vyhlásenia vojny proti Zimným krajom, by išlo o nelegálny zatykač.“

„Dobre, potom ja formálne - -“ Fudge začal, ale bol prerušený Dumbledorom.

„Nemôžete formálne vyhlásiť vojnu bez plnej ratifikácie Wizengamuntu, ktorú ja zaistím, že vy nedostanete.“

„Nie, vy nie,“ Madam Bonesová odsúhlasila. Zdala sa šokovaná a pobavená udalosťami, ktoré sa okolo nej diali. „Preboha, Cornelius, ja verím, že vy ste prvý minister v histórii, ktorý po storočiach stratil Protektorát Británie! Tlač bude mať po tomto svoj deň!“

Fudge sa s úžasom a v šoku pozeral, ako sa Madam Bonesová obrátila na Dumbledora a usmievala sa skôr samoľúbo. „Musíte mi prepáčiť, Albus. Cítim, že je to moja občianska povinnosť oznámiť verejnosti to, čo sa tu dnes večer stalo. Verím, že tlač je dole v Rokvile, ako my jednáme.“

„Rozumiem, úplne,“ Dumbledore ju uistil, jeho modré oči jasne svietili. Madam Bonesová zamierila k dverám so sviežim krokom.

„Ale, ale, ale! Čakajte!“ Fudge kričal v panike, keď sa nezastavila, on bežal za ňou a zmizol za dverami.

„Dobrá poznámka,“ Stark oznámil. „Myslím si, že pôjdem zhromaždiť svojich aurorov a vrátim sa k svojej reálnej práci.“ Kývol s úctou Dumbledorovi „Albus.“

„Dobrý večer aj Tebe, auror Stark,“ Albus sa usmieval.

Ten muž sa rýchlo zastavil pred odchodom, usmejúc sa na Harryho. „Pán Potter, ako vždy, bolo mi potešením.“  A potom opustil miestnosť, zatvoril za sebou dvere.

Nasledovalo hlboké ticho po jeho odchode a potom sa konečne bezradne Harry spýtal, „Čo sa tu práve stalo?“

Smiech nasledoval po jeho slovách a napätie zmizlo. „Práve si bol korunovaný za kráľa, kamoš!“ informovalo ho jedno z dvojčiat Weasleyových. Druhý sa s ním hneď zhodol. „Dobrá šou, Harry!“

Harry sa, ale vydesene pozeral, keď zamieril svoj uprený pohľad smerom k Alkirkovi. „To ste nemysleli vážne, celú tú kráľovskú vec!“

„Uvoľni sa, Harry,“ Dumbledore položil ruku na Harryho rameno. „Nie je to až také zlé, ako to znie.“

Keď Harry začal vyzerať veľmi bledý, Charlie strčil stoličku dopredu a on si do nej sadol. „Čo to malo znamenať?“

Alkirk sa práve smial. „My sme boli samosprávny národ po stáročia, Harry. Nič sa nezmenilo.“

„Potom je ten titul úplne neplatný,“ Remus sa pýtal, pokúšal sa potvrdiť to, čo si všetci mysleli. Severus ale vedel, že je to viac než to.

Alkirk si povzdychol. „Nie presne. My sme bojovnícky národ. Ak nás Harry povolá, my prídeme a budeme pre neho bojovať. Ale neexistujú žiadne požiadavky na panstvá alebo vládu. My budeme žiť ďalej ako sme žili aj doteraz.“

„A čo keby Voldemort na Vás zaútočil?“ spýtal sa Harry v šoku. „Meče a brnenie sú dobré a ochránia pred Grendlingami, ale nestačia na armádu Smrťožrútov. Ja Vás nemôžem chrániť sám, nemám prostriedky na výzvu!“

Na moment bolo v miestnosti ticho, každý civel na toho chlapca, ktorý pred nimi sedel, oblečený ako mladý princ v žiariacom brnení, hlava sklonená, akoby tá váha sveta bola na jeho ramenách. A možno to bolo to, Severus si myslel, ako ho priviedli domov, že ho zase niekto iný mohol vidieť ako výsadu a mohol byť využívaný.

Harry to namiesto toho videl ako výzvu - - možno dokonca ako posvätnú úlohu, že bol z toho vydesený.

Alkirk si povzdychol a jemne sa usmieval, kľakol si na jedno koleno k Harrymu. „Harry, môj otec a ja sme túto otázku rozoberali s inými pánmi Zimných krajín včera večer. My všetci sme poznali tie riziká.“

Harry potom pozrel hore, jeho oči boli naplnené starosťou. „Potom ste to plánovali?“

„Nie,“ Alkirk pokrútil hlavou. „Ale hovorili sme o možnosti, ako by to bolo zlé, keby nás Ministerstvo opustilo. Ale oni urobili viac, než nás len opustili, oni nás predali Harry, najhorším možným spôsobom. Poznali sme riziká v tejto veci, ale nemyslím si, že je to problém. Sú len dve veci v našej zemi, ktoré môžu zaujímať Temného Pána - - Dementori a bane s Čarodejníckou oceľou. Dementori sú teraz minulosťou vďaka Vám, a ak by sme mali prísť o našu rudu, tak zničíme  naše bane a ustúpime do pohorí. To bol ďaleko väčší problém. Bolo ďaleko jednoduchšie pre jeho Smrťožrútov kúpiť hotové zbrane z iných zdrojov.“

Zdalo sa, že jeho slová trochu Harryho upokojili, hoci ten prenasledovaný výraz nezmizol z jeho očí. Alkirk ho jemne poklepal po pleci a obrátil sa na Dumbledora.

„Mal by som sa vrátiť k svojmu otcovi a oznámiť mu, ako to dopadlo, pane,“ povedal s rešpektom.

Dumbledore prikývol a podal mu malý kožený vak z jedného vnútorného vrecka svojho tmavomodrého habitu. „Toto by Vám to malo trochu uľahčiť.“   

Alkirk otvoril ten vak, otvoril jeden uzáver a vylial z neho veľké množstvo tekutiny, ktorá vyzerala ako mastné pivo a vylial si ho na ruku. Zmätene pozeral na Dumbledora.

Ten starý čarodejník si práve poškrabal svoju dlhú bielu bradu a pokrčil plecami. „Priechodné kľúče,“ vysvetľoval. „Zoberú Vás priamo k bránam Bifrost Hall.“

Prekvapený Alkirk pozeral na veľký počet uzáverov na fľaše, počítal koľko ľudí by mohlo byť takto prepravených s toľkými Priechodnými kľúčami.

„Dobre,“ Albus pokrčil nevinne. „Neboli sme si istí, čo sa stalo Harrymu. Mysleli sme si, že Severus a ostatní budú potrebovať trochu pomoci. Práve som zhromažďoval Rád.“

Alkirk sa obrátil a v šoku zízal na Severusa. „To nebol žart o tej armáde rozhnevaných čarodejníkov?“

Severus pokrútil svojou hlavou čarodejníkovi.

„Albus,“ Remus im skočil do reči. „Čo keby Sirius? Tlač sa bude všade obšmietať po tomto mieste, aby zistila čo sa tu dnes večer stalo.“

„Máš úplnú pravdu.“ Albus prikývol a prenikavým pohľadom pozrel na Alkirka. „Možno by ste mohli spraviť to, že by ste zobrali Siriusa s Vami do Zimných krajov, keď sa budete vracať- - aspoň na obdobie niekoľkých týždňov.“

„Samozrejme,“ Alkirk súhlasil. „Môj otec mu udelil azyl. A po tých udalostiach z dnešného večera, je v podstate slobodným človekom v rámci našich hraníc. Môže ostať dokedy to bude nutné. Pravdupovediac, my radi uvítame niekoho s jeho mocou, kto nám pomôže dostať veci späť do normálu.“ Pozrel na Remusa a prikývol na súhlas. „Zoberiem ho so sebou, keď budem odchádzať.“

„A pre ostatných z Vás,“ Dumbledore oznámi. „Mali by sme dostať Harryho, Rona, Ginny a Hermionu do postele - - zajtra majú školu. Severus, ak môžeš odveď Harryho do Vašich izieb, a možno dvojčatá môžu zobrať Rona, Ginny a Hermionu do Chrabromilskej veže. Ocenil by som, keby ste mi vy ostatní pomohli vyprevadiť z tohto zámku nejakých ostávajúcich návštevníkov.“

Ako sa Severus postavil, aby odprevadil Harryho do ich izieb, zbadal znamenie od Dumbledora, z ktorého pochopil, že sa všetci stretnú neskôr a budú ďalej rozoberať túto vec. Nesporne by Albus rád vedel, čo sa stalo v Zimných krajoch, že oni prisahali svoju vernosť chlapcovi, ktorého predtým uniesli.

Severus uvádzal Harryho von z izby v Rokforte dolu na Slizolinské územie. Mladík mlčal, a na jedo tvári sa objavil tmavý tieň, ktorý Severus nemal rád. Hádal konečne, že chlapec dosiahol vrchol svojej sily - - alebo prinajmenšom hranice jeho schopností, ktoré sa zaoberali tým zmätkom v jeho živote. Severus mohol len dúfať, že toto bol aspoň na chvíľu ten koniec prekvapení. Nebol si istý koľko prekvapení by ešte zvládol. Popravde, by sa cítil lepšie, keby Harryho zamkol v ich byte a nedovolil mu odísť - - prinajmenšom aspoň na rok.

Dosiahli ich portrét a Severus potichu povedal heslo. Harry vstúpil do izby s cudzím vydýchnutím úľavou, že tam môže ostatť a nemusí nikam ísť.

Chlapec prešiel ku kozubu, klesol dole na jedeno z kresiel. Tie kovové spoje jeho panciera naraz zacengali, keď si sadol.

„Pomôžem Ti s Tvojím brnením,“ ponúkol sa Severus. Harry neprotestoval ako si Severus kľakol pred neho a začal mu odstraňovať popruhy. Sedel pasívne, zatiaľ čo Severus odstránil to brnenie, ktoré spolu s Blackom plátovali predošlý deň, najprv chrániče na holenných kostiach, potom na ruke.

„Postav sa,“ nariadil a mladík sa poslušne postavil na nohy, dvíhajúc svoje ruky. Severus chytil ten lem pancierovej košele a pretiahol ju ľahko cez jeho hlavu, starostlivo ju dával mimo jeho tela. Hoci to brnenie nebolo vôbec ťažké, predsa len tlačilo na telo, a výplň dole vykazovala známky opotrebovania sa. Severus si nemohol pomôcť, bol to zázrak, že jeho telo nebolo pomliaždené - - on nevedel, či bol Harry zranený počas bitky cez deň.

„Si vôbec zranený?“ spýtal sa, zrazu znepokojene.

Ale Harry potriasol hlavou. „Niekoľko odrenín. Som v poriadku. Myslím si, že sa mi chce spať.“

„Daj si horúci kúpeľ predtým, než to urobís,“ odporučil Severus. „Chystám sa ísť pomôcť Albusovi vyčistiť zámok. Vrátim sa neskôr. Nepúšťaj nikoho do izby. Ak budeš niečo potrebovať, popros toho mizerného domáceho škriatka, ktorý ťa má rád.“

Harry prikývol a pokračoval smerom k dverám do spálne. Severus ho z obavami sledoval. Bol uzatvorený a tichý - - nádherný zvláštny Chrabromilčan. Severus nebol tým druhom osoby, ktorá by vedela, ako sa zaoberať emocionálnym prevratom. Možno Remus by bol lepšou osobou, hoci si to nechcel Severus priznať.

Počkal dovtedy, až kým sa dvere spálne nezatvorili a zavolal sám domáceho škriatka. Tá malá kreatúra, ktorá sa pred ním zjavila, bola oblečená v úplne novom Weasleyovskom svetri s veľkým modrým D na prednej časti. Severus ukázal tvorovi tú rozhádzanú pancierovú košeľu. „Uprac to a vyčisti.“ Nariadil tomu škriatkovi. „A zostaň v tejto izbe. Harry je v kúpeľni. Očakávam, že ho postrážiš a prinesieš mu čokoľvek o čo ťa požiada. Je tu veľa cudzincov v zámku a ja nechcem, aby niektorý z nich prišiel sem a vyrušoval toho chlapca. Rozumieš?“

Škriatkove oči sa doširoka roztiahli a jeho uši sa vypli dopredu. „Dobby rozumie, profesor Snape. Dobby bude chrániť Harryho Pottera svojim životom!“

„Urob to!“ nariadil Snape a potom odkráčal smerom ku dverám. Čím skôr skončí s Dumbledorom a zvyškom Rádu, tým skôr sa bude môcť vrátiť.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -- -  -- -

 Autorská poznámka:

Pre tých z vás, koho zaujíma koľko Dementorov bolo približne na každej štvorcovej míli, Zimné kraje sú veľké približne 100.000 štvorcových míľ. Sú veľké približne ako Islad (trikrát väčšie ako Írsko). Zatiaľ si viem predstaviť, že Zimné kraje majú veľký počet obyvateľov (nie sú tam žiadne marihuanové cigarety), že by boli stále dosť pôsobivým kusom zeme. Šance ministra Fudgea na znovuzvolenie sa zdajú byť minimálne.

A protektorá je poväčšine zvchovaným národom, ktorý uzatvoril zmluvu so silnejším národom - - v tomto prípade Britániou. Keď sa oni vzdajú určitej zvrchovanosti, na oplátku ten silnejší národ bude chrániť ich hranice. Niekedy to bolo vzájomné - - tá slabšia krajina chránila tú silnejšiu. Niekedy je to nanútené - - tá silnejšia krajina jednoducho hovorí za tú slabšiu krajinu „teraz ste náš protektorát“ a nie je toho veľa, čo môže slabšia krajina spraviť.    

Ďalej hore: Udeje sa dosť nečakané spiknutie (Práve preto milujem Malfoyovcov!)

09.07.2008 13:41:47
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one