Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Hermiona čítala noviny pri Chrabromilskom stole druhé ráno, zatiaľ čo čakali s Ronom na Harryho príchod. Bolo tam viac fotografií Harryho na prvej strane novín - - stále z tej noci, keď sa vrátil do hradu oblečený v striebornom brnení a vyzeral ako niekto z rozprávky. Ron nepovedal nič tej noci, ale Hermiona vedela, že v ňom niekde horel kúsok závisti. Ach, on nechcel to nebezpečenstvo alebo tú zodpovednosť, s určitosťou nezávidel tú hrôzu, ktorá musela Harryho neustále prenasledovať. Ale každý chlapec v škole chcel tú šancu postaviť sa do svetiel reflektorov, ktoré trvalo svietili na Harryho. Ironicky jedna osoba, o ktorej sa zdalo, že to nechce, bol Harry sám.

Ale ona bola veľmi pyšná na Rona v ten večer. On nepochybil v klamstve, keď mu kládol otázky minister; Harry sa určite vráti. A noc predtým, keď dvaja z nich, zároveň s Ginny boli tázaní prakticky každým, Ron sa pridržiaval Dumbledorovho popisu, ktorý im dal, viedol ich šťastne za noc.

Bol to Ron, ktorý uvažoval nad tým, že Dumbledore nechcel, aby ministerstvo vedelo, kde bol Harry unesený,  pretože veril, že minister môže pokaziť veci a dať Harryho zabiť. Konfrontovaná s Ronovou absolútnou istotou v Dumbledorov plán, Hermiona a Ginny nasledovali jeho vedenie a odpovedali na každú otázku s veľmi neurčitými a nestálymi nápadmi, o ktorý by mohli rozmýšľať. Nemohla sa stále trápiť pre Harryho stravovanie, niekde v hĺbke jej žalúdka, Hermiona sa v skutočnosti mohla tešiť z tohto zážitku.

„Myslíš, že mi dovolí vyskúšať si to brnenie?“ Ron sa spýtal potichu, keď pozrel cez Hermionine rameno na Harryho fotografiu v novinách.

„Som si istá, že ochotne,“ Hermiona odpovedala. „Pravdepodobne by to na Tebe bolo príliš napasované. Si oveľa vyšší a širší v ramenách než Harry.“

Ron sa po tomto zrazu narovnal, vyzeral byť zaskočený poklonou. Uškrnul sa na ňu a Hermiona mohla vidieť, že na moment prinajmenšom bolo všetko v poriadku s jeho svetom. Musela priznať - - boli časy, keď Ron Weasley jednoducho rozpustil jej srdce s jeho úprimnými emocionálnymi odpoveďami.

Mohla rozpoznať ten šum šepkania, keď Harry vstúpil do siene. O chvíľu neskôr sa posadil oproti nim, usmieval sa na oboch, a Hermiona si pomyslela, že vyzerá dnes lepšie odpočinutý. Vedel, že sa stále znepokojuje ohľadne Siriusa a Remusa - - a s príliš právoplatnými dôvodmi. Vedela, že včera večer ukryli Remusa preč, aby ho uchránili pred ministerstvom. Predsa sa však zdal v lepšej nálade než mal včera.

„Všetko v poriadku včera večer?“ Ron sa spýtal potichu.

Harry prikývol. „Poviem Vám priatelia o tom neskôr. Máte nejaké nápady?“

Hermiona vedela, že sa pýtal, či ktokoľvek z nich prišiel na nápad, ako dostať Siriusa von z manželstva s Malfoyom. Oni včera prejednali viacero nápadov - - vrátane použitia Kryštáľu manželstva na jedného z nich, buď Draca alebo Siriusa. Ale žiaľ, neprišli na žiadny legálny druh riešenia, ktorý by mali - - Hermiona naliehala, že potrebuje získať kópiu Blackovho rodinného Conscriptusu pred vytvorením nejakého rozhodnutia.

„Ešte nie,“ priznala. „Potrebujeme najprv vidieť ten Conscriptus.“

Zamračil sa, ale začal si naberať tanier, kývol smerom k noviným, ktoré Hermiona stále držala vo svojich rukách. „Čo je dnes v novinách?“ Je tam niečo, čoho by som sa mal obávať?“

„Viac-menej to isté,“ Hermiona odpovedala. „Wizengamot požadoval plné prešetrenie otázky ohľadne Zimných krajov - - chcú zistiť, prečo boli všetky žiadosti o pomoc ignorované alebo stratené, alebo prepísané. Veľa sa tam diskutuje o tej Registrácii čarodejníkov. Veci na ministerstve sú teraz veľmi chaotické. Mám podozrenie, že veľa ľudí stratí preto svoje miesta - - Fudge nie je jediný problém.“

„Čo je registračný zákon?“ Harry sa spýtal, keď natieral maslom kus opekaného chleba. „Bolo to tiež spomenuté vo včerajších novinách.“

„Zlý nápad všade dookola,“ Ron podotkol skôr so zhnuseným pohľadom. Hermiona vedela, že Ron nevenoval veľa pozornosti politike, ale sledoval ten pokrok dokonca, vo veľkej miere kvôli jeho otcovi. Normálne mal Artur Weasley rád všetky muklovské veci, a skutočnosť, že toto je tak protichodné, upútala pozornosť jeho syna.

„Muklovská vláda sa pokúša všetkých čarodejníkov a čarodejnice zapísať ich na úradoch na sčítanie ľudu,“ Hermiona vysvetľovala Harrymu.

„Dobrovoľne?“ Harry vyslovil pochybnosti ohľadom tohto.

Hermiona potriasla hlavou, keď položila noviny a dala ich na bok. Ako väčšina ľudí, nemyslela si, že to bol dobrý nápad. „Nie, chcú to urobiť nariadením.“

„Prečo?“ Harry naliehal, vyzeral byť zmätený. „To nedáva veľmi zmysel. Chcem tým dokonca povedať, že oni dokonca netušia o tých šiestich nezmapovateľných okresoch. Prečo potrebujú vedieť koľko ľudí v nich žije?“

„Dane,“ Hermiona jednoducho odpovedala a pohliadla na ten Harryho zmätený výraz na tvári, pokračovala v objasňovaní. „Hovoria, že je to kvôli daniam, ale tá realita je taká, že chcú byť schopní zaťažiť daňami čarodejníkov a čarodejnice žijúce v Británii.“

„Prečo by čarodejnícky svet mal platiť dane muklovskej vláde? My nevyužívame ich verejné služby - - ich nemocnice, ich políciu, ich dopravu. Ako môžu zdôvodniť ľuďom službu, ktorú nepotrebujú?“

„Nemusia to zdôvodniť,“ Hermiona pokrčila. „Na rovinu, oni nemajú záujem. Predstavujú si, že budú mať viac peňazí. Samozrejme, že to spôsobuje spor všade v čarodejníckom svete. Najväčší strach je z klauzuly o utajení - - ľudia chcú vedieť ako ostane čarodejnícky svet utajený, keď budú existovať záznamy. Vláda pokračuje v uisťovaní každého, že oni podnikli všetky opatrenia, ale zdá sa to byť bláznivým rizikom. Skôr, či neskôr si nejaký účtovník alebo výbor prezrie tie záznami a bude sa diviť, že všetci tí ľudia, ktorí sa zdali, že neexistujú kdekoľvek inde, naozaj sú.“

Harry potriasol svojou hlavou, keď si položil vajíčka na svoj tanier. „Dobre, z toho čo som počul, tá muklovská vláda nemá veľkú šancu prinútiť čarodejnícky svet k čomukoľvek,“ Harry odpovedal.

„Prečo je to dokonca otázka? Prečo sa im jednoducho nepovie, že je to ich vlastný obchod?“

Bolo tam niekoľko ľudí, ktorí ho počúvali pri tom rozhovore a oni všetci zdvihli svoje čaše po Harryho vyhlásení. Harry sa na nich krátko škeril, ale potom zameral svoju pozornosť späť na Hermionu.

„To je problém,“ Hermiona odpovedala. „Z nejakého dôvodu chce Ministerstvo mágie súhlasiť s tým zákonom. To je ten nastávajúci spor.“

„Koľko podpory by ten zákon musel mať?“ Harry sa mračil.

„Žiadnu,“ Hermiona pokrčila. „Väčšina čarodejníckeho sveta je proti tomu. Toto je jediné miesto, kde je každý spojeý voči muklom. Je to zlý nápad všade okolo.“

„Keď hovoríš väčšina, koľko myslíš?“ Pätdesiatjeden percent, šesťdesiat percent?“

„Skôr to uzavrime na deväťdesiatichpiatich percentách,“ Hermiona ho opravila.

Harryho oči sa zrazu rozšírili. „To znamená, že skoro každý v čarodejníckom svete je proti tomu, ale ministerstvo v tom plánuje pokračovať? Ako je to vôbec dokonca možné?“

„To je jeden z hlavných problémov v týchto voľbách, Harry,“ Hermiona mu oznámila. „Fudge je jedným z hlavných ľudí, ktorí na to naliehajú - - on sa pokúša presvedčiť každého, že je to dobrý nápad. Má tiež podporu mnohých ľudí - - je to otázka korupcie, že oni dostávajú peniaze od muklovskej vlády pre ten súhlas. To je časť dôvodu, prečo celá tá vec so Zimnými krajmi je tak rušivá. Ľudia strácajú dôveru v ministerstvo.“

Hermiona videla, že jej slová znepokojili Harryho, jeho oči stmavli po tej myšlienke, keď sa jeho črevá obrátili. Mohla si len predstaviť, aký druh tlaku to musí byť. Z väčšej časti ignoroval ten bod pripravovaých volieb, odmietal podporiť akéhokoľvek kandidáta. Ale teraz viac ako kedykoľvek predtým sa ocitol uprostred tej politickej búrky- - a po tom, čo uvidel, že sa udialo s ministrom mágie, Hermiona ho podozrievala, že si uvedomil ten druh energie, ktorý mal - - nie jednoduchú magickú energiu, ale energiu, ktorá doslova zmení tvar ich budúcnosti.

Ich rozhovor sa potom obrátil na iné veci, ako iní chlapci zmenili tému na im zaujímavejšiu tému - - menovite Metlobal. Ale Harry ostal ticho. Otočil sa, keď špehoval Snapeov príchod do Veľkej siene pre raňajky, pozrel sa krátko na muža a usmial sa. Hermiona pozrela smerom k hlavnému stolu, sledovala zvedavo ako Majster elixírov vrátil Harrymu úsmev s kývnutím jeho hlavy. Ako Harry, ten muž priťahoval veľa pozornosti, keď vstúpil do vnútra, a Hermiona počula znova to naštartovanie smiechu.

Bifľomor tento raz - - skupina dievčat blízko hlavného stola, kde v skutočnosti vyvaľovala oči na Majstra elixírov. Snape na ne civel s pohľadom, ktorý by mohol roztaviť oceľ.

Hermiona zvedavo pozerala na Harryho, všimla si to zamračenie na tvári, keď sledoval tú výmenu medzi Snapeom a tými Bifľomorčankami. Jej priateľ vyzeral oboje, podráždený a zmätený smiechom - - ako keby bolo celkom isté, prečo tým bol rozrušený. Hermiona poznala ten výraz - - a ona ho používala vždy pri civení na Levander Brownovú, keď dievča flirtovalo s Ronom. Napokon to Hermiona vyriešila, zistila, že je žiarlivá. Nemohla si pomôcť, ale divila sa nad možnosťou, že Harry zažíval niečo podobné. Ona vedela, že jeho náklonnosť k Snapeovi rastie, ale možno tam bolo niečo viac. Pravdou bolo, že Harry bol vždy trocha pozadu, čo sa týkalo emócií. Tak veľa vecí, ktoré niekto ďalší predpokladal ho zmiatli. Spomenula si na ten rozpačitý pohľad v jeho tvári po prvý raz, keď ho objala. Bolo to akoby nepochopil, prečo ktokoľvek urobil takúto vec jemu.

Rýchlo pozrela na Snapea, ktorý bol rozhnevaný, podráždený muž, ktorý sa nezdal, že porozumel, prečo skupina dievčat po ňom hádže pohľady. Hermiona musela udusiť chichot. Medzi Harrym a Snapeom, to bolo ako by slepec viedol slepca.

Prekvapený šepot Bystrohlavčanov upútal jej pozornosť a ona sa k nim naklonila, zaznamenajúc, že ich pozornosť upútal niekto, kto práve vstúpil do vstupných dverí. S leskom okolo videla vojsť Draca Malfoya, prechádzajúceho s veľmi arogantným vykračovaním. A potom si všimla tú vec hojdajúcu sa na jeho krku.

Hermiona v šoku zamrzla, nebola si istá tým, čo videla, čo jej oči povedali. Draco Malfoy nosil medailón Dračieho zlata okolo svojho krku. Červené Dračie zlato! Tá úplná nepravdepodobnosť danej situácie jej zabránila vhodne reagovať. Ale nebola tu žiadna chyba - - červené Dračie zlato. On ho nosil hrdo, predvádzal ho ako nejakú cenu.

Rýchly pohľad na Bystrohlavský stôl ukázal, že všetci študentiod piateho ročníka vyššie zízali neveriacky na Malfoya, všetci boli očividne rozpačití ako bola ona. Jej hlava sa otočila dookola a pozerala na Bifľomorčanov. Bola tam len hŕstka tých, ktorí nepoznali ten význam - - pár starších študentov sedelo v čele stola. Pozerali s neveriacky privretými očami. Rýchly pohľad hore-dolu na Chrabromilský stôl odhalil len dvoch siedmakov, ktorí vedeli o čo sa jedná.

Obrátila sa a sledovala bližšie, Draco zamieril k Slizolinskému stolu. Rýchly pohľad na Slizolinský stôl odhalil zmes reakcií. Viacerých študentov by sa doslova krvi nedorezalo; mnoho iných, očividne bezradných, zízalo závistlivo na zlato Malfoya, ktoré ukazoval.

„Pozri na toho hlupáka,“ Ron reptal, ako sa Draco naparoval, posadiac sa do prázdneho kresla blízko Pansy Parkinsonovej. „Divím sa, či je to úplatok od jeho otca? On sa vždy chválil!“

Hermiona si myslela, že to možno bol nejaký druh vtipu, obrátila sa, aby videla všetkých učiteľov vpredu. Snape, ktorý si práve dával viacero kúskov slaninky na jeho tanier, zamrzol, keď spozoroval Draca, jeden plátok slaniny držal stále vo vzduchu. Dumbledore v skutočnosti mal ruku cez jeho ústa, zadržiaval buď smiech alebo vzdych šoku; Hermiona to nemohla s určitosťou povedať. Tie mužské oči sa jasne mihotali, ale tak, že upodozrievala, že to bola veselosť. Potom McGonagallová držala nôž na maslo zamrznutý v strede vzduchu, jej vlastné ústa sa v šoku otvorili.

Potom si Hermiona všimla vyjadrenia na tvári Charlieho Weasleyho a cudzie podozrenie sa vmiešalo do jej mysle. Charlie, sediaci blízko Hagrida, zatiaľ čo bol na návšteve v zámku, zízal tvrdo dole na jeho tanier, akoby to bola tá najfascinujúcejšia vec na svete. Pokúšal sa neúspešne zakryť úškľabok.

Naprieč sieňou pri Slizolinskom stole, sa Draco posadil, zdanlivo si nevšimol ten nepokoj, ktorý spôsoboval. Ignoroval zarazených Slizolinčanov celkom a naklonil sa k Pansy a Blaisemu. Obaja jeho priatelia zízali skôr závistlivo na zlato okolo jeho krku. Keď sa Pansy pokúšala siahnuť na to zlato, Draco ju plesol po ruke, varoval ju nech sa ho nechytá. Hermiona nemohla počuť, čo hovoril, mohla vidieť, že sa im s niečím chvasce.

Potom spozorovala, že mal v rukách dôverne známu žltú knihu vo svojich rukách, a po chvíli ju otvoril a začal sa cez to prelúskavať. Bola to učebnica Starostlivosti o magické tvory z miulého roka.

„Je niečo zlé, Hermiona?“ Harry sa konečne spýtal, spozoroval negatívne vyjadrenie na jej tvári. Pozrel za vrch stola ako sa spýtal, zamračil sa hlboko, keď si všimol, že Snape držal stále ten kúsok slaniny zamrznutý vo vzduchu.

„Oh, poďme, Hermiona,“ Ron reptal. „Je to hlúpa čačka. Nepovedz mi, že si ohromená?“

„To je červené Dračie zlato,“ povedala jednoducho.

„Tak?“ Ron požadoval. Harry sa stále mračil na učiteľov, jeho uprený pohľad sa teraz zameral na McGonagallovú.

„Dračie zlato,“ zopakovala. „Červené Dračie zlato.“ Ron bezradne pokrčil, a Harry na neho pozrel s rozpačitým pohľadom. Ona zatriasla frustrovane hlavou. „Som jediná, ktorá čítala dodatky v našich knihách?“

„Naše knihy majú dodatky?“ Ron sa spýtal.

Hermiona frustrovaná a rozhnevaná pozerala späť na Bystrohlavčanov - - prinajmenšom oni čítali požadovanú časť. Dokonca piaty ročník, ktorý používal tú knihu tento rok, zdalo sa, že poznajú význam červeného Dračieho zlata. Rýchly pohľad na predný stôl odhalil, že žiadny z učiteľov sa nepohol - - stále sledovali zábudlivého Malfoya v ohromnom mlčaní. Uvažovala kto z nich sa pohne ako prvý. Očividne nikto nevedel ako reagovať, bola to veľmi nepravdepodobná situácia, ktorá ich zastihla nepripravených.

Draco teraz čítal, Hermiona spozorovala. Otvoril tú knihu vzadu - - nesporne čítal ten správny dodatok, ktorý práve spomínala. On sa postavil, keď čítal, jeho oči sa posunuli dole na stránke, tá bledosť uprednostnila červenanie, jeho líca sa vyrovnávali s teplom. Jeho oči sa rozširovali, jeho ruka stúpala a zovrela tú retiazku na jeho krku, potom ňou mykala. A na základe toho, že sa nechystala roztrhnúť, zdalo sa, že vybuchne. O malú chvíľu neskôr sa spamätal z úplného mlčania a začal byť besne zúrivý.

Hermiona v šoku sledovala ako Draco Malfoy vyskočil na svoje nohy a zúrivo smeroval k hlavnému stolu. „Ja vás zabijem!“ kričal, šklbal žltú knihu a hádzal útržky naslepo pred stôl. „Ja vás zabijem! Vy bastard! Ja vás zabijem!“ Jeho hlas rástol do ohlušujúcej hladiny, odrážal sa od neďalekého vysokého stropu a začal hádzať čokoľvek, s čím prišli jeho ruky do kontaktu na prednom stole. Taniere, misy, poháre s tekvicovým džúsom, jedlo - - študenti mu ustupovali z cesty v panike, kvôli jeho neovládateľnému hnevu. Keď začal hádzať strieborné veci - - a veľmi veľa ostrých dýk zo Slizoinského stola - - učitelia začali konať a vyčarovali ochranné štíty, aby chránili seba a študentov pred tým záchvatom hnevu Slizolinčana.

Hermione trvalo len chvíľu, aby si uvedomila, že Draco sa pokúsil udrieť Charlieho Weasleyho. Všetka jeho zúrivosť bola zameraná priamo na Charlieho, ktorý sledoval toto jednanie skôr radostne.

„Je úplne pomätený!“ Ron vykríkol v šoku, keď sa vyhol letiacemu tanieru. Učiteľský štít odklonil veľa vecí, a oni lietali okolo miestnosti. Viacero starších študentov vyhodilo hore vlastné štíty s rôznymi supňami úspechu.

Študenti sa ukrývali z cesty, liezli pod stoly ako Draco hľadal viac munície, v skutočnosti sa vyšplhal hore na Slizolinský stôl a tak mohol dosiahnuť na dýky a taniere dolu. Na moment to vyzeralo, ako v ríši démonov, a Draco bol príliš naplnený zúrivosťou, aby si bol dokonca vedomý skutočnosti, že všetko, čo hádzal na Charlieho sa odrážalo od štítu a nevedelo, čo bude jeho budúcim cieľom. A potom sa zdalo, že sa Draco spamätal, že on je čarodejník a mávol svojím čarodejníckym prútikom ukazujúc vo všeobecnosti na hlavný stôl. Ale v tomto bode bol zatiaľ vyčerpaný od zúrivosti, jediné zaklínadlo, na ktoré si spomenul bolo Incendio. Zasiahol učieľský štít s explóziou a poryvom bezvýsledného ohňa - - všetko bolo zahasené Dumbledorom.

V tomto bode, kedy Charlie vstal, vytiahol svoj vlastný čarodejnícky prútik a zasiahol Draca s veľmi silnými skvelými čarami. Tie kúzla zasiahli Draca a on sa nehybný zrútil na ten stôl. Na moment bolo v miestnosti hlboké ticho.

„Ľutujem to,“ Charlie oznámil, akoby bol ten, kto v prvom rade spôsobil ten rozvrat. Vstal a rýchlo prešiel okolo stola, smeroval k bezvedomému Slizolinčanovi. Každý v miestnosti ho sledoval s úplným mlčaním, keď popadol toho svetlovlasého chlapca a prehodil si ho cez rameno. „Zoberiem ho do nemocničného krídla a chcem mať istotu, že je úplne v poriadku,“ oznámil s úškrnom hlavnému stolu. „Draci môžu byť nepredvídateľní mimo ich prirodzených zvyklostí.“

Medzi tou deštrukciou vo Veľkej sieni študenti sa začali vynárať spod stolov a pozorovali Charlieho postup. Keď Charlie prechádzal okolo Chrabromilského stola, Ron váhavo vstal. „Charlie? Čo sa deje?“ Vyzeral byť bezradný, ako niektorí ďalší.

Charlie sa na neho uškrnul. „Ach, poviem len, že som skončil ten rodinný spor Malfoyovcov – Weasleyovcov.“ Vtedy si Hermiona všimla žltý kus Dračieho zlata hojdajúceho sa na Charlieho krku - - medailón, ktorý bol rozbitý na dva. Charlie zmizol cez vstupné dvere siene.

Všetci študenti sa otočili k hlavnému stolu, aby videli, čo si o tom myslia učitelia. Dumbledore, Hermiona spozorovala, sa pokúšal nesmiať. „Profesor Flitwick,“ uvažoval. „Možno by ste vy a prefekti mohli upratať sieň, zatiaľ čo pôjdem skontrolovať pána Malfoya s profesorom Snapeom a profesorkou McGonagallovou?“

„Áno, samozrejme,“ Flitwick súhlasil. „Môj donrotivý bože! Nevidel som od čias Siriusa Blacka vyčarovať povalu plnú dažďa ropúch!“

Zatiaľ čo McGonagallová a Snape nasledovali Dumbledora von z miestnosti, profesor Flitwick začal upratovanie miestnosti švihnutím svojho čarodejníckeho prútika. Hermiona hodila viacero čistiacich kúziel na Chrabromilský stôl. Veľa toho letiaceho jedla ich postriekalo.

„Má určitý význam to červené Dračie zlato?“ Harry sa spýtal Hermiony, keď sa Ron presťahoval na lavicu, ktorá bola zvalená, keď sa všetci ukryli pod stolom. Hermiona prikývla. „Len draci potrebujú červené Dračie zlato,“ vysvetlila.

„Očividne nie, ak ho nosí Malfoy,“ Harry odpovedal.

„Ty nerozumieš,“ Hermiona tomu sotva mohla sama uveriť. „Dračí krotitelia pokračujú v rozdeľovaní Dračieho zlata. Používajú ho na tlmenie drakov.“ Neville a Seamus sa k nim naklonili, počúvali zámerne ako pokračovala. „Keď stlmia draka, dajú mu kus toho zlata - - to očervenie, keď majú toho draka pod kontrolou. Je to súčasť magického obradu. Je to výmena krvi a ten drak sa stáva majetkom Krotiteľa drakov. Je to magické spojivo.“

„Takže ty hovoríš, že Malfoy to zlato ukradol jednému z Charlieho drakov?“ Ron hádal. „A on sa hnevá, pretože ..... je na tom niečo ako kliatba?“

„Nie, Ron,“ Hermiona potriasla svojou hlavou. „Nemôže ukradnúť Dračie zlato - - ten obojok nejde odstrániť, pokiaľ ho ten Krotiteľ drakov neodstráni. Je jediný spôsob pre Draca, ako môže mať to červené Dračie zlato, že on sám je ten drak.“

„Draco Malfoy je drak?“ Harry sa spýtal so zmäteným pohľadom.

„Úplne,“ Hermiona súhlasila.

Ron a Harry si vymieňali pohľady s inými Chrabromilčanmi, ktorí počúvali. „Draco Malfoy je čistokrvný čarodejník, Hermiona,“ povedal pomaly Ron, akoby sa pokúšal vysvetliť niečo nezrozumiteľné malému dieťaťu.

Hermiona na neho podráždene civela. „Vynechali ste ten bod. Pozrite sa, než boli čarodejníci, starší draci používali Dračie zlato na riadenie mladších drakov. Starší silný drak spájal veľký klan s mladšími drakmi. Keď prišli čarodejníci a objavili, že môžu používať rovnaký obrad na spájanie dvoch ľudí, ale robí sa to veľmi zriedka - - pretože tá osoba, ktorá prijíma ten kus červeného Dračieho zlata je stále považovaná za draka.“ Zastavila sa a videla, či pochopili. „Zákonne sú drakmi,“ vysvetlila. „Draco Malfoy už zákonne nie je čarodejník. On je drak. Zviera.“

„Chystá sa zmeniť na draka?“ Ron sa neisto spýtal.

„Nie!“ Hermiona frustrovane dupla nohou. „Nechystá sa stať drakom. Je stále človek. Nie je zákonne ďalej človekom. Pre akékoľvek dôvody odovzdal svoje práva čarodejníka.“

Harry, zároveň s ostatnými vyzeral, akoby ho omráčili, ale Ron sa začal neovládateľne smiať. Jeho chichot sa rýchlo zmenil na úplný hlastný rehot.

„Hovoríš, že môj brat podviedol Malfoya a premenil ho na zviera?“

„Očividne dobre,“ Hermiona prikývla. „Hoci neviem ako to funguje. Pokiaľ viem, ten obrad vyžaduje plný súhlas na dokončenie práce.“ Iný Chrabromilčan, ktorý počúval sa začal chichúňať, nadviazujúc na Rona v jeho podarenej radosti z toho Slizolinčanovho podvedenia.

Hermiona potriasla hlavou a pozrela na Harryho, ktorý vyzeral viac zmätený ako pobavený. „Ak nič iné, rieši to problém so Siriusom,“ povedala potichu.

„Čo?“ Harry na ňu okamžite pozrel.

„Dobre, nevidela som en Conscriptus Blackovej rodiny,“ Hermiona pripustila. „Ale môžem do veľkej miery zaručiť, že nie je žiadny spôsob, ktorý by umožňoval niekomu neľudskému oženiť sa vrámci Blackovej rodinnej pokrvnej príbuznosti.“

Harry sa usmieval. O chvíľu neskôr sa začal chichotať, potom sa smial. Hermiona si povzdychla a sadla si späť, aby počkala kým obaja, Harry a Ron nadobudnú kontrolu nad sebou samými.

-------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Zatiaľ, čo som skôr láskavá k Dracovi, jeden nikdy nesmie zabudnúť, že on je stále Malfoy - - arogantný, rozmaznaný fagan, ktorý má pravdepodobne sklon k tlmeniu hnevu. Ale ako Charlie strávil jeho život drezúrou drakov - - nemyslím si, že si dá pozor na všetko. Ďalej hore - - Lucius to zistí.

09.07.2008 13:55:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one