Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

63. kapitola - Srdce, ktoré krváca

Celá kapitolka

Vrátili sa do hradu rovnakým spôsobom, ktorým ho opustili, sledovali ukrytú cestičku pozdĺž jazera k bočnému vchodu, kde ich čakal Dobby. Tentoraz tam stál Remus na stráži pri tajných dverách, hľadel von do tmy úzkostlivo, kde hľadal známky pohybu. Keď špehoval tých troch z nich ako sa k nemu blížia, hnal sa k nim privítať ich.

Sirius bežal k nemu, aby sa privítal s Remusom, stiahol ho do drviaceho objatia a z jeho výhodného postavenia za nimi, Harry mohol vidieť, ako veľmi vyčerpane ten vlkodlak vyzeral. Predstavil si muža, ako bol veľmi znepokojený, keď ho Sirius opustil, aby odpovedal na volanie. Nemohol si pomôcť, ale čudoval sa, kde bol Severus - - vedel, čo sa stalo túto noc? Rozrušilo ho to, preto tam nebol, aby ich privítal.

O niekoľko chvíľ neskôr, Remus objal Harryho v tesnom objatí tiež, nepovedal nič  viac ako jednoduché, „vitaj doma.“ Vďačne usmievajúci sa Harry ich nasledoval všetkých do hradu, upokojený, že sa vrátil na dôverne známe miesto.

„Zoberiem ťa dole do tvojich izieb, Harry,“ Dumbledore povedal, keď už raz boli bezpeční za múrmi Rokfortu a tie vedľajšie dvierka boli zabezpečené. „Myslím si, že nejaký rozhovor môže počkať do rána. My všetci potrebujeme spať. Mám podozrenie, že niekoľko ďalších dní bude skúškou pre nás všetkých.“

Vďačný za slová, Harry prikývol. Bol celkom vyčerpaný. Práve teraz sa cítil, že by mohol spať týždeň. Napriek všetkému, čo sa stalo, jeho myseľ cítila, ako by sa to uzatváralo - - akoby schválilo bod, kde by si mohol úprimne myslieť viac.

So sľubom, že sa uvidia ráno, Sirius a Remus namierili do svojich vlastných izieb, zatiaľ čo Harry a Dumbledore sa vydali cestou dole po schodoch smerom do žalárov. Dumbledore ho opustil pri jeho vlastných dverách s ničím viac, ako s miernym stisnutím jeho ramena - - riaditeľ vyzeral vyčerpaný tiež. Dovtedy, kým Harry vstúpil do jeho izby a zavrel za sebou dvere, myslel jednoducho na to, že sa zrúti do kresla pred ohňom. Posteľ sa mu zdala príliš ďaleko.

Povzdychol si, stiahol si plášť a prevesil ho cez kreslo - - nepochybne sa  tu potĺkali domáci škriatkovia predtým, než mal šancu urobiť to. Oheň bol zapálený, vyhrieval miesto, bolo tam niekoľko sviečok, ktoré naznačovali, že Severus tu bol skôr. Uvažoval, kde je teraz - - možno pripravoval elixíry pre ošetrovňu?

Naliehavo otvoril dvere do ich spálne, zamrzol v šoku pri pohľade pred ním. „Severus,“ zašepkal potichu v hrôze.

Severus Snape sedel na podlahe v strede ich spálne. Bol oblečený len v nohaviciach, dokonca mal bosé nohy na studenej kamennej podlahe. Ale bol to ten nechutný pohľad na dýku, ktorú držal v ruke tá upútala celú, Harryho pozornosť. Mohol vidieť strieborné kovové drôty, ktoré boli stále obalené okolo Temného znamenia na predlaktí, kde mu ich Dumbledore uviazal niekoľko mesiacov predtým. Severus sa pokúšal odstrániť dýkou dole tie kovové drôty, aby vyrezal Temné znamenie. Krv sa hrnula zospodu tej kovovej ochrany, kvapkala dole jeho rukou, kde sa spojila s kamennou podlahou. Bol tam divý, maniacky pohľad v jeho očiach, keď rezal do jeho mäsa, pokúšal sa bodať do stredu Znamenia pod ochranou, oddychoval počas bolesti, striedavo vzlykal a klial, keď pokúšal uvoľniť sám seba z toho nemožného puta.

Harryho šok sa okamžite zmenil na paniku a on sa hnal dopredu. „Severus!“ kričal, šklbaním držal dýku a mykaním sa ju snažil dostať z mužovej ruky. Odhodil ju naprieč izbou, takže narazila do neďalekého múru, krv striekala, ako letela. Pokúšal sa stlačiť ruky cez tú ranu a zapchať toky krvi. Bolo tam tak veľa krvi!

„Harry!“ Severus kričal, šklbal ruky z jeho zovretia, vyzeral, že si nevšimol koľko krvi strácal, alebo Harryho zúfalý pokus zastaviť to. „Nemôžem to dať preč, Harry! Nemôžem odísť!“ Bola tam len šialenosť v tých tmavých očiach a Harry sa našiel ,ako vzlyká v panike, keď sa pokúšal zápasiť s jeho stiskom zastaviť tú krv.

„Dobby!“ kričal cez Severusove šialené prosby k Harrymu, aby mu pomohol vyrezať to Znamenie. Okamžite sa malý, domáci škriatok objavil, lapal v hrôze po dychu, keď uvidel, čo sa dialo. „Dones mi nejaký Jasenec biely, rýchlo! Mal by byť niekde v jeho laboratóriu.“ Mal len malé skúsenosti v liečení zranení a mohol by len dúfať, že Severusove vlastné elixíry uzavrú jeho ranu. Dozvedel sa z prvej ruky, že keď bol postrelený tými šípmi, že ak by tá dýka bola začarovaná kúzlom, že by bol ten elixír nanič.

Severus sa pokúšal znova dosiahnuť dýku, a Harry bojoval, aby ho udržal na mieste tak, že sa nemohol plaziť naprieč podlahou k nej, tam kde ležala dýka. Keď si uvedomil, že Harry sa nechystal nechať ho ísť, jednoducho zavolal dýku k svojej ruke, pôsobivou ukážkou mágie čarodejníckeho prútika. Harry popadol držiac mužove zápästia, zadržal dýku preč od jeho tela, druhá jeho ruka stále tlačila tú otvorenú ranu. Vedel, že nebol dosť silný na to, aby fyzicky vyhral boj s týmto starším mužom. Jeho svalstvo sa už triaslo námahou, keď sa pokúšal udržať dýku preč od jeho tela.

„Severus!“ kričal, pokúšal sa upútať mužovu pozornosť. „Severus, prosím, počúvaj ma!“

„Musím to odrezať, Harry!“ Severus protestoval v zúfalstve a Harry ho podozrieval, že o chvíľu neskôr, ktorá príde, by ten muž mohol uspieť v sekaní celej jeho ruky. „Musím sa toho zbaviť! Je to jediná cesta ako ťa dostihnem! Musím ísť - - ten zvon ma volá! Musím ťa nájsť!“

„Severus, ja som práve tu!“ Harry ho žiadal. „Pozri sa na mňa, Severus. Som práve tu. Zvon mlčí - - počúvaj Severus! Počúvaj! Zvon je ticho!“

Na chvíľu Severus zmeravel, panicky, zdesený pohľad na jeho tvári, akoby nemohol prijať, čo mu Harry povedal, alebo to úplne nepochopil. V tej chvíli sa objavil Dobby, niesol nápoj, ktorý si pýtal Harry a na základe pohľadu na nich oboch v tom druhu zápasu na kontrolovanie dýky, pukol prstami a vyhodil dýku celkom z izby.

„Ten zvon, Harry!“ Severusov hlas znel zlomene, ako keby kričal.

Ale Harry potriasol hlavou. „Mlčí, Severus. Mlčí. Počúvaj - - mlčí.“

Zdalo by sa, akoby niečo z jeho slov zasiahlo toho muža, upriamil jeho vnútorný pohľad na neho, akoby sa pokúšal zaostriť na niečo, čo bolo mimo jeho pochopenie. To dalo Harrymu chvíľu, aby sa natiahol po elixíre, s ktorým čakal na neho Dobby. Chytil Severusove zápästie pevne v jednej ruke, lial elixír priamo na tú ranu, modliac sa, že ochranná bandáž, ktorá chránila Severusa prd bolesťou zo Znamenia, by nezasahovala do liečivej sily toho elixíru. Bledý, zelený dym povstal z tej otvorenej rany, krv penila, ako sa rana začala zavierať - - ale zatvárala sa tak pomaly. Harry si bol istý, že to malo byť nakoniec rýchlejšie než toto.

„Harry?“ Severus znel tak stratene, ale aspoň s ním už aktívne nebojoval. „Pokúšal som sa ťa dostihnúť. Pokúšal som sa vás sledovať.“

„Ja viem Severus,“ Harry prikývol, videl v mužovej tvári, že potreboval zúfalo pravdu.

„Je to vo mne!“ Severus v hrôze zasyčal, tá zúrivá šialenosť sa znovu zjavila v jeho očiach. „To je vo mne - - omotalo to moje srdce, škrtilo ma to, ubíjalo ma to! Pokúšal som sa nasledovať, ale nemohol som dýchať, nemohol som myslieť!“

Harry sa dotkol jeho tváre, pohladil jeho tmavé vlasy. „Teraz je po všetkom,“ zašepkal potichu, niečo v jeho vnútri sa zlomilo, pri pohľade na bolesť v mužových očiach. „Všetko je teraz v poriadku. Všetko bude fajn.“

Ale Severus prudko potriasol hlavou, jeho oči horeli zúfalstvom. „Prídu, aby ťa zobrali odo mňa,“ obvinil, jeho hlas sa zlomil. „Prídu a budú ťa chcieť zobrať preč odo mňa! Povedia, že nie sme úprimní! Že sme klamali! Ja ťa mám chrániť - - nemôžem dovoliť, aby ťa odviedli preč!“

Predtým, než mohol Harry súvislo odpovedať, Severus ho prudko stiahol dopredu tak, že úplne spadol oproti mužovej holej hrudi, a potom ho pobozkal s rovnakým zúfalstvom, akým Severus rezal jeho ruky. Ten muž plienil jeho ústa, zanechal ho bez dychu a ohromeného. Ruky držal zabalené okolo jeho tela a s vášnivým stočením sa našiel vtlačený do podlahy. Severus bol nad ním, spôsoboval mu, že plakal v ohromenej nedôvere, ako muž tlačil jeho boky proti nemu, trel sám sebou proti Harryho rýchlo zvedavom tele.

Severusove ruky stále zafarbené krvou, ťahali jeho oblečenie, dostali sa pod jeho košeľu ženúc sa vlastnícky hore k jeho hrudi. Harry šokovane oddychoval, keď ostré výbuchy potešenia horeli cez jeho telo, ako tie dlhé prsty pohladili jeho stmavnuté bradavky - - nikdy sa mu nestalo, že mužské telo by mohlo reagovať na taký dotyk, nikdy nevedel, že by jeho vlastné telo mohlo pociťovať také vzrušenie - - ako elektrina prebiehajúca cez jeho žily. Chcel kričať v pochybnostiach, alebo vykríknuť v potešení, ale Severusove ústa pohltili tie zvuky, ktoré robil, jeho jazyk ho hlboko hladil, divoko, akoby sa pokúšal vlastniť ho.

Vydesený, vzrušený a zmätený v pochopení, Harry nemohol zastaviť svoje telo v odpovediach, rovnako ako by mohol upokojiť šialený tlkot srdca, alebo jeho dvanásť odlišných hlasov v jeho hlave, ktoré mu hovorili o tisíckach spôsobov ako reagovať.

Pretože by mohol zastaviť predstavu zúfalstva alebo nie, vzrušenia alebo nie, Severusove celé telo sa triaslo, akoby muž rýchlo vchádzal do šoku, napriek jeho agresívnemu útoku. A okrem fyzického vzrušenia, mohol cítiť Severusovu mágiu, silnú a divú, ale celkom chaotickú, akoby bolo úplne mimo kontrolu. Keď odtrhol jeho ústa, aby sa nadýchol, Harry videl, že sa zvalil do kaluže krvi, ktorá sa rýchlo vsakovala do jeho oblečenia. Polovička jeho mysle, sa otriasla hrôzou z tej predstavy, zatiaľ čo druhá polovica bola zaplavená potešením zo Severusovho postupu, ako cítil jeho ústa na jeho krku, zuby škrabali jeho zmysly. Drahí bohovia, ako to, že nevedel, že jeho ušný lalok bol tak citlivý! Ale nie krv! Severus bol zranený, ohrozený!

Mával horúčkovito na Dobbyho, ktorý stál stále neďaleko, naťahoval v panike jeho uši. Ale ten podnet stačil na to, aby Dobby zareagoval - - pukol prstami a Severus bol omráčený preč od Harryho, na okamžik ohromený, keď dopadol na chrbát na podlahu v ich spálni.

„Môj elixír,“ Harry syčal naliehavo na malého domáceho škriatka, keď sa ukryl v jeho klíne a tak by sa mohol nahnúť k Severusovi, aby videl, že mal pravdu. Mužova tvár bola biela ako krieda, zo straty krvi a šoku, a jeho oči boli otupené, akoby ustupovali niekde do jeho vlastných myšlienok. Jeho telo sa prudko triaslo, akoby premožené chladom, napriek skutočnosti, že v izbe bolo teplo.

Dobby popadol jednu z malých fľaštičiek elixíru na Spánok bez snov z Harryho nočného stolíka, podával mu ho. Postavil sa za neho, Harry opatrne Severusa nadvihol, držal ho v rukách tak, že odpočíval na jeho hrudi. Vytrhol zubami zátku na elixíre, pritlačil fľaštičku k Severusovým bledým perám.

„Pi, Severus,“ zašepkal potichu do mužovho ucha. „Prosím ťa!“ Videl Severusa prehltnúť trhane, pil elixír bez ďalšieho pobádania. Harry odhrnul vlasy z jeho tváre, pokúšajúc sa mu poskytnúť určité pohodlie.

„Harry,“ Severus potichu zašepkal, otočil hlavu k nemu. Jeho chrbát spočíval na Harryho hrudi, jeho telo bolo malátne a nereagovalo. „Budú ťa chcieť odo mňa zobrať.“

„Nie,“ Harry mu prisľúbil. „Sľubujem Severus. Ja sľubujem!“ Ťahaný ako nočný motýľ k plameňu, žiadostivý po kontakte, túžiaci po spojení, Harry sa našiel, ako jemne bozkáva mužovu tvár. Pobozkal jeho slabo zježené líce, a potom ten príliš krivý nos, predtým, než sa dotkol perami Severusových úst. Zľakol sa, aké boli teraz chladné, na pocit mužove pery - - ale chvíľu predtým, boli tak horúce a žiadostivé.  Teraz sa zdalo, akoby sa život vytrácal z jeho tela.

Na moment sa tie tmavé oči zachveli hore, stretli sa z jeho vlastnými. „Musím ťa nájsť, Harry.“ Severus zašepkal.

„Ja som tu!“ Harry kričal, ale Severusove oči obklopil spánok a on si nemyslel, že ho muž počul.

Dlhú chvíľu tam Harry sedel, držal Severusa proti svojmu telu, jeho ruky boli pevne zomknuté okolo jeho holej hrude. Jednou rukou prebehol Severusovou rukou k obkrútenému striebornému drôtu, pokúšal sa starostlivo skontrolovať ranu. Videl Temné znamenie dolo pod drôtami, vyzeralo zakrvavené a opuchnuté - - rana sa väčšinou zatvorila, hoci bolo viacero miest, ktorými stále presakovala krv. Ale bol si istý, že to najhoršie sa hojilo - - bola tu len tá strata krvi s ktorou zápasil - - a šialenosť.

Pozrel dole na krv, ktorá bola teraz rozmazaná, naprieč podlahou a pokúšal sa zistiť množstvo - - bolo to dosť na to, aby bol jeho život ohrozený? Nevedel to kvôli nedostatku liečiteľských schopností posúdiť - - a predsa váhal, že pošle po madam Pomfreyovú, predpokladal, že bola dokonca k dispozícii pre ďalších zranených v hrade. Nejako pochyboval, že by Severus chcel, aby ho ktokoľvek takto videl.

„Dobby ide po krv doplňujúci elixír,“ oznámil malý škriatok a znova zmizol. Objavil sa o chvíľu neskôr s ďalšou sklenenou fľaštičkou označenou Severusovým písmom.

Prekvapivo Harry dôveroval úsudku škriatka lepšie, než sebe samému - - a po nejakej udalosti, po ktorej vedel na hodine elixírov, že elixír by nezranil, ak by ho Severus nepotreboval. Trvalo to nejakú chvíľu, ale podarilo sa mu dostať jeden, alebo dva hlty dole mužovým hrdlom. Zatiaľ čo tak robil, Dobby vyčistil tú krv. Medzi nimi dvoma, podarilo sa im dostať obväz medzi Severusovu zranenú kožu a strieborné kovové drôty okolo jeho ruky - - nikdy nebol Harry vďačnejší malému škriatkovi za pomoc.

Výdych, Harry sa pokúšal dostať Severusa z neďalekej podlahy do postele. Nakoniec musel vytiahnuť jeho čarodejnícky prútik a levitovať toho muža hore. O niekoľko chvíľ, odstránil krv z oboch ich tiel predtým, než si vyzliekol nohavice a vyšplhal sa do postele k Severusovi. Položil pokrývku okolo oboch, robil si starosti ohľadne chladu Severusovej kože. Pritlačil prsty k mužovmu hrdlu, aby skontroloval pulz - - bol silný, ešte spomalený o silu Spánku bez snov, ktorá ho upokojila. Našiel sa ako prechádza pomaly prstami cez Severusovu hruď, kopíroval jazvy, ktoré pokrývali jeho telo. Tak veľa jaziev - - všetky z predošlých udalostí, o ktorých nič nevedel. Hovoria o živote, bolesti a strádaní - - jazvy dole na svaloch hovorili o sile a o zistení, že zvládol čokoľvek, čo mu priniesol život. Severus toho prekonal príliš, povedal sám sebe - - bez ohľadu na to, čím bola táto šialenosť, ktorá ho postihla, Severus to prežije. Musel. Harry  si nedokázal predstaviť nejakú inú možnosť.

Zohol sa dole a pobozkal mužovu hruď, priamo, kde búchalo jeho srdce. Potom položil jeho hlavu na toto miesto, a ovinul ruky okolo Severusa. Mohol počuť pomalý, stály tlkot Severusovho srdca dole v jeho uchu.

„Severus“ Harry zašepkal, ale muž neodpovedal. Harry zatvoril oči a ignoroval pomalý tok sĺz, ktoré padali medzi jeho žmurkaním.

-------------------------------------------------------

Keď sa Severus prebudil nasledujúce ráno, snažil sa striasť ostávajúce účinky Spánku bez snov - - nemohol si spomenúť, že si zobral elixír - - našiel sa privinutý k Harrymu. Trvalo mu chvíľu, kým si uvedomil, že sú obaja takmer nahí - - Harryho hruď bola zaručene holá. Ale nič - - stále mal oblečené - - Severus sa zamračil, jeho nohavice? Prečo nosil nohavice do postele? A kde bolo to muklovské štýlové pyžamo, ktorému bol Harry naklonený?

A potom si spomenul na udalosti zo včera večera a krv v jeho žilách tuhla v šoku.

Jeho oči sa okamžite presunuli k predlaktiu a striebornej bandáži omotanej okolo Temného znamenia. Mohol vidieť obväz dole pod bandážou a spomenul si príliš jasne na rezanie do jeho vlastného mäsa. Ach, bože! Harry ho takto našiel - - po všetkom ďalšom Harry skončil deň, musel sa vrátiť domov a nájsť Severusa sedieť v kaluži krvi, ako sa pokúša odrezať svoju vlastnú ruku.

Zdesený, Severus sa starostlivo vymotal z Harryho objatia, starostlivo a opatrne sa odkradol von z postele, aby nevyrušil spiaceho chlapca. Ticho sa presunul naprieč izbou a zmizol v kúpeľni, zatvoril dvere a zabezpečil ich kúzlom proti hluku. Pozeral sa do vlastného odrazu, v zrkadle v kúpeľni. Muž pozerajúci späť na neho, vyzeral takmer ako cudzí človek.

Počas života Severus zažil mnoho rôznych bolestí - - z bežných zranení spôsobených v súbojoch s mečom až po extrém Cruciatusu. Ale dokonca aj pod nepriehľadnou agóniou, trhajúcou myseľ bol vždy schopný oddeľovať jeho emócie a myšlienky od fyzických pocitov trhajúcich jeho telo.

Ale včera večer, po prvý raz v jeho živote, úprimne veril, že bol šialený. Najprv to bol zvon, ktorý zvonil - - znel hlasnejšie a hlasnejšie až pokiaľ si myslel, že by ho mohol ohlušiť. Ale keď prišiel ťah - - volanie - - uvedomil si, že nie je schopný odpovedať, myslel, že mu jeho srdce pukne v hrudi. Vedel okamžite čo bolo chybné - - mohol cítiť Temného Pána vo vnútri svojej mysle, ovinutého okolo jeho duše, vysúšal jeho mágiu. Bojoval s tým - - pokúšal sa zúfalo dostať cez ten hrozný tlak - - pokúšal sa sprístupniť časť duše, ktorú volal zvon. Bolo to, akoby sa narodil úplne znova - - v poslednej chvíli nebol schopný zúčastniť sa vlastného narodenia.

Nemohol spraviť nič, aby pretlačil stisk, ktorý ho držal - - nemohol dýchať, nemohol vidieť, nemohol myslieť. Jeho mágia, ktorá bola vždy tak silná, celkom zlyhala. Ale okrem úplného zla v danej situácii, okrem existujúcej bolesti v ňom, naplnila ho panika, keď si uvedomil, že Harry bol vyzvaný na to miesto a Severus ho nemohol dostihnúť. Severus ho nemohol chrániť.

Myšlienka vyrezania Znamenia z jeho tela sa v tom čase zdala perfektne logická - - a do tej doby, keď cítil jednoduchú bolesť ako roztrhnutie mäsa. Keď nemohol vyrezať Znamenie, strčil čepeľ pod neho. Keď si nemohol ľahko vyrezať Znamenie, predsa sa snažil jednoducho zoškrabať mäso z jeho ruky. Sekera alebo píla by bola pravdepodobne lepšia - - mohol si odrezať celkom predlaktie - - bol zúfalý.

Severus si pretrel oči obklopené hrôzou. Harry do toho vstúpil - - spomenul si na boj s Harrym, kvôli kontrole noža. Ublížil mu? Nemohol si spomenúť, či ho porezal. Ale na druhú stranu to mohol urobiť tak ľahko.

Šokovane rozšíril oči - - zaútočil na Harryho. Nebol si istý  dejom udalostí, ale zreteľne si spomínal, že na neho zaútočil - - bozkával ho, pritlačil ho k zemi, trhal jeho oblečenie. Bolo to, to, prečo bol takmer nahý v posteli? Znásilnil ho? Sotva sa dostal včas k toalete, keď v ňom vzrástla nevoľnosť a vyvrátil to málo, čo mal v žalúdku.

Trvalo niekoľko minút, kým sa jeho žalúdok upokojil, sedel na studenej podlahe v kúpeľni, šokovaný reakciou, zatiaľ čo sa pokúšal dať dokopy sled udalostí. Niekto iný bol v miestnosti - - Harry nebol sám. Niekto mu pomohol - - niekto zastavil Severusa.

„Dobby!“ zvolal, a okamžite sa malý škriatok zjavil pred ním. Prekvapivo tvor držal v ruke malú fľaštičku elixíru v jeho ruke. Rozpoznal podľa štítku, že bol jeden z jeho.

„Dobby si myslí, že pán Severus by mal toto vypiť,“ vyzýval ho malý škriatok, podával mu elixír.

Zmätený jeho správaním - - škriatkovia neboli známi odporúčaním elixírov pre čarodejníkov, bez toho, aby boli označené - - Severus zobral tú fľašku. Bol to Upokojujúci dúšok, niečo o čom vedel, že to zúfalo potreboval. Vytiahol zátku a vypil to. Potom sa pozrel uprene na malého škriatka. „Zranil som ho?“ spýtal sa. Dobby bol jedným z bývalých škriatkov Luciusa Malfoya - -vedel všetko o tom, ako by muž mohol zraniť niekoho ďalšieho.

Ale Dobby pokrútil hlavou, uši mal zdvihnuté, keď čelil Severusovi. „Dobby si nemyslí, že ste zranili pána Harryho,“ odpovedal. „Dobby pomáhal pánovi Harrymu s prinesením Jasenca bieleho a vypudením toho nechutného noža. Dobby si vedel poradiť.“

Zaplavila ho úľava. Nezranil ho - - možno ho vystrašil, ale Dobby ho zastavil predtým, ako mu mohol ublížiť. „Ďakujem ti, Dobby,“ zašepkal, nikdy predtým, nebol tak vďačný škriatkovi. Postavil sa starostlivo na nohy. „Prines mi moje oblečenie,“ nariadil a malý škriatok vtedy prikývol a zmizol.    

Dal si dole nohavice a vošiel do sprchy. Mohol povedať, aby bol čistý Čiastiacim kúzlom - - boli dobré v situácii,  kedy by aspoň jeho kožu opustil pocit svrbenia a sucha. Voda okamžite nasiakla do obväzu na jeho ruke, a on pátral, ako ho uvoľniť z jeho kože. Jasenec biely hojil rany z noža - - desať bodov pre Chrabromil, že si pamätal takú vec. Ale Znamenie stále vyzeralo nahnevane a opuchnuto a ten pohľad zhnusil Severusa.

Voldemort ho stále vlastnil. Nemalo význam, kde bola jeho loajalita, nemalo význam na koho strane bojoval - - Voldemort mal stále skutočne plnú moc nad jeho mocou, a tentoraz o tom všetkom nemal vôbec potuchy. Nikto z nich nemal.

Nevedel si predstaviť, že bol na svete čarodejník alebo čarodejnica kdekoľvek na svete, ktorí by prijali Znamenie, keby úprimne vedeli, čo znamenalo. Predpokladalo sa, že to bude komunikačný prostriedok - - spôsob, akým Voldemort kontaktoval svojich nasledovníkov, a spôsob pre všetkých z nich, ako spojiť ich mágiu dokopy tak, aby boli schopní tandemových zaklínadiel.

Ale tento raz prešiel za to - - dalo to Voldemortovi celkový prístup k všetkej ich sile - - bez ich súhlasu. A neexistovala žiadna prekliata vec, ktorá by to dokázala urobiť. Dokonca sa so svojím Znamením zveril Dumbledorovi a tak ho cez neho nemohol Voldemort mučiť, jeho vlastná sila bola stále kontrolovaná Temným Pánom. Keď prišiel čas a Voldemoert bojoval s Harrym, Severusova vlastná mágia by bola použitá proti jeho manželovi. Práve tá myšlienka bola neznesiteľná.

Dobby položil jeho oblečenie na sedadlo pri kúpeľnovom pulte. Severus sa v tichosti obliekol pred odchodom z kúpeľne, odstránil Kúzlo proti hluku. Naprieč izbou mohol vidieť tvrdo spiaceho Harryho v posteli, stále nevnímal svet. Severus odišiel zo spálne, zatvoril za sebou dvere. Rýchlym mávnutím svojho čarodejníckeho prútiku rozhorel oheň v kozube - - nebolo chladno, ale chcel to dôverne známe svetlo. Napriek Upokojujúcemu dúšku sa stále cítil nervózne, a našiel sa ako chodí hore - dole pred ohňom, keď sa mu v hlave donekonečna prehrávali udalosti zo včerajška. Bohovia, myslel si, čo sa chystal povedať Harrymu? Ako by sa vôbec mohol ospravedlniť? Ako sa veci mohli otočiť mimo kontrolu tak rýchlo?

Pokúšal sa zrekonštruovať udalosti zo včera večera - - všetko bolo stále tak rozmazané. Čo má povedať Harrymu? Spomenul si na krik - - spomenul si, že sa pokúšal vysvetliť ...... niečo ..... jemu. Ale detaily boli všetky preč. Bojoval s ním Harry, keď na neho zaútočil? Spomenul si na krv na jeho rukách - - na Harryho ruky. Počas ôsmych mesiacov sa usilovne snažil vybudovať dôveru medzi nimi dvomi - - pokúsil sa dať Harrymu domov, v ktorom by sa mohol cítiť bezpečne, vítane - - a za minútu to všetko zničil. V tom najhoršom možnom čase - - keď celý svet doslova búchal na Harryho dvere, požadoval kúsok z neho.

Hlasný úder zo spálne  ho prekvapil a rýchlo sa vystrašene otočil. Dvere spálne sa rozleteli, a Harry vošiel do izby, kričiac rýchlo jeho meno. Pohľad hrôzy v tých zelených očiach zastavil Severusa na mieste.

Pozerajúc na neho ostal tam, Harry sa šmykom zastavil, hľadel na neho akoby v omámení, jedna jeho ruka sa presunula k jeho vlastnej hrudi, akoby k stále búšiacemu srdcu. Severus si nemohol pomôcť za absolútne nevhodný hlas v jeho hlave, ktorý poukazoval na to, že Harry je takmer nahý - - a drahý bože, ten mladý muž bol tak nádherný!

„Si v poriadku?“

Severusovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že Harry sa pýtal tú otázku - - že sa nemohol spýtať takú vec? Harry sa o neho bál? Psychicky sa triasol - - chcel dať sebe samému poriadne rýchly kopanec do hlavy. Samozrejme, že sa trápil - - vstúpil dovnútra a videl, že sa pokúšal odrezať jeho vlastnú ruku včera večer.

„Som v poriadku,“ rýchlo ho uistil. Čo hovoril? Ako to napraví? „Harry, dlhujem ti ospravedlnenie. Nemôžem začať- -“

Serusove slová boli okamžite prerušené, keď Harry rýchlo prebehol izbu a hodil ruky okolo neho, pevne ho objal. „Nie,“ žiadal. „Zaslúžene nie!“

Šokovaný náhlym stlačením teplej kože proti nemu, Severusove myšlienky sa zmätene odvíjali, keď položil ruky hore okolo chlapca. To bolo to? Mal odpustené? Zaslúžene? Nezdalo sa to ako vzdialená možnosť - - nič v jeho živote neprišlo ľahko. Ale ten spôsob, akým ho Harry držal hovoril o zúfalej potrebe normálneho života alebo o uspokojení, ktoré možno prekročilo jeho neľudské správanie. Možno mu Harry mohol odpustiť - - alebo čakal, že odpustí sám sebe tiež? Mohol by naozaj prijať niečo tak dobré a čisté do jeho života bez jeho zničenia?

A potom si uvedomil, že jeho ruky pomaly hladili hladkú kožu Harryho chrbáta, a jeho hlava sa sklonila a tak mohol vdychovať sladký pach vystupujúci z kože z toho tela v jeho rukách, ako jeho mágia hltavo vstala energiu okolo neho. Jeho telo začalo potrebou tvrdnúť, a vedel, že tam nebolo nič dobré alebo čisté v smerovaní jeho myšlienok. V skutočnosti by pravdepodobne urobil niečo tak neodpustiteľné v danom momente, pokiaľ by to ukončil.

„Uvedom si samozrejme, že si skoro nahý,“ informoval mladíka, dávajúci si pozor, aby jeho hlas znel ľahko a dráždivo.

Harry šokovane zakvílil a odtiahol sa preč, pozrel dole sám na seba v ponížení, všetka jeho holá pokožka sa zmenila na jasnočervenú. O sekundu neskôr utiekol naprieč izbou a zatresol za sebou dvere od spálne, zanechal tak Severusa samého v obývacej izbe, spôsobil, aby sa jeho bolestivé vzrušenie tela vrátilo späť pod jeho kontrolu.

Klesol unavene dole do jednej stoličky po ruke - - ako sa pre Merilinove meno toto chystal prežiť? Chcel ho tak veľmi zraniť? A prišlo to ako túžba jeho tela - - mal hrozné podozrenie, že po tom, čo sa stalo včera večer a to konanie, ktorým Voldemort vypustil jeho mágiu, že bolo tiež túžbou po Harryho sile. Aké choré to bolo - - mladý muž, ktorý bol ochotný obetovať sám seba pre každého, čo odpustil Severusovi jeho zločiny - - a celkovo Severus mohol premýšľať o kŕmení sa na jeho sile, ako o určitej silnej túžbe poháňajúcej upíra.

Aká zázračná ľudská bytosť bol, Severus si myslel s odporom. Akého veľkého ochrancu Albus vybral pre toho chlapca, ktorý žil. Akého zázračného, cnostného, nesebeckého muža vybral Kryštáľ manželstva ako manžela pre spasiteľa Čarodejníckeho sveta. Arthur Pendragon v manželskom zväzku s krásnou Guineverou - - ale chudák bezradný Harry Potter získal diabolského Čierneho rytiera.

Zvuk sovy vstúpil do jeho stále viac zmätených čiernych myšlienok, a priletela Harryho snežná sova Hedviga, v zobáku držala ranné noviny, ktoré položila do Severusovho lona pred pristátím na jej bidle a ponáhľala sa od neho.

Vyzerala trochu pokrčene toto ráno, a Severus sa s obavami zamračil. Ale ona len húkala na neho, a pozerala skôr uštipačne na noviny, ktoré mu dodala.

Denný Prorok bol dnes neobvykle hrubý. Severus ich rozložil a pozeral s úžasom dole na nadpisy. Pre milión iných vecí, o ktorých by mohol premýšľať namiesto o Harryho sladkej voňavej koži alebo ako sa jeho perfektné telo tlačilo proti jeho vlastnému, keď sa ponáhľal k nemu.

Ach Merilin, hoci bol v šoku, keď sa pozeral s úžasom dole na nápadný nadpis a fotografiu na prvej strane novín. Bol v manželskom zväzku s Kráľom čarodejníckeho sveta. Ako sa pre Salazarove meno mohol údajne zaoberať s týmto?

-----------------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Prepáčte, ale nevyšla som tento víkend von. Ako som si istá, že si to môžete predstaviť, aké zložité bolo písať túto kapitolu. A ako niektoré z iných, bolo to viackrát prepísané. A potom som narazila na krátky technický problém, keď sa MS Word rozhodol implodovať a zjedol celú kapitolu. Musela som znovu dať všetko dohromady. Nemáte radi modernú technológiu?

Spozorovala, že celý reťazec nových čitateľov mi zanechal odkazy v komentároch - - teším sa z každého jedného a ďakujem vám veľmi pekne za všetky nádherné komentáre, ktoré ste mi nechali. Verte mi alebo nie, mám viac ako šestisíc komentárov k môjmu príbehu, mala som aktuálne 4 útoky - - a patrili pirátskej skupine, ktorá ľahko zmizla. Ponuka na sobáš, ktorú som dostala, ďaleko vyvážila tie útoky, som šťastná, keď o nich hovorím.

Mimochodom - - jeden z mojich recenzentov ma požiadal, že chce prekladať tento príbeh do francúzštiny a chcel vedieť, či som dostala mail s jeho požiadavkou. Obávam sa, že moja emailová stránke je tak zaplavená správami, takže je skoro nemožné odpovedať na všetky z nich - - nemôžem nájsť tú požiadavku (alebo požiadavky - - môže tam byť viac ponúk od vás). Som šťastná, že môj príbeh bude preložený - - moja jediná požiadavka je, aby ste pokračovali v mojich hlavičkách na miestach ( nadpis, zásluha, odvolávka). Pokiaľ viem, je to už prekladané do dvanástich rôznych jazykov - - fancúzštinu zahŕňajúc. Ale som si istá, že je tam vždy priestor pre viac. Prajem si, aby som mohla hovoriť viacerými jazykmi - - obzvlášť od tej doby, čo som začala dostávať posudky z iných jazykov. Povzdych......

Ohľadne použitia Jasenca bieleho - - áno bol ukradnutý z knihy 7. Ako som povedala tento príbeh je rovnaký len po 4 knihu, ale použila som niekoľko znakov z niektorých iných kníh. Zdôrazňujem, že neexistuje žiadne poškodenie z použitia tohto elixíru.

Dodatok: Zostavila som diskusnú skupinu, ak sa ktokoľvek zaujíma o pridanie. Pokúsim sa tam odpovedať na viac špecifické otázky. Je to jednoducho nazvané „The Marriage Stone“. Môžete sa na to pripojiť tu: groups.yahoo.com/group/marriagestone/

 

27.08.2008 21:21:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one