Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

O niekoľko hodín neskôr zobudil Severusa z driemot príkry hlas. „Čo tu robíš?“ Severus otvoril oči a uvidel Siriusa Blacka ako na neho zíza z druhej strany Harryho postele.

„Buď potichu,“ nakázal mu Severus, pozrúc sa na Harryho, aby sa ubezpečil, že ešte tvrdo spí. Harry vyzeral, že sa vôbec nepohol, jeho tvár bola bledšia, ako by sa Severusovi páčilo.

„Odpovedz na moju otázku,“ trval na svojom Black.

„Myslím, že na odpoveď by si mohol prísť aj sám,“ povedal mu Severus. Blackova hlúposť ho niekedy privádzala do úžasu. Naklonil sa dopredu a znova sa zľahka dotkol Harryho čela, kontrolujúc teplotu, zatiaľ čo druhou rukou ho chytil za zápästie, aby skontroloval pulz.

„Čo robíš?“ dožadoval sa Black.

„A na toto by si tiež mohol prísť aj sám“ podráždene zavrčal Severus. Harry bol na dotyk trochu horúci, ale pulz mal v poriadku. Elixíry , ktoré mu včas dali by sa mali postarať o každú infekciu, predpokladal však, že bude treba ešte niekoľko, kým všetko prejde.

„Je...?“ neisto začal Black

„Je v poriadku,“ povedal mu Severus. „Predpokladám malú infekciu, ale už predtým sme mu dali niečo proti tomu.“

„Prečo s ním sedíš namiesto Poppy?“ spýtal sa Black.

Konečne prišla od toho muža nejaká aspoň trochu inteligentná otázka. „Má aj iných pacientov a ja som sa dobrovoľne prihlásil, že pri ňom budem sedieť.“

Ale očividne jeho odpoveď Blacka neuspokojila. Mužove oči sa zúžili. „Prečo ty?“ naliehal znovu.

Severus na neho podráždene zagánil. „Je mojím manželom. Mám plné právo tu byť.“

„Toto manželstvo je len fraška a ty to vieš,“ zavrčal Black.

„Ale aj tak je legálne,“ poukázal Severus. „Čo je viac, ako sa dá povedať o tvojom opatrovníctve, keďže ešte stále si hľadaným kriminálnikom.“

Blackove oči zaiskrili nenávisťou. „Ver mi, Snape, nikto to neľutuje viac než ja. Harry by mal byť s niekým, kto ho ľúbi. Namiesto toho bol uväznený u tých hrozných muklov, a teraz ty.“

„Či už ho ľúbiš alebo nie, nedokážeš ho chrániť,“ pripomenul mu Severus.

„A to mám tomu uveriť, že ty hej?“ neveriaco sa spýtal Black. „Že ty by si zdvihol pst, aby si pomohol synovi Jamesa Pottera?“

„Ver si čomu len chceš, Black,“ zaškľabil sa Severus. „Nemôžeš s tým teraz nič spraviť.“

Blackove oči boli nabité hnevom. „Skutočne?“ zavrčal muž, ale slabý zvuk, čo vyšiel od Harryho upútal ich pozornosť.

Harryho oči sa jemne zachveli a potom sa obrátil k svojmu krstnému otcovi, pomaly otvoriac oči. Keďže nemal okuliare, musel prižmúriť oči, aby videl kto sa naňho díva, ale keď si uvedomil, kto to je, jeho tvár sa rozžiarila úsmevom. „Sirius,“ zašepkal, oči žiariace radosťou.

Severus cítil, ako ním prešiel pocit niečoho, čo sa zvláštne podobalo žiarlivosti a trvalo mu sekundu, kým si uvedomil prečo. Chcel, aby sa Harry naňho tiež takto pozrel. S tak úplným potešením pri pohľade na neho. Pri tom objave tam zostal sedieť úplne ohromený, zatiaľ čo sa Sirius Black naklonil nad posteľ a nežne objal mladého muža, ktorý na nej ležal. Ako už len mohol tak strašne chcieť niečo, čo sa mu len pred pár týždňami zdalo úplne smiešne?

„Ako sa máš, Harry?“ spýtal sa Sirius,  pohladiac Harryho po hlave a odhrnúc mu vlasy s čela. Harry sa naklonil k tomu upokojujúcemu dotyku. V Severusovi znova vzplanula žiarlivosť a on bojoval, aby ju potlačil.

„Rád ťa vidím,“ priznal Harry . „Chýbal si mi.“

„Tiež si mi chýbal,“ povedal mu Sirius. „Je mi tak ľúto, že som tu nemohol byť pre teba.“
„Dostal som od teba listy,“ povedal mu Harry. „Pomohli. Môžeš zostať?“

„Zostanem,“ sľuboval Sirius. „Tak dlho, ako len budem môcť. Pokiaľ nebudem na očiach, tak by malo byť všetko v poriadku. Remus má prísť tiež.“

„To je dobre,“ usmial sa Harry, tentoraz kvôli chýbajúcemu vlkolakovi, a Severus znova pocítil tú bodavú bolesť v hrudi.

„Albus mi povedal, čo sa stalo,“ Sirius nežne povedal Harrymu. „Cítiš sa o niečo lepšie?“

„Som v poriadku Sirius,“ ubezpečil ho Harry, hoci Severus si bol istý, že chlapec musí mať ešte veľké bolesti. Tie rany, ktoré utŕžil ešte zďaleka neboli uzavreté. Niet pochýb, že svaly ho museli tiež bolieť z toho vypätia počas bitky a tiež to rýchle liečenie, ktoré musel podstúpiť. „Dumbledore so Severusom ma zachránili.“
Severusove oči sa pri Harryho slovách rozšírili, neistý, z čoho bol viac šokovaný - či kvôli tomu uznaniu za to, čo spravil alebo za použitie jeho krstného mena. Sirius bol očividne rovnako šokovaný jeho slovami.
„Severus?“ neveriaco sa spýtal.

Harryho oči sa znovu jemne zachveli a bolo zrejmé, že sa premáha, aby zostal hore. „Žiadne bitky, dobre?“ zašepkal. „Nechcem, aby ste sa bili.“ Vtedy Severus pochopil jeho slová aj to, prečo použil jeho krstné meno. On ho chránil! Ten fagan sa ho v skutočnosti snažil chrániť, zatiaľ čo tu sám polomŕtvy ležal. Chránil ho pred hnevom svojho krstného otca, alebo možno len chránil krstného otca pred spáchaním zločinu, za ktorý bol na úteku. Tak či tak postavil seba medzi nich – prinútiac Siriusa, aby uznal to, že mu dlhuje za život, a tiež manželstvo, ktoré prinášalo so sebou takúto dôvernosť.

„Harry?“ zmätene sa spýtal Sirius. Ale mladý muž už znovu spal, znovu zhasol ako svetlo. Sirius sklamane vzdychol, naklonil sa dopredu a pobozkal Harryho na čelo. Potom si prisunul stoličku a sadol si vedľa postele, naproti Severusovi.

„Uvedomuješ si, že ak ho niekedy raníš, tak ťa roztrhám na kusy“ strnulo povedal Black.

„To som si uvedomil,“ Severus pokojne súhlasil.

„To je dobre.“ Sirius si zložil ruky a zazeral na neho ponad posteľ.

Severus si vzdychol. To bude dlhé čakanie.

O niekoľko hodín neskôr, niekedy po večeri, Severus Snape bol svedkom nezvyčajného pohľadu. Pravdaže očakával príchod Remusa Lupina – toľko Black Harrymu povedal. A pravdupovediac Lupin vyzeral skoro rovnako, ako keď ho Severus videl naposledy. Čo nečakal však bolo, že uvidí ako Black ihneď vyskočil pri pohľade na neho, prešiel miestnosťou a zovrel ho v pevnom objatí. Tiež si Severus nevedel veľmi vysvetliť ten výraz bolesti, ktorý mal Lupin na tvári, keď ho nemotorne objal späť. Kým Sirius ustúpil, na jeho tvári sa rozžiaril žiarivý úsmev, všetky známky nepohodlia boli sa z Lupinovej tváre stratili a nahradila ich starosť o Harryho.
„Ako sa má?“ spýtal sa ticho Blacka.

Black ho zaviedol k posteli, s rukou zavesenou skoro majetnícky okolo Lupinových ramien. Uvidiac Severusov prekvapený pohľad, sa Lupin pod jeho zízaním začervenal. Black nevyzeral, že by si to všimol.
„Severus,“ pozdravil ho Lupin s miernym úklonom, keď si sadol na miesto, ktoré Black uvolnil. Severus ho podozrieval, že si sadol len preto, aby sa dostal spod ruky, ktorou ho Black držal okolo ramien.

„Remus,“ pozdravil ho Severus späť, držiac svoj tón tak srdečný, ako len mohol. Bol trochu mimo z toho správania, ktorého bol práve svedkom, rýchlo prichádzajúc k názoru, že muselo dôjsť k dôležitým zmenám medzi týmito dvoma Záškodníkmi.

Prvýkrát  si Remusa Lupina všimol vo Veľkej sieni počas Triediacej ceremónie. Malého chlapca s vlasmi medovej farby si všimol iba kvôli jeho pokusom zostať nepovšimnutý. Chlapec stál ďalej od ostatných prvákov, držiac hlavu placho sklonenú, hádžuc nervózne pohľady na všetkých okolo neho, nepokúsiac sa ani pridať k ich vzrušenému šepotu. A potom sa začalo triedenie a stalo sa niečo, čo si Severus zapamätal do dnešného dňa.

Bolo zavolané meno Siriusa Blacka, a keď tento namyslený, arogantný mladík vystúpil na plošinu, aby prebral triediaci klobúk, Remus Lupin vzhliadol a ihneď sa zamiloval. Bolo to, akoby pri pohľade na Siriusa Blacka uvidel slnko, mesiac a hviezdy po prvý raz v živote. Už vo veku jedenásť rokov Severus pochopil, čo sa udialo, pochopil niekde v hlbinách svojej duše, že na neho takto nikto nikdy nepohliadne.

Sirius Black si to pravdaže nevšimol. Priveľmi ho zaneprázdňovalo, že bol vybraný do Chrabromilu za veľkého jasotu jeho nových spolužiakov. Ani si nevšimol ten túžobný pohľad, ktorý sledoval jeho postup k jeho miestu. Krátko na to bol triediaci klobúk položený na hlavu Remusa Lupina, nasledovala dlhá pauza, kedy klobúk rozmýšľal, kde ho má dať. Severus to sledoval, nejako tušiac, čo uvidí a uvedomil si, že zíza, v očiach niečo blízke úcte, na tú žiarivú radosť, ktorá sa zračila na chlapcovej tvári, keď ho triediaci klobúk zaradil tiež do Chrabromilu.

Po tomto stratil o ňom prehľad, keďže bol zaradený do Slizolinskej fakulty, kde ho pozdravili jeho rovesníci. Ale napriek jeho pestrej histórii so Záškodníkmi, nikdy v skutočnosti nezabudol na ten prvý moment – často hľadajúc ten záblesk neba, ktorý videl v Remusových očiach pri pohľade na Siriusa Blacka. Emócie ako bola táto boli v jeho svete neznáme a uvidieť ich v Remusových očiach bolo ako na chvíľu pohliadnuť do odlišného života.

Podľa jeho vedomia počas siedmych rokov na Rokforte Remusova oddanosť voči Blackovi nikdy nezakolísala. Pokiaľ on vedel, Black si to tiež nikdy neuvedomil, nikdy neopätoval oddanosť alebo náklonnosť tak očividne čakajúce na neho, namiesto toho rozdával svoju priazeň rozsiahlym a početným obdivovateľom.
A Severus si ešte stále pamätal ten úplne zničený pohľad, keď Siriusa Blacka odviedli do Azkabanu – akoby sa mu celý svet rozpadol, a Severus predpokladal, že pre vlkodlaka sa to určite aj stalo. Jeho priatelia boli mŕtvi a láska jeho života bola obvinená z ich usmrtenia. To, že prežil nasledujúce roky, bol zázrak.

Ale teraz sa niečo zmenilo a Severus nemohol celkom prísť na to, čo by to mohlo byť. Aby videl Remusa Lupina, ako sa placho uhýba Blackovmu dotyku namiesto toho, aby sa tešil z tej pozornosti? Alebo ten muž už jednoducho nedokázal viac zniesť doberanie. A Black... Severusove oči sa zúžili, keď sledoval týchto dvoch mužov, ako sa potichu rozprávali. Bolo takmer niečo zúfalé v spôsobe, ako sa Black naklonil k Remusovi, v tom hľadajúcom, skúmavom pohľade, ktorým neustále podroboval vlkodlaka – uprený pohľad, ktorý vlkodlak nemohol dlho vydržať.

Veľmi zaujímavé, myslel si Severus, a uvedomil si, že je zvedavý, čo spôsobilo, že sa veci tak drasticky zmenili. V skutočnosti ho to ani netrápilo, hovoril si. Bola to len obyčajná zvedavosť na niečo, čo sledoval už toľko rokov, niečo ako keď začnete čítať knihu a chcete to prečítať dokonca skrátka preto, že ste toľko času strávili čítaním, a cítite, že si zaslúžite vedieť, čo sa stane na poslednej strane. Pravdaže nie kvôli tomu, že by vás to v skutočnosti zaujímalo.

Ron a Hermiona vošli do izby o chvíľu neskôr, nadšene pozdraviac Záškodníkov. Severus sa na všetkých zaškeril. Zhromaždenie Chrabromilčanov. Skutočne protivné. Predpokladal, že teraz by bol najlepší čas nechať ich samých. Aj tak potreboval zobrať niekoľko Harryho vecí z ich izieb – Harry bude určite chcieť nejaké čisté oblačenie, keď ho pustia. A mohol by oceniť aj nejakú knihu na čítanie, ak tu uviazne na dlhší čas.

Zdvihol sa a išiel smerom k dverám. „Buďte potichu,“ zavrčal na nich, keď odchádzal. Dostalo sa mu očakávaného gánenia a chvíľku uvažoval, že strhne Chrabromilu body, len preto, že by mohol. Ale predsa to nespravil – v poslednej minúte si spomenúc, že či už sa mu to páči alebo nie, Ronovi a Hermione je dlžný. Stáli pri Harrym, keď nikto iný nestál. Toto aspoň je hodné nejakej láskavosti z jeho strany, aspoň do ďalšej hodiny elixírov.

Vrátil sa, keď si dal rýchlu sprchu a prezliekol si oblečenie, uchmatnúc si kúsok niečoho na jedenie, predtým ako zobral nejaké Harryho veci. Opravil Harryho okuliare, rozmýšľajúc chvíľku nad nejakým možným dlhodobejším riešením jeho zlého zraku, potom smeroval späť do nemocničného krídla. Ako vošiel, Poppy sa práve snažila vyhodiť všetkých štyroch Chrabromičanov na noc von, za Blackových veľkých protestov. Severus, ignorujúc ich všetkých, sa presunul cez izbu, aby sa znovu posadil na miesto vedľa Harryho. To Blacka znovu napálilo. „Prečo tu on potom môže zostať?“ protestoval, takmer nariekajúc smerom k Poppy.

„Vy tu nemôžete zostať, lebo ste toho chlapca všetci zobudili, keď potrebuje spať, a potom ste ho všetci napriek všetkému rozrušili,“ informovala ich Poppy. „Severus môže zostať, lebo viem, že on nič z týchto vecí nespraví. A teraz všetci von! Môžete ho vidieť ráno.“

Len-len, že ich nevystrčila z dverí a zatresla im dvere pred nosom. Severus sa na ňu pozrel a ona si unavene vzdychla. „Rozrušili?“ dožadoval sa, nie celkom istý, či sa mu to, čo počul páči. Harry znovu spal, ale jeho tvár vyzerala byť trochu červená.

Poppy iba pokrútila hlavou. „Čo je to s tými Chrabromilčanmi?“ spýtala sa. „Chcieť vedieť všetky tie krvavé podrobnosti z bitky. Nikomu z nich nenapadlo, že by o tom Harry možno ešte nechcel hovoriť. Ten chlapec nikdy nerozprával veľmi nadšene o takých veciach; človek by si myslel, že im to už došlo.“

Severus sa zamračil. Poppy mala pravdu o Harryho nezhovorčivosti pri veciach, ktoré sa týkali násilia. To bol jeden z dôvodov, prečo neprišli na to, že bol svojou rodinou týraný. Severus predpoklad, že Harry by radšej na to všetko zabudol, predstieral by, že sa to skrátka nestalo. Určite sa tým nerád vychvaľoval spôsobom, akým by to mohol urobiť typický Chrabromilčan. Harry videl zlyhanie tam, kde druhí videli hrdinstvo. Harry videl smrť a odsúdenie, kde druhí videli víťazstvo a slávu.

„Budem v druhej izbe, keby si niečo potreboval, Severus,“ informovala ho potom Poppy. „Dala som mu ďalší elixír na zabránenie infekcie, a trochu som zapracovala na jeho ranách predtým než znovu zaspal. Mal by spať celú noc. Ale ak tu bude nejaká zmena, príď ihneď po mňa. Môžeš si pospať na tej posteli, keď sa budeš cítiť unavený.“ Ukázala na tú posteľ, čo bola práve pri Harryho posteli.

„Ďakujem Poppy,“ povedal jej Severus. „Budem v poriadku.“

Prikývla a zaželala mu dobrú noc. Severus sa posadil späť a čakal.

Prešli tri hodiny, keď si Severus všimol prvé znaky toho, že Harryho spánok už nie je taký pokojný. Naklonil sa dopredu, pozorujúc chlapcovu tvár si všimol známky napätia, ktoré sa zamihali na jeho tvári, to zovretie pier, to zachmúrenie, ktoré sa objavilo na jeho čele. Čiastočne to aj čakal, neskoro si uvedomiac, že pri tom množstve elixírov, ktoré mu dali, mu zabudli dať aj elixír na spánok bez snov, niečo, čo Harry  dôkladne bral noc čo noc od tej prvej nočnej mory, ktorú vtedy Severus prerušil.

Neistý, čo presne má teraz spraviť – skutočne nechcel Harryho zobudiť, keď tak zúfalo potrebovať spánok – Severus sa natiahol a nežne sa dotkol chlapcovej tváre. A ani ho nechcel nechať strateného v nočných morách – obzvlášť teraz, keď pochopil, čo v nich vidí. Mŕtvych, povedal. A teraz ich bolo viac, ktorí ho strašili.

„Harry, to je v poriadku. Si v bezpečí,“ potichu mu šepkal, rukou jemne položenou na chlapcovej tvári. Na jeho prekvapenie sa Harry otočil k jeho dotyku, trochu napätia sa z tváre stratilo. Trochu zmätený, Severus civel dolu na tu spiacu tvár. Myslel si snáď, že je jeho krstný otec? Možno si predstavoval, že jeho krstný otec sedí vedľa neho a inštinktívne z jeho ruky prijal útechu.

Alebo chlapec skrátka tak zúfalo túžil po láskavosti, že ho ten nežný dotyk utíšil.

Akosi tá myšlienka Severusa veľmi nepresvedčila. Jeho žalúdok sa pri tej myšlienke skrútil, a on sa odtiahol, odťahujúc ruku z Harryho pokožky. Aj tak by sa ho nemal dotýkať. Nesľúbil si, že také niečo nebude robiť – že si nedovolí sa akýmkoľvek spôsobom naviazať? Možno mal dovoliť Blackovi, aby zostal na jeho mieste? Ale potom, bol to Black a zvyšok Chrabromilčanov, ktorým sa podarilo Harryho rozrušiť aj napriek všetkým varovaniam.

Trvalo iba chvíľku, kým sa Harry začal znovu nepokojne hýbať, napätie sa vrátilo do jeho tváre a Severus rozmýšľal, že ho napriek všetkému zobudí. Namiesto toho sa ho však znovu dotkol, odhrnúc vlasy Harrymu z čela, chytil jednu jeho ruku do svojej. Znovu sa chlapec utíšil a upokojil. Čudné, myslel si. Niet pochýb, že chlapec by bol zdesený, keby sa zrazu zobudil a videl, že sa ho jeho nenávidený Profesor Elixírov akýmkoľvek spôsobom dotýka. A niet pochýb, že Black by vyskočil s kože, keby zrazu vošiel a uvidel, ako Severus Snape drží jeho krstného syna za ruku.

A tiež nepochyboval, že by sa všetci Chrabromičania smiali, až by sa za bruchá chytali, keby sa dozvedeli, že na malý smiešny moment si Severus Snape prial, aby sa istý hrdina so zelenými očami pozrel na neho spôsobom, akým sa Remus Lupin kedysi pozrel na Siriusa Blacka.

---------------------

Severus sa zobudil o niekoľko hodín neskôr a uvedomil si, že už s Harrym nie je sám. Albus Dumbledor stál pri Harryho posteli, zamyslene hľadiac na nich dvoch. Albus sa usmial, keď si uvedomil, že sa Severus zobudil, jeho oči chvíľu hľadeli na ruku, ktorú mal Severus ešte stále položenú na Harryho ruke. Severus sa v rozpakoch ihneď odtiahol od toho dotyku. „Mal nočné mory,“ vysvetlil tichým šeptom, nechcel, aby si starší muž pod tým predstavoval niečo viac.

Albus len prikývol, jeho pohľad bol znovu zamyslený, keď sa pozrel dole na Harryho. Chlapec vyzeral, že spí celkom pokojne, dýchal pomaly a pravidelne. „Záleží ti na ňom, Severus?“ nečakane sa spýtal Albus.

Prekvapený Severus na neho len zízal. „Čože?“

Starý muž sa len znovu usmial, takmer zhovievavo. „Záleží ti na ňom? Viem, že by si ho chránil, ale on potrebuje niečo viac ako toto. Potrebuje emocionálnu silu a stabilitu.“

Severus na muža neveriaco zízal, čudujúc sa, či sa naozaj pýta to, čo si myslel, že sa pýta. „Albus, ak to je to čo hľadáš, tak si si vybral na tú prácu nesprávneho človeka. Nie som láskavý muž. Weasley by bol lepšou voľbou na maznanie sa.“

Albus sa na to iba usmial. „Si láskavejší, než ako dávaš najavo, Severus.“ Vzdychol si a pokrútil hlavou. „Ale nie, to nie je to, čo som mal na mysli. Nepotrebuje maznanie.“

„Albus, čo sa stalo?“ Severus poznal toho muža už dostatočne dlho na to, aby vedel, že ho niečo trápi.

Riaditeľ si zamyslene pohladil bradu. „Nič sa nestalo,“ ubezpečil ho. „Nie úplne. Len sa znepokojujem kvôli Harrymu. Nesie toho veľa na svojich pleciach. Predpokladám, že my všetci, ale on...“ Znovu pokrútil hlavou. „Hovoril si s ním?“ spýtal sa Severusa.

„O jeho rodine?“

Severus zúžil oči. „Trochu,“ priznal. „Čo ma privádza na tému, o ktorej som chcel s tebou hovoriť. Je treba ich nejako potrestať.“

Albus to len odbavil nedbalým myknutím pleca. „Už je o to postarané, chlapče môj,“ vysvetlil. „Boli použité vhodné kliatby.“

„Ako vhodné?“ dožadoval sa Severus. Mal v mysli niekoľko nápadov a bol tak trochu sklamaný, že ich nemohol uskutočniť.
Niečo sa na chvíľu v Albusových očiach zaligotalo, niečo pomstychtivé a Severus sa cítil zvláštne upokojený myšlienkou, že by Albus Dumbledore mohol byť niekedy pohnutý myšlienkou na pomstu. „Tak pre začiatok všetci dostali najneobyčajnejší prípad klaustrofóbie. Skutočne nevyliečiteľnej. Stavím sa, že do konca svojho života nenájdu dom, v ktorom by sa cítili dostatočne pohodlne.“

Severus nad tým chvíľku rozmýšľal nad tým, aké to muselo byť pre malého chlapca stráviť toľko rokov zavretý v malej komore pod schodmi. Zavretý v tme.

„Tiež strach z tmy,“ pridal Albus dodatočne. „Skutočne to nemôžu vydržať. Kričia neuveriteľným strachom, keď sa zhasnú svetlá. Myseľ pri tom vytvára rôzne druhy čudných nočných príšer, skrývajúcich sa v tme.

Celoživotný pocit byť väznení a vystrašení z vecí, ktoré na vás môžu v noci vyskočiť. Spokojne prikývol. „A hladovanie?“ žiadal. Toto jedno im nenechá prejsť. Harry bude pravdepodobne stále taký nízky kvôli podvýžive, ktorou trpel ako dieťa. To by si tiež zaslúžilo doživotný trest.

„Ah,“ prikývol Albus. „Vyzerá, akoby stratili všetku zmysel pre chuť. Nemôžu nič ochutnať, nikdy už nebudú môcť vychutnať žiadny typ jedla. A podľa toho, čo som počul, všetci mali radi jedlo – obzvlášť tí dvaja muži. Myslím, že to bolo jedno z mála radovánok v ich živote. Oh, ešte stále ho môžu cítiť a zúfalo po ňom túžiť, ale táto túžba nebude už nikdy naplnená.“

Severus sa pri tom usmial – pravdepodobne niečo také by sa pre nich hodilo. On by použil pravdepodobne niečo tvrdšie – slepota alebo menej jemné kliatby, ako je večne trvajúce vredy alebo vši. Ale Albus mal pravdepodobne pravdu, že trest by mal zodpovedať zločinu.

„Harry toho veľa nepovedal, ale mám podozrenie, že ho bili viac ako tvrdil,“ povedal Severus riaditeľovi. „Jeho strýko na neho hádzal rôzne predmety.“ Aspoň za toto si zaslúžil skutočne fyzicky zmlátiť – mal by veľké potešenie z toho, keby Vernonovi Dursleymu dal vedieť aké to je byť zbitý niekým silnejším, ako je on.

„Nevadilo by mi, keby som ich videl zavretých v Azkabane po zvyšok ich života, Severus,“ povedal potichu Albus. „Za to, čo spravili chlapcovi, ktorého som im nechal na starosti, by som ich mohol zabiť aj sám.“

Šokovaný Severus pohliadol na riaditeľa, ohromený, že by také niečo priznal. V očiach starého muža sa lesklo niečo smutné, nežné. „Ale poznám Harryho veľmi dobre,“ vysvetľoval starý muž. „A akokoľvek im chceš ty alebo Sirius Black ublížiť, Harry by nám alebo sebe nikdy neodpustil, keby sa im stalo niečo skutočne príšerné.“

A pravdaže, Albus mal pravdu, ale Severusovi sa nemusela páčiť. „Príšerní Chrabromilčania,“ zaklial jemne Severus.

„Vznešení Chrabromilčania,“ opravil Albus. „A Harry má okrem iných kvalít toľko vznešenosti, že by ju mohol rozdávať.“

„Ďalšie kvality?“ zamračil sa pri tom Severus, podozrieval riaditeľa, že tu na niečo naznačuje.

Albusove oči sa takmer drzo zablesly. „Pravdepodobne to nikomu nespomenul, ale triediaci klobúk ho chcel dať do Slozolinskej fakulty, a Harry ho od toho odhovoril.“

Neuveriteľne šokovaný Severus len zízal na toho muža. Slizolin? Harry Potter v Slizoline? Nemožné! Ten chlapec v sebe nemal ani kúsok ľsti...ale potom, darilo sa mu klamať vedúceho Slizolinskej fakulty o jeho živote a o jeho výchove celé tieto roky, nikdy ani nenaznačil, aký v skutočnosti bol. Držal svoje nočné mory v tajnosti aj od svojich Chrabromilských stúpencov. A za posledné týždne mu dokázal, že bol omnoho bystrejší – obracajúc Severusove vlastné slová proti nemu.

Do kelu! Harry Potter v Slizoline. Nebolo by to niečo? Nečudo, že sa ho Voldemort obával. Počkaj chvíľu... „Odhovoril ho? Ako pre Merlinove meno môžeš triediaci klobúk od niečoho odhovoriť? Je to magický artefakt. Nie je prípustné, aby bol nejednoznačný alebo nerozhodný.“

Albus sa usmial. „Zaujímavé, však? A predsa sa to stalo.“

Severus to musel na chvíľu nechať vstrebať, uprene hľadiac dole na chlapca. Na celej veci bolo rozhodne niečo čudné.

„Trochu som čítal,“ povedal zrazu Albus, meniac tému. „Bol som zvedavý na to kúzlo, ktoré použil. Kráľov Hlas.“

„Nikdy som o tom nepočul,“ pripustil Severus. „Ale to Grangerových dievča je veľmi vynaliezavé.“

„Áno,“ súhlasil Albus. „Zaujímalo by ma, čo ešte tí dvaja vyskúmali?“

„Čo si našiel o tom kúzle?“

„Okrem toho, že by ho nemal byť schopný použiť?“ spýtal sa Albus trochu pobavene. Severus iba zagúľal očami. To mu došlo. Ako keby také niečo dokázalo zastaviť Harryho Pottera. Albus si vzdychol a pokrútil hlavou, ten zamyslený výraz sa mu vrátil do tváre a Severus si uvedomil, že toho starého muža musí niečo skutočne trápiť.

„O čo ide Albus?“

Albus iba pokrútil hlavou. „Nemali pravdu v tom, prečo sa prestalo používať,“ jednoducho vysvetlil. „Ešte ale potrebujem urobiť nejaké ďalšie bádanie. Niektoré s tých starých textov sú dosť ťažké na čítanie aj pre mňa.“

„Tak ako sa Grangerová naučila to kúzlo?“ spýtal sa Severus. „Nenaznačuješ hádam, že by jej prekladateľské schopnosti boli lepšie ako tvoje?“

„V skutočnosti, by ma to ani najmenej neprekvapilo,“ povedal Albus v potešenom pobavení. „Ale to nie je to, čo som mal na mysli. V tej knihe, z ktorej vyčítali to kúzlo, je to kúzlo jasne napísané v latinke. A zariekadlo je v mnohých knihách. Žiadny dôvod, prečo by tam nemohlo byť. To kúzlo je úplne nepoužiteľné.“

„Nepoužiteľné?“ zamračil sa Severus, nechcel sa práve teraz s Albusom dohovárať o hodnotení Hermioninej inteligencie. „Tých smrťožrútov niečo ovládalo.“

„Áno,“ prikývol Albus. „Zaujímavé, však?“ Pevne sa na neho usmial, kývnuc hlavou. „Dozri na neho, Severus,“ povedal mu. „Potrebujeme teraz pána Pottera viac, ako kedykoľvek predtým.“

A s tým sa otočil a vyšiel z miestnosti, zanechajúc Severusa s jeho spiacim manželom. Pri najbližšej príležitosti si spraví vlastný menší výskum. Ale potom podozrieval Albusa, že to určite preto tento predmet v prvom rade spomenul.

----------------------------


Autorská poznámka : Ako ste si možno všimli, v Severusovom názore na Harryho nastal prudký posun – vcelku dôležitá zmena v ich vzťahu. Hoci si Severus tak celkom neuvedomuje, čo to znamená, aj keď si je vedomý tej zmeny. Ešte stále vidí svoje činy ako povinnosť a nič viac. Určitá zmena nastala aj v Harrym, ale on si to neuvedomuje ani na úrovni podvedomia. Tí z vás, ktorí čakajú na tie horúce, živočíšne scénky so sexom sa ešte hodne načakajú. Toto je romanťák – a tie sú pomalé a jemné a na konci možno vzťahy aj dlhšie vydržia.

Čo sa týka Dursleyovcov : Veľa ľudí mi posielalo emaily o Dursleyovcoch a chceli vedieť, čo sa s nimi stane. Vo väčšine príbehov je to málokedy Dumbledore, kto sám vykoná pomstu – myslela som si, že sem by sa to tu hodilo. A zatiaľ čo si tiež myslím, že by si zaslúžili väzenie, Harry z tohto príbehu by veľmi trpel, keby vedel, že sa na nich vykonala nejaká pomsta.

Ale ako som už povedala – toto ešte nie je posledný krát, čo sa stretneme s Dursleyovcami. Vlastne sa v príbehu oveľa neskôr aj ukážu, keď ich zvláštne okolnosti prinútia prísť na Rokfort. Neprijmú ich práve najlepšie.

Čo sa týka manželských obrúčok – dostala som viacero mailov, kde sa ľudia pýtali, prečo Harry nosí prsteň na pravej ruke a povedala som si, že sem uverejním moje odôvodnenie na túto vec. Po prvé, bolo to úmyselné. V tomto príbehu je veľa symbolov (najmä v neskorších kapitolách). Veľa z týchto symbolov až tak veľmi nezaváži v príbehu – čo znamená, že ak to nepochopíte, nič strašné sa nestane. Občas to označuje veľký zlom v príbehu.

Manželská obrúčka je jedna z tých malých nezávažných vecí, ktoré som sem hodila, len aby som sa na nich mohla usmiať. V Amerike a v častiach Veľkej Británie sa manželská obrúčka vždy nosí na ľavej ruke. (Väčšina mužov nezačala naozaj nosiť manželské obrúčky až do druhej svetovej vojny, takže to bol prevažne zvyk žien.). Vo veľkých častiach zvyšku sveta sa manželská obrúčka nosí na pravej ruke. Záleží na tom, v akej krajine ste sa narodili a k akému náboženstvu sa hlásite – dokonca aj odlišné vetvy kresťanstva majú odlišné zvyky, čo sa týka používania tej či onej ruky.

V častiach Veľkej Británie sa však vždy nosili na pravých rukách a robia tak do dnešného dňa. Mám aké podozrenie, že je to z dôvodu viery, že ľavá ruka je „od diabla“ – dokonca ešte pred päťdesiatimi rokmi študentom zakazovali písať ľavou rukou. Keďže je čarodejnícky svet kultúrne pozadu za muklovským svetom – a oveľa poverčivejší (a majú na to dobrý dôvod) – pomyslela som si, že zostanem pri nejakých starých svetových tradíciách a nechám ich prstene na pravých rukách.

Čo je zaujímavé – ľavá sa v latinčine povie „sinistra“, čo znamená „zlovestný“. Profesorka Sinistra sa čoskoro objaví a vlastne sa jej podarí spraviť zaujímavé odhalenie v Harryho manželstve.

 --------------------------

Autorská poznámka: Ďalšia kapitola bude tak trochu neobvyklá, kde sa Remus, Sirius a Severus pokúsia Harryho naučiť niečo o čarodejníckom svete. Čo mu povedia značne zmení Harryho pohľad na čarodejnícky svet a jeho úlohu v Muklovskej spoločnosti. Táto zmena perspektívy/náhľadu tu bude pokračovať ako téma v príbehu, až kým si Harry nezačne uvedomovať, aké má vlastne miesto v spoločnosti.

09.07.2008 12:52:05
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one