Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

6. kapitola - Život so Snapom

Na Severusovo veľké prekvapenie mu Harry prichystal šálku kávy aj druhé ráno, tentoraz si spravil jednu aj pre seba a posadil sa, aby si v kľude prezrel list, ktorý sa chystal poslať. Severus mu poďakoval, trochu zaskočený jeho správaním.

„Nemáš za čo,“ chlapec jednoducho povedal a usrkol si z vlastnej kávy. Sledoval, ako chlapec vystrúhal grimasu, zamračil sa a potom mykol plecom a usrkol si znova.

„Mám aj čaj, ak chceš,“ ponúkol mu Severus.

„Zajtra,“ súhlasil Harry. „Táto vec je naozaj nechutná.“

Severus si musel zahryznúť do jazyka, aby za tú poznámku nestrhol body Chrabromilu. Namiesto toho zamieril do svojej pracovne, s úmyslom spraviť nejakú tú svoju prácu predtým než začne deň. Zrazu ho zastavil náhly príval krídel, ktoré prišli cez vstupné diery pre sovy. Keď sa pozrel hore, uvidel viacero sov ako prilietajú do izby, všetky naložené ťažkými obálkami a balíkmi. Harry sa prekvapene postavil, keď ešte viac sov nasledovalo tých prvých pár a prúd ešte nekončil.

„Očakávaš nejakú zásielku?“ spýtal sa.

Severus potriasol hlavou, sám zaskočený obrovským prívalom listov. Nemohli to všetko byť vrešťadlá od Blacka! Prišiel k jednej zo sov a zdvihol list, čo mu sova hodila k nohám. Na jeho prekvapenie bol adresovaný Severusovi a Harrymu Potter-Snapovcom. Pečať nepoznal.

„Potter-Snape?“ pýtal sa Harry a Severus sa naňho rýchlo pozrel. Harry zdvihol viacero listov a díval sa na obálky. Vyzeral byť súčasne znechutený a pobúrený. „Čo má toto všetko znamenať?“

„Svadobné dary, ak sa nemýlim,“ informoval ho Severus, roztvoril jednu z obálok a prečítal si list vo vnútri. „Očividne pán a pani Hardcastlovi nám želajú dlhý život plný šťastia a posielajú strieborný čajový servis zo štrnásteho storočia do Snape Manoru ako pamiatku na tento jedinečný okamih.“

„Snape Manor?“ zvedavo sa spýtal Harry. „Takže ono vážne existuje Snape Manor? Akej farby je?“

Severus naňho zagánil. Chrabromilčania niekedy vôbec nedávali zmysel. „Uvedomuješ si samozrejme, že budeme musieť na všetky tieto listy idiotov odpovedať poďakovaním, však?“ spytoval sa. „Nepochybne každá čarodejnícka rodina tohto sveta bude chcieť poslať Chlapcovi-Ktorý-Prežil svadobný dar a my im budeme musieť všetkým odpovedať.“

Harry sa pozrel na stále narastajúcu hŕbu listov a balíkov. „Myslíš, že je možné, aby boli niektoré prekliate?“ spýtal sa.

Severusove oči sa zalarmovane rozšírili; niektoré z nich pochádzajú nepochybne od rodín smrťožrútov. „Oh, dopekla! Nedotýkaj sa ich!“

Vyčaroval krabicu a začal levitovať listy do nej, potom si zavolal na pomoc niekoľko domácich škriatkov a povedal im, aby presmerovali všetky listy adresované im na ministerstvo, kde ich poriadne roztriedia a skontrolujú. Práve hádzal viacero listov do krabice, keď v tom uvidel na jednom z nich písmo, ktoré mu bolo známe. Celý stuhnutý ten list otočil a civel na pečať – červená ruža obtočená hadom. Momentálne omráčený ten list takmer pustil.

S potešením zistil, že sa mu ruky netrasú, keď zlomil pečať a otváral obálku. Prečítal si krátku správu a pevne kontroloval svoje emócie, nedovolil im, aby vystrčili svoje škaredé tváre plné roztrpčenia, hnevu a bolesti. Jeho oči sa zastavili na pozvánke na spodku listu a na podpise, ktorý nasledoval.

„Čo to je?“ Harryho hlas narušil jeho sebaovládanie.

„To sa ťa netýka!“ zavrčal a okamžite oľutoval svoju odpoveď. No to sa mu teda podarilo ovládať sa.

O malú chvíľu si uvedomil, že nielenže zopakoval presne tie slová, ktorými sa mu Harry včera vysmieval, ale že tentoraz nie sú vôbec pravdivé. Zdvihol hlavu a uvidel ako Harryho tvár zbelela hnevom. Ale namiesto toho, aby niečo povedal, Harry len prešiel okolo neho a zamieril k dverám.

„Počkaj,“ vzdychol si. Harry sa zastavil ale neotočil. „To nebola pravda. Toto sa ťa týka.“ Akokoľvek sa mu tá myšlienka veľmi nepáčila, boli tu isté personálne fakty, s ktorými sa bude musieť podeliť s Harrym Potterom. Donekonečna sa im vyhýbať nedalo.

Harry sa k nemu otočil, jeho zelené oči boli podozrievavé, ale už nie také nahnevané. Ešte stále však nič nehovoril.

„Je to list od mojich bratov,“ vysvetlil Severus a pretože vedel, že toto nebude príjemný rozhovor, presunul sa ku gauču a posadil sa. Harry sa k nemu o malú chvíľu pridal a posadil sa naproti do jedného z kresiel.

„Čo majú tvoji bratia spoločné sa mnou?“ spýtal sa Harry.

Severus sa trpko usmial. „Chcú sa s tebou stretnúť. Chcú sa osobne stretnúť s mladým mužom, ktorý vlastnoručne navrátil dobré meno našej rodine.“

„A za také niečo sa na mňa hneváš?“ spytoval sa Harry.

Prekvapený týmto vyhlásením sa Severus pozrel Harrymu do očí a videl v nich roky bolesti. Nepochybne si jeho muklovskí príbuzní na ňom vylievali nervy pri každej drobnej rodinnej hádke. „Nie som nahnevaný na teba,“ uistil ho. „Som nahnevaný na...“ odmlčal sa, neistý ako  odpovedať. „Nehovoril som so svojimi bratmi už takmer osemnásť rokov.“

„Prečo nie?“

„Predovšetkým preto, že moji bratia nikdy neodpustili ani mne, ani môjmu otcovi za to, že sme poškvrnili meno rodiny.“ Severus jednoducho vysvetlil, aj keď na celej veci nebolo nič jednoduché. Nič v tom konštatovaní nevysvetľovalo roky bolesti a pocitu zrady a nahnevané neospravedlniteľné slová, ktoré medzi nimi padli a ktoré sa už nikdy nebudú dať odvolať.

Harry vyzeral byť zaskočený týmto vyhlásením. „Tvoj otec bol smrťožrút?“ spýtal sa. Severus prikývol. „A ty si sa k nim pridal aby si mohol byť s ním?“

Nepochyboval, že chlapec chcel vedieť o jeho minulosti a ako vlastne došlo k tomu, že sa stal špiónom. „Nie, pán Potter,“ povedal mu. „Pridal som sa k smrťožrútom, aby som sa mohol dostať dosť blízko k môjmu otcovi a zabil ho.“ Zelené oči sa šokovane rozšírili a Severus hodil Harrymu pokrútený úsmev. „Rovnako ako moji bratia, ani ja som mu nevedel odpustiť. Bol našou krvou, našou zodpovednosťou a za všetky zločiny, ktoré spáchal, sme museli zodpovedať my.“

„Zabil si svojho otca?“

„Nie,“ potriasol hlavou Severus. „Vďakabohu som bol ušetrený tej potupy Luciusom Malfoyom. Vyzerá to tak, že obaja chceli tú istú ženu za svoju milenku a bojovali o ňu v čarodejníckom dueli. Môj otec prehral. A keďže som už nebol schopný vrátiť česť našej rodine sám, išiel som za Albusom Dumbledorom a ponúkol som sa, že budem špehom.“

„Ale tvoji bratia ti nikdy neuverili?“ bystro odhadol Harry.

„Nikdy sme na túto tému dlho nediskutovali,“ informoval ho Severus. „Nemal som veľa príležitostí presvedčiť ich o mojej vine či nevine.“

„Ale po tvojom súde ti už predsa museli uveriť!“ protestoval Harry.

Severus naňho ostro zagánil. Čo už len preboha mohol ten chlapec vedieť o jeho procese? On sám nikdy nič nepovedal a veľmi pochyboval o tom, že Albus o tom s chlapcom diskutoval.

Harry sa začervenal a pozrel sa na zem. „Pred pár rokmi som sa pozrel do Dumbledorovej mysľomisy. Videl som niektoré zo súdnych procesov. Tak som sa tiež dozvedel, že preňho v skutočnosti špehuješ.“

„Ten chlap necháva tú prekliatu vec len tak sa povaľovať!“ zanadával Severus a cítil sa zvláštne zraniteľný pri myšlienke, že Harry mohol vidieť utrpenie počas jeho mladosti v rukách dementorov a ten hanebný proces, ktorý nasledoval.

„A to ti potom tvoji bratia neuverili?“ spýtal sa Harry, rýchlo meniac tému.

„Na tom už nezáležalo,“ vysvetlil Severus. „Škoda sa už stala. A súdiac podľa strohosti listu si nemyslím, že sú ochotní veriť mi. Ale nie sú ochotní premeškať takúto príležitosť. Ruka priateľstva, ktorú vystierajú je k tebe, nie ku mne.“

Harry sa pri tomto zamračil a ak aj počul trpkosť v Severusovom tóne, jeho výraz tento fakt neprezrádzal. „Môžem si pozrieť ten list?“ opýtal sa.

Myknúc plecom mu ho Severus podal a pýtal sa sám seba, prečo ho to trápi. Harry si ho prečítal, jeho tvár zamyslená. „Keďže to pozvanie je skutočne myslené byť pre mňa a nie teba, vadilo by ti, keby som ja napísal odpoveď?“ spýtal sa.

Severusovi stislo srdce. Ten chlapec určite nepomýšľal nad tým, že sa spriatelí s jeho rodinou? Potlačil ostrú bolesť, ktorú v ňom táto myšlienka vyvolala.  Ale potom prečo by mal očakávať niečo iné od syna Jamesa Pottera?

Zatvrdil sa a ovládol črty svojej tváre, odhodlaný nedať najavo ani len najmenší cit. „Urob ako myslíš,“ chladne mu odpovedal.

Harry spokojne prikývol a usmial sa keď sa postavil, list držal ešte stále v ruke. Ako kráčal ku dverám, Severus si uvedomil,že nemôže nechať len tak, sila zrady bola už príliš zrejmá na to  aby bola prehliadnutá. „Ak sa smiem spýtať,“ povedal stroho. „Čo presne máš v úmysle im povedať?“

Harry sa zastavil vo dverách. „Oh, som si istý, že sa mi podarí nájsť nejaký krásny, kvetnatý spôsob ako to povedať, ale hlavná myšlienka bude asi taká, že si môžu ísť trhnúť nohou.“

Našťastie sa dvere za Harrym zavreli dávno predtým, než dostal akýkoľvek študent šancu byť svedkom výbuchu smiechu ich vážneho profesora elixírov.

----------------------------

Prekvapivo obaja prežili ďalšie dva týždne bez toho aby sa navzájom zabili. Príbeh o tom, ako sa Severus vyhrážal Dracovi Malfoyovi očividne prešiel celou školou a zvyšok študentov si od tej chvíle dával pozor na jazyk a svoje poznámky si nechávali pre seba. Vyučovanie pokračovalo ako obvykle, aj keď sa Harry snažil nedávať Severusovi dôvod aby ho pokarhal. Aj keď nie vždy to fungovalo – ale obaja predpokladali, že by to vyzeralo čudne, keby sa veci odrazu príliš zmenili. A Severus v poslednej dobe začal stŕhať body Slizolinu rovnako často ako Chrabromilu – aj keď to druhé sa mu páčilo oveľa viac než to prvé.

Harry trávil svoj voľný čas s priateľmi a Severusov život pokračoval tak, ako obyčajne, okrem povinností, ktoré predtým mal ako špión u smrťožrútov. V noci si Harry dával elixír na spánok bez snov, ktorý preňho pripravil Severus vo svojom laboratóriu a Severus si nechával strieborný ochranný obväz na svojom temnom znamení.

Harry sa snažil vyhýbať sa Severusovej spoločnosti, ako to len bolo možné, ale cez niektoré večery s ním sedel v obývačke a robil si domáce úlohy, zatiaľ čo si Severus čítal alebo  sa pripravoval na hodiny, čo mal mať ďalší deň. A hoci nevychádzali spolu veľmi dobre, Severus musel uznať, že to nebolo až také nepríjemné mať spoločnosť. Aspoň že sa už nemal chuť toho chlapca zaškrtiť každých pár minút.

Na jeho veľké prekvapenie mu na ďalší piatok prišiel druhý list od jeho bratov. Tento bol adresovaný obom, Harrymu aj Severusovi, a bol napísaný oveľa slušnejším tónom. Dokonca napísali niečo, čo by sa dalo teoreticky vysvetliť ako ospravedlnenie Severusovi a tentoraz ho otvorene zahrnuli do pozvania. Tentoraz aj jeho sestra dodala postskriptum a prosila Severusa, aby prijal pozvanie, keďže jej chýbal a veľmi ho túžila znovu vidieť.

Severus sa zamračil a čudoval sa, čo im Harry napísal v svojej odpovedi. Muselo to byť zaujímavé a on teraz ľutoval, že sa nevypýtal si to pozrieť. Bol to čudný pocit, vedieť, že Harry Potter ho bránil pred jeho vlastnou rodinou – a tiež to bol veľmi príjemný pocit, fakt, ktorý znervózňoval Severusa. Ale on to všetko odsunul bokom a  veľmi nad tým neuvažoval.

Bolo sobotňajšie dopoludnie, keď sa odhodlal vyhľadať Harryho. Bol to Rokvilský víkend a nepochyboval, že Chrabromilčania plánovali svoj obvyklý výlet do Medových labiek. Dúfal len, že zastihne Harryho predtým, než odídu.

Našiel ho, ako sedí s Ronom, Hermionou a Nevillom Longbottomom vo Veľkej sieni, všetci zhŕknutí okolo čarodejníckeho šachu. Ron Weasley bol len dva ťahy  od toho, aby Harryho porazil. Všetci štyria prekvapene zdvihli hlavy, keď sa k nim priblížil. Neville zbelel na bledú nezdravú farbu.

„Harry,“ pozdravil, naschvál použijúc chlapcovo krstné meno, čím šokoval všetkých štyroch študentov. „Mám dnes niečo osobné vybaviť v Rokville. Dúfal som, že budeš ochotný ma sprevádzať... ak si voľný, samozrejme.“ Snažil sa povedať to tak, aby chlapec pochopil, že je to prosba a nie príkaz. Toto bolo prvý raz, čo sa pokúsil zasahovať do Harryho voľného času. Videl Ronov pobúrený pohľad a rýchlo dodal: „Nezaberie to viac než hodinu alebo dve. Budeš mať dostatok času na ďalšie výlety, keď skončíme.“

„Okej,“ súhlasil Harry, jeho výraz nečitateľný. Prikývol svojim priateľom. „Stretneme sa poobede v Medových labkách.“

Oni mu len súhlasne prikývli a Harry nasledoval Severusa von zo siene. Ako odchádzali preč, Severus začul Nevilla ako narieka Ronovi a Hermione : „Oh, úbohý Harry! Je to akoby mal byť po škole celý život!“

Sám pre seba zavrčal pri tej myšlienke a poznačil si v hlave, že má nájsť nejaký spôsob ako nechať toho malého blázna po škole. Hodil očkom bokom na Harryho, uvidel jeho malý úškrn a takmer si to rozmyslel. Vedel, že si jeho spoločnosť až tak nevychutnáva, ale určite to nebolo ako byť po škole! Pri týchto trestoch sa snažil byť taký nepríjemný ako sa len dalo, ale k Potterovi sa snažil byť tak príjemný, ako sa len dalo počas tých večerov, ktoré boli nútení stráviť spolu. Ani si nechcel predstaviť, čo si o ňom hovoria Harry a jeho priatelia za jeho chrbtom.

Severus si zobral jeden z kočiarov na školskom nádvorí a odchádzali po kľukatej ceste k Rovillu. Harry, ktorý sedel oproti Severusovi sa ho zvedavo pozoroval. „Takže o čom celá táto cesta je?“

Severus sa zamračil, vôbec si nebol istý ako to vysvetliť. „Dostal som ďalšiu pozvánku na večeru od svojej rodiny. A zatiaľ čo ma vôbec netrápi, čo sa deje s mojimi bratmi, rád by som znova videl svoju sestru. Ona sa aspoň pokúsila so mnou hovoriť počas posledných rokov. – aj napriek faktu, že jej manžel trval na tom, aby so mnou prerušila všetky styky. Teraz samozrejme zmenil názor a ona navrhla aby som sa aspoň pokúsil zmieriť sa so svojimi bratmi. Samozrejme, že nie je tvojou povinnosťou ma sprevádzať, ale dúfal som, že s tým budeš súhlasiť.“

„Dom plný Snapovcov?“ spýtal sa Harry.

Severus to prijal s výsmešným úsmevom. „Pomohlo by, keby som ťa ubezpečil, že ja a moji bratia si vôbec nie sme podobní?“

„Vlastne áno,“ chlapec v skutočnosti mal tú guráž povedať mu to. „Pôjdem. Ale to ešte stále nevysvetľuje, kam teraz ideme.“

Ah, a teraz poriadne uraziť toho chlapca. „Ideme do Torsondu. Budeš potrebovať nejaké vhodné oblečenie. Tie handry od Dursleyovcov sú absolútne neprípustné.“ Veľavýznamne sa pozrel na chlapcove džínsy, ktoré mal chlapec práve na sebe. Väčšina študentov sa radšej obliekala do niečoho iného ako školských uniforiem počas víkendov, a zatiaľ čo sveter, ktorý mal Harry na sebe – určite vyrobený pani Weasleyovou – bol ako tak znesiteľný, tie džínsy rozhodne neboli. Okrem toho, že boli na viacerých miestach roztrhnuté, boli tiež o pár čísiel väčšie, než Harry potreboval. Začiatkom týždňa sa pozrel do chlapcovho šatníka a všimol si, že okrem školských uniforiem, zvyšok Harryho vlastníctva tvorilo zopár prastarých tričiek, dva páry roztrhaných džínsov a nepekná košeľa, o ktorej bol presvedčený, že ju chlapec nosí už od prvého ročníka.

Harry sa pod kritikou začervenal. „Ak chcem, tak si môžem kúpiť šaty aj sám!“ protestoval.

„A aj tak si si nekúpil,“ zkonštatoval Severus.

Harry sa zamračil. „Nikdy to nebolo potrebné. Väčšinu času nosím uniformu.“

„A čo počas letných prázdnin?“ spýtal sa Severus. „Určite nenosíš Rokfortskú uniformu počas leta u muklov v Surrey?“

„Ak zoberieme do úvahy, že letá som trávil zamknutý v malej izbe, tak nikdy nezáležalo na tom, čo mám na sebe.“ Harry zdôraznil.

Pri tomto sa Severus zamračil. Nad tým neuvažoval. Ani sa mu nepáčili tie pripomienky na to, aký domáci život ten chlapec mal. Bolo mu zle, keď na to myslel a poznačil si, že sa má porozprávať s Albusom, čo s tým spravia. Správanie Dursleyovcov bolo neprípustné a nemalo by prejsť bez trestu.

„Takže ešte raz, kam to ideme?“ spýtal sa Harry, meniac tému.

„Torsond,“ zopakoval Severus. Bolo to meno jedného z najlepších obchodníkov s konfekciou v celom čarodejníckom svete. Harry bude mať vhodný šatník do konca týždňa.

Harry nad tým chvíľu uvažoval. „Nie je to miesto trochu pridrahé?“

„Má na to veľmi dobrý dôvod,“ informoval ho Severus. Možno, že bol drahý, ale boli hodní každého knuta. Používali len tie najlepšie materiály. „Samozrejme, že všetko zaplatím ja.“

„Ja mám peniaze!“ protestoval Harry.

„To sa máš dobre,“ Severus sa zamračil a pozrel sa von z okna. „Ale aj tak budem platiť ja. Som zodpovedný za tvoju finančnú podporu.“

„Prečo si zodpovedný?“ dožadoval sa Harry a jeho hlas stemnel hnevom.

Trochu prekvapený chlapcovým tónom naňho Severus zazrel. „Čože?“

Harryho obočie sa podráždene stiahlo. „Prečo si ty ten zodpovedný za mňa? Prečo nie som ja zodpovedný za tvoju finančnú podporu?“

Snape naňho civel. Ten chlapec určite osprostel, to by tiež vysvetľovalo jeho známky z elixírov. „Nebuď smiešny!“

V Harryho očiach sa zableslo. „Čo je na tom také smiešne? Je to oprávnená otázka. Je to preto, lebo som mladší? Len preto, že som mladší som automaticky domácou paňou?“

Domáca pani! Nie sprostý, ten chlapec zošalel. Ale nech už to bolo čokoľvek, zdalo sa, že sa už stihol na tú tému celkom rozohniť. „Toto je jedna z tých muklovských vecí, nie?“

„Skrátka mi odpovedz!“

„Nemá to nič spoločné s tvojím vekom!“ Snape naňho zagánil späť. „Je to preto, lebo ja som finančne zabezpečený a ty nie! Ešte si ani neprešiel svoje MLOKy. A keby si aj bol, aj keby si bol o päťdesiat rokov starší odo mňa, ak by tvoja finančná situácia bola taká, ako je teraz, stále by som bol zodpovedný za teba ja. Mám viac peňazí než ty. O hodne viac. A to robí v tomto vzťahu finančne zodpovedným mňa.“

Ale Harry si prekrížil ruky a zazeral naňho tvrdohlavý vo svojom pobúrení. Severusovi napadlo, že toto môže byť jedna z tých čudných muklovských záležitostí týkajúcich sa hrdosti. Musel nájsť cestu, ako mu to vysvetlenie trochu priblížiť. „Nikdy si sa nečudoval, prečo si Percy Weasley ešte nezobral svoju milovanú Penelope Clearwaterovú?“

Táto nesúvislá otázka zaskočila Harryho. „Asi ešte nie je pripravený.“

Snape si znechutene odfrkol. „Weasley a nepripravený na manželstvo? Správne. Nevzali sa, lebo zatiaľ čo ona nie je až tak bohatá, má celkom slušné veno. A dokiaľ on nebude mať dosť vlastných peňazí aby sa vyrovnal tomu venu, tak si ju nevezme.“

Namiesto toho, aby to chlapca upokojilo, zdalo sa, že ho to nahnevalo ešte viac. „Pretože on je ten muž a ona ženou! To robí zodpovedným jeho.“

Ah, teraz už bol Severus presvedčený, že vidí, kde je problém. Očividne si spájal ich finančné rozdiely s nejakým spôsobom, ako rozlíšiť pohlavie. „To preto, že chce mať deti, ty trdlo!“ opravil ho. „A vzhľadom na to, že je Weasley, on asi bude chcieť hodne detí! A ak nie je on ten, kto je finančne zodpovedný za svoju rodinu, nemôžu mať deti a očakávať, že si v čarodejníckom svete udržia nejaké spoločenské postavenie.“

„Čo s tým majú spoločné deti?“

Severus si povzdychol. „Nezáleží na tom, aké úlohy majú jednotlivé pohlavia v muklovskej spoločnosti, u čarodejníkov sa matkine financie nikdy nepoužívajú na to, aby podporovali rodinný príjem. Nechávajú sa na súkromné použitie, ale väčšinou ich odkladajú ako dedičstvo ich detí. Žiaden čarodejník s trochou cti v tele sa nedotkne peňazí svojich detí.“

Zmätený Harry sa hral s prameňom vlasov, nevedomky si tým zakrýval svoju jazvu ešte viac než bola. „Ešte stále nevidím dôvod, prečo...“

Severus ho prerušil. „Bez toho, aby záviselo na pohlaví, partner v manželstve, ktorý je najlepšie finančne zabezpečený je zodpovedný za finančnú podporu svojej rodiny. Ak chcú muž a žena v zväzku mať deti, potom sa muž musí postarať o to, aby bol on ten finančne istejší. V našom prípade, keďže deti tu problémom nie sú, je to jednoducho záležitosť matematiky. Mám viac peňazí než ty, preto som zodpovedný za naše financovanie. Už tomu rozumieš, alebo ti to mám vysvetliť ešte neformálnejšie?“

Harry naňho zagánil. „Fajn, už rozumiem. Niekto mi to mohol vysvetliť aj skôr, nemyslíš?“

„Možno, keby si sa tomu viac venoval, alebo sa zapísal  na hodiny Život a zvyky muklov,“ výsmešne navrhol Severus.

„Ja sa snažím. A Život a zvyky muklov sú o ničom!“ Harry odvetil podráždene. „Neville povedal, že minulý týždeň brali ako sa používa hriankovač!“

Severus si nebol celkom istý, čo to má spoločné s témou konverzácie a tak mu hodil zdrvujúci pohľad. „A ešte mi povedz, čo to vlastne hriankovač je?“

Harryho pery sa vykrivili výsmešným úsmevom. „Zoberieš si kus chleba, strčíš ho do medzery a stlačíš páčku a chlieb vyskočí upečený. Každý päťročný mukel vie, ako používať hriankovač.“

„Keďže som nikdy nebol päťročný mukel, tak ja to nemôžem vedieť,“ chladne ho informoval Severus. Toto mu neznelo, akoby Život a zvyky muklov boli veľmi užitočným predmetom, predpokladal však, že presne to mu tým Harry chcel povedať.

„A čo sa stane, ak prejdem cez MLOKy a nájdem si prácu?“ odrazu sa spýtal Harry. „Ak budem zarábať viac peňazí než ty, budem potom zodpovedný ja?“

Severus si pri tejto poznámke odfrkol. Očividne si chlapec neuvedomoval, do akej bohatej rodiny sa to priženil. „Veľmi pochybujem o tom, že niekedy zarobíš viac peňazí než mám ja.“

Vyzývavý pohľad sa vrátil do Harryho zelených očí. „Ako vieš? Máš ty vôbec predstavu, koľko zarába taký profesionálny hráč metlobalu? Uvažujem, že sa stanem profesionálom.“

Severus takmer nahlas zastonal pri tej myšlienke. „Mohol som vedieť, že si vyberieš niečo tak pochabé!“

Harry sa naňho bezočivo uškrnul. „Len si to predstav, budeš jediný majster elixírov, ženatý s hráčom metlobalu.“

Severus naňho len civel. Ten chlapec si ho v skutočnosti doberá. Pred dvoma týždňami by bol vsadil veľké peniaze na to, že Harry Potter je z neho vydesený – a teraz si ho doberal takým spôsobom, akoby dúfal, že ho rozdráždi a nahnevá. „Si odhodlaný ma mučiť, však?“

Harry nad tým chvíľu uvažoval a potom sa uškrnul. „Nuž, učil som sa u tých najlepších,“ vysvetľoval. „Niečo sa na mňa muselo nalepiť zo všetkých tých hodín elixírov.“

Koč sa zatriasol a zastavil, keď prišli do cieľa a chlapec vyskočil von. „Mohol by si sa snažiť a učiť sa elixíry,“ zamrmlal Severus vzďaľujúcemu sa chlapcovi. Ale to by zrejme požadoval priveľa.

Keď vstúpili do obchodu, majiteľ Torsondu prišiel k nim, aby ich osobne privítal a pozdravil Severusa jeho menom. Kupoval si totiž väčšinu svojich šiat tu – všetko okrem habitov a plášťov, ktoré nosil počas školského vyučovania. Ak vezmeme do úvahy, koľko-krát sa mu už stalo, že ho niekto niečím oblial, väčšinou explodujúcimi elixírmi, nevidel dôvod, prečo by mal ničiť niečo kvalitné.

„Marius,“ Severus zdvorilo prikývol mužovi.

Marius sa vrelo usmial na Harryho. „A toto musí byť Harry!“ rozradostene zvolal. Severus potlačil impulz prevrátiť očami. Každý v čarodejníckom svete poznal Harryho Pottera. „Ah, prišli ste po nejaké nové šaty pre mladého muža?“

Harry hodil pohľad dolu na svoje džínsy. „Myslím, že hej,“ povzdychol si. „Najlepšie niečo, čo bude v mojej veľkosti. V skutočnosti obľubujem farby oranžovú a fialovú.“

Obaja Severus aj Marius naňho zdesene hľadeli. „Žartujem!“ povedal im. „Červená a zlatá.“

„Ah, Chrabromilčan“ povedal s úľavou Marius. „Samozrejme!“

V tom momente ho už Marius mal aj na stolčeku, krajčírsky meter v rukách a začarovaný zvitok pergamenu automaticky zaznamenával miery, ktoré mu boli povedané. Severus sa posadil bokom a všetko ticho sledoval. Keď už boli všetky miery zaznačené, Marius začal ukazovať Harrymu jednu látku za druhou – zamaty, hodváby, brokáty – niektoré z nich prehodil Harrymu cez plecia, aby videli, ako sa hodia k jeho vlastnému sfarbeniu. Severus zistil, že sa pobavene usmieva – chlapec môže mať rád Chrabromilské farby, ale Slizolinská zelená sa k nemu hodila oveľa viac. Vyzdvihovala mu oči.

Sám toho veľmi málo povedal, nechal Harryho aby sám rozhodol o väčšine vecí, aj keď na začiatku informoval Mariusa, že chce kompletný šatník – krátke nohavice, plášte, dublety, košele, habity, čižmy, jazdecké nohavice. Harrymu sa rozšírili oči, keď vymenoval celý zoznam. Čím viac ich menoval, tým viac vecí ho napadalo – zastavil sa, keď si uvedomil, že to začína trochu priveľmi vychutnávať. Predstavovať si, ako asi bude Harry vyzerať v jazdeckých nohaviciach malo trochu príliš blízko k žiadostivým myšlienkam, o ktorých si povedal, že sa im za každú cenu vyhne.

Keď odchádzali, jeho peňaženka bola o hodne ľahšia a Harry bol o hodne viac zaskočený jeho správaním, než predtým. „Budem vyzerať smiešne,“ posťažoval sa Harry.

„Pravdepodobne,“ klamal Severus s úškrnom. Chlapec bude vyzerať nádherne. Príliš krásne na to, aby trávil čas s niekým, kto vyzerá ako on, ale bude prekliaty, ak mu to niekedy povie. „Ale aspoň ti budú sedieť.“

Harry zazrel svojich priateľov, ako naňho čakajú na druhom konci ulice pred Medovými labkami. Zamával im, potom sa na chvíľu zastavil predtým než sa k nim pridá. „Len tak zo zvedavosti,“ spytoval sa. „Všetky tie peniaze, čo má tvoja rodina... kto je dedičom?“

„Ja som,“ informoval ho Severus – niečo, čo hnevalo jeho bratov celé roky.

„Takže Snape Manor je...?“

„Môj,“ súhlasil Severus.

Úsmev, ktorý mu chlapec venoval nebol od šťastia, ale bol plný šibalstva. „Akej farby to teda je?“

Severusove oči sa zúžili. „Prečo si tak posadnutý jeho farbou?“

Ale Harry sa naňho len nezbedne usmial. „Žiaden špeciálny dôvod,“ mykol plecom a potom si pobehol aby sa pridal k svojim priateľom. Severus sa pobral naspäť do hradu sám.

Nasledujúce pondelkové popoludnie sa Severus nepokojne prechádzal okolo svojej triedy po poslednej hodine – Harryho hodine – ktorá dopadla dosť zle. Zobral veľa bodov Harrymu, Ronovi a Deanovi, ktorí takmer spôsobili výbuch celej triedy svojím elixírom vznetlivého oleja. Počas dní ako bol tento si vždy spomenul, prečo toho chlapca tak nemá rád – mal pocit, že jeho city boli opätované.

Príliš nepokojný na to, aby zostal stáť, presunul sa radšej do jednej z miestností hradu, kde našiel madam Hoochovú ako pracuje s mečmi. V skutočnosti bola jednou z najlepších šermiarov, s akými sa stretol v poslednej dobe – a ona rada strávila hodinu zápasiac s ním, niečo, čo si on sám nedožičil už hodne dlhú dobu.

Všetky deti bohatých, čistokrvných čarodejníckych rodičov dostávali lekcie a vzdelávali sa v rôznych formách šermovania. Nikdy ho to veľmi nezaujímal ako dieťa, keďže bol vychudnutý, vytiahnutý chlapec a naučil sa len to čo potreboval, aby uspokojil svojho otca. Ale niekoľko rokov útrap v rukách Jamesa Pottera, Siriusa Blacka a iných Chrabromilčanov prebudila Severusovu krvilačnejšiu stránku povahy. Pridal sa s svojim priateľom Slizolinčanom v ich súkromných miestnostiach na šermovanie a nakoniec sa naučil mať rád tento krvavý šport. Mal svoj podiel jaziev z krvavých duelov a tiež rozdal nejaké tie jazvy naspäť – ale zatiaľ čo si niektorí jeho spolužiaci vychutnávali všetku tú krv, preňho to bolo viac o disciplíne a spôsob, ako vybiť svoje pocity frustrácie.

Neskôr sa najedol vo Veľkej sieni, potom odišiel do vlastných izieb, kde si sadol pred kozub a snažil sa čítať knihu. Namiesto toho, aby si svoj nepokoj vybil, hodina šermovania ho ešte zvýšila a on zistil, že sleduje Harryho, ako si robí domáce úlohy za stolom v kúte izby.

„Aký si mal deň?“ nemohol uveriť tomu, že sa to skutočne spýtal. Očividne tomu nemohol veriť ani Harry, ktorý prekvapene zdvihol hlavu.

„Bol fajn,“ odpovedal a zvláštny výraz mu preletel tvárou. Jeho odpoveď nebola tak celkom správna, samozrejme – Severus vedel, že sa hnevá z tých vyše tridsať bodov, ktoré stratil. „Aký bol tvoj?“ to posledné bolo povedané slušne, ale len tak-tak.

„Fajn,“ odpovedal Severus a premýšľal, či má spomenúť, ako ho tešilo, že dnes potenciálne obral Chrabromil o školský pohár. „Ako sa ti darí na hodinách?“ povedal si, že ho to v skutočnosti nezaujíma. Len udržiaval slušný rozhovor.

„Fajn,“ znova povedal Harry a oči sa mu zvláštne zaleskli. „No nie všetky hodiny,“ dodal.

„Oh?“ zvedavý aj napriek všetkému, Severus sa naklonil dopredu a premýšľal, či mu Harry povie niečo o svojich ostatných hodinách a spytoval sa prečo ho to vlastne trápi.

„Áno,“ pokračoval Harry. „Nenávidím elixíry,“ ľahkovážne vysvetľoval. „Nevychádzam s učiteľom. Zdá sa, že nevie nič vysvetliť tak, aby to dávalo zmysel.“

Severusove oči sa zúžili a zistil, že je trochu zaskočený spôsobom, akým to Harry povedal. Samozrejme si o to koledoval, keď sa spýtal na hodiny. Ale nečakal takú otvorenú urážku. „Možno keby si dával pozor, veci, čo ti hovorí by ti dávali väčší zmysel,“ ostro povedal.

„Dávam pozor,“ trval na svojom Harry. „Ale zdá sa, že to vôbec nepomáha! Nedáva nám dobré pokyny. Robím presne, ako mi hovorí a môj elixír mi aj tak vybuchne do tváre.“

„Presne ako ti hovorí!“ Severus vyskočil na rovné nohy, popudený zjavným klamstvom. „Ty len sekáš namiesto, aby si plátkoval, kockoval, alebo kúskoval. Ty nedrvíš, nemelieš ani nerozotieraš žiadne z ingrediencií poriadne a jednoducho ich hodíš do spolu do kotlíka, ako keby si robil guláš namiesto magického elixíru!“

Harry tiež vyskočil na nohy. „Povieš mi, aby som pridal za šálku koreňa Ansil,  tak pridám za šálku. Povieš mi, aby som pridal jazyk salamandry, tak pridám jazyk salamandry. A potom mi povieš, že som to všetko spravil nesprávne!“

„Povedal som ti, aby si pridal šálku NAKOCKOVANÉHO koreňa Ansil, a ROZOTRETÉHO jazyka salamandry!“ zreval naňho naspäť Severus.

Harryho oči sa rozšírili neveriacim pobúrením. „Aj tak sa to všetko v kotlíku zmení na kašu. Čo na tom dopekla záleží, či sú nakockované, naplátkované alebo rozkúskované!“

„Ty hlúpy chlapec! Samozrejme, že na tom záleží!“ Severus zúrivo zajačal. „Príprava mení vlastnosti prísad. Každý päťročný čarodejník to vie!“

„Ja som nikdy nebol päťročný čarodejník!“ zakričal Harry naspäť, znova vracajúc Severusovi jeho vlastné slová späť. Šokovaný Severus v ohromení zaspätkoval. Ten chlapec bol niekedy až príliš chytrý a teraz keď sa nad tým pozastavil a pouvažoval, mal svojím spôsobom pravdu. Ticho tam obaja stáli a on neveriaco žmurkal na nahnevaného mladého muža. Nuž,... dopekla! Urobil rýchle rozhodnutie, obrátil sa a svižne odkráčal k dverám jeho súkromného laboratória.

„Poď sem,“ prikázal a otvoril dvere. Neobťažoval sa pozrieť, či ho nasleduje. Namiesto toho sa začal prehrabávať vo vlastných zásobách a vytiahol pohár, v ktorom bol čarodejnícky cukrový koreň. Keď sa obrátil, Harry stál vedľa jeho pracovného stola a trpezlivo čakal, ešte stále sa tváril tvrdohlavo, ale aj nádejne.

Severus položil na stôl viaceré z koreňov a zobral do ruky ostrý nôž. Začal krájať korene rýchlymi obratnými rezmi noža, jeden nakockoval, iný naplátkoval, tretí nakúskoval a nakoniec hodil kúsok do mažiara a posledný trochu podrvil. Potom ponúkol Harrymu jeden z nedotknutých koreňov. „Ochutnaj,“ prikázal.

Harry, ktorý vyzeral trochu nadurdene, zobral koreň z jeho ruky a kúsok z neho odhryzol. „Je to cukrový koreň,“ mykol plecom. „Chutí sladko.“

Severus mu podal jeden naplátkovaných koreňov. „Ochutnaj,“ znovu prikázal.

Povzdychnúc si, Harry si kúsok odhryzol. Trochu sa zamračil na tej chuti a oči sa mu mierne rozšírili. „To... už nie je také sladké.“

Spokojný Severus mu podal trochu z nakockovaného koreňa. Harry ho tentoraz ochutnal bez výzvy. „On je slaný!“ zvolal.

Potom mu podal trochu z nakúskovaného. „Kyslý!“ Harry vyzeral úplne zaskočený.

Severus mu držal misku mažiara s koreňom vo vnútri a sledoval, ako Harry namočil prst a dal si ho k ústam. Zistil, že je trochu zaneprázdnený sledovaním ružového jazyka, ktorý oblizol prst a takmer prepočul, čo Harry zvolal. „Teraz je príliš sladký!“

„Cukrový koreň je jeden z najextrémnejších príkladov magických prísad,“ vysvetľoval mu Severus. „Rozdiely v príprave sú mimoriadne viditeľné, niečo, čo sa každé malé čarodejnícke dieťa naučí, keď sleduje svoju mamu pri práci v kuchyni. Všetky magické prísady, ktoré používame v elixíroch sú ovplyvňované spôsobom, akým sa pripravia. Ak si elixír vyžaduje nakockovaný koreň Ansil a ty ho nasekáš, tak si rovnako dobre mohol pridať úplne inú prísadu.“

Harry vyzeral totálne vyvedený z miery. „Nikto mi to nikdy nepovedal,“ zakoktal. „Myslel som si, že si len príliš úzkostlivý.“

„Úzkostlivý!“ zazrel naňho Severus.

„Ako som to mal vedieť?“ trval na svojom Harry. „Nikdy si nič takéhoto nespomínal. Dokonca ani v prvom ročníku nie.“

„Neučia vás takéto veci na živote a zvykoch muklov?“ Severus vlastne nikdy nechodil na tento predmet sám, pretože ho považoval za úplnú stratu času. Teraz si začínal myslieť, že mal pravdu.

„Nie,“ povedal mu Harry. „A ja nechodím na Život a zvyky muklov – je to zbytočné. Podľa toho, čo mi hovoril Neville momentálne rozoberajú výhody analógových oproti digitálnym hodinkám. Niečo, čo žiadneho mukla netrápi.“

„Tak to potom asi potrebujeme dve verzie predmetu,“ premýšľala nahlas Severus. Život a zvyky muklov mal byť predmet, ktorý naučí čarodejnícke deti o muklovskom svete a deti pochádzajúce od muklov o čarodejníckom svete. Ale zdalo sa, že sa zameriava len na smiešne maličkosti zo sveta muklov.

„Očividne,“ súhlasil Harry a díval sa dolu na cukrové korene. „Je mi to ľúto.“

Prekvapený ospravedlnením, Severus zvedavo zdvihol obočie. „Čoho?“

„Za to, že som to tak kazil na elixíroch,“ vysvetľoval Harry.

Severus si povzdychol. „Ja som tu učiteľ,“ zdráhavo si priznal. „Bola to moja chyba, nie tvoja. Mal som vedieť, v čom je problém.“ Zrazu mu niečo napadlo. „Nemyslíš si, že to bol aj Longbottomov problém, však nie?“

„Nie,“ potriasol hlavou Harry. „On sa narodil u čarodejníkov. On bol z teba len vydesený.“

Severus sa takmer nahlas zasmial na tom vysvetlení. „A ty nie si?“

Harry sa naňho pozrel, pohľad mal otvorený a zamyslený. „Nie,“ pripustil. „Žijem tu už tri týždne a ty si ešte nemal ani blízko k tomu, aby si ma zabil. Nezáleží na tom, ako veľmi som ťa nahneval.“

Odrazu sa naňho Severus podozrievavo zamračil. „Nesnažil si sa náhodou nahnevať ma naschvál?“

„Nie,“ usmial sa Harry. „Ak by som sa naozaj snažil, vedel by si o tom. Sirius mi napísal zoznam vecí, z ktorých by ťa určite rozhodilo.“

„Potter!“ šokovane zaprskal Severus a vôbec si nebol istý, ako prijať tú poznámku. Vlastne by ho ani veľmi neprekvapovalo, že by Sirius Black urobil niečo také. A Remus Lupin tiež.

Harry sa naňho len trochu bezočivo uškrnul. „Idem spať,“ zahlásil a nechal ho tam stáť ešte stále hľadajúc slová.

O malú chvíľu to Severus vzdal a len sa jemne zasmial. Nechcel to pripustiť, ale vlastne začínal mať toho chlapca celkom rád.

---------------------------------------------------

Autorské poznámky: Bože, než ja toto skončím, moje poznámky budú dlhšie než príbeh samotný. Našťastie nepotrebujete čítať poznámky, aby ste si mohli prečítať príbeh (a dúfam, že aj vychutnať).

Myslela som len, že spomeniem niektoré základné idey, z ktorých táto kapitola vzišla. Harry, ako sami vidíte, má veľmi pevne zadefinované predstavy o úlohe muža a ženy v spoločnosti. A trápi ho, že sa dostal do úlohy ženy, jednoducho preto, lebo nedokáže chápať manželstvo ako niečo iné. Ako som spomenula v kapitole 2, nemá žiadne veľké predsudky (a to je dobre, pretože neskôr zistí, že je gay!) voči homosexualite, ale zdôvodňujem tým, že je to preto, lebo o tom nikdy predtým nepremýšľal. Dursleyovci sa s ním doslova nerozprávali – dokonca ani len natoľko nie, aby mu vštiepili vlastné zásady. (Aby som bola úprimná, ja som ani len nevedela o homosexualite, dokiaľ som takmer nezmaturovala zo strednej – táto téma sa skrátka nikdy neobjavila – aj také veci sa stávajú.)

Ako taký, Harry nemá žiadny záchytný bod, ako by sa mal zaradiť do života ženatého muža. Čo je viac, vždy bol sebestačný – nemal žiadnych skutočných opatrovníkov, keď vyrastal. Skrátka nevie, ako prijať starostlivosť, ktorú mu Severus ponúka. A prečo by aj mal? Myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo Harry vždy ide po hlave sám do nebezpečenstva – jednoducho mu nenapadlo, že by niekoho mohol požiadať o pomoc, aby niekto vyriešil jeho problémy zaňho.

A nakoniec – som veľkým fanúšikom Altona Browna (Good Eats). Napadlo mi, že ak rozdiely v bode topenia sa masla a margarínu (alebo či ich najprv zahreješ na izbovú teplotu alebo dávaš priamo z chladničky) môžu ovplyvniť výsledok varenia, prečo by príprava prísad do elixírov nemohla ovplyvniť samotný elixír?

Poznámka prekladateľov: Viacerí ľudia sa nás už pýtali, čo znamená slovo " gániť ", pre vysvetlenie - znamená to = krivo sa niekoho pozrieť ; škaredo sa niekoho pozrieť.

09.07.2008 12:46:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one