Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Snape nebol na večeri a Harry si nemohol pomôcť, musel rozmýšľať, či sa naňho hnevá za jeho správanie počas dňa. Ale pomyslel si, že sa to večer aj tak dozvie, keďže sa profesorovi už nedalo vyhnúť. Po večeri sa nahlásil u McGonagallovej, aby si odslúžil trest. Na jeho prekvapenie staršia žena jednoducho navrhla, aby strávil tento čas písaním si úloh, ktoré cez deň dostal. McGonagallovej tresty síce nikdy neboli také strašné ako Snapove alebo Filchove, ale aj tak obvykle udelila nejakú nepríjemnú úlohu. A keď mu asi v polovici trestu ponúkla sladké koláčiky, začal ju podozrievať, že ho tak trochu ľutuje. Ale či to bolo preto, lebo dostal trest za Malfoyovu bezcitnosť, alebo to malo korene niekde hlbšie a súviselo to nejako s tým, čo sa dozvedela o Dursleyovcoch, to Harry netušil. Nebol si istý, či sa mu o páči. Prežil šestnásť rokov bez toho, aby ho niekto ľutoval – teraz to už určite nepotreboval.

Po hodine ho prepustila a zaželala mu dobrú noc. A namiesto, aby sa pobral do Chrabromilskej veže ako by rád spravil, prešiel dlhým schodiskom k žalárom. Idúc po ceste, ktorú si zapamätal minulú noc, zrazu sa ocitol pred portrétom Salazara Slizolina a veľkého zeleného hada. Obaja sa naňho usmiali a prekvapivo slušne mu prikývli.

„Severusov nový manžel,“ povedal had Salazarovi v parselčine. Harry sa začervenal.

„Škoda že je Chrabromilčan,“ Salazar odpovedal hadovi rovnako v parselčine.

„Nie je nič zlé na tom, byť Chrabromilčanom,“ oznámil im obom Harry, tiež v parselčine. Had aj muž boli týmto trochu zaskočení a potom sa radostne usmiali.

„Tak toto je zaujímavé!“ poznamenal Salazar. „Lepšie spojenie, než by som bol očakával. Želám Vám dlhý spoločný život!“

Harry sa len znovu začervenal. „Eldorado,“ povedal im obom a portrét sa otvoril a pustil Harryho do komnát profesora elixírov.

Keď vstúpil dovnútra, videl, že Snape sedí pri ohni, ale nečítal ani nepil, len zamyslene civel do ohňa. Harry postúpil o pár váhavých krokov k nemu a vôbec si nebol istý, čo od neho má očakávať. „Profesor?“ ticho sa spýtal.

Snape mu neodpovedal. Aj napriek faktu, že ani strata bodov, ani trest neboli jeho vina, Harry si pomyslel, že sa od neho očakáva, aby sa ospravedlnil. „Je mi ľúto, čo sa dnes stalo,“ ticho ponúkol.

„Prosím, ešte mi povedz, čoho ti je presne ľúto?“ tichým, nízkym hlasom sa opýtal Snape. Nezdvihol hlavu od ohňa a jeho výraz sa nezmenil, Harryho to  znervózňovalo. „To, že celý čarodejnícky svet si myslí, že som nejako zmanipuloval ich hrdinu, aby si ma vzal, len aby som očistil meno svojej rodiny, alebo že ty by si s takým strašným osudom súhlasil len aby si dostal svoje chamtivé ručičky na moje peniaze? Alebo sa možno ospravedlňuješ za nekonečný prúd otázok a špekulácií, ktoré sme obaja museli podstúpiť počas celého dňa? Alebo za tie pohľady plné nenávisti a pohŕdania zo strany Chrabromilčanov, alebo oplzlé sexuálne narážky prichádzajúce od Slizolinčanov? Alebo sa chceš ospravedlniť za to vrešťadlo, ktoré mi prišlo do zborovne od Siriusa Blacka, ktorý sa mi vyhrážal vecami, ktoré radšej ani nebudem opakovať, ak sa na teba čo i len nevhodne pozriem?“

Okej, Snape mal rozhodne horší deň než on sám. „Vlastne som sa chcel ospravedlniť za tie stratené body a trest po škole,“ rozpačito pripustil.

Snapovou tvárou preletel nejaký pocit a potom po ňom hodil nečitateľný pohľad. „Oh,“ povedal jednoducho a potom mykol plecom. „Akokoľvek čudne to môže znieť, strhávanie bodov Chrabromilu a Malfoy s rozbitou perou boli jediné okamihy radosti, ktoré som dnes zažil.“

Harry si nemohol pomôcť a usmial sa. „A to zrejme vysvetľuje, prečo sa za ne chcem ospravedlniť.“

Na moment sa zdalo, že Snape sa rozosmeje. „Tak to som si istý,“ sucho súhlasil. Odrazu sa strhol a schmatol svoje ľavé predlaktie, zamrmlajúc nejakú nadávku popod nos.

Harry sa zamračil a postúpil dopredu. „Čo sa stalo?“ pýtal sa.

„Nič,“ Snape naňho vypálil cez stisnuté zuby. Ale teraz, keď ho Harry videl sa strhnúť, všimol si, že Snape vyzerá byť vyčerpaný a jeho pokožka bledšia než zvyčajne.

„To robí Voldemort, že?“ prehlásil Harry. „Volá ťa!“

„Na tom už teraz zrejme veľmi nezáleží, pán Potter,“ pripomenul Snape, oči zatvorené a pery stále zovreté od bolesti. Ruka okolo jeho predlaktia bola zaťatá tak pevne, až mu obeleli hánky, akoby sa snažil vytlačiť znamenie von spod habitu.

„Ako dlho to už robí?“ spýtal sa Harry. Vedel, že temné znamenie bolo bolestivejšie, čím dlhšie dotyčný volaniu odolával. Nechcel ani pomyslieť na to, čo sa môže stať teraz, keď Snape vôbec nemienil odpovedať. Ako dlho ho Voldemort mohol mučiť – a do akej sily sa bolesť mohla rozvinúť?

„To sa ťa netýka, Potter,“ informoval ho Snape. Harry videl ako Snape bojuje, aby udržal kontrolu nad bolesťou, ktorú určite cítil.

„Vlastne sa ma to týka,“ informoval ho Harry, urobil svoje rozhodnutie a kľakol si pred muža. Snape nevidel, čo robí, keďže mal oči zatvorené, zistil to, až keď sa Harry dotkol jeho ruky a vyhrnul mu rukáv, nech sa pozrie na znamenie. Znamenie bolo čierne ako noc a koža okolo neho bola červená a opuchnutá.

„Čo to robíš?“ dožadoval sa Snape odpovede a gánil.

„Je to moja vina,“ povedal mu Harry.

Snape vytrhol svoju ruku preč od Harryho. „Nie je to tvoje vina, Potter!“

„Keby nebolo mňa, nič z tohto by sa nestalo!“ zakričal naňho Harry naspäť.

„Máš pravdu!“ zavrčal Snape. „Namiesto toho by som bol tam vonku a hral sa na poslušného malého smrťožrúta a trpel pod crutiatusom len preto, lebo Voldemort sa nudil a nevedel si nájsť nejakých muklov, ktorých by mohol mučiť.“

„Strácaš čas ak sa ma pokúšaš šokovať!“ povedal mu Harry a hnev v ňom bublal. „Videl som, čo robí, zabudol si? A teraz mi odpovedz na tú prekliatu otázku! Ako dlho už to robí?“

„Takým tónom so mnou nehovor!“ zreval naňho Snape.

Harry sa už nevedel ďalej udržať a kopol do nohy Snapovho kresla. „Nenávidím ťa!“

„Výborne!“ Snape zakričal späť a potom v sebe zadržal ston a chytil sa znova za ruku.

Napriek svojmu hnevu, pri pohľade na Snapa v bolestiach sa v Harrym niečo skrútlo a nemohol sa na to jednoducho dívať. V zúfalstve vytiahol prútik a zavolal Dobbyho.

„Dobby, priveď sem prosím riaditeľa,“ povedal škriatkovi. „Povedz mu, že sem musí neodkladne prísť.“

„Áno, Harry Potter, Dobby hneď ide!“ uistil ho Dobby a v tom momente zmizol.

„Prečo si to dopekla urobil?“ trpko sa spýtal Snape.

Harry mu neodpovedal. Namiesto toho sa skrátka postavil bokom a čakal, sledujúc ako Snape zavrel oči od bolesti a zaryl si nechty do mäsa, keď sa pokúšal zastaviť agóniu, ktorá prúdila zo znamenia. Harry sa cítil, akoby zvnútra krvácal; celá situácia sa zdala nereálna. O malú chvíľu sa zmenila farba ohňa a Dumbledore vstúpil z plameňov.

„Harry, čo sa deje?“ ustarostene sa spýtal starý muž. Harry len bez slova ukázal na Snapa. Dumbledore jediným pohľadom zhodnotil situáciu a okamžite pochopil.

„Severus, ako dlho sa to už deje?“ spýtal sa, jeho hlas pevný a žiadajúci vysvetlenie.

„Zopár hodín,“ Snape bez zaváhania pripustil.

„Poď so mnou,“ prikázal Dumbledore a podal mu ruku, aby vstal. „Mám nápad, ktorý by mohol pomôcť.“

Snape šiel bez protestu a Harry ich nasledoval k dverám. Dumbledore sa len jemne usmial. „Zostaň tu, Harry,“ prikázal. „Nebudeme dlho preč. Mal by si sa pokúsiť zaspať.“

Harry, rozoznajúc, keď je prepustený, zostal bokom a sledoval ako odchádzajú. O malú chvíľu už bol sám v Snapových izbách. Boli zvláštne prázdne bez Snapovej prítomnosti.

Nebol si istý, čo má robiť sám so sebou a tak sa Harry potuloval po izbách, sledoval veci a mysľou blúdil niekde veľmi ďaleko. Zablúdil až do spálne a našiel list adresovaný jemu na jeho nočnom stolíku. Zvedavý, prečo mu nebol doručený vo Veľkej sieni ho zobral a hneď rozoznal Siriusove písmo na obálke. Premýšľal, či list prišiel spolu s vrešťadlom.

Dychtivo ho otvoril a prečítal si správu, ktorú mu poslal jeho krstný otec.

Drahý Harry,

Dumbledore ma informoval o tom, čo sa stalo minulú noc – presnejšie než tá rozprávka, ktorú vytlačili v novinách. Je mi tak ľúto, že sa to stalo. Nemôžem ani vyjadriť, ako ma mrzí, že som sa o teba nemohol starať ja, ani že som nebol tam a nezabránil veciam, ktoré na tebe Dursleyovci páchali. Vždy som vedel, že sa k tebe správali biedne, ale nikdy som netušil, že je to až také zlé. Keby som to bol vedel, zobral by som ťa odtiaľ preč hneď v prvé leto bez ohľadu na zákony. Keď už nič iné, poslal by som ťa žiť s Remusom. Keby som neveril, že si tam aspoň v bezpečí, nikdy by som ťa tam nenechal.

Rozumiem tomu, že manželstvo bolo nutné – Dumbledore mal pravdu, nemôžeš riskovať a opustiť Rokfort, Fudge by mal na svedomí  tvoju smrť  v priebehu zopár dní. O tom nemám pochýb. Ale nechce sa mi veriť, že najvhodnejší kandidát, ktorého ste našli bol SNAPE? Prečo nie Hermiona alebo Ron, alebo aspoň jeden z Ronových bratov? Alebo to dievča, čo sa ti páčilo? Nejaká Čcho? Ver mi, že ak Snape spraví niečo, čím ťa rozruší alebo ti ublíži, tak sa postarám, aby za to zaplatil. Nenechaj toho bastarda, aby ťa komandoval alebo ti nejako ubližoval. Nemáš voči nemu žiadne záväzky, nech ti hovorí kto chce, čo chce! Prídem ťa navštíviť, len čo budem môcť. Dovtedy sa o seba dobre staraj a ak budeš hocičo potreboval, pošli po mňa alebo Námesačníka.

S láskou,

Tichošľap.

Tomuto listu sa napriek všetkému podarilo zdvihnúť Harrymu náladu. Pomyslel si, že bude lepšie ak Siriusovi čo najskôr odpovie; posadil sa k stolu v Snapovej knižnici a zostavil krátku správu pre Siriusa, kde ho ubezpečil, že všetko je v poriadku a že sa oňho nemusí príliš báť. Potom správu odložil nabok s tým, že ju ráno pošle.

Po sprche Harry vyliezol na posteľ, odložil okuliare a prútik na nočný stolík, ktorý sa akosi stal „jeho“. Nemohol si pomôcť a predstavoval si, čo asi bolo v tom vrešťadle, ktoré Sirius poslal Snapovi, ležal na posteli a sníval, aké slová asi použil. Muselo to byť úžasné.

Takmer o hodinu neskôr sa Snape vrátil a prešiel rovno do kúpeľne. O malú chvíľu sa z nej vynoril, oblečený tak ako minulú noc v spodnej časti pyžama, ale tento krát mal už na sebe aj nočnú košeľu. Ako tak prechádzal po miestnosti a zhasínal sviečky, Harrymu zablúdil pohľad na jeho znamenie. Viaceré prstence, ktoré vyzerali ako strieborný drôt obmotávali jeho predlaktie a zakrývali temné znamenie.

„Si v poriadku?“ tíško sa spýtal Harry, keď sa Snape priblížil k posteli.

Snape stiesnene prikývol. „Albus našiel spôsob ako zastaviť bolesť,“ informoval ho, keď sa vyšplhal do postele vedľa Harryho.

Harry prikývol a obrátil sa na druhú stranu, chrbtom k Snapovi. Na jeho prekvapenie muž znovu prehovoril. „Prečo si povedal, že je to tvoja vina?“ znel viac zvedavo, než nahnevane.

Na moment mal Harry pokušenie povedať mu, že on nie je zvyknutý tárať v posteli. Namiesto toho radšej povedal pravdu. „Keby som zabil Voldemorta, už by nikomu nemohol ublížiť.“

„A ty si myslíš, že je to tvoja povinnosť ho zabiť?“ spýtal sa Snape.

„Jeden z nás musí zomrieť,“ odpovedal Harry, civejúc do tieňov okolo posteľných závesov.

Odrazu silná ruka zovrela jeho rameno a obrátiac ho na chrbát, prišpendlila ho k posteli. V tej tme videl toho málo okrem temného tieňa nad sebou, ale cítil Snapov nahnevaný pohľad. Nevysvetliteľne sa mu zrýchlil pulz. „A čo do pekla má toto zase znamenať?“

„Znamená to, že buď on zabije mňa alebo ja jeho!“ povedal mu Harry, základný fakt jeho života, s ktorým sa už zmieril. Snapova ruka bola horúca oproti jeho ramene. „V každom prípade jeden zomrie, ale medzitým všetci ostatní trpia!“ ani nespomínal utrpenie, ktoré by nasledovalo, keby mal Voldemort to väčšie šťastie.

„Ľudia trpia, pretože Voldemort je šialené, diabolské monštrum, ktoré robilo príšerné veci dávno predtým, než si sa ty narodil. A pred ním to bol čarodejník Grindelwald a Dumbledore nie je o nič zodpovednejší za jeho hriechy, než si ty za Voldemortove. Zober zodpovednosť za vlastné skutky a neber žiadnu za Voldemortove!“

„Mojím vlastným skutkom bolo nechať Petra Pettigrewa žiť, keď som ho mal nechať zomrieť,“ trpko povedal Harry. „Vďaka tomu jednému hlúpemu skutku je Sirius ešte stále na úteku, Cedric Diggory bol zavraždený a Voldemort znova povstal.“

„Nie si zabijak,“ povedal mu Snape. „A nikto ani neočakáva, že budeš!“

Harry sa naňho neveriacky díval. „Šesťdesiattri aurorov zomrelo, keď ma minulý rok chránili. A štyridsaťsedem smrťožrútov zomrelo, keď som minulý rok Voldemortovi vytrhol z ruky Ódinovo oko. Máš pravdu, nie som zabijak; som hromadný vrah! Keby som mal žiť svoj život znova, zabil by som Červochvosta a ušetril masy!“

„Také sú okolnosti vojny,“ Snapov hlas bol hrubý citmi, aj keď akými, to Harry nevedel. „A ty v žiadnom prípade nie si za ne zodpovedný. Vražda znamená zobrať nôž a vraziť ho do niečieho tlčúceho srdca. V tom je rozdiel! Obrovský rozdiel! Jeden, o ktorom dúfam, že ho nikdy nezažiješ. A aj keby si zabil Pettigrewa, nemám pochýb, že Voldemort by si našiel nejaký iný spôsob a niekoho iného, aby znovu povstal.“

„Niektoré veci potom možno sú nevyhnutné,“ povedal Harry trpko. Striasol zo seba Snapovu ruku, ktorá ešte stále ležala na jeho ramene a znovu sa od neho odvrátil. „Ak je tomu skutočne tak, potom teda dúfam, že je nevyhnutné aj to, aby som sa naučil ako zabíjať, čím skôr, tým lepšie.“

Snape neodpovedal a Harry pevne zavrel oči, potláčajúc slzy. Nesmel plakať. Nikdy predtým to neurobil a rozhodne s tým nezačne teraz.

----------------------

Snape sa zobudil o niekoľko hodín neskôr na priškrtený výkrik strachu, zaznievajúci vedľa neho. Obrátil sa a uvidel Harryho, ako sa prehadzuje na posteli, jeho tvár skrútená agóniou, keď bojoval proti neviditeľnému útočníkovi. Preklínajúc popod nos sa Snape načiahol k svojmu nočnému stolíku a vyhrabal ďalšiu fľaštičku elixíru na spánok bez snov. Nemohol uveriť tomu, že na to zabudol, hlavne keď ešte včera chlapcovi sľuboval, že mu dá koľko len bude potrebovať. A po tom rozhovore, ktorý večer mali tesne predtým než zaspali, mal naozaj vedieť, že chlapec bude mať nočné mory.

S fľaškou v ruke sa Snape načiahol za Harrym, potriasol ním, nech sa zobudí a jemne naňho volal. Chlapec sa znova strhol a odtiahol, tentoraz tak prudko, až spadol z postele a skončil na studenej dlážke s potlačeným huf. Severus sa tiež rýchlo vyškriabal z postele a prešiel na Harryho stranu.

Harry bol celý spotený a rozstrapatený, ale našťastie bol hore, zalarmovaný naňho civel, dych mu vychádzal v zúfalých výdychoch. Nepremýšľajúc, Severus ho schytil okolo ramien, zubmi otvoril fľaštičku a držal ju pri Harryho ústach. „Pi!“ prikázal mu.

Harry vypil obsah fľašky bez otázok a ani sa nebránil jeho objatiu. Keď už bola fľaška prázdna, chlapec sa začervenal a pozeral sa na zem, či už z rozpakov alebo od hanby.

„Je mi to ľúto,“ povedal chlapcovi. „Chcel som ti to dať predtým, než zaspíš.“

„To sa ťa netýka,“ informoval ho Harry stiahnutým hlasom, zopakujúc tým slová, ktoré mu Snape povedal v ten večer, keď ho pálilo temné znamenie. Vyvedený z miery, Snape na chvíľu stratil reč a premýšľal, či Harry tie isté slová použil naschvál. Odhadoval, že Harry sa cíti zraniteľný a preto tá obrana, prišiel k záveru, že zrejme áno. Bystrý Chrabromilčan, pomyslel si a takmer to povedal nahlas a odmenil ho bodmi.

„Vlastne sa ma to týka,“ jemne mu povedal, odhodlaný bojovať rovnakým spôsobom. Chlapec sa naňho prekvapene pozrel a oči sa mu zúžili. „Nemôžem spať, keď sa stále prehadzuješ,“ vysvetlil Snape, uštipačnosťou odvrátil pozornosť od akejkoľvek témy o vine či zodpovednosti.

Harry si odfrkol znechuteným pobavením a potriasol hlavou. „A toto bude asi chvíľa, keď ti znovu poviem, že ťa nenávidím.“

„Ak ti to robí dobre,“ súhlasil Snape. Všimol si, že chlapec sa začal triasť, tak ho zdvihol na nohy. „Hybaj späť do postele, kým ťa ten elixír nepremôže.“

Harry neprotestoval, keď mu Severus pomáhal. Keď sa Severus vyšplhal späť do postele, všimol si, že chlapcove oči sa zatvárajú a elixír už začína pôsobiť. „O čom sa ti snívalo, Harry?“ jemne sa spýtal a vedel, že chlapec už napoly spí.

„O mŕtvych,“ odpovedal. „Vždy o mŕtvych.“ A potom už bol mimo, v bezpečí spánku bez snov.

Svetlo z jedinej sviečky, ktorú Snape nechal horieť sa odrážalo od strieborného drôtu, ktorým mal obvinutú ruku, keď sa Severus načiahol a dotkol Harryho jazvy na čele. Obaja mali svoje jazvy, uvedomil si. Jeho môžu byť staršie a početnejšie, ale Harryho boli oveľa hlbšie. Doteraz mu nenapadlo, koľko toho majú vlastne spoločného. Ale rozhovor, ktorý mal s Harrym predtým, než zaspali sa zarážajúco podobal tomu, ktorý mal on sám s Albusom Dumbledorom. Možno mal starý čarodejník pravdu, keď ich prinútil byť spolu. Škoda, že sa tak veľmi neznášali – takmer si želal, aby mohol Harryho držať v náručí a oboch ich chrániť pred zlobou sveta.

Povzdychol si, uložil sa vedľa svojho manžela a sledoval, ako spí, dokiaľ nezaspal aj on sám a vôbec si neuvedomil, že jedna jeho ruka je ešte stále položená ne chlapcovom teplom ramene.

---------------------------

Autorská poznámka : čo sa týka toho rozhovoru o tom, že Harry musí zabiť Voldemorta alebo byť sám zabitý – to bolo všetko napísané dávno pred vydaním piatej knihy, takže nikdy nespomeniem samotné proroctvo. Mne sa to proroctvo zdalo ako úplná samozrejmosť a Harry sa na situáciu díva rovnakými očami. Voldemort ho nenávidí, Voldemort chce zabiť jeho a všetkých naokolo, takže aby prežil a aby zachránil všetkých ktorých má rád, Harry nemá na výber a bude musieť zabiť Voldemorta. Žiadne proroctvo nie je potrebné.

Čo sa týka obväzu zo striebra okolo Severusovho temného znamenia – mne sa zdá, že rovnako dobre by zabrala aj dávka morfia do ramena, ktorá by zablokovala bolesť (alebo by vás aspoň netrápilo, že bolesť cítite). Ak sú muklovia potenciálne schopní prísť s nejakým riešením, o koľko jednoduchšie by to bolo pre čarodejníka – najmä takého, ako je Albus Dumbledore? Neodstránil znamenie, len ho zapečatil tak, aby si Snape ľahšie poradil s bolesťou.

Autorská poznámka : viacerí ste sa ma opýtali o Harryho víziách a či ich spomeniem. Pokiaľ ja viem z originálu, Harryho vízie naozaj začali až v piatom ročníku a priamo súvisia s jeho jazvou (ešte sa len dozvieme či je horcrux). Táto kniha sa opiera o originál len po knihu 4 a nemám v úmysle spomínať koncept horcruxov. Harry bude mať vízie (tak trochu), ale ony budú pochádzať ako priamy následok niečoho, čo som vymyslela pre Harryho piaty ročník ja.

09.07.2008 12:45:30
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one