Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

48. kapitola – Vlk pri dverách

Charlie sledoval Draca keď ostatní opúšťali nemocničné krídlo. V Dracových očiach bol cudzí zamyslený lesk, keď civel na vzďaľujúcu sa postavu svojho otca. Keď sa tie dvere konečne zatvorili, mladík obrátil svoj modrý pohľad na neho; bol naplnený hnevom, zranením a niekde hlboko vo vnútri zúfalou nádejou, v ktorej dúfal, že Charlie by to mohol dať všetko do poriadku. Vidiac ten pohľad, Charlie vedel, že nastala vhodná príležitosť na to, aby stanovil smer ich budúcnosti, aby mohli byť obaja šťastní. Už nikdy viac žiadne triky alebo machinácie, žiadne trhnutie kolenom v odťahujúcej reakcii, keď sa ho chcel dotknúť. Musel hovoriť zo srdca alebo zlomiť niečo krehké a eventuálne nenahraditeľné.

Pritiahol si stoličku až k hrane postele, kde sedel Draco, a posadil sa pred mladíka. Jeho matka mu vždy hovorila, že pravda je jediná istá cesta v nejakom vzťahu a vzhľadom na dlhé roky od jej svadby, musel hádať, že vedela čo hovorí. Hľadal slová a k jeho prekvapeniu ich našiel, vedel čo chcel povedať.

„Keď som mal dvanásť rokov, veštkyňa mi povedala, že si jedného dňa zoberiem draka, ktorý má byť práve zhltnutý vlkom,“ Charlie začal. Niečo sa zachvelo v Dracových očiach, ale ostal ticho.

„Samozrejme,“ Charlie pokračoval s ironickým úsmevom. „V tom čase som to proroctvo zobral úplne doslova a našiel som tú myšlienku trochu vtipnú - - oženiť sa s jašterom, ktorý šľahal plamene by nebolo príťažlivé pre väčšinu ľudí. Napokon som si uvedomil, že ona pravdepodobne hovorí obrazne. A potom som stretol teba a vedel som, že ty si ten drak. A vďaka požiadavke tvojho otca, si mal byť naozaj zhltnutý vlkodlakom.“

Draco po tom zbledol, predsa však ostal ticho, starostlivo počúval Charlieho slová. Charlie uprene prebehol pohľadom po postave mladého muža, zaznamenal, že jeho ramená sú napäté, líca sú bledé a trpký zamračený výraz je na jeho perách. Ale najviac videl ten osamelý zmätok v jeho očiach.

„Spýtal som sa sám seba, ako by som ťa mohol ušetriť,“ Charlie mu povedal zľahka. „Moja rodina nemá žiadne prostriedky na prekonanie Constriptusu Blackovcov a Malfoyovcov. Aj keby si nebol sľúbený Siriusovi, tvoj otec by ma nikdy nepovažoval za vhodnú zhodu. A potom ma zasiahla tá myšlienka, že keby si bol v skutočnosti naozaj zhltnutý vlkodlakom, prečo by si sa jednoducho nemohol premeniť na draka.“

Draco zrazu stuhol, jeho hnev sa vrátil späť. Jeho päsť sa zovrela, a on otočil hlavu v zahanbení alebo zúrivosti. Charlie nevedel, pre ktoré z nich. Impulzívne sa Charlie natiahol za jeho rukou a zovrel ju do svojich, zatiaľ čo sa päsť bez násilia otvorila, Draco tiež neodtiahol ruku preč po jeho dotyku. Vložil do toho určité srdce.

„Ale realita je, Draco, že šťastie nikdy nebolo zobraté doslovne. Nie si drak, napriek zlatu okolo tvojho krku. A pretože je tu tá náhodná situácia okolo Remusa Lupina, on nie je ten vlk, ktorý by ťa chcel zhltnúť. Ten vlk je v tvojich dverách, Draco, tmavý a hrozný vlk, ktorý sa bude na tebe živiť. Dokonca tvoj otec to môže vidieť, v jeho vlastnom cudzom spôsobe, akým sa pokúšal ušetriť ťa pred ním tým, že ťa chcel oženiť so Siriusom.“

Draco sa po tých slovách narovnal a pozrel sa späť na neho, jeho oči boli ostražité. „Ty myslíš Temného Pána?“ zašepkal potichu, sondoval vyľakane a vyčítavo zároveň.

Ale Charlie potriasol svojou hlavou. „Nie, nemyslím.“

Draco zrazu v šoku zažmurkal, zmätok zaplavil jeho tvár. Toto nebola očividne odpoveď, ktorú očakával. Charlie si povzdychol a stlačil Dracovu ruku skôr ako by si ju uvoľnil. Postavil sa a pomalým tempom zastal pri nohách postele, keď sa pokúšal nájsť slová, ktoré by mohli objastniť to, čo zamýšľal. „Veľa vecí by sa mohlo stať v nasledujúcich pár rokoch, Draco,“ povedal zľahka. „Táto vojna môže trvať desaťročia s obrovskými stratami na oboch stranách. Voldemort by mohol vyhrať a zabiť alebo zotročiť všetkých svojich nepriateľov. Naša strana by mohla vyhrať a zabiť alebo uväzniť všetkých Smrťožrútov. Alebo možno obe strany kompletne zničia svet, a nikto nevyhrá. Ale bez ohľadu na výsledok vojny, je tu ten vlk, ktorý ťa stále pohltí.“

Charlie sa otočil a sledoval toho mladíka. Dracove oči boli široké, sledovali každý jeho pohyb, a Charlie vedel, že zámerne počúva jeho slová. „Práve ako ten drak drak nebol naplánovaný, nebol ani ten vlk. Tá vec čaká na to, aby ťa pohltila, Draco, nie vlkodlak alebo Temný Pán. To je ten vlk vo vnútri teba. Tie temné veci, ktoré urobili to, že si myslíš, že tvoj otec sa ťa pokúšal zabiť.“

Draco sa po jeho slovách strhol a niečo hrozné a bolestivé zalialo tie modré oči, a na moment mohol Charlie vidieť zúfalstvo chlapca, ktorý sa chcel pocítiť náklonnosť k svojmu otcovi, ktorý mu to nebol schopný dať. Mohol jasne vidieť, že chlapec pochopil - - že vlk, ktorý ho tak veľmi ohrozoval, bol svet, v ktorom žil, tá zima, tá krutosť, ten stály strach, že praví ľudia, v ktorých by mal byť schopný veriť boli tí, ktorí ho spätne trápili. Vlk v Dracovom vnútri sa sám o sebe zlomil a pretvoril sa na lásku a prijatie muža, ktorého nikdy úprimne nežiadal.

Charlie vykročil k nemu, ochotný ponúknuť mu určitý konfort dokonca počas hovorenia slov, o ktorý vedel, že zrania. „Obaja naši otcovia tu dnes boli,“ povedal mu. „Ty si stál pred svojim otcom a triasol si sa v strachu, vedel si, že ťa udrie, ak dostane šancu. Ale ja som vedel, že môj otec ma nesporne podporí. Práve ako viem, že moja matka a moji bratia a sestra ťa uvítajú do rodiny.“

Draco zrazu prudko potriasol svojou hlavou. „Nie,“ popieral. „Neverím Ti!“

Charlie sa posadil na posteľ po jeho boku. „Ach, vôbec nepochybujem, že Ron sa bude smiať zo srdca na tomto,“ dotkol sa jedným prstom zlata okolo Dracovho krku. „A nesporne budeš predmetom veľkému záujmu kvôli tomuto, hoci po tvojich komentároch na Harryho, keď sa oženil si myslím, že si zaslúžiš podobné podpichovanie.“  Dracove oči zrazu zažiarili, a Charlie si nemohol pomôcť a usmial sa. „Ale tiež viem, že ak sa ktokoľvek pokúsi využiť ťa alebo zraniť kvôli tomuto, Ron bude v prvom rade ten, ktorý ťa bude brániť. A ani on, ani Ginny by sa len tak neprizerali, aby nechali kohokoľvek zraniť ich švagra.“

Mohol vidieť tú divú emóciu odzrkadľujúcu v Dracovi, ten zmätok, tú nedôveru. Mohol tiež vidieť, že v jeho vnútri sa zvádza boj so šestnásťročnými predsudkami - - tá myšlienka, že rodina, ku ktorej sa chcel práve pridať bola nejako pod jeho úroveň napriek skutočnosti, že by mu práve oni mohli dať lásku, po ktorej tajne túžil. „Ty nerozumieš,“ Draco si povzdychol. „Nevieš čomu budem čeliť. Prečo by si len nemohol ....“

„Dvoriť ti?“ Charlie sa spýtal a videl rumencom zaliatu tú tvár mladého muža, vedel, že hádal správne. „Ty a ja, obaja vieme, že to by nikdy nebolo dovolené.“

Trpký výraz, ktorý skrútil tie mladé mužské črty potvrdil, že on v skutočnosti poznal pravdu. Neexistuje žiadna možnosť, že by Lucius Malfoy niekedy akceptoval žiadosť niekoho z Weasleyovcov.

Draco zovrel päsť okolo toho kusu Dračieho zlata, ktorý sa visel okolo jeho krku. Pozrel hore na Charlieho,  čerstvá emócia v jeho očiach odzrkadľovala otázku, o ktorej Charlie vedel, že zúfalo chce, aby bola zodpovedaná. „Musel si ma oklamať?“

„Bol som zúfalý,“ Charlie priznal. „Bez zlata by som nemal šancu na tvoje požiadanie. A bez tej dohody Udelenia, by ma tvoj otec zabil hneď v ten moment, ako by si bol bez zlata. Je to to, čo chceš Draco? Chceš, aby som umrel?“

Draco sa postavil, jeho päsť stále zovierala to zlato. Keď neodpovedal, Charlie pochopil, že teraz je tá chvíľa, ktorá potvrdí to, či má vôbec nejakú budúcnosť s týmto mladíkom, musí nechať Draca, aby urobil finálne rozhodnutie.

„Odstránim to Dračie zlato teraz, ale musíš poprosiť,“ Charlie potichu zašepkal, opakúc slová, ktoré použil noc predtým. „Musíš poprosiť....“

Draco otočil k nemu, jeho oči sa rozšírili a žiarili, telo mal akoby pripravené na niečo.

„Odstránim to,“ Charlie mu sľúbil. „Budeš opäť synom svojho otca. Možno tvoj otec bude stále trvať na sobáši so Siriusom. Alebo možno vyberie niekoho iného pre teba, jednu z tvojich Slizolinských spolužiačok možno. Alebo ťa možno opustí a nechá ťa žiť tvoj vlastný život takým spôsobom, aký chceš ty. Tak, či tak, už ma znova neuvidíš.“

Charlie zdvihol svoju ruku a jemne pohladil tú hladkú pokožku Dracových líc, ľahko ťahal špičky svojich prstvo cez tie mladé mužské mäkké pery. Draco sa zachvel. Pomaly zovrel Dračie zlato do päste, kde stále držal ten kus zlata. „Odstránim to zlato, ale musíš poprosiť,“ zopakoval a potom čakal niekde vo svojom vnútri so strachom na odpoveď, jeho srdce silno búšilo v jeho hrudi.

Draco nervózne prehltol, jeho oči odzrkadľovali tisícky rôznych emócií. „Som Malfoy,“ odpovedal jednoducho. „My nikdy nedávame preč naše zlato.“ Ten pomalý sladký úsmev, ktorým ho obdaroval Draco, uistil Charlieho, že ten tmavý vlk pred ich dvermi bude musieť ujsť.

-----------------------------------------------------

Ten pocit úľavy, ktorý pretekal cez Harryho, keď mu Hermiona povedal, že Sirius a Remus sú oslobodení od požiadaviek toho Conscriptusu ho prinútili smiať sa spôsobom, akým sa nesmial už dlhú dobu. Posadil sa pri Chrabromilskom stole uprostred tých ruín vo Veľkej sieni, zatiaľ čo sa okolo neho študenti a učitelia pokúšali upratať ten neporiadok. Nikdy by si nebol myslel, že bude cítiť takú vďačnosť k Dracovi Malfoyovi - - nevadila mu skutočnosť, že mal zlú náladu, jeho pomoc bola nepravdepodobná.

Hermiona potichu čakala, zatiaľ čo sa smial s ostatnými, jej pohľad bol zameraný na jeho pochopenie. Okrem toho hľadela skôr odmietavo na Rona a iných chrabromilských chlapcov. Neville, Dean a Seamus sa stále neovládateľne smiali spolu s Ronom, hoci Neville sa prinajmenšom pokúšal odstrániť ten neporiadok z porozhadzovaného jedla a tanierov na stole.

„Ach, poď, Hermiona,“ Ron jej konečne odpovedal, keď si uvedomil, že jeho priateľka nie je pobavená. „Predpokladám, že sa dobre zabávaš pri predstave, že Draco Malfoy je zotročený a vydaný na milosť tvojho brata?“ Hermiona sa hnevala.

Ron okamžite vytriezvel, jeho oči stvrdli spôsobom, ktorý prekvapil Harryho. „Čo naznačuješ o mojom bratovi?“ požadoval.

Jeho slová zasiahli späť Hermionu. „Čo?“ ozvala sa so zmätkom, pozrela neisto na Harryho. Harry bol trochu prekvapený naliehavosťou Ronovej otázky.

„Naznačuješ, že si myslíš, že by môj brat zneužíval niekoho kto je pod jeho ochranou?“ dožadoval sa.

„Nie je to to, prečo ste sa smiali?“ zvolala zmätená Hermiona, Harry mlčky sledoval tú výmenu. Neville znehybnel, obaja Seamus a Dean boli hneď ticho, keď si uvedomili, že Ron sa už nesmeje.

„Nie!“ Ron protestoval, vyzeral byť pobúrený tak, ako ho Harry ešte nevidel. Ron sa otočil po tom zneuctení o chvíľu neskôr. „Je to to, na čom si sa smial?“ požadoval.

Prekvapený, Harry potriasol svojou hlavou. „Práve som si vydýchol kvôli Siriusovi a Remusovi,“ priznal sa. Pravdupovediac tak či onak, nemyslel na Dracov osud. Tak veľa z jeho pozornosti bola zameraná na Remusa a tú hrozbu smrti v rukách Ministerstva, že nebol schopný rozmýšľať o ničom inom. Ak by Ron videl Remusa uloženého na lôžko studeného ako smrť v Tajomnej komnate včera večer, určite by sa nespýtal takú otázku.

Ron sa otočil na iných troch chlapcov, Neville vytriezvel rýchlo ako Ron, ale obaja Seamus a Dean sa pozerali zmätene ako Hermiona a Harry.

„Nie je to to, prečo sme sa smiali?“ Dean sa spýtal neisto. Harry mal pocit, že to bol jasný problém ich muklovského pôvodu, ktorý spôsoboval ďalší problém. Tí dvaja čistokrvní čarodejníci boli jediní, ktorí sa pozerali neočakávane porazene, obaja Ron a Neville vyzerali byť šokovaní tou myšlienkou.

„Počkajte chvíľu!“ Hermiona ich prerušila skôr, ako mohol Ron niečo povedať. „Musíš priznať, že s ohľadom na to, že spôsob správania čarodejníkov k domácim škriatkom je jediný dôvod, prečo som si spravila taký záver?“

Ron sa na ňu otočil. „Už si ma niekedy videla kopnúť domáceho škriatka?“ požadoval. „Už si niekedy videla kohokoľvek z mojej rodiny kopnúť domáceho škriatka? Už si niekedy videla môjho otca preklínať niektoré zo svojich detí alebo udrieť jeho manželku?“ Už si niekedy videla niekoho z nás mučiť muklov alebo, aby mal temné znamenie na našich rukách?“

Všetci boli dovtedy ticho. „Nenaznačila som nič z toho Ron,“ Hermiona povedala potichu.

„V skutočnosti Hermiona, naznačila si,“ Neville ju opravil. Všetci sa obrátili na neho, keď ten plavý chlapec práve prikývol. „Ja neviem nič o Dračom zlate, ale naznačuješ, že Charlie zneužíval drakov alebo nejakú osobu alebo tvora, len aby bol spútaný kúzlom, čo je do veľkej miery to, čo Ron pred chvíľou spomenul.“

„Myslel so si, že máš rada Charlieho?“ Ron vykríkol smutne nad takou myšlienkou.

„Ja, áno!“ Hermiona protestovala. „Ale zotročil niekoho.“

„Dobre, mám obavy, čo sa s ním chystáte spraviť?“ Premeniť ho na Weasleyovského domáceho škriatka alebo možno zamknúť ho v klietke po zbytok jeho života alebo mu vziať jeho čarodejnícky prútik? Myslíš si, že má dobrú príčinu prečo to spravil?

Hermiona sa začervenala a Harry vedel, že to bolo pravdepodobne preto, že to boli presne tie veci, o ktorých premýšľala.

„Mal možný dôvod na to, aby ho mohol zotročiť?“ pozadovala.

Ron na ňu nedôverčivo pozeral. „Dobre, očividne má rád toho malého sopliaka a chce ho pre seba.“

Harry vedel, že sa pozerá rovnako šokovane, ako to Hermiona urobila podľa Ronových slov, a tí dvaja vyzerali byť premenení bezradnosťou.

Ron vyzeral dosť neveriaco. „Nepovedzte mi, že ste si nevšimli tú výmenu pohľadov, ktoré si vymenili inú noc?“     

Harry to nespozoroval, ale Hermiona očividne áno. „Všimol si si?“ vyžadovala od obvykle bezradného priateľa.

„Ako si si to nemohol všimnúť? Tá malá fretka sa červenala vtedy v triede. Čo ste od nich očakávali? Utečte preč a tajne sa zoberte?“ posmieval sa, akoby tá myšlienka bola tá najsmiešnejšia vec, akú kedy počul. Harry, Hermiona, Dean a Seamus si vymieňali bezradné pohľady. Očividne im tu všetkým niečo uniklo.

„Môj strýko utiekol,“ Dean ponúkol.

„Rovnako ako môj bratranec,“ Seamus dodal.

„On je dedič Malfoyovcov,“ Ron im pripomenul. „Ak jeho hlava rodiny nesúhlasí, potom nebude žiadna svadba - - bez ohľadu na to, čo môže chcieť niekto iný.“

Ron na ňu zízal, ako keby bola bláznivá. „Ak by mohol použiť Mágiu krvi na zabitie nejakého člena jeho domácnosti, ktorého nemá rád, myslíš si, že je to niečo také jednoduché ako problémy so svadbou?“

Hermiona si povzdychla a prevrátila oči. „Fajn,“ reptala. „Ale stále nechápem, že zotročenie niekoho je tá odpoveď.“

„Máš tiež problémy s domácimi škriatkami,“ Ron na to poukázal, akoby to vysvetľovalo celkom jej postoje. Harry sa prikrčil - - toto nevyzeralo dobre.

Hermionine oči potemneli. „Sú to živí tvorovia, Ron! Nezaslúžia si byť zotročení a zneužití.“

„Sú domáci škriatkovia!“ Ron naliehal. „To je to čo sú! Chcem tým povedať vzhľadom na Dobbyho pre Merilina!“

„Presne!“ Hermiona kričala triumfálne, akoby práve Ron potvrdil to čo povedala. „On chcel byť slobodný. Chytil sa prvej príležitosti, ktorá by mu dala slobodu - - chytil sa jej a utekal!“

„A bežal priamo k Dumbledorovi a požiadal ho, aby bol zapriahnutý do práce ako domáci škriatok!“ Ron jej skočil do reči. „To je to čo ich robí domácimi škriatkami. Jediná vec, ktorá ich robí šťastnými je práca.“

„Je platený!“ Hermiona protestovala.

„Peniaze, ktoré má nemôže použiť,“ Ron jej pripomenul. „Domáci škriatkovia nekupujú veci. On nie je nič viac než anomália so zvláštnym oblečením. A nenechaj sa tou celou vecou o slobode obalamutiť. Ak si úprimne nemyslíš, že je spojený s Harrym, tak si nedávala pozor.“

Harry v šoku zaprskal. „Počkajte moment!“ protestoval. „Čo myslíte tým, že je spojený so mnou?“

Ron si povzdychol. „Harry, ak by si povedal Dobbymu, aby priniesol železo vo svojich rukách, spravil by to?“

Harry sa zamračil a na moment sa zamyslel. „Áno, pravdepodobne,“ neochotne priznal. Ten domáci škriatok dychtil po tom, aby ho mohol potešiť.

„Potom ste spojení,“ Ron naliehal, ako tomu veril.

„Je to to, čo chce Charlie spraviť?“ Hermiona požadovala. „Prinúti Draca nosiť železo v rukách?“

Ron na ňu nedôverčivo zízal. „Nariadil Harry niekedy Dobbymu, aby si žehlil ruky?“

„Samozrejme že nie!“ Hermiona sa posmievala.

„Tak potom, prečo si myslíš, že môj brat by mohol Draca nútiť, aby to robil?“

„Pretože on je otrok - - zviera!“ Hermiona kričala.

Ron na ňu civel, a potom konečne poriasol hlavou v odmietnutí. „Áno, to je,“ uviedol. „Zoberiem toho pradúceho darebáka preč od teba. Zrejme musíš stráviť celý svoj voľný čas tým, že tajne mučíš tú úbohú mačku.“

„Nikdy by som!“ Hermiona kričala nahnevane.

„Prečo nie!“ Ron ju prerušil. „On je iba zviera!“

„To by bolo choré!“

„Presne!“ Ron vrčal a potom zamieril rozzúrený k dverám siene, opustil miestnosť. Rozrušená, Hermiona sa obrátila na Harryho. „On ma práve nepochopil,“ kričala.

„Možno sme to my, ktorí nerozumejú, Hermiona,“ Harry povedal potichu, a Hermiona na neho zmätene civela. On porozumel zrazu pohľadom mužov a žien v Bifrost Hall, keď pokľakli pre ním a prisahali mu vernosť. Jediným svojim rozkazom by ich mohol poslať bojovať do vojny, a oni by dobrovoľne šli. O koľko to bolo iné od toho, než výraz, že si ten bláznivý domáci škriatok žehlí ruky? Možno tam bolo niečo pokračujúce - - asi hlbšie, staroveká mágia, ktorá urobila jednu osobu alebo tvora tak ochotným, aby niečo prisahal inému?

„Poď Hermiona,“ povedal jemne. „Poďme do triedy. Ako Dumbledore zvykne rád hovoriť, nechajme tieto veci, nech sa dejú samé.“

---------------------------------------------------------

Profesor Flitwick, ktorý čistil Veľkú sieň s prefektmi, dorazil do triedy o niekoľko minút po nich. Harry a ostatní Chrabromilčania si práve sadali na svoje miesta - - Slizolinčania oproti tomu stáli v učebni v skupinke a zúrivo šepkali medzi sebou. Zatiaľ čo Flitwick preberal zvitky pergamenov uložené na jeho stole, dvere učebne sa znova otvorili a Draco Malfoy vráčal do triedy. Na prekvapenie všetkých, ten chlapec sa arogantne  a drzo pozeral na všetkých, tak ako pred tým nekotrolovateľným hnevom. A ten kus červeného Dračieho zlata okolo jeho krku bol stále nápadne zavesený, akoby bol dychtivý ukázať ho.

Mlčanie naplnilo celú miestnosť, keď kráčal arogantne k jeho obvyklému miestu pri Pansy a posadil sa, pozeral sa na celý svet tak, ako ten istý domýšľavý hlupák, ktorým vždy bol. Slizolinskí študenti očividne nevedeli ako zareagovať a stále neprirodzene stáli. Bolo to vtedy, keď Harry zaznamenal Charlieho stojaceho pri vchode do triedy. Starí chlapec Weasleyovcov sa usmial naprieč triedou na svojho brata, urobil neurčitý posunok na neho pred obrátením a odchodom preč, zavrel za sebou dvere učebne.

„Krvavé peklo,“ Ron si mrmlal popod nos. Harry sa musel nakloniť, aby zachytil jeho slová. „On sa bude brať s tým arogantným sopľom.“

Harry pozrel naprieč triedou na Malfoya - - súdiac podľa vzhľadu na tvári svetlovlasého chlapca, bol očividne potešený výsledkom udalostí. To stále nevysvetľovalo ten výbuch hnevu vo Veľkej sieni.

Očividne nikto iný nevedel čo má celkom povedať, Flitwick sa jednoducho rozhodol ignorovať tie udalosti celkom a začal vyučovanie dnešnej lekcie. Učili sa tento týždeň kúzlo oddelenia magického domu, a malý profesor začal svoju teoretickú prednášku.

Siahli do zadu za svoje habity, všetci študenti si vytiahli svoje zvitky pergamenov a začali si robiť poznámky. Jedna časť Harryho si vydýchla, že je niečo normálne po tých chaotických udalostiach posledných niekoľkých dní. Jeho úľava, ale nebola úplná, keď o niekoľko chvíľ neskôr sa tie dvere otvorili a dovnútra vstúpil do červena oblečený auror.

„Prepáčte mi pán profesor,“ auror ho prerušil.

Flitwick stál na vrchu jeho stola, kde on rád prednášal, zastavil sa a pozeral s úžasom naprieč triedou na aurora. „Áno?“ ozval sa zmätene.

„Prepáčte, že ruším,“ ten muž sa ospravedlnil. „Obávam sa, že musím požiadať vašich študentov, aby ma informovali, či hociktorý z nich nedávno videl Remusa Lupina.“

Harry cítil, ako jeho srdce padlo dole do jeho žalúdku. Oni hľadali Remusa. To mohlo znamenať len jednu vec - - Lucius Malfoy mal ten rozkaz na eutanáziu. Jeho uprený pohľad sa rýchlo posunul naprieč triedou a stretol sa s Dracovým - - prekvapivo sa ten chlapec mračil, namiesto toho, aby sa vyškieral, ako Harry predpokladal. Skoro nebadateľne Slizolinčan pokrútil svojou hlavou, pokúšal sa Harrymu vysvetliť, že o tom nič nevie.

Pansy Parkinsonová držala kópiu Denného Proroka, ktorú mala položenú dole na svojich knihách. Na prvej strane novín bola fotografia Harryho, Remusa, Severusa a Alkirka ako vchádzajú do siene. „Každý ho videl pred dvoma dňami,“ oznámila sarkasticky aurorovi.

Ten muž na ňu civel. „Videl ho niekto potom?“

Ozvalo sa šepkanie okolo triedy, ako sa všetci študenti pozrali na seba navzájom, ale každý z nich potriasol hlavou.

„A vy, pán Potter?“ auror sa spýtal a zameral pohľad na Harryho. „Videli ste ho dnes?“

„Nie,“ Harry čestne odpovedal. Nevidel Remusa od včera večera. „Plytváte tu svojim časom.“

„Tak som bol informovaný,“ auror súhlasil a potom sa trochu ospravedlňujúco usmial na Harryho, akoby naznačil, že to nebolo nič osobné. „Robím len svoju prácu.“ Poklonil sa profesorovi Flitwickovi a prikývol svojou hlavou. „Prepáčte mi to prerušenie.“ A potom bol preč.

Harry pocítil, ako sa jeho srdce trochu upokojilo, ale myšlienky boli stále namierené na Tajomnú komnatu a toho bezbranného muža spiaceho tam. Tá komnata zostala ukrytá počas tisícok rokov - - on a Voldemort boli jediní, kto by ju mohol otvoriť. Šanca, že by mohli Remusa nájsť bola nulová. Musel ostať pokojný - - každý bol v bezpečí. Ale on nenávidel tú myšlienku, že ľudia ako Kornelius Fudge a Lucius Malfoy s ním opäť manipulovali. Ako rád by mal normálny život, kde on a jeho láska by boli sami?

Okolo obeda sa rozšírili tisícky rozlišných správ z miesta na miesto o Dracovi Malfoyovi a Charliem Weaslym, žiadna z nich nebola Dracom okomentovaná - - hoci ho Harry upodozrieval, že s tým sám začal. Počas obeda Draco ako vždy sedel pri Slizolinskom stole a pozeral sa ako by mu patril svet - - a pod bdejúcimi pohľadmi učiteľov sa ho nikto nepokúsil vypočúvať za jeho správanie. Harry spozoroval hŕstku Slizolinských študentov, ktorý pozerali zvláštne na dediča Malfoyovcov, ich vyjadrenia boli viac nepriateľské než normálne, ale žiadny z nich mu nič nepovedal. Harrymu bolo zrejmné, že mali z niečoho popletené hlavy pokiaľ išlo o to, prečo Draco nevyvíjal žiadne úsilie, aby ukryl to Dračie zlato okolo jeho krku, alebo popieral jeho pozíciu. Ten spôsob, akým to nehanebne veľkolepo spustil každého fascinoval.

Posledná trieda dnešného dňa bola dvojhodinovka elixírov so Slizolinčanmi, a všetci z nich prišli dole do žalárov. Pokiaľ mohol Harry povedať, aurori opustili zámok, nesporne išli hľadať Remusa inde. Uvažoval, kde inde možno, ale nevedel nič o ňom. Ešte nikdy sa nespýtal Remusa kde žil. Predpokladal, že ten muž mal niekde dom, ale nevedel o tom nič. Bol zvedavý aký druh práce by Remus mohol mať - - musel mať určitý príjem.

Sedeli na obvyklých miestach v učebni Elixírov, boli úplne potichu, keď Severus vstúpil do miestnosti. So švihnutím svojho čarodejníckeho prútika sa objavili inštrukcie k dnešnému elixíru na tabuli. Mali vytvoriť dvojice - - Chrabromilčan so Slizolinčanom, na všeobecné prekvapenie, Ron sa dobrovoľne prihlásil, že  bude pracovať s Dracom.

Harry sa presťahoval k stolu za Rona a Draca, a pridal sa k Pansy Parkinsonovej.Študenti si medzi sebou šepkali, diskutovali o tom elixíre a rozdeľovali si prácu - - napriek Severusovým hrozbám opakujúcim sa počas roka, bolo tu prekvapujú niekoľko nehôd počas semestra.

Ako sa Harry naklonil mimo svojho kotlíka, počúval starostlivo konverzáciu medzi Ronom a Dracom - - v skutočnosti viac ako jedna skupina študentov sledovala ich komunikáciu.

„Vitaj v rodine, Malfoy,“ Ron povedal pokojne.

Draco stuhol a obrátil sa a zízal na Rona, prekvapenie sa odzrkadlilo na jeho celej tvári. Nič nehovoril - - práve sa pozeral s úžasom, akoby sa Ron zmenil na niečo bizardné a neidentifikovateľné. V skutočnosti sa Harry cítil skôr cudzo - - neočakával, že Ron bude konať tak dospelo, ale možno tam bola určitá čarodejnícka obyčaj vzhľadom na to pripojenie sa k príbuzným z manželovej strany, o ktorej nevedel.

„Čo?“ Ron sa mračil, pozeral na Draca, keď ten Slizolinčan pokračoval v nápadnom zamrznutom mlčaní. Nehybný Draco neodpovedal.

Konečne si Ron povzdychol a prevrátil podráždene oči. „Fajn,“ vrčal. „Vitaj do rodiny, ty vrchol malej fretky. Je to lepšie?“

„Veľmi,“ Draco sa uškrnul späť na neho. Potom prikývol svojou hlavou na súhlas. „Ďakujem Ti, ty ignorantská lasica plná bĺch.“

Ron práve frfľal popod nos a vrátil sa k práci na svojom elixíre.

Harry žmurkal prekvapením - - rovnako Pansy. Bolo tam viac šepotu okolo miestnosti ako slová námietok medzi študentami o ich výmene. Harry nepredpokladal, že Ron akceptuje Draca tak ľahko - - oni nenávideli jeden druhého. A Slizolinskí študenti v zmätku celí bez seba - - nevedeli čo si o tom majú vôbec myslieť. Zdalo sa, že sa potvrdila fáma, že Draco skutočne akceptoval ponuku na sobáš s Charliem Weasleym - - ale nikto z nich nemohol pochopiť prečo.

To šepkanie bolo počuť len na moment dlhšie, než ich všetkých Severus umlčal a trieda stíchla. Trieda potom pokračovala v mlčaní - - každý sa zameral na svoj elixír pod tým bdejúcim pohľadom Majstra elixírov.

    Trvalo to dovtedy, kým hodina skončila a všetci si začali baliť svoje veci, keď Pansy konečne začala otravovať Draca s otázkami. Harry počúval pokojne rozhovor.

„Nerozumiem, Draco,“ Pansy bola ufňukaná. „Čo je to za nezmysel s tým Dračím zlatom všade naokolo?“

Draco poznal, že má veľké publikum, ktoré počúva ich rozhovor, pohodil späť svojimi vlasmi arogantne.

„Ach, nechaj to tak Pansy, hovoril som ti, že sa ma môj otec pokúšal s niekým zosobášiť a ja som nevedel s kým,“ Draco vykríkol, akoby to vysvetlilo všetko. „Teraz nemusím.“

Iní Slizolinskí študenti na neho  teraz zízali. „Ty hovoríš, že toto - - “ Pansy poukazovala na zlato na jeho krku, „bola tvoja myšlienka? Určité spiknutie za účelom, aby si sa dostal z nechcenej svadby?“

„Očividne!“ Draco sa rozhneval. „Samozrejme to bol môj nápad. Tá mágia nefunguje, ak to nie je bezpečné. Vy neviete nič o Dračom zlate?“

Viacerí Slizolinčania boli zmätení. Bol to Blaise, ktorý potriasol s odmietnutím svojou hlavou. „Potom čo to malo znamenať s tým výbuchom hnevu dnes ráno?“ požadoval. „Keby to bol tvoj nápad, prečo si bol taký nahnevaný?“

„Ach, to?“ Draco mávol prezieravo svojou rukou, akoby to bola tá najbezvýznamnejšia vec. „To nebolo nič viac než malá milenecká škriepka. Všetko bolo nakoniec premyslené. On podal návrh a môj otec ho akceptoval. Mal som každého tam, kde som ho chcel mať.“ Pobalil svoju tašku a zamieril ku dverám.

„Ale, Weasley!“ Pansy jačala, akoby nechcela uveriť, že sa chcel oženiť do tej rodiny.

„Krotiteľ drakov!“ Draco ju opravil s urazeným tónom. Zdvihol retiazku okolo jeho krku a zatriasol tým kusom zlata, akoby chcel pripomenúť každému, že je tam. Ten červený kov žiaril vo svetle fakieľ, horel ako tekutá láva. Viacero očí bolo k nemu hltavo priťahovaných. „Bohatý krotiteľ drakov, s množstvom Dračieho zlata. Zoberte to na vedomie!“ Zhnusený ich neschopnosťou pochopiť to opustil učebňu. Slizolinskí študenti ho nasledovali.

Hermiona, ktorá počúvala ten rozhovor, pozrela na Rona. „Charlie je bohatý?“ spýtala sa potichu.

Ron prikývol. „Má slušný život,“ odpovedal. „Ale ja by som to presne nenazýval bohatým - - prinajmenšom nie na Malfoyove štandardy.“

Hermiona sa uškrnula a potriasla svojou hlavou. „Veríš tomu príbehu okolo. Slizolinčania,“ povzdychla si a Ronov sa uškrnul, Harry vedel, že ich hádka z dnešného rána odišla do hlbokého zabudnutia.

Nastrkal posledné veci do svojej tašky, zamával Ronovi a Hermione, a chystal sa odísť do ich izieb zo Severusom. Ako posledný študent opustil miestnosť, sledoval muža ko zhromaždil kopu zvitkov pergamenov dole zo stola. „Videl som tých aurorov, ktorí prehľadvali zámok,“  povedal mužovi.

Severus prikývol, jeho čierny pohľad prešiel po Harryho postave. Jeho vyjadrenie bolo nečitateľné. „Nenašli nič.“

„Ale znamená to, že už majú ten rozkaz o eutanázii?“

Ale Severus pokrútil svojou hlavou. „Len zatykač kvôli vyšetrovaniu.“

„A Dracova situácia s Charliem - - to znamená, že Sirius sa už nemusí sobášiť, úplne?“ Harry naliehal. „Neznamená to, že Remus –“

„Harry,“ Severus ho so zamračením prerušil, držal jednu elegannú ruku s náznakom, aby mlčal.  Harry sa ticho a nervózne zastavil. Bolo tam niečo cudzie, napätá atmosféra prichádzajúca zo Severusa a on vedel, ako na to reagovať. Je ten muž znepokojený, rozhnevaný, rozrušený? Prial si, aby mohol lepšie poznať toho muža - - počas spoločného života za tých niekoľko mesiacov stále vedel, že vie málo o jeho náladovosti.

Severus strčil svoje zvitky pergamenov do tašky a potom dal pokyn Harrymu, aby ho nasledoval von z miestnosti. Harry mohol vidieť, že sa pokúša nájsť vlastné slová, aby k nemu prehovoril, kráčal ticho okolo toho muža, keď smerovali cez chodbu žalárov k ich miestnostiam. Keď boli konečne bezpečne za ich vlastnými dverami a obaja si dali dole svoje tašky, Severus pokynul Harrymu, aby si sadol do kresla pri kozube. Mávnutím svojho čarodejníckeho prútika, Severus zapálil oheň, vyhrieval tú vychladnutú izbu.

„Len preto, že je vyriešená otázka okolo Blacka, to neznamená, že veci okolo Lupina sú v poriadku,“ Severus mu povedal. „Ten muž je neskrotený - - nič ho neochráni, možno okrem toho Slizolinovho elixíru. My nemôžeme riskovať jeho prebudenie až pokiaľ nebude elixír hotový. On musí ostať tam kde je.“

Harry si povzdychol a pozeral dole na svoje nohy so sklamaním. Dúfal, že by to mohlo znamenať, že zobudia Remusa a povie mu, že všetko čo bolo chystané je v poriadku - - že samotné správy upokoja Remusa. Časť neho dúfala, že by nemusel povedať Siriusovi čo sa stalo až pokiaľ by nebolo všetko napravené a vrátené späť do normálu. Ale teraz sa zdalo, že to tak nebolo. Uvažoval by spravil, keby bol Sirius? Vedel, že muž, ktorého miloval, bol zatvorený a spal spánkom smrti v Tajomnej komnate? Našiel sa ako pozerá dole na snubný prsteň, krútil tou zlatou obrúčkou na jeho prste. „Charlie ľúbi Draca?“ spýtal sa zvedavo.

„Čo to má znamenať?“ Severus sa posmieval.

Harry pozrel hore, naprieč na toho muža. Severus sedelv jeho obvyklom kresle, jeho dlhé nohy mal položené nedbanlivým spôsobom, napriek tej napätej atmosfére, ktorá bola okolo neho. Severus ho sledoval zámerne s tými žiariacimi temnými očami, a on pocítil rušivé sledovanie. „Oni sa nerú,“ poukázal to to Harry.

Jedno tmavé obočie sa pobavením zdvihlo. „Takže?“ spýtal sa. „Čo to má čo robiť s láskou?“

Proti jeho výzve, Harry sa našiel, že sa s tým ťažko vyrovnáva. „Dobre, bolo mi povedané, že práca je najlepšia cesta - - niečo čo som nevedel.“

„Vy Chrabromilčania ste príliš romantickí,“ Severus premýšľal, jeho oči žiarili.

„Vy Slizolinčania ste príliš....“ Harry vybuchol pre tie slová, podráždený Severusovým podpichovaním a vôbec si nebol istý, ako to mal pochopiť. Skôr to vyzeralo, že ten muž sa ho pokúša naťahovať.

 „Príliš?“ Severus naliehal, vyzeral, že sa zaujíma o to, čo Harryho na ňom iritovalo.

„Chladní!“ Harry vyštekol, vyskočil na svoje nohy. Nemohol si pomôcť, ale musel myslieť na to, že bol nejako zosmiešňovaný.

„Chladní,“ Severus prakticky vrčal to slovo a Harry znehybnel. Vôbec nevyzeral byť nahnevaný jeho urážkou, Severus vyzeral byť takmer potešený jeho slovom. Ten muž sa zrazu naklonil, a prebodol ho svojim tmavým upreným pohľadom. „Ty hovoríš, že more je studené, ale to more obsahuje tú najhorúcejšiu krv zo všetkých,“ Severus citoval zľahka, jeho slová spôsobili zimomriavky na Harryho tele. Harry cítil, že jeho ústa vysmädli, a keď muž pomaly vstal, on zostal zamrznutý na jeho mieste a nemohol si pomôcť, ako sa mal zaoberať tou zvláštnou náladou.

„Chcem sa ťa niečo opýtať, Harry,“ Severus povedal, keď kráčal pomaly dopredu a zastal pred ním. Z nejakého dôvodu Harryho srdce v hrudi mlátilo ako divé. „Chceš sa učiť umeniu meča?“

„Čo?“ Harry sa spýtal, keď sa so zmäteným úžasom pozrel hore na muža. Prečo stál tak blízko neho? Voňal pekne, ako určité exotické korenie zmiešané s teplou zemou. Pomalý príval tepla sa presunul cez Harryho telo.

„Ten meč, pán Potter,“ Severus mu zopakoval, nesmelý úsmev sa objavil na jeho perách. Ako čudne sa ten muž už toľkokrát usmieval v jeho prítomnosti - - štyri mesiace predtým by bol prisahal, že nevie ako sa usmieva.

„Ty ma budeš učiť?“ Harry sa spýtal, želal si, aby jeho srdce zastavilo tie preteky. Severus iba sklonil svoju hlavu v odpovedi. „Dobre,“ Harry vydýchol.

Niečo sa mihlo v Severusových tmavých očiach a on potom ustúpil preč pohybujúc sa krížom cez izbu. „Dobre,“ opakoval cez svoje rameno. „Stretneme sa spolu v Núdzovej miestnosti o jednej hodine. Potom začneme.“ A s vírením svojho habitu zmizol vo svojej pracovni, zatvoriac za sebou dvere.

Znova sám, Harryho tlkot srdca sa vrátil do normálu. Zdvihol jednu svoju ruku k svojej tvári, všimol si aká horúca bola jeho koža. Dobrotivý pane, pomyslel si. Čo to do pekla malo všetko znamenať? Na moment akoby pocítil .... že ..... nie, potriasol svojou hlavou. Neexistuje žiadny spôsob na božej zelenej zemi, že by s ním Severus Snape koketoval. To sa práve nestalo.

A potom sa zamyslel nad tým, o čom sa práve dohodol. Ten meč? Ten muž ho bude učiť ako má používať meč? Harry prehltol v nervóznom vzrušení. Ach, pre Merilina! Do čoho  sa to zase dostal?

-------------------------------------

Autorská poznámka:

Bolo tam tak veľa odpovedí v celej Dracovej otázke, že som dokonca nevedela, kde mám začať ich vysvetľovanie. Možno mi bude trvať odpovedať na tieto dve kapitoly. Vedela som, že tá otázka bola kontroverzná - - myslím si práve, že to bola posledná možnosť, nakoľko mi všetci máme radi tieto charaktery.

12.07.2008 00:57:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one