Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

8. kapitola - Všetci kráľovi muži

Nasledujúci víkend išiel Harry s Ronom a Hermionou do Medových labiek, oblečený v jedných s neformálnejších šiat, ktoré mu kúpil Snape. Napriek tomu obaja jeho oblečenie okomentovali, Hermiona hovoriac, že vyzerá celkom dobre. Ron vydával zvuk, akoby mu zabehlo pri pomyslení, že by Snape mohol niečo kúpiť Harrymu. Harry to prešiel bez komentára. So Snapom mali tichú dohodu, že sa o tomto predmete už nebudú baviť.

Ako kráčali po ceste smerom k Rokvillu, Harry im porozprával o poslednom liste od Siriusa a jeho sľube, že ho príde čím skôr navštíviť. „Dúfam, že tu bude tento víkend,“ povedal im Harry.

„Nie je to pre neho nebezpečné vrátiť sa sem?” protestovala Hermiona.

„Nie, ak nebude na očiach,“ odpovedal Harry. „Robí už nejakú prácu pre Dumbledora a občas potrebuje podať hlásenie. A Ministerstvo ešte stále nevie o Smrkáčovi. Niekedy mám pocit, že uprednostňuje túto podobu.

„Myslíš si, že niečo spraví Snapovi, keď sem príde?“ Spýtal sa Ron s nádejou v hlase.

Harry iba pokrútil hlavou. „Zabúdaš na jeden fakt, že nič z tohto nie je Snapova chyba. Zobral si ma len preto, aby ma ochránil. A ani mi doteraz nijako neublížil. Sirius možno nie je nadšený z tejto situácie, ale Snape nespravil nič zlé.“ Harryho pobavilo, ako sklamane vyzeral Ron pri tejto myšlienke.

„Ty si vlastne praješ, aby Snape urobil niečo nesprávne, však?“ spýtala sa Hermiona ryšavca.

„Nie, pravdaže nie!“ Ubezpečil ich Ron a oni sa smiali na zdesenom výraze, ktorý mal na tvári.

„Neboj Ron,“ ubezpečil ho Harry. „Som si istý, že skôr či neskôr Snape povie niečo, čo dopáli Siriusa a uvidíš ich biť sa.“

„Myslíš?“ Ronove oči sa rozsvietili pri tej myšlienke.

„Kedy si sa stal taký krvilačný?“ Vzdychla si Hermiona. „Chlapci!“ Znechutene zakrútila hlavou.

Strávili zopár hodín v Medových Labkách a neskôr v miestnej krčme, kde sa zabávali s niekoľkými spolužiakmi a hrali Rachotiacu sedmu. Potom sa potĺkali po uliciach dediny nakuknúc do viacerých obchodov. Harry sa zastavil, aby obdivoval ligotajúci sa meč, ktorý zazrel vo výklade, kým Hermiona zatiahla Rona do kníhkupectva na druhej strane ulice. Harry sa usmial počúvajúc Ronove protesty cestou k obchodu. Tiež zaregistroval, že Ron napriek tomu neodmietol ísť s ňou. To hovorilo veľa, keď Ron opustil vystavené zbrane, aby sa šli pozrieť na knihy.

Smejúca pre seba sa Harry rozhodol im dvom nechať trochu súkromia a obrátil svoju pozornosť späť k mečom vo výklade. Pripomínali mu trochu meč Richarda Chrabromila, ktorý použil na zabitie baziliška v jeho druhom ročníku. Zdalo sa mu ako by odvtedy prešla už celá večnosť.

Upútal ho pohyb v obchode a zdvihol zrak aby sa cez výklad pozrel dovnútra. Zopár mužov vo vnútri sa rozprávalo s majiteľom obchodu. Harrymu trvalo iba sekundu, aby spoznal jedného nich. Alfedor Carlton. Smrťožrút. Stretol toho muža minulý rok počas jedného s Voldemortových útokov. A teraz bol tu, v skupine ďalších mužov, kupujúc zbrane určitého druhu.

Akonáhle začal ustupovať preč, jeden z mužov pohliadol k oknu a uvidel ho tam. Ozval sa výkrik. Harry sa otočil a začal utekať, očami hľadajúc nejaký úkryt. Nemyslel si, že to stihne načas do kníhkupectva.

Dvere sa rozleteli a začul zakričanie prvej kliatby, ktorá preletela ponad jeho hlavu, keď sa zohol a vrhol smerom k širokému odkvapovému sudu pred obchodom. Ešte keď sa uhýbal ucítil, ako do neho niečo vrazilo, nejasne si uvedomujúc ostrú bolesť.  Nato padol na kolená, otáčajúc sa, prútik zdvihnutý v jeho pravej ruke. Na počudovanie sa jeho pravá ruka dobre nepohybovala a na malú chvíľku nedokázal pochopiť, prečo ju nemôže úplne zdvihnúť.

Domnieval sa, že to vytŕčajúce perie zo šípa, vystreleného z kuše, zapichnutého v jeho pravom ramene s tým má asi niečo spoločné a na sekundu sa začudoval prečo necíti viac bolesti.

Viac kliatob začalo prichádzať a on začul výkriky na ulici, kde sa ľudia snažili uhnúť z cesty a zachytili sa v krupobití kliatob. Prehodil si prútik do ľavej ruky a zakričal na postupujúcich mužov vlastné kliatby. Za sebou začul zopár ďalších kliatob namierených na smrťožrútov, keď sa Ron s Hermionou, krčiac sa za dverami obchodu, pokúsili mu pomôcť.

Šesť smrťožrútov, ako mohol teraz Harry vidieť, sa vrhlo do úkrytu za veľké kamenné kvetináče lemujúce chodník pred obchodom so zbraňami. Jeden z nich vystrelil Harryho smerom ďalší šíp z kuše. Tento ho trafil nízko do ľavého stehna, kde prešiel cez svaly a vyšiel na druhej strane. Harry sa pokúsil lepšie skryť za sud. Naozaj to nebol ktovieaký úkryt. Pevne umiestnené pouličné dekorácie mali v sebe zabudované kúzla, ktoré ich chránili pred útokmi. Ale sud – po ďalšej kliatbe od jedného zo smrťožrútov a nebol z toho už žiadny úkryt – vybuchol v spŕške triesok  a zanechalo Harryho nechráneného pred útokmi.

Vrhol kúzelný štít, blokujúc niekoľko ďalších kliatob, keď sa pokúšal vrhnúť sa smerom k dverám kníhkupectva. Jeho noha sa nechcela poriadne pohybovať a cítil, že jeho kúzelný štít slabne ako naň dopadali ďalšie kliatby. Vtom Hermiona vykríkla znova vysielajúc niekoľko kliatob, zatiaľ čo sa Ron vystrčil z dverí, chytil Harryho za ramená a ťahal ho dovnútra za dvere. Predtým ako mohol Harry  poďakovať priateľovi, kúzlo trafilo Rona rovno do hrude, odletel o niekoľko krokov späť a zostal nehybne ležať na zemi.

Harry sa otočil, prútik znovu zdvihnutý v ruke, opätujúc streľbu. Videl niekoľko ľudí nehybne ležať na zemi. Predpokladal, že boli mŕtvi. Jednému trčal z hrude šíp. Dvaja ďalší vyzerali ako keby ich trafili kliatby, ktoré ich stiahli s kože zaživa. Jeden mal prázdny pohľad človeka, ktorého trafila smrteľná kliatba.

Šiesti smrťožrúti boli bezpečne zabarikádovaní za kamennou stenou z kvetináčov pred obchodom a Harry nemohol ani jedného poriadne zasiahnuť. Videl asi dvanásť ďalších ľudí krčiť sa na ulici za vozmi a kvetináčmi. Traja Rokfortskí študenti sa krčili za vystavenými kotlíkmi neďaleko obchodu so zbraňami. Keby sa jeden zo smrťožrútov posunul čo i len o kúsok dopredu, študenti by už neboli chránení pred útokmi. Harry si bol istý, že by neprežili.

Zrazu mu niečo napadlo. „Hermiona?“ Bolesť zrazu prešla celým jeho telom, keď sa otočil, aby upútal pozornosť dievčaťa. Oči mala rozšírené od hrôzy. „Mohla by si pre mňa urobiť ilúziu?“ opýtal sa. „Niekoho, ako beží z obchodu dolu ulicou k tamtej čajovni?“

Hermiona prikývla. „Kedy?“

„Teraz by bolo najlepšie,“ povedal jej. Podoprel sa o zárubňu, prútik pevne zovretý v jeho ľavej ruke. Prestával si cítiť celú pravú ruku.

Hermiona vyslala kúzlo a Harry uvidel čiernovlasého chlapca v okuliaroch bežať z obchodu dolu k čajovni. Traja smrťožrúti sa okamžite vrhli vpred, aby naňho vrhli kliatby, pričom sa otvorili pre čistý zásah.

Harry si vybral toho vzadu a namieril svoj prútik vyslovujúc slová kúzla, cítil zo seba vychádzať silu, keď kúzlo zasiahlo tohto muža. Nebol to Imperius, pochyboval, že by mal silu vyslať niečo tak mocné. Ale bol to jeho predchodca, niečo čo on s Hermionou objavili minulý rok na hodinách Dejín mágie. Staré kúzlo nazývané Kráľov hlas, nie také silné alebo také účinné ako Imperius, a ani ilegálne, keďže väčšina ľudí už dávno zabudla, že vôbec existovalo. Malo priveľa chýb na to, aby sa oň zaujímali smrťožrúti, ktorí si namiesto toho zvolili Imperius. Za prvé to bolo iba dočasné a vyžadovalo si udržiavať neustály očný kontakt. Ale Harry dúfal, že to bude stačiť.

„Zastav ich,“ zašepkal uprostred kúzla, zaplietol slová dokopy a poslal ich smerom k smrťožrútovi, ktorého zasiahol.

Muž sa okamžite otočil, oči prázdne, a vystrelil kliatby do nekrytých chrbtov svojich druhov, ktorí boli pred ním. Dvaja z nich padli ihneď, predtým ako jeden z ďalších stihol zabiť muža, ktorý bol chytený do Harryho kúzla, zrušil tak spojenie a poslal všetku tú energiu späť do Harryho krvácajúceho tela. Harry oslabený klesol na podlahu, nie celkom istý, či je schopný zhromaždiť dostatok energie , aby sa ešte pohol.

Potom začul, ako ďalšia kliatba zasiahla dvere iba pár stôp nad jeho hlavou. Praskanie plameňov upútalo jeho pozornosť. Prešlo ním zdesenie, keď zistil, že smrťožrúti podpálili kníhkupectvo.

„Hermiona!“ vykríkol. „Vynes Rona zadnými dverami!“

„Nenechám ťa tu!“ protestovala.

„Zomrie!“ Harry trval na svojom. „Je bezmocný. Ja ich zdržím. Choď!“

S jeho rozhodnutím zachrániť priateľov prišla nová sila a on sa otočil, aby vyslal niekoľko ďalších slabých kliatob, zatiaľ čo Hermiona, zisťujúc, že Harry mal skutočne pravdu a Ron bol bezmocný, levitovala Rona von zadnými dverami z obchodu.

Ako odišla, Harry si bol nejasne vedomý zopár ďalších ľudí, ktorí išli s ňou, plaziac sa smerom k dverám zatiaľ čo sa on pustil potláčať oheň, aby mohli ujsť. Neprestával sa trpko čudovať koľko zrelých dospelých čarodejníkov sa za ním skrývalo, zatiaľ čo traja študenti šiesteho ročníka z Rokfortu sa bili so smrťožrútmi.

Pri dverách začalo byť horúco a Harry sa pokúsil ustúpiť od vzrastajúcich plameňov, ale uvedomil si, že sa jeho noha už odmieta hýbať. Knihy vo výklade sa rýchlo chytili od plameňov a Harry vedel, že je len otázkou minút než sa z celej budovy stane horúce peklo. Pokúsil sa hodiť ďalšiu kliatbu cez vchod, ale na svoje zdesenie zistil, že aj jeho ľavá ruka sa už odmieta hýbať. Zmätený tupo pozeral na svoju ruku. Ostrá trieska bola zapichnutá v jeho ľavom bicepse a on sa čudoval, kedy ju tam dostal. Nemohol sa rozpamätať, hoci predpokladal, že sa to muselo stať, keď vybuchol sud.

Hlavou mu na chvíľu preletela myšlienka, že tu asi zomrie, uhorí zaživa v kníhkupectve alebo ho zasiahne smrteľná kliatba, keďže už nemôže ďalej bežať. A potom cez ulicu začul kričať známe hlasy, počul zreteľné puknutia, ako sa niekoľko ľudí primiestnilo na scénu. Pohľad cez oheň mu ukázal Albusa Dumbledora a Severusa Snapa, ako prekvapili zostávajúcich troch smrťožrútov, ovinúc ich zväzujúcimi kúzlami ešte kým sa aurori hrnuli k nim.

A keď Harry klesol na podlahu, krvácajúc z mnohých rán na jeho tele, videl ako sa jeho dvaja záchrancovia blížia ku kníhkupectvu, prútiky namierené na plamene, ktoré by sa už každú chvíľu dotýkali jeho tela. Blažený chlad sa cez neho prevalil a cítil, že mu prútik vypadol z nehybných prstov. Mal iba chvíľu, aby si zadumane pomyslel, že jeho manžel vyzeral vskutku pôsobivo, keď bol nahnevaný, a potom svet okolo neho zosivel a rozmazal sa.

----------------------------------

Severus obedoval vo Veľkej sieni dumajúc väčšinu času nad Harryho čudným správaním – v skutočnosti nad tým dumal posledných niekoľko dní, hoci bol opatrný nepriznať to sám sebe. Stále si nebol istý, čo mal znamenať rozhovor o oblečení. Bolo mu jasné, že musel povedať niečo, čo Harryho nahnevalo, ale za svet nemohol zistiť čo to bolo. Hnev Harry dokázal očividne dobre zvládnuť – videl ako zaťal päsť, akoby ho chcel udrieť. Ale zdalo sa, že hnev spojený s bolesťou bol nezvládnuteľný, kvôli čomu Severus predpokladal, že sa Harry zavrel v knižnici.

Ale čo spravil zostávalo pre neho tajomstvom. Keď už raz Harry prešiel cez problém s hrdosťou o platení si za vlastné veci, Severus dúfal, že sa oblečeniu poteší. Samozrejme Severus chcel, aby sa z neho tešil. Ale očividne mu niečo úplne ušlo, a posledná vec, ktorú chcel bolo raniť Harryho. Čo sa toho týka, Harryho dosť zranili ľudia, ktorí sa o neho mali starať. Nepotreboval už ďalšiu bolesť.

A potom, ani nie o desať minút ho Harry v spálni znova úplne zmiatol, keď mu dal odpoveď v akú Severus v prvom rade dúfal, akoby sa ten prvý rozhovor vôbec neudial. Ak niekedy porozumie zložitej mysli Harryho Pottera, bude to zázrak. Medzitým, predpokladal, sa bude musieť vyrovnať s nespútaným šialenstvom.

Ešte stále stratený v myšlienkach, zmiatlo ho keď ucítil, ako ho jemne začína páliť temné znamenie na ruke. Zamračil sa, keď sa chytil strieborných obväzov pod rukávom habitu. Albusove kúzlo ho chránilo pred každou bolesťou, stále ešte mohol cítiť, keď sa znamenie aktivovalo. Uvedomil si, že to nebolo presne volanie. Vyzeralo to skôr ako menšie zhromažďovanie smrťožrútov. Mal pocit, že niekde na blízku.

Poplašene vzhliadol, prehľadávajúc Veľkú sieň, hľadajúc známu tvár. Pri Chrabromilskom stole bolo veľa prázdnych miest. Ron, Hermiona a Harry odišli do Rokvillu, rovnako ako aj veľký počet iných študentov.

„Albus!“ zvolal prudko. Albus znepokojene vzhliadol. „Musíme ísť pohľadať Harryho.“

Vide, ako sa Albus a niekoľko ďalších učiteľov otočilo smerom k Chrabromilskému stolu. „Išiel do Rokvillu,“ vysvetlila im Minerva.

Severus nečakal na viac, rýchlo smerujúc ku dverám. Za sebou počul Madam Hoochovú ponúkať sa, že zavolá aurorov, zatiaľ čo Albus rýchlo nasledoval Severusa.

Privolali si metly a z Rokfortských pozemkov leteli rýchlo smerom k Rokvillu. Ako sa blížili k dedine, Severus si všimol malého dymu, ktorý vychádzal z centra dediny. Zanadávajúc letel nižšie, klesajúc smerom k zdroju ohňa. Keď sa priblížil mohol vidieť bitku, ktorá prebiehala na ulici, telá ležiace na dlažbových kameňoch. Trvalo mu chvíľu, kým si uvedomil, kto je kde – že Harry je uväznený v horiacom kníhkupectve!

Severus vletel cez bočné okno do obchodu so zbraňami kde boli smrťožrúti zabarikádovaní, Albus ho nasledoval, vynoriac sa za nimi. Traja už boli mŕtvi, ostatní sa otočili za zvukom rozbíjajúceho sa skla. Albus so Severusom ich za niekoľko sekúnd spútali zväzujúcimi kúzlami. Vonku začul príchod aurorov a potom bežal smerom k horiacemu kníhkupectvu. Cez sčasti otvorené dvere mohol vidieť ako sa k Harrymu, zakrvavenému, zrútenému na zemi, približujú plamene. Zamieril prútikom na plamene a zakričal hasiace kúzlo. Cítil, ako sa k nemu pridáva Albusova moc, spolu oheň ovládli, zatlačili späť a nakoniec ho úplne uhasili.

Severus prudko vyrazil spálené dvere a klesol vedľa Harryho na kolená, srdce mu stislo, keď sa pozrel na tú škodu, ktorá sa stala. Šíp v pravom ramene a v ľavom stehne, početné, prudko krvácajúce rany, veľká trieska uviaznutá v jeho ľavom bicepse. Jeho tričko bolo skoro celé nasiaknuté krvou a Severus trasúcimi rukami vyslal kúzlo, ktorým zastavil krvácanie, predtým než stratí všetku krv.

„Harry?“ zavolal, zobral chlapca na ruky, snažiac sa, aby priveľmi nezatlačil na rany. Zľahka potľapkal chlapca po tvári, zisťoval, či chlapca sužovala kliatba alebo len omdlel od bolesti a straty krvi.

Harry jemne zastonal a oči sa mu pomaly otvorili. „Snape?” zašepkal, na jeho perách krv. Okuliare mal rozbité, preto mu ich dal Snape dole a odložil spolu s Harryho prútikom do svojho habitu. „Ron a Hermiona?“

Pochopiac na čo sa pýtal, sa Snape poobzeral okolo. Práve pred dverami mohol vidieť Albusa s Hermionou. Riaditeľ mal plné ruky práce s kriesením Rona z nejakého druhu kúzla. Obaja vyzerali byť nezranení.

„Sú v poriadku,“ ubezpečil Harryho. Bolesť prebehla Harryho tvárou a Snape rýchlo vyslovil kúzlo na tlmenie bolesti, nadávajúc na seba, že ho to hneď nenapadlo.

Trochu z napätia sa vytratilo z Harryho tváre a pozeral na neho nezaostreným pohľadom.

„Je mi to ľúto,“ zašepkal potichu.

„Za čo?“ neveriaco sa spýtal Severus. Ten chlapec si určite nemyslí, že ten útok bola jeho vina.

„Zabil som ich,“ vysvetlil Harry. „Viac mŕtvych.“ Zrazu Snapovi došlo, že zo šiestich smrťožrútov, ktorých videl, traja už boli mŕtvi. Cítil ako sa mu vnútro stiahlo od súcitu, ktorý cítil k chlapcovi. Toto bolo to posledné, čo potreboval.

„Oddychuj Harry,“ nabádal ho jemne. „Vezmem ťa späť do hradu.“

Harry sa oňho oprel, nepovediac nič, keď ho Severus zobral na ruky a niesol von zo spáleného kníhkupectva.

„Harry!“ Zvolal Ron s Hermionou, keď ich uvideli. Ronove oči boli rozšírené hrôzou. „Je...?“

„Žije,“ ubezpečil ich Severus. Pozrel sa na Albusa. „Ale potrebujeme ho okamžite zaniesť k Poppy.“

„Kozub U troch metiel je napojený na hop-šup sieť,“ povedal mu Albus. „Môžeme sa presunúť priamo do nemocničného krídla.“

Prikyvujúc Severus rýchlo niesol Harryho po ulici po bokoch chránený Albusom, Hermionou a Ronom. Dav prizerajúcich, ktorí sa vynorili, keď sa objavili aurori, sa rýchlo uhol bokom. Severus na nich hodil svoj najopovržlivejší pohľad. V dave účastníkov bolo najmenej dvanásť plne kvalifikovaných čarodejníkov a čarodejníc a jediný koho videl vrhať kúzla bol Harry.

Majiteľ Troch metiel už na nich čakal, dvere otvorené dokorán pre nich všetkých. Vo vnútri už bol dav študentov, ktorí sa nahrnuli dopredu v znepokojení pri pohľade na zakrvaveného Harryho v náručí ich profesora elixírov. Albus ich ihneď upokojil, nakázal im, aby sa vrátili rovno na hrad, pozbierajúc cestou všetkých svojich spolužiakov. Potom riaditeľ aktivoval hop-šup sieť a umožnil Severusovi presunúť sa priamo do nemocničného krídla. Ron s Hermionou ho hneď nasledovali.

Poppy rýchlo pribehla, keď na ňu Severus zavolal, oči sa jej rozšírili keď uvidela telo, ktoré niesol. Keď Severus položil Harryho na jednu z nemocničných postelí, roztiahla okolo nej záves a začala na ňom pracovať, jej tvár opäť získala pokoj profesionála. Chlapca zobliekli z väčšiny jeho zakrvaveného oblečenia, kúzlom odstránili väčšinu odštiepeného dreva zapichnutého v jeho koži, vrátane toho veľkého kusa, ktorý mal v bicepse. Ale rýchle preverenie šípov s kuše na nich objavilo malé kúzlo. Bol len jeden spôsob, ako ich dostať von.

„Drž ho Severus,“ nariadila mu Poppy. Severus prikývol posunúc sa, aby mohol chlapca podržať. „Šíp je zapichnutý v jeho ramennej kosti. Nemôžem to celé pretiahnuť skrz. Musí to ísť von tou ťažšou cestou.“

Severus cítil ako pri tej myšlienke zbledol. „Sprav to,“ nariadil Severus zachmúrene. Poppy pevne chytila šíp párom muklovských klieští a vytiahla, zatiaľ čo Severus udržiaval Harryho nehybného. Aj napriek kúzlu na tlmenie bolesti Harry vykríkol, keď mu šíp vytrhli s ramena. Ten zvuk bol pre Severusa ako nôž do srdca. Chlapec ochabol, znova omdlel od bolesti.

Šíp v jeho ľavom stehne sa dal zvládnuť ľahšie. Prešiel cez stehno a Poppy mohla najprv odstrihnúť ostrý koniec šípa a potom ho vytiahnuť z nohy. Keď skončila, ruky obidvoch boli celé od krvi. Za nimi Snape počul ako Hermiona ticho plače na ramene Rona Weasleyho.

So Severusovou pomocou dala Poppy Harrymu vypiť niekoľko elixírov. Harry sa začal dusiť prskajúc pri chuti niekoľkých z nich a Severus si uvedomil, že ho jemne hladí po hrdle pokúšajúc sa prinútiť ho, aby to všetko vypil. „No tak, Harry,“ potichu šepkal. „Už iba pár.“ Nebol si istý, či ho chlapec počul, ale zdalo sa, že to pomáhalo, a tak pokračoval v šepkaní povzbudivých slov.

Keď Harry vypil elixíry, Poppy sa pustila do zatvárania jeho rán, využívajúc svoje značné schopnosti v dávaní jeho tela dokopy. Keď skončila, Harry bol znova takmer kompletný. Tie tri najväčšie rany budú potrebovať ešte niekoľko sedení, kým sa uzdravia. Ale úhľadne ich obviazala a predtým, ako ho uložili spať, ho obaja očistili a obliekli do nemocničného pyžama. Vedomie znovu nenadobudol.

 Keď si Severus uvedomil, že už nebolo viac čo urobiť, iba sedieť vedľa Harryho postele, obzrel sa dookola a všimol si, že okrem Grangerovej a Weasleyho sa k nim pridali aj Albus, Minerva a strážnik Terrence Lowry z oddelenia Aurorov na ministerstve.

„Ako sa má Poppy?“ znepokojene sa spýtal Albus, keď Poppy odtiahla záves, ktorý okolo chlapcovej postele roztiahla, niečo, za čo jej bol Severus vďačný. Nepáčila sa mu myšlienka, že by všetci títo ľudia videli ako Harry trpí, aj napriek tomu, že mnohý z nich ho mali určite veľmi radi. Harry nerád ukazoval slabosť pred ostatnými.

„Bude žiť, pán riaditeľ,“ informovala ho Madam Pomfreyová.  Obaja Ron s Hermionou takmer odpadli od úľavy.

Teraz, keď už nebezpečenstvo pominulo, Severus cítil ako sa doňho vracia hnev. „Čo sa stalo?“ Žiadal od Grangerovej, Weasleyho a aurora, ktorý stál vedľa nich. „Videl som iba šesť smrťožrútov. V celom Rokville boli tucty plne trénovaných čarodejníkov a čarodejníc. Tak prečo nikto Harrymu nepomáhal?“ Tiež si nejasne spomínal, že tam videl aj niekoľko siedmakov skrytých za kopou kotlíkov – keby aspoň na sekundu vzhliadli, mohli mať dobrý zásah na hociktorého zo smrťožrútov.

„Ale no tak, Severus,“ karhala ho Minerva. „Nemôžeš ich za to obviňovať. Mnohí ľudia sú príliš vystrašení, aby stáli proti smrťožrútom.“

„A okrem toho,“ namietol strážnik. „Civilisti nie sú trénovaní na takéto veci. Väčšina ľudí pri útoku podľahnú panike.“

„Harry nie!“

„Žiadny civilista, nemyslíte?“ odpovedal muž s pokrčením ramien.

„Má šestnásť!“

„Je Harry Potter,“ vysvetlil muž, ako keby už nebolo potrebné na vysvetlenie nič iné.

Hermiona sa do toho vložila skôr, ako mohol Severus povedať niečo jedovatejšie. „Stalo sa to príliš rýchlo, pane,“ vysvetľovala. „Nikto nevedel, čo sa deje. Jednu sekundu bolo všetko v poriadku a v ďalšej už ulicou lietali kliatby. Spolu so šípmi. Ľudia iba utekali na všetky strany.“

„Čo sa stalo potom?“ spýtal sa Albus jemne.

Trasúc sa pri tej spomienke, Hermiona spomenula všetky udalosti, ktoré sa stali, Ron ju dopĺňal svojimi poznámkami. Snapov rešpekt voči týmto dvom Chrabromilčanom sa podstatne zvýšil, keď pochopil, že aspoň títo dvaja Harryho neopustili. Obaja pre neho riskovali svoje životy a pridali sa v bitke k nemu. Traja študenti šiesteho ročníka proti smrťožrútom, keď bol tucet ďalších spôsobilejších.

„Tí traja smrťožrúti, ako zomreli?“ spýtal sa ich Severus spomenúc si, ako mu Harry hovoril, že ich zabil.

„Smrtiaca kliatba,“ vysvetľoval strážnik. „Všetci traja ňou boli zasiahnutí.“

Snape cítil, ako mu krv odtiekla s tváre. Vedel, že Harry poznal túto kliatbu, ale nebol si vedomý, že by ju Harry niekedy skutočne použil. Ani nespomínajúc, že to vyžaduje vyslať veľké množstvo sily – nezdalo sa pravdepodobné, že by mohol mať dostatočnú silu to vyslať, usudzujúc podľa toho, ako vážne bol zranený. Obzvlášť, ak ju mal vyslať rovno trikrát.

„Nie že by sme to chlapcovi vyčítali,“ ubezpečil ich všetkých rýchlo strážnik „Pravdaže to bolo v sebaobrane. Napokon, on je predsa Harry Potter.“ Stále si však uvedomovali, že to skončí vyšetrovaním. Každé použitie neodpustiteľných kliatob skončilo vyšetrovaním a Severus nenávidel myšlienku, že cez aké peklo Harry kvôli tomu prejde.

„Harry nepoužil smrtiacu kliatbu,“ naliehavo im povedala Hermiona. „Použili to jeden na druhého.“

Jeden na druhého? Tak potom Imperius?

„Použil Imperius?“ spýtal sa Albus, rozmýšľajúc rovnako.

Ale Hermiona pokrútila hlavou. „Nie, Harry nemá rád Neodpustiteľné kliatby. Nikdy by ich nepoužil. Použil Kráľov Hlas. Vocis Regalis.“

Severus sa zamračene pozrel na riaditeľa. Ešte nikdy nepočul o kúzle s názvom Kráľov Hlas.

„Našli sme to minulý rok,“ vysvetľovala. „Keď sme si čítali Vývoj kúziel a kliatob na hodine dejín mágie. Spomínalo sa tam, že väčšina kúziel a kliatob pochádzala zo starších, menej mocných. Zaujalo nás to, a tak sme si spravili menšie bádanie. Kráľov Hlas bol predchodcom Imperiusu. Ale nepoužíval sa už storočia – nie je taký mocný ako Imperius, ktorý ho nahradil. Je iba dočasný a vyžaduje si neustále udržiavanie očného kontaktu. Ale fungoval.“ Pozrela na strážnika, ktorý zamračene rozmýšľal. „A keďže je taký starý a neaktuálny, nie je ilegálny. Nie je to v žiadnej knihe.“

Muž sa len usmial a pokrútil hlavou. „Dobre,“ spokojne povedal. „S prichádzajúcimi voľbami by som len nerád bol ja ten, čo bude musieť Fudgeovi povedať, že musí Harryho Pottera podrobiť oficiálnemu vyšetrovaniu.“ Zdvorilo kývol Albusovy. „Keďže o to už je postarané, najlepšie bude, ak pôjdem spísať hlásenie.“ Kývol tiež Severusovi. „Prajem všetko dobré vášmu manželovi, pane. Dúfam, že mu čoskoro bude lepšie.“ A s tým odkráčal z miestnosti.

Severus si prisunul stoličku k Harryho posteli a klesol do nej. „Ak sa Harry nezabije sám, idioti ako títo to spravia určite," sťažoval sa Severus Albusovi.

Albus sa iba smutne usmial. „My sa len musíme snažiť, aby sa také niečo nestalo, chlapče môj.“ Otočil sa smerom Ronovi a Hermione. „Vy dvaja by ste sa teraz mali ísť umyť a ubezpečiť svojich spolužiakov, že Harry je v poriadku. Bez pochyby už rôzne chýry prešli celou školou.“

 „Môžeme sa potom vrátiť a sedieť vedľa Harryho?“ spýtal sa Ron, upierajúc pohľad plný nádeje na Madam Pomfreyovú.

„Zostanem s ním,“ povedal im Severus.

„Môžete sa po večeri na chvíľu zastaviť,“ povedala im Madam Pomfreyová. „Ale chcem, aby si chlapec pospal. Je vyčerpaný a stratil veľa krvi. Potrebuje pokoj.“

Obaja zmierene prikývli a odišli z nemocničného krídla, nasledovaní Minervou.

„Budeš v poriadku, Severus?“ spýtal sa ho potichu Albus, keď sa Poppy vrátila do svojej kancelárie.

„Prenechali boj trom neplnoletým čarodejníkom, Albus,“ rezolútne vyhlásil „A majú tu drzosť pýtať sa, ako je možné, že ľudia ako Voldemort získavajú moc. Nemusí urobiť nič iné iba sa ukázať a oni sa už skrývajú od strachu. V akom svete to žijeme?“

„Žijeme vo svete, kde traja neplnoletí študenti sú ochotní zomrieť, aby zachránili život ľuďom okolo seba,“ povedal jemne Albus. „To je podľa mňa úžasný svet plný skutočne vynikajúcich ľudí.“

Napriek všetkému Severus cítil ako mu pobavením šklbe perami. „Povedať to je tak Chrabromilské,“ vzdychol si.

„Aké Slizolinské od teba, že si si to všimol, Severus,“ Albus súhlasil, potom poklepkajúc ho po ramene odišiel z miestnosti, nechávajúc Severusa samého s Harrym.

Severus sa naklonil nad posteľ a odhrnul Harrymu z tváre pár zamotaných prameňov vlasov. Jazva na jeho čele bola rozpálená do červena a jemne po nej prešiel prstami. V jeho vnútri niečo bolelo, niečo hlboké a bolestivé a nevysvetliteľné. A za ten svet to nemohol pochopiť. Nebola to panika, o akej sa domnieval, že ju mohli cítiť hlúpe masy pri predstave, že zomrel ich hrdina. A ani to nebolo vedomie, že mohol stratiť osobu, ktorá by mohla udržať dobré meno jeho rodiny.

Toto bolo niečo iné, niečo bolestivejšie a temnejšie a bolo mu zle od žalúdka, keď si predstavil, čo si v ten deň musel Harry vytrpieť. Nevkladal do neho falošné nádeje, ako všetci ostatní – hoci by otvorene pripustil, že ten chlapec ho neustále prekvapoval. Ale tiež ho nerád videl takto ležať, tak bezmocného a zraniteľného. Nebolo správne, aby toľko trpel. Z tejto potreby chrániť ho sa cítil stratený a tápal po slovách, ktorými by pomenoval jeho pocity.  Ale jediné čo našiel bol zmätok.

„Harry Potter,“ povedal nežne, pomaly prechádzajúc po chlapcových črtách tváre končekmi prstov. „Nenechám ťa obetovať sa za túto vec.“  Bola to prísaha. Jedna, ktorú mienil dodržať. Mladému mužovi už prisahal aj iné veci – že spojí svoje telo, meno, rod a moc s jeho. Čo už bola jedna naviac?

09.07.2008 12:50:36
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one