Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

75. kapitola - Úžasný nový svet

Celá kapitola už aj s autorskou poznámkou.

Remus podával Severusovi večerné vydanie novín, keď sa usádzal k jedlu vo Veľkej sieni. Ako si ich Severus prezeral, udržiaval tesný pohľad na dverách, čakal na Harryho kedy vstúpi. Nemohol si pomôcť, ale divil sa ako prebehol chlapcov zvyšok dňa.

Po jeho boku Sirius, Remus a Charlie diskutovali o následkoch náhleho vzostupu Luciusa Malfoya vo Wizengamote; Draco, ktorý sedel blízko Pansy pri Slizolinskom stole tých troch zámerne sledoval. Súdiac podľa výrazu na Dracovej tvári stálo Slizolinčana veľa námahy, aby sa k nim pri hlavnom stole nepridal, aby počul o čom diskutovali. Draco mal pred sebou vlastné noviny a často na ne pozeral, nesporne sa pitval v každom slove príbehu, kde bol aspoň spomenutý jeho otec.

Severus zaznamenal, že na chlapca bolo, zameraných mnoho pohľadov od zvyšku Slizolinského stola. Dracove manželstvo s Charliem ich zneistilo. Zatiaľ, čo Draco urobil  pozoruhodnú prácu, keď prehlasoval tento incident za nejaký druh mocenskej hry - - hoci Severus nevedel, ako sa mu to podarilo - - mnoho Slizolinčanov z toho bolo ešte stále zmätených, ako si veci stáli. Dracova náhla dohoda s Weasleyovcami a teraz s Harrym Potterom, tak jasne vynesené na svetlo, keď stál s nimi na Metlobalovom ihrisku a čelil Starovekému démonovi, veci ešte viac skomplikovali. Už si neboli istí, aké je ich spoločenské postavenie.

O chvíľu neskôr videl, ako vstúpil Harry s Ronom a Hermionou po svojom boku; tí traja sa pripojili k spolužiakom pri Chrabromilskom stole. Harry krátko pozrel smerom k nemu, a Severus bol odmenený zradným rumencom na mladíkovej tvári. Pobavene sa uškrnul, hádal dôvod toho rumenca. Uvažoval, či sa Harry tešil na ich rande. Zrazu mu piatkový večer pripadal vzdialený. V duchu začal plánovať, čo pred tým potreboval zariadiť - - dvorenie Chrabromilčanovi bolo pre neho výzvou.

Starostlivo sledoval, ako Harry začal večerať, zatiaľ čo ostatní Chrabromilčania okolo neho zanietene čítali noviny. Severus vedel, že Harry zmeškal raňajky a sotva niečo zjedol pri obede. Musel byť hladný. Pamätal si slová Madam Pomfreyovej o Harryho zdraví, bol rád, keď videl takú zdravú chuť do jedla. Harry používal príliš veľa mágie, než by si mohol dovoliť, aby jeho chuť do jedla zoslabla.

A potom sa Hermiona Grangerová natiahla naprieč stolom a zobrala Harryho tanier preč od neho, namiesto toho pred neho poriadne buchla noviny. Severusove oči sa podráždene zúžili - - to dievča nevedelo, že Harryho potreboval jesť? Po všetkých veciach, ktoré sa mu stali v poslednej dobe potrebuje udržovať svoju silu, aby mohol odolávať vypätiu, ktoré prechádzalo jeho telom. Severus odolával naliehaniu, aby sa tam prihnal a dal tomu dievčaťu kus svojho zmýšľania.

Zdalo sa, že tam pri stole prebieha búrlivá diskusia a Severus premýšľal, či nemá vytiahnuť svoj čarodejnícky prútik a použiť odpočúvacie zaklínadlo. Mohol len hádať, o čom hovorili - - nikto z nich nebol potešený Harryho rozhodnutím, že dal Luciusovi Malfoyovi kreslá vo Wizengamote. Uvažoval, či hociktoré z tých detí naozaj pochopilo aký druh zodpovednosti svet uvalil na Harryho plecia - - a či mali nejaké pochopenie o tom, aké zložité toto všetko muselo byť pre tohto mladíka.

A potom pocítil čudné pálenie na ruke - - odlišné od vyzývajúcej bolesti, ktorú cítil v Znamení, keď Voldemort zvolával svojich nasledovníkov. Mračil sa, keď sa dotkol striebornej bandáže pod rukávom svojho habitu. Lupin si všimol pohyb a naklonil sa k nemu.

„Je všetko v poriadku, Severus?“ ozval sa s obavami.

Severus sa zamračil - - horenie rástlo, bolo ostrejšie, horúcejšie. Ale náhly nepokoj pri Chrabromilskom stole upútal pozornosť všetkých. Severus pozrel hore práve včas, keď videl Harryho, ako sa potkýňa od stola.

„To je to? To je to tajomstvo!“ mladý Chrabromilčan šokovane vykríkol - - každý v miestnosti počul tú hrôzu v jeho hlase. Ako jeden učitelia stáli, všetci inštinktívne pochopili, že niečo bolo zlé - - veľmi zlé.

Severus sa pokúšal postaviť, ale tá bolesť na jeho ruke sa rozširovala, keď cítil ohromnú vlnu sily, ktorá z neho vytekala, ako keby bol zbavený každého posledného kúsku sily, ktorú mal. Počul výkriky, zvuk padajucích vecí; niekto ho chytil za jeho ruky - - Lupin, pomyslel si. Objavil sa zvuk, ako keby mu vietor hučal v jeho ušiach - - mágia horela cez jeho telo a spaľovala ho až do končekov nervov. Mohol cítiť, ako strieborná bandáž okolo jeho preklaktia s tým bojovala, pokúšala sa udržať bokom ten pocit.

A potom ho zasiahlo niečo iné - - kúzlo, zalialo ho ako vlna hrnúcej sa vody a v priebehu jediného momentu na neho zostúpila temnota a on spadol. Neurčito vedel, že narazil na zem, hoci v tej chvíli bol mimo akéhokoľvek vnímania - - jeho myseľ padala do temnoty, jeho vedomie zhasínalo ako malá iskra svetla, ktorá bola stále vzdialenejšia a tlmšia, ako sa všetko ostatné nieslo preč. Pokúšal sa bojovať, pokúšal vyšplhať naspäť k tej maličkej iskierke, ktorá prinášala život - - ale nebolo tam nič, čoho by sa mohol zachytiť. Pokoj - - podobajúci sa smrti - - uzavrel sa nad ním, všetko zahalil, vzal mu všetky myšlienky, celé svetlo, všetky spomienky, až neostalo nič... vôbec nič...

„Severus Snape! Prebuď sa!“ vlna sily do neho udrela ako úder kladivom, prepálila si cestu jeho dušou, udrela na niečo hlboko v jeho vnútri a divoko ním otriasla. Zadunelo to naprieč ním ako hrom, zelektrizovalo každý nerv v jeho tele a priviedlo ho to späť k životu. Rozoznal tú silu, dôverne poznal ten pocit.

„....Harry...“ zašepkal, pretože v tej temnote stál Harry, volal ho, triasol s ním, priniesol ho späť do svetla, ktoré predtým pohltila temnota. Natiahol sa k nemu, chytil sa tej bledej štíhlej ruky chlapca, ktorého miloval.

Jeho prsty sa zovreli okolo tvrdého tvaru nohy od stoličky a svet sa náhle znovu vrátil, pulzujúca bolesť v jeho ľavom predlaktí mu pripomínala, že ešte stále žije. Zmätene zamrkal - - celý svet bol naklonený na jednu stranu. Ale... nie... leží na zemi za hlavným stolom. Jedna strana jeho tela ho bolela, ako by ňou udrel veľkou silou o kamennú podlahu. Bol tam priamo pred ním prevrátený kalich a len kúsok od jeho hlavy topánka.

Uvidene sa zamračil a zodvihol hlavu - - Lupin ležal na zemi tiež; mužova ruka sa zrazu mykla, ako by ho práve niečo prekvapilo.

Čo do pekla... Severus sa posunul, pokúšal sa poadiť. Jeho srdce rozbúšilo a on oddychoval, keď ho ovalila zdrcujúci pocit slabosti. Cítil sa teraz horšie než po útoku Starovekého démona - - ako by práve strávil hodiny udržiavaním ochranného kúzla namiesto pár minút. Strieborná bandáž okolo jeho ruky bola horúca na jeho koži, ako často sa ho Voldemort pokúšal zavolať a Dumbledorova ochrana odolávala jeho vplyvu.

„Severus?“ Lupinov hlas ho prekvapil a otočil za ním hlavu. Vlkodlak sa práve posadil, na tvári mal zmätený výraz.

A potom si Severus spomenul na Harryho.

Pevne chytil stoličku, ktorú už skôr zovrel, použil ju ako oporu, aby sa vytiahol hore, jeho svalstvo sa chvelo reakciou, keď bojoval so slabosťou, ktorá ho prekonávala. Vidiac jeho problém, Lupin sa vyškrabal hore, pričom očividne netrpel rovnakými následkami ako on. Vlkodla ho chytil za ruku a vytiahol ho hore. Obaja sa pozerali šokovane okolo Veľkej siene. Vyzeralo to, ako by sa každá osoba v miestnosti zvalila alebo zaspala. Až teraz sa začínali hýbať. Dokonca aj Albus bol na zemi, riaditeľ sa práve posadil a potriasal hlavou - - Severus nikdy nevidel jeho vlasy a bradu tak hrozne rozstrapatené.

Severusove oči prehľadávali miestnosť, preleteli priamo k Chrabromilskému stolu, kde naposledy videl Harryho. Ako prvého spozoroval Rona Weasleyho - - ryšavý chlapec pri niekom kľačal, zablokoval Severusovi výhľad na to, kto bol pred ním. Ale ktokoľvek to bol, Sirius Black, po tom, čo sa vymotal zo skupiny Bystrohlavských študentov sa hnal smerom k nemu.

Severus spravil viacero krokov dopredu a potkýňal sa, jeho končatiny sa prudko otriasali, ako ho zaplavila ďalšia vlna slabosti. Lupin ho znovu chytil, podopieral ho.

„Harry,“ zašepkal, dúfajúc, že mu Lupin bude rozumieť. Vlkodlak prikývol a prehodil jednu Severusovu ruku cez jeho rameno. Potom ťahal Severusa so sebou - - okolo hlavného stola a okolo tlačenice stenajúcich, rozpačitých študentov. Počul ako viacerí študenti hovorili Harryho meno, keď sa preberali - - všetci z nich vypadali ohromene. Severus sa otriasol. Čo sa do pekla stalo?

Ron, Hermiona a Sirius kľačali blízko Harryho - - dvja mladší Chrabromilčania sa posunuli bokom ako sa k nim pripojili Severus a Remus. Sirius otočil Harryho na chrbát - - chlapec predtým ležal tvárou k zemi. Na rozdiel od všetkých ostatných v miestnosti, Harry nevykazoval žiadne známky vedomia. Vydesený Severus natiahol trasúcu ruku a dotkol sa Harryho hrdla. Trvalo mu chvíľu, kým našiel správne miesto, ale keď sa mu to konečne podarilo, vypustil tichý ston úľavy - - bol tam pulz, slabý ale pravidelný.

„Severus?“ žiadal Albus - - riaditeľ si kľakol vedľa nich, zatiaľ čo Severus kontroloval pulz.

„Je nažive,“ uistil každého.

„Prečo sa neprebúdza?“ naliehal Ron.

Sirius odhrnul Harrymu vlasy z čela - - jazva v tvare blesku krvácala, jediný potôčik krvi stekal  bokom dole Harryho hlavou a dole do jeho vlasov. Hermiona okamžite schytila obrúsok zo stola a použila ho, aby odstránila tú krv. Severus sa jemne dotkol chlapcovho čela, aby preskúmal zranenie - - nevyzeralo hlboké, ale s prekliatou jazvou bolo ťažko povedať, aké vážne to mohlo byť. Albus prešiel ľahko svojím čarodejníckym prútikom ponad Harryho telo, skenoval ho menším liečiteľským kúzlom. Všetci úzkostlivo čakali na neho, či niečo povie.

„Jeho vitálne funkcie sú stabilné,“ uistil ich riaditeľ. „Ale zdá sa, že je v kóme. Madam Pomfreyová nám bude schopná povedať viac.“

„Ja som ho videl,“ hlas Nevilla Longbottoma ich všetkých prekvapil. Chrabromilčan ešte stále sedel na svojom mieste pri Chrabromilskom stole, ale civel dole na Harryho. „Videl som ho vo svojej hlave. Zobudil ma, volal moje meno.“

„Mňa tiež!“ vykríkla Levander Brownová.

„Ja som ho videl tiež,“ oznámil Justin Finch-Fletchley od Biflomorského stola a po chvíli každý človek v miestnosti tvrdil to isté, všetci tvrdili, že vo svojich mysliach videli Harryho, všetci tvrdili, že počuli jeho hlas, počuli ho volať ich mená.

„On nás zachránil,“ mumlal študent po študentovi - - hoci nikto v miestnosti nepochopil z čoho presne ich zachránil. Všetci vedeli, že sa objavila temnota, ktorá ich pohltila, bola skutočná a hlboká; všetci z toho boli vydesení, mysleli si, že umierajú. Harry priniesol naspäť svetlo. „Zachránil nás všetkých. Dokonca Slizolinčanov,“ vykríkol šokovane ďalší študent.

„Albus,“ povedal potichu Remus Lupin, pod bzukotom študentských zvolaní. „Ak to bol útok, hrad môže byť ohrozený.“

To upútalo Severusovu pozornosť a pozrel vystrašene hore. Lupinove slová vytiahli Albusa z vlastného zmäteného oparu prekvapenia. Oči starého muža sa zaostrili a prikývol hlavou.

„Hagrid!“ zavolal na obra, ktorý bol stále pri prednom stole, pokúšal sa usporiadať veci. Obrovský muž okamžite sa okamžite obrátil. „Potrebujem uzavrieť hrad.“ Prekvapivo stisol pevným stiskom Severusove rameno. „Dohliadni tu na všetkých. Pozri sa, či nebol niekto iný zranený - - alebo, či je niekto iný stále v bezvedomí ako Harry.“

Albus sa potom rýchlo postavil na nohy, kráčal rýchlo von smerom k dverám Veľkej siene, Hagrid utekal za ním. Dvere za sebou zapečatili.

Severus chcel protestovať - - čo s Harrym? Nechcel opustiť chlapca ležiaceho na zemi. Ale predtým, ako prehovoril, Sirius sa nahol a zľahka sa dotkol jeho ruky. „Ostaň s ním. Remus a ja sa postaráme o všetkých ostatných.“

Prekvapený Severus mohol len kývnuť na súhlas, napriek tomu, že nevedel, čo si má myslieť o takom náhlom súcite. Namiesto toho sa posunul tak, že sedel príjemnejšie na zemi a pritiahol si Harryho bližšie a tak, že jeho hlava spočívala v jeho lone. Vzal plátno od Hermiony a pritlačil ho na Harryho čelo, pričom ho pritlačil na ranenú jazvu. Nekrvácalo to zle, ale nechcel nič riskovať. Harry vyzeral tak mlado v bezvedomí. Jeho koža vyzerala desivo bledo s výnimkou odtieňov pod jeho očami. Dokonca aj peri boli bez farby a Severus si spomenul, aké jasno červené a vábivé boli v to popoludnie, keď ho pobozkal.

„Prečo sa neprebúdza?“ spýtal sa znova Ron, jeho hlas bol podivne chrapľavý. Severus sa letmo pozrel na ryšavca. Ronova tvár bola rovnako bledá, jeho pehy ostro kontrastovali s jeho kožou. Hermiona po jeho boku vyzerala rovnako vyľakaná.

„Neviem,“ pripúšťal Severus. Jeho myšlienky boli pomalé; záťaž na jeho mágiu prekážala jeho mentálnym schopnostiam rovnako ako jeho fyzické telo. Pokúšal sa premýšľať, pokúšal sa zatlačiť preč únavu - - čo sa im všetkým stalo? Čo urobil Harry?

Čokoľvek sa stalo, Voldemort vyčerpal skoro úplne Severusovu magickú silu - - cítil vzdúvanie energie, ktorá ním pretekala, akoby hodil neuveriteľne silné zaklínadlo. Ako to vyzeralo, mal podozrenie, že to bude trvať niekoľko dní, kým sa úplne zotaví. Predpokladal, že Voldemort urobil to isté všetkým svojim nasledovníkom - - pokryl kúzlom celý hrad tak, aby všetkých omráčil. Ale Harry nejako videl jeho príchod a odporoval útoku, všetkých ich prebudil. Ale cenou za použitie protizaklínadla na tak veľa ľudí bolo jeho vyčerpanie do bezvedomia.

„Mal v úmysle všetkých nás vyradiť a potom vstúpiť do hradu a zabiť nás všetkých v spánku?“ uviedla Hermiona - - jej slová boli niečím medzi otázkou a vyhlásením. „Alebo nás možno chcel uväzniť?“

Severus nemal žiadnu predstavu - - hoci to znelo prijateľne. Pozrel smerom k dverám do Veľkej siene. Pokiaľ to bol ten prípad, že mohli očakávať útok - - každú chvíľu dorazí sám Voldemort, aby sa o všetkých postaral?“

Ale určite tento druh kúzla vyčerpal Voldemorta rovnako, ak nie viac, než sa to stalo Severusovi? Možno chcel poslať svojich Smrťožrútov, aby urobili túto prácu... ale nie... teraz sú všetci vyčerpaní ako bol Severus. V skutočnosti, pravdepodobne boli v horšom stave než Severus, pretože jeho ochranné bandáže na jeho ruke zablokovali dobrú čas magického odtoku. Bez ochranných bandáží zvyšok Smrťožrútov pravdepodobne niekde bezmocne leží, neschopný použiť čarodejnícky prútik, nehovoriac o bojovaní v bitke.

Ale ak nie Smrťožrúti, kto potom - - iste nenastal čas čeliť ďalšiemu Starovekému démonovi? Alebo možno má Voldemort Dementorov, či ďalšie temné obludy čakajúce v zálohe, pripravené zaútočiť na nich?

Zrazu si uvedomil, že vedľa neho kľačí malá postavička, drží jednu Harryho ruku a zmätene sa zamračil. Kde do pekla sa tu nabral ten domáci škriatok - - nepočul typický zvuk, ktorý sprevádzal ich zjavenie.

„Chudák pán Harry,“ mrmlal Dobby, zatiaľ čo hladil chrbát Harryho ruky. „Zachránil nás pred veľkým Tichom. Priviedol naspäť všetky hlasy.“

„Dobby, boli všetci škriatkovia tiež ovplyvnení týmto zaklínadlom? Ozala sa prekvapene Hermiona. Severus pozeral dolu s úžasom na čudného malého tvora. Teraz si uvedomil, že ďalší škriatkovia sa pohybujú Sieňou, upratujú neporiadok okolo nich.

„Počuli sme Ticho,“ vysvetlil Dobby tým zmäteným spôsobom domácich škriatkov, akoby nezmysel, ktorý vyšiel z jeho úst bol dokonale jasný. „Boli sme zachranánení, keď skončilo Ticho. Ale Dobrý Pán, priniesol všetky hlasy naspäť. Dobrý Pán zachránil škriatkov.“

Všetci si vymenili krátke zmätené pohľady. Možno Albus by vedel dať nejaký zmysel slovám tohto tvora, ale Severus nemohol. Cítil sa príliš slabo, jeho myšlienky boli nesústredené, a preto potriasol hlavou, aby ich očistil.

„Profesor?“ Dracov hlas na neho volal od Slizolinského stola. Ostatní učitelia prechádzali po miestnosti, pokúšali sa urovnať veci a mohol vidieť Madam Pomfreyovú, ako sa tu a tam starala o nejakých študentov. Pocítil krátku zlosť voči tej žene - - prečo sa namiesto toho nemohla postarať o Harryho? Ale potom uvidel jedno zo zranení, ktoré uzdravila a uvedomil si, že možno je tam niekto iný, kto viac potrebuje pomoc. Zdalo sa, že Bystrohlavský chlapec, ktorého vyliečila, padol na dýku, keď odpadol - - mal na bruchu škaredú ranu, ktorá veľmi krvácala.

Namiesto toho zameral svoje oči na Draca. Charlie bol po jeho boku, obaja kľačali pri dvoch Slizolinských siedmakoch, ktorí boli očividne príliš slabí, aby sa dokázali vôbec posadiť. Jeden ležal na boku v polohe plodu, plakal akoby od bolesti. Druhý ležal rovno na chrbte, neprítomne pozeral na strop Veľkej Siene. Len občasné zažmurkanie jeho očí dávalo Severusovi vedieť, že je pri vedomí.

„Skontrolujte ich ruky,“ povedal Draco, nevedomky vytušil, čo nájdu. Naplnil ho ďalší hnev - - mal podozrenie, že akonáhle sa jeho myseľ očistí a vrátia sa mu nejaké sily, asi vybuchne hnevom. Už teraz to cítil ako to v jeho vnútri vrie. Jeho prsty, teraz zamotané v Harryho vlasoch sa trhli, ako sa pokúšal ohnúť ich do pästi. Prinútil sa zovretie uvoľniť - - nemohol si dovoliť zraniť Harryho.

Draco a Charlie vyhrnuli rukávy obom chlapcom. Šokované zalapania po dychu prebehli cez miestnosť, ako študenti uvideli Temné Znamenie na ich rukách - - mäso okolo Znamení bolo príšerne napuchnuté.

Draco náhle vstal, na jeho tvári bol zúrivý výraz. Ticho naplnilo Slizolinskú fakultu, ako všetci civeli na blonďáka a uvažovali čo chce spraviť. Severus sa na neho prenikavo zahľadel - - dokonca ešte ani teraz stále nerozumeli, komu patrí Dracova loajalita.

Draco váhal len chvíľu, pred mávnutím jeho čarodejníckym prútikom a ukázal ňou na oboch označených študentov. O chvíľu neskôr boli obaja chlapci pevne zviazaný lanami, zviazaný ako prasatá. Charlie zobral ich prútiky a potom ich prekvapivo odovzdal Dracovi, akoby mu zveroval dohľad nad väzňami. Draco ich zobral s kývnutím hlavy a potom zameral svoj uprený pohľad na ostávajúce postavy Slizolinskej fakulty. Tvrdosť v jeho črtách pripomenula Severusovi Luciusa. Hoci Draco nič nehovoril, jeho výraz v rozhnevaných očiach od študentov pred ním niečo požadoval. Jeden po druhom, študenti Slizolinu vyhŕňali hore rukávy na ľavých rukách, odhaľovali neoznačenú kožu.

Pri Bystrohlavskom stole, Cho Changová náhle vstala a pozerala na jej spolužiakov. Vyhŕňali si rukávy a odhalili neoznačenú kožu.

Justin Finch-Fletchley vstal pri Bifľomorskom stole, ale jeho spolužiaci už vyhrnuli rukávy. Jediný pohľad od Rona Weasleyho a Chrabromilčania urobili to isté - - všetci z nich boli neoznačení. Študenti sa obrátili a zase pozerali na Draca a určitá neidentifikovateľná emócia sa mihla v jeho modrých očiach, jeho čeľusť sa zovrela do pevnej linky. Hoci žiadne obvinenie nebolo povedaní nahlas, Severus ho mohol počuť v tom mlčaní - - bola to len Slizolinská fakulta, ktorá niesla Znamenie.

Draco sa potom otočil a naklonil sa k tým dvom študentom. Dvomi rýchlymi pohybmi svojej ruky, strhol Slizolinský znak z ich habitov, akoby sa pokúsil odstrániť hanbu z ich fakultnej príslušnosti, ktorú so sebou priniesli. Študenti Slizolinu sa úplne potichu prizerali, akoby sa obávali pohnúť.

Prekvapivo bol to hlas Siriusa Blacka, ktorý prerušil to ticho, všetkých ich znepokojil. „Peter Petigrew bol Chrabromilčan,“ prehlásil. Stál blízko dverí do Veľkej siene a pozeral cez miestnosť na Draca. „Na vašej fakulte nie je žiadna hanba, len na jednotlivcoch.“

Mnohé oči sa po tomto prehlásení rozšírili - - vrátane Severusových. To, že Sirius Black, úplný Chrabromilčan, by zbavil Slizolinskú fakultu  nejakej viny, nie to ešte takej, že povedal niečo tak hlboké, čo spôsobilo, že Severus nevedel, ako zareagovať. Namiesto toho sklonil hlavu a pozeral dole na bledú tvár Harryho Pottera a na krátku chvíľu ignoroval pohyb okolo neho, ako Draco organizoval študentov, aby vyčistili Sieň. Značný odstup, ktorý si všetci udržiavali od Harryho v bezvedomí, bol dostatočne výrečný.

Napokon sa dvere do Veľkej Siene otvorili a na okamih priniesli naspäť napätie a strach. Každý si vydýchol úľavou, keď naspäť do miestnosti vkráčal riaditeľ, svoj čarodejnícky prútik držal stále vo svojej ruke. Ale Albus vyzeral zmätenejšie, ako keď odišiel. Kývol na ďalších učiteľov a oni nevedomky obklopili Severusa a Harryho.

„Neexistuje žiadny náznak útoku,“ povedal im všetkým Albus, umožnil študentom vypočuť toto vyhlásenie. Viac ako jedna osoba sa po tomto ozname uvoľnila. „Poslal som Krvavého Baróna, aby sa porozhliadol po okolí Rokvilu a Hagrid s viacerými mužmi so Zimných Krajov prehľadajú zvyšok. Ale tento jav sa neobmedzil len na Veľkú sieň. Všetci na pozemkoch boli tiež ovplyvnení - - bolo tam viacero zranení. Dvaja muži spadli z múrov - - našťastie nikto nebol zabitý, ale je tam viacero zlomenín.“

„Čo ochranné kúzla?“ spýtal sa Remus.

Albus potriasol hlavou. „Boli neporušené.“

„Ani Temný Pán, ani jeho Smrťožrúti neboli v stave, aby teraz začali útok,“ povedal mu Severus.

„Ja viem,“ súhlasil Albus, očividne prišiel k tomu istému záveru ako mal skôr Severus. „Ale nastavil som ochranné kúzla tak, aby rozoznali démonický podpis. Nemôžem zabrániť Starovekému Démonovi, aby sa zjavil, ale tá ochrana nás bude varovať, keby sa ukázalo niečo démonické. Neexistuje žiadne také znamenie.“ Nedodal, že to nedáva zmysel - - bezradné výrazy na tvárach ostatných hovorili dosť.

„Mali by sme všetkých ranených presunúť na Ošetrovňu,“ rozhodol potom Albus. „A Minerva, chcem, aby si odišla hop-šup práškom na ministerstvo. Povedz im, čo sa stalo a zisti, či o tom ktokoľvek niečo vie. Možno Lucius  má nejaké tušenie, čo sa deje.“

Jeho slová všetkých znova rozhýbali - - Severus sa cítil omnoho lepšie, keď vedel, že zámok je stále bezpečný. Neprotestoval, keď Lupin zdvihol Harryho z podlahy - - nebol to schopný urobiť sám. Vlastne sám potreboval pomoc, aby sa postavil - - Sirius a Ron mu pomohli hore na nohy. Zatiaľ, čo učitelia začali organizovať zvyšok študentov, oni sa vydali s Harrym na Ošetrovňu.

-------------------------------------------------------------------------

O niekoľko hodín neskôr sa Severus našiel sedieť pri Harryho posteli na Ošetrovni. Zobral si predtým Životbudiaci elixír, ktorý mal oveľa zlepšiť jeho vlastný stav, už sa necítil úplne vyčerpaný.

Tí dvaja Slizolinskí siedmaci ležali naprieč miestnosťou na posteliach, bezpečne zviazaní povrazmi ku kostre postele. Magická záťaž na ich telá bola oveľa vážnejšia než Severusova - - bude to trvať niekoľko týždňov než nadobudnú úplné zdravie. Nikto nepociťoval nutnosť zásobovať ich Životabudičom, aby im pomohol úrýchliť tento proces.

Bolo tam veľké množstvo ranených muzžov zo Zimných Krajov na iných posteliach. Najhoršie zranenie bolo jedného z mužov, ktorý spadol z hradného múru - - zlomil si obe nohy. S Kosťorastom bol v poriadku o niekoľko hodín. Ostatný utrpeli malé odreniny a škrabance. Prekvapivo, ale všetci ostávali na Ošetrovni. Severus ich upodozrieval, že čakajú kedy sa zobudí Harry - - všetci z nich zdieľali rovnaký zážitok ako študenti. Videli pred sebou stáť Harryho, pocítili ako sa ich dotkol alebo ich volal po mene. Všetci pripisovali ich prebudenie z bezvedomia niečomu, čo spravil Harry. Spolu s ich predchádzajúcou oddanosťou Chlapcovi, ktorý prežil ho nechceli teraz opustiť.

Severus sedel v kresle, ktoré vyčaroval Albus pri Harryho nočnom stolíku, zvieral pevne svoju päsť, aby zabránil sám sebe, aby sa natiahol a znova chytil Harryho ruku. Momentálne Madam Pomfreyová vykonávala hĺbkovú kontrolu nad chlapcom s množstvom bizardných lekárskych pomôcok a požiadala každého, aby sa zdržali jeho držania, kým zatiaľ pracovala. Remus, Sirius, Ron, Hermiona, Charlie, Draco a Albus, všetci čakali bokom, rovnako dychtiví ako Severus počuť výsledky.

Keď Madam Pomfreyová konečne položila dole posledné z jej nástrojov - - cudzokrajný výmysel, o ktorom Hermiona tvrdila, že vyzerá ako Muklovský šľahač - - všetci pozorne pozreli hore a obrátili svoju pozornosť z Harryho bledej tváre na bezradne zamračený pohľad Madam Pomfreyovej.

„Je v stabilnom stave,“ oznámila ako prvé. „Ako by ste od takejto veci očakávali, je magicky vyčerpaný, čo vystavilo jeho telo veľkému stresu. Napriek tomu sa s tým dokážem vysporiadať. Čo ma ale mätie sú jeho mozgové vlny a zvláštne kolísanie jeho magického jadra.

Severus po jej slovách zbledol a zovrelo sa mu srdce. Jediný prípad, kedy sa čaromedici zaujímajú o mozgové vlny je, keď dôjde k nejakému druhu poškodenia mozgu - - ako napríklad od účinkov kliatby Cruciatus. „Chceš nám povedať - -“ začal.

Ale Madam Pomfreyový rýchlo pokrútila hlavou. „Nie, neexistuje žiadne znamenie o poškodení mozgu, ale jeho pamäť a jadro osobnosti  sa stalo skoro neutrálne alebo nechránené, akoby utrpelo Totálne kúzlo straty pamäti (orig. Totus Oblivate Charm). Avšak neexistuje tu o tom žiadne znamenie - - a pokiaľ je to v mojich silách, môžem povedať, že jeho pamäťové cesty sú nedotknuté. Najväčšia pravdepodobnosť je, že on ich jednoducho nepoužíva - - alebo sa od nich odpojil.“

„Hovoríte, že si nič nebude pamätať, keď sa prebudí?“ ozvala sa zhrozená Hermiona. Ale Poppy znova pokrútila hlavou. „Nie, to nie je to, čo hovorím. Jeho spomienky sú všetky nedotknuté. Ale vôbec na nepreberie, ak jeho mozog nezačne znovu normálne fungovať. Jeho telo je v kóme, ale jeho mozog sa správa, akoby bol v ľahkej forme stázy.

„Povedali ste, že tam bolo tiež niečo čudné ohľadne jeho magického jadra,“ začal Albus.

Poppy si povzdychla. „Správa sa podobne ako jeho mozgové vlny. Stalo sa neutrálnym, ako jeho energetický podpis veľmi silného magického artefaktu. V skutočnosti mi to pripomína samotné Hradné Ochrany. Silné, mocné, ale úplne živelné namiesto života. Neviem, čo si mám o tom myslieť.“

„Svetla svietia, ale nikto nie je doma,“ uviedla Hermiona.

Poppy na okamih vyzerala zmätený jej vyhlásením, ale potom prikývla na súhlas. „Výborná analógia,“ pripúšťala. „Neviem ako ho zobudiť. Nikdy som nevidela niečo, ako toto. Budem sa musieť poradiť s niektorými kolegami zo Svätého Munga.“

Severus sa znova natiahol a chytil Harryho studenú ruku, keď Poppy skončila s jej prehliadkou. Sirius, ktorý sedel na hrane postele a držal druhú Harryho ruku, vyzeral rovnako otrasený, ako sa cítil Severus.

„Nie je možné, že sa Harry sám prebudí, keď sa mu vráti jeho sila naspäť?“ spýtal sa Sirius. „Chcem tým povedať, že práve použil protikúzlo na niekoľko stoviek ľudí v tomto hrade. Každý kto by to urobil, by bol v bezvedomí. Spomeňte si, aký bol zmätený, keď bol po boji so Starovekým Démonom. Alebo keď pohol skalou v Zimných Krajoch - - práve po tom sa zrútil. Čo spravil dnes vyčerpalo dokonca jeho silu.“

Tento raz to čo Chrabromilčan povedal malo hlavu a pätu, a Severus prikývol hlavou na súhlas. Poppy sa zamyslene mračila. „Je to možné,“ pripúšťala. „Zdá sa, že na Harryho neplatia normálne pravidlá, takže je možné čokoľvek.“

Rozruch pri dverách pritiahol pozornosť všetkých smerom ku dverám. Minerva sa vrátila z Ministerstva. Vedľa nej kráčala veľmi bledá Madam Bonesová. Auror Stark a Shacklebolt kráčali za nimi. Všetci vyzerali ďaleko viac rozzúrení, než ich kedy Severus videl. Z výrazu na ich tvári bolo zrejmé, že sa stalo niečo strašné zlé.

„Čo sa stalo?“ žiadal Albus Madam Bonesovú, jeho hlas bol naplnený strachom.

Madam Bonesová vyzerala o tridsať rokov staršia, od toho rána, čo ju naposledy videl Severus. Nervózne prehltla predtým než odpovedala. „Tento efekt... toto zaklínadlo, ktoré ste zažili... to nebolo lokálne. Na Ministerstve sme to zažili tiež.“

Hrôzostrašná predtucha zasiahla Severusa, a on pevnejšie zovrel Harryho ruku. „Čo vás prebudilo?“ spýtal sa, poznajúc odpoveď. Cítil ako jeho srdce kleslo do jeho žalúdku, neschopný akceptovať, čo by to mohlo znamenať pre Harryho.

„Všetci sme zažili rovnakú vec,“ informovala ho Madam Bonesová. „Harry Potter nás zobudil. Cítili sme, ako sa nás dotkol, počuli sme ho volať naše mená.“

Všetci na ňu mlčky pozerali, pokúšali sa pochopiť, čo povedala. Severus chcel od zúrivosti kričať - - na koľko ľudí to protizaklínadlo Harry použil? Koľko ho to vyčerpalo? Namiesto toho, aby to bol útok na nich všetkých, mal to byť vražedný útok na Harryho život - - Temný Pán vedel, že Harry spraví čokoľvek, aby zachránil všetkých okolo neho. Tlačil Harryho na hranicu smrti, aby sám seba vyčerpal a ich zachránil?

 

„Keď sme sa prebrali a zistili sme, čo sa stalo,“ pokračovala Amélia Bonesová, „začali sme sa rozhliadať okolo - - každý zaspal - - každý v Londýne, čarodejníci a Muklovia tak isto. Musíte sa pokúsiť predstaviť si škody týmto spôsobené - - nehody, ktoré sa vyskytli, keď každý samovoľne zaspal. Čarodejníci na metlách spadli z oblohy, prerušené operácie, ľudia uprostred premiestňovania alebo jednoducho chodenia dolu schodmi. A v Muklovskom Londýne - - dopravné nehode, havárie lietadiel. Všade po po celom Londýne vypukli požiare a nie je tam nikto, kto by ich uhasil. Ako vidíte, všetci čarodejníci sa prebudili... ale Muklovia nie. Jej slová uvítalo úplné mlčanie každého na ošetrovni, ako zhrozene počúvali. Bol to Albus, kto nakoniec prehovoril - - ale len aby vyjadril svoj šok. „Dobrotivý Bože,“ zašepkal. „Straty na ľudských životoch. Tam musí byť...“

Madam Bonesová sa natiahla a chytila ruku starého muža, tým ho umlčala, a Severus ochromený hrôzou si uvedomil, že nepočuli to najhoršie.

„Začali sme prijímať volania od vlád po celom svete,“ uviedla. „Toto zaklínadlo nebolo lokalizované - - nie v Rokforte, nie v Londýne, nie v Anglicku. Bolo to celosvetové. Pokiaľ môžeme určiť, každý na svete bol ovplyvnený. Každý Mukel a každý čarodejník. Harry Potter zobudil celý magický národ, ale nie Muklov.“

Ohromený Severus mohol len uprene hľadieť, jeho myseľ bola zmeravená. Albus si sadol na posteľ blízko Harryho nôh, jeho tvár bola zmenená šokom. „Celkový počet obetí bude v miliónoch...“ začal.

„Albus...“ prerušila ho znova Madam Bonesová. Pozeral na ňu. V jej očiach boli slzy. „Vieme aké zaklínadlo bolo použité - - je to typ uspávajúceho zaklínadla. Ešte nikdy sme nevideli nič také, ako je toto. Takmer s presnosťou môžeme určiť, že bolo navrhnuté na to, aby uložilo jednu osobu do spánku na sto rokov. Bolo modifikované, zmenené a zosilnené nad čokoľvek, čo sme vôbec kedy videli a pokrylo celý svet - - znížilo to jeho dĺžku zo sto rokov na tri alebo štyri mesiace. Jediným spôsobom, ako ukončiť toto zaklínadlo je poslať silný impulz mágie na magické jadro spiaceho - - čo je zdá sa to, čo Harry urobil pre každého v Čarodejníckom svete.

„Muklovia nemajú magické jadrá,“ uviedol  s obavami Remus Lupin.

Amélia Bonesová poriasla svojou hlavou. „Nie, oni nie. Pokúšali sme sa o všetko, čo nás napadlo - - nič, čo sme spravili Muklov nezobudilo. Budú spať až pokým sa kúzlo nevytratí.“

Hermiona vykročila vystrašene vpred, uprene sa pozrela na Madam Bonesovú. „Spia alebo stagnujú?“ prudko žiadala. Severusovi chvíľu trvalo, než pochopil na čo sa pýtala - - prečo navzdory tomu hororu na tom záleží.

Ďalšia slza tiekla dolu lícom Amélie  a pokrútila hlavou dievčaťu.  „Oni spia,“ povedala.

Hermionine oči sa zaliali okamžite slzami a ona hlasno zastenala, rukou si rýchlo zakryla ústa, aby udusila náhly výkrik hrôzy. Ron ju zachytil skôr, než sa zrútila na zem.

Severus mal pocit, že sa mu urobí zle  - - jeho hlava sa po všetkých tých informáciách motala a keby už nesedel, vedel by, že by spadol.

„Nerozumiem!“ vykríkol Ron, držiac teraz vzlykajúcu Hermionu pevne vo svojich rukách. Rozhliadal sa divoko okolo miestnosti po dospelých, ktorí ho obklopovali. „Čo sa stane, ak oni spia alebo stagnujú? Aký je v tom rozdiel - - práve ste povedali, že sa prebudia po troch alebo štyroch mesiacoch!“  

„Ron,“ Remus sa dotkol jeho ruky. „Môžeš prežiť prežiť počas troch mesiacov bez pitia nejakej vody alebo jedenia nejakého jedla?“ Ronove oči sa s pochopením rozšírili. „Po dvoch alebo troch dňoch,“ pokračoval Remus „spiaci Muklovia začnú zomierať na dehydratáciu. V teplejšom podnebí rýchlejšie. Všetcí budú mŕtvi dovtedy, kým zaklínadlo skončí.“

„Zničil svet,“ uviedla Madam Bonesová. „Temný Pán zavraždil šesť miliárd ľudí.“

Nikto neprehovoril, nikto sa nepohol. Len tam v šoku stáli, úplne neschopní spraviť čokoľvek iné. Aj s celou mágiou na svete boli celkom bezradní napriek takej hrôze.

A potom Hermiona Grangerová prekvapila všetkých, keď nahlas vykríkla, keď vyjadrila svoj šok bez slov. Zdvihla svoju tvár a odtiahla sa od Rona  smerom k Harryho posteli. Hoci slzy stále tiekli prúdom dole jej tvárou, už nevzlykala - - namiesto toho zízala s fanatickou intenzitou na chlapca ležiaceho v bezvedomí na posteli. Severus si nebol istý, či sa pomiatla alebo či Hermionin mozog zase raz pracoval oveľa rýchlejšie než kohokoľvek ďalšieho.

„On to stále skúša!“ vykríkla. „To je to, prečo sa neprebudil!“

„Skúša čo?“ žiadal Severus, vedel, že hovorí o Harrym.

„Pokúša sa ich zachrániť!“ naliehala. „Pokúša sa zachrániť každého! Tesne predtým, než sa toto stalo som mu povedala, že nemôže zachrániť každého. Povedal, že sa o to musí pokúsiť. Stále sa pokúša zachrániť Muklov.

„Nemôže ich zachrániť,“ protestovala Madam Bonesová. „To nebude fungovať.“

Ale Hermiona pokrútila hlavou. „To mu nezabráni, aby sa o to nepokúsil! Musíme ich pre neho zachrániť! On nás zachránil a teraz to my musíme urobiť s ostatnými!“

Všetci na ňu teraz pozerali, ako keby sa pomiatla. „Nemôžeme ich zobudiť!“ vykríkla Madam Bonesová.“Nepočúvate ma? Nemôžeme - - “

„Nie s mágiou!“ kričala Hermiona, pozerala na nich všetkých, akoby boli idiotí. „Ľudia stále upadajú do kómy. Vy ich len nenecháte umrieť. Budete pokračovať v ich hydratovaní a kŕmení vnútrožilne dovtedy, kým sa neprebudia!“

„Hermiona,“ dohováral jej Remus. „Aj keby všetci čarodejníci na svete pomáhali, nedokážeme pravdepodobne zachrániť každého - - nie je tu dosť schopných ľudí, aby to všetko zvládli, alebo dostatočné zásoby okolo. Môžeme zachrániť len malý zlomok Muklov.

„Na tom nezáleží!“ prehlásila Hermiona. „Nevidíte to - - všetko na čom záleží  je, aby sme to urobili. Takže zachránime aspoň niektorých! Chcete byť snáď tou osobou, ktorá hovorí Harrymu, keď sa prebudí, že zatiaľ, čo on riskoval svoj život pokúšajúc sa zachrániť nás všetkých, my sme nechali všetkých Muklov zomrieť, pretože sme stáli neďaleko a nič neurobili?“

Jej slová ich všetkých zasiahli ako úder, zasiahol priamo ich srdcia. Severus a ostatní mohli pred takouto rozhodnosťou len ustúpiť. Mala pravdu - - ako by sa mohli pozrieť Harrymu do tváre, aby sa aspoň prinajmenšom nepokúsili niečo urobiť, dokonca aj keby to neboli nič viac ako poriadny malý obväz na otvorenú ranu.

„Ona má pravdu,“ Albus povedal nahlas všetky ich myšlienky. „Musíme sa pokúsiť. Musíme ich zachrániť toľko, koľko môžeme.

Všetci prikývli na súhlas. Harry zachránil ich; teraz je rada na nich, aby sa pokúsili zachrániť svet.

-------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Nedostanem sa tak často k zničeniu celého sveta - - tak toto bol celkom zážitok. Doporučujem, aby sa to každý pokúsil najmenej raz. Samozrejme, že teraz sa ho musím pokúsiť vrátiť znova späť - - je to ľahšie vyhlásiť než urobiť. A bohužiaľ, Voldemort ešte úplne neskončil.

Toto bolo plánované úplne na začiatku - - mnoho ľudí našlo záchytné body a predpovedalo všelijaké podobné scenáre. Bolo to veľmi čudné písať tú svetlejšiu stránku príbehu, vediac čo prichádza. Ale ja som vás varovala, že Temný Pán si získa svoj titul - - a áno, budete vedieť „prečo“ to urobil. Je pomätený - - ale mal dôvod.

Ohľadne na Havranov v Toweri - - niekedy zabudnem, koľko mojich čitateľov nie je veľmi oboznámených so západnými/európskymi legendami. Táto legenda sa datuje späť k Charlesovi II (v skutočnosti sa môžeme vrátuť ešte ďalej - - ale toto je príbeh, ktorý hovorí o Toweri), že ak Havrani niekedy opustia Tower, Británia padne. Od tej doby Havrani vždy zostali - - a správcovia v Toweri im venujú zvláštnu starostlivosť a zastrihujú im krídla, aby bolo zabezpečené, že nemôžu odletieť.

Očividne väčšina z nich bola zabitá počas bombových útokov v druhej svetovej vojne - - len jeden prežil. Ale pokiaľ každý nevie, Tower nikdy nebol úplne bez prinajmenšom jedného Havrana. Existuje ich tam aktuálne 9 - - ich mená sú nasledujúce (prevzaté z Wikipédie): Gwylum (samec, 18 ročný), Thor (samec, 15 ročný), Hugin (samica, 11 ročná), Munin (samica, 11 ročná), Bramwen (samica, 3 ročná), Bran (samec, 3 ročný), Gundulf (samec, 1 ročný), Baldrick (samec, 1 ročný), Fleur (samica, 4 ročná).

Musela som sa smiať, keď som uvidela tie mená - - napríklad Fleur. A samozrejme Hugin a Munin sú mená Harryho 2 havranov - - oni boli Ódinovi dôverníci.

Pôvodne som túto kapitolu pripravovala do 2 zvláštnych kapitol - - ale rozhodla som sa skombinovať to všetko do jednej, pretože som nenašla dobrý bod na prerušenie. Ale to znamená, že som s nasledujúcou kapitolou trochu pozadu. Taktiež odchádzam budúci týždeň na niekoľko dní na vidiek, tak sa obávam, že bude trvať 2 týždne, než dostanete novú aktualizáciu. Dúfajme, že vás táto dlhá kapitola do tej doby uspokojí.

S ohľadom na Nevillovu babku - - nie, nie je žiadny špeciálny symbol v jej prítomnosti v Londýne počas bombového útoku v 2. svetovej vojne. Myslím si, že by mohlo byť zábavné, že 2 razy, keď sa rozhodne ísť nakupovať do Londýna, zdá sa, že svet sa práve skončil (v tomto prípade doslova). Britský Čarodejnícky svet si je vedomý, čo sa deje v Muklovskom svete - - len sa toľko nezaujímajú o väčšinu detailov. Vedela dosť na to, aby vedela, že to bol určitý konflikt s Nemcami - - ale to je asi tak všetko. Pokiaľ ide o to, ako vedela čo sú bomby - - bomby existujú už stáročia. Počkajte, keď budem musieť Čarodejnícky svet ísť do vojny a priniesť si Magické katapulty.

 

24.10.2008 22:35:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (112 | 20%)
Denne (116 | 21%)
Raz za týždeň (75 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (27 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one