Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Konečne tu máte celú kapitolku

O hodinu neskôr, Severus sa našiel naspäť na chodbe, čakal vedľa Harryho, zatiaľ čo Lupin a Dumbledore prejednávali posledné právne otázky a vrátenie Lupinovho čarodejníckeho prútika od Aurorov. Po tomto procese bol prepustený, všetci boli obklopení ľuďmi, ktorí im chceli klásť otázky. Obzvlášť Severus bol zaplavený otázkami od iných Majstrov elixírov, odpovedal ako najlepšie vedel, zatiaľ čo sa pokúšal zdržiavať blízko Harryho. Obával sa, že ak sa odvráti na chvíľu, Harry zmizne v dave. S určitosťou nemohol dovoliť Fudgeovi, aby odtiahol chlapca preč od neho kvôli minulosti. Detailne popísal ten nápoj v poznámkach, ktoré dal Majstrovi Doresterovi, hoci naschvál neobjasnil nič o jeho zdroji. Mali všetko dohodnuté, nechceli, aby Voldemort zistil, že majú Slizolinove rukopisy. Ako také, Severus len tvrdil, že inštrukcie k elixíru pochádzali zo starovekého zdroja, ktorý uštipačne odmietol menovať. Celý tento príbeh musel počkať na oveľa mierumilovnejšiu dobu.

Napokon Severus uviedol Harryho naspäť do chodby. Sledovali ako skupina Majstrov elixírov odchádzala dole chodbou smerom k tomu teraz prázdnemu východu. Ale v tej chvíli, keď sa presunuli cez zlatú ochranu pred novinármi, ktorá tam stále bola, reportéri, ktorí striehli za rohom ich hneď nasledovali.

Sledujúc teraz reportérov, Severus nemal chuť brodiť sa zase cez nich. Jeden raz stačilo. Ich otázky ho vystrašili - - obzvlášť tie o faraónovi a tých bratoch Shelongovcoch z Číny. Podozrieval, že niektorá z tých ponúk na sobáš, ktoré Albus spomenul, prišla od nich.

Zatiaľ čo sa nikdy nestretol s faraónom Nictocrisom, videl jej fotografie. Bola ešte mladá, len pätnásťročná, predsa však bola považovaná za jednu z najkrajších žien na svete. Dynastia faraónov Egypta dávno prestala s plodením medzi najbližšími členmi rodiny a namiesto toho začali vyhľadávať vo svete vhodných partnerov, vyberali si buď kúzelne silných čarodejníkov alebo čarodejnice, alebo niekoho s neľudskými pôvodmi. Údajne Nitocris mal nielen krv Veelov v jej žilách, ale taktiež krv Kitsunov z Ázie. Severusa by vôbec neprekvapilo, keby si vybrala Harryho ako svojho budúceho partnera. Bol si rovnako istý, že nechcel, aby sa niekedy Harry stretol s dievčaťom.

Pokiaľ ide o bratov Shelongovcov - - poznal o nich len príbehy. Ale boli údajne príjemní - - pýšili sa pôvodom s pokrvnou príbuznosťou s majestátnym drakom. Zatiaľ čo nevedel, ktoré z tých tvrdení boli skutočnosťou, určite vedel, že obaja mladíci boli veľmi vyhľadávaní príslušníkmi kráľovských rodín po celom svete. Svojim spôsobom, Harry by sa s nimi nikdy nestretol.

Sledoval ako členovia Cechu výrobcov elixírov hovorili s novinármi na ďalekom konci chodby. Na rozdiel od neho, nezdráhali sa hovoriť - - nesporne informácie o lieku na Lycanthropiu, rovnako dobre ako tie informácie z Remusovho procesu budú v zajtrajších novinách. Severus si pripravoval komuniké pre tlač ohľadne jeho elixíru, ktoré neskôr odovzdal Shakleboltovi pre novinárov.

Jeho oči krátko spočinuli na Andrem Serrentovi, ktorý hovoril s reportérom z Denného Proroka. Naplnil ho neistý pocit nepokoja. Nepredpokladal, že na neho dnes narazí - - nevidel toho muža od Konferencie o elixíroch z minulého leta. Ich krátka známosť bola zábavná; zatiaľ čo ten muž bol pekný, Severus bol ďaleko viac atraktívny s jeho bystrými myšlienkami. S určitosťou to nebolo Severusovým výzorom, ktorý priťahoval Andrého. Pokiaľ vedel, rozišli sa priateľsky. Ale bolo tam niečo vyzývajúce v Andreho očiach, pretože skôr pozerali na Harryho, ktorý prekvapil Severusa. Neuniklo jeho pozorovaniu, že Harry tiež niečo zaznamenal.

Pozeral nápadne na Andreho a novinárov, nemohol si pomôcť, ale divil sa, že ten muž narážal na vzťah medzi nimi. Bolo by to veľmi nešťastné - - obzvlášť vzhľadom na tie otázky tlače, ktorá sa pýtala na Harryho. Tá myšlienka, že by ktokoľvek vyslovil pochybnosti ohľadne tej právoplatnosti ich svadby ho hlboko rozrušila - - dokonca ani kúsok škandálu na jeho strane, ktorý by ponúkol, by ich oboch dostala viac pod dohľad.

„Je niečo zlé?“ Harry sa spýtal. Rýchlo sa pozrel na chlapca a ukázal, že  jeho oči boli príliš zamerané na Andreho. Chlapcove pery sa skrivili necharakteristickým zamračením. „Mal som pravdu, súhlasíš?“ reptal. „On nie je iba kolega.“

Severus zúžil svoje oči. Prečo si chlapec práve teraz zo všetkých chvíľ musel vybrať túto a bol vnímavý? „Ako som povedal, stretol som ho minulé leto na Konferencii o elixíroch.“

Harry podráždene civel. „Napriek tvojmu názoru o mojich spravodajských informáciách, rozumiem tomu, že si stretol niekoho so slušným eufenizmom pre niečo celkom odlišné.“

Napriek všetkému, Severus si nemohol pomôcť, ale naplnil ho záblesk pobavenia. Nevedl si nič lepšie predstaviť, ale prisahal by, že ten chlapec žiarlil! Táto myšlienka bola skoro zlomyseľná. „Od tej doby som ho nevidel a vstúpil som do manželského zväzku s tebou, tak ma ušetri tých narážok.“

Jeho slová spôsobili, že Harry sa nahnevane začervenal, a Severus bojoval s reakciou, ktorá zaplavila jeho telo. Z nejakého dôvodu ho ten chlapcov hnev uchvacoval - - možno to bolo práve tou peknou zmenou farby jeho líc, alebo tým spôsobom, ktorým žiarili jeho oči životom. Okamihy hnevu vylákali von Harryho najsilnejšiu vášeň - - a Severus vedel, že vystupoval s tým, čo naozaj chcel.

„Nerobil som narážky! Práve som poukázal na to, že si si očividne pre niečo robil starosti,“ Harry odpovedal. „Ak si ho nevidel, prečo sa potom staráš o tom, čo hovorí s novinármi?“

„Pretože by mohol tvrdiť niečo iné,“ Severus odpovedal. „Čo by za týchto okolností nebolo dobré - - obzvlášť nie pred zahraničnou tlačou.“

Harry sa zmätene zamračil. „Čo ti vadí na tom, že je tu medzinárodná tlač? Má to niečo spoločné s tým príbehom o faraónovi?“

„Medzi inými vecami,“ Severus potvrdil, s miernym pokývnutím hlavy. Jeho pery sa rozhnevane skrútili v zamračení pri tej myšlienke. Posledná vec, ktorú chcel čítať v zajtrajších novinách bola jeho podstatou veci verzus tie faraónove. Skôr si predstavil, že sa nájde s nedostatkom extrému.

Harry práve prezieravo pokrútil hlavou. „Dobre, ty si ten, kto videl to vtieranie. Ja neviem, čo odo mňa očakávaš, že s tým spravím?“

Jeho slová pohli Severusovou krvou. Takže chlapec bol nahnevaný - - možno žiarlivý. Alebo prinajmenšom veľmi iritovaný, že bol zapletený medzi novinárov a Severusových bývalých milencov. Tiež sa zdalo, že by to mohol v tejto situácii použiť na svoju výhodu - - ponúknuť novinárom niečo ďaleko zaujímavejšie  na vytlačenie prvej strany ich novín a eventuálne zabrániť niektorému z návrhom Harrymu, ktoré dali dohromady zahraničie. Do dnešného dňa sa žiadnemu novinárovi nepodarilo zachytiť úprimne intímny moment medzi nimi - - vedel, že bola ponúkaná vysoká odmena, za fotografie ich dvoch spolu.

„Očakávam, že mi pomôžeš poskytnúť pre nich zaujímavejší príbeh, o ktorom by špekulovali,“ oznámil chlapcovi, keď prebehol očami hore-dolu Harryho postavou. Vyzeral dnes perfektne - - hocijaká fotografia s ním bude nádherná. Tá bledozelená tunika a tá tmavozelená róba zvýraznila jeho oči a jemne zvýraznila jeho pokožku. Zatiaľ čo jeho vlasy mali stále divoký, neskrotená vzhľad väčšiny športujúcich Chrabromilčanov, hodil sa mu perfektne.Vyzeral ako mladý princ - - dokonca aj jeho držanie tela sa trocha zmenilo počas niekoľkých mesiacov. Bol vždy pôvabný vo vzduchu, ale tie hodiny šermu zlepšili jeho postoj a spôsob, akým držal sám seba, a dal mu určitú pôsobiaciu gracióznosť, keď sa pohol.

„Zaujímavejší príbeh?“ Harry sa neisto spýtal, bol rovnako zmätený a zaujatý. „Nemôžem si predstaviť, čo by mohlo byť zaujímavejšie než škandál. Zdá sa, že ich majú tak veľmi radi, že ich vyrobia sami, keď nie sú dostupné.“       

„Použi svoju predstavivosť,“ Severus sa naschvál sklonil, jeho hlas bol nízky, ľahké slová rezonovali tónom, o ktorom vedel, že zapôsobilo na Harryho. Okamžite videl, že tie zelené oči sa šokovane rozšírili.

„Nemôžeš byť seriózny,“ syčal na neho, farba v jeho lícach narastala znovu.

 Severus zdvihol jedno obočie, jeho pery sa zvlnili do zvodného úsmevu. „Takáto fotografia, by určite zaplnila prvú stranu novín - - vypudila by hocijaký iný príbeh do menšej pozície. Bude to postačujúce.“

Viacero odlišných emócií sa mihlo v Harryho očiach - - príliš veľa pre Severusov smer. Boli časy, keď chcel zúfalo hľadať odpoveď v pohľade do chlapcovej mysle, zistiť čo si úprimne myslel raz a navždy. Ale takéto zneuctenie nie jeho manžela bolo nespravodlivé. Konečne pohľad podráždenej rezignácie sálal z Harryho čŕt - - nie celkom taká emócia, v ktorú dúfal, že ho bude inšpirovať, ale bola dostatočná.

„Cítim sa sa ako kus krvavého šachu,“ chlapec reptal.

„Kus šachu?“ Severus sa zamračil, bol zvedavý o čom hovoril teraz.

Harry civel hore na neho, zelené oči vyzerali byť mierne zranené, a Severus pocítil, že jeho srdcie ho nechalo v štichu po tom pohľade.

„Každý jediný moment v mojom živote je súčasťou určitého spôsobu manipulácie, riadenia niekým iným. Dokonca moja svadba. Nikto o tom nič nevie!“

Všetky veci, ktoré mal na pláne, ubili toho chlapca, že nebol jeden z nich. Nevedel si predstaviť, že si bude interpretovať svoju domnienku takýmto spôsobom - - ako nič iné len manipulovanie. To bolo mimo plánu - - ale Severus to nenavrhol, aby to výhradne uspokojilo tlač. Zabudol ako smiešne romantický môže byť Chrabromilčan; takáto manipulácia sa zmenila znovu na ich úlomok.

Zistil, že sa sám natiahol ku chlapcovi, položil svoju ruku jemne oproti jeho rukám. „Harry,“ začal, pokúsil sa nájsť určité slová, ktoré by zmiernili tú horkosť, ktorú videl.

Ale Harry iba prezieravo potriasol hlavou. „Nie, ty máš samozrejme pravdu,“ prerušil ho predtým, ako vedel povedať viac než chlapcove meno. „Nechajme novinárov, aby mali ich fotografiu. Som si istý, že je to napokon všetko veľmi dobré - - nie je to všetko?“

Predtým, než mohol Severus porozmýšľať nad odpoveďou, chlapec postupoval smerom k nemu, jeho telo sa naliehavo pritislo k nemu, ako Harry zdvihol svoje ruky a posunul ich okolo jeho krku. Keď Harry otočil svoju tvár v očakávaní smerom k nemu, Severu nemal na výber nič iné ako odpovedať - - a nebola to túžba spraviť niečo iné. Presunul svoje vlastné ruky okolo chlapcovho pásu a ukoristil jeho ústa v miernom bozku. Len nejasne si uvedomoval, blýskanie svetiel tých čarodejníckych fotoaparátov, ktoré začali robiť ich fotografie. Bol príliš zameraný na chuť Harryho pier, to teplo jeho tela proti jeho vlastnému. Jeho ruky sa stiahli okolo tej chudej postavy, dokonca keď prehlboval ten bok  za ten povrchný, ktorý mal z počiatku v zámere.

Skôr ako sa stratil v tomto momente, jeho telo sa pohltilo v tomto kontakte. Ako dlho by mohol udržiavať túto vzdialenosť medzi nimi - - ako skoro by mohol pripustiť svoje vlastné nenásytné požiadavky a zviesť toho chlapca? Odsúdiac túto cestu, Harry nevinne reagoval na ten mierny tlak jeho pier, takéto pokušenie by nebolo zložité. Ale chlapec ho potom mohol opustiť, alebo sa zmení a bude sa pohoršovať, že o nechcel byť je jeho?

Pustil chlapca predtým, než by sa dal uniesť, všimol si pikantný výraz, ktorý zafarbil Harryho líca a ten spôsobom, akým spustil mihalnice, akoby sa hanbil za svoju dychtivú odpoveď. Ale z blízka sa dalo všetko perfektne prečítať - - mladík bol zaplavený náhlou vášňou. Severus vôbec nepochyboval, že ich fotografia mal prednosť dokonca aj pred pozoruhodnými správami o lieku na Lycanthropiu. Zvyšok sveta je tak vyhladovaný po Harry Potterovi, ako bol on sám. Aké pekné bolo zistenie, že mohol počítať sám seba medzi tie masy.

Zvuk Dumbledorovho a Lupinovho objavenia sa z vyčkávacieho priestoru upútal pozornosť ich oboch skôr, než mohli ďalej medzi sebou hovoriť. Otočili sa, Harry vykročil pochodový krokom od Severusa, farba jeho líc bola stále očividná, Severus vzdoroval tomu naliehaniu, aby uchopil chlapcovu ruku a ťahal ho späť k sebe - - ako mal prekonať tú mizernú potrebu priblížiť sa k nemu?

Lupin sa usmieval na Harryho, keď sa pripojili k nemu, ale vôbec nie úsmevom, ktorý Severus očakával od Albusa, tie oči starého muža sa trápili, jeho ústa sa v hneve mračili. „Je voľačo zlé, Albus?“ Severus sa okamžite spýtal. Shaklebolt a Stark boli stále s nimi, ale nevyzeralo to tak, ako keby bol Remus v nejakom inom probléme. Mal podozrenie, že tí aurori ich budú sprevádzať spät cez ten dav reportérov.

Albus pevne prikývol. „Nie tu,“ povedal jednoducho a Severus pochopil, že by nehovoril o tom, čo ho trápi, až pokiaľ by sa nevrátili do Rokfortu. Traja z nich husím pochodom kráčali okolo Harryho - - Albus používal vedúcu pozíciu, zatiaľ čo Remus a Severus kráčali po oboch stranách pri ňom. Dvaja aurori sa presunuli dopredu, by ich viedli späť cez to kúzlo na ochranu pred novinármi, kde čakali iní aurori na to, aby zatlačili spravodajcov.

Akonáhle prekročili tú ohnivú ochranu, ozval sa krik reportérov, ktorí kričali otázky na plné hrdlo. Severus videl, ako sa z Harryho líc stratila farba, keď sa rýchlo presúvali medzi ich strážcami smerom k výťahom. Severus si nedokázal predstaviť v jednom okamihu, že by ten chlapec mal rád publicitu. Bol úprimne, tak slepý?

V sprievode aurorov im trvalo len chvíľku kým dosiahli prízemie a dlhí koridor kozubov. Znovu sa aurori umiestnili okolo jedného kozubu, ktorý bol voľný a čakali kým sa pasažieri priblížili. Uprostred bleskov fotoaparátov a kriku dychtivých reportérov, jeden po druhom odišli späť do riaditeľovej kancelárie v Rokforte. Keď Albus vystúpil z neho po nich, mávol svojim čarodejným prútikom na kozub a zapečatil ho tak, aby žiadny z ambicióznych reportérov ich nemohol nasledovať.

Sirius Black na nich ešte čakal, keď prišli a chytil Lupina do pevného objatia v tom momente, keď  ho zbadal. Ten pohľad vrátil úsmev na Harryho tvár a Severus v tom okamihu otriasal hlavou s odporom pri pohľade na ten tak naivný potešený pohľad vo svojom vnútri. Menil sa na krvavého Chrabromilčana! Posunul sa s nejakým úsmevom - - chcel zavrčať a chňapnúť po všetkých z nich, povedať niečo náležite sarkastické Blackovi. Ale on nemôže povedať čokoľvek, čo by mohlo pokaziť Harryho radosť z tohto momentu.

Black mal tisíce otázok, na ktoré chcel naraz odpoveď.  Severus mlčky sledoval Lupina a Harry sa pokúsil odpovedať na všetky z nich súčasne - - videl čo sa stalo predtým. Zdalo sa to byť jedinečná črta pre Chrabromilčanov - - všetci z nich hovorili naraz, jeden cez druhého, pokiaľ by mohol povedať, boli príliš rozrušení, aby hovorili súvislo. A predsa sa im nejako podarilo vysvetliť veľké množstvo informácií v relatívne krátkom čase. Otravné, ale očividne účinné. Zmätene krútil hlavou. Namôjdušu! Bolo to naozaj nutné, aby sa všetci traja z nich držali za ruky a kráčali hore – dolu takto? Lupin a Black boli urastení muži - - a predsa sa chovali ako päťroční.

Severus sa otočil na Dumbledora, ktorý sledoval tých troch Chrabromilčanov s pobavením, jeho oči zase žiarili. Očividne bolo ich nadšenie povzbudivé. „Chystáte sa nám teraz povedať čo sa stalo, Albus?“ Severus sa spýtal, upútal pozornosť tých troch.

Albus prikývol a posadil sa do jedného z kresiel blízko jeho stola, vyzeral skôr unavene. „Bol som informovaný, ministrom Fudgeom, že náš Národný metlobalový tím práve nedávno stratil ich stíhača. Približne za dva týždne budú robiť otvorený nábor na nového stíhača - - tu v Rokforte.“

„Čo?“ Severus sa šokovane ozval, nebol si istý, či počul správne.

„Národné mužstvo?“ Black vykríkol. „Ale to upúta hráčov z každého profesionálneho tímu v krajine.“

„Čo obráti pozornosť tisícok divákov,“ Remus skončil za neho.

„Ja viem,“ Albus prikývol na súhlas.

„Naše metlobalové ihrisko nie je vhodné pre takúto udalosť,“ Harry im oznámil. „Nie je tak veľké ako profesionálny štadión a nemôže prijať tisícky ľudí.“

Albus prikývol, ťahal si bradu. „To je dôvod, prečo počas nasledujúcich dvoch týždňoch bude naše Metlobalové ihrisko kompletne renovované ako pamätná pocta na aurorov, ktorí tam vlani zomreli.“

Všetci na neho na chvíľu mlčky zízali, pokým vstrebali jeho slová. Severus sa pokúšal predstaviť si chaos, ktorý ich mal prepadnúť. „Budeme tu mať na ďalšie dva týždne robotníkov všade naokolo, nasledované masovým predstavením, ktoré navštívia tisíce cudzincov. Nie je možné, že dokážeme udržať vlastnú bezpečnosť v takejto situácii, hlavne ak budeme unavení z našich vyučovacích hodín. Nemôžeme odmietnuť taktú požiadavku?“

„To nebola požiadavka,“ Albus odpovedal. „Schválila to Rada guvernérov federácie. Veria, že táto udalosť prinesie veľa potrebných príjmov pre Rokfort a kompletne bola za túto myšlienku.“

„Rokfort potrebuje príjem?“ Sirius sa neisto spýtal.

Albus potriasol hlavou. „Nie, nepotrebujeme,“ pozrel na okolité portréty všetkých ostatných riaditeľov zavesené na stenách jeho úradu, ktorí zámerne počúvali tento rozhovor. „Rokfort vždy zvládol byť finančne nezávislý od finančných dotácií.“

„Prečo chcú potom vystaviť školu takejto šialenosti?“ Remus sa ozval neveriacky.

„Ach, môžem premýšľať o pár dôvodoch,“ Albus si povzdychol, keď preletel pohľadom cez Harryho. „Bol som požiadaný oznámiť študentom, ktorí majú vek nad šestnásť rokov, že sú vítaní vyskúšať si túto pozíciu stíhača Anglicka.“

Severus sa zrazu ohradil, uvedomil si tie dopady a prudko sa otočil na Harryho s úmyslom zabrániť mu v účasti. Ale jeho protest zamrzol na jeho perách, keď videl to vyjadrenie na chlapcovej tvári. Vzdialený od vzrušenia, ktoré predpokladal, chlapcova tvár stmavla ako búrkový mrak.

„Fudge chce, aby som to vyskúšal,“ Harry uviedol na rovinu s hnevom v jeho hlase. „A samozrejme, som Harry Potter, nie je možné, že by mnou ohrdlo národné mužstvo - - či by som bol dosť dobrý alebo nie. Fudge chce byť známy ako minister, ktorý dostal Harryho Pottera do hry ako stíhača pre Anglicko.“

Vidiac tú horkosť a hnev v Harryho hlase, Severus cítil chlad. Mohol vidieť z vyjadrenia Lupina a Blacka, že zdieľali podobné pocity.

„To bol tiež môj dohad,“ uznal Albus zľahka.

„A skutočnosť, že toto by mohlo ohroziť nielen môj život, ale životy všetkých iných hráčov a divákov, Fudgeovi vôbec nevadí?“Harry požadoval, hoci súdiac podľa tónu v hlase, neočakával, že mu ktokoľvek z nich dá hocijakú odpoveď. Odpoveď bola zrejmá. „Bude riskovať každé napätie, ktoré podporí jeho politické jednanie.“ Odvrátil sa od nich a kráčal naprieč izbou a zastal pred vysokým úzkym oknom, ktoré poskytovalo pohľad na metlobalové ihrisko. „Nie je to dosť, že musí zasahovať do môjho súkromného života, tentoraz musí zničiť tiež metlobal?“

Severus sa zrazu strhol. Spomenul si na to, čo mu Harry povedal o pocite, že sa cíti ako kus šachu - - a teraz bol zase ovládaný. Nemohol si pomôcť, ale pamätal si, že keď obaja prišli spolu z Rokvilu a Harry si ho doberal, že bude jediný Majster elixírov v manželskom zväzku s profesionálnym hráčom metlobalu. Zdalo sa, že Harry sa od tej doby vzdal určitých snov, ktoré možno znamenali, že hľadal sám seba. Vedel, že by to tak nebolo, keby mal dovolené žiť normálnym životom. Uvedomil si, ,že to spustilo ostrú a pálčivú bolesť v Severusovom srdci, nem žiadnu predstavu, aká to bola pravda. Nechcel, aby sa Harry vzdal snov.

„Čo s bezpečnosťou, Albus?“ Sirius sa spýtal. „S príchodom tisícok ľudí, ako sa chystáte zabezpečiť bezpečnosť hradu?“

„Je to stále hrad,“ Albus všetkým pripomenul. „Hrady boli vždy stavané za účelom odolať obliehaniu. Nemôžem zastaviť Radu guvernérov federácie, aby mali ich metlobalový zápas, ale samo o sebe môžem každého držať mimo hradu.“

„A keby sa vyskytol útok?“ Harry sa spýtal bez otočenia od okna. „Dokážete ochrániť hrad  a nechať divákov a hráčov metlobalu, aby sa starali sami o seba?“

Severus sa zamračil. Počul, tón Harryho hlasu predtým - - v Zimných krajoch, keď hovoril o úlohe, ktorú pociťoval, že dlhuje niečo ľuďom, ktorí ho požiadali o pomoc. Vymenil si prenikavý pohľad s Lupinom a Blackom - - tiež rozpoznali Harryho náladu. Celá táto vec bola riadená Fudgeom, ktorý manipuluje s Harrym, a Harry sa teda cítil zodpovedný za bezpečnosť nevinných ľudí, ktorí sa mu dostali do cesty.

„Samozrejme, že nie, Harry,“ Albus ho uistil. „Už som trval na tom, že tam musí byť plno bezpečnostných detailov od prítomných aurorov.“ Dumbledore vstal, prešiel cez izbu a zastal vedľa Harryho. „ozerali sa spolu von z okna, na jarný slnečný svit, ktorý pretekal cez oboch v zlatom bazéne svetla. „Možno nebudeme schopní zastaviť tieto udalosti zo stretnutia, Harry, ale môžeme urobiť preventívne opatrenia.“

Na chvíľu tam bolo ticho, a potom Harry sklonil hlavu. „Voldemort niečo plánuje. Niečo hrozné,“ povedal zľahka, Severus sa musel namáhať, aby ho mohol počuť. Dumbledore sa zámerne pozrel dolu do Harryho tváre. „Čo keď aurori a bezpečnostné opatrenia nemôžu zastaviť jeho príchod?“

Dumbledore sa dlho zamyslene pozeral, pred tým, než konečne zdvihol jednu svoju zvráskavenú ruku a umiestnil ju zľahka na Harryho rameno. „Sú chvíle, môj chlapec, keď práve jeden musí spraviť krok  vernosti. Obojsmerne, všetci budeme spolu. Nikto z nás nebude osamelý.“

A samozrejme práve to bol ten druh veci, ktorú radi počúvali Chrabromilčania, pretože sa Harry mdlo usmieval na riaditeľa a prikývol hlavou na súhlas.

-----------------------------------------------------------

Harry nasledoval Severusa dole mnohými chodbami z Rokfortu opúšťajúc riaditeľov úrad. Vedel, že Ron a Hermiona úzkostlivo očakávajú správy o Remusovom procese a preto namieril priamo do Veľkej siene. Sirius a Remus išli späť do svojich miestností, aby to oslávili v súkromí, a Severus, Harry hádal, že sa vráti do svojho kabinetu. Hoci boli jarné prázdniny, všetci učitelia tvrdo pracovali na klasifikácii a úlohách, predpokladal, že Severus plánoval školskú prácu na zvyšok dňa.

Prinajmenšom dúfal, že to bolo všetko, čo Severus plánoval robiť - - nechcel premýšľať o možnosti, že by namiesto toho navštívil Andreho Serrenta. S určitosťou by mal teraz perfektné ospravedlnenie navštíviť kohokoľvek v Cechu výrobcov elixírov - - elixír na Lycanthropiu bol dôvodom rozhovoru pre Čarodejnícky svet na zajtra.

Pozrel krátko na stranu, všimol si, že Severus mal skôr zamyslený výraz, a zrazu sa začervenal, keď si pomyslel na inú vec, ktorá by mohla byť tiež témou rozhovoru o Zimných krajoch zajtra; Severus sa zdal istý, že fotografia s bozkom ich dvoch, by mohla byť na prvej strane novín.

Keď Severus vyjadri po prvýkrát túto domnienku, Harryho srdce skákalo množstvom rozličných dôvodov. Nechcel žiť veľmi dlho so skutočnosťou, že niekoľko mesiacov predtým sa snažil pobozkať toho muža znova - - zúfalo chcel zistiť, čo znamená tá predstava, po ktorej prešiel cez jeho chrbát mráz, keď ho naposledy pobozkal. Bol extrémne neistý ohľadne tej povahy ich vzťahu, ale on bol teeneger, ktorému bol daný len letný pohľad na vášeň. Bola to ľudská povaha chcieť viac.

A potom si uvedomil, že bol práve pobozkaný, aby odrazil povesti, po tom, čo videl manželovho bývalého milenca. Na jeden moment jeho myšlienky podnikli romantický vzlet, a tá ďalšia realita ich zhodila dole. Severus sa s ním oženil preto, že ho o to požiadal riaditeľ - - pretože jeho život bol v ohrození a potreboval ochranu. Postaral sa o neho, pretože to bola jeho úloha. A teraz ho bozkával preto, že to robil pre jeho priazeň. Nebolo to skutočné, nebolo to romantické - - do pekla, nebolo to dokonca tentoraz o ňom a určitej možnej nedôvere alebo vlastníctve. Nebolo to nič viac ako pokus o bezohľadnú lož manipulovať s tlačou.

V tej chvíli nevedel, koho chcel škrtiť viac - - Severusa, novinárov, alebo Andreho Serrenta. Ale po vypočutí Feudgeových plánov s metlobalom, rozhodol sa, že sa uspokojí s tým, keď zaškrtí ministra - - napokon on to všetko začal. Bez toho muža by sa v prvom rade nič nestalo.

Neobvykle, hoci spoznával, že je ťažké premýšľať o tom, že by nebol v manželskom zväzku so Severusom. Tá myšlienka urobila na jeho žalúdku nepohodlný uzol plný emócií, ktoré nemohol celkom potláčať. Nariekal v podráždení - - prečo musel byť v jeho živote taký zmätok?

Ďalší pohľad na Severus vôbec nezmiernil jeho nepokojné myšlienky. Čo keď sa chystal navštíviť Andreho? Realita bola, že Harry by nedokázal spraviť čokoľvek - - do pekla, nebol si dokonca istý, prečo to bola tak neočakávaná porážka. Prečo by sa mal napokon o to starať? Nevlastnil Severusa, s istotou nemohol diktovať ako mal žiť jeho život. Ale stále, tá myšlienka, že tu bola nejaká hrozba v jeho rodine ho zožierala.

Keď Severus dosiahol ten bod, kde sa budú musieť rozdeliť - - Harry do Veľkej siene, a Severus do jeho kabinetu - - Harry zistil, že jednoducho nezvládne tú neistotu. Musel to vedieť - - aj keby sa mu nepáčila odpoveď. Keď mu Severus zdvorilo prikývol a potom sa otočil a chystal sa odbočiť dole halou, Harry impulzívne popadol jeho zápästie, zastavil jeho úmysel.

Severus sa otočil naspäť k nemu, s pohľadom úplného údivu na jeho tvári, akoby nemohol uveriť, že Harry ho zadržal. Harry sa v ťažkostiach začervenal, zdanlivo nikto nepopadol toho muža dlhú dobu - - s istotu neexistoval žiadny študent v Rokforte, ktorý by bol dosť odvážny, alebo dosť bláznivý na to, aby zadržal Majstra elixírov. Jednako sa nemohol prinútiť pohnúť. Prekvapivo Severus neurobil žiadny pohyb, aby odtiahol svoje zápästie z Harryho zovretia.

„Si.....Chcel som.....“ Harry koktal nesúvislo, neschopný nájsť slová, ktoré potreboval. Vedel, že jeho tvár bola pravdepodobne červená pokorením - - ako sa dostal do tejto situácie? „Čo robíš počas zvyšku tohto dňa?“ pokúšal sa nehrbiť v spôsobe akým to znelo - - možno ten muž bude veriť tomu, že to nebolo nič viac než obyčajná otázka? S istotou to bolo lepšie jednoducho sa takto prezradiť, či sa chystá navštíviť Andreho? Možno by mohol mohol korunovať svoje poníženie uzavretím  „chytáš sa mať sex“ znovu?

Akokokoľvek, Severusove vyjadrenie bolo čoraz viac nedôverčivé, predsa však neťahal jeho zápästie z pod Harryho kontroly. „Budem známkovať písomky a pripravovať viacero elixírov pre Madam Pomfreyovú,“ oznámil mu. Potom na krátky moment čakal predtým, než otočil svoju hlavu na jednu stranu a spýtal sa „Čo plánuješ robiť ty?“ Otázku boložil tak, aby bola slušná, tak normálne, s dostatočným uštipačným tónom, že mu to je všetko veľmi jasné, len nie normálne.

Harry dúfal, že to želanie sa ho dotklo, predsa však neuvoľnil mužove zápästie. „Pôjdem povedať Ronovi a Hermione o procese,“ odpovedal teraz v rozpakoch, keď jeho uši horeli.

Severus zrazu prikývol hlavou, akoby považoval jeho odpoveď za zaujímavú - - ale samozrejme nebolo to to, čo by Harry povedal každému v Dumbledorovej kancelárii, že bude robiť. Muž pozrel krátko dole na Harryho ruku, ktorá bola stále tesne zovretá okolo jeho zápästia, akoby sa pokúšal zistiť, čo Harry spraví s jeho rukou teraz, keď sa jej zmocnil. Nepatrný pobavený úškľabok osvietil tie mužské oči. To bolo všetko, čo Harry potreboval vedieť - - donútil sa, aby jeho ruku nevytrhol násilím, prinútil sám seba , aby uvoľnil mužské zápästie. Krvavé peklo! Čo si myslel?

„Ja teda.....i.....idem.“ Harry znova zakoktal, bol stále dychtivý a rozrušený a teraz mal všetky rozpaky na povrchu.

„Uvidíme sa večer,“ Severus odpovedal. Bola tam dlhá, výrazná pauza predtým, než muž dodal. „Na hodine šermu.“

Z určitého dôvodu sa niečo v Harryho vnútri upokojilo - - potom, bolo všetko nepravdepodobné, keď sa muž chystal známkovať písomky, variť elixíry a stále si našiel čas na hodinu šermu, ak taktiež plánoval ísť navštíviť svojho bývalého milenca. Napriek všetkému sa usmieval na muža.

„V poriadku,“ vykríkol. „Hodiny šermu!“ A potom sa otočil a utekal preč, dychtivý skončiť ten trápny okamih. Bol si istý, Severus tam stál a sledoval ho, až pokým nezmizol za rohom.

------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Vďaka každému, kto ma upozorňuje na umelecké diela na okolitých weboch. Je tu nový obrázok na deviantart dot com titled „HP: MARRIAGE STONE od Aoeiya“ choďte a pozrite si ho. Umelec dokázal zachytiť najlepšie vyjadrenia - - ten podráždený pohľad podráždenia na Snapeovej tvári, ten pohľad paniky na Harryho a ten pohľad plný potešenia na Dumbledorovej. Perfektný obrázok z ich svadby!

30.07.2008 21:14:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one