Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

77. kapitola – Pradávna história

Dodatočne zverejnená posledná kapitola tejto úžasnej poviedky. Snáď sa autorka niekedy vráti a dokončí ju.

Dobby

Priviesť Petúniu Dursleyovú do Rokfortu bol zážitok, bez ktorého by sa Sirius obišiel. Prenášadlo ich všetkých dopravilo priamo na ošetrovňu, ktorá sa už začínala plniť spiacimi muklami. Akonáhle sa objavili, boli vyhnaní z priestoru pre prichádzajúcich a presunutí do hlavnej miestnosti, aby uvoľnili miesto ďalším príchádzajúcim.

Zatiaľ čo Petúnia jačala a škriekala niečo o spôsobe ich príchodu a o šokujúcom pohľade na to, ako sú jej manžel a jej syn levitovaní bokom, Susan Bonesová z Bifľomoru nasmerovala Siriusa a Remusa k dvom lôžkam neďaleko jedného z vysokých, úzkych okien vo vzdialenejšej časti oddelenia. Petúnia síce nebola jediným prítomným motákom, ktorý mal málo pochopenia pre mágiu, ale bola rozhodne jednou z najotravnejších a Susan hodila po Siriusovi a Remusovi dosť bolestivý pohľad, než prevrátila očami. Sirius strelil rýchlym pohľadom po Remusovi a videl, ako mu zašklbalo kútikmi – chcelo to naozaj veľmi veľa práce, aby niekto išiel na nervy Bifľomorčanovi. Skutočnosť, že Petúnia teraz vrieskala niečo o prievane v starých domoch jej rozhodne nezískala žiadnych priateľov.

Keď Sirus a Remus odlevitovali oboch Dursleyovcov k posteliam, všimol si Sirius štyroch strážcov zo Zimných krajov pred dvermi, ktoré viedli do Harryho súkromnej izby. Rýchle zavrtenie hlavou jedného z nich mu prezradilo, že sa nič nezmenilo. Harry sa neprebral. Po tomto Siriusove srdce trochu pokleslo.

„Čo je toto za nemocnicu?“ naliehala Petúnia, keď boli Dudley a Vernon konečne dolevitovali na príslušné postele a ona mala možnosť poriadne sa okolo rozhliadnuť. Uškrnula sa nad vysokými klenutými stropmi, ktoré mali nad hlavou.

Sirius sa zamračil a pokúsil sa predstaviť si, ako toto miesto mohol vnímať mukel. Neboli tu žiadne elektronické monitory alebo muklovské vybavenie a dlhé, úzke oddelenie plné postelí bolo osvetlené silnými sviečkami zo včelieho vosku rozvešané na stenách.

„Toto je ošetrovňa na Rokforte, pani Dursleyová,“ povedal jej Remus. Očividne opäť získal svoj kľud, aj keď si od neho Petúnia stále udržovala odstup. Sirius uvažoval, čo je pravdepodobnejšie – či to, že Petúnia už niekedy skôr dostala facku alebo či Remus vôbec niekedy udrel ženu. Stavil by sa, že to prvé je oveľa pravdepodobnejšie.

„Tak tu budú leža môj Dudley a Vernon?“ pobúrene vykríkla. „Požadujem poriadnu izbu niekde v súkromí!“

„Je jednoduchšie starať sa o všetkých, keď sú pokope,“ vysvetľoval Remus.

„Ale vy nemáte žiadne vybavenie,“ protestovala. „Iba postele!“

„To je všetko, čo potrebujeme,“ uistil ju Remus a o chvíľu neskôr sa objavila Madam Pomfreyová s Annou Grangerovou. V priebehu niekoľkých nasledujúcich minút obidvoch mužov intravenózne nakŕmili a uložili na oboch monitorovacie kúzlo, aby sledovalo ich vitálne funkcie. Pomfreyová vysvetlila,  že katéter a infúzia s výživou budú zavedené neskôr – pri tej predstave sa Sirius otriasol. Ale chápal, že množstvo pacientov bráni Pomfreyovej použiť obvyklé kúzla, ktoré sa pri takejto príležitosti používajú. Príliš rýchlo by ju to vyčerpalo.

„A čo ja?“ naliehala Petúnia, keď bolo o Dudleyho a Vernona postarané. „Kde budem bývať?“

„Pripravili sme pre vás zvláštne spálne pre motákov v Bifľomorskej fakulte,“ oznámila jej Susan. „Mysleli sme si, že to tam pre vás bude pohodlnejšie ako na iných fakultách.“

„Fakulty!!“ zvolala Petúnia s úškrnom na tváro. „Ja nebudem bývať v žiadnej nocľahárni.“

Podráždený Sirius sa na ňu nahnevane pozrel. „Bude nám potešením, keď budeš bývať u Remusa a u mňa,“ ponúkol jej. „Myslím, že máme prístenok, v ktorom môžeš spať – však, Remus?“

„Áno,“ súhlasil ihneď Remus. „Pod schodmi, ak si presne spomínam. Som si istý, že tam budete mať pekné pohodlie.“

Petúnia po ich slovách zbledla a stíchla. Sirius sa usmieval. „Tak nie?“ spýtal sa.

„Len počkajte, keď zavolám svojmu právnikovi,“ varovala ich Petúnia.

„Urob to,“ uškrnul sa Sirius. „Som si istý, že tu v okolí je niekde nejaký telefón.“

Trvalo im ďalších 30 minút, než Petúniu ubytovali v Bifľomorskej spálni. Celú cestu protestovala. Ale čoskoro ju pohľad na veľké množstvo pohybujúcich schodov, hovoriacich portrétov a množstvo duchov vznášajúcich sa okolo umlčal. Keď ju bifľomorský duch, Tučný mních, privítal v Bifľomore, zbledla a vypadala, že jej je na omdletie. Sirius a Remus ju nechali sedieť na posteli s niekoľkými ďalšími motáčkami v miestnosti na prízemí. Siriusa celkom bavilo, keď si všimol, že vypadá ako ryba na suchu.

„Pripomeň mi, aby som povedal prvákom, aby si na tej ženskej skúšali svoje kúzla,“ zavrčal Sirius, keď sa spolu s Remusom vracal do hlavnej časti hradu.

„Zabudni na prvákov, povieme to siedmakom,“ navrhol Remus. Obaja sa pri tej predstave poriadne usmiali. „Nemyslím si, že budú mať Dursleyovci jednoduchý život, až sa rozšíri, ako počas všetkých tých rokov zachádzali s Harrym. Povedal by som, že ľudia zo Zimných krajov si to zoberú trochu osobne.“

„Myslím, že si to veľa ľudí vezme osobne,“ súhlasil Sirius. On a Remus mohli byť čerstvo prehlásenými riadnymi občanmi čarodejníckeho sveta, ale v srdci boli stále ešte Záškodníkmi. Na tom sa nič nezmenilo.

„Mohol by som navštíviť Dumbledora, zatiaľ čo zájdeš skontrolovať Harryho,“ ponúkol sa Remus. „A uisti sa, že si Severus trochu pospal.“ Sirius súhlasne prikývol a potom obaja zamierili rôznymi smermi.

Keď Sirius znovu vošiel na ošetrovňu, najprv sa zastavil u Madam Pomfreyovej. Behala po miestnosti a horúčkovito sa snažila udržať nejaké zdanie poriadku na svojom oddelení napriek ľuďom, ktorí boli každú chvíľu prijímaní. Postele sa rýchlo zaplňovali a ľudia boli nasmerovaní na dočasné oddelenia v iných častiach hradu.

Poppy si viacmenej našla chvíľku na to, aby si s ním pohovorila, mávnutím mu ukázala na svoju kanceláriu a kvôli súkromiu za nimi zatvorila dvere. Pohľad, ktorý mu venovala, nebol povzbudivý. „Zhoršil sa jeho stav?“ naliehal a v srdci sa mu usadil strach. Nedokázal by zniesť, keby sa Harrymu niečo stalo.

„Nie priamo,“ odvetila pokrútením hlavy. „Zatiaľ, čo ste boli preč, mala som tu niekoľkých kolegov. Sme si istí, že jeho mozog je stále funkčný - ale jeho vedomie nie je prítomné.“

„Čo to do pekla môže znamenať?“ zdesene sa pýtal Sirius. To neznelo dobre.

 „Myslíme si, že je to akýsi druh blúdenia v sne alebo astrálnej projekcii. Poslal svoju myseľ niekde inde; preto sú jeho mozgové vlny tak podivné. A nanešťastie sa zdá, že nech už je kdekoľvek, trpí zrejme nejakou úzkosťou – ako keby trpel veľmi divokými nočnými morami. To mení chemické procesy v jeho krvi – v jeho tele je zvýšený adrenalín a ďalšie hormóny. Pretože neexistuje žiadny spôsob, ako ho prebrať, musíme jeho krv filtrovať – dokonca aj za tak krátky čas dosiahli chemikálie nebezpečnú úroveň.“

Siriusove myšlienky a po týchto informáciách rozvírili. Veľa toho o túlaní vo sne nevedel, aj keď mal vzdialeného strýka, ktorý bol na túto otázku expert a často posielal na svojich nepriateľov hrozivé nočné mory. „Keď nájdeš cestu späť do svojho tela – sleduješ spojnicu k svojmu magickému jadru. Ak však kráča vo snoch, prečo nenasleduje spojnicu späť?“

Madam Pomfreyová bezmocne pokrútila hlavou. „Máme na to tucet rôznych teórií. Nie je vylúčené, že nech už robí čokoľvek, ešte neskončil a proste sa ešte nepokúsil vrátiť,“ vysvetlila.

„Myslíte si, že je to tá najpravdepobnejšia varianta?“ spýtal sa s nádejou. Harry by sa vrátil, akonáhle by skončil... dobre, nemá ani najmenšiu predstavu, čo robí, ale dúfajme, že to dokončí čoskoro.

Ale bohužiaľ čaromedička zavrtela hlavou. „Myslíme si, že je oveľa pravdepodobnejšie, že proste nemôže nájsť cestu späť – že sa stratil. Nie sme si istí, že je ešte stále spojený so svojim magickým jadrom – úplne ho vyčerpal, keď použil to protikúzlo. Preto veríme, že ho opustil, aby hľadal iný zdroj energie – taký, ktorý by bol schopný urobiť to, čo malo byť urobené. Albus naznačil, že Harry má schopnosť vidieť veci, ktoré sú skryté, energie, ktoré my ostatní vidieť alebo využiť nemôžeme. Myslíme si, že to je dôvod, prečo je Harryho magický podpis tak neobvyklý – opustil svoje vlastné magické jadro a vtlačil svoju myseľ do zemského magického jadra. Domnievame sa, že sa v ňom stratil, stratil sa hlboko vo vnútri Zeme.“

Sirius na ňu neveriacky pozeral. Jedna jeho časť chcela poprieť, že by bol Harry vôbec niekedy schopný urobiť takú vec – že by ktokoľvek bol schopný urobiť takúto vec. Ale zase, je to predsa Harry o kom hovorí. Pravidelne robí nemožné veci. Ale pomyslenie na to, že tentokrát tá nemožná úloha, v ktorej uspel, by tiež mohla znamenať jeho koniec – to bolo neznesiteľné. „Ale musí byť nejaký spôsob, ako mu pomôcť – privolať ho!“ naliehal Sirius. „Ukázať mu cestu späť!“

„To práve preverujem,“ uistila ho. Pokynula k obrovskej kope kníh za sebou na svojom písacom stole. „Prechádzam všetky knihy o tejto téme, ktoré máme tu na Rokforte a ľudia zo Svätého Munga tiež pátrajú. Bohužiaľ, to najprirodzenejšie riešenie nie je možné, tak hľadáme nejaké alternatívne možnosti.“

Najprirodzenejšie riešenie... Sirius sa zmätene zamračil, pokiaľ mu nedošiel pravý význam. Potom zbledol a cítil, ako celé jeho telo ustrnulo v šoku. Och, Merlin... najprirodzenejšie riešenie!

„Vie to všetko Severus?“ spýtal sa a v žalúdku sa mu usadila mierna prázdnota.

Poppy prikývla. „Neopustil Harryho ani na okamih. Nedokážem si predstaviť, čo práve teraz cíti. Vždycky chcel len to, čo je najlepšie pre Harryho.“

Sirius potreboval osobne vidieť svojho krstného syna, preto sa jej poďakoval a zamieril späť do hlavného oddelenia. Keď sa priblížil k Harryho súkromnej izbe, stráže mu prikývli – poznal dvoch z nich zo svojho pobytu v Zimných krajoch. Jeden z nich chytil kľučku dverí a otvoril ich pred ním, keď sa priblížil a s úctivým gestom ho nechal prejsť. Sirius sa vďačne usmial. Akonáhle bol vo vnútri a dvere za ním sa pevne zatvorili, zastavil sa, aby vnímal obraz pred sebou.

Pod naškrobenou bielou prikrývkou nemocničného lôžka ležal nehybne Harry, jeho koža bola neprirodzene bledá. Na ľavej ruke mal nasadené niečo, čo vyzeralo ako jasne červená rukavica. Sirius s vyznal v podivných lekárskych prístrojoch čarodejníckeho sveta dosť na to, aby poznal zariadenie na čistenie krvi. Cez prsty rukavice je Harryho krv filtrovaná a prečisťovaná, než znova vstúpi do jeho tela. Jej prítomnosť Siriusovi pripomenula nebezpečenstvo, ktoré vyplývalo z Harryho stavu – chemické zmeny v tele mladého muža boli potenciálne životu nebezpečné.

Pri vzdialenejšom konci postele sedel Severus Snape a vyzeral vyčerpane. Tmavovlasý muž držal Harryho ruku a jemne ju hladil dlhými, elegantnými prstami. Severusov pohľad bol uprený na Harryho tvár. Nedal nijak najavo, že by si uvedomil, že do miestnosti vstúpil Sirius.

Pri tom pohľade Siriusa zavalila vlna viny – už dlho sa blížila. Stál tam, neschopný pohybu, či reči, zatiaľ čo premýšľal o všetkých tých veciach, ktoré ho sem práve privádzajú. Bola v tom vina a previnenie, hnev a zlosť – pohľad sa mu presunul k jeho milovanému krstnému synovi. Najprirodzenejšie riešenie... ako veľa viny za Harryho súčasný stav leží na jeho ramenách? Ako veľmi to bola jeho chyba, že sa veci vyvinuli tak, ako sa vyvinuli?

Znovu sa pohľadom vrátil k Severusovi – napadlo ho vôbec dávať mu to za vinu? Mal podozrenie, že skôr nie – Slizolinčania nikdy Chrabromilčanom v skutočnosti nerozumeli. Nemali tušenie, ako chytrí dokázali byť, keď chceli – alebo akí mohli byť pomstychtiví. Teraz by to už mohli vedieť lepšie – obzvlásť po Charlieho majstrovskej manipulácie s Malfoyovými. Ale v tom bol práve ich najväčší nedostatok – vždy Chrabromilčanov podceňovali.

A ty Slizolinčanov vždy démonizuješ, povedal si a vedel, že je to pravda. Uveril, že nie sú schopní ušľachtilých citov ako láska, priateľstvo, oddanosť, odvaha. A predsa počas udalostí minulých týždňoch videl dostatočné dôkazy o tom, že toto všetko majú. Vedel, že Severus Harryho miluje. Bolo to očividné v každom pohybe mužovho napätého tela. Do čerta, vedel, že Severus miluje Harryho od tej doby, keď sa pred všetkými tými mesiacmi plavili do Zimných krajov. Severus v tú noc zvieral Harryho plášť rovnakým spôsobom, ako teraz zvieral chlapcovu ruku. Zúfalo. S potrebou aspoň nejakého spojenia s chlapcom, ktorého stratil. Sirius cítil, ako ho v očiach svrbia slzy a bojoval, aby im zabránil tiecť. Toto nebolo fér.

„Poppy tvrdí, že má nočné mory.“ Zvuk Severusovho hlasu Siriusa zaskočil a uvedomil si, že jeho prítomnosť skutočne zaregistroval. Ticho prešiel ku kreslu oproti Severusovi a posadil sa. Nepovedal nič a Severus pokračoval bez toho, aby len na okamžik odvrátil oči z Harryho tváre. „Povedala, že nech už je kdekoľvek, je vystrašený a má bolesti.“ Ostrosť v Severusovom hlase by si Sirius ešte pred niekoľkými týždňami vysvetľoval ako nedostatok záujmu. Teraz to už vedel lepšie. Predstava, že je Harry poranený, Severusa zabíja. „Sľúbil som mu, že ho zobudím, keď bude mať nočné mory. Sľúbil som mu to. Pokúšal som sa k nemu dostať,“ povedal mu Severus. „Pomocou legilimencie... ale jeho myseľ je prázdna. Nie je tam nič, čoho by som sa mohol chytiť. Nepočuje ma. Necíti ma.“

Siriusovu hruď zasiahlo ostré bolestivé bodnutie. Isteže ho Harry necítil. Rozhodne nie spôsobom, akým Sirius cítil Remusa. Keby Sirius zostúpil dole do svojho magického jadra, našiel by tam Remusa Lupina práve tak, ako by Remus v strede svojho magického jadra našiel jeho. Boli spolu spojení, ani vzdialenosť ich nedokázala rozdeliť. Ale Harry nie. Harry bol sám. Harry mal šestnásť rokov a mal by byť sám – pretože jeho život mal byť len jeho. Mal by žiť slobodne, robiť svoje vlastné rozhodnutia, milovať toho, koho si sám vybral, oženiť sa s tým, koho by chcel, keď by bol pripravený. Nemal byť prinútený do manželstva, o ktoré nestál, s niekým, koho nemal rád, pretože nejaká skupina manipulujúcich bastardov ho nechcela nechať na pokoji.

Ale Sirius bol tiež zaujatý – a jeho vlastné bezohľadné predsudky sa teraz vzopreli, aby mu uštedrili facku. Severus Snape miloval Harryho, ale Harry ho nemohol počuť. Sirius silne zavrel oči a krátko sa kvôli úteche dotkol svojho vlastného spojenia s Remusom. Ako úplne osamotený sa práve teraz musí Severus cítiť!

„Prečo si mi nikdy nepovedal, čo sa stalo môjmu bratovi?“ spýtal sa Sirius. Nemal v úmysle povedať nič – a Regulus bol určite tým najposlednejším, nad kým premýšľal. Ale vo chvíli, keď táto otázka opustila jeho ústa, rozhodol sa, že teraz je vhodný čas porozprávať sa o tom. Ak nič iné, tak Severus si zaslúži vedieť, prečo medzi nimi vládlo také napätie.

Severus vzhliadol a v očiach mal zmätok, keď pozeral ponad Harryho posteľ na Siriusa. „Čože?“

„Regulus,“ zopakoval Sirius. „Prečo si mi nikdy nepovedal, čo sa mu skutočne stalo? To naozaj nedokážem pochopiť. Vtedy si ma nenávidel.“

„Ako...?“ spýtal sa Severus, než sa odmlčal. Jeho tvár bola bledá a napätá.

Sirius vedel, na čo sa pýta. „Narcissa,“ vysvetlil. „Hneď potom, čo Harry očistil moje meno som dostal od nej list. Vždy bola pomstychtivá mrcha. Vedela, že zmením náš Conscriptus, aby som si mohol zobrať Remusa. Povedal mi o... trolovi.“ Jeho hlas sa na okamih zlomil – mal takmer dva týždne, aby sa s tou správou vyrovnal, ale aj teraz sa mu pri tej predstave zdvíhal žalúdok. „Chcela mi tým ukázať podobnosť môjho vzťahu s Remusom.“ Nikdy toto Narcisse neodpustí – že porovnávala jeho nádherného a jemného Remusa s trolom.

Severus na neho zažmurkal a potom odvrátil pohľad, ako by nebol schopný nájsť žiadne slová, ktoré by mohol povedať.  Sirius ho neobviňoval – čo mohol na niečo také povedať? „Je mi to ľúto, že sa tvoj brat nechal usúložiť k smrti trolo...“ mu vhodné nepripadalo.

„Spomínam si, čo mi o jeho smrti povedal Albus,“ pokračoval Sirius a v mysli sa vrátil späť do tých temných dní tesne pred smrťou Jamesa a Lily. „Prehlásil, že jeho kontakt medzi Smrťožrútmi ho informoval o tom, že Regulus sa pokúsil opustiť Temného Pána – že sa chcel pridať na našu stranu. Ale Temný Pán to zistil a zabil ho. Vtedy som samozrejme nevedel, že ty si tým kontaktom, špehom, ale tej historke som uveril. Chcel som veriť, že sa Regulus polepšil – že sa pokúsil oslobodiť.“

Sirius zavrtel hlavou nad svojou naivitou – dokonca i po tom, čo všetko videl, stále ešte veril, že by sa Regulus mohol jedného dňa zmeniť. „Prečo si klamal? Prečo si proste Albusovi nepovedal pravdu?“ Toto bola tá časť príbehu, ktorej Sirius naozaj nerozumel. Severus ho vtedy nenávidel – a napriek tomu z nejakého dôvodu zahodil šancu nasypať soľ do starých rán – dokonca na diaľku.

„Bol mŕtvy,“ povedal jednoducho Severus. „Pravda by na tom nič nezmenila.“

Nebola to skutočná odpoveď, ale bola to tá najlepšia odpoveď, akú mu bol Severus ochotný dať. Aj tak mu to povedalo dosť – jeho vlastný pocit zahanbenia vzrástol. „Ušetril si moje city,“ uviedol priamo, ako keby oznamoval niečo významné. Pre neho to tak možno bolo.

Severus len odvrátil pohľad. „Mám troch bratov,“ pripomenul mu.

„Vinil som ťa z jeho smrti.“

Po tomto Severus šokovane vzhliadol. „Čo?“

Sirius na nej uprene hľadel a myslel na všetky tie roky urážok a zášti, ktoré medzi nimi stály. Vedel, že pokiaľ nič iné, tak tomuto mužovi dlží vysvetlenie, pretože teraz chápal, že Severus neurobil nič, čím by si to zaslúžil.

„Vedel si, že  Regulus bol závislý na Neodolateľnom elixíre?“ spýtal sa. Uvidel záblesk šoku, ktorý sa mihol v Severusovom pohľade; ten muž to nevedel. Sirius neveriacky zavrtel hlavou nad svojou vlastnou tuposťou. Všetky tie roky a Severus to dokonca ani netušil.

„Prečo by Regulus Black potreboval taký elixír?“ spýtal sa s naliehavosťou Severus.

Naozaj – prečo? Regulus bol krásny. Pokiaľ existovalo niečo, čo nikdy nepotreboval, tak to bolo magické vylepšenie krásy. Také elixíry boli obvykle používané z úplného zúfalstva. Vedľajšie účinky takýchto vylepšovačov boli príliš hrozné, než aby ich priemerný čarodejník a lebo čarodejnica riskovali. Dokonca aj tie menej škodlivé boli návykové a ten, ktorý užíval Regulus, mal k neškodnosti ďaleko. A iróniou bolo, že nikdy žiadny z nich nepotreboval.

„To Bella,“ vysvetlil Sirius. Ani ona nebola škaredá – ich generácia Blackovcov sa narodila do krásy. Ale Bellatrix bola postihnutá tým najhorším z Blackovských šialenstiev. A bola nepochopiteľne márnivá. Pridajte k tomu žiarlivosť a bola zrelá pre závislosť. „Bola zamilovaná do Luciusa Malfoya,“ objasňoval Sirius. „Ale Lucius mal oči len pre Narcissu. Čím viac ho Narcissa ignorovala, tým viac ju chcel. A tým viac Bella chela jeho. Začala používať Neodolateľný elixír, aby privábila jeho pozornosť – nie že by jej to niekedy prinieslo niečo dobré.“

Sirius sa pri tých spomienkach zamračil. Severus toto musel počuť – ale to si nepochybne vyžiada veľa špinavých detailov o rodine Blackovcov. Ale aj tak, čo na tom teraz záležalo? Z Belly bol vraždiaci psychopat a Regulus je mŕtvy.

„To leto pred naším šiestym ročníkom sa moja matka dopočula, že Belline správanie je stále viac... problematické. Pretože v tej dobe rodina dohadovala jej svadbu s Rudolfusom Lestrangeom, matka si myslela, že by bol dobrý nápad držať ju izolovanú od spoločnosti – preč od mužov. Poslala Bellu a nás ostatných na jedno z našich najodľahlejších panstiev spolu s Bellinými rodičmi, aby na nás dohliadli. Stretol si sa niekedy s mojim strýkom Cygnusem alebo tetuškou Druellou?“

Severus zavrtel záporne hlavou. Obaja boli spojení s Voldemortom, ale nikdy neboli príliš spoločenskí.

„Strýko Cygnus bol... typický Black, a tetuška Druella bola dokonca ešte horšia. Postarala sa, aby sa Bellatrix zdala jemná a milá,“ povedal mu Sirius. Zbadal, ako sa pri tom Severusove oči rozšírili. Spôsobiť, aby Bellatrix vyzerala láskavá, bol neobvyklý výkon... „Takže sme tam boli všetci – osamelo uväznení počas leta v starom, prefukujúcom hrade. Strýko Cygnus a teta Druella sa nám vyhýbali. Narcissa a Andromeda sa zamkli vo svojich izbách a ignorovali nás. Ja som mal veľa práce so svojimi výbuchmi zlosti, pretože som nemohol byť počas leta s Jamesom. A Bella zostala len v Regulusovej spoločnosti – bolo mu dvanásť. Poznáš hlavný vedľajší efekt elixíru?“

Severus na neho iba neveriacky pozeral. „To neurobila!“

„Brala naozaj niečo silné. To v nej zanechávalo tak zožierajúcu sexuálnu žiadostivosť, že bola v priebehu niekoľkých dní zúfalá. Najprv vybehla po mne, ale ja som ju otvorene odmietol. Nikdy ma nenapadlo, na koho sa obráti ako na ďalšieho. Samozrejme, najprv sa musela postarať, aby sa Regulus stal závislým na elixíre, než bol ochotný vyhovieť ich požiadavkám. Potom na tom bol on sám už tak zle, že mu nezáležalo na tom s kým je.“ Sirius sa nad tou spomienkou otriasol. „Dozvedel som sa o tom jednu noc, keď som na nich narazil. Samozrejme, že vtedy dvanásťročný Regulus nebol pre Bellu dostatočný, takže nejako presvedčila strýka Cygnusa, aby sa k nim pripojil. Narazil som na celú túto trojicu. Keď som uvidel, čo Bella a Cygnus robia Regovi, takmer som vyletel z kože. Rozhodol som sa ísť priamo za tetou Druellou – čo bolo v celku nebezpečné. Naviem, čo by spravila s Bellou, ale Cygnusa by za jeho podiel v tejto záležitosti mučila a zabila.“

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Severus, ktorý bol očividne prosti svojej vôli fascinovaný.

Sirius pokrčil ramenami. „Bella ma zastavila. Obávam sa, že to je bod, v ktorom si do tejto malej, zvrátenej historky vstúpil ty.“

„Ja?“ žasol Severus a vyzeral úplne zmätene. Z jeho reakcie bolo očividné, že o tejto záležitosti nevedel vôbec nič. Sirius cítil, ako sa mu ústa skrivili v posmešnom úsmeve nad sebou samotným.

„Bella mi povedala o elixíroch – že ona aj Reg sú na nich závislí a nedokázali si pomôcť,“ vysvetľoval Sirius. „Potom mi povedala, kde sa k Neodolateľným elixírom dostala. Ako ich pre nich miestny Majster elixírov v Slizolinskej fakulte uvaril a postaral sa, aby na nich boli závislí. Presvedčila ma, že je to všetko tvoja vina. Do tej doby som ťa nemal rád, ale toto spôsobilo, že som ťa skutočne nenávidel. Po prvý raz vo svojom živote som sa správal ako Black – bol som šialený nenávisťou k tebe.“

Severus na neho šokovane pozeral. „Tak toto je dôvod, prečo si sa ma v tom roku pokúsil zabiť tým, že si ma poslal do Škriekajúcej búdy!“

Sirius sa nad tým neradostne zasmial. „Severus, pokúsil som sa ťa v tom roku zabiť desaťkrát. Škriekajúca búda bola iba poslednou a najúspešnejšou v dlhom rade pokusov.“

„Čože?“ bolo zrejmé, že Severus v myšlienkach prechádza daný rok a pokúša sa zistiť, čo by mohli byť tie ďalšie pokusy.

„Nikdy si sa nečudoval, prečo mi moji priatelia tak rýchlo odpustili, čo som urobil?“ spýtal sa Sirius. Muselo ho to zmiasť. „Keby som uspel, zaplatil by za to Remus. Veď som tým prezradil jeho tajomstvo. Keby nebolo Dumbledora, bol by zabitý. A napriek tomu mu on aj James takmer ihneď odpustili.“

„Proste som predpokladal, že ma obaja nenávidia rovnako ako ty,“ priznal Severus.

Ale Sirius zakrútil hlavou. „Pre nich to bolo len svojrázne chlapčenské súperenie. Neskôr v to leto som utiekol z domova a začal som bývať u Jamesa. Obaja, James a Remus poznali, že so mnou nie je niečo v poriadku. Keď som povedal, že som zošalel, myslel som to doslovne – strávil som mnoho rokov v Azkabane, takže viem ako šialenstvo vyzerá. Pokúšal som sa ťa v tom roku opakovane zabiť – moje plány sa stávali čím ďalej komplikovanejšími a silnejšími. James a Remus strávili celý rok tým, že ma strážili a brzdili ma, marili každý môj pokus. Boli príliš vydesení, než aby išli za Dumbledorom, pretože si mysleli, že by ma vylúčili. Ten posledný pokus, keď som skoro uspel – okamžite som si uvedomil, čo som Remusovi takmer spôsobil. To ma zobudilo, priviedlo ma k rozumu. Jamesovi a Remusovi sa tak uľavilo, že som konečne pri rozume, že mi obaja prepáčili, čo som sa pokúsil urobiť. Stále som ťa nenávidel, ale tiež mi došlo, že Bella a Reg mohli povedať nie.“

„Tak preto si ma nenávidel?“ spýtal sa Severus a vyzeral týmito novinkami omráčený.

Sirius prikývol. A keď Regulus zomrel, presvedčil som sám seba, že si ho zavraždil ty. Predstavoval som si, že sa ti konečne vzoprel a pokúsil sa uniknúť Temného Pánovi a všetkým elixírom. A preto si ho zabil.“

„Chápem,“ Severus klesol hlbšie do kresla. „Tak toto je tvoj názor na mňa? Nedivím sa, že si bol tak rozzúrený, keď som sa oženil s Harrym.“

Niet divu, súhlasil v duchu Sirius – napriek tomu, že sa ho od tej doby Remus a Albus opakovane pokúšali presvedčiť, že sa v Severusovi mýli. Nikdy nebol naozaj schopný vzdať sa svojej viery v to, že Reg je preč kvôli Severusovi. Narcissin list mu strašne veľa vecí vyjasnil – obzvlášť jeho vlastné zlyhanie, pokiaľ išlo o posúdenie istých ľudí.

„Prečo mi to práve teraz hovoríš?“ spýtal sa Severus. Vyzeral teraz ešte bledší, ako bol na začiatku rozhovoru, ako by mu Siriusove slová zobrali poslednú iskru života.

„Vina,“ odpovedal jednoducho Sirius. „Pretože viem, že som sa zmýlil.“ Pripadalo mu divné po všetkých tých rokoch niečo také priznať.

Severus nad tým neveriacky zavrtel hlavou. „Nerobí si s tým starosti. Pre mňa je to už všetko pradávna história. Už sa o to vôbec nezaujímam.“

Sirius tomu v skutočnosti neveril. V poslednej dobe došlo k príliš veľa incidentom, ktoré ho viedli k tomu, že veril opaku – nedokázal si pomôcť, ale spomenul si na výraz šoku a úľavy, ktorý na okamih prebleskol v mužových očiach, keď Sirius súhlasil, že s ním zostane ako sekundant pri súbojoch na Ministerstve mágie.

„Ale to nie je pradávna história, Severus,“ povedal mu Sirius. „Stále je tu. A teraz zasiahla aj Harryho.“

Severusova hlava sa s trhnutím zodvihla a teraz na neho pozeral so zúženými očami. „Čo máš na mysli?“

Sirius neisto preglgol. „Ja som sabotoval váš vzťah,“ povedal jednoducho. „Nebolo to ťažké – proste tu a tam poznámka, len tak mimochodom prenesený žart... dosť na to, aby Harry vedel, že ťa neschvaľujem. Že by váš vzťah mal byť len platonický a že čokoľvek viac je nesprávne.“

V Severusových očiach zaiskrilo niečo prudké a bolestné. Sedel tam stuhnuto, akoby nebol schopný na Siriusove slová reagovať.

Siriusov uprený pohľad zablúdil k Harrymu a všimol si, ako úplne ticho jeho krstný syn je. Cítil, ako mu po tvári stiekla horúca slza. „Ja viem, že ho miluješ,“ povedal mlčiacemu mužovi oproti sebe. „Nedokážem nemyslieť na to, že keby som bol ticho, bol by si schopný zobudiť ho priamo teraz.“ Najprirodzenejšie riešenie, tak to nazvala Poppy. „Mohol si byť teraz s ním spojený – mal by si jeho magický podpis. Bol by schopný počuť ťa, cítiť ťa, bez ohľadu na to, kde je.“ Z očí mu unikli ďalšie slzy. Poppy povedala, že Harry trpí, uväznený niekde v temnote, zdá sa mu o strašidelných veciach.

Z miesta oproti sebe začul Sirius zalapanie po dychu a cez slzy sa na Severusa zamračil. Muž vyzeral omráčene.

„Black ty si génius!“

Sirius na chvíľu Severusove slová neregistroval, potom si ich v hlave znovu prehral. Šokovane sledoval, ako Severus vyskočil na nohy a začal bojovať s niečím na svojom krku.

„Čo?“ zmätene sa spýtal. „Čo tým myslíš? Nie si k nemu pripútaný, však nie?“

„Nie,“ zavrtel Severus hlavou a potom vytiahol retiazku, ktorú mal okolo krku. Na jej konci sa kýval smaragdovozelený kameň pretkaný červenými žilkami. „Ja nie som. Ale toto áno!“ Zodvihol kameň pred seba.

SIrius dosť dobre poznal veľkosť a tvar kameňa – medzi staršími študentmi na Rokforte sa vyskytovali bežne. Sám jeden vytvoril, keď bol v šiestom ročníku. „Srdcový kameň?“ spýtal sa zmätene. „Ale Srdcové kamene nič nedokážu!“

„To nie je obyčajný Srdcový kameň,“ vysvetlil mu Severus a vzrušenie rozžiarilo jeho tvár. „To je Harryho Srdcový kameň – a je to ten najmocnejší Srdcový kameň, aký bol kedy vyrobený! Ak ho nedokáže prebrať toto, tak potom už nič! Zostaň pri ňom. Idem za Dumbledorom a Pomfreyovou.“

Sirius otrasene pozeral, ako muž rýchlo vyšiel z dverí, pritom sa pohyboval, ako by do neho vlial nový život. Otupelý a vyčerpaný Sirius sa obrátil a hľadel na svojho nehybného krstného syna. „Zelený a červený Srdcový kameň?“ spýtal sa ho. „Pokúšaš sa mi niečo povedať o Chrabromilčanoch a Slizolinčanoch?“ usmial sa a zotrel si z tváre slzy, než sa naklonil a pobozkal ho na čelo.

„Stále si myslím, že by si nemal mať sex, než budeš mať dvadsaťpäť rokov,“ povedal mu. „Ale ak ťa skutočne dokáže prebudiť, budem mlčať ako hrob. Myslím, že nie je tak zlý... na Slizolinčana.“

---------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Takže, podarilo sa mi prežiť návštevu mojich príbuzných – dúfajme, že sa teraz môžem vrátiť k svojmu písaniu. Neviem, či ešte stále budem zvládať update raz za týždeň, ale budem sa čo najviac snažiť. Bohužiaľ sa nedávno drasticky zväčšilo moje pracovné zaťaženie a v poslednej dobe bývam dosť vyčerpaná.

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste mi povedali o tom, že som bola nominovaná na cenu Quills to Parchment – keby nebolo vašich správ, tak by som si to vôbec nevšimla!

Veľa ľudí mi navrhuje rôzne riešenia pre muklov – najčastejší návrh je použiť Dúšok živej smrti – čo je úžasný nápad. Problém je, že tento elixír (pokiaľ sa pozriete do starších kapitol) má v sebe magické prísady – nedokážem si predstaviť, že by ich mali uložené niekde vo väčšom množstve, a je pravdepodobne drahý na výrobu. A rovnako ako pri Všehodžúse zaberie veľa času, než sa vyrobí – je to pravdepodobne jeden z najpokročilejších elixírov a mám obavy, že sa dá ťažko zohnať.

Pokiaľ ide o túto kapitolu – uvedomujem si, že sa v nej neodohralo príliš veľa akčnosti, ale už dlhšiu dobu som potreboval napísať scénu medzi Severusom a Siriusom (nehovoriac o tom, že to konečne pripomenulo Srdcový kameň, ktorý nosí okolo krku celú tú dobu!). Predpokladala som, že to bude odraz rozhovoru v „12. Kapitole Vzájomné obviňovanie“. Dúfam, že to tiež vysvetľuje, prečo sa v posledných dňoch Sirius správal tak ináč – konečne sa zbavil svojej iracionálnej (a bezdôvodnej) zášte. (Ale naozaj – musel to byť pre Regulusove správanie dobrý dôvod!!).

Áno, som si istá, že Severus bude chcieť prehodiť pár slovíčok s Petúniou – ktorá nebude dobre reagovať na Harryho svadbu. Všetci muklovia majú pred sebou isté spoločenské prispôsobenie, ktorým budú musieť prejsť.

A ešte som práve zistila, že FF odstránil veľa z mojich vodorovných oddeľovacích riadkov – čo ma hnevá, Ospravedlňujem sa za to!

A som si si vedomá, že som pár rokov mimo, pokiaľ ide o vek Bellatrix a Regulusa. Myslím, že Bella je v skutočnosti o 9 rokov staršia ako Sirius – ale pre túto časovú líniu je potrebné, aby bola Siriusovi vekovo bližšia. A Regulus musí byť o niečo mladší, než v skutočnosti je.

20.01.2013 19:38:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one