Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

55. kapitola - Legálne manévre

Kapitolka je hotová.

O dva dni neskôr sedel Harry v Dambledorovej kancelárii vedľa Remusa a Siriusa, zatiaľ čo traja z nich čakali  na Dumbledora a Severus, aby sa k nim pridali. Harry chcel zúfalo hovoriť s oboma, Remusom a Siriusom - - oddelene. Ale mal podozrenie, že to bude chvíľu trvať, než ich nájde osamote. Mohol vidieť, že niečo významné v ich vzťahu sa zmenilo - - sedeli na gauči spolu, čo samo o sebe nebolo nezvyčajné. Ale skutočnosť, že mali prsty na rukách, ktoré spočívali na to gauči prepletené, hovorili rozhodne veľmi veľa.

Vôbec ho to neprekvapilo, tá zmena v ich vzťahu. Nie po tom, čím prešli obaja. Ale horel zvedavosťou vedieť viac. Práve preto nechcel s nimi spolu hovoriť - - premýšľal, že by bolo akosi trápne spýtať sa niečo tak osobné pred obomi. Obzvlášť vtedy, keď mal tak veľmi odlišné otázky pre každého z nich.

Kvôli celej tej veci okolo vlkodlaka, vedel, že Remus bol rovnako neskúsený o veciach ako bol sám Harry. Chcel vedieť ako „to“ bolo - - hoci hádal, že požiadať niekoho, koho považoval za druhého otca bolo niečo tak nepochybne nesmierne trápne.

Pokiaľ išlo o Siriusa - - chcel vedieť, či je teraz šťastný, zmysel v tomto exkluzívnom vzťahu po tom, čo žil viac ako aktívnym životom predtým. Samozrejme nepredpokladal, že by niekedy nenadobudol tú odvahu až kým by požiadal ktoréhokoľvek z nich žiadne podobné veci. Namiesto toho sa uškŕňal ako idiot na oboch z nich, pretože bol šťastný, že boli konečne spolu. Tak šťastný, že dvaja z nich vyzerali tak spokojne medzi sebou v ich vzťahu.

V posledných dňoch svoju myseľ často zameral na Severusa. Od tej doby, čo ho v noci pobozkal, veci medzi nimi boli ťažkopádne. Našiel sa, ako myslí na ten bozk v nepravidelných okamihoch počas dňa, prehrával si to niekoľkokrát vo svojej mysli až si bol teraz celkom istý, že smerovanie celej tejto veci bolo neprimerané. To pravdepodobne nemohlo znamenať všetky tie veci, ktoré si myslel, že by mohli znamenať. Severus bol žiarlivý - - nezdalo sa to pravdepodobné, že muž ako Severus Snape žiarlil na niekoho ako Levander Brownová. Ani to nevyzeralo tak, že žiarlil na Harryho. To znamenalo oveľa silnejší stav náklonnosti.

Ale nie, to nemusel byť stav, odôvodňoval. Mohlo to byť jednoducho vlastníctvo, alebo zmysel pre korektnosť alebo slušnosť, alebo eventuálne znepokojenie ohľadne ich reputácie. S istotou bol rozhnevaný - - napokon na neho kričal. Mohla by to byť hociktorá z týchto vecí - - alebo nikto z nich. Harry premýšľal ako Chrabromilčan, a Severus bol Slizolinčan. Kto vie, prečo Slizolinčania robili veci, ktoré robili?

A potom väčšina všetkého znepokojenia bol fakt, že Severus nedokázal odpovedať na jeho otázku, či videl kohokoľvek. Viac ako hocičo iné, Harryho myšlienky sa točili vo vnútri jeho hlavy - - bolo možné, že predpokladal, že Severus bol na moment pokryteckým Slizolinčanom, snímal Harryho vzájomné pôsobenie s chrabromilskými dievčatami v určitom hriechu, ktorý sám sebe spáchal.

Bol zmätený, Harrymu ostala len jedna alternatíva - - špehovanie. Začal špehovať muža - - dobre tak, ako to bolo možné špehovať osobu, ktorá bola v skutočnosti špehom. Väčšinou ho práve sledoval okolo iných učiteľov, pokúšal sa zistiť ktorý z nich - - ak nejaký bol - - mohol potajomky byť videný. Nebolo mnoho kandidátov na výber. Sinistra bola jedinou slobodnou učiteľkou vhodného veku, a pokiaľ vedel Severus mal o dvadsať rokov viac, aby ju zaujímal.

McGonagallová neprichádza do úvahy - - slobodná áno, ale bol príliš stará a fádna. Trelawneyová si dokonca nezaslúžila premýšľanie. Madam Hoochová bola jediná možnosť - - bola o dosť staršia než Severus, ale bola stále vhodná a príťažlivá, Severus sa tešil na boj s mečom s ňou. Harry ich niekoľkokrát sledoval pri ich vzájomných súbojoch počas posledných niekoľko mesiacoch. Hoochová bola vydatá, čo ju bohužiaľ urobilo nepravdepodobnou partiou. Ale napriek tomu znova, po všetkom, čo sa dozvedel, svadba neznamenala strašiaka vo všetkom?

Ak vylúčil svadbu ako strašiaka, predpokladal, že musel uvažovať o tých dvoch Vectorovcoch - - profesorka Vectorová bola veľmi príťažlivá, a jej manžel, ktorý pracoval u Gringottov, bol tiež. Jeden z nich mohol byť tá možnosť. Alebo obaja ... i keď Harry mal ťažkosti zamerať svoju myseľ okolo tejto predstavy.

Bola tam fáma, ktorá krúžila okolo Chrabromilskej veže o niekom z Bystrohlavu, kto bol zapojený do trojice, ale väčšina študentov to odmietla ako to počuli - - akokoľvek to bolo pravdepodobné, že Bystrohlav?

Nedbajúci, Harry ešte nevidel žiadne správanie, ktoré by ho viedlo uveriť, že Severus nemal žiadny záujem o jeho priateľov profesorov. A nikdy nebol v blízkosti niekoho iného - - okrem Rokvilu po víkendoch.   

Harry už nechodil do Rokvilu, odo dňa, keď na neho zaútočili pred niekoľkými mesiacmi. Riziko bolo príliš veľké - - tlač stále na neho striehla, stálo by to za figu tam ísť. Len jedenkrát, keď dokonca vyšiel za Rokfortské múry v súčasnosti boli kvôli jeho týždenným lekciám Premiestňovania, ale tie boli uskutočňované pod prísnym dozorom viacerých dôveryhodných aurorov.

Severus, ale často opúšťal zámok počas víkendov a išiel dole do dediny. Harry predpokladal, že bolo celkom možné, že sa tam s niekým stretol. Obojsmerne, bol o tom zaručene diskrétny - - čo bolo pravdepodobne tým ostrým bodom, ktorý Severus urobil, keď obvinil Harryho zo zvádzania Lavender a Parvati.

Nie, on sa samozrejme staral.

On nie.

Severus mohol čokoľvek čo chcel. Skutočnosť, že tá myšlienka skrúcala niečo vo vnútri Harryho žalúdku a prinútila ho chcieť kopnúť do vecí bola úplne náhodná. On sa vôbec nestaral, čo Severus robil vo svojom súkromnom živote - - pokiaľ v tom bol diskrétny. Harry si myslel, že bol veľmi dospelý v tejto veci - - hlúpy Slizolinčan!

Ak by Severus práve odpovedal na jeho nemú otázku, neostal by zvedavý o takýchto veciach. Nie, on ho požiada znova - - aké potupné to bolo! „Mal si sex?“ Chcel zakryť tú hanbu vždy, keď myslel na ten moment.

Hlúpy Slizolinčan! Ten muž by ho nemal nikdy pobozkať. Ak by ho nepobozkal, Harry by nepremýšľal o hocičom z toho. S istotou tie rušivé sny, ktoré mal teraz vystupovali s tou charakteristickou postavou Severusa Snapa namiesto určitej neznámej postavy, anonymného muža by ďaleko ľahšie akceptoval. A lekcie s mečom boli ďaleko náročnejšie po incidente - - teraz boli plné nových pascí a jám, keď vždy uvažoval po dotyku muža, že tam bolo niečo ďaleko viac za tým kontaktom. Život bol ďaleko jednoduchší, keby sa mohli vrátiť k tomu spôsobu života predtým, keď obaja jednoducho nenávideli jeden druhého - - okrem toho mal rád predstavu, že patrí k rodine a hľadal tú predstavu, ktorej by sa vzdal viac menej zo súcitu.

Hlúpy Slizolinčan!

„O čom premýšľaš, Harry?“ Siriusov hlas ho zachytil nepripraveného a on uprel oči na oboch Siriusa a Remusa, ktorí na neho hľadeli zvedavo. „Civíš veľmi intenzívne na tvoje topánky. Spravili niečo strašné?“

Harry sa hanbil. „Nie, samozrejme, že nie,“ povedal rýchlo. „Práve som premýšľal o.....“

„O?“ Sirius naliehal. „Domáca úloha? Trest? Červoplazy?“

„Leto!“ Harry povedal, prekvapil oboch z nich. „Čo budem robiť toto leto?“

Sirius sa zrazu zamračil. „Väčšina študentov sa teší na leto.“

„Chcel som tým povedať, že sa chystám vrátiť k Dursleyovcom?“ Bolo to skutočne niečo ako obava, na ktorú Harry veľmi myslel - - a s ohľadom na to, kam smerovali jeho myšlienky v poslednom čase, bola to obava.  Čo Severus robil v priebehu prázdnin? Ponáhľa sa do nejakej exotickej oblasti a má tam ľúbostné pomery s tajuplnými ľuďmi?

„Nikdy sa nevrátiš k Dursleyovcom,“ Sirius mu povedal pevne, niečo tmavé sa blízkalo v jeho očiach. „Ale ja naozaj neviem, čo Snape robí počas leta. Bolo by ďaleko bezpečnejšie pre teba, ak ostaneš tu v Rokforte, obzvlášť v tejto dobe, keď nemáme žiadnu predstavu o tom, kde by mohol byť Voldemort.“

Harry sa zrazu zachvel. Pokúšal sa nepremýšľať o Voldemortovi - - v skutočnosti sa pokúšal nepremýšľať o mnohých veciach v súčastnosti.  Ale skutočnosť, že chcel práve sprevádzať Remusa na Ministerstvo mágie kvôli oficiálnemu vyšetrovaniu, ktoré malo rozhodnúť, či by mal byť usmrtený z milosti.

Napriek Dracovmu manželstvu s Charliem, ten zatykač na Remusa bol stále právoplatný - - vlastne škôr kvôli súčasnému  riziku bol utečenec pred zákonom, Dumbledore si myslel, že by bolo najlepšie odpovedať na predvolanie priamo. Dohodol kompletné zasadnutie Wizengamotu na dnes, ktoré sa malo touto otázkou zaoberať raz a navždy.

„Nie som si istý, či by Severus rád ostal v zámku alebo nie,“ Remus dodal. „Myslím si, že počas leta po väčšine cestuje. Ale máš pravdu, bolo by to nebezpečné pre Harryho.“

Harry hádal, čo to má znamenať, že akékoľvek plány by mohol mať pre seba, bude to zahŕňať Severusa. Prekvapivo pociťoval zrazu určitý pocit úľavy pri tej myšlienke. Severusove miestnosti dole v žalároch boli pre neho viac ako domov než čokoľvek iné niekde, kde už bol. Muž by mu chýbal, ak by boli oddelení na tak dlhý čas. Hoci tá myšlienka sa mu zdala cudzia!

O chvíľu neskôr sa otvorili dvere a obaja, Severus a Dumbledore konečne vstúpili. Severus mal malú koženú tašku prehodenú cez jedno rameno. Harry vedel, že obsahovala vzorku elixíru na Lycanthropiu, rovnako ako poznámky, ktoré preložil pre Oddelenie na výskum elixírov. Severus bol Remusov svedok pri dnešnom výsluchu.

„Ste teda pripravení?“ Dumbledore sa spýtal, hľadel cez svoje okuliare na Remusa. Remus a Sirius sa obaja postavili, a hoci sa to pokúšali zakryť, Harry spozoroval, že zvierali svoje ruky viac ako pevne. Sirius by samozrejme nešiel, nemohol stále na verejnosti ukázať svoju tvár. Namiesto toho Harry sprevádzal Remusa - - že keď je už raz Harry slávny, treba to využiť v ich vlastný prospech. Ak by niečo išlo zle, Harry mohol využiť svoju slávu na rozbesnenie tlače.

Harry sa presunul smerom k Dumbledorovmu súkromnému krbu, Severus sa pridal k nemu , čo umožnilo Siriusovi a Remusovi na krátky moment, aby sa navzájom rozlúčili. Harry sa obával o Remusa a výsledku výsluchu, hoci sa zdalo, že Dumbledore  si bol istý, že veci by pracovali samé. Mohol si len predstaviť, čo musí cítiť Sirius, keď ostal pozadu, bezbranný akokoľvek brániť toho muža.

Pohľad späť na oboch mužov odhalil dosť horúci bozk medzi nimi, a Harry pociťoval ako sa sám dokonca hanbí, keď potlačil úsmev. Zamieril nervózny pohľad na Severusa, iba aby zistil, že muž ho s pobavením sledoval, jeho tmavé oči zvýrazňovali farbu na jeho lícach, nevyjadrovali nič. Všetko o čom mohol Harry premýšľať bol bozk, ktorý mu dal Severus a on sa nepohodlne posunul popod krytickým pohľadom. Prečo musel mať Severus také intenzívne oči, a prečo sa každý jeho pohľad na Harryho zdal posmešný pre jeho určité mladícke bláznovstvo, nemohol si pomôcť? Na okamih uvažoval, že toho muža kopne do holene, aby videl jeho reakciu.

Remusa sa k nim o chvíľu pripojil a Dumbledore držal hopšup prášok pre všetkých. Severus prešiel ako prvý, nasledovaný Harrym. Skôr ako, hodil ten hopšup prášok do ohňa, pozrel späť na svojho krstného otca, všimol si tú bledú zvár a znepokojené modré oči. Usmieval sa povzbudivo na krstného otca a potom sa presunul na Ministerstvo mágie.

Severus chytil Harryho ruku, keď sa potkýnal úplne neohrabane von z krbu a vošiel do rušnej chodby, kde ľudia chodili v záplave dnu a von na Ministerstvo cez tucty kozubov umiestnených pri stene. Skôr ako sa stihol upraviť, Severus ho očistil od ssadzí mávnutím jeho čarodejníckeho prútika, keď to blýskanie dvanástich odlišných svetiel vytlačilo na jeho tvári prekvapenie. Harry sa v šoku znova zatackal, inštinktívne sa presťahoval bližšie k Severusovi, ktorý si ho pritiahol na svoju stranu.

Novinári s fotoaparátmi sa vyrojili smerom k nim, napriek línii červeno odetých autorov, ktorí čakali okolo ich krbu a snažili sa ich udržať bokom. Bolo zjavné, že informácie o ich príchode ich predstihli. Harry rozpoznal niekoľkých z tých autorov - - vrátane Connora Starka a Kingsleyoho Shacklebolta zamiešaných medzi strážami, ktorí čakali na to, aby ich mohli sprevádzať na Wizengamot.

„Pán Potter!“ kričalo na neho dvanásť novinárov, pokúšali sa úpútať jeho pozornosť spoza tej steny aurorov. Poznal mnoho z nich z denníka Denný prorok a týždenníka Čarodejka - - ale súdiac podľa počtu novinárov, mal podozrenie, že musia zastupovať viac ako sto rozličných novín a časopisov. Vedel, že Británia nemala toľko novín, hádal, že mnoho z nich musí pochádzať z iných krajín - - hoci nevedel, prečo bol zaujímavý pre každého mimo Británie.

„Pán Potter!“ niekto kričal „Aký je váš postoj k Zákonu o registrácii čarodejníkov?“

„Pán Potter!“ iný človek zakričal. „Máte plány zmocniť sa nejakého iného Britského protektorátu?“

„Pán Potter! Je to pravda, že ste vstúpili do rokovania s kráľom Francúzska o začatí obchodu so Zimnými krajmi?“

„Pán Potter! Hovorí sa, že chcete dať čiernym Wyrmsom plné občianske postavenie! Máte nejaké vyjadrenia?“

„Pán Potter! Koho podporujete v pripravovaných voľbách?“

„Pán Potter! Je niečo pravda na informácii, že budete kandidovať na Ministra mágie?“

„Pán Potter! Je to pravda, že máte aféru s faraónom Egypta Nitocrisom?“

„Pán Potter! Aký je váš názor na Teóriu registrácie čarodejníckych prútikov?“

„Pán Potter! Podporujete Zákon o spojenectve nadradenosti?“

„Pán Potter! Je nejaká pravda na povestiach, že budete tráviť leto s bratmi Shelongmi z Čínskeho impéria?“          

Ako novinári kládli otázky čoraz hlasnejšie, Severus sa postavil pred Harryho, chránil ho vlastným telom zatiaľ čo čakali na Remusa a potom Dumbledore vystúpil von z krbu. Jeden pohľad na túto situáciu povedal Dumbledorovi a Remusovi, čo sa chystalo, obaja sa presunuli na Harryho stranu, všetci traja muži ho chránili svojimi telami. Dumbledore prikývol, aurori sa zoskupili okolo nich a začali sa rýchlo presúvať dole chodbou, viedli všetkých štyroch smerom k výťahom. Zatiaľ, čo väčšina autororov zadržiavala novinárov, Shaklebolt a Starks zároveň s ďalšími dvomi aurormi vstúpili do výťahov so skupinou.

„Ľutujeme to,“ Stark podotkol, keď stlačil gombík výťahu, ktorý ich mal zobrať dole do desiateho poschodia Ministerstva mágie, kde mal zasadať Wizengamot.

„Ako zistili, že Harry bude tu?“ Severus požadoval rozhnevane. Harry sa stále pokúšal očistiť očistiť svoje oči z oslňujúcich reflektorov všetkých bleskov, ktoré sa odrážali na jeho tvári.

„Nezistili,“ Stark pokrčil plecami. „Čítajú verejné oznamy a videli, že Lupin bude dnes na súde. Prišli sem, aby sa chytili šance, že by pán Potter bol s ním. Bolo pre nich jednoduché čakať na osobu pred kozubom, z ktorého ste vystúpili - - bolo nám povedané Ministrom, aby veľká skupina aurorov čakala na Lupina. Musíme uviesť, že nebol celkom ....... racionálny.“ Pozrel hore dole na Remusa. Remus veľmi konzervatívne mal na sebe starý tvídový oblek, nie iný ako používal na oblečenie, keď učil na Rokforte - - bol to veľký rozdiel medzi tou fotografiou, keď bol oblečený do kože ako bojovník, ktorý používa poklincovaný kyjak, ktorá bola na prvej strane Denného proroka niekoľko mesiacov predtým. Jednako si ho dvaja ostatní autorori prezerali opatrne - - bol známy vlkodlak, a ich sila bola legendárna.

Remus sa práve príjemne usmieval na všetkých z nich, vyzeral tak nenápadne, ako to len bolo možné. Nezdal sa byť urazený vyšetrovaním, ale Harry sa naježil pod tými uprenými pohľadmi.

„Ako vidíte, pán Lupin je v poriadku,“ Dumbledore im oznámil, pozrel prísne z pod svojich okuliarov na oboch ostražitých aurorov. Shaklebolt, člen Fénixovho rádu nebol rozrušený, a dnes Harry nikdy nevidel nič, čo by trápilo Starka. Mal malú predstavu o tom, kde bola mužova lojalita, ale podnikol väčšinu vecí, aby obstál.

„Tiež to vidím,“ Stark odsúhlasil. „Bude tam oddeľovacie kúzlo na udržanie tlače mimo hlavne chodby súdnej siene, a nebudú mať umožnené byť v súdnej sieni. Ale napriek tomu bude dnes súdna sieň celkom preplnená.“

Výťah prišiel do cieľa a dvere sa s kĺzaním otvorili. Viacerí autorori čakali vonku zároveň s ďalšou veľkou skupinou novinárov, ktorí začali kričať otázky, keď sa všetci vynorili v chodbe. Boli všetci rýchlo uvádzaní z chodieb smerom k hlavnému vstupu do súdnej siene Wizengamotu.

Zatiaľ, čo Harry, jeho spoločníci a aurori nemali problém vstúpiť do tej hali, všetci tí novinári boli zastavení krátkymi ohnivými stenami.

„Ochrana pred novinármi,“ Shaklebolt povedal potichu. „Najlepší vymýsel od násad na metly.“Tá ochrana nepustila tiež žiadne kričiace hlasy, zanechala tak všetkých z nich v relatívnom mlčaní, keď sa priblížili k dverám súdnej siene. Cez iné chodby a vchody prichádzali a išli muži a ženy - - všetci sa horlivo pozerali na ich skupinu, ale žiadny z nich sa nepristavil na rozhovor.

Skôr než ich skupina vošla do priamo do súdnej siene, Stark dal pokynul na ďalšie dvere dole v chodbe. „Potrebujem zobrať pána Lupina do väzby a zaregistovať jeho čarodejnícky prútik,“ Stark im oznámil. „Profesor Dumbledore budete vítaný, ak ho budete sprevádzať.“ Pozrel na Snapa. „Rozumiem, budete svedok obhajoby. Bude lepšie, ak nebudete spochybnený pred začiatkom tohto zasadnutia - - Shaklebolt ostane tu s vami a odprevadí vás do vnútra, keď budú pripravení začať.“

Pevná ruka, ktorú Severus nespustil z Harryho ramena mu naznačila, že má zostať s ním, ale on sledoval s určitým stŕpnutím ako Remus a Dumbledore boli odvádzaní preč Starkom a tými dvomi aurormi. Shaklebolt sa povzbudivo usmial, keď sa oprel neviazane o kamennú stenu na tej chodbe, zdanlivo ľahostajný k udalostiam.

Harry si povzdychol a odvrátil sa, pozrel sa naspäť k tým ohnivým svetelným stenám na druhom konci chodby, ktoré zadržiavala novinárov z ich dosahu.

„Prečo sa tu zdržiava zahraničná tlač?“ spýtal sa Severusa namiesto toho, zvedavý, aký možný záujem o jeho prítomnosť by mohli mať ďalšie krajiny sveta.

Severusove črty sa stiahli, jeho pery sa stenšili, keď civel dole sieňou na čakajúcich novinárov. „Nemyslím si, že to týka teba,“ povedal Harrymu tónom hlasu, ktorý naznačil Harrymu, že sa ho to týka veľmi. Severus bol očividne veľmi nešťastný z ich prítomnosti.

„A čo je to ten faraón, a kto sú tí bratia Shelongovia?“ Harry naliehal, zvedavý, či Severus vedel možno viac o politickej situácii vo zvyšku sveta ako on. Strávil príliš veľa času zaoberaním sa novinkami z Británie - - uprostred politických intríg a nových pripravovaných zákonov, nevedel čomu má viac veriť. Odvtedy, čo sa vrátil zo Zimných krajov, boli tu tri pokusy o vraždu na rôznych kandidátov na ministra, vrátane Korneliusa Fudgeoho. Prekvapivo, ani jeden z týchto pokusov nebol spojený s nejakými Smrťožrútmi.

Zatiaľ čo Fudge bol stále považovaný za predchodcu v kapani, jednoducho preto, že bol stále osobou zastávajúcou túto funkciu, madam Bonesová a Alexandre Mulburg ho predbiehali vo voľbách. Bolo tu dokonca hnutie, ktoré začalo zápis kampane pre voľby rôznych hráčov metlobalu na všetky pozície autorít na ministerstve - - protestvná akcia ľudí, ktorí nechceli osobu mimo ich riadenia.

Harry sa v očakávaní pozrel na Severusa, čakal odpoveď na jeho otázku ohľadne toho faraóna a tých bratov Shelongovcov. Severus bol pre čokoľvek viac podráždený, jeho oči sa nahnevane blyšťali. „Nedovolil by som aby sa ťa to týkalo,“ zopakoval.

„Ale prečo naznačili niečo takéto?“ Harry sa spýtal, zvedavý odkiaľ táto klebeta prišla. Keď ho obvinili s randenia s Hermionou vo štvrtom ročníku, mali na to minimálne dôvody. Trávil veľa času s Hermionou. Bol dosť ľahké, aby spravili takéto uzávery. „Nikdy som dokonca nebol v Egypte alebo Číne? Nikdy som dokonca nepočul o tých ľuďoch?“ Až donedávna nebol dokonca informovaný o skutočnosti, že Egypt mal stále faraóna - - nemal žiadnu predstavu o tom, čo by mohlo byť čínske impérium.

„Je to prenáhlená špekulácia,“ Severus ho informoval s tmavým zamračeným pohľadom. „Nemajú nič lepšie na práci, ako hovoriť o takých veciach.“

Nespokojný s tou odpoveďou, Harry si povzdychol a oprel sa o múr blízko Shaklebolta. Auror sa nezdal naklonený k tomu, aby mu ponúkol nejaké domnienky. Uvažoval o druhých otázkach, na ktoré sa tiež dobre spýtal - - Registrácia čarodejníckych prútikov, Zákon o spojenectve nadradených. Zvažoval, bude Hermiona vedieť o čom hovorili?

Viacerí čarodejníci a čarodejnice vstúpili do súdnej siene cez hlavné dvere - - väčšina z nich bola oblečená do formálnych habitov, a Harry sa teraz tešil, že Severus pre neho to ráno vyberal jeho oblečenie. Myslel si, že Severus odev vybral z jeho šatníka príliš vkusne - - a skôr zastaraného vzhľadu. Začal si zvykať na dublet - - ale dnes nosil dlhú hodvábnu tuniku bledozelenej farby s krátkym rukávom, a nohavice zvýrazňujúce jeho postavu tmavej farby z krtej kožušiny a kožené topánky. Nad tým mal po kolená dlhú róbu tmavozelenej farby bez rukávov, otvorený predok mal spolu zapnutý  so striebornými ozdobnými sponami. Severus mal na sebe podobný čierno strieborný odev, a vyzeral rozhodne impozantne po jeho boku.

„Severus!“ rozjasnený hlas ich pozdravil o chvíľu neskôr, a Harry upieral oči n viditeľne extrémne starého muža v bielej róbe, ktorý sa k nim blížil. Bol iný ako Dumbledore, nemal dlhú bradu, ale bol do hladka oholený, jeho hlava bola úplne holohlavá. Harry videl veľmi málo holohlavých čarodejníkov podozrieval toho muža, že si hlavu oholil. Pri tom starom mužovi kráčal ďaleko mladší muž so zlatými vlasmi a ostrými kostnatými črtami. Rovnako ako Severus mal na sebe čiernu a striebornú.               

„Majster Dorester,“ Severus ho uvítal s veľmi formálnym a značným oblúkom, okamžite upútal Harryho pozornosť. Keďže ten starý muž bol očividne niekto veľmi uznávaný Severusom.

„Úžasné ťa vydieť, môj chlapec!“ starý muž pozdravil, nadšene zatriasol Severusovou rukou. „Pravdaže sa poznáš s mojím asistentom!“ ukázal na muža po svojom boku.

Severus sa obrátil a potriasol inú ruku, a Harry zaznamenal nesmelý úsmev, ktorý sa dotkol jeho pier. „Samozrejme, ako sa máš Andre?“

Viac hovoriaci než Severusov úsmev bol ten jasný lesk, ktorý žiaril z bystrých očí zlatovlasého muža.

„Výborne! Vyzeráš dobre, Severus,“ ten muž odpovedal, a zachvel sa......niečo.......prebehlo cez Harryho telo. Zamyslene zúžil svoje oči. Andre bol skoro tak vysoký ako Severus, štíhlej postavy, jeho hranaté črty boli dosť pekné. Jeho hlas bol extrémne kultivovaný, jeho odev bol veľmi elegantný, a mal bystrý inteligentný výraz v očiach, ktorý Harrymu pripomínal Hermionu alebo McGonagallovú.

Zdvorilo, Severus sa otočil k Harrymu by mu ho predstavil a Harry sa zdvihol od toho múru a potriasol ponúkané ruky. „Harry toto je Majster Elliott Dorester z Cechu výrobcov elixírov. Sám som pod ním niekoľko rokov trénoval. A toto je Andre Serrent,......môj kolega.“ Harry počul tú mdlú pauzu v Severusovom hlase pred slovom kolega, a zaznamenal hodnotiaci pohľad svetlovlasého muža, keď mu triasol rukou. Hoci sa Harry usmieval na oboch cudzincov, pozdravil ich srdečne, iskra hnevu sa rozšírila vo vnútri Harryho. Jedna vec bola istá - - Andre nebol „kolega“.

„Prijmite moje gratulácie k vašej svadbe,“ Majster Dorester povedal šťastne, s jedným bleskovým pohľadom na Harryho skôr charakteristickú jazvu na čele - - Harry cítil kvôli tomu okamžitú príbuznosť.

„Samozrejme,“ Andre odpovedal s trocha prvotriednym úsmevom ako jeho ostrý pohľad okamžite presunul na Harryho jazvu.  „Taká zhoda, Severus,“ usmieval sa. „Akí ste šťastní.“

Severus iba prikývol hlavou na odpoveď, jeho vyjadrenie nenaznačovalo nič.

„Oznam je, že máš pre nás vzrušujúcu správu, Severus?“ Dorester naliehal, hľadel zvedavo na Severusovu tašku, ktorú mal stále prehodenú cez rameno. „Chystáš sa obrátiť sve elixírov zase raz na hlavu? Bol si vždy mojím najlepším žiakom!“ Preletel pohľadom ponad jeho rameno smerom k dverám, všimol si viac ľudí, ktorí vstupovali do súdnej siene. „Poď, Andre musíme sa dostať na svoje miesta. Príďte na obed, Severus. Nemôžem čakať, až sa s tým vyrovnám. Pán Potter, bolo mi potešením!“

Starý muž potriasol znova ich rukami celkom natešene pred rýchlym odchodom smerom k súdnej sieni, vyzval Andreho, aby ho nasledoval. Andre sa iba uškrnul, pohol sa ďaleko viac voľne. „Áno, príďte na skorý obed, Severus?“ vyzýval s úsmevom, pred poklonou nasmerovanou k Harrymu a nasledoval potom starého muža.

Harry čakal až pokým zmizli z dosahu pred rozhovorom. „Spolupracovník?“ ozval sa uštipačne, vypustil emócie, ktoré sa v ňom nahromadili. Ešte sa napínal so znepokojením, ktoré pociťoval, jeho svalstvo na ramenách nadväzovalo pevne spolu.

Severus ho počastoval ostrým pohľadom. „Stretol som ho na konferencii o elixíroch minulé leto,“ vysvetľoval pokojne.

Harry sa práve pozrel dole na podlahu pri odpovedi. Dobre, toto bola odpoveď na otázku o tom, ako Severus rád rozprával o minulom lete. Niečo ostré a bolestiví sa skrútilo v Harryho hrudi. Poznamenal pokojne, že sa vôbec výzorom a osobnosťou nepodobal na Andreho.Ten muž bol elegantný, kultivovaný a pravdepodobne získa tiež titul Majster elixírov. Inteligentný potom - - možno extrémne inteligentný. Bol tiež bližšie k Severusovmu veku - - nesporne sofistikovaný a pozemský, všetko čím nebol Harry.

Nestaral sa, rozhodol sa s nehlučným zavrčaním. On nebol jeho obchod. Chcel do niečoho donekonečna prudko kopať - - dobre, to bolo preto.....pretože ho skôr nahnevala tlač. Pán Andre Serrent by si mohol zobrať jeho obed a naraziť si ho hore do jeho.....Harry sa podráždene rozhneval.

Áno, ďalšia vec ho prinútila nemyslieť o tom. Nechystal sa klásť dôraz na tú myšlienku, že niekto - - ktokoľvek - - by mohol prísť k nemu a tá osoba by ho videla, že má rodinu. Učil sa žiť bez Dursleyovcov - - s istou nepotreboval pozornosť Severusa Snapa....Harryho bolelo srdce pri tej myšlienke. Vytlačil všetky myšlienky zo svojej mysle - - aby o tom nepremýšľal. Nestaral sa.

Aurori vyšli o chvíľu neskôr zo súdnej siene a prikývli Shakleboltovi. Shaklebolt sa okamžite narovnal, upútal Harryho a Severusovu pozornosť. „Vyzerá, že sú pripravený začať,“ oznámil im obom. „Pôjdeme si sadnúť balkón. Albus si vás osobne vyzdvihne, keď bude potrebovať vaše svedectvo.“

Harry nasledoval Shaklebolta do súdnej siene, Severus ho okamžite nasledoval. Skoro každé oko v miestnosti sa na nich uprelo, keď vstúpili do vnútra, hlasné šepkanie narastalo so bzukotom, keď sa presúvali cez tú miestnosť. Keď Harry zaujal rezervované miesto v prvom rade na balkóne, videl to more do fialova zafarbených rób predstaviteľov Wizengamotu sediacich na vysokom balkóne. Zvyšok miestnosti bol preplnený pozorovateľmi. V strede hlavného podlažia na osamelej stoličke sedel Remus Lupin, Dumbledore stál vedľa neho. Harry si vydýchol , keď si všimol, že putá na stoličke nie sú upevnené. Remus nebol pripútaný.

Súd bol zvolaný, aby zasadol, ticho sa rozľahlo v miestnosti, ako muž, Harry nevedel prečítať obvinenia  vyšetrovateľa. Šokované mrmlanie prešlo izbou, keď bol Remus obvinený, že je neskrotený a čelil možnosti eutanázie.Harry spoznal skupinku mladých ľudí v miestnosti, ktorí prišli z Rokfortu s ním a postupne - - Remus bol ich učiteľ na jeden rok. A nepochybne mnoho iných ľudí v miestnosti boli študenti, keď bol Remus sám študentom. Harry tiež spozoroval Luciusa Malfoya sediaceho oproti v miestnosti, hore na balkóne pozorovateľov. Chladný muž sledoval zvedavo jednanie. Harry na neho civel - - v prvom rade kvôli nemu tu bol Remus.

Keď bol vyzvaný, aby sa priznal, Dumbledore nahlas prehovoril. „Hlavný vyšetrovateľ, navrhujem, aby sme celkom zamietli vyšetrovanie.“

Viac prekvapeného šepotu sa presunulo izbou. Minister Fudge, sediaci vľavo od toho muža, ktorý bol nazvaný ako Hlavný vyšetrovateľ sa predklonil. „Nemôžeme dať taký pokyn až pokiaľ obhajoba nevystúpi. A nemôžeme zamietnuť nejaké obvinenie a pokiaľ všetky obvinenia nebudú prečítané.“

Bolo tam niekoľko prikývnutí na súhlas, tiež niekoľko zamračení na nesúhlas po tomto vyhlásení.

„Všetky obvinenia?“ Dumbledore sa spýtal, a Harry pocítil ostrú bodavú bolesť strachu v jeho srdci. Boli tam nové obvinenia proti Remusovi? „Neuvedomujem si ďalšie obvinenia proti pánovi Lupinovi, než tvrdenie, že bol neskrotený.“

Madam Bonesová zazrela krátko cez Fudgeho predtým prikývla Dumbledorovi. „Nové obvinenie bolo práve pripojené,“ vysvetlila.

„Len preto, že sme nevedeli, že pán Lupin bol v cudzine,“ Fudge povedal rýchlo. Rozhodli sa skôr, že budú vyhlasovať, že Remus bol v cudzine a nevedel o tom zatykači. Jeho zlyhanie sa obrátilo proti nemu rovnako ako všetka ich spoluvina v ich poskytnutí útočiska pre neho, mohli by ináč niesť ťažké tresty .  

„Hovoril som Ti, Cornelius,“ Albus podotkol. „Pán Lupin nevedel o zatykači. Obrátil sa na mňa - - v zastupovaní na súde - - okamžite na základe tohto zasadnutia. Bol v mojej väzbe od vtedy, ako je zaznamenané, čo som požiadal o toto zasadnutie. Nemôžete ho obžalovať z.......“

„To nie je to obvinenie,“ Cornelius ho podráždene prerušil. „Pán Lupin je žiadaný na základe Zákona o registrácii vlkodlakov, aby v priebehu dvadsiatich štyroch hodín oznámil svoj opätovný vstup do krajiny. Toto zlyhanie sa trestá piatimi rokmi v Azkabane.“

Päť rokov v Azkabane! Harry cítil ako mu odtiekla krv z tváre a vystrelil nervózny pohľad na Severusa Severus len ľahostajne sledoval toto jednanie, jeho črty neukazovali nič z jeho emócií.

„Vidím,“ Albus odpovedal vážne. „Potom taktiež musím požiadať, aby toto obvinenie bolo zrušené, pretože nie je dlhšie relevantné.“

„Už nie je relevantné?“ Fudge vykríkol. „Nemôžete spraviť druhý návrh bez prvej registrácie námietky.“

Hlavný vyšetrovateľ zobral jeho čarodejnícky prútik zo stola pred ním a šepkanie bolo rýchlo umlčané. „Je to veľmi neobvyklé podať návrh pred vystúpením obhajoby, Albus,“ muž ho informoval.

Albus prikývol na súhlas. „Ale perfektne zrozumiteľné, keď obvinenia sami o sebe nie sú iba celkom irelevantné, ale taktiež ilegálne porušenie Čarodejníckych občianskych práv.“

Viac šokovaného šepotu sa presunulo davom a Harry sa našiel, že nervózne žuje jeden svoj malíček. Nemal žiadnu predstavu, kam týmto Dumbledore smeroval. Zazrel na Severusa, ktorého mu odpovedal prenikavým tmavým pohľadom až pokiaľ nezastavil to hryzenie si jeho nechta.

Hlavný vyšetrovateľ znova mávol svojím čarodejníckym prútikom kvôli tichu. „Starostlivo objasnite svoje myšlienky, Albus,“ muž si povzdychol, ako keby použil tieto záporné udalosti, ktoré Albus zapríčinil.

Albus sa usmieval. „Dobre, myslím si, že my všetci môžeme vidieť sami na sebe, že pán Lupin má ďaleko od neskroteného.“

Napriek skutočnosti, že Remus sedel na tej stoličke uprostred miestnosti v plnom pohľade tentoraz všetkých, každý v miestnosti sa nakláňal alebo naťahovali ich krky, aby sa moholi, čo najlepšie na neho pozrieť. On si práve povzdychol a preložil si nohu cez nohu. Sedel tam v jeho tvídovom obleku, jeho jantárové oči hriali a boli mierumilovné, vyzeralo to, akoby skôr čakal na šálku čaju než na súdne konanie o jeho živote. Harry musel tlieskať za mužove rozvážne vystupovanie.On by nebol tak pokojný v podobnej situácii.

„Je to pravda, pán Lupin?“ spýtal sa Hlavný vyšetrovateľ. Všetci ľudia sa nahli bližšie, aby ho počuli. Harry si spomenul, že Sirius hovoril, že neskrotení vlkodlaci nerozprávali.

„Priznám sa, že som sklamaný, Kudleyovské kanóny prehrali ďalšiu hru minulý týždeň, ale ja si ťažko môžem povedať, že som neskrotený,“ Remus jasne odpovedal. Jeho slová vyvolali chichotavý smiech, ktorý sa presunul naprieč miestnosťou. Fudge vyzeral byť extrémne podráždený, zazeral na tvár Luciusa Malfoya, ktorá neukázala vôbec žiadnu emóciu.   

Harry si nemohol pomôcť, ale divil sa, v čo Fudge dúfal, že vyťaží z tohto jednania. Musel vedieť, že ak by zatkol Remusa, potom by Harry išiel priamo za novinármi a vykričal by tu krvavú vraždu. Myslel si, že použije Remusa ako určitý tromf na vyjednávanie proti nemu?

„Áno, dobre,“ Fudge povedal - - konfrontovaný Remusovým temperamentom, ktorý by mohli ťažko potlačiť formálnym vyšetrovaním. „Ale to stále nie je dôvod na ďalšie zmeny. Prečo ste sa opätovne nezaregistrovali pri vstupe do krajiny na Ministerstve mágie?“

„Oh, ale my tu máme problém, Kornélius,“ Albus ho informoval s pokrútením hlavy. „Pán Lupin sa nezapísal pri Registrácii vlkodlakov v rámci dvadsiatich štyroch hodín, čo vstúpil opäť na územie tejto krajiny jednoducho preto, že v priebehu dvadsiatich štyroch hodín čo vstúpil do tejto krajiny, nebol už vlkodlakom.“

Rev prekvapenia, rovnako ako protesty, zaliali miestnosť, ako každý špekuloval o tom, čo by práve tým Albus mohol myslieť.

„Ešte ďalej!“ Albus vykríkol, jeho hlas silnel nad hlukom. „Keďže pán Lupin už nie je vlkodlak, nadobudol znovu plné občianske práva a ako také intrigy sú teraz protiprávny čin. Je to nelegálne zatknutie alebo zatknutie čarodejníka založené na povestiach, keď sú v zlej nálade.“ Harry hádal mimochodom, že Dumbledor zdôraznil slovo „čarodejník“, že zákon umožnil takéto správanie k vlkodlakom.

Tentoraz Hlavný vyšetrovatel poslal hore spŕšku iskier svojím čarodejníckym prútikom, sprevádzaný hlasným buchnutím, aby umlčal dav. „Albus viete rovnako ako my, že neexistuje žiadny liek na Lycanthropiu. Pán Lupin je známy vlkodlak, a ako taký nemá plné občianske práva.“

„Och, ale to nemáte pravdu,“ Albus odpovedal s úsmevom. „Nebol tu žiadny liek na Lycanthropiu. Teraz je tu môj svedok, Majster elixírov Severus Snape, ktorý vám to vysvetlí.“

„Nemôžete pozvať svedka na základe domnienky - - obzvlášť domnienky, ktorá nebola podporená!“ Fudge vykríkol na znamenie protestu.

„Podporujem potom tú domnienku,“ tmavovlasý muž sediaci vpravo od madam Bonesovej hovoril nahlas. „Ja chcem počuť o tom lieku.“

„Nemôžete podporovať tú domnienku!“ Fudge znova vyštekol. „Nemôžeme mať domnienku až pokým by prišla obhajoba.“

Al Hlavný vyšetrovateľ potriasol jeho hlavou. „Nemôžeme žiadať obhajobu k vyšetrovaniu, ktoré by mohlo byť nelegálne. Súd povoláva Severusa Snapa dopredu.“

Harry mlčky sledoval, ako Severus pôvabne vstal, zase zdvihol tú tašku, ktorú si dal nabok k nohám a niesol ju so sebou  dole do prízemia, kde stál Dumbledore a Lupin. Na žiadosť Hlavného vyšetrovateľa Severus vysvetlil pôsobenie elixíru na Lycanthropiu; zatiaľ čo hovoril, otvoril svoju tašku a vybral dva staré rukopisy na pergamenoch, ktoré obsahovali detaily jeho práce. Podával jeden Hlavnému vyšetrovateľovi a druhý dal Majstrovi Doresterovi, ktorý sedel povedľa na balkóne pozorovateľov. Taktiež odovzdal krabicu Majstrovi Doresterovi, ktorému vysvetľoval, že obsahuje viacero flaštičiek elixíru pre oficiálne testovanie Spolku.            

„A tvrdíte, že pán Lupin je úplne vyliečený?“ Hlavný vyšetrovateľ požadoval nedôverčivo po tom, čo Severus skončil so svojím vysvetľovaním.

Severus sa zrazu zamračil. „Ďalšie testy ešte bežia,“ oznámil im. „Ale, na základe tej právnej definícii vlkodlaka popisujúcej povinnú zmenu v noci počas splnu, pán Lupin už nie je vlkodlak. Mesiac na neho nemal vplyv pred dvomi nocami.“

Miestnosť v šoku zašepkala. „Vy tvrdíte, že pán Lupin je teraz v skutočnosti Animágus?“ Madam Bonesová naliehala zvedavo, jej oči sa zase mierne presunuli na sediaceho muža.

„Áno,“ Severus prikývol hlavou na súhlas.

„Dokážte to!“ Fudge požadoval rozhnevane. A hoci jeho požiadavka bola hrubá, bolo zrejmé, že väčšina Wizengamotu chcela to opodstatnené potvrdenie tiež.

Hlavný vyšetrovateľ nachýlil svoju hlavu. „Pán Lupin, súd sa vás pýta, či dokážete vaše postavenie ako Animágus pretváraním.“

Remus pohliadol krátko na Albusa, ktorý mu povzbudivo prikývol. Postavil sa, zatvoril jeho oči v koncentrácii. Harry zadržal dych - -vedel, že Remus to precvičoval so Siriusom, ale bolo to stále nové pre muža. A bol prinútený premeniť sa bez svojho čarodejníckeho prútika - - niečo, čo niektorí Animágovia nikdy nedokázali. Stále akokoľvek by mohol., Harry veril, že Remus to dokáže.

Videl Siriusovu premenu často. Keď sa jeho krstný otec menil na Tichošľapa, tá premena bola skoro okamžitá, ten impulz bol hladký a rýchly. Rovnako ako premena profesorky McGonagallovej. Remus oproti tomu nebol tak rýchly. Tá úvodná zmena bola na moment dlhá a napätá, všetky oči v miestnosti sa upierali na muža zatiaľ čo na niečo čakali - - čokoľvek - - čo sa stane.

A potom Harry cítil ten slabý vzostup energie, ktorý cítil ako Remusov podpis. Cítil posunutie tej energie aji sa muž sústredil na svoju mágiu. A potom zrazu sa zdalo, že tá ľudská forma zmizla preč od neho, posúvala sa a premenil sa. O chvíľu neskôr stál Námesačník pre Wizengamotom.

Ľudia zrazu z hrôzou kričali - - muži a ženy vyskočili zo svojich kresiel a hľadali pomoc. Prútiky boli vytiahnuté a namierené na toho vlkodlaka a mohol byť zasiahnutý kúzlom, ak by Albus Dumbledore nezdvihol svoju ruku a kričal, aby zachovali pokoj, jeho hlas bol kúzelne zosilnený a stlmil hluk v miestnosti. Každý zamrzol, nápadne v tichej hrôze pri vlkodlakovi pred nimi. Námesačník, úprimne naháňal hrôzu a strach, posadil sa na zadné laby a začal krútiť chvostom.

Harry si vydýchol úľavou, keď zistil, že sa ho nikto nechystá prekliať. Rýchly pohľad na Severusa odhalil výraz úplnej neúcty na mužovej tvári. Bolo zrejmé, že si nevážil spanikárených mužov a ženy pred ním.

Keď bolo zrejmné, že hrôzu naháňajúci vlkodlak sa nechystá útočiť na kohokoľvek, ľudia si znovu začali sadať do kresiel.

Remus sa veľmi pomaly presunul späť do ľudskej formy, žmurkol rýchlo na Harryho predtým než sa posadil znovu na tú drevenú stoličku v strede miestnosti.

„Ako vidíte, pán Lupin je teraz Animágus,“ Albus vysvetlil. „Nie, vlkodlak. A ako taký má právo na jeho absolútne práva ako občana. A predtým, než ma prerušíš, Kornelius,“ Albus držal svoju ruku, keď ho minister chcel práve prerušiť. „Áno, už som vyplnil potrebnú administratívnu prácu pre jeho formálne zaregistrovanie ako Animága a podal som to na ministerstve.“

Fudge sa podráždene zamračil, ale znova sa pevne sklonil.

„Ale......ale......“ modrovlasá žena sediaca niekoľko kresiel za Fudgeom protestovala. „Premení sa na nebezpečného tvora. Je hrozbou spoločnosti!“

Albus sa pozreal s úžasom cez jeho polmesiačikové okuliare na zmienenú ženu. „Madam Bermingtonová, verím, že váš otec bol tiež Animágus. Nadobúdal tvar Modrej páskovanej žaby - - tvor prudko jedovatý. Jediná páskovaná žaba má dostatok jedu, že by zabila sto ľudí. Bol tiež hrozbou spoločnosti?“

Tá žena na moment šokovane vyprskla pred tým než sa upokojila, zdalo sa, že v skutočnosti premýšľa nad Albusovými slovami.

„Ale toto je vysoko neregulárne!“ Fudge protestoval. „Nikdy sme nemali Animágusa, ktorý by sa mohol pretvoriť z magického tvora predtým.“

„Ešte nikdy predtým sme nemali liek na Lycanthropiu,“ Albus mu pripomínal. „Tento deň by mal byť oslavovaný.“

Skutočne si Harry všimol Majstra Dorestera, rovnako Andreho, a hŕstku iných mužov a žien, ktorý podozrieval, že patrili do Spolku výrobcov elixírov, keď už prezerali Severusov zvitok, čítali cez Doresterové ramená.

„Teraz, znovu,“ Albus uviedol. „Presuňme sa k zatykaču, ktorý by mál byť celkovo zrušený a všetky obvinenia proti pánovi Lupinovi sú stratené. Čo na to hovorí rada?“

Konfrontovaný s Dumbledorovou požiadavkou, Hlavný vyšetrovateľ začal hlasovanie. Dokonca Funge a jeho hŕstka lokajov nemala na výber nič iné ako súhlasiť s požiadavkou. Remus Lupin bol zbavený všetkých obvinení.

------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Nepochybne som zmasakrovala Róbertove pravidlá z rokovacieho poriadku s mojimi súdnymi nariadeniami, ale nechystám sa nad tým priveľmi znepokojovať.

Ako vidíte Harryho reakcia na ten „bozk“ bola typická pre Harryho. Žiarlil, ako len mohol, že Severus mohol vidieť niekoho, ale nerozumel tomu, čo cítil. Severus nebol jediný, kto by nerozpoznal lásku od svojho zadku. Mohol by požadovať takúto vec - - Harry tento raz žiarlil na Severusa. V podstate to bol asi čas, keď niekto uznal Severusovu hodnotu.

Andre, v prípade, že by ste boli zvedavý, bol mimochodom spomenutý v predchádzajúcej kapitole - - potrebovala som niekoho pre Harryho, kto by zaostril ďalej jeho pocity žiarlivosti.

Faraón Nitocris bol v skutočnosti ženský faraón Egyptu zo šiestej dynastie. Nitocris nemal žiadny vzťah s historickou postavou, ale ja som ho vytvorila ako ženského faraóna a myslela som si, že sa jej hodí dať takéto meno.

Bratia Shelongovci sú celkom vymyslení. Pokiaľ viem (nehovorím čínsky) „long“ (akcent cez „o“) znamená „čínskeho draka“. A „she“ (akcent na „e“) znamená „hada“. Mám radšej skúr predstavu dvojiček Slizolinčanov vládnucich Čínskemu impériu.

BTW – našla som ďalší nádherný obrázok na deviantart dot com nazvaný „Wolf at the Door“ (vlk vo dverách) od septemnox. Je to veľký obrázok Draca, ktorý nosí Dračie zlato. Ďakujem každému, kto mi o ňom povedal!

27.07.2008 00:24:47
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one