Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Toto je moja najobľúbenejšia kapitolka.

Čas obeda už dávno uplynul, kým sa Harry a Severus dostali hop-šup práškom z ošetrovne do svojich vlastných izieb, ani jeden z nich nechcel ísť naprieč chodbami a riskovať, že narazia na niektorých ďalších študentov. Harry mal pokrk tých pohľadov na seba, bol unavený z odpovedí na otázky a Severus ho z toho vôbec nemohol obviňovať. Okrem toho boli obaja zakrvavení - - Harry mal veľké množstvo krvi na svojom oblečení, keď sa pokúšal pribehnúť Severusovi na pomoc. A Severusov odev určite zažil lepšie dni.

Harry urobil čaj, zatiaľ čo sa Severus išiel prvý osprchovať. Vedel, že chlapec je nepokojný a pravdepodobne s ním chcel neskôr hovoriť. Pravdou bolo, že mali toľko veľa na rozprávanie, že Severus nevedel, kde má začať. Teraz rozumel, prečo Harry urobil to, čo urobil s Malfoyom, ale to nemenilo nič na skutočnosti, že bol stále znepokojený ohľadne toho, čo mohol Lucius Malfoy urobiť, keby mal nejaký prístup k Harrymu. Harry mohol veriť Ceste osudu - - ale Severus nie.

Akonáhle bol čistý a oblečený do svojho obvyklého učiteľského habitu, prenechal kúpeľňu Harrymu, aby sa sám očistil. Počas čakania, Severus prikázal priniesť nejaký obed príliš horlivému Dobbymu, ktorý ako sa zdalo, v sekunde uhádol, čo potrebuje, predtým než o to požiadal. Obed čakal na konferenčnom stolíku prakticky predtým, ako dokončil objednávku.

Severus vytiahol poznámky od Aventinea, ktoré si dal do vnútorného vrecka jeho zničenej róby, zároveň so zmenšenými starovekými rukopismi na zvitkoch, ktoré zachránil z Cechu. Vydýchol si, že žiaden z nich nebol poškodený - - úplne na ne zabudol, pokým bojoval v dueloch. Na chvíľu rýchlo prelistoval zápisník a rozoznal nečitateľné čmáraniny, ktoré pokrývali stránky Slizolinovho zápisníku. Rukopis bol iný, ale znaky boli rovnaké - - všetky boli úplne nerozlúštiteľné. Nemohol si pomôcť, ale divil sa, kde si Harry nájde čas na to, aby to preložil - - sotva mal v súčasnosti čas na svoje vyučovanie. A predsa vedel, že chlapec si čas urobí - - prisľúbil Vampírovi pomoc, a nebol tým, ktorý by porušil taký sľub. S povzdychom Severus odložil knihu a poznámky na bok na neskôr.

Hladný z cvičenia, ktoré mal ráno, Severus sedel unavene v kresle a začal jesť sendviče, ktoré dodal Dobby, trochu sa strhol, keď sa mu do nohy zahryzla bolesť. Poppy vyliečila jeho rany, ale potrvá niekoľko dní, kým prestanú byť citlivé. Na chvíľu sa v mysli vrátil k súbojom, ktoré vybojoval - - Clovis bol z nich najťažší, hoci nároční boli všetci, čo ho vyzvali. Musel uznať, že Black odviedol dobrú prácu napriek skutočnosti, že pochyboval o tom, že tento muž bojoval v nejako súboji predtým, než bo uväznený. Aj keď nerád, musel priznať, že Remusove Lupinove údajne náhodné manipulovanie ochranných štítov nad divákmi bolo podarené. Merlin vedel, že bol terčom vtipov Záškodníkov dosť často - - bolo pekné, že z nich mal konečne prospech.      

Nemohol si pomôcť, ale prehral si v mysli okamih, keď zasiahol Harry - - mladíkova sila bola občas desivá, obzvlášť keď ho opustila spôsobom, akým sa to stalo dnes. Napriek tomu mal podozrenie, že Harryho intervencia by mohla skončiť tým, že by mohol mať nakoniec viac problémov - - ráno bude celý svet presne vedieť, čo Harry Potter pociťuje, keď niekto vyzve jeho manžela na súboj. Skôr než by znova riskovali jeho hnev, mal podozrenie, že nabudúce radšej pošlú vrahov. Mal by byť opatrnejší, predpokladal - - ale čestne, nepredpokladal, že by ho tak skoro alebo otvorene niekto vyzval.

Jedol druhý sendvič, keď si všimol, že Harry vyšiel z ich spálne. Oblečený zase do jeho školského habitu, chlapec sa posadil oproti nemu a popadol pre seba sendvič. Na krátku chvíľu ticho jedli a Severus pozorne zaznamenal, ako málo mladík jedol. Očividne ho stres z posledných dní pripravil o jeho chuť do jedla.

Harry vyzeral zamyslene a uprene pozeral na kurací sendvič v jeho rukách, ako by obsahoval tajomstvá sveta. Severus si nemohol pomôcť, ale divil sa, čo prechádzalo jeho mysľou - - skoro sa za túto myšlienku vysmial. Bolo tam toho tak veľa - - útok Starovekého Démona, jeho vyhlásenie za kráľa, volanie, udalosti na Ministerstve - - nebolo prekvapivé, že Harry vyzeral tak zahĺbene?

Presunul svoj uprený pohľad na Harryho tvár, zaznamenal, že slabé tiene pod zamyslenými zelenými očami a spôsob, akým si Harry nervózne hrýzol spodnú peru. Uvedomil si, že jeho uprený pohľad zostal príliš dlho na spodnej pere, bol zasiahnutý naliehavým nutkaním kľudniť ho svojimi vlastnými perami.

Namiesto toho presunul svoj uprený pohľad k chlapcovým rukám - - Harry pomaly trhal svoj sendvič, odtrhával kôrku z chleba, kus po kuse. Ale napriek nervóznemu gestu, Severus si vydýchol, všimol si, že jeho ruky sa netriasli a nevykazujú žiadne možné nervové poškodenie, ktoré mu mohol spôsobiť Staroveký Démon. Dúfal, že tá spomienka Harryho už ďalej nerozrušuje - - dokonca aj keď bola teraz vyblednutá, bola stále hrozná. Aké nové nočné mory na neho mohli čakať?

Jeho uprený pohľad sa znovu vrátil k Harryho tvári, všimol si bledosť pekných čŕt, do ktorých sa zamiloval a spôsob, akým jeho neskrotené vlasy lemovali jeho tvár. Nebolo vhodné pre niekoho tak mladého, aby vyzeral tak vyčerpane a prial si, aby vedel, čo mu má povedať. Nemal žiadnu predstavu o tom, čo prechádzalo Harryho myšlienkami - - aké vážne emócie sa mohli miešať v jeho srdci. Horúčkovito okolo seba hľadal určité slová, ktoré by mohli preklenúť tú vzdialenosť medzi nimi a začať rozhovor, ktorý potrebovali mať - - alebo aspoň jeden z týchto rozhovorov. Predpokladal, že by mohli pravdepodobne hovoriť o Temnom Znamení na jeho ruke a o tom, čo sa stalo minulú noc. Alebo možno na začiatok by bolo lepšie, keby začal - -

„Je to preto, že sme nezavŕšili našu svadbu?“ spýtal sa zrazu Harry a nachytal Severusa úplne nepripraveného a uvrhol jeho vlastné myšlienky do zmätku.

Severus na neho na chvíľu zízal, jeho myseľ sa ho pokúšala dohnať - - začal rozhovor bez toho, aby to vedel? Odložil svoj dopoly zjedený sendvič, pretože sa obával, že by sa zadusil, ak Harry bude trvať na takomto kladení otázok. „Čo?“ požiadal o objasnenie.

Harryho tvár zalial slabý rumenec. „Tí muži, čo na teba zaútočili - - tie súboje. Je to preto, že naša svadba nie je platná? Vedia to všetci alebo majú len podozrenie? Stále by ťa vyzývali, keby bola platná?“

Ach, Merlin! Severus civel na Harryho, roztrhnutý tým, ako mal na takúto otázku odpovedať. To je to o čom premýšľal? Zo všetkých vecí, ktoré mu prechádzali hlavou si robil starosti ohľadne tých zatratených súbojov?

A potom ho napadla úplne Slizolinská myšlienka, spôsobila, že jeho telo reagovalo náhlym vzostupom vzrušenia. Bolo to tak jednoduché - - tak jednoduché! - - povedať proste áno. Mohol takmer presne predvídať, čo by Harry urobil s týmito vedomosťami - - ponúkol by sám seba ako panenskú obeť. Chrabromilčan v ňom nebol schopný urobiť nič iné. A so všetkou férovosťou, nezaslúžil si Severus určitú náhradu za to šialenstvo, ktorým prešiel? Nevyžadovalo si to tak veľa - - že nie? Do pekla - - Harry by rovnako mohol ponúknuť jedlo hladujúcemu mužovi.

„Nie,“ Severus konečne povedal a v duchu sa prefackal, keď bojoval so svojím vzrušením. Nenávidel byť šľachetný! Nenávidel to! „Rozhodli sa úplne obísť túto otázku a proste ma zabiť. Ak by som bol mŕtvy, nezáležalo by na to, či svadba platí alebo nie.“

Harry na neho na dlhú chvíľu pozeral., jeho oči boli nečitateľné. „Prečo si váhal?“ spýtal sa, položil svoj sendvič ma tanier.

„Čo?“

„Keď si odpovedal, teraz, váhal si. Prečo? Či to nie je dlvod, prečo si váhal?“

Severus na neho šokovane pozeral - - neveril mu? Myslí si, že mu klame, aby ho ochránil... čo? Jeho cnosť?

„Váhal som, Harry, pretože hlboko vo vnútri, bez ohľadu na to, aké veľmi predstieram vznešenosť, v srdci som stále Slizolinčan a to je pre mňa skoro nemožné - - využiť situáciu, keď mi dávaš takúto príležitosť!“

Harry pri tom výbuchu vyvalil oči. „Využiť situáciu?“ zopakoval zmätene.

Severus na neho civel - - nemohol eventuálne zle pochopiť význam jeho oznámenia? A potom videl, že Harryho bledé líca sa zafarbili do tmavočervena, keď konečne pochopil Severusove slová.

„Och,“ Harry vykríkol. „Ty chceš mať so mnou sex.“

Severus si podráždene povzdychol. Želal si, aby mal určitú jasnú predstavu o tom, čo si myslí Harry o takýchto veciach - - ale pochopenie Chrabromilčanov nikdy nebola jeho špecialita. Bol si úplne istý, že v Harryho mysli koluje množstvo mylných názorov. „Čo vlastne vzbudilo v tebe takýto dojem?“ spýtal sa sarkasticky, uchýlil sa k dôverne známej obrane - - výsmechu.

Ale, namiesto predvídanej reakcie, prívalu hnevu, Harry na neho iba uprene pozeral. „A čo sa stane, keď dosiahnem sedemnásť?“

Táto otázka znovu vyviedla Severusa z rovnováhy - - prečo je tak zatratene ťažké sledovať Chrabromilčanov pri rozhovore? Čo by mohol mať Harryho vek eventuálne spoločné s týmto dôvodom, že Severus bol vyzvaný do súbojov?

„Predpokladám, že všetci tvoji malí priatelia ti prichystajú k narodeninám večierok,“ vykríkol. „Čo si myslíš, že sa stane?“

„Ty nechceš zrušenie?“ spýtal sa Harry.

Jeho slová zasiahli Severusa ako ľadová sprcha. „Zrušenie?“ syčal Severus, v jeho srdci sa prebudila zúrivosť už len z toho, že mu bola položená takáto otázka. Pokúšal sa upokojiť sám seba - - Harry napokon nemusel celkom rozumieť tomu, čo hovoril. Vedel tak málo o ich kultúre - - nepochybne bol niekým uistený, určitým dobroprajným priateľom, že zrušenie by bolo perfektne prijateľné, dokonca nevinné. Nevadí, že by to prinieslo hanbu Severusovi a jeho rodinnému menu - - byť odhodený ako nevhodný, verejne byť vyhlásený  za neschopného alebo nehodiaceho sa k spájaniu. S istotou by zrušenie bolo úplne legálne - - a nesporne by Harryho reputácia niečím takým neutrpela. Ale Severus by nemal také šťastie - - zničilo by to jeho dobré meno. Bol tak úbohý manžel, že si Harry prial spôsobiť mu niečo takéto? „Kde si sa dostal k takejto myšlienke!“

Harry zmätene pokrútil hlavou. „Ja neviem... veci, niektoré si povedal ty, niektoré veci povedala Hermiona - -“

„Ja nediskutujem o mojom súkromnom živote s Hermionou Grangerovou!“ vrčal Severus. „A určite by som nikdy takýto predmet nespomenul! Prečo si to myslíš?“ Prudko vrazil do konferenčného stolíka, keď vstával, odhodlaný dosiahnuť na Harryho s neovládateľnou potrebou zatriasť ním, aby dostal do neho nejaký rozum.

Harry vyskočil na nohy, obavy sa blýskali v jeho očiach, keď od neho ustupoval. A predsa, napriek jeho zrejmému strachu, mladík na neho každopádne ukázal vyčítavo prstom. „Ty si povedal... povedal si.... nepamätám si, čo si hovoril! Okrem toho si so mnou nechcel mať sex kvôli zrušeniu!“

„Nechcel mať sex?“ Severus cítil, ako jeho zuby zaškrípu - - takže prinajmenšom jeden chybný názor by mohol vyjasniť. Približoval sa k nemu zámerne pomalými krokmi, Severus uprene pozeral. „Bol by som si ťa vzal hneď prvú noc, keby som  si myslel, že si na to pripravený,“ povedal mu.

Harryho oči sa  nedôverčivo rozšírili. „Dokonca si ma vtedy ani nemal rád!“ protestoval, stále ešte cúval, presúval sa smerom do stredu izby, akoby sa bál, že bude uväznený pri múre.

„To nezmení skutočnosť, že si veľmi príťažlivý mladík,“ vrčal Severus, tešil sa z výrazu zahanbenia na mladíkovej tvári. Harry vyzeral rozhnevaný pri tej myšlienke. Cítil, ako sa v ňom zrazu otáča zúrivá satisfakcia.

„Mal by si sex s niekým, koho nemáš rád, len preto, že je príťažlivý?“ požadoval Harry.

„Už som mal sex pre oveľa menej dôvodov než to - - ver mi!“ povedal mu Severus, len nejasne ľutoval cuknutie, ktoré po tých slovách videl. Vedel, že Chrabromilčania neradi počúvali také veci, o ktorých sa hovorí len príležitostne, krutým spôsobom - - ale práve teraz bol taký nazúrený, že sa o to nestaral. „Je to to, čo si plánoval - - počkať, kým budeš mať sedemnásť a potom zrušíš našu svadbu, odhodíš ju ako niečo bezcenné, takže budeme obaja šťastní, že sme sa jej zbavili? Možno som bol s tebou príliš zhovievavý. Je toto tvoj obrátený spôsob, ako mi povedať, čo chceš?“

„Nikdy som nepovedal - -“ protestoval Harry.

„Ty nikdy nehovoríš na čo myslíš!“ kričal na neho Severus. „Ak chceš preč z tejto svadby, povieš mi to, povieš mi to teraz! Fudge je zbavený úradu, je vo väzení! Hrozba z jeho strany je preč! Tak mi povedz, čo chceš!“

Harry na neho neveriacky pozeral, jeho oči boli šokovane rozšírené, matne sklenené, ako Severus požadoval odpoveď. A potom spravil chlapec tú najnechrabromilskejšiu vec, akú ho kedy videl spraviť - - vzal nohy na plecia a bežal smerom k dverám.

Panika a zúrivosť zaplavila Severusa pri myšlienke, že ho Harry nadobro opúšťa, nechcel ho nechať odísť. Skočil za ním, šklbnutím chytil jeho ruku a ťahal ho naspäť, pričom ho otočil okolo. Dokonca ani nepremýšľal, keď zahákol nohu za Harryho nohy a podrazil mu ich, úplne ho strhol k zemi. „Nenechám ťa odísť!“ kričal na neho, keď mu pritlačil ruky k zemi, nad jeho hlavu.

Pobozkal toho mladíka, ukradol mu výdych, keď sa zmocnil jeho pier, vnútil svoj jazyk do jeho úst, nútil ho odpovedať. Keď Harry bojoval a pokúšal sa odtiahnuť, pritlačil ho dole plnou silou svojej váhy, hrubo postrčil jeho nohy od seba tým, že medzi ne vopchal jednu svoju. V tomto bode Harryho boj len perfektne zrovnalo ich boky a on sa pohyboval proti nemu, hľadal nejakú úľavu po mesiacoch a mesiacoch sexuálnej frustrácie.

Počul Harryho tlmený šokovaný výkrik, keď ho dostihol blažený oheň a on pohltil tie mladíkove ústa. Teplo Harryho tela pod jeho vlastným bolo perfektné - - zatratene perfektné, chuť jeho úst bola čisté blaho. A mohol cítiť, ako okolo neho krúžia víry Harryho mágie, ako narastajú, aby ho zaplavili, pohltili ho. Chcel ho tak veľmi, tak zúfalo - - nikdy ho nenechá odísť, nikdy mu nedovolí opustiť ho!

Harry stenal a Severus sa znovu proti nemu posunul, chcel počuť viac takýchto zvukov, nechal medzi nimi vzniknúť vzájomné trenie. Cítil svoju vlastnú mágiu narastať, aby odpovedala na volanie, ktoré vysielala Harryho mágia, zúfalo sa s ňou túžil stretnúť a spojiť - - nikdy nemal milenca, pri ktorom bol dokonca len v pokušení spojiť svoju mágiu s jeho. Chcel toto, potreboval to - - Harry by tomu mohol rozumieť - - nebojoval by s ním, nie tak celkom. Poddá sa, prijme Severusa - - mal ho prijať už dávno. Staral sa - - vedel, že mu na ňom záleží. A čo keby sa tie ťažké strieborné pásy, ktoré držali Temné Znamenie potlačené, roztavili!

Severus chcel zúrivo zarevať pri spomienke, že Temný Pán nad ním mal moc - - nevedel ako na toto spojenie bude reagovať Temné Znamenie! Stále ešte nevedel, či by to neublížilo Harrymu! Nemôže to riskovať - - ale nechcel to zastaviť!

Ale prítomnosť Znamenia ho priniesla späť k ďalšej spomienke a on si vo chvíli studenej hrôzy uvedomil, že bol presne v rovnakej pozícii ako minulú noc. Držal Harryho pritisnutého k zemi a pokúšal sa mu vnútiť - - pokúšal sa ho znásilniť!

Stuhol a stiahol sa späť, pozeral zdesene na Harryho. Mladík pod ním ťažko dýchal, jeho pery bolo rozvodnené, jeho oči boli naplnené vášňou - - a bolo zrejmé, prehnane zrejmé, že bol vzrušený. Ale Severus mohol tiež vidieť strach v tých zelených očiach - - vedel, že Harry si spomenul na rovnakú vec, pamätal si ten istý moment. Možno v tejto chvíli nebola na zemi žiadna krv - - ale podobnosť bola príliš veľká, aby ju ignoroval. Bolo taktiež zrejmé, že Harry nevedel, čo má robiť, uväznený v šokovanej nerozhodnosti, vďaka ktorej bol otrasený a vydesený.

Severus sám seba v duchu preklial - - bol odsúdený opakovať ten istý omyl donekonečna - - jeden krok dopredu, dva kroky späť! Bol takou hroznou ľudskou bytosťou, že nedokázal pre toho mladíka urobiť nič dobré, ktorý sa nejako stal stredom jeho sveta? Musel zničiť všetko dobré v jeho živote?

Nie tentoraz, odpovedal sám sebe. Nie tentoraz!

Nechal svoje telo prehýbať sa proti Harryho, schoval svoju tvár k mladíkovmu krku, ťažko dýchal, keď sa pokúšal premôcť démonov, ktorí besneli v jeho vnútri. Mladík ostal úplne ticho, stuhnutý napätím.

„Všetko je v poriadku, Harry,“ zľahka zašepkal, chlácholivo, pritisol svoje pery jemne na bledú kožu pod Harryho ľavým uchom. Telo pod ním sa zachvelo v senzácii. „To je v poriadku. Vieš, že ti neublížim.“

Veľmi pomaly uvoľnil tlak na Harryho zápästí, starostlivo odťahoval svoje ruky a uvoľnil jeho zápästia. Namiesto toho presunul jednu ruku na Harryho hlavu, jemne svojimi prstami prechádzal cez jeho vlasy, keď pokračoval v šepkaní slov útechy, upokojoval ho. Pobozkal znovu bledú pokožku na Harryho krku, opakovane, presúval svoje pery ľahké ako pierko popri jeho čeľusti, krátko ochutnával jeho kožu, zatiaľ čo hovoril, pretože si nemohol pomôcť. Pod sebou mohol  cítiť, ako Harryho búšiace srdce začalo spomaľovať, panika ustupovala ako Severus pokračoval nežnom hladení jeho vlasov. Vedel, že Harry mal rád jeho hlas a on ho využil na svoju výhodu, šepkal mu hlbokým, nízkym tónom, akoby sa pokúšal  ukľudniť divoké zviera.

S každým slovom, ktoré povedal, s každým nežným bozkom, cítil ako niečo z napätia v Harryho tele pomaly mizne preč. Keď ucítil, ako sa Harryho ruky pokusne dotkli jeho chrbáta, skoro zavzlykal od úľavy. Napriek všetkým nepriazňam, Harry zdvihol svoje ruky a opatrne ho uvítal. Pobozkal mladíkove líce. „Vieš, že by som ti nikdy neublížil, Harry, vieš to?“ spýtal sa, túžil, aby mu odpovedal. Čakanie bolo trýznivé.

„Áno,“ Harry povedal po chvíli, jeho hlas sa triasol.

Severus sa odtiahol späť a tak mohol znovu vidieť zmätené zelené oči. Jazva na Harryho čele vystupovala v ostrom kontraste s rumencom na mladíkovej tvári. „Vieš, že si magicky silnejší ako ja,“ pripomenul mladíkovi. „Mohol si ma zo seba zdvihnúť a v okamihu odhodiť naprieč izbou.“

Niečo temné a bolestivé sa mihlo v tých zelených očiach. „Nechcem ťa zraniť,“ pripustil Harry a vyzeral rozpoltene pri tej myšlienke.

Severus sa v duchu preklial - - chlapec bol doslova neschopný bojovať proti niekomu, na kom mu záležalo. To bol jeden z dôvodov, prečo boli Dursleyovci schopní zraniť ho tak hlboko počas všetkých tých rokov - - nedokázal sa prinútiť vrátiť ranu, napriek tomu, že vedel, že bol silnejší než všetci ostatní. Severus ho už nechcel dostať do situácie, kedy by sa cítil rozpoltený medzi jeho vlastnou spokojnosťou a bolesťou, že zastavil niekoho, koho mal rád. Pretože vedel, že chlapcovi na ňom záležalo - - teraz už dosť dlho. Nevedel, či ho miloval - - možno, že si nikdy nezaslúži taký hlboký cit - - ale Harryho ho považoval za rodinu.

„Potom máme toto spoločné, Harry,“ povedal mu Severus, dúfal, že by mohol zachrániť tento moment.Skutočnosť, že Harry ho neodstrčil preč ho povzbudila.

Nahol sa, pobozkal Harryho zľahka na pery, počul tichý vzdych prekvapenia, zatiaľ čo Harryho ruky sa okolo jeho chrbátu pritiahli. Ale neodstrčil ho preč. Pobozkal ho znova, chytil medzi svoje zuby mladíkovu spodnú peru a jemne ju sal, potom sa presunul z jeho úst a začal jemne hrýzť krivku pozdĺž mladíkovej čelusti. Počul Haryho, ako sa jeho vzdych zasekol v hrdle, predsa však nebojoval a nepokúsil sa ho odstrčiť, jeho ruky sa posunuli oproti Severusovi a pohladili ho.

Severus prešiel svojimi prstami po jednej strane mladíkovho líca, pohladil jeho kožu a tentoraz, keď jemne smerom k sebe obrátil Harryho tvár, prijal jeho bozk. Keď prešiel jazykom pozdĺž obrysov Harryho pier, mladík ich pootvoril a dovolil mu vstúpiť do vnútra, pokusne pohladil svojim jazykom jeho, najprv váhavo a potom s väčším nadšením ako ubiehal čas.

Severus ho pozkával pomaly a hlboko, apaticky ochutnával jeho ústa, cítil sa omámený sladkým teplom, ktoré sa medzi nimi vytváralo. Ale udržoval svoje telo úplne kľudne - - zameral celú Harryho pozornosť na samotný bozk, nikdy nedovolil, aby to zašlo ďalej. Keď ucítil Harryho prsty, ako sa dotkli jeho vlasov a potom sa ponorili do čiernych prameňov, chcelo sa mu nadšením zvýsknuť, jeho srdce sa vzdúvalo s radosťou.

Napokon sa musel zastaviť, musel sa odtiahnuť skôr, než ho to znovu opojí - - stále nevedelm čo urobiť s Temným Znamením. Vedel tiež, že sa jednoducho nemôže vrátiť k tomu neangažovanému vzťahu, ktorý mal so svojím manželom, počas všetkých tých mesiacov.

„Môžeme začať odznova, Harry?“ spýtal sa zľahka, sledoval mladíkov výraz, nejaké znamenie, čo cítil. Po prvý raz po mnohých mesiacoch boli Harryho zelené oči podivne pokojné.

Videl, ako Harryho ostrými črtami prebehol zmätok. „Začať znovu? Rozhovor?“ spýtal sa.

Severus pokrútil hlavou - - keby to bolo na ňom, tento rozhovor by sa nikdy nezopakoval. „Náš vzťah,“ vyjasnil.

Zmätok sa iba zväčšil. „Nerozumiem?“

Severus v mysli hľadal dobrý spôsob, ako toto začať. „Chcel by si si so mnou vyjsť?“ spýtal sa - - nebol si celkom istý, či sa ešte niekdy niekoho spýtal takú otázku. Slizolinčania mali všeobecné pravidlo, nedávali si rande - - mali spolu sex, príležitostne sa nechali spolu vidieť, keď to bolo obojstranne výhodné, ale proste nechodili na rande.

„Na rande?“ Harry vyzeral ešte viac zmätene. „Už sme v manželskom zväzku.“

„To viem,“ Severus prikývol. „Ale zdá sa, že sme nazvládli veľmi dobre tú romantickú časť.“

„Romantickú časť?“ Harry prekvapene rozšíril oči, zatiaľ čo skúmal jeho tvár. Zase raz Severus chcel sám seba nakopnúť - - Harry mohol prijať skutočnosť, že s ním chce mať sex, ale zdal sa prekvapený tým, že by pre neho mal nejaké romantické city. Naozaj sa mu podarilo veci tak zle pokaziť, že si Harry myslí, že k nemu necíti nič viac než telesnú túžbu? Ľútosť, ktorú predtým potlačil, ohľadne svojich bezcitných slov vo veci jeho dôvodov pre sex v minulosti sa mu desaťnásobne vrátila. Nemal povedať takúto vec dokonca ani ako žart - - Chrabromilčania takým veciam nerozumeli.

„Ty chceš - - “ Harry začal znovu, akoby sa pokúšal ujasniť Severusovu otázku.

Severus sa dotkol prstvom jeho pier, akoby ho chcel na moment umlčať. Merlin, tech chlapec bol nádherný! S jeho začervenanou tvárou a jeho červenými rozvodnenými perami a znepokojenými očami  ohraničenými tmavými mihalnicami - - ako má udržať ruky, aby sa ho nedotýkal?

„Zabudni na to, čo chcem, zabudni na to, čo som skôr povedal. Žiadam ťa o schôdzku. Viem, že nemôžeme opustiť Rokfort, ale môžem pre teba uvariť večeru. Môžemme stráviť večer rozhovorom, môžem ťa naučiť tancovať - - tentoraz bez meča. Môžeme ísť na prechádzku pri mesačnom svetle. Môžem ťa pobozkať na dobrú noc, keď bude po všetkom.“ Bol si celkom istý, že všetky tieto veci vyhovujú Chrabromilskému chápaniu rande - - prinajmenšom dúfal, že to tak je. Inak bol úplne mimo nápadov.

„Ale my už spíme v tej istej posteli,“ pripomenul mu Harry - - akoby to potreboval pripomínať. Severus ale pochopil, čo sa pýtal. V Harryho mysli bola predstava o dôvernostiach so Severusom, ktorú cítil, buď nič alebo všetko - - Harry na nebol ešte pripravený.

„Nejako to vyriešim,“ sľúbil. „Povedz mi len, že sa o to pokúsiš? Povedz mi, či si so mnou vyjdeš?“

Stále mohol vidieť zmätok v Harryho očiach, zároveň s pravdivým kúskom prakvapenia. Ale jednou vecou, v ktorej boli všetci Chrabromilčania skvelí, bolo spravenie skoku vernosti - - dokonca, aj keď im všetko povedalo, aby to nerobili. Mladík váhavo prikývol a usmial sa. „Dobre,“ povedal jednoducho.

Usmievajúc sa s triumfom - - konečne niečo urobil správne - - Severus nemohol vzdorovať, naklonil sa dole a ukradol si tých úst ďalší rýchly bozk. Potom sa postavil na nohy, vytiahol Harryho za sebou - - ťažko uveriť, že zvládol jeden z najťažších rozhovorov, ktorý mal zmeniť jeho život, zatiaľ čo ležal na zemi. Vedel, že obaja museli vyraziť - - on sa musel ísť pozrieť, aké škody napáchal Charlie Weasley v jeho triedach a Harry mal svoje vlastné hodiny, na ktoré musel ísť - - ale chcel sa najprv uistiť, že je všetko vyriešené.

„Takže tento piatok večer?“ spýtal sa. Ak by sa nezhodli na čase pre konanie tejto príslovečnej schôdzky, možno by k nej nikdy nedošlo.

Harry znova prikývol, hoci pozeral na Severusa zvláštne. „Severus, ty nechodíš na prechádzky pri mesačnom svetle.“

„Myslím si, že vieš, že chodím na prechádzky pri mesačnom svetle neustále,“ informoval ho Severus predstierajúc rozhorčenie. „Pripusťme, že väčšinou pri tom rozdávam tresty, ale stále sa to počíta.“

Harry sa zrazu usmieval, ale stále ešte uprene sledoval Severusa. „Ty by si to urobil pre mňa?“ spýtal sa mierne.

Severus sa na neho smutne usmieval, vedel o čo ten mladík úprimne požiadal - - vedel, že všetky veci, o ktoré nebol schopný požiadať. Život s Dursleyovcami Harryho naučil, že to nestálo za námahu - - vôbec za žiadnu snahu. Bohužiaľ, Severus poznal tento pocit príliš dobre. „Harry, ja by som pre teba zomrel,“ povedal mu úprimne. „Toto robím pre seba.“

Zelené oči sálali teplom a po prvýkrát zo svojej vlastnej vôle, bez akéhokoľvek prinútenia alebo tlaku vonkajších síl, Harry pristúpil dopredu a pobozkal ho zľahka na pery. Krátko zotrval, oči zatvorené, teplý dych proti Severusovej tvári , akoby sa ten pocit snažil zapamätať.

„Veľa šťastia, Severu,“ povedal konečne, než sa otočil a vykĺzol dverami von.

Severus zdvihol ruku k svojim perám, jeho celé telo sa v reakcii zachcelo. Tak toto je to, ako cítiť lásku.

--------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Viete, že väčšinu času trávim prechádzaním týchto autorských poznámok. Poviem vám veci, ktoré by ste pravdepodobne mali vedieť, jednoducho preto, že keby som to neurobila, musela by som to pridať do príbehu ako vysvetlenie - - a tých je tam už dosť. Ale väčšina informácií v týchto poznámkach nieje naozaj tak dôležitých ako príbeh sám o sebe - - ale vždy existujú čitatelia, ktorí to chcú každopádne vedieť.

Takže.... vo veci ohľadne celého zrušenia. Všetko, čo Hermiona povedala Harrymu bolo technicky pravdivé, ale bol tu výborný dôvod, prečo o tomto predmete odmietli diskutovať Ron a Sirius. Napriek tomu, že to bolo zákonne prijateľné ( na rozdiel od rozvodu v čarodejníckom svete), stále sa to zriedkakedy dialo. Dokonca ani Sirius sa o tom priamo nezmienil, pretože vedel aká urážka by to bola pre Severusa. Severus nedal Harrymu dôvod na zrušenie ich svadby - - bol čestným a riadnym manželom, akým vedel byť za týchto okolností a dokonca Sirius tento fakt uznal. Očividne predstava zrušenia Severusa napadla už skôr - - bol znepokojený kvôli mýľniku 17 rokov, ale skôr očakával, že keď Harry túto otázku spomenie, bude mať na to skutočný dôvod - - ako napríklad mu povie, že sa zamiloval do niekoho iného. Ale bohužiaľ, Harry zase robí veci obrátene.

Tiež si myslím, že by som sa mohla zmieniť o grafických prácach, ktoré som našla. Yuuisan nakreslila nádherný obrázok Severusa nesúceho Harryho z Rokvilu po útoku (hneď na začiatku príbehu). Skutočne sa mi páči, že zahrnula strieborné pásy okolo Severusovej ruky. Môžete ho nájsť na devian art – dajte hľadať „the marriage stone“ a ukáže sa vám zároveň s viacerými inými. Veľa ľudí uploadovalo obrázky na Yahoo (pozrite sa do môjho profilu kvôli adrese). Páčia sa mi ilustrácie!

P.S. Adrienne Elly láskavo poukázala na mnoho chýb, tak som znovu vydala túto kapitolu a opravila niektoré z nich. Ďakujem Ti!

P.S.S Tým, ktorí sa spýtali, netuším koľko kapitol ešte bude. Mám celý príbeh vo svojej hlave v scénach - - a ja nikdy neviem, či bude v kapitole jedna scéna alebo päť scén na každú kapitolu ( pokúšam sa, aby mali všetky kapitoly niečo medzi štyrmi a siedmimi tisíckami slov). Tento príbeh má koniec - - len neviem koľko kapitol si to vyžiada, než sa k tam dostanem.

 

 

 

 

26.09.2008 19:32:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (110 | 20%)
Denne (116 | 21%)
Raz za týždeň (74 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (27 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one