Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

42. kapitola - Citrónové cukríky

Harry nemusel dlho čakať, pokým Dumbledore a Severus rýchlo dorazili do izby, kde bol držaný Remus. Zatiaľ, čo Dumbledore vyzeral relatívne pokojný, Severus nie, jeho tmavé oči hádzali dýky do oboch, Remusa a Harryho. Kráčal dopredu, čierny habit mu vial a popadol Harryho ruku, akoby ho chcel ťahať von z izby. „Poď preč odtiaľto, hneď!“ kričal, ťahal Harryho preč zo stoličky.

Jeho slová ačiny znova naštartovali Remusa a ten muž začal bojovať prudko s putami, ktoré ho držali stlačeného na posteli, jeho oči horeli zúrivosťou, keď civel na Severusa. „Nech ide!“ vrčal.

Severus okamžite pustil Harryho ruku, ale len tak mohol vytiahnuť svoj čarodejnícky prútik zo svojho rukáva a namieriť ho na vlkodlaka. Harry, hoci ohromený situáciou, skočil pred Severusov čarodejnícky prútik, ruky mal roztiahnuté, aby ho zastavil v útočení na Remusa. Za ním, Remus vyl od zúrivosti, až cez Harryho chrbát prebehli zimomriavky.

Znova uvidel Harryho na konči svojho čarodejníckeho prútika, Severus vykrikoval bez slov protestu, videl, že obaja sú zúriví a zdesení. „Ty hlúpy chlapec!“ kričal a znova podadol chlapca. Harry sa našiel tlačený okolo, z centra a potom Severusom opäť násilne ťahaný preč naprieč izbou od Remusovej postele. Jeho chrbát bol pritlačený o Severusovu hruď, tie mužské ruky ho vlastnícky držali okolo jeho tela. Harry sa v zúfalstve potácal, keď videl Dumbledora vytiahnuť jeho vlastný čarodejnícky prútik a zasiahol Remusa s veľkolepým pôvabom, okamžite upokojil vlkodlaka, ktorému sa v skutočnosti podarilo pohnúť veľkou posteľnou skalou na jej kostre.

Ticho naplnilo celú izbu, ozýval sa len rýchly dych oboch, Severusa a Harryho. Harry s cítil, akoby bol práve v boji a Severus sa ho nesnažil uvoľniť. Mužské ruky sa okolo neho stiahli, svalstvá sa ohli do nerozbitných pút, teplo jeho tela Harryho rozhochvelo určitou nemenovanou emóciou. Jeho srdce bilo o preteky, pokúšal sa dostať preč, ale zistil, že akonáhle spravil nejaký pohyb, Severus ho držal ešte pevnejšie.

Dumbledore sa na nich otočil s veľmi prísnym pohľadom. „Severus, okamžite pusti Harryho.“

Harry sa našiel, ako zadržal dych, keď sa pozrel s úžasom do Dumbledorových prísnych modrých očí, pokúšal sa v nich nájsť nejaké vysvetlenie k udalostiam, ktoré sa práve stali. Severusove ruky ho nepustili; mohol cítitť ten horúci mužský dych na svojom krku.

„Severus, nie je v žiadnom nebezpečí,“ Dumbledore naliehal. „Upokojte sa a nech ide. Vydesili ste ho.“

Harry zrazu počul Severusov ston v jeho hrdle, a pomaly ho tie ruky uvoľnili a potom pustili. Harry sa okamžite vzdialil, váhavo sa približoval k Remusovi. Dumbledorova pevná ruka ho však zastavila.

„Remus je v poriadku, Harry,“ uistil ho Dumbledore. „Iba som ho omráčil. Musíme opustiť túto izbu. Naša prítomnosť tu, len priťažuje jeho okolnostiam. Ako si sa dostal cez ochranu na týchto dverách?“ Harry sa pozrel prekvapene na neho. „Nevšimol som si žiadnu ochranu na dverách. Čo sa deje?“

Dumbledore sa mračil a zazrel na otvorené dvere. Madam Pomfreyová stála pred ťažkou drevenou zárubňou. So zvedavým leskom v jeho očiach, ukázal čarodejníckym prútikom na dvere a mrmlal tiché zaklínadlo. Drevená zárubňa zahorela jasne, odhaľujúc tmavočervené ochranné okultné znaky na zárubni, ktorá by mala zabrániť Harrymu, aby otvoril tieto dvere.

Starý muž zazrel zvedavo na Harryho, a na jeho tvári sa objavil vzácny úškrn. „Ste plný prekvapení, môj chlapče,“ pobavene povedal. „Poďme do kancelárie Madam Pomfreyovej, tak aby sme si mohli pohovoriť preč od Remusa. On sa čoskoro preberie z toho kúzla.“ Zmätený Harry umožnil Dumbledorovi, aby ho vyviedol z izby, na chvíľu zastal, aby sa ponad svoje plece pozrel na Remusa. Ale Severus sa mu postavil do cesty, aby mu zabránil vo výhľade, a on našiel čierne oči Majstra elixírov, ako ho bičujú. Prinajmenšom mali opäť svoju farbu, hoci sa Harry chvel neistotou. Čo sa to zo všetkými deje?

O chvíľu už všetci sedeli v kancelárii u Madam Pomfreyovej na jasne vzorovaných stoličkách, ktoré riaditeľ pre nich vyčaroval. Dumbledore otvoril plechovku s citrónovými cukríkmi, ktoré podal každému. Harry s určitým prekvapením sledoval, ako si obaja Severus aj Madam Pomfreyová rýchlo dali do úst jeden z cukríkov. Chcel odmietnuť, keď ponúkli jeho.

„Musím naliehať, Harry,“ Dumbledore sa usmieval. „Sú obohatené o Upokojujúci dúšok - - ktorý práve teraz všetci potrebujeme.“

Neistý, čo sa chystalo, Harry si povzdychol a vzal si ten cukrík. Ak bol Severus ochotný jesť sladké, predpokladal, že je to dosť bezpečné. Ten cukrík, ako ovocná torta, mali instantný upokojujúci efekt na jeho tele. Jeho srdce, ktoré prudko bilo sa spomalilo.

„Pane, čo sa stalo s Remusom?“ spýtal sa potom. „Prečo je priviazaný reťazami? Tento mesiac nebude spln ešte niekoľko dní.“

Dumbledore prikývol. „Severus Ti povedal o ponuke na sobáš,“ uviedol, a Harry prikývol. „Je to skľučujúce, keď Remus počuje o tom včere zo včera, neberie to športovo. Obávam sa, že sa zmenil na neskroteného.“

Harry prikývol. „Áno, to je to, čo povedal, povedal, že stratil vplyv na toho vlka. Povedal, že sa pokúšal znovunadobudnúť kontrolu, ale že to nebolo bezpečné pre mňa, aby som tam bol. Ale čo sa stalo presne - - čo to pre neho znamená? Bude v poriadku, áno? On by nás nezranil. On by nezranil kohokoľvek.“

Dumbledorove oči sa rozšírili po Harryho slovách. „On s Tebou hovoril? Povedal, že sa pokúšal znovunadobudnúť kontrolu?“

Harry prikývol, riskoval pohľad na Severusa. Ten muž vyzeral zreteľne nešťastný, pozeral skôr do zeme ako na Harryho.

„Žiadal ťa, aby si ho oslobodil?“ Dumbledore predostrel.

„Nie,“ Harry potriasol hlavou. „Povedal mi, aby som odišiel z miestnosti. Že to nie je bezpečné.“ Harry si uvedomil, že to bola rozumná vec, keď sa na to teraz pozrel, mal spraviť to, o čo ho ten muž žiadal, ale v tom čase sa úprimne necítil schopný to spraviť, zúfalo ho utešoval a chránil toho muža, ktorý mu bol ako otec.

Ten starý muž sa oprel späť v stoličke a povzdychol si premyslene, pozrel sa na oboch Severusa a Madam Pomfreyovú. Harry si nebol istý, čo si má myslieť o tých pohľadoch, ktoré si oni traja vymieňali. „Dobre, aspoň niečo. Je si dosť vedomý toho, aby vedel, čo nasleduje. Remus Lupin bol vždy mimoriadnym mladíkom.“

„Pane?“ Harry ho prerušil.

Dumbledore sa usmieval a poklepal Harryho po ramene. „Harry, niektorí vlkodlaci stratili vplyv na vlkov v sebe - - sú v stálom konflikte ako bojujú medzi sebou ten človek a zviera. Keďje mesiac v splne, človek je okamžite zaltačený a vlk prevezme nadvládu. Počas ostatného mesiaca, ten vlk je stále tam, a bojuje, aby mohol vyjsť. Niektorí slabší vlkodlaci sa jednoducho vzdajú a umožnia tomu vlkovi prevziať kontrolu úplne - - veľmi skoro po tom, ako boli infikovaní sa stávajú neskrotenými. A keď sa stane, že sa stanú hrozbou pre každého okolo nich - - ty vieš akí sú fyzicky silní. Oni sú obvykle zabití Ministerstvom, skôr ako by mohli zapríčiniť veľa škôd.“

„Remus nie je slabý!“ naliehal Harry.

„Nie, samozrejme, že nie,“ Dumbledore súhlasil. „Remus je jedným z najsilnejších mužov akých poznám. Prežil tú kliatbu prakticky neskazený počas celého svojeho života. Ale existujú určité inštinkty, ktoré je skoro nemožné pre nejakého vlkodlaka, aby ich premohol a včera bola jeho kontrola vyčerpaná, to že zvládol viesť sám seba je dosť na to, aby s Tebou hovoril a vystríhal ťa pred sebou je mimoriadne. Väčšina vlkodlakov sa nikdy neuzdravila z neskrotenej zúrivosti.“

Pri pomyslelní, čo sa Harrymu mohlo stať sa ostražito pozrel na Severusa. Ten muž sedel v jednom z kresiel blízko stola Madam Pomfreyovej, civel na neho znovu, ruky mal prekrížené na hrudi, tvár vážnu a uzavretú.

„Jeho nálada ovplyvňuje niekoho ďalšieho?“ neisto sa spýtal riaditeľa.

„Výborne, môj chlapče,“ Dumbledore prikývol. „Každý, kto bol včera v miestnosti, keď sa Remus stal neskroteným, ako každý kto sa s ním dostal do kontaktu od tej doby - - ako Ty - - si ovplyvňovaný jeho náladou. Nazýva sa to oneskorený prenos. Zmizne to, keď budeme i naďalej dosť ďaleko od Remusa, ale dovtedy musíme kontrolovať svoje emócie.“

„Udržovať odstup?“ Harry protestoval. „Preto sme opustili Remusa zamknutého hore v tej izbe?“ Nemôže vymazať ten pohľad na muža, keď ho opúšťali - - dokonca Madam Pomfreyová odmietla vstúpiť do izby.

Ale Dumbledore pokrútil hlavou a zamyslene sa škrabal na brade. „Nie, nemôžeme to nechať tak,“ súhlasil. „Obávam sa, že máme ďalší problém. Lucius sa určite dozvie, že sa niečo ako toto stalo - - bude určite žiadať formálne vyšetrovanie, aby sa uistil, že Remus je pod kontrolou. Keď Ministerstvo zistí, že Remus je neskrotený, usmrtia ho z milosti.“

Harry vyskočil na nohy, naplnila ho hrôza. „Z milosti ho usmrtia!“

„Harry, ukľudni sa,“ Dumbledore nariadil. „Musíme mať čisté hlavy, ak ho chceme chrániť. Ak ho Slizolinov elixír uzdraví, bude v poriadku.“

Harry sa otočil na Severusa. „Potom musíš dokončiť ten nápoj! Musíš ho uvariť okamžite.“

Severusove oči žiarili, jeho ruky pevne zovreli operadlá stoličky, keď potlačil určitú emóciu. „Ja nemôžem! Potrvá to mesiace kým ho uvarím, a stále musia bežať testy, aby som mal istotu, že je to bezpečné. Nemôžem uvariť na rýchlo jednu várku.“

Sklesnutý Harry si sadol späť do svojho kresla. „Čo potom spravíme? Môžeme ho poslať do Zimných krajov so Siriusom? On tam bude v bezpečí pred Ministerstvom.“

„Nie, obávam sa, že to nemôžeme urobiť,“ povedal mu Dumbledore. „Musí byť držaný preč od každého. Izolovaný. My nemôžeme riskovať, že sa stane voľný. Ak nebude prenasledovať Malfoya, aby ho zabil, bude prenasledovať Siriusa.“

„Remus by nikdy nezranil Siriusa!“ Harry jačal, do očí bijúci, že si oni všetci myslia takúto vec.

„Možno nie úmyselne,“ Dumbledore mu povedal s dosť prísnym pohľadom. Na moment Harry nerozumel, a potom zrazu sa prihodilo to, čo on tvrdil, čo presne to bolo, že Remus by mohol chcieť od Siriusa. Jeho tvár s ťažkosťami očervenela.“

„Ach,“ povedal zľahka. „Ja som urobil nie...... čo potom urobíme s ním? Kde ho ukryjeme? Nemôžeme riskovať, že ho Ministerstvo dostane. A nemôžeme ho držať mesiace v reťaziach na posteli, zatiaľ čo budeme čakať na ten elixír. Nemôže byť uväznený v klietke. On sa zblázni.“

Dumbledore potriasol hlavou. „Nie to by bolo kruté zamknúť ho.“ Preletel pohľadom na Severusa.

„Verím, že máš fľaštičku Dúšku žijúcej smrti vo svojom sklade elixírov?“

Prekvapený Severus prikývol. „Chcete ho uspať?“

„Počkajte chvíľku!“ Harry protestoval, myslel čí ten názov „uspať ho“ neznamená niečo podobné ako u zvierat v Muklovskom svete.

Ale Dumbledore znovu potľapkal ukľudňujúco jeho ruky. „Ten Dúšok živej smrti ho uspí magickým spánkom, Harry. Ne skoro nerozoznateľný od smrti. Dostane ho do stavu, kde on nebude potrebovať vzduch alebo jedlo alebo vodu. On si dokonca bude vedomý ako ubieha čas. Môžeme ho zobudiť, keď bude pre neho Slizolinov elixír hotový.“

„To je bežný liečebný postup pre vážne zranených pacientov,“ Madam Pomfreyová informovala Harryho.

„Ten Dúšok žijúcej smrti je používaný na upokojenie pacientov, ktorí zomierajú. Nakupuje to Liečiteľ na čas nutný  pre hojenie ich tiel, pokým skutočne neumrú.“

„Ale budeme potrebovať miesto, kde ho ukryjeme,“ poukázal Severus. „Ak Lucius požiada o formálne vyšetrovanie, oni ho budú hľadať v Rokforte. A pretože ešte nemáme odskúšaný Slizolinov elixír, oni ho môžu jednoducho z milosti usmrtiť. Alebo čo sa toho týka Fudge ho môže jednoducho zobrať ako rukojemníka a používať ho na ovplyvňovanie Harryho.“

„Čo keby tá Tajomná komnata?“ Harry sa spýtal. „Ministerstvo nevie, kde to je, a len Parselčan môže otvoriť tie dvere. Takže pokiaľ nepožiadajú Voldemorta, aby im pomohol, mal by tam byť bezpečný.“

„Výborný nápad!“ Dumbledore odsúhlasil, jeho oči zase svietili. „Budeme to musieť urobiť ešte dnes večer. Teraz sú chodby určite preplnené študentami, a nemôžeme riskovať, že budeme Remusa brať okolo nich, pokým sa oni znovu bezpečne nevrátia do svojich izieb. Ale nemôžeme viac meškať - - Luciusovi potrvá deň alebo dva, kým bude mať vyšetrovanie schválené.“

„Pane, čo keby tá svadba?“ Harry sa spýtal ustarane, premýšľal o tých veciach, ktoré to v prvom rade spôsobili. „Musí byť nejaké riešenie?“

„Tiež to preverujem, môj chlapče,“ Dumbledore ho uistil. „Musíš mať vieru. Veci smerujú ku svojmu koncu.“  Starý muž potom vstal. „Teraz je čas ísť na raňajky do Veľkej siene. Musíš ísť predsa do školy. Ale všetci z Vás, nezabudnite, že musíte mať svoje emócie pod kontrolou.“ Nasypal za hrsť cukríkov do Harryho ruky. „Majte ich vo svojom vrecku, môj chlapče,“ navrhol. „Teraz  bude najlepšie, keď skontrolujeme zabezpečenie na dverách a potom uložíme alarm na hlavné dvere do nemocnice, pretože sa zdá, že nie sú dosť silné na to, aby nevpustili určitých študentov.“

Harry sa cítil nepríjemne pri tej pripomienke - - dokonca nespozoroval to zabezpečenie na dverách, ale potom bol skôr dychtivý dostať sa k Remusovi. Predpokladal, že je pravdepodobné, že jeho náhodná mágia by udrela znova.      

Opustil kanceláriu Madam Pomfreyovej, neochotne sa presúval k východu. Keď sa zastavil a pozrel sa späť na izbu, v ktorej bol Remus zatvorený, Severus ho popadol za ruku a fyzicky ho vytlačil von z nemocnice. Akonáhle bol mimo miestnosti zámku, Harry vytrhol svoje ruky zo Severusovho stisku.

„Chcem, aby ste ma prestali šklbať za moje ruky,“ vyštekol na muža.

Severus sa uškrnul na neho, prísne línie jeho tváre boli tvrdšie ako kedy videl. „Očakávam, že potom prestaneš robiť určité veci!“

„Chcel som vidieť Remusa,“ Harry protestoval.

„Vždy ten vlk!“ Severus vrčal. „Vždy za ním bežíš, nevadí ti skutočnosť, že ma poznáš ďaleko dlhšie ako jeho! Ale ja sa nepočítam, však? Pretože medzi nami nič nie je!“ vyštekol Harryho slová, ktoré povedal predtým, späť do jeho tváre, jeho oči sa blýskali od zúrivosti. „Nie si nič nez uzavretý, pokazený - -“

Harry vrazil tvrdo do jeho hrude, odstránil ho preč od seba. „Myslel som predtým!“ kričal na neho, zranil Severusa, ktorý si myslel to najhoriše o ňom. „Chcem tým povedať, že tam nebolo nič predtým medzi nami!“

Videl, ako jeho slová šokovali Severusa, zúrivosť zmizla, jeho oči boli plné ohromného prekvapenia. Ale Harry nebol schopný viesť v tomto momente s nám rozhovor, mal pocit, že to zranenie z mužského obvinenia ho rozdrtí, pocítil pichnutie hroziacich sĺz vo svojich očiach. Nechcel plakať, odmietol ukázať slzy. Namiesto toho sa zmenil a utiekol, bežal dolu chodbou a utiekol do hlavnej chodby v Rokforte, kde sa študenti začali presúvať na raňajky.

Harry upokojil sám seba keď sa priblížil k obrovským ozdobeným dverám do siene, zastavil sa hlboko sa nadýchol, aby zahnal tu emóciu späť. Prečo Severus musel takto na neho jačať, myslieť si to najhoršie o ňom? Myslel si, že veci medzi nimi sa teraz zmenili - - ten muž mal toľko pochopenia s ním v Zimných krajoch, bol tak starostlivý, tak podporujúci. Mal vedieť, čo tým Harry myslel, že medzi nimi nič pred tým nebolo než sa vzali - - prečo si myslí, že tam teraz nič nie je? Po tom všetkom, čo prežili - - strávili spolu Vianoce, on nechápe? Oni dokonca začali tráviť spolu čas pred kozubom, Harry si robil domáce úlohy, Severus známkoval pergameny, občas niečo povedali - - vadilo na tom niečo? Alebo to bolo všetko len Harryho predstava, bludy niekoho, kto chce zúfalo patriť k reálnej rodine, aj keď sa to zdá nepravdepodobné?“

Mohol by obviňovať Severusovu zúrivosť pri neskrotenom prenose, ale nebolo to ľahkovážne pochopenie jeho slov. Myslel tak málo na toho muža? Je to všetko určitý zákon, alebo je to celkom nepochopiteľné, že on  nerozumel ako patrí k rodine? Realitou bolo, že bez ohľadu na to, aký tvrdý sa pokúšal byť, bez ohľadu na to ako veľmi chcel veriť, že nikdy nebol dosť dobrý pre Dursleyovcov. Prečo by malo byť niečo iné teraz?

Určite o tom porozmýšľa neskôr, keď bude jeho hlava čistá, Harry postrčil a otvoril jedny z dvetí do Veľkej siene, dychtiaci povedať to Ronovi a Hermione. Potreboval ten normálny život svojich priateľov - - a možno Hermiona by mu mohla pomôcť zvládnuť to šialenstvo, ktoré pokračuje medzi Siriusom a Remusom tiež. Každá hlava v sieni sa otočila, keď Harry vstúpil so siene, každé oko na neho hľadelo, a okamžite začalo šepkanie, bzukot sa rozširoval cez sieň a rástol, ako sa Harry pohol smerom k Chrabromilskému stolu. Našiel sa ako strnulo kráčal, cítil tie vyšetrujúce pohľady na sebe. Skoro zabudol na všetko ostatné, čo sa stalo - - prešla len jedna noc, čo sa vrátil zo Zimných krajov? Mohol vidieť kópie výtlačkov ranných novín, ktoré kolovali po sieni - - zabudol na tlač. Bolo to horšie ako to ráno po jeho svadbe - - omnoho horšie. Študenti sa postavili, aby ho videli lepšie, keď išiel cez sieň. Dokonca aj niekoľko učiteľov pri prednom stole na neho zízalo, a cez niekoľko postranných dvierok blízko prednej časti izby mohol v skutočnosti vidieť domácich škriatkov, ako sa na neho pozerajú. Dokonca ani duchovia Rokfortu neboli odolní voči tej zvláštnosti. Všetci štyria fakultní duchovia boli na návšteve v škole a viacerí Harryho nikdy predtým nevideli, všetci sa vznášali ticho po miestnosti a ich šedé oči sledovali každý jeho krok. Sledoval Harryho a Rona a ponáhľal sa smerom k nim, vydýchol si s úľavou, keď sa tí dvaja z nich posunuli a urobili pre neho miesto medzi nimi. Prinajmenšom bol aspoň niekto priateľský po jeho stranách.

Sadol si rýchlo na svoje miesto, bol vďačný keď Hermiona položila ruku okolo jeho drieku a objala ho. Ron ho pleskol po chrbte. Neville sedel priamo oproti nemu a podával Harrymu tie noviny, ktoré mu niekto podal.

Ukradol seba ako najhoršieho, Harry pozrel na prvú stranu Denného proroka. Tam na tej strane bola pohybujúca sa fotografia jeho príchodu do siene včera večer, Remus, Severus a Alkirk kráčali po jeho boku.Rozstrapkaným červeným písmom naprieč strany boli napísané slová „Ten chlapec, ktorý by bol kráľ!“

„Ach, bože,“ mrmlal, keď preletel ten článok. Ten článok bol spracovaný s prekvapivou presnosťou, čo sa stalo nod predtým. A dokonca aj súkromná schôdzka s ministrom Fudgeom bola celkom dobre zastúpená - - Madam Bonesová im očividne dala interview. Napriek tomu strašidelnému nadpisu, ten hlavnýčlánok bol viac správa než fikcia. Boli tam tucty iných článkov, ktoré zaplavili výtlačok, že znepokojili Harryho - - každá interpretácia špekulovala o každej minúte do detailov. Bolo tam dokonca interview s ministrom Fudgeom, ktorý naliehal, že to nebolo nič viac ako protest k novým Registráciám čarodejníkov, ktoré navrhla muklovská vláda - - že Zimné kraje chceli iba podať protest proti zákonu a nemysleli to tak, že chcú zrušiť svoje protektorátne postavenie.

„Mohlo to byť aj horšie spojenie,“ povedal mu Ron. „Prinajmenšom boli zastúpené všetky hlavné fakty.“

„Ron má pravdu, Harry,“ Harmiona prikývla. „Dokonca aj domnienky, že sa pokúsite zvrhnúť tú vládu nezačne, až pokiaľ strana päť a tie články s veľkou mierou budú odvolané v prospech ostatného.“

Harryho oči sa rozšírili. „Niekto to navrhol ....“

„Dobre,“ Hermiona pokrčila. „Tá hranica je očakávaná - - Fudge ťa potrebuje zdiskreditovať a dúfa, že ťa za nejakú láskavosť získa späť. Ale zvyšok kandidátov ide opačným smerom - - povedala by som, že Fudgeove dni sú zrátané. Tie naozaj zaujímavé články sú tie, ktoré premýšľajú o sprisahaní, ktoré spôsobilo, že petície Zimných krajov boli ignorované. Iní ľudia sa začnú obávať, čo ešte všetko môže prasknúť.“

Harry zazrel na ostatných študentov okolo miestnosti. Všetci Chrabromilčania sa pokúšali zachytiť, čo hovorí svojim priateľom. Študenti s ostatných fakúlt na neho stále pozerali - - dokonca Slizolinská fakulta preberala špekulácie, ktoré boli v novinách - - dolu pri tom stole a naťahovali svoje krky, aby na neho lepšie videli. V skutočnosti len jeden študent v celej miestnosti sa zdal, že si nevšíma čo sa chystá - - Draco Malfoy, sedel pri Slizolinskom stole, pozeral trochu skľúčene dolu do svojho raňajkového taniera oplátok, prehrabával sa v ceste dýkou.

Harry sa mračil, nebol si istý, čo si má myslieť o Dracovom správaní. Zistil, že ani jeden, Ron a Hermiona nevedeli o situácii so Siriusom a Remusom. Ako Draco rozumie tomu, čo sa stalo? Bol oboznámený s tým, že Lucius urobil ten návrh Severusovi - -alebo bol držaný v neistote od detailov?

„Harry?“ Harmionin hlas zachytil jeho pozornosť, keď si uvedomil, že bol mimo zameraný na svoje myšlienky. „Si v poriadku?“

Harry si skľúčene povzdychol. „Neboli zimné prázdniny očakávaným relaxom?“ spýtal sa. Zobral si jeden Dumbledorov citrónový cukrík z vrecka a dal si ho do úst.

Tie pokojné chvíle v Brlohu sa zdali vzdialené. Odvtedy, čo opustil Brloh len niekoľko dní predtým, než bol unesený, napadnutý obludami, bojoval vo vojne, vyhlásili ho za kráľa, on nevedel, že existujem, a potom mal svoju rodinu celú roztrahnú zvlášť Luciusom krvavým Malfoyom. Boli tam dni, keď sa v predstavách vracal k Dursleyovcom a uzamykal sám seba v komore pod schodmi, čo sa mu skôr zdalo vábne.

--------------------------------------

Autorská poznámka:

Nachádzam v týchto podrobnostiach skôr zaujímavosti - - tak veľa sa stalo Harrymu, doslova nevie čo si má myslieť. On skôr horí v jednej veci, keď niečo iné vybuchne na jeho tvári.

A dovoľte mi vyjasniť zlé názory - - neskrotení vlkodlaci sú tí, ktorí sú nebezpeční, tí ktorí spôsobujú nadmernú agresivitu v ľuďoch. Normálni vlkodlaci (ktorým bol Remus väčšinou počas svojho života) iba dávajú ľuďom extra potlačenie, aby sa s odvahou premýšľali, či to znamená, že sa stanú Aurormi alebo budú pracovať pre určité iné oddelenie na Ministerstve, ktoré pracuje na  zlepšení života pre čarodejníkov alebo iných magických tvorov. Neútočia na každého násilne - - väčšina policajtov na svete sú násilní ľudia. Policajti (Aurori), ich prvou úlohou je chrániť spoločnosť, nie bojovať.

09.07.2008 13:47:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one