Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Druhá časť kapitolky.

Slová Hermiony Grangerovej zapálili v každom oheň. Náhle pred nimi bola šanca niečo urobiť, že by skutočne mohli urobiť niečo dobré, všetci na hrade dobrovoľne ponúkli pomoc. Madam Bonesová a aurori sa okamžite vrátili na ministerstvo kontaktovať Svätého Munga a začali s vlastnými prípravami. Sľúbili, že sa tiež spoja s ďalšími vládami po celom svete – odovzdajú im nápad pre prípad, že by ich to už nenapadlo samých.

Narážajúc na prekážky, ktorými boli obmedzené schopnosti a zdroje a obmedzený čas – Remus mal o tom pravdu, ako rýchlo začnú v spánku muklovia umierať. V priebehu hodiny od chvíle, kedy sa dozvedeli novinky o vonkajšom svete, plány už boli pripravené, aby mohli začať.

Pokiaľ išlo o konečnú otázku, koho zachrániť – bolo to pre všetkých z nich jednoduché dohodnúť sa. Zamerajú sa na mukov už spojených k Čarodejníckemu svetu – rodiny nečistokrvných a u muklov narodených.

V Rokforte sa tej noci Albus dal do organizovania pomoci medzi študentmi – škola mala veľa študentov spojených s muklovským svetom. Študenti, ktorí sa vedeli premiestňovať, zobrali mladších študentov von, aby vyzdvihli ich rodiny. Časti hradu už boli premenené na nemocničné oddelenia. Väčšina študentov nechcela čakať až do svitania a vyrazila hneď, pretože si robili zúfalo starosti z dopravných nehôd, ktoré by sa mohli prihodiť členom ich rodín, alebo sa už stali.

Severus, oslabený odčerpaním jeho mágie, zostal vedľa Harryho, zatiaľ čo okolo neho pokračoval chaos. S túžbou pomôcť, zostavil zostavil zoznam elixírov, ktoré by boli potrebné v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, aby udržali spiacich muklov pri živote. Vyžiada si to pomoc všetkých jeho pokročilých študentov, aby ich uvarili – niet pochýb, že bude potrebné vyrobiť nejaké navyše pre Svätého Munga.

Mnoho členov jeho vlastnej fakulty, Draco v prvom rade, prišiel k nemu, aby ho informoval o svojich plánoch. Prekvapivo veľa z jeho Slizolinských študentov chcelo byť súčasťou tohto úsilia. Nenávidieť muklov bolo v poriadku, pokiaľ sa o tom rozprávalo, ale žiadny z nich nechcel vidieť koniec toľkých ľudských životov. Nemohol si pomôcť, ale všimol si takmer maniacku posadnutosť, ktorá naplnila jeho študentov, ktorí za ním prišli v priebehu celej noci – všetci z nich ešte stále ohromení novinkami a ešte stále boli v šoku. Všetci sa báli budúcnosti – Severus si nemohol pomôcť, ale uvažoval, čo ešte bude musieť svet vydržať, aby bolo po všetkom.

---------------------------------------------------------------

Severus zobral Harryho na prechádzku do záhrady s ružami. Nevadilo, že v Rokforte v skutočnosti nebola záhrada s ružami a že táo so svojimi vysokými, divoko rastúcimi stenami sa zaujímavo podobá bludisku z ruží v Briarwood Hall v grófstve High Hill. Držal Harryho ruku vo svojej a vychutnával si žiarivo ľahký úsmev na tvári mladíka a bezstarostný výraz v jeho prenikavých zelených očiach. Pofukoval ľahký vánok a zdvíhal divoké, tmavé pramene tmavých vlasov z Harryho tváre. Na bledej koži jeho čela nebola žiadna jazva.

Obišli roh aotvorom v ružových kroch mohli vidieť tmevé obrysy Snape Manor na ďalekých kopcoch. Mladík sa pri tom pohľade zasmial a ten zvuk pohol v Severusovom srdci niečím jasným a teplým.

„Budeme tam žiť, Severus?“ spýtal sa Harry a Severus sa pousmial nad nevinnou radosťou v mladíkovej tvári. Lupene ruží poletovali okolo nich, ako sa obrátil  vánok a tancovali v opačnom smere.

„Budeme žiť kdekoľvek si budeš priať, Harry,“ povedal mu a myslel to vážne – dal by svojmu manželovi čokoľvek o čo by požiadal.

Pritiahol si Harryho k sebe, pritisol si ho k svojmu telu. Mladíkova vôňa bola opojná – ďaleko sladšia, ako bol okúzlený ružami. Pobozkal Harryho, kradol mu dych, keď sa zmocnil jeho pier, ochutnával ho a hladil ho hlboko svojím jazykom. Harry sa proti jeho ústam pousmial a jeho paže skĺzli okolo Severusových ramien; teplo jeho tela proti jeho telu bolo takmer viac, ako dokázal Severus zniesť. Jeho ruky sa kĺzali po pružnom, svalnatom tele; Harry zastonal a pohyboval sa proti nemu a Severus si začal predstavovať, aké by to bolo, keby ho položil na koberec z ružových lupeňov a zas a znova by si ho bral.

„Chcel by som to,“ zašepkal Harry do jeho úst. „Je to škoda, že som mŕtvy.“

 Severus so šokovaným trhnutím prebudil a cítil, ako sa jeho čela zľahka dotkla teplá ruka. Pozrel hore a zbadal, ako nad ním stojí Sirius Black. Inštinktívne sa odtiahol od mužovho dotyku, Severus na neho pozeral, keď sa snažil zbaviť zvyškov svojho sna.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa Sirius a odstúpil od kresla vedľa Harryho postele, do ktorého klesol Severus. „Zaspal si.“ Sirius nevyzeral ani z ďaleka ospravedlňujúco, ako si Severus všimol.

Remus, ktorý stál pri úpätí Harryho postele, ho sledoval s láskavým úsmevom na tvári. Na Severusovej tvári sa pohla nepomenovaná emócia – nechcel Blackove ospravedlnenia alebo Lupinove úsmevy. Chcel, aby sa Harry prebudil a bol v poriadku späť v tomto svete, kde patril. Jediný pohľad na nehybne ležiaceho chlapca na posteli Severusovi prezradil, že sa nič nezmenilo.

Pred niekoľkými hodinami museli Harryho presťahovať z hlavnej ošetrovne do súkromnej izby, pretože všetci vedeli, že ošetrovňa bude čoskoro plná muklov. Severus nechcel, aby Harryho niekto rušil a čoskoro bude všade vládnuť zmätok. Rýchlo skontroloval Harryho stav, zatiaľ, čo Remus a Sirius obišli posteľ a usadili sa na stoličky oproti nemu.

„Nespal som,“ vyštekol Severus na oboch. „Len som nechal oddychovať svoje oči.“ Obaja muži, predovšetkým Black, sa k nemu v posledných dňoch chovali neobvykle starostlivo. Severus za život nedokázal pochopiť, prečo – pokiaľ mu je známe, nestalo sa nič dôležité, čo by mohlo zmeniť ich názor na neho.

„Koľko je hodín?“ spýtal sa, keď si sklamane všimol, že Harry sa ani nepohol. Nenávidel, ako bledo vyzerala Harryho tvár. Bol tichý a bez života.

„Takmer štyri ráno,“ povedal mu Remus.

Severus si povzdychol – Harry bol v bezvedomí už takmer desať hodín a zatiaľ sa neobjavili žiadne známky zlepšenia. Dotkol sa opatrne chlapcovho čela – Harryho koža bola vlhká a studená, ale jazva bola stále horúca a zapálená. Rýchla kontrola mu ukázala, že zahrievacie kúzlo na prikrývkach je stále aktívne - - madam Pomfreyová po celý čas sledovala Harryho teplotu. Bojoval s pocitom paniky, ktorý sa v ňom zrodil vždy, keď premýšľal o Harryho stave - - on sa zotaví! Nemôže Harryho stratiť takto!

Severus siahol do vrecka, vytiahol ďalší posilňujúci elixír a vytiahol zátku.

„Si si istý, že toho potrebuješ viac?“ spýtal sa Remus, než stihol elixír vypiť.

Severus na neho hľadel. „Viem, aké účinky má väčšie množstvo,“ pripomenul mu. „Toto je iba môj druhý. Som v pohode.“ Vypil elixír na jediný dúšok a okamžite sa cítil lepšie. Po odsatí jeho mágie zostal vyčerpaný - - aj keď vo vnútri cítil, že sa mu sila začína vracať. Opäť potichu poďakoval Albusovi za strieborné ochranné pásky okolo svojho predlaktia. Nedokázal si predstaviť, ako by sa v súčasnosti bez nich cítil. Obaja Slizolinskí študenti so Znamením boli ešte stále príliš slabí na to, aby sa aspoň pohli.

„Došlo aspoň k nejakej zmene?“ spýtal sa Sirius a ukázal na Harryho. Obaja, on a Remus sa dobrovoľne prihlásili, že pomäžu študentom, aby umožnili Severusovi zostať s Harrym. Severus znovu premýšľal o ich čudnej ochote vyjsť mu v ústrety. Naposledy, keď bol Harry na ošetrovni sa mu Black prakticky pokúsil zabrániť, aby bol po Harryho boku.

„Nič,“ informoval ho Severus, ktorý si prial povedať im lepšie správy. Keby nebolo pomalého zdvíhania a klesania Harryho hrude, keď dýchal, Severus si mohol myslieť, že je mŕtvy. Dokonca i pocit Harryho mocnej mágie chýbal - - jej neprítomnosť spôsobila, že sa Severus cítil prázdny a túžil po jeho návrate.

O chvíľu neskôr sa otvorili dvere a vstúpila Hermiona a Ron. Obaja študenti vyzerali vyčerpaní, ale Severus napriek tomu videl, že z Hermioniných očí nezmizol odhodlaný výraz. Bola hybnou silou študentského úsilia. Pozdravili trojicu mužov, keď sa presunuli k úpätiu Harryho postele, obaja zamyslele pozerali na svojho bezvedomého priateľa. Mohol v ich očiach vidieť odraz vlastných obáv.

„Hermiona a ja máme namierené do Londýna, aby sme sa pokúsili nájsť jej rodičov. Myslí si, že mohli byť na ceste domov, keď sa to stalo - - budeme musieť asi prehľadať podzemnú dráhu,“ povedal im po chvíli ticha Ron. „Kto pôjde vyzdvihnúť Dursleyovcov?“

Severus šokovane pozrel hore. „Čo?“ spýtal sa. „Rozhodne nie!“

„Súhlasím!“ vyhlásil Sirius rovnako, jeho modré oči žiarili hnevom. „Nezaslúžia si byť zachránení!“

Na Ronovej tvári sa objavil zvláštny výraz a pozrel sa na Hermionu. Ona sa na neho len slabo usmiala. „Tesne predtým, ako sa to stalo, sme mali s Harrym zaujímavý rozhovor o tom, čo si ľudia zaslúžia a čo nie,“ povedal im všetkým Ron. „Povedal by som, že mnoho ľudí, ktorých dnes Harry zachránil si to nezaslúži. Keď sa Harry zobudí a spýta sa nás, kde sú Dursleyovci – nechcem mu oznámiť, že sme si mysleli, že si nazaslúžia zachrániť. A on sa spýta – myslím, že to všetci vieme.“

Severus popod fúzy zaklial, pretože vedel, že Ron má pravdu, napriek tomu túto skutočnosť nenávidel. Harry bol v bezvedomí, pretože sa snažil spraviť nemožné, snažil sa zachrániť, čo sa nedalo. „Ako som sa mohol zapliesť s partiou prekliatych Chrabromilčanov?“ zasyčal.

Pozrel ho a zbadal, že všetci hľadia na neho – zdalo sa, že sa rozhodli nechať toto rozhodnutie na neho. Jediný Slizolinčan v miestnosti a oni po ňom chcú, aby sa rozhodol urobiť „správnu vec“. A bude to naopak on, kto sa bude musieť pozrieť Harrymu do očí a túto voľbu mu vysvetliť.

„Fajn!“ vyštekol. „Zachránime tých prekliatych Dursleyovcov.“ Aj s vedomím, že toto je to, čo by chcel Harry, Severus zistil, že to vie len ťažko prijať.

„Pôjdeme Remus a ja,“ ponúkol sa Sirius. „Potrebuješ si oddýchnuť.“

„Som v pohode,“ trval na tom znovu Severus, aj keď nemal v úmysle opustiť Harryho a ísť po Dursleyovcov. Tiež nemal v úmysle vrátiť sa do ich bytu oddychovať. Mohol byť unavený, ale nezabráni mu to dozerať na mladíka, ktorý práve všetkých zachránil.

Ďalšia diskusia bola prerušená Albusom, ktorý vstúpil do miestnosti a viedol za sebou dve známe postavy.

„Mami! Oci!“ vykríkla v šoku Hermiona. Ocitla sa v náručí svojich rodičov, ktorým sa na tvári zračila úľava. Dumbledore sa na to pozeral so žiariacim úsmevom.

„Ale pre pána!“ vykríkla po chvíli Hermiona. „Boli sme na ceste, aby sme vás našli. Všetci muklovia spia.“

„Počas poslednej hodiny do nás ľudia z ministerstva strkali  a pichali,“ povedala Anna Grangerová svojej dcére. „Dospeli k záveru, že sme v skutočnosti šmuklovia. Hovorili niečo o tom, že máme obaja veľmi slabé magické jadro, čo je dôvod, prečo nás bol Harry schopný zobudiť.“

Hermiona vypadala po tom oznámení ohromený, aj keď Severus si nebol istý prečo. Pre rodiny motákov nebolo tak neobvyklé, že stratili kontakt s čarodejníckym svetom a domnievali sa, že sú proste muklovia. Určite to však lepšie vysvetľovalo Hermionine magické schopnosti – na čarodejnicu narodenú u muklov bola neobvykle silná.

„Pochopili sme, že organizujete pomoc pre muklov,“ povedal Michael svojej dcére. „Chceme pomôcť. Každodenná starostlivosť bude náročná a vy budete potrebovať všetkých dobrovoľníkov, ktorých môete získať.“

Severus vedel, že obaja majú nejaké medicínske vzdelanie – malo to niečo do činenia so zubmi. Ale pokiaľ sa podobali svojej dcére, pravdepodobne mali k dispozícii ohromné odborné vedomosti z mnohých oblastí. Pre Poopy bude ich pomoc nepochybne neoceniteľná.

Anna prikročila k Harryho posteli, natiahla ruku a jemne sa dotkla jednej z jeho ľadových rúk. „Je...“

„Vyčerpaný,“ povedal jej Severus, dúfal, že to bolo všetko. Nechcel čeliť myšlienke, že by to mohlo byť oveľa vážnejšie, ako magické vyčerpanie. Nedokázal si predstaviť, že by Harryho myseľ mohla byť nadobro preč.

 „Takže je pravda, čo hovoria?“ spýtala sa prekvapene. „Naozaj nás všetkých zobudil?“ Keď jej na súhlas bolo prikývnuté, iba neveriacky pokrútila hlavou. „On je jedinou témou, o ktorej hovoria v Deravom kotlíku a na ministerstve. Teraz ho nazývajú kráľom. Nepredpokladám, že ho čakajú ľahké časy?“

Na toto nemal nikto odpoveď. Vedeli zo všetkých najlepšie, čo si Harry myslí o svojej sláve. Po tomto Severus vedel, že nikde na svete nebude čarodejník alebo čarodejnica, ktorí by nepoznali jeho meno. A pretože nemajú žiadnu predstavu, čo plánuje do budúcnosti Voldemort, Severus mal podozrenie, že Čarodejnícky svet bude očakávať, že ho Harry bude i naďalej zachraňovať.

Ale nebude sám, sľúbil si v duchu. Nikdy neopustí Harryho – keby sa tak len prebudil, aby Severus znovu mohol vidieť tie oduševnené zelené oči. Vzal by Harryho na prechádzku pri mesačnom svite a bozkával by ho pod hviezdami. Keby sa len prebudil... Severusove srdce sa zovrelo v jeho hrudi.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

07.12.2008 10:24:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one