Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

50. kapitola - Sny čo môžu prísť

Keď mu Severus ponúkol, že ho naučí ako sa používa meč, Harry nevedel čo očakáva. Bol vzrušený tou predstavou - - predstava výučby toho umenia apelovala na jeho určitú pôvodnú Chrabromilskú povahu, ktorú nemohol potláčať. Ale tá výučba bola viac ako vzrušujúca.

Nebol si istý prečo sa Severus ponúkol, že ho bude učiť - - v mnohých spôsoboch sa to Severusovi nepodobalo, že sa vzdá času, ktorý trávil bez neho kvôli tomuto. To, že mu Severus venoval svoj čas znamenalo viac, ako by sa len obťažoval, než si mohol vysvetliť - - učil ho tak trpezlivo a hovoril mu také povzbudivé slová, že ho to presvedčilo. Severusove tiché povzbudenie napĺňalo Harryho teplom, ktoré si nemohol celkom vysvetliť.

Celý svoj život sa pokúšal získať pochvalu od Dursleyovcov. Usilovne pracoval v škole, aby priniesol dobré známky, dúfal, že napriek všetkej tej nepriazni, akonáhle teta a strýko uvidia jeho školské vysvedčenie, vyjadria určitý zmysel pre hrdosť nad jeho úspechmi. Ale ďaleko od toho boli potešení, nejaké jeho úspechy sa často stretávali s odporom, ak nie s otvoreným nepriateľstvom. Dursleyovci pokladali jeho úspechy za výsledok čudáctiev a potláčali ich za každú cenu. Nakoniec prestal byť usilovný.

Alebo si prinajmenšom prestal myslieť, že je usilovný. Severusova chvála, ale upokojila určitú hlbokú bolesť vo vnútri Harryho, o ktorej nevedel, že ju cíti. A napriek častému prísľubu, tieto lekcie mu niečo dávali, jeho svalstvo ho potom bolelo, Harry neprestal dovtedy, pokým mu Severus nepovedal, aby nepokračoval.

Ale tie lekcie boli viac ako len cvičenie, cudzie obviňujúce potešenie sa rozhorelo cez Harryho krv, keď myslel na ďalšie strany vecí. Keď poprvýkrát Severus dával jeho ruky okolo Harryho a dotkli sa ho, nevedel, čo si má myslieť. Trvalo mu len chvíľu, kým si uvedomil, že toto je tá cesta - - Severus potreboval pohybovať jeho telom a usmerniť jeho postoj tak, aby sa mohol učiť svoje vlastné cvičenia. Ale tie stále dotyky - - tie ruky na jeho koži, ten tlak Severusovho silného tela proti jeho vlastnému, keď sa pohyboval v zovretí - - to spôsobovalo spúšť v jeho myšlienkach. Oni si pred štyrmi mesiacmi vzal tohto muža, spali po svojom boku, a nedávno začal mať veľmi intenzívne sny o určitom neznámom mužovi, a až teraz si začal myslieť, že by mohol byť v skutočnosti homosexuál.

Hermiona by mu povedala, že je bezradný - - alebo možno jednoducho pomalý a zadubený. Ale Harry sa snažil vyhnúť myšlienke na takéto veci - - a potom všetky tie prekážajúce rozhovory s rôznymi ľuďmi, ktorí pociťovali, že rozumie životným skúsenostiam. Mohol si stále pamätať na to ostré, povrchové tŕpnutie, ktoré mal pri Cho Chang počas jeho štvrtého ročníka. Viackrát pozrel na Ginny Weasleyovú a obdivoval jej postavu a tvár. A zatiaľ čo nemal rád Sinistru, on nemohol popierať jej fyzickú príťažlivosť. Okrem toho nikdy neuvažoval moc dlho alebo ťažko o smerovaní jeho túžob, ktoré ho napĺňali - - s určitosťou nikdy úprimne nezameral svoje myšlienky na mužov.

Pripustil, že bol priťahovaný k Juliusovi Snapeovi - - ale nevedel, ako to odôvodniť. Skončilo sa to tak zle, že by to len ťažko mohol počítať. Potom tu bol ten sen - - stále sa ho s ťažkosťami zbavoval hoci to bol len sen. Tie prvé erotické sny, ktoré by si mohol pamätať a tie boli s mužom - - niekým vysokým a silným, s pevným svalstvom, ak si dobre spomínal a veril tomu. Ale bol to len sen - - a tak ľahko zamietnutý.

Ale ten pocit, ktorý cítil, keď sa ho Severus dotkol, nebol tak ľahko odmietnuteľný. To teplo, ktoré horelo cez jeho telo, ten spôsob, ktorým jeho srdce skákalo a búchalo v jeho hrudi - - on si nemohol z akejkoľvek príčiny vysvetliť. Nemohol pochopiť, prečo teplo toho ďalšieho tela cítil tak dobre proti svojmu vlastnému, alebo prečo bol zrazu tak vzrušený pachom korenia, o ktorom sa zdalo, že sa prilepilo k Severusovej koži, alebo tú cestu jeho tmavých vlasov, ktoré  zvýrazňovali jeho tvár. Ale prečo ten pohľad na jeho normálne kruté ústa zakrivené do mäkkého úsmevu prevracal v hrudi jeho srdce?

To vzrušenie ho nechalo nepokojným, vyrušeným, rozrušeným - - a predsa sa súčasne tešil na tie hodiny s horlivosťou, ktorá ho ohromovala. Nevedel čo si má myslieť o pocitoch, ktoré besnili v jeho vnútri a nechceli ho opustiť.

Pociťoval ich počas celého ďalšieho týždňa. Harry mal buď metlobalový tréning alebo hodiny šermu pred večerou, a potom večer, keď dokončil svoje domáce úlohy, pracoval na preklade Slizolinových kníh, zatiaľ čo Severus pracoval vo svojom laboratóriu na elixíre pre Remusa. Písal Siriusovi, povedal mu o všetkom čo sa stalo, a uistil ho, že zatiaľ je Remus v bezpečí. Noviny boli stále v Rokvile a Harrysa obával, že Sirius by mohol riskovať svoje prezradenie, aby mohol vidieť Remusa. Vyzval ho, aby nechodil a spýtal sa Dumbledora, či mu napíše, ak pôjde o nejakú súrnu vec. Ale bol stále znepokojený, že Sirius spraví nejakú hlúposť.

To bol dôvod, prečo pracoval na preklade Slizolinových kníh, všimol si v sebe ďalšiu podobu so Severusom. Bol zaujaý čítaním, zameraný na cudzie slová v malej viazanej koženej knihe, keď si uvedomil, že je sledovaný. Pohliadol zo svojho kresla pri ohni, videl Severusaopretého pri dverách jeho laboratória, jeho tmavé oči sa zámerne zafixovali na Harryho postavu. Harry sa začervenal pod tým upreným pohľadom. Stalo sa to tiež bežné - - tu a tam takto našiel Severusa, pohľad na jeho tvári bol tak intenzívny a sebapozorujúci, zaplavovalo ho teplo.  Počas tých večerov, keď Severus pracoval na jeho elixíre a našiel si chvíľu, kedy potreboval počkať kým sa niečo dovarí alebo vychladí, často prišiel a stál vo dverách laboratória pozorujúc Harryho zatiaľ čo pracoval.

„Je niečo zlé, Severus?“ Spýtal sa, keď muž pokračoval v jeho pozorovaní.

Jeho slová spôsobili na Severusovej tvári nesmelý úsmev, jeho pery sa mykali hore. „V angličtine prosím,“ odpovedal zľahka.

„Pardón?“ Harry sa ozval so zmätkom. Nejasne počul ten sykot.

Úsmev na Severusových perách sa stále zväčšoval. „Neuvedomuješ si, keď to robíš, však?“ spýtal sa.

Harry nemal tušenie o čom hovoril. Nervózne si prehrabol vlasy.  Niekedy ľutoval, že jeho zrak bol opravený - - nikdy predtým nebol schopný vidieť zmenu svetla v očiach určitej osoby tak jasne. „Robím čo, Severus?“ spýtal sa. „O čom hovoríš?“

„Harry,“ Severusove oči jasne žiarili. „Stále hovoríš v Parselčine. Nemôžem ti rozumieť.“

Prekvapený Harry pozrel dole na knihu, ktorú prekladal. Niekedy to bolo pre neho tažké pamätať si, že to bola Parselčina - - jemu to práve vyzeralo ako angličtina, znelo ako angličtina. Tá schopnosť sa prepína tam a späť medzi dvoma jazykmi, ako neurčitá a nedefinovateľná vec. Pokúšal sa zámerne zaostriť na slová, ktoré on vytváral s jeho ústami - - nútil sám seba myslieť starostlivo na výslovnosť každého individuálneho slova.

„Je to teraz lepšie?“ spýtal sa.

Severus prikývol. „Oveľa. Je to naozaj pre teba ťažké poznať rozdiel?“

Harry prikývol. „Znie mi to ako angličtina. Vyzerá to ako angličtina na strane.“ Držal ten papier, na ktorý písal jeho preklad. „Píšem to v angličtine, nie?“ Keď prekladal prvú knihu musel sa zastaviť a prerobiť stránky ešte raz, pretože sa našiel, ako ich prepisuje v Parselčine.

Severus prešiel cez izbu a vzal si ten papier od neho, študoval jeho písmo. Používal muklovskú ceruzku na písanie a tak mohol popri tom zmazať chyby, ale jeho škrtance boli pevné a jasné na papieri. „Áno,“ uistil ho. „O tom ako zrýchliť mágiu v Spánku smrti,“ čítal nahlas. „Myslel som si, že to bola štúdia o Bielej mágii? Toto znie skôr ako Čierna mágia.“ Severus sa zamračil dole na knihu pred Harrym.

„To je Biela mágia,“ Harry ho rýchlo uistil - - prezrel túto kapitolu niekoľkokrát predtým než začal prekladať. „To neznamená, že zobúdzaš niekoho kto je mŕtvy - - takmer si môžem byť istý, že hovorí o Dúšku živej smrti, hoci ho tak nenazýva. Hovorí o lekárskom elixíre zo Starovekého Egypta, nazývanom Spiaca Smrť. Táto kapitola je o tom, ako zobudiť niekoho z tohto štádia.“

„Ten Dúšok živej smrti bol objavený asi pred tisíckami rokov,“ Severus pripustil. „Ale bol považovaný za Čierny elixír, pretože naň neexistuje žiadny protijed. Tí otrávení spali navždy. Ten protijed nebol vynájdený až dovtedy pokým ho v roku 1475 Majster elixírov nazývaný Maraka neobjavil. Hovoríš o tom, že Slizolin vedel o protijede predtým?“

Ale Harry pokrútil hlavou. „Nie protijed, kúzlo,“ vysvetľoval. „Slizolin povedal, že bolo možné používať mágiu na zrýchlenie toho života vo vnútri niekoho a zobudiť ich z tohto štádia. Vyžadovalo si to buď neobvyklú závratnú silu alebo čarodejníka s výnimočnou energiou, ktorá by bola vykonaná na správnom mieste a v správny čas na to štádium.“ Harry sa uškrnul hore na neho so šibalským pocitom. „V skutočnosti, je to myslím, že to, z čoho vychádza legenda o Snehulienke.“

Severus na neho uprel pohľad s priznaním žartu k jeho vlastnej rodinnej histórii.

„Ak naznačuješ, že Sirius Black môže zobudiť Remusa Lupina s verným láskavým bozkom, tak z toho ochoriem.“

Harry sa zasmial pri tej myšlienke. „Nie,“ súhlasil. „Ako som povedal, že závratná sila, ktorú vyžadovali je extrémne nepravdepodobná. Väčšinou táto kapitola hovorí o tom ako cíti mágiu - - ako je možné cítiť mágiu ďalšieho čarodejníka na jeho koži alebo vo vzduchu okolo neho. Ako niekedy s Dumbledorom - - vieš, že keď sa niekedy rozhnevá, že môžeš cítiť tú silu jeho mágie vibrujúcu vo vzduchu okolo neho. Už si ju niekedy zaznamenal?“

Zvláštne vyjadrenie sa objavilo zrazu na Severusovej tvári, keď dole civel na Harryho. „Áno,“ konečne odpovedal. „Myslím, že som ju pocítil raz alebo dvakrát.“ Vrátil papier späť Harrymu, aby mohol pokračovať v práci. Zamieril smerom k jeho laboratóriu.

„To ťa trápi?“ Harry sa spýtal skôr ako mohol zmiznúť za dverami. Severus sa zastavil a pozrel sa späť spýtavo. „Keď ja hovorím v Parselčine - - trápi ťa to?“ Po správaní svojich spolužiakov počas druhého ročníka sa bál využívať tieto schopnosti.

Cudzí úsmev sa zjavil na Severusových perách a jeho oči žiarili vo svetle ohňa. „Nie,“ usmial sa zľahka, vyzeral byť mierne pobavený. „Nie celkom. V skutočnosti to mám celkom rád.“

Z nejakého dôvodu Harry pocítil tú krv, ktorá narastala v jeho lícach po tomto vyhlásení. Bol vďačný, keď sa Severus vrátil do svojho laboratória a on ostal sám so svojou knihou.

Pracoval trochu dlhšie, teplo z ohňa v kozube ho začalo uspávať. Keď zazíval tretí alebo štvrtý raz, rozhodol sa na chvíľu si odpočinúť v tom gauči, pretože stále bolo veľmi skoro na odchod do postele a on chcel ešte dlhšiu chvíľu pracovať. Chcel si oddýchnuť len na moment, ale skoro si uvedomil, že sa izba stráca ako ho naplnili udalosti posledných dní a on vkĺzol do spánku.

Šuchot krídel upútal jeho pozornosť, otočil sa s prekvapením, keď čierny havran klesol na jeho rameno. Stál na vrchole kopca pozerajúc sa na horiace mesto a druhý čierny havran preletel nad podvečernou oblohou. Vták na jeho ramene mu potichu šepkal do ucha, súril Harryho, aby zišiel z kopca a vošie do zrúcaného mesta. Vyľakaný Harry tak urobil, nebol si istý či chcel vidieť čo je pred ním.

Očividne si všimol žeravú líniu na zemi - - rozprestierajúcu sa v každom smere a miznúcu na ďalekú vzdialenosť, ako keby išli ďalej navždy. Tieto línie boli ako veľká pavučina, ktorá bola rozprestretá na zemi, to vibrovalo s jeho životom a Harry  si bral nejaký pokoj z ich prítomnosti, pretože mohol cítiť, že z mesta neprichádzajú žiadne známky života.

Nerozpoznal to mesto - - mohol by to byť Londýn, odôvodňoval. S určitosťou bolo dosť veľké.  Videl tak málo z Londýna - - Dursleyovci ho nikde nebrali. Turista, ktorý sa dostal do Anglicka mohol vidieť Tower alebo Big Ben, pravdepodobne videl viac ako kedy mohol, nebol si istý rozoznávaním určitých poznávacích znamení, ktoré by mu povedali kde je. Ako to bolo, to mesto horelo, ohne žiarili na horizonte a rozosielali čierny dym do ovzdušia.

Zaplavil ho strach, keď sa blížili k okrajom mesta, presúvali sa teraz po muklovskej ceste. Pred ním nebol žiadny pohyb - - žiadny boj alebo výkriky, nikto sa nepokúšal uhasiť oheň. Ako postupoval bližšie pochopil prečo - - všade tam boli telá, kam len mohol okom pohliadnuť. Muži, ženy a deti položené mŕtve na ulici, mŕtvi v autách, v ktorý sedeli, nehybne na preplnených vozovkách, mŕtvi v domoch, v ktorých žili navždy. Bol v pohrebiskách, to mesto bolo mŕtve. Určitá hrozná vec sa tu stala, určité veľké zlo, ktorému Harry nedokázal zabrániť. Tá hrôza ho ohromila, opustilo ho to chvenie, ako tam stál na tej žeravej pavučine, ktorá sa zdala, že sa mu vysmieva s jeho skvelým pulzovaním života. Bol tam pavúk, uvažoval, v centre toho všetkého, alebo bol ten pavúk obklopený smrťou?

Potom zachytil okom pohyb. Tmavé tiene stojace osamote  sa zjavili zo zeme a kĺzali sa smerom k nemu - - tvory so žeravými očami a črtami, ktoré boli posunuté a zmenené tak, že chvíľu vyzerali ako plaz a chvíľu ako hmyz. Ale väčšinou boli práve tmavé, tiene ktoré ho popadli za končatiny a vytlačili ho z horiaceho mesta. Ich dotyk bol čisté zlo a zmrazil jeho telo, zmrazil krv v jeho žilách, keď sa od nich snažil oslobodiť.

Niesli ho späť až k vrcholu od smrti a ohňa, a tam v slabom svetle zapadajúceho slnka, uviazali jeho telo k sukovitým konárom starého dubu. Laná sa mu zarezali do mäsa, tá drsnosť kôry stromu sa zahĺbila do jeho kože ako ho uväzovali k dubu. Keď tam konečne visel, neschopný sa pohnúť, pristúpili a smiali sa. Ich hlasy otriasli zemou.

„To je teraz naše,“ odpovedali mu. „Žiadny fénix nebude vystupovať z týchto popolov.“ A potom oni odišli, zmizli späť toho šera zeme ako slnko prenikalo do tej tmy.

Harry osamel, neschopný sa pohnúť na tom strome, keď sa pozeral s úžasom dole na to horiace mŕtve mesto.  Mohol cítiť ako ten život uniká z jeho tela, smäd a hlad hlodajú jeho brucho. Krv unikala z určitej neviditeľnej rany a on cítil niečo horúce kvapkajúce z jeho očí. Tí havrani sa vrátili, počul šepot vo svojich ušiach, ako sa posadili na sukovitých vetvách stromu, a pretože ich Harry počúval, otvoril svoje ústa a zakričal.

-------------------------------------------------------

Severus mal pripravených viacero kotlov vo svojom laboratóriu, každý obsahoval určitý prvok toho elixíru na Lycanthropiu. Potreboval to starostlivo rozložiť do týchto samostatných častí, aby cítil istotu, že to je bezpečné v každom kroku. Šanca na liek na Lycanthropiu bola vážne veľmi riskantná - - ale on by si nemohol pripustiť riziko, aby zabil Remusa Lupina. Pre Harryho, ak pre nič iného, on sa musel uistiť, že ten elixír nespôsobí žiadnu ujmu.

Ako sa stalo jeho zvykom, Harry sedel v obývacej izbe pred ohňom a pracoval na svojom preklade, zatiaľ čo Severus pracoval v tom laboratóriu. Normálne by bol opustil dvere laboratória a zavrel ich, zablokoval všetko rozptýlenie. Ale zistil, že sa nemôže prinútiť, aby to spravil teraz - - nechcel sa zbaviť toho rozptýlenia ktorou sa Harry stal. Harry si neuvedomoval, že zatiaľ čo pracoval na preklade, hovoril sám pre seba v Parselčine, nesporne čítal nahlas slová, ktoré prekladal. Ten tichý zvodný sykot bol rozhodne zábavný pre Severusove telo. A potom ešte iné previnilé potešenie, ktoré si uvedomil - - ale on sa nechcel zastaviť.

Keď sa ho Harry spýtal, či niekedy zaznamenal tú mágiu vo vzduchu okolo Dumbledora, on sa skoro nahlas smial. Ten chlapec bol neinformovaný! On nevedel, že jeho vlastná mágia sa stávala viac a viac badateľná, čím bol starší? Severus sa stával závislý na tej úchvatnej mágii, ktorá prúdila dole Harryho kožou počas ich výučby s mečom. Noc bola najhoršia, keď Harry spal vedľa neho v posteli a bolo to všetko, chcel pokračovať a pritiahnuť si ho do svojho náručia. Zdalo sa, že Harry odpovedal pozitívne na jeho dotyky počas ich výučby, a keď Severus chválil toho chlapca za všetko, iba sa radostne uškrnul, ale do dnešného dňa neurobil nič, čo by Severusovi naznačilo, že chce niečo viac od neho.

Viac a viac sa nachádzal, že študuje svoje vlastné črty v zrkadle v kúpeľni, keď sa ráno obliekal, pokúšal sa nájsť niečo priaznivé na svojej tvári, ktorá by mohla apelovať na mladého Chrabromilčana. Harry považoval Juliusa za príťažlivého, a uchoval si ich zafarbenie, Severus mal len veľmi málo spoločného s jeho bratom. Dokonca jeho bývalí milenci priznali, že jeho najatraktívnejšou časťou bol jeho hlas. Nikto by nikdy nenapísal poéziu o jeho tvári.

Myslel nejasne na arogantný výraz na tvári Charlieho Weasleyho, keď sa ukázal ráno na raňajkách, a ten vzhľad škeriaceho sa upokojenia v Dracových očiach, keď sa pozrel na ryšavého muža. Myslel na neprístojných, štrnásťročných Bystrohlavčanov, ktorí robili nepredstaviteľné veci medzi sebou v Núdzovej miestnosti - - Bystrohlavčania pre Merilina!

Prinajmenšom si povedal sám pre seba, Sirius Black nedostal viac než on. A potom sa trocha zamračil. Black bol v Zimných krajoch, obklopený vďačnými, zrelými čarodejnicami a čarodejníkmi, ktorý dychtili po tom, aby mu ukázali svoju vďačnosť, a bez ochrany jeho žiarlivého vlka, kto by povedal, že by si to plne nevychutnal? Zamrmlal si podráždene popod nos - - Chrabromilčania! On ich tak veľmi nenávidel!

Odstránil kotlíky z tepla, položil ich vedľa, aby vychladli, zatiaľ čo si zostavil svoj Čarodejnícky mikroskop a mohol by tak otestovať všetky ich reakcie a vidieť, či sa prispôsobili podľa Slizolinových poznámok. Ten zvuk výkriku v ďalšej miestnosti rozbúchal jeho srdce, a on popadol svoj čarodejnícky prútik, keď nechal všetko tak, aby bežal na Harryho stranu.

Rozhliadol sa po obývacej izbe a neodhalil nič nebezpečné, zameriaval všetku svoju pozornosť na Harryho. Chlapec zaspal, jeho knihy a ceruzka padli do jeho lona, a bez Elixíru na spánok bez snov bol chytený v určitej nočnej more, kričal, keď bojoval pre jeho tmavými prízrakmi. Severus dosiahol jeho stranu a uchopil Harryho ramená, naliehavo ním zatriasol. „Harry!“ zavolal, dúfal, že zvukom svojho hlasu vytrhne chlapca z jeho vízie. „Zobuď sa!“

Harry sa okamžite prebudil, jeho oči sa okamžite otvorili. Jeden pohľad do tých vydesených zelených očí povedali Severusovi všetko čo potreboval vedieť. Pritiahol si Harryho do svojho náručia spôsobom, akým to videl Blacka robiť v noci, keď ho našiel v knižnici - - ten spôsob, akým sa zobudil uprostred tej noci v Zimných krajoch. Harryho ruky ho zovierali, položil svoju tvár oproti Severusovej hrudi, nevzlykal, ale kričal, ako keby bojoval s nejakou hrôzou alebo zúrivou časťou. Severus nevedel čo má spraviť, držal ho pevne, hladil jeho chrbát, zatiaľ čo sa pokúšal šepkať chlácholivé slová chlapcovi. Jeho vlastné srdce búšilo, bol vydesený z čohokoľvek, čo ten chlapec mohol vidieť. Mal teraz malé pochybnosti, či to boli sny, čo ho prenasledovali - - nie jednoduché sny. Albusova reakcia na príbeh o havranoch mu to potvrdila.

Napokon sa chlapec upokojil a prestal kričať, ale nepustil sa Severusa. Skôr jednoducho otočil svoju hlavu tak, že jeho ucho bolo pritlačené na Severusovu hruď, počúval tlkot jeho srdca. Vyzeral úplne neprítomne, podobne ako tej noci v Blackových rukách a Severus ho nechcel rušiť, aby zistil príčinu, čo mohol vidieť.

Zdvihol čarodejnícky prútik, zavolal domáce škriatka. Ako vždy, bol to Dobby, ktorý odpovedal na volanie; od svadby s Harrym, Dobby čakal výlučne na nich, zdanlivo bol neochotný umožniť niekomu inému túto výsadu. Malý škriatok si úzkostlivo držal ruky, keď videl to štádium v akom bol Harry.

„Harry mal zlý sen.“ Povedal škriatkovi. „Choď požiadať Dumbledora, aby sem prišiel.“

Malý škriatok prikývol hlavou a potom o chvíľu neskôr zmizol. Harry vôbec nezareagoval na to, že by počul tú výmenu, pokojne odpočíval s jeho hlavou oproti Severusovej hrudi, jeho oči svietili prázdnotou. Severus pomaly prstami hladil jeho vlasy.  Napĺňal ho nepokoj; bol hrozný v poskytovaní útechy, nemal s tým skúsenosti. Ale nikto iný tu nebol pre toho chlapca.

O chvíľu neskôr sa zjavil Dobby, niesol podnos s pariacou sa horúcou čokoládou a dvanástimi typmi rozličných zákuskov. “Čokoláda je dobrá,“ Dobby povedal Severusovi ako položil ten podnos na malý konferenčný stolík blízko gauča. Čokoláda pomôže. Dumbledore prichádza.“

„Ďakujem ti,“ Severus prikývol, počkal kým domáci škriatok zmizne. Ale na jeho prekvapenie, Dobby podišiel a jemne pohladil Harryho rameno, akoby starostlivo hladil vyľakané mačiatko.

„Úbohý, pán Harry,“ Dobby povedal smutne. „Je to tak ťažké čeliť obrovskému spánku. Taká váhe na jeho hlave, ktorej musí čeliť Ten – kto – chodí- sám.“

Severusa prekvapili tvorove slová, doslova ho šokovali. „Čo?“ zašepkal potichu. Nikdy nepočul škriatka hovoriť takúto vec. „Ty nemyslíš Toho-Koho-Netreba-Menovať?“

Dobby sa na neho pozrel s veľkými vodnatými očami, jeho uši sa zdvihli. „Škriatkovia poznajú rôzne mená,“ tvor odpovedal. „Škriatkovia vedia, že profesor Snape nesmie opustiť Harryho Pottera. Dobby neopustí Harryho Pottera. Ani za všetko oblečenie na svete.“ O chvíľu neskôr bol tvor preč.

Tak veľmi rozrušený, Severus si pritiahol ruky okolo Harryho, želal si zrazu, aby mohol uzamknúť svet a každého zastaviť. Vedel od začiatku, že sa pred chlapcom hromadili sily, ale ešte nikdy to necítil tak silne ako teraz. Ako očakával, že ochráni tohto chlapca, keď mu dokonca nemohol  pomôcť so snami, ktoré mu ubližovali? Akú možnú silu musel mať, že podstupoval takéto veci?

Počul ako sa o chvíľu neskôr dvere na jeho izbách otvorili, a otočiac svoju hlavu kývol riaditeľovi, keď vkĺzol dovnútra. Albus sa zamračil, keď sa blížil, klesol dole do kresla pri gauči. „Ďalší sen?“ spýtal sa zľahka.

Severus prikvol a natiahol sa ku krčahu horúcej čokolády na podnose. Zdvihol ju k Harryho perám a prinútil chlapca piť. Pach čokolády konečne prebral Harryho a on pil pomaly, konečne sa uvoľnil zo smrteľného stisku na Severusovom habite a tak si mohol chytiť pohár sám. Určitá iskra života sa vrátila do jeho očí, a Severus si oddýchol úľavou pri tom pohľade.

„Harry?“ Albus zľahka zvolal.

Harry vyzeral byť prekvapený, keď zbadal riaditeľa školy a zažmurkal neisto okolo. Krátko zatvoril svoje oči a krátko sa striasol pri určitej spomienke, pred požitím ďalšieho hlbokého dúšku jeho horúcej čokolády. „Mal som ďalší sen,“ povedal im, je hlas sa triasol. „Ako ten posledný s tým mŕtvym mestom, a tou pavučinou. A tými havranmi.“

Severusovo srdce sa zovrelo po tom, čo počul, že sa havrany objavili v jeho sne. Teraz si viac ako predtým bol istý, že to malo niečo spoločné s Ódinovým okom. Mohol rozoznať zamračenú Albusovu  tvár, že bol príliš rozrušený.

„Mohol by si mi povedať, aké mesto to bolo, Harry?“ Albus sa spýtal.

Ale Harry potriasol svojou hlavou. „Možno to bol Londýn. Ja neviem. Nerozoznal som to. Horelo a každý v ňom bol mŕtvy.“

„Ty si videl tie telá?“ Albus sa spýtal a Harry prikývol na odpovedť. „Čo ich zabilo?“

Harry sa zrazu zamračil, nápadne sa zamyslel nad rastúcou parou od jeho pohára čokolády. „Ja neviem,“ priznal. „Neboli tam žiadne znamenia na ich telách. Oni boli proste mŕtvi.“

„A tá pavučina?“

„Žiarivé priečky svetla sa rozkladali krížom krážom ako obrovská sieť,“ Harry popísal, otriasol akoby rozpačito svojou hlavou.

„Môžu to byť čiary úhorov,“ Albus navrhol, pozrel sa na Severusa, ktorý prikývol na súhlas.

„Čiary úhorov?“ Harry sa spýtal.

„Siločiary v zemi, ktoré vedú energiu,“ Severus vysvetlil.

Harry prikývol, akoby to znelo presvedčivo. „Možno,“ odsúhlasil. „Ale nezdajú sa, že by mali nejaký vzťah k tomu snu. Nerobili nič v tom sne. Sú proste tam. Tentoraz tam boli tiež tvorovia. Obludy, tiene.“

„Dementori?“ Albus navrhol.

„Nie,“ Harry potriasol hlavou. „Niečo iné. Oni povedali, že Fénix by nepovstal z týchto popolov. Cítil som, akoby to slnko nikdy nevstalo z mŕtvych.“

„A tí havrani, Harry,“ Albus naliehal. „Hovorili s tebou? Pamätáš si čo povedali?“

Chlapec potom na neho pozrel hore, jeho tvár bola otvorená a smutná. „To neboli slová,“ vysvetľoval.

„Je to tajné. Ale nepamätám si ich. Myslím si, že vo sne, ktorý mávam rozumiem tomu, čo hovoria, ale teraz si to nepamätám.“ Povzdychol si a zdvihol svoju ruku k čelu a zatlačil svoje prsty na jazvu. „Bolí ma hlava.“

Albus pozrel na Severusa a on prikývol v pochopení, zobral Harryho pohár z jeho rúk a postavil chlapca na nohy. „Nechaj ma, nech ťa dostanem do postele, Harry,“ vyzval ho. „Ráno sa budeš cítiť lepšie.“

Harry neprotestoval, ako ho Severus viedol k ich spálni. Použil jeho čarodejnícky prútik a premenil jeho oblečenie na pyžamo. Ako sa Harry vyšplhal do postele, Severus dosiahol  nočný stolík a vybral jednu z fľaštičiek Elixíru na Spánok bez snov. Zdvihol ho a priložil ho k Harryho perám a držal ho tam dovtedy, kým ho chlapec nevypil. Potom si sadol a čakal s Harrym, kým elixír nezačal účinkovať, sledoval starostlivo, ako pomaly zaspáva.

„Severus,“ chlapec zamrmlal, keď jeho očné viečka oťažievali, zatvárali sa proti jeho vôli.

„Áno, Harry.“

„To znie ako hudba,“ Harry povedal, už unášaný mimo.

Hudba? Severus sa zamračil. „Ako to, Harry?“ spýtal sa. „Čo znie ako hudba?“

Nesmelý úsmev sa zjavil na chlapcových perách. „Tlkot tvojho srdca,“ zašepkal potichu a potom bol preč, stratený dole, upokojený tým elixírom.

--------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Predtým sa ktokoľvek pýtal, čo som chcela povedať tým vyobrazením v tejto kapitole (Harryho pripútaniu k stromu), nemá nič spoločné s kresťanstvom. Musíte hľadať vaše Keltské a Škandinávskej mýty pre jeho vysvetlenie.

Ako som povedala v úplne prvej časti tohto príbehu (v poznámkach, ak si ich čítate), Voldemort si musí zaslúžiť svoj titul Temného Pána.  Zatiaľ bol veľmi tichý v tomto príbehu, ale onedlho sa vráti s odplatou. Skôr som sa tešila z písania tej vzájomne komunikácie medzi Harrym a Severusom, čo trvá niekoľko kapitol - - dávam im šancu na zameranie sa na ich vzťah akôr, než bude pokračovať všetko bláznivé okolo nich. Ako vidíte, oni sa pomaly spravili určité pokroky dopredu, ale stále majú pred sebou cestu, kam majú ísť.

Napriek dĺžke tohto príbehu a všetkým veciam, ktoré sa v ňom odohrali, tou realitou je, že Severus a Harry sa vzali len pred viac ako 4 mesiacmi. Môže sa to zdať, že sa hýbu príšerne pomaly v ich vzťahu, ale s ohľadom na to, že nenávideli jeden druhého pred 4 mesiacmi, oni spravili pokroky. Severus sa pomaly chová posadnuto, a Harry - - dobre, Harry prinajmenšom konečne uznal, že má túžby - - že práve stále spracováva, čo oni môžu znamenať.

Neočakávajte mohutnú sexuálnu podstatu (hoci sa tam napokon dostanú!) - - hovorila som od začiatku, že toto by bola viac romantika než sex (choďte a prečítajte si moju Sentinel fikciu, ak chcete viac - - mimochodom je to dobré, keď niekto má veľa Sentinel fanúšikov!). Teraz idem von čakať na knihu 7 - - prsty prekrížené, že si to užijem!

14.07.2008 23:09:12
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one